Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. august 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 18C/234/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217963
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7511217963.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobkyne A.. M. Z., C. E., P.

XXX/XX, práv. zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o. so sídlom Cimborkova 13, Košice,
proti žalovaným: 1. Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, práv.
zastúpenému JUDr. Tomášom Augustínom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16, 2. Obci Veľká Lodina, IČO: 00 691 321, práv. zastúpenej JUDr. Jaroslavom Škapincom,
advokátom so sídlom Moyzesova 36, Košice a 3. Východoslovenskej distribučnej a.s., so sídlom v
Košiciach, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, za účasti intervenienta na strane žalovaných 1/ a 3/ Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., Štúrova 7, Košice o náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 80 %, ktorá bude
vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Žalovanej 2/, žalovanému 3/ a intervenientovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Štátu p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 80%, ktorá bude vyčíslená
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2011 domáhala od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia
škody vo výške 41.231,46 € a náhrady trov konania. Uznesením z 17.8.2012 súd na návrh žalobkyne
pripustil do konania žalovaného 3/, voči nemu žalobný návrh neupravila.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v dôsledku požiaru dňa 17.8.2010 došlo k závažnému poškodeniu
rodinného domu nachádzajúceho sa v obci N. F., K.. Č.. XX, ktorého je vlastníčkou. Vo veci bolo OR

PZ v Košiciach - okolie vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP-415/OJP-KS-2010 pre podozrenie zo
spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci, pričom trestné stíhanie bolo zastavené. Zo znaleckého
posudku vyhotoveného na základe ohliadky miesta požiaru Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ
č. PPZ-4720/KEU-KE-EXP-2010 z 13.10.2010 vyplýva, že najpravdepodobnejšou príčinou požiaru bola
technická závada - oteplenie oceľového lanka samonosného telefonického kábla vplyvom skratového
elektrického prúdu, ktorý ním tiekol v čase poruchy. Tento záver vychádza aj z vyjadrení svedkov a
iných osôb v rámci trestného konania. Svedkovia uvádzali, že v čase požiaru dochádzalo k iskreniu

na blízko stojacom telekomunikačnom stĺpe, pričom pracovníci VSD, a.s. zistili dotyk vodiča verejného
osvetlenia s drôtom uzemnenia umiestneným na vrchole stĺpa. Z relácie Okresného riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru Košice - okolie ku škodovej udalosti vyplýva, že telefónny kábel
vedúci k poškodenému objektu bol pod napätím a v skrate. Skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru bolooteplenie samonosného telefónneho kábla v dôsledku kontaktu medzi uzemnením telekomunikačného
stĺpa a vzdušným vedením pouličného osvetlenia potvrdil aj svedok - znalec P.. M. A.. Žalovaný 1/ je
poskytovateľom a prevádzkovateľom telekomunikačných služieb. Škoda vznikla v dôsledku vzájomného

pôsobenia kontaktu prevádzok vedenia pouličného osvetlenia a uzemnenia telekomunikačného kábla,
ktorý bol uchytený na stĺpe žalovaného 3/, pravdepodobne provizórne pracovníkmi žalovaného 3/
pri rekonštrukcii nízkonapäťového rozvodu v roku 1998. Žalovaná 2/ je prevádzkovateľom a teda aj
zodpovedným subjektom za údržbu technických zariadení súvisiacich s vedením verejného osvetlenia.
Výška škody bola vyčíslená v znaleckom posudku Ing. Z. F. č. 16/2011 z 12.3.2011 na 41.231,46 €,

pričom k hnuteľným veciam ešte nebola ustálená.

3. Žalobu právne odôvodnila § 415, § 420a ods. 1 a 2, písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, §
57 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. K žalobe pripojila časť zápisnice z
výsluchu svedka Mgr. A. A. z 5.5.2011, zápisnicu z výsluchu svedka Ing. M. A. z 14.6.2011, časť
zápisnice z výsluchu svedka Ing. Š. A. z 5.4.2011, časť zápisnice z výsluchu svedka Ing. K. D. z

5.5.2011, reláciu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Košice - okolie z 20.9.2010
ku škodovej udalosti spôsobenej požiarom, zápisnicu z výsluchu svedka S. F. z 14.6.2011 a znalecký
posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ č. PPZ-4720/KEU-KE-EXP-2010 z
13.10.2010.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne neuznáva a odmieta
zodpovednosť za škodu, odmieta príčinu vzniku požiaru a trvá na svojom vyjadrení z 31.1.2011
adresovanom OR PZ Košice - okolie v ktorom uviedli: „ Zákaznícke metalické prípojné závesné vedenie
má ako nosný prvok použité oceľové lanko, ktoré je na telekomunikačných stĺpoch uzemnené v zmysle
interných predpisov. Ak by sa dostalo akékoľvek cudzie napätie na takéto oceľové lanko, bolo by

okamžite zvedené do zeme. Dôvodom takéhoto riešenia je zabrániť úrazom elektrického prúdu z
dôvodu kotvenia telekomunikačných vedení (káblov) na stavebných objektoch tretích strán (najčastejšie
zákazníkov). Z uvedeného vyplýva, že na ich zariadení sa nemohol vyskytnúť taký elektrický prúd, ktorý
by mohol spôsobiť požiar. K zahriatiu nosného oceľového lanka mohlo dôjsť pri samotnom požiari v
dôsledku tepelnej vodivosti ocele, čo spôsobilo oddelenie signálnych vodičov od nosného lanka v mieste

jeho najväčšieho namáhania a nie naopak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Z fotodokumentácie
telekomunikačného kábla je zrejmé, že izolácia telekomunikačného kábla nie je roztavená, teda zohriatie
oceľového lanka nemohlo byť také veľké, aby bolo príčinou požiaru. Žalovaný 1/ je toho názoru, že
nie je dokázaná príčina vzniku požiaru a dovtedy nie je možné dávať škodu do príčinnej súvislosti s
prevádzkovou činnosťou žalovaného 1/. Znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym

ústavom PZ č. PPZ-4720/KEU-KE-EXP-2010 z 13.10.2010 sa nedostatočne vysporiadal z otázkami,
aké vysoké napätie a prúd sa mal nachádzať v oceľovom lanku, keď tvrdí, že došlo k rozdeleniu
skratovéhoprúdu,pričomsanedáurčiťvakompomere,ohniskopožiarumalobyťnapovaledomu,avšak
lanko bolo ukotvené pod odkvapom na vonkajšej strane strechy. V prípade, ak by príčinou požiaru bol
kontakt vodiča pouličného osvetlenia s uzemnením na telekomunikačnom stĺpe a následným prepojením

so samonosným lankom v dôsledku vychýlenia vodiča vplyvom neúmerne silného vetra, potom je tu
zákonný dôvod pre vyvinenie žalovaného 1/ v zmysle § 420a ods. 3 OZ, lebo škoda vznikla v dôsledku
vyššej moci.

5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a nárok žalobkyne neuznáva. Podľa

nej k udalosti by nedošlo, ak by uzemnenie telekomunikačného stĺpa bolo nainštalované odborne
a v zmysle technických noriem. V takom prípade by sa silným nárazovým vetrom vychýlený kábel
vzdušného vedenia pouličného osvetlenia nemohol zachytiť, resp. dotknúť uzemňovacieho kábla
telekomunikačného stĺpa. Obec ani ňou poverené osoby do vzdušného vedenia pouličného osvetlenia
neodborným spôsobom nezasahovali, k rozkmitaniu a vychýleniu došlo v dôsledku silného vetra, čiže

ide o prírodný živel nezávislý od vôle človeka.

6. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Verejné osvetlenie ani
telekomunikačné káble netvoria súčasť ich distribučnej sústavy, oni nezabezpečujú ich bezpečnosť,
údržbu a obnovu. Medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného 3/ a vznikom požiaru neexistuje žiadna

príčinná súvislosť. V dňoch 16.8 - 18.8 2010 neevidujú v obci N. F. v NN sieti žiadnu poruchovú
udalosť, resp. plánovanú prácu VSD, a.s. na distribučných zariadeniach VSD a.s. Dňa 18.8.2010 evidujú
odpojenie domovej prípojky kvôli požiaru. Podľa Správy o prevádzke distribučnej sústavy VSD zo
dňa 17.8.2010 (str. 9) evidujú vo VN sieti poruchu spôsobenú popadanými stromami na napájacomdistribučnom vedení vysokého napätia V350/218 z ES F. zásobujúcou elektrickou energiou aj obec N.
F., čo však nemohlo mať žiaden súvis so vznikom požiaru.

7. Dňa 4.4.2017 bolo súdu doručené Oznámenie intervenienta o vstupe do konania, ktorým Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. oznámil, že právny záujem, na výsledku konania odôvodňuje tým, že žalovaný
1/ uzavrel písomnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX a žalovaný 3/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v
rámci ktorej je predmetom poistenia aj poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím
osobám. Uviedol, že ich stanovisko k veci je súladné so stanoviskami 1/ a 3/.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, stanoviskami právnych zástupcov žalovaných
a intervenienta, výsluchom svedkov, oboznámením stranami predložených súkromných znaleckých
posudkov, výsluchmi znalcov, súdom nariadeným znaleckým dokazovaním znaleckým ústavom,
výsluchom znalca znaleckého ústavu, oboznámením listinných dôkazov a oboznámením pripojeného
vyšetrovacieho spisu ORPZ v Košiciach - okolie ČVS: ORP-415/OJP-KS-2010 a zistil nasledujúci

skutkový stav.

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že dňa 17. augusta 2010 došlo k požiaru, pri ktorom došlo k
poškodeniu jej rodinného domu. Dozvedela sa to na nasledujúci deň, teda 18. augusta v práci. Hneď
sa išla pozrieť na miesto požiaru, ešte sa tam dymilo. Čakali na policajtov, myslí, že prišli z E.. Bol tam

niekto za hasičov. Policajti, spolu s hasičom robili obhliadku vo vnútorných priestoroch. Prišiel pracovník
kriminalistického ústavu, bol tam asi poobede do sedemnástej hodiny, chodil tam, skúmal, fotil. Prišli
aj susedia, ktorý boli pri tom, ako horelo. O tom, ako všetko prebiehalo vie vlastne len od susedov.
Nehnuteľnosť nemala poistenú, kúpila ju asi rok a pol pred udalosťou, potom ju rekonštruovala, niekedy
koncommája,začiatkomjúnaprišlavoda,bolotamasimeterapolvody,čižetopotomdávalidoporiadku.

