Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202535
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1220202535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej , v právnej veci žalobcu: ETP Management budov,
s.r.o., IČO: 35 970 707 , so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, zastúpeného: JUDr. PaeDr. Jozef Malich,
advokát, so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava proti žalovanému: L.. J.. Q. F., M.. XX.X.XXXX, Q. B.
XXA, Q. o zaplatenie 241,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 1.12.2020, č.k. 9C/42/2020-101, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
241,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 241,04 eur od 1.7.2019 do
zaplatenia ( výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok II).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 6 ods. 2 písm. d), § 7b ods. 5 prvá veta, § 8a ods. 7, § 8b
ods. 1, § 8b ods. 2 písm. e), § 8b ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov ( ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 451 ods. 1, § 454, § 489, § 517 ods.

1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( ďalej len
„Nariadenie“).Vecnerozhodnutieodôvodniltým, žezlistinnýchdôkazovmalzapreukázanéskutočnosti
uvedené v žalobe. Uviedol, že žalobca bol správca obytného domu, v ktorom sa nachádza byt č. XX
(nachádzajúci sa na 4.p. vo vchode U.G. XX/D F. bytovom dome U. XX,XX F. Q., ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX vedenom v katastrálnom území M. ako stavba so súp. č. XXX postavená na parcele číslo
XXXXX/X) vo výlučnom vlastníctve žalovaného od 6.7.2009 do 13.6.2018, pričom počas tohto obdobia

žalobca plnil svoju povinnosť správcu v zmysle uzavretej zmluvy s vlastníkmi bytov a žalovanému ako
vlastníkovi bytu v rozhodnom období zabezpečoval opravy nevyhnutné z fondu údržby a opráv, hradil
aj náklady spojené s dodávkou služieb nevyhnutných s prevádzkou bytu a preto bol žalovaný povinný
riadne platiť mesačné zálohové platby za služby poskytované s užívaním bytu, preddavky do FÚO ako
aj náklady rozúčtované na jeho byt. Konštatoval, že v konaní mal preukázané, že žalovaný si tieto svoje
povinnosti neplnil riadne a včas. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu ako
dôvodnú, a to aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“)
a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že byt, v
súvislosti s ktorým je žalovaný nedoplatok, vlastnil od 6.7.2009 do 13.6.2018, s tým, že ho odpredal
prostredníctvom realitnej kancelárie dňa 10.5.2018. Keďže jednou z podmienok uzavretia kúpnej

zmluvy bolo preukázanie, že voči správcovi bytového domu nemá žiadne podlžnosti, žalobca mu
takéto prehlásenie vydal, preto bol ubezpečený, že dodatočne nebude od neho vymáhať žiadne ďalšie
finančné prostriedky. Namietal, že v rozsudku nie je špecifikované, v čom spočíva nedoplatok z ročného
vyúčtovania za rok 2018 za mesiace 1 - 6/2018 v čiastke 140,97 eur. Poznamenal, že mesačné náklady
za predmetný byt hradil riadne a včas aj za mesiac máj 2018, pričom je zrejmé, že poplatok sa uhrádza

mesačne vopred (91,37 eur, t.j. rozdiel medzi ročným zúčtovaním za rok 2017 a mesačným nájomným).
Podľa jeho názoru malo byť žalobcovi zrejmé, či ku dňu 10.5.2018 (kedy mu bolo vydané potvrdenie, že
nemá žiadny nedoplatok) dlhuje nejakú finančnú čiastku, preto dodatočným vymáhaním sumy 241,04
eur ho uviedol do omylu a táto suma je od neho neodôvodnene vymáhaná. Mal za to, že postup žalobcu
mal za následok nesprávne rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Ďalej namietal, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé kde mu bola doručovaná upomienka o nedoplatku a či mal reálnu možnosť si

ju osobne prevziať. Naviac podľa jeho názoru nie je zrejmé, z ktorých položiek pozostáva nedoplatok
ročného vyúčtovania za rok 2018, do akého obdobia (13.6.2018) ich žalobca zohľadnil a teda či na
strane žalovaného vznikol nedoplatok a povinnosť uhradiť sumu 140,97 eur. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 91,37 eur spolu s úrokom
z omeškania od 23.5.2020 do zaplatenia.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 10.3.2021 a uviedol, že odvolanie
žalovaného považuje za nedôvodné. Podľa jeho názoru žalovaný nesprávne interpretoval informáciu
v potvrdení v časti nedoplatkov, nakoľko potvrdenie bolo vydané 10.5.2018 ku dňu 31.5.2018, pričom
žalované nedoplatky sa týkajú časti zálohovej platby za jún 2018 (91,37 eur) a nedoplatku z vyúčtovania

za rok 2018 a poplatku za upomienku v sume 8,70 eur. Zároveň uviedol, že v potvrdení je výslovne
uvedené do akého času nemá nedoplatky (do 31.5.2018) a že sa toto potvrdenie nevzťahuje na
vyúčtovanie za rok 2017 a 2018. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného v časti špecifikácie
nedoplatku z vyúčtovania, nakoľko tento je zrejmý z návrhu ako aj príloh a tvorí sumu 140,97 eur, k čomu
je potrebné pripočítať neuhradenú zálohovú platbu v sume 91,37 eur a poplatok za upomienku v sume

8,70 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 470 ods.1,2, § 378
ods. 1, § 379, § 380 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.

6. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

7. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného.

8. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie.

9. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.10. Z obsahu odvolania odvolateľa možno vyvodiť, že žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia
súdom prvej inštancie. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu prvoinštančného

konanianerozporovaluplatňovanýnárokžalobcučododôvoduavýšky,avovzťahukvýškeuplatneného
nárokunepredložilžiadnedôkazy.Spoukazomnaznenieust.§366CSPodvolacísúdnemôžeprihliadať
na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d)
uvedenéhoust.§366CSP.Súdnatomtomiestepoukazujenato,žežalovanémubolažalobasprílohami

doručená dňa 2.10.2020 v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. (zverejnením oznámenia o podanej žalobe
na úradnej tabuli súdu), mal teda možnosť uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie prostriedky
procesnej obrany. Žalovaný bol však v prvoinštančnom konaní nečinný. Odvolacia argumentácia v
podobe nových skutočností a nových dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Ust. § 366 C.s.p. umožňuje v odvolacom konaní použiť prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky,

ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Vychádzajúc z uvedeného tak súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci prihliada len na to, čo vyšlo za konania najavo, pričom odvolací
súd je takto zisteným skutkovým stavom viazaný. Nakoľko v danom prípade žalovaný nepreukázal,
že nové prostriedky procesného útoku a obrany nemohol bez svojej viny predložiť už v konaní pred
súdom prvej inštancie, na uvedenú novotu (skutkové tvrdenia spochybňujúce žalovanú pohľadávku čo

do dôvodu a výšky) nemohol odvolací súd prihliadnuť.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ( vrátane výroku o trovách
konania pred súdom prvej inštancie), podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).