Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Madarászová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221836
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116221836.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcov: 1/ G.. B. U., narodená
XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, A. a 2/ H. X., narodený XX.X.XXXX, bytom K. 5, XXXX A., H.
republika,obajazastúpeníadvokátkou:P..AndreaRusnáková,sosídlomHeydukova16,Bratislava,proti
žalovaným: 1/ G.. P. P., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, W., 2/ P.. C. T., narodený X.X.XXXX,

bytom D. XX, XXXX N., H. republika, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária
Andrej Vlk, s.r.o., so sídlom Gallayova 21, Bratislava, o zaplatenie 30 000 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/376/2016- 286 zo
dňa 3. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovaných v1/a2/rade spoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade 29 700 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 29 700 eur od
15.8.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 98 %. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 37

ods. 1, § 575 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového
stavu vyplynulo, že žalobcom realitný maklér P.. X. Q. ponúkol na predaj pozemok v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných, ktorého cena mala byť 34 000 eur, notársky poplatok 1100 eur, katastrálny
poplatok 1,1 % z 18 000 eur a daň z pozemku 3,5 % z 18 000 eur dokopy 828 eur. Cena projektu pre
stavebné povolenie vrátane získania povolenia bola 4000 eur, pozemok s poplatkami teda vychádzal
39 928 eur, cena holodomu 95 500 eur a cena domu na kľúč 147 000 eur. Strany sporu uzavreli kúpnu

zmluvu na pozemok dňa 8.8.2014 s kúpnou cenou uvedenou vo výške 18 000 eur. Zmluvné strany
uzatvorili následne zmluvu o dielo zo dňa 8.8.2014, v ktorej sa žalovaní zaviazali vyhotoviť dielo -
základovú dosku za cenu 8500 eur, ktorú sú povinní objednávatelia ( žalobcovia) uhradiť zhotoviteľom
do 7 dní odo dňa popisu zmluvy. Predmet zmluvy bol zmenený dodatkom z 18.8.2014 s tým, že okrem
základovej dosky sa dohodli aj na zálohovej platbe za drevenú panelovú konštrukciu v sume 21 500
eur, ktorú boli povinní objednávatelia uhradiť zhotoviteľom do 7 dní od popisu zmluvy. Na dodatku bolo

rukou napísané: „Dňa 18.8.2014 prevzal žalovaný 2/ sumu 8500 eur za základovú dosku a 21 200 eur
zálohu za drevenú konštrukciu. Do dohodnutej sumy ostáva doplatiť 300 eur.“ Následne žalobcovia
ako objednávatelia a spoločnosť O-business s.r.o. zastúpená konateľom U. E. ako zhotoviteľ uzavreli
22.8.2014 písomnú zmluvu o dielo č. 02/08/2014. V čl. I zmluvy sa dohodli, že zhotoviteľ vykoná pre
objednávateľov dielo, a to výstavbu dreveného montovaného rodinného domu v štádiu "na kľúč". Podľa
čl. II zmluvy bola cena určená podľa záväzného rozpočtu 97 000 eur. V konaní svedok Ohradzanský

tvrdil, že znížil cenu diela zo sumy 112 000 eur na 97 000 eur, vzhľadom na zálohu prijatú od žalovaného
2/, čo sa však nepremietlo do rozsahu diela. Uvedená spoločnosť dielo vykonala, podľa žalobkyne 18.až 20.9.2014 zemné práce, 26.9.2014 sa položila základová doska a začiatkom októbra 2014 zhotovila
drevená konštrukcia.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že obaja žalovaní tvrdili, že dohodnutá cena pozemku bola 34
000 eur, suma 4 000 eur bolo dohodnutých za vybavenie stavebného povolenia. Žalobcovia im zvyšnú
časť kúpnej ceny pozemku vyplatili v hotovosti dňa 18.8.2014 v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo zo
dňa 8.8.2014, pričom z vyplatenej čiastky 29 700 eur na základe dohody so žalobcami, zaplatili žalovaní
sumu 14 850 eur spoločnosti O-bussiness s.r.o., ktorá mala pre žalobcov zhotoviť na tomto pozemku