Pokiaľ ide o vznik požiaru plne sa spoľahla na znalecký posudok znalca z kriminalistického ústavu a
aj na to, ako to vykresľovali susedia. Z rozprávania susedov vie, že celú noc nebola elektrina a potom
nasledujúci celý deň to opravovali. Toto tesne predchádzalo požiaru. Ona nemá napojený svoj dom na
telefónnu linku ani susedov nie je napojený, ide pritom o dvojdom. Kábel, ktorý viedol k susedovmu
domu, viedol ponad bazén, stále na neho pozerali s tým, že ho odpoja, aby im nespadol do bazéna a

nezabil deti. To nosné lanko bolo obkrútené okolo veľkého klinca a tak zabité do dreva, opieralo sa o
plechovú rínu, že lanko išlo popod rínu, klinec okolo ktorého bolo toto lanko, bol zabitý do dreveného
podhľadu na dome, ale na susedovej časti, blízko od jej domu, pričom strechu mali domy spoločnú,
povala bola spoločná, dalo sa chodiť po celej povale. V leto boli horúčavy neverí, že zem bola ešte po
povodniach mokrá. Od jednej susedy vie, že pri hasení ten kábel potriasol jedného hasiča, vtedy hasiči

povedali, že nebudú ďalej hasiť, pokiaľ nepríde niekto kto to odpojí. Zavolali pracovníkov elektrární, ktorý
vyšli hore na stĺp, aj to odfotili. Suseda, ktorá to povedala, bola z toho nervózna, lebo ten drôt tam bol na
zemi, skákal a iskril a vtedy si uvedomila, že mohol hocikoho zabiť. Ona a sused mali v domoch vypnuté
ističe, prívod vody aj elektriny. Na dome bleskozvod nemala. Žalovaných označila Slovak Telekom, a.s.
a obec N. F., lebo vyslovene vychádzala zo znaleckého posudku kriminalistického ústavu.

10. Podľa znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ č.
PPZ-4720/KEU-KE-EXP-2010 z 13.10.2010 účelom tohto znaleckého posudku bolo objasnenie
skutkových okolností v trestnej veci zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 4, písm.
a) Trestného zákona - požiar rodinného domu s popisným číslom 67 a 68 v obci N. F., okres E. -

X. dňa 17.8.2010. Ohliadkou priestorov bolo vzhľadom na charakteristické znaky smeru šírenia sa
ohňa stanovené kriminalistické ohnisko jeho vzniku, ktoré sa nachádzalo v priestore povaly dvojdomu.
Ohliadkou širšieho okolia bol na zemi nájdený poškodený samonosný telefónny kábel. Skúmaním kábla
bolo zistené, že ten je poškodený, pričom poškodenie mohlo vzniknúť len neprimeraným oteplením
jeho kotevného lanka, ktoré bolo vytavené. Kábel bol vedený vzduchom s kotvením na jednom

drevenom stĺpe telefónnej siete a dvoch betónových stĺpoch elektrickej distribučnej siete. Na kábli
sú stopy po oteplení kotevného lanka a vytleté miesto na drevenom stĺpe po pôsobení otepleného
lanka kábla. Na základe skúmania na mieste požiaru, predložených fotografií a výpovedí svedkov
najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bola technická závada, a to oteplenie (zohriatie na
vysokú teplotu) oceľového lanka samonosného telefónneho kábla vplyvom skratového elektrického

prúdu, ktorý ním tiekol v čase poruchy. Následkom oteplenia oceľového lanka kábla ukotveného v
drevenom podhľade strechy došlo k zahoreniu v bezprostrednej vzdialenosti sa nachádzajúcich ľahko
horľavých materiálov (ako drevo, polystyrén, suché lístie a pod.) Neboli zistené stopy po látkach
schopných samovznietenia, ani stopy po horľavých tekutinách, resp. úmyselnom založení požiaru.11. V relácii Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Košice - okolie z 20.9.2010 ku
škodovej udalosti spôsobenej požiarom je uvedené, že neboli nájdené žiadne stopy po úmyselnom

zapálení. Na základe zistenia, že telefónny kábel bol pod napätím a bol v skrate je možné, že skratom
mohol vzniknúť požiar, nakoľko sa v blízkosti nachádzali materiály na báze dreva. Pravdepodobnou
príčinou požiaru bol skrat v telefónnom vedení, následkom čoho vznikol požiar v povalovom priestore.

12. Podľa zápisnice OR PZ z výsluchu svedka Mgr. A. A., zástupcu Východoslovenskej distribučnej

a.s. z 5.5.2011, svedok vypovedal, že dňa 18.8.2010 o 1,16 hod. požiadal npor. Z., veliteľ zásahu
hasičov dispečing ich spoločnosti o odpojenie odberného miesta N. F. z dôvodu požiaru rodinného domu
č. XX B. XX a bezpečnosti hasenia. Na miesto boli vyslaní pracovníci VSE, ktorí odpojili elektrickú
prípojku. Hasičmi boli upozornení na blízko stojaci telekomunikačný stĺp, na ktorom zaznamenali
iskrenie.Zamestnancizistilidotykvedeniaverejnéhoosvetleniasvodičomtrčiacimztelekomunikačného
stĺpa, mechanicky ohli uvedený trčiaci vodič, čím odstránili dotyk oboch vodičov, iné zásahy nevykonali

a odišli. Nedá sa z istotou vylúčiť príčina požiaru ako ju opísal znalec, avšak proti tomu svedčí, že
telekomunikačný kábel mal byť uzemnený a elektrické vedenie je chránené istením. Pred požiarom
neboli zaznamenané poruchy na vedení.

13. Podľa zápisnice OR PZ z výsluchu svedka Ing. M. A., zamestnanca Kriminalistického a expertízneho

ústavu PZ PPZ v Košiciach z 14.6.2011, svedok uviedol, že operačným dôstojníkom bol vyslaný
18.8.2010 na ohliadku domu súp. č. XX - XX zasiahnutého požiarom. Po skúmaní na mieste činu
zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bola technická závada, a to oteplenie (zohriatie
na vysokú teplotu) oceľového lanka samonosného telefónneho kábla vplyvom skratového elektrického
prúdu, ktorý ním tiekol v čase poruchy, porucha (skrat) vznikol medzi uzemnením telekomunikačného

stĺpa a vzdušného vedenia pouličného osvetlenia. Na fotografiách č. 6 a 7 znaleckého posudku sú
zadokumentované elektricky vodivé spojenia (dotyk) uzemňovacieho vodiča s lankom samonosného
telefónnehokábla,vtomtomiestesaskratovýprúdrozdelilvpomere,ktorýniejemožnéstanoviť.Došlok
vytaveniu lanka, lebo prúd bol dostatočne veľký, aby spôsobil oteplenie lanka samonosného telefónneho
kábla, ktorý mohol spôsobiť požiar domu.

14. Podľa zápisnice OR PZ z výsluchu svedka Ing. Š. A., zamestnanca Slovak Telekom, a.s. z 5.4.2011,
z jeho výpovede vyplýva, že decembri 2010 boli požiadaný na zaujatie stanoviska, 21.12.2010 vykonali
obhliadku miesta požiaru, zabezpečili si doklady z archívov a nezistili žiadne pochybenie z ich strany.
Uchytenie telekomunikačného kábla na rodinnom dome č. 68, na drevenom stĺpe je realizované v

zmysle predpisu TA 10. Z predloženej fotodokumentácie č. 3 znaleckého posudku nie je zrejmé zohriatie
nosného lanka samonosného telekomunikačného káblu, nakoľko izolácia telekomunikačného káblu nie
je roztavená.

15. Podľa zápisnice OR PZ z výsluchu svedka Ing. K. D., hlavného technika prevádzky sieti vysokého

napätia a nízkeho napätia spol. VSE, a.s. Košice z 5.5.2011, svedok vypovedal, že nemá vedomosť
o tom, kto umiestnil telekomunikačný kábel na ich stĺp, ale VSD umožňuje tretím osobám umiestnenie
ich zariadení na ich stĺpy - podperné body, avšak nemá vedomosť o tom, že by o to žiadala Slovak
Telekom, a.s. Vplyvom zhoršených poveternostných podmienok mohlo dôjsť k dotyku vedenia verejného
osvetlenia s drôtom telekomunikačného stĺpa, avšak malo dôjsť k vypnutiu prúdovej slučky istiacim

zariadením, ak by istiace zariadenie verejného osvetlenia, ako aj uzemnenie telekomunikačného stĺpu
bolo vyhovujúce.

16. Podľa zápisnice OR PZ z výsluchu svedka S. F., starosta obce N. F. z 14.6.2011 vo výpovedi uviedol,
že v roku 1999 v obci N. F. umiestňovala spol. VSE, a.s. nové betónové stĺpy, na ktorých tiež umiestnila

a namontovala aj verejné osvetlenie obce. Na údržbu verejného osvetlenia mali zabezpečenú firmu,
ktorá menila žiarovky, k inej poruche počas jeho pôsobenia nedošlo. V mesiaci august nemá vedomosť
o výpadku pouličného osvetlenia.

17. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ v Košiciach - okolie ČVS: ORP-415/OJP-KS-2010 súd

zistil, že uznesením zo dňa 22.9.2011 bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 ods. 4 písm. a) Trestného zákona zastavené, lebo skutok nie je
trestným činom. Súčasťou uvedeného spisového materiálu sú vyššie spomínané svedecké výpovede,relácia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Košice - okolie, znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavom PZ č. PPZ-4720/KEU-KE-EXP-2010 z 13.10.2010.

18. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru požiarna ochrana Ing. Š. O., S.D. Znalcom
predložený znalecký posudok z č. 3/2014 zo dňa 4.5.2014 nemal náležitosti znaleckého úkonu po
formálnejaniodbornejstránke.Preobsahovúnedostatočnosťtohtoposudkusúdnanehopridokazovaní
neprihliadol.

19. Žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2017/2171 z 5.10.2017. Spracovatelia znaleckého posudku,
mjr. Ing. Z. X. z odvetvia kriminalistická a požiarna elektrotechnika a kpt. Ing. Z. A. z odvetvia
kriminalistická a požiarna elektrotechnika, k možnej príčine vzniku požiaru uviedli, že sa stotožňujú
so závermi a stanovenou príčinou požiaru uvedenou v znaleckom posudku č. PPZ-4720/KEU-KE-
EXP-2010. Predmetný požiar bol spôsobený poruchovým elektrickým prúdom tečúcim oceľovým lankom

samonosného telefónneho kábla. Týmto za bežných okolností elektrický prúd, ktorý by spôsobil požiar
nemôže tiecť a zároveň je jeho oceľové lanko chránené v PVC izolácii. V šetrenom prípade však
z pohľadu kriminalistickej a požiarnej elektrotechniky došlo k dvom na sebe navzájom nezávislým
poruchám, ktoré spôsobili tok poruchového elektrického prúdu smerom k požiarom poškodenému
objektu. Prvou z nich bolo mechanické poškodenie PVC izolácie v mieste dotyku s rínou na požiarom

poškodenom objekte (pravdepodobne vplyvom poveternostných podmienok - opakované pohyby kábla
v dotyku s rínou). Toto poškodenie však nebolo zdrojom toku poruchového prúdu a samo o sebe
by nepredstavovalo vážnejšie nebezpečenstvo. Druhou poruchou bol nežiadúci dotyk uzemnenia
telekomunikačného vedenia, ale vzhľadom na existenciu prvej z uvedených porúch vznikla aj druhá
vetva smerom k požiarom poškodenému objektu. Najväčšie oteplenie lanka bolo v kriminalistickom

ohniskupožiaruvpodhľadedomuvmiestekontaktuoceľovéholankasrínouanazuhoľnatenompovrchu
dreveného stĺpa v mieste kontaktu oceľového lanka s uzemnením telekomunikačného vedenia. Tavenie
PVC izolácie kábla je maximálne na začiatku a na konci. Vzniknutý poruchový prúd má dve vetvy do
zeme, prvú cez slučku uzemnenia telekomunikačného vedenia a druhú ako náhodné uzemnenie cez
oceľové lanko samonosného telefónneho kábla.

