Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/73/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504892679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7504892679.6

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141 , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
proti povinnému: K. O., X.. XX.XX.XXXX, L. E. P. X/XXXX, XXX XX V., o vymoženie sumy 413,26 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom Exekútorského úradu
Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp.zn.: U. XXX/XXXX V., v konaní o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom
Exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, náhradu trov exekúcie vo výške 54,48 eur, do 15
dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 05.02.2004 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe Notárskej zápisnice X. XXXX/XXXX, X. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2003
spísanej na X. Ú. E.. S. Ď., X. R. R. D. R. XXXX/X Y. J., a to na uspokojenie pohľadávky oprávneného
voči povinnému vo výške 18.664 Sk t.j. 619,53 eur s príslušenstvom. Na podklade takto predloženého
exekučnéhotitulutunajšísúdvydalpoverenievymoženiesumy12.450Skt.j.413,26eurdňa26.10.2006,
následne a to v zmysle uznesenia sp.zn.: 17Er/73/2004 zo dňa 02.06.2004, ktoré bolo potvrdené aj

Krajským súdom v Košiciach a to uznesením sp.zn.: 2CoE/34/2005 zo dňa 29.09.2005.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej ako „EP“) v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä notársku zápisnicu, zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola
dňa 29.08.2003 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 365,13 eur, ktorým sa dlžník
zaviazal vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 130,78 eur celkovo tak sumu 495,91 eur a to v 6
dvojtýždňových splátkach v sume 82,65 eur a to počnúc dňom 12.09.2003.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy platiť splátky riadne a čas si povinný
neplnil, tak oprávnený predložil na základe v úverovej zmluve udeleného splnomocnenia, túto zmluvu
o úvere notárovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde za povinnú osobu konal
splnomocnený advokát H.. V. F., pričom predmetom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie o vyhlásení
účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa §274 písm. e) Občianskeho

súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa §41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z..5. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy
(ďalej ako „OZ“), pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

6. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

7. Podľa § 34 ods. 1 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

11. Podľa 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

12. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

13. Podľa bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že: „Dlžník vyhlasuje, že
žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice

ako exekučného titulu na základe uvedeného splnomocnenia. V prípade porušenia tohto ustanovenia
berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Sk. "

14. V uzavretej úverovej zmluve zo dňa 29.08.2003 sa okrem časti týkajúcej sa poskytnutia úveru

podpísal povinný aj pod udelenie splnomocnenia advokátovi H.. V. F., R. R. C. F. B. F. X, XXX XX L. X , na
spísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulut.j.abyvjehomeneuznaljehozáväzokzúveruvyššie
uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp.

jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude
obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet,
dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre
výkon rozhodnutia podľa§ 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa §
41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky

náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri
tomto právnom úkone a iné.).

15. Na základe uvedeného, súd dospel k jednoznačnému záveru, že vyššie citované splnomocnenie je
v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý súd musí prihliadnuť

ex offo (z úradnej povinnosti, pozn. súdu) aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 574 ods. 2 OZ, v
zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
V čase vzniku tohto záväzku povinný ešte nebol v omeškaní a ani nemohol vedieť, či také omeškanie
a samotný dlh voči oprávnenému ešte len vzniknú, nebola mu ani známa výška jeho dlhu, a preto
takéto splnomocnenie nemohlo byť ani udelené, pričom súd akcentuje, že udelenie splnomocnenia

je dvojstranným právnym úkonom. Podpis, ktorý je v časti daného splnomocnenia súd neakceptuje,
nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé kde táto bola podpísaná, a či splnomocnenec bol prítomný pri podpise
zmluvy.16. Ďalším faktom je aj skutočnosť, že osoba, ktorá mala byť na daný úkon splnomocnená, bola vopred
vybratá a už zahrnutá do vopred predtlačenej písomnej zmluvy, kde sa ostatné údaje týkajúce sa
označenia dlžníka ako aj parametre poskytovanej úverovej zmluvy, vpísali ručne, bez možnosti dlžníka

toto jednak ovplyvniť, ale zároveň aj odmietnuť, pričom možno pochybovať aj o zámere dlžníka podpísať
sa pod tú časť úverovej zmluvy, ktorá sa týka splnomocnenia. Z takto koncipovaného splnomocnenia je
jednoznačne zrejmé, že záujmy vopred vybraného zástupcu boli v rozpore so záujmami povinného, v
dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 22 ods. 2 OZ a je
evidentné, že podpis pri splnomocnení zo strany splnomocnenca bol vopred predtlačený na formulárovej

zmluve, bez toho aby toto mohol spotrebiteľ odmietnuť.

17. Súd upriamuje pozornosť aj na bod č. 7 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde si
oprávnený v postavení veriteľa zahrnul aj ďalšie vyhlásenie povinného ako spotrebiteľa, že neznemožní
výkon tohto dojednaného oprávnenia, dokonca pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti, čím
vzbudzuje obavy spotrebiteľa o tom, že v prípade, ak nebude plniť svoj dlh riadne a včas, môže to mať

preňho trestnoprávne následky, čím vlastne donútil spotrebiteľa rešpektovať toto svoje konanie, ktoré v
konečnom dôsledku je neplatné a obchádza zákony a výrazne narušuje zásadu poctivého obchodného
styku.

18. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal je aj samotná notárska zápisnica. Na to, aby notárska

zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom, musia byť splnené jednak formálne podmienky
zakotvené v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ako aj
jej materiálna stránka a tá je daná ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, kde jedným z
predpokladov je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou, na základe ktorej sa z notárskej zápisnice
stávaverejnálistinaatýmajvykonateľnýexekučnýtitul,pričomtátoosobatentosúhlasdávabuďosobne

alebo na základe udeleného splnomocnenia, ktoré však musí spĺňať zákonné náležitosti a zároveň
konanie zástupcu nesmie byť v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko zastúpený v tomto prípade
vkladá určitý stupeň dôvery k zástupcovi, že bude konať v jeho mene, v jeho záujmoch, nakoľko zo
zastúpenia mu vznikajú určité práva i povinnosti, čo v tomto prípade splnené nebolo.

19. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 7ECDo 281/2013, 7CoE 100/2013
zo dňa 09.01.2014, dovolací súd za konanie in fraudem legis (konanie obchádzajúce zákon, pozn. súdu)
považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony
(zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“
druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany,

ale záujmy nebankového subjektu, Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do
rozporu.

20. K danej veci sa vo svojej judikatúre venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením
sp.zn.: IV. ÚS 151/2011 zo dňa 15.04.2011, kde skonštatoval, že jedným z predpokladov vedenia

exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského
súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zataví

exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas),
kedytakmáalebomôžeučiniť,niejevňomustanovenýexplicitne.Zuvedenéhomožnovyvodiťzáver,že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný

v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania.

21. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

22. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.23. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

24. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že právny úkon udelenia splnomocnenia
na uznanie záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom a notárska zápisnica je tak nespôsobilým
exekučným titulom, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju
aj zastavil.

25. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

26. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,

zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,
spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

28. Podľa § 203 ods. 1 EP, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia
exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).

30. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).

31. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

32. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

34. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na
tovary a služby je 20 % zo základu dane.

35. Súdny exekútor osvedčil súdu, že je platiteľom DPH.

36. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil dňa 28.06.2021 vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil
odmenu v celkovej výške 64,14 eur vrátane DPH.

37. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej

však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

38. V zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, cenu pohonnej látky
preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou
cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi

o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak
zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej
látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky
(ďalej len "štatistický úrad").39. V zmysle § 1 písm. b) Opatrenia č. 260/2004 Z.z. Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky s účinnosťou od 29.04.2005 je podľa § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách,

suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 6,20 Sk (čo činí
0,20 eur; poznámka súdu).

40.Podľa§14ods.1Vyhlášky,akjesúdnyexekútorvylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

41. Súd preskúmal podané vyúčtovanie súdnym exekútorom a nepriznal mu náhradu za použitie
motorového vozidla v žiadanom rozsahu 35,89 eur, nakoľko má za to, že výpočet súdneho exekútora
nie je v súlade s reálnym stavom. Súdny exekútor dňa 17.01.2008 vykonal cestu k trvalému bydlisku
povinného na adresu E..P. XXXX/X Y. V. a podľa záznamu z exekútorského spisu vyplýva, že

precestovaná vzdialenosť činí 126 km. Podľa reálneho stavu (súd zadal trasu Košice - Trebišov do
webovej aplikácie maps.google.sk) vyplýva, že medzi Košicami a Trebišovom činí vzdialenosť 50km,
čiže v daný deň bolo najazdených 100 km na trase Košice - Trebišov - Košice. Z uvedeného dôvodu súd
uznal súdnemu exekútorovi náhradu za obhliadku iba v rozsahu 100km. Odmena súdneho exekútora je
tak vypočítaná podľa pravidiel platných pre náhradu cestovných výdavkov v zmysle zákona č. 283/2002

Z.z. o cestovných náhradách, pričom náhrada pozostáva z počtu kilometrov, ktorý je vynásobený
spotrebouvozidlana100km(vtomtoprípade7,0l.na100km,získanéztechnickéhopreukazupoužitého
motorového vozidla súdneho exekútora) krát cenou za liter pohonnej hmoty (ktorá sa však v závislosti
od zvolenej čerpacej stanice a neustále sa meniacej ceny za liter bežne spotrebovaného benzínu resp.
dieselu resp. inej pohonnej hmoty, ako napr. stlačený plyn, môže líšiť) čo v tomto prípade činí 34 Sk t.j.

1,12 eur, čo číní 7,84 eur + základná sadzba za jeden prejazdený kilometer 0,20 eur ( pôvodne 6,20
Sk), krát počet odjazdených kilometrov (tzv. amortizácia vozidla) - 20 eur (100x0,20 eur), čo činí celkovo
v tomto prípade sumu 27,84 eur.

42. V ostatnej časti súd považuje trovy za odôvodnené a preukázané z predloženého spisu súdneho

exekútora.

43. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov
exekútora bola odôvodnená, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie v sume 54,48
eur súdnemu exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie proti výrokom I. a II. v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.