stavbu ich domu na "kľúč", a to ako zálohu na celkovú cenu diela, zvyšok sumy bol doplatok ceny
pozemku. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka E., ktorý uviedol, že od žalovaných vedel,
že cena pozemku bola 34 000 eur a v kúpnej zmluve bola uvedená cena 18 000 eur a časť ceny dali
žalobcovia žalovanému 2/, z ktorej mu žalovaný 2/ vyplatil ako zálohu na stavbu 15 000 eur. Súd ďalej
zistil, že žalovaný 2/ vybavoval žalobcom úver, ktorý im banka poskytla vo výške 150 000 eur. Strany
sporu zhodne uviedli, že kúpnu zmluvu na pozemok ukázali riaditeľke banky p. L. O., ktorá žalobcom

poskytla úver. Podľa žalobcov banka na základe tejto kúpnej zmluvy uvoľnila na ich bežný účet 30 000
eur, 630 eur išlo na poplatok notárovi, 18.000 eur notárovi na kúpu pozemku. Zo sumy 30 000 eur vybrali
sumu 29 700 eur a 300 eur ostalo na účte ako nutný disponibilný zostatok, čo potvrdil aj žalovaný 2/.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaní

na základe uvedenej zmluvy o dielo toto dielo pre žalobcov nezhotovili, ale zhotovila ho spoločnosť
O-business s.r.o., čo bolo aj preukázané výpoveďami strán sporu a svedka. Podľa zmluvy o dielo zo
dňa 8.8.2014 bola medzi stranami dohodnutá odmena 8500 eur za zhotovenie základovej dosky a na
základe dodatku z 18.8.2014 záloha 21 500 eur za drevenú panelovú konštrukciu. Žalovaný 2/ svojim
podpisom potvrdil prevzatie celkovej sumy 29 700 eur dňa 18.8.2014. Žalovaní namietali, že zmluva o

dielo z 8.8.2014 bola iba formálna a obe zmluvné strany v čase jej uzavretia vedeli, že žalovaní nebudú
dohodnutý predmet diela pre žalobcov zhotovovať a bude ho zhotovovať spoločnosť O-business s.r.o.,
pričom žalovaná suma bola v časti doplatkom kúpnej ceny pozemku, v časti odmenou za dohodnuté
práce a v časti bola ako záloha vyplatená spoločnosti O-bussiness s.r.o. V konaní pritom nebolo sporné,
že predmetom oboch zmlúv o dielo sú totožné plnenia, podľa žalobcov si toto nevšimli pri podpise zmluvy

z 22.8.2014. Ďalej poukázal na to, že žalovaní na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu emailovú
komunikáciu medzi žalobkyňou 1/ a P.. Q., email žalobkyne z 18.9.2015 adresovaný žalovanému 1/ a
navrhli vypočuť bývalého konateľa zhotoviteľa diela a riaditeľku banky, ktorá žalobcom poskytla úver.
Konštatoval, že tieto emailové komunikácie nie sú ani dostatočne určité a jasné, aby preukázali tvrdenia
žalovaných, že kúpna cena pozemku bola vyššia a ak áno v akej výške bola dohodnutá a ani to, či sa

zmluvné strany dohodli na tom, že žalovaní v prospech žalobcov vykonajú ďalšie služby, za ktoré by sa
im žalobcovia zaviazali zaplatiť nejakú odmenu. Zdôraznil, že naopak z kúpnej zmluvy, ktorú vyhotovil
žalovaný 2/ vyplynulo, že kúpna cena pozemku bola 18 000 eur a v takejto výške ju aj žalobcovia
žalovaným nesporne vyplatili. Žalovaní nepreukázali ani svoje tvrdenia, že z tejto sumy vyplatili časť
ako zálohu spoločnosti O-bussiness s.r.o., v akej výške a z akého právneho dôvodu, pretože medzi