20. Žalovaná 2/ k znaleckému posudku KEÚ z 2017 uviedla, že posudok neposkytuje jednoznačné
odpovede na otázku, čo bolo príčinou požiaru, nakoľko svoje tvrdenia neopiera o dôkazy, ale pracuje z
hypotézami, dohadmi, domnienkami a predpokladmi, ktoré však žiadnym spôsobom priamo nedokazuje,
či už fotodokumentáciou alebo závermi skúmania.

21. K tomuto znaleckému posudku intervenient uviedol, že z neho nie je zrejmé, ktorá zo strán by mala
mať podiel na nedodržaní vzdialenosti v zmysle STN pri uchytení káblov a elektrického vedenia na
stĺpe, kde došlo k poruche, nebola jednoznačne preukázaná zodpovednosť či podiel zodpovednosti
žalovaného 1/ a 3/ na vzniku škody. K výške škody uviedol, že znalecký posudok č. 16/2011 z 12.3.2011,

vypracovaný znalcom v odbore stavebníctvo Ing. Z. F. o závery ktorého žalobkyňa opiera svoj nárok
čo do výšky, neobsahuje výmery poškodených konštrukcií a prvkov a rovnako aj práce realizované po
požiari sú uvedené bez výmer. Znalec neanalyzoval tzv. ekonomickú škodu a technickú totálnu škodu.
Teda uplatňovaná náhrada škody nie je v súlade s ust. § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.

22. Znalec Ing. Z. X. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že podkladom pre vypracovanie posudku
bola prvotná obhliadka miesta činu, ktorá bola vykonávaná hneď po vzniku požiaru kolegami na mieste
činu, pričom už vtedy bolo jednoznačne zistené, že predmetným lankom tiekol elektrický prúd. Z ďalších
zisteníaoverovanímožnýchhypotéz,ktorébymohlispôsobiťpožiar,dospelikzáveru,žepráveporucha,
a to je tok prúdu oceľovým lankom spôsobil tento požiar. Na viacerých miestach toho lanka pozdĺž 70

metrov došlo k vytaveniu vodiča. Takéto vytavenie vodiča nemôže vzniknúť žiadnym iným spôsobom,
iba prechodom prúdu týmto lankom. Túto skutočnosť už na mieste činu považovali za jednoznačnú a
tým pádom už nepostupovali v ďalšom dokazovaní podrobností, ako je dokazovanie miesta samotného
prechodu na kovovú rínu. Až teraz predmetný kábel, ktorým disponuje ústav roztiahli a zadokumentovali
fotograficky, kde to tavenie vodiča je v celej jeho dĺžke. Zároveň našli na konci lanka miesto, kde došlo

k dotyku s rínou, v tomto mieste došlo k úbytku materiálu a je tam zjavné tavenie oceľového materiálu,
to znamená, že teplota v tomto mieste dosahovala teploty vyššie ako je 1000°C. K poruche došlo medzi
dvomazariadeniamialebodvomastavbami,toznamená,žejednastavbabolotelekomunikačnévedenie
na stĺpe vzdialenom 70m od poškodeného objektu a nad ním išlo vedenie osvetlenia obce. Tieto dvestavby sa nijako nemajú ovplyvňovať, nemali by do seba zasahovať, ale vznikla porucha, že oceľové
kotviace zemniace lanko telekomunikácií sa dotklo 230V fázového vodiča osvetlenia. Týmto spôsobom
bolo prenesené napätie na to oceľové lanko, a keďže aj na strane požiarom poškodeného objektu bol

tento objekt uzemnený, prúd sa rozdelil na dve vetvy a vetva smerujúca k požiarom poškodenému
objektu v mieste, kde došlo k veľmi vysokej teplote, pretože keď vzniká elektrický oblúk ako iskrenie, tak
tam sú teploty niekoľko tisíc Kelvinov, došlo vlastne k miestnemu zahoreniu. Podľa výpovede na mieste a
zistení na mieste boli zvody ríny robené na štyroch miestach, vždycky na rohoch domov, pričom tieto ríny
končili minimálne v jednom prípade priamo v zemi. Existuje fotografická dokumentácia majiteľa objektu

zo stavu pred požiarom, kde je vidieť, že samotná rína sa opiera o zem, dlažobnej kocky položenej na
zemi a toto je dostatočná blízkosť zeme k uzemneniu. Tok prúdu bol zadokumentovaný jednoznačne,
to znamená, že ak prúd touto vetvou tiekol, uzemnenie muselo existovať. V prípade, že doska so
samonosným lankom kábla, ktoré sa dotýkalo vedenia pod napätím bude na zemi, kde sa vylialo 3000
litrovvody,dôjdekuzavretiuelektrickéhookruhu,alenedôjdektakémupoškodeniusamonosnéholanka,
ako bolo zistené, s mechanickým a tepelným vytavením. Znalec predložil fotografickú dokumentáciu

celej dĺžky kábla a fotky z mikroskopického skúmania konkrétneho miesta, kde došlo k taveniu a k úbytku
materiálu, fotografie z dvoch mikroskopov a jedného 3D skenera.

23. Podľa fotografií predložených vypočúvaným znalcom je poškodenie lanka zrejmé na metri 1, 3, 4,
5, 6, 20, 39, 53, 70.

24. Žalovaný 1/ predložil súdu súkromný znalecký posudok č. 093/2017 z 29.10.2017 vypracovaný
znalcom z odboru elektrotechnika, doc. Ing. E. E., PhD., v ktorom znalec uviedol, že úvahy o vzniku
požiaru sa zakladajú na predpoklade, že plechová rína na rodinnom dome bola uzemnená. Tento
predpoklad je mylný. Na základe výpovede žalobkyne, na dome nebol inštalovaný bleskozvod, to je

zrejmé aj z foto KEU č. 1. To znamená, že rodinný dom nemal žiadne uzemnenie, a teda cez rínu
nemohol tiecť žiaden prúd. V posudku KEU č. 2 sú uvedené fyzikálno - chemické vlastnosti PVC ako
materiálu používaného na izoláciu elektrických vodičov, ale v danej veci bol použitý kábel s izoláciou
Polyetylén,ktorýmáodlišnéfyzikálno-chemickévlastnostiakoPVC.RozborJoulovhozákonajetiežpre
tento prípad irelevantný a k tvrdeniu, že prechodom prúdu cez neprimerane zvýšený prechodový odpor

sa môže miesto nedokonalého spojenia zahriať aj na teplotu 900 - 1000 oC uvádza, že takýto proces
by bol teoreticky možný, ak by bol k dispozícii dostatočný zdroj energie, ale tomu tak nebolo. Závery
posudkov KEU odporujú základným fyzikálnym zákonom z oblasti elektrotechniky a sú neprijateľné.
Požiar rodinného domu nemohol vzniknúť v žiadnej súvislosti s inštalovaným samonosným telefónnym
káblom.

25. Žalobkyňa uvedený znalecký posudok namietala aj s poukazom na to, že znalec sa vyjadroval
k otázkam mimo jeho oboru. Podala sťažnosť na takýto postup znalca na Ministerstvo spravodlivosti
SR, ktoré rozhodlo, že znalec nebol oprávnený zaujať stanovisko k otázkam príčiny vzniku požiaru a
k ohnisku požiaru.

26.Znalecdoc.Ing.E.E.,PhD.,vovýpovedinapojednávaníuviedol,ženajprvbolobjednanýzástupcom
žalobkyne, tú objednávku prijal, pracoval na znaleckom posudku, po zistení základnej skutočnosti, po
fyzikálnych skúškach, na ktoré pozval právneho zástupcu žalobkyne, ktorému ukázal, že teória, ktorá
bola predložená kriminalistickým ústavom je absurdná pre tento prípad, právny zástupca žalobkyne

oznámil, že už netrvajú ďalej na práci na znaleckom posudku. Následne ho oslovil zástupca Slovak
Telekomu. V znaleckom posudku, kde bol požiadaný odpovedať na 31 otázok, ktoré boli pôvodne dané,
aj napriek tomu, že hneď začiatok celej tejto hypotézy je založená na absurdnej predstave, že je uzavretý
elektrický obvod. To je základná otázka, že tu aj keď to lanko bude pod napätím, tak bude pod napätím,
ale prúd netečie, lebo obvod sa nemá kde uzavrieť. Dom nemal bleskozvod, obvod sa nemohol uzavrieť.

Aj keby sa hypoteticky niektorá rína dotýkala zeme, nemôže cez ten dotyk pretiecť taký prúd, lebo je
tam obrovský odpor. Aby došlo k vzniku požiaru musí sa to lanko zohriať na teplotu 400 °C, čo je bod
vzplanutia smrekového alebo borovicového suchého dreva, z čoho sú podhľady urobené, lanko o dĺžke
70 m má odpor, a aby mohol pretiecť taký prúd, aby sa zohrial na takúto teplotu, je potrebné napätie
650 voltov a k dispozícii je maximálne 230 voltov. K fotografiám predloženým znalcom Ing. X. uviedol,

že keď sa lanko zohreje na vysokú teplotu, vytavuje sa, ale toto vytavenie vyzerá úplne ináč, natiahnu
sa také fúzy, a na fotografiách nie je vytavenie, ale mechanické vytrhnutie lanka, nič viac.27. Znalcovia Ing. X. B. P.. E. boli konfrontovaní. Na dotaz znalca E. ako preukazujú, že bol uzavretý
elektrický okruh znalec X. uviedol, že dôkazom toho je vytavenie lanka po celej dĺžke. Teda k uzavretiu
elektrického okruhu uzemnením došlo, iba nevedia preukázať akým spôsobom došlo k uzemneniu.

Znalec E. vylučuje, že priblížením alebo dotykom ríny k zemi došlo k uzavretiu elektrického obvodu.
Znalec X. uviedol, že nie to oteplenie lanka po dĺžke spôsobilo požiar, ale nedokonalý dotyk v mieste
spojenia s rínou. Znalec E. poukazuje na rozpor medzi závermi dvoch posudkom KEU a uviedol, že ak
by došlo k takej teplote 1000°C so 6 ampérmi, najprv sa to prepáli a v ríne musí byť diera. Na otázku
ohľadom reakcie zaisťovacieho zariadenia - poistiek znalec Ondrejka uviedol, že tieklo tam zhruba 10

ampérov, to znamená 16 ampérová poistka nemôže pri 10 ampéroch vypnúť. Znalec E. uviedol, že tento
svetelný vývod je najdlhší, je tam zavesených 30 svietidiel, ten istič, keď bol 16 ampérový, o rad vyššie
ako je súčasne, súčasne je 10 ampérový, čiže ten istič už bol na 50-80 % zaťažený, tým prúdom, lebo
to bolo v noci a žiarovky svietili. Istič by zareagoval. Na otázku prečo nezišiel prúd do zeme, ale išiel
smerom ku domu, znalec X. uviedol, že prúd sa rozdelil v závislosti na pomer odporov, prevádzkové
uzemnenie telekomunikačné malo hodnotu napr. 30 Ohmov a podľa výpočtu Ing. E. je odpor vodiča je 20

Ohmov, tak väčšia časť prúdu ide samozrejme tými 20 Ohmami, to sú princípy elektrotechniky. Znalec
E. uviedol, že koľko je tam Ohmov, môže definovať, ale rína bola opretá o trávu.

28.Žalovaná2/predložilasúdusúkromnýznaleckýposudokč.1/2018z18.1.2018vypracovanýznalcom
z odboru elektrotechnika, Ing. A. E., PhD., v ktorom znalec k znaleckému posudku PPZ-KEU-KE-

EXP-2017/2171 uviedol, že odpovede technicky orientované ostávajú v teoretickej polohe a odvolávajú
sa na vedomosti knižného charakteru, bez snahy o exaktný prístup. Závery posudku sú postavené
na predpoklade, že závesným lankom telekomunikačného kábla tiekol poruchový prúd, ktorý mal takú
energiu, že dokázal v konečnom dôsledku spôsobiť požiar rodinného domu. K znaleckému posudku č.
93/2017 uviedol, že má exaktný prístup, technické úvahy sa opierajú o výpočty, ktoré primerane aplikujú

platné fyzikálne princípy a vykonané experimenty. Okrem iného bolo preukázané, že absentuje vodivé
spojenie ríny so zemou, žiadny poruchový prúd závesným lankom telekomunikačného kábla netiekol.
V závere uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou považuje za správne exaktne závery
posudku č. 93/2017 spracovateľa doc. Ing. K. E., PhD.

29. Znalec Ing. A. E., PhD., vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že celá problematika sa točí okolo toho,
či prúd, ktorý pretekal závesným lankom telekomunikačného kábla a dotýkal sa odkvapového žľabu,
spôsobí také podmienky, ktoré by viedli k požiaru. Princíp je ten, že ak má tiecť elektrický prúd, musí byť
uzavretý elektrický okruh. Ani odkvapová rúra ani žiadne iné bleskozvodné zariadenie nebolo na dome
účinne uzemnené a bleskozvod na dome nebol. Nemohol vzniknúť žiaden obvod a prúd tam netiekol, a

preto nemohol byť príčinou požiaru. Fakt, že by bolo vodivé spojenie so zemou, nie je v posudku KEÚ
preukázané. Odkvapový žľab ukončený blízko zeme sa určite nemôže považovať za účinné uzemnenie.
Keď nie je uzatvorený prúdový okruh, tak prúd netečie. Ohľadom obrázku č. 1 na strane č. 4 posudku
KEU, kde je šípkami označené na samotnom stĺpe vytletie, znalec uviedol, že toto nie je vytletie, ale je to
spôsobené mechanicky. Vytletie vyzerá trošičku ináč, museli by tam byť zuhoľnatené prvky. K vytaveniu

kábla uviedol, že to môže byť tiež mechanický spôsobené, tým, že zmäkol. Požiar bol dosť mohutný,
mohol sa zohriať drôt od požiaru. On nevidel, žeby bolo po celej dĺžke vytavené a nepredpokladá, žeby to
mohlo byť vytavené po celej dĺžke. K fotografiám z 3D skenera uviedol, že úbytok na materiáli tam nevidí,
nie je tam taký úbytok materiálu, ktorý by bezprostredne vznikol prechodom elektrického prúdu. To sú
stavy, ktoré vznikajú bežne v prevádzke, ak by to bolo miesto vzniku požiaru, tak by bolo podstatne viac

zdevastované, zhorelo by aj oceľové lanko. V prípade 9 ampérov by 16 ampérová poistka nereagovala,
a pokiaľ by mal tiecť prúd, ktorý spôsobí požiar, tak určite by to bolo viac ako 16 ampérov a skratový
prúd je rádovo desiatky a stovky ampérov. K fotografii domu spred požiaru, kde je znázornená rína
ukončená na dlažobnej kocke znalec uviedol, že toto nemôže byť uzemnením v žiadnom prípade. Napr.
bleskozvodysauzemňujúpozinkovanýmoceľovýmlanom,plnýmvodičomumiestnenýmvzemidohĺbky

70 cm aspoň alebo tyčou zarazenou do zeme do takej hĺbky, aby zasahovala do spodnej vody. Aby toto
uzemnenie bolo aj účinné a funkčné, meria sa prístrojmi, hodnota by nemala byť väčšia ako 15 ohmov.
Znalci z KEÚ mali možnosť si zmerať prechodový odpor žľabu s dlažobnou kockou, mohli si zabezpečiť
hodnoty a pokračovať ďalej vo svojom znaleckom skúmaní ďalším dokazovaním. Poškodenie kábla
mohlo vzniknúť náhodným spojením s kovom, obdobné ako bolo spojenie fázového vodiča verejného

osvetlenia, tak v inom mieste mohlo byť to, čo sa postráda u rodinného domu, teda kovové spojenie,
ktoré obvod uzavrelo. Teda mohlo by ísť o spojenie s nulovým vodičom verejného rozvodu elektriny. Tiež
je oveľa pravdepodobnejšie, že došlo k účinnému uzemneniu kábla so zemou, ak po vyliatí bazéna bol
kábel na zemi, tak mohlo dôjsť k uzavretiu elektrického obvodu skôr ako cez rínu domu.30. Svedok N. P. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa vracal z Z. F. cestou súbežnou s
cestou, na ktorej je predmetný dom, zbadal oheň, bola už noc, pol jedenástej, plamene šľahali z priečelia

domu z drevených dverí vedúcich na povalu, z pod strechy, hneď volal hasičov. Ešte pred príchodom
hasičov vyliali bazén, ktorý bol na susednom pozemku, smerom k nehnuteľnosti, ktorá horela. Ohľadne
káblu, nevie, či spadol vtedy, keď vylievali bazén alebo už predtým, ale bol pod prúdom, brat ho chcel
odstrániť, ale keďže už bol vytavený, chytil ho, zistil, že je pod prúdom, tak ho hneď aj odhodil. Išli po
trase toho kábla, a našli miesto dotyku, kde bol pravdepodobne kontakt s elektrickým káblom, videli stĺp,

na ktorom je uzemňovací drôt, za ktorý bolo zasunuté lano elektrického osvetlenia. Na druhý deň, keď
bol predvolaný ku výsluchu, boli tam aj policajti, zabezpečovali miesto činu, vtedy podhľadovú dosku,
kde bol ukotvený kábel obzerali a z jednej strany bola nafarbená tou farbou akou bol podhľad, ale z
druhej strany bola obhorená. Lanko v podhľade na klinci bolo ukotvené a vytleté nebolo. Bolo nakotvené
na doske, preto bola tá doska vytrhnutá silou pnutia toho lanka počas požiaru. Iskrenie, skákanie kábla,
ani iskrenie na stĺpoch nevideli. Prišli elektrikári, ale nedal sa odpojiť prúd na HDS, lebo tá skrinka na

dome bola neďaleko výlezu na strechu, bola tam horúčava, nikto nebol ochotný tam ísť, tak potrebovali
elektrikárov, aby to odpojili na stĺpe. Následne išli elektrikári na ďalší stĺp a odpojili to lano, ktoré bolo
zakliesnené za uzemňovacím drôtom. Potom to začalo iskriť, keď sa káble vytavovali v okolí HDS-ky.

31. Svedok M. A. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v auguste v roku 2010 bol

znalcom KEÚ PZ a bol prizvaný ako znalec, vykonať znaleckú obhliadku miesta požiaru rodinného
domu č. 67, 68. Štandardne sa takéto ohliadky vyšetrujú za účasti znalca z odboru chémie a
elektrotechniky, nakoľko požiar môže vzniknúť cestou chemickou, alebo aj cestou technickej poruchy.
Na požiarovisko prišli po uhasení požiaru, postupovali ako tím a na základe štandardných postupov
bola preverovaná každá možná alternatíva vzniku požiaru. Pri znaleckej obhliadke miesta požiaru

boli vykonané skúmania, ktorých jednoznačným záverom bola technická porucha, ako príčina vzniku
požiaru. Z odvetvia požiarnej chémie bola vylúčená cesta vzniku požiaru chemická, teda úmyselné
založenie požiaru, manipulácia s otvoreným ohňom, samovznietenie, atď. Požiar vznikol technickou
poruchou, ktorá je popísaná v znaleckom posudku vo výrokovej časti, to znamená v časti II. - posudok
znaleckého posudku, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Došlo k poruche vzájomným pôsobením

samostatných dvoch technických zariadení na seba, tak vznikla porucha. Príčina vzniku šetreného
požiarubolazadokumentovanáapreukázanápriamonamiesteanebolonutnédodatočneskúmaťďalšie
stopy, preto z elektrotechnických zariadení nebolo nič zaisťované ako stopa. Určite si však pamätá, že
z miesta požiaru po súhlase majiteľa objektu vzal na študijné účely samonosný telefónny kábel, ktorým
tiekol poruchový prúd, ktorý bol príčinou vzniku požiaru. Ako technickú poruchu, ktorá bola príčinou

požiaru opísal tak, že telefónny kábel, ktorý je tvorený oceľovým lankom a medenými žilami, ktoré
slúžia k prenosu telefónneho signálu, to je telefónny kábel. Príčinou vzniku požiaru bol tok poruchového
prúdu oceľovým lankom samonosného telefónneho kábla, kde došlo k iskreniu a zvýšeniu povrchovej
teploty v mieste nedokonalého spojenia na odkvap a to spôsobilo požiar. Poruchový prúd spôsobil
tavenie samotného kábla. Nebolo predmetom skúmania, či ostali stopy na lanku po tom elektrickom

oblúku, ani stopy na ríne. V stave, v akom sa nachádzala stavba po požiari bolo možné stanoviť miesto
vzniku požiaru tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, t.j. kriminalistické ohnisko vzniku požiaru
sa nachádzalo v priestore povaly dvojdomu. Impedenciu slučky nebolo možné odmerať a impedenciu
na stĺpe, odpor a možný priechod elektrického prúdu, nemerali, lebo stav telefónneho kábla po požiari
a v čase skúmania na mieste preukazoval, že ním tiekol poruchový prúd. Na vznik Joulovho tepla

postačuje prúd rádovo aj v ampéroch. Prúd, ktorý tiekol lankom v mieste spojenia bol dostatočný na to,
aby mohlo v mieste nedokonalého spojenia vzniknúť teplo rádovo v stovkách stupňov. Prúd sa delí v
elektrickom obvode v zmysle Kirchhoffovho zákona. Keďže v stave skúmania na mieste po požiari už
tento obvod, ktorý spôsobