Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118205367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4118205367.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. E. P., nar. X.X.XXXX a 2. T. P., nar. XX.XX.XXXX,
obidvaja bytom I. A. XXX, A., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. januára 2020 č. k. 12C/53/2018-325, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 13. 01. 2020 č. k. 12C/53/2018-325 pri
právnom posúdení podľa § 137 CSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy uzavretých dňa 22.11.2020
medzi stranami tohto sporu.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak,
že ich náhradu priznal žalovanému v plnej výške, pretože to bol žalovaný majúci v tomto konaní plný

úspech. Povinnosť zaplatiť tieto trovy žalovanému bola uložená žalobcom 1/ a 2/ formou spoločnou a
nerozdielnou. Súd nevzhliadol dôvod rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, pretože pre
takéto rozhodnutie v danom prípade absentovali dôvody hodné osobitného zreteľa. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že v ust. § 137 písm. c/ CSP je

zakotvené, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Žalobcovia sa podanou žalobou nedomáhali určenia, či tu záložné právo je alebo nie
je. Žiadali určiť neplatnosť právneho úkonu, pričom takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písm.
d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti
(medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2 od. 1 Obč. zákonníka, aj právny úkon, jeho platnosť alebo
neplatnosť), avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Z osobitného predpisu musí
teda vyplývať oprávnenie subjektu podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia ani

netvrdili, ktorá právna norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohli,
pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Súd potom dospel k názoru, že na
určení neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy uzavretých dňa 22.11.2020nie je daný naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry je v zásade potrebné vychádzať z
toho, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu
postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa

nemôže domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami sporu musí existovať aktuálny stav
objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Pokiaľ na základe záložnej

zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo
nie je platným právnym úkonom predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Z
uvedených argumentov vyplýva, že na určení neplatnosti záložnej zmluvy nie je daný naliehavý právny
záujem, pretože stav ohrozenia práva žalobcov alebo neistotu v ich právnom postavení možno odstrániť
iba určením, či tu je alebo nie je záložné právo.

4. Žalobcovia preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Civilný sporový poriadok
(CSP) vo svojom ust. § 137 písm. c/ pripúšťa žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem, avšak v danom prípade sa žalobcovia nedomáhali určenia, či tu záložné právo
je alebo nie je. Žiadali určiť neplatnosť záložnej zmluvy a takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137

písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobu možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať
sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby
nastala určitá právna skutočnosť a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a
skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne

úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv, alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný
predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu
niet, žalobcovia nemôžu žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musia sformulovať petit na určenie, či
tu záložné právo je, alebo nie je.

5. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení
záložného práva a Mandátnej zmluvy uzavretých dňa 22.11.2020 ako procesne neprípustnú zamietol.
V tejto súvislosti príkladmo poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007, 3Cdo/24/2017,
3Cdo/108/2017 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1705/2002. Pokiaľ žalobcovia argumentujú tým, že

žalovaný za účelom uspokojenia svojich nárokov pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, súd k tomu uviedol, že nespochybňuje, že účelom dobrovoľnej dražby je prechod
vlastníckeho práva zo záložného dlžníka na tretí subjekt, čím naozaj dôjde k zániku vlastníckeho a tým
aj užívacieho práva záložného dlžníka. V takomto prípade však základným prostriedkom na odstránenie
akejkoľvek neistoty v právnom postavení žalobcov ako záložcov a tým aj vlastníkov nehnuteľnosti je

žaloba o neplatnosť dražby, ktorou sa môžu domáhať ochrany svojich práv.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja žalobcovia, navrhujúc odvolaciemu
súdu, aby v súlade s ut. § 389 písm. b/ a c/ CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na odvolacie dôvody v

zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, e/ f/ a h/ CSP.

7. Súd v dôsledku nesprávneho procesného postupu znemožnil žalobcom realizovať ich procesné práva
v plnej miere, keď nevykonal navrhnutý dôkaz spočívajúci v preverení zmluvy o splátkovom úvere, z
ktorej záväzok bol zabezpečený záložným právom v neprospech žalobcov.

8. Takisto súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie potrebných skutočností,
a to preverením súvislosti medzi uzavretou úverovou zmluvou a jej účastníkmi a zmluvou o zriadení
záložného práva, ktorou žalobcovia ručili svojím majetkom za úver poskytnutý tretej osobe.

9. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam, keď nevykonal
navrhnuté dôkazy, pričom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci.10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými

subjektami v zákonnej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolanie žalobcov,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel
k záveru, že podané odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania viazaný svojou zákonnou povinnosťou, či napadnutý

prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v
ust. § 389 ods. 1 CSP dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o podanej žalobe žalobcov vzhľadom na charakter
uplatneného žalobného petitu (určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP) správne
skonštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu, a
preto ich žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy, ako
procesne neprípustnú zamietol.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej
inštancie sa právne relevantným a zároveň aj presvedčivým spôsobom (v súlade s ust. § 220 ods. 2 veta
tretia CSP) vysporiadal s otázkou danosti naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom
určení, ktorú vzhľadom na druh uplatneného žalobného petitu vyhodnotil negatívne, t. j. že takýto

naliehavý právny záujem na požadovanom určení na strane žalobcov nie je daný. Žaloba o určenie,
že zmluva je neplatná je žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie
je, ale žalobou o určenie právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Podmienky stanovené k tomu,
aby bolo možné považovať podanú žalobu za žalobu podľa § 137 písm. d/ sú dve a musia byť splnené
kumulatívne. Po prvé sa musí jednať o určenie právnej skutočnosti, avšak skutočnosti inej ako je určenie

práva alebo právneho vzťahu (§ 137 písm. d/ CSP v spojitosti s ust. § 137 písm. c/ CSP). Po druhé
možnosťurčenietakejtoprávnejskutočnostimusíexplicitnevyplývaťzustanoveniaosobitnéhopredpisu.

16. Prípustnosť tejto z hľadiska určenia špecifickej žaloby je povinný tvrdiť a následne aj preukázať
žalobca a to s poukazom na konkrétnu právnu normu, ktorá takéto určenie explicitne pripúšťa, napr.

žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Za stavu,
že v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nie je možné hovoriť o žalobe, ktorá je
z procesného hľadiska procesne prípustnou. Konkrétne v rámci slovenského právneho poriadku nie
je možné hovoriť o existencii právnej normy upravujúcej možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy v osobitnom konaní.

17. Aj v danom prípade je možné vychádzať zo štandardne platnej judikatúry NS SR v tom smere,
že ak nebude preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení alebo ak sa nepreukáže
existencia právnej normy umožňujúcej žalovať takéto špecifické určenie, potom je vylúčené zaoberať sa
podanou žalobou vo veci samej, t. j. meritórne. Prvoinštančný súd pri správnom konštatovaní nedostatkunaliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení, ako primárneho a prvoradého
dôvodu vedúceho k zamietnutiu žaloby v danej prejednávanej veci, potom už nemal dôvod zaoberať
sa meritom veci, a to aj napriek tomu, že podaná žaloba spĺňala požiadavku správnosti a úplnosti

(rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2006, 8Cdo/26/2016, 3Cdo/240/2006). Naliehavý právny záujem
je podmienkou týkajúcou sa žaloby o určenie existencie práva, t. j. žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP, čo
však daný prípad nie je, pretože podaná žaloba v tejto veci vzhľadom na jej žalobný petit má charakter
určovacej žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť záložnej zmluvy, tak
určením platnosti alebo neplatnosti takejto zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného

právneho vzťahu medzi účastníkmi, a preto na takomto určení nemôže byť naliehavý právny záujem
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007 a sp. zn. 3Cdo/24/2017).

18. V kontexte uvedeného odvolací súd vyhodnotil za neopodstatnené aj odvolacie dôvody žalobcov
uplatnené v nimi podanom odvolaní týkajúce sa nevykonania navrhnutých dôkazov, resp. nesprávnych
skutkových istení, pretože súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania

naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na nimi požadovanom určení, ako procesne
neprípustnú, bez toho, že by sa bližšie zaoberal meritom prejednávanej veci, t. j. aj vykonaním
navrhnutých dôkazov a skutkovými tvrdeniami strán sporu.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak,

že úspešnému žalovanému voči žalobcom náhradu týchto trov nepriznal, pretože žalovanému žiadne
odvolacie trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).