touto spoločnosťou a žalobcami bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobcovia tejto
spoločnosti vyplatili cenu totožného diela. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaní svoje tvrdenia
nepreukázali ani výsluchom svedka U. E., ktorý síce ich tvrdenia potvrdil, avšak všetky informácie mal
iba z počutia od žalovaných a z listinných dôkazov, ktoré mu žalovaní bezdôvodne predkladali. Doplnil,
že tento svedok je v takom pomere k žalovaným a predmetu sporu, že mal súd pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Nakoniec žalovaní navrhli vypočuť k výške kúpnej ceny pozemku aj riaditeľku banky, ktorá
poskytla žalovaným úver. Súd argumentoval, že riaditeľka banky nevedela podľa žalovaného 2/ nič o
sporných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvy o dielo, vedela by sa vyjadriť iba k prípadne platnosti
dojednania kúpnej ceny v kúpnej zmluve, ktorá skutočnosť nemá vplyv na výsledok tohto sporu, preto
súd prvej inštancie jej výsluch nevykonal.

4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto považoval zmluvu o dielo medzi zmluvnými stranami za
uzavretá vážne a v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že plnenie,
na ktoré sa žalovaní na základe tejto zmluvy zaviazali sa dodatočne stalo nemožným, pretože ho splnil

zhotoviteľ. Solidárny záväzok žalovaných preto zanikol podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia vyplatili žalovanému 2/ na základe tejto zmluvy peňažného plnenie vo výške 29 700 eur, a
to na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, preto ide podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že žalovaní sú toto bezdôvodné obohatenie povinný podľa § 456 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať žalobcom. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 29 700 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Keďže žalobcovia v konaní nepreukázali, že žalovaným vyplatili aj sumu 300 eur, ktorú sumu

žalovaní namietali, súd žalobu v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami zamietol.
Žalobcovia požadovali úroky z omeškania priznať od podania žaloby t.j. od 15.8.2016, kedy už boli so
zaplatením celého priznaného plnenia v omeškaní, preto súd rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. t.j. 5 % ročne, pretože základná sadzba ECB bola v prvý deň omeškania 0,00 % a žalobcovi

patrí úrok o 5 bodov vyšší od 15.8.2016 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
255 odsek 2 CSP a v konaní úspešnejším žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 98 %,
pretože žalobcovia boli úspešní v rozsahu 99 % (29 700 eur z 30 000 eur) a žalovaní boli úspešní v
rozsahu 1 % (300 eur z 30 000 eur).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/rade dôvodiac, že rozsudok

je zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázali na skutočnosť, že dňa 3.9.2018 im bolo doručené podanie
žalobcov, ktoré obsahovalo aj prílohy a to listinné dôkazy v nemeckom jazyku - Kúpna zmluva, výpisy
z účtov a úverová zmluva. Právny zástupca žalovaných a aj samotný žalovaný v 1/rade na úvod
pojednávania súd oboznámili so skutočnosťou, že týmto listinným dôkazom z dôvodu nedostatočného
ovládania nemeckého jazyka nie celkom rozumeli. Právo konať pred sudom v materinskom jazyku je

pritom stanovené v § 155 CSP, preto súd mohol a mal pojednávanie odročiť na iný termín. Namietali,
že k ďalšiemu porušeniu ich procesných práv došlo postupom súdu, keď nevykonal výsluch svedkyne
L. O., ktorý bol kľúčovým pre objasnenie vzťahov medzi žalobcami, žalovanými a spoločnosťou O
-business, s.r.o., nakoľko táto svedkyňa mala ako riaditeľka pobočky banky podrobné informácie o
celom investičnom zámere žalobcov (cena domu, cena pozemku) a spôsobe jeho finančného krytia.

Taktiež mala navrhovaná svedkyňa vedomosť o sporovými stranami dojednanej cene pozemku. Keďže
súd nevykonal dôkaz výsluchom riaditeľky pobočky banky priložili k tomuto odvolaniu dôkaz „Čestné
prehlásenie podpísané navrhovanou svedkyňou, ktoré podpísané dňa 8.10.2018, t.j. 5 kalendárnych
dní po vyhlásení rozsudku a ktoré teda žalovaní bez svojej viny nemohli uplatniť v prvoinštančnom
konaní.Poukázalinato,žesvedkyňavčestnomvyhlásenípotvrdzujetvrdeniažalovaných,žedojednaná

cena pozemku bola vo výške 34.000,- eur + 4.000,- eur náklady na projekt žiadosti so stavebným
povolením. Žalovaní ďalej namietali, že súd sa nesprávne vysporiadal so svedeckou výpoveďou svedka
U. E., ktorý potvrdil, že medzi stranami sporu bola ústne dohodnutá kúpna cena pozemku vo výške
34.000,- eur, potvrdil, že už v júli roku 2014 zasielal e-mailom žalobcom návrh Zmluvy o dielo, ktorá bola
medzi touto spoločnosťou a žalobcami neskôr uzavretá a dokonca potvrdil, že ako konateľ menovanej

spoločnosti prevzal od žalovaného 2/ sumu vo výške 15.000,- eur ako zálohu na výstavbu rodinného
domu žalobcov. Ďalej žalovaní zdôraznili, že súd bagatelizuje význam e-mailovej komunikácie medzi
P.. Q. a žalobkyňou 1/ ohľadne ceny pozemku, z ktorej vyplýva záujem žalobcov kúpiť pozemok za
sumu 34.000 eur. Poukázali aj na to, že žalobcovia si už po doručení faktúr spoločnosti O-business,
s.r.o. v septembri roku 2014 všimli totožnosť predmetu plnenia oboch zmlúv o dielo, a bez akéhokoľvek

logicky obhájiteľného dôvodu ďalšie dva roky tento rozpor neriešili a v roku 2015 zaslala žalobkyňa 1/
žalovanému 1/ e-mail zo dňa 18.9.2015 potvrdzujúci prevzatie hotovosti za pozemok. Záverom žalovaní
uviedli, že súd svoju pozornosť upriamil len na jediný listinný dôkaz predložený v konaní žalobcami
a absolútne odignoroval argumentáciu a dôkazy predkladané žalovanými. Vzhľadom na dosiahnutý
stupeň vzdelania žalobkyne 1/ považovali za krajne nepravdepodobné sa domnievať, že by si už pri

podpise jednotlivých zmlúv nevšimla duplicitu plnení v nich uvedenú a aj po zistení týchto skutočností
by čakala takmer dva roky na podanie žaloby. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť a priznať im trovy konania vo výške 100%.

6. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade k odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedli, že

predložená Kúpna zmluva v nemeckom jazyku, je zmluva, ktorej obsah bol známy obom žalovaným
a jej obsah žalovaní v konaní nenamietali. Samotný žalovaný v 2/ rade uviedol, že listinám rozumel
a neskôr aj žalovaný v 1/ rade uviedol, že listinám rozumel, preto nebolo potrebné predložiť úradný
preklad. K nevykonaniu výsluchu svedkyne L. O. uviedli, že uvedená svedkyňa nebola osobne prítomná
pri uzatváram Kúpnej zmluvy, kedy si zmluvné strany dohodli aj kúpnu cenu za pozemok a rovnako

nebola osobne prítomná pri uzatváraní Zmluvy o dielo, preto jej výpoveď je bezpredmetná. Namietali
čestné vyhlásenie L. O., ako dôkaz neprípustný vychádzajúc z ust. § 182 CSP a žiadali odvolací súd, aby
natentodôkazneprihliadal. Uvedenéčestnévyhlásenienavyšepovažovalizaobsahovozazmätočné.K
námietke žalovaných ohľadom svedka E. uviedli, že všetky informácie ohľadne kúpnej zmluvy a Zmluvyo dielo na zhotovenie základovej dosky drevenej panelovej konštrukcie uzavretých medzi žalobcami
a žalovanými mal svedok len sprostredkovane od žalovaných. Považovali za nezmyselné, že ak by
spoločnosť O-business, s.r.o. dostala na zhotovenie nákladovej dosky peniaze od žalovaných vo výške

14.850 /15.000 eur, prečo by fakturovala žalobcom zhotovenie základovej dosky vo výške 15.200 eur,
t.j. v celom rozsahu. Tiež nebolo v konaní preukázané, že o sumu 15.000 eur sa znížila cena Zmluvy
o dielo uzavretej medzi O-business, s.r.o. a žalobcami, išlo len o tvrdenia svedka. Dodali, že im nie
je jasné, prečo polovica sumy z 29 700 eur mala byť určená konateľovi spoločnosti O-business, s.r.o.
už v čase jej vyplatenia žalovaným dňa 18.8.2014, t.j. ešte pred tým, než sa žalobcovia rozhodli, že

zhotoviteľom stavby bude O-business, s.r.o. a tiež prečo žalovaní vyplatili konateľovi polovicu tejto sumy
dňa 25.8.2014, teda v čase keď už žalobcovia mali so spoločnosťou O-business s.r.o. podpísanú zmluvu
o dielo. Zdôraznili, že žalobcovia o machináciách s peniazmi, fiktívnymi zmluvami nemali vedomosť,
vedeli o tom len v zmysle uzatváraných písomných právnych úkonov. K e-mailu od P.. Q. uviedli, že
tento mail nie je dôkaz o dohode ceny za pozemok, pretože o cene pozemku boli už v tom čase
dohodnutí. Obsah tohto mailu bol len východiskom pre rokovania medzi žalobcami a žalovanými o cene

za pozemok, ako aj o cene za vyhotovenie stavby. Poukázali aj na rozdiely v obrane žalovaných, ktorí
najskôrnespochybňovaliuzavretiezmluvyodielo.Žiadali,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvcelom
rozsahu potvrdil.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v
súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania je žaloba podaná na súd dňa 15.8.2016, ktorou žiadali žalobcovia zaviazať
žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť im 30 000 eur s úrokom z omeškania 5
% ročne z 30 000 eur od podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 8.8.2014 so
žalovanými uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXXX/X záhrady XXX mX v
kat. ú. A. zapísaný vo vl. č. XXXX za kúpnu cenu 18 000 eur. V ten istý deň uzavreli ako objednávatelia

so žalovanými ako dodávateľmi zmluvu o dielo spočívajúcu vo vyhotovení základovej dosky za cenu
8500 eur. Žalovaní im 18.8.2014 predložili antidatovaný dodatok s dátumom 8.8.2014 , ktorým sa zmenil
predmetavykonaniedielanacenuzazákladovúdosku8500eurazálohovúplatbuzadrevenú panelovú
konštrukciu 21 500 eur. Žalovaný 1/ od nich prevzal 18.8.2014 v hotovosti 8500 eur a 21 200 eur a neskôr
mu v hotovosti uhradili 300 eur. Práce dohodnuté v zmluve o dielo z a jej dodatku žalovaní nevykonali.

Základovú dosku zhotovila a drevenú konštrukciu dodala spoločnosť O - business s.r.o.

9. Žalovaní v 1/ a 2/rade podali odvolanie len voči vyhovujúcemu výroku ( I.) a výroku o trovách konania
( III.), ktoré sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaných
v 1/ a 2/rade dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie

vyhovel žalobe žalobcov dôvodiac, že žalovaní v konaní nepreukázali svoje tvrdenia o fiktívnom uzavretí
zmluvy o dielo a inom účele prevzatia sumy 29 700 eur od žalobcov. Hlavnou námietkou žalovaných
bolo, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nimi predložené dôkazy, resp. nevykonal dôkazy.
Odvolací súd sa s touto námietkou stotožnil. Žalovaní sa bránili tým, že zmluva o dielo uzatvorená so
žalobcami bola len formálna a žalobcami zaplatená suma 29 700 eur slúžila na pokrytie kúpnej ceny za

pozemok, ktorého cena bola 34 000 eur a zaplatenie sumy 15 000 eur ako zálohy pre zhotoviteľa stavby
spoločnostiO-businesss.r.o.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žezmluvaodieloaDodatokknejzodňa
8.8.2014 mali stanovené, že dielo zhotoviteľ pre objednávateľa vyhotoví do jedného mesiaca od prijatia
ceny diela ( čl. I. bod 7). Z uvedeného vyplýva, že keď sumu 29 700 eur prijali žalovaní dňa 18.8.2014
mali dielo ( základovú dosku a drevenú panelovú konštrukciu) vyhotoviť do 18.9.2014. Žalobcovia však

už dňa 22.8.2014 uzavreli zmluvu o dielo č. 02/08/2014 so spoločnosťou O-business, ktorá im mala
vyhotoviť drevený montovaný rodinný dom „ na kľúč“, pričom hneď v čl. I. bode 2 bol konkretizovaný
predmet diela. Navyše žalobcovia disponovali aj rozpisom platieb zo dňa 19.8.2014, v ktorom boli jasne
rozpísané platby aj za zhotovenie základovej dosky a ďalších platieb za drevostavbu. Odvolací súd
je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s týmito listinnými dôkazmi, ktoré

svedčia o tom, že žalobcovia museli mať vedomosť o totožnom plnení v zmysle predmetných zmlúv
o dielo. Navyše je absurdné, aby žalobcovia uzatvárali zmluvu o dielo so spoločnosťou O- business
s.r.o. bez toho, aby mali ujasnené aký je rozsah dohodnutého diela, keď vyhotovenie základovej dosky
a drevenej konštrukcie domu v rámci rozsahu diela nie sú zanedbateľné. Na uvedené nadväzuje ajvýpoveď svedka U., ktorý potvrdil, že „v čase kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo so žalovanými vedeli
žalobcovia, že základovú dosku a drevenú konštrukciu bude zhotovovať O- businness, pretože v júli
im bola zaslaná zmluva na pripomienkovanie. Zmluva o dielo so žalovanými bola uzavretá kvôli cene

pozemku.“ Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani konštatovanie súdu prvej inštancie, že svedok mal
všetky informácie len z počutia od žalovaných, pretože svedok priamo komunikoval a uzatváral zmluvu
o dielo so žalobcami. Navyše nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie mal pochybnosť o zaujatosti tohto
svedka, keď svedok ako konateľ spoločnosti bol len v obchodnom pomere so žalovanými, pričom v
súčasnosti táto spoločnosť ani neexistuje. Žalovaní potom oprávnene namietajú aj skutočnosť, že súd

prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že uvedený svedok priamo na pojednávaní potvrdil, že žalovaný v
2/rade mu z finančnej čiastky od žalobcov poskytol sumu 15 000 eur ako zálohu na stavbu, a preto bola
znížená cena diela zo sumy 112 000 eur na sumu 97 000 eur.

10. Rovnako odvolací súd považoval za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaných ohľadne
nevypočutia svedkyne L. O., riaditeľky pobočky banky, ktorá na kúpu predmetnej nehnuteľnosti poskytla

úver žalobcom. Podľa vyjadrenia žalovaných pritom navrhnutá svedkyňa mala podrobné informácie o
celom investičnom zámere žalobcov, ako aj o dojednanej cene pozemku medzi zmluvnými stranami.
Súd prvej inštancie neumožnil výsluch uvedenej svedkyne ako bezúčelný, s ktorým konštatovaním
odvolací súd nesúhlasí. Ak svedkyňa mala vedomosť o kúpnej cene predmetného pozemku, prípadne
dôvodoch prečo kúpna cena bola uvedená vo výške 18 000 eur, ide o zásadnú obranu žalovaných v

konaní. Skutočnosť, že cena pozemku bola vo výške 34 000 eur potvrdili vo svojich výpovediach aj
samotní žalobcovia ( žalobkyňa v 1/rade na pojednávaní dňa 9.5.2018, žalobca v 2/rade dňa 4.9.2018),
argumentovali však, že sa dohodli na cene 18 000 eur. Súd prvej inštancie sa však vôbec nevysporiadal
s tvrdeniami žalobcov, prečo im mala byť poskytnutá zľava až vo výške 16 000 eur, teda 44% z pôvodnej
kúpnej ceny, čo skutočne nie je zanedbateľná zľava. Pochybnosti o výške kúpnej ceny za pozemok

vzbudzuje aj email P.. X. Q. ( čl. 192), ktorý tiež vyčíslil cenu pozemku v A. o výmere 446 m 2 na sumu 34
000 eur, uvádzajúc bežnú cenu za m2 v oblastiach A. ( 75 eur /m2) a N. ( 80 eur/ m2). V neposlednom
rade nemožno považovať za zanedbateľný aj listinný dôkaz - emailovú komunikáciu medzi žalovaným v
1/rade a žalobkyňou v 1/rade zo dňa 17-18.9.2015 ( čl. 282- 283), v ktorom emaily žalobkyňa reagovala
na dopyt žalovaného v 1/rade o zaslanie dokladu kúpnej ceny za pozemok doručením Dodatku k zmluve

o dielo zo dňa 8.8.2014. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dôsledne
s uvedenou obranou žalovaných, keď žalovaní svoje tvrdenia podložili aj dôkazmi.

11. V neposlednom rade odvolací súd k námietke žalovaných o tom, že im boli na pojednávaní
predložené listiny v nemeckom jazyku ( kúpna zmluva, výpisy z účtov) uvádza, že táto je dôvodná. Podľa

ust. § 155 ods. 2 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho kto ich predložil,
aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám. V danej
veci súdu prvej inštancie postačovalo vyhlásenie žalovaných, že predloženým listinám rozumejú. Právny
zástupca žalovaných sa však vyjadril, že listinám nerozumie. Odvolací súd uvádza, že predloženie
dôkazovapodanívštátnomjazykuvšakzabezpečujeajprávoostatnýchstránsporuvrátanekonajúceho

súdu,abybolipodaniaadôkazyprodukovanévjazyku,ktorémurozumejú.Povinnosťzabezpečiťpreklad
všetkých dôkazov a podaní tak v konečnom dôsledku zostáva na konajúcom súde, ktorý musí konať aj
v prípade, že strany preklady nezabezpečia. V takom prípade sa však potom na trovy prekladu použijú
ustanovenia upravujúce trovy konania ( § 251 - 253 CSP) a preklady listín a dôkazov sa vykonávajú
v zásade na náklady strán sporu. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 51 ods. 5 vyhlášky 543/2005

Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, podľa ktorého súd priberie prekladateľa aj na
preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom
ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka. S poukazom na uvedené, keďže predložené listiny
neboli v úradnom jazyku, nemôžu slúžiť v konaní ako dôkazový prostriedok.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zastal názor, že v prvoinštančnom konaní neboli
odstránené zásadné rozpory v tvrdeniach strán sporu. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vypočuje
navrhnutú svedkyňu L. O. ( osobne alebo písomnou svedeckou výpoveďou), prípadne vykoná ďalšie
stranaminavrhnutédôkazyabudesazaoberaťtým,čizmluvaodielospolusdodatkommedzizmluvnými
stranami bola platne uzavretá a za akým účelom bola žalobcami vyplatená žalovaným suma 29 700 eur.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b),
c) CSP v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania opätovne
rozhodne a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súduje súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne
o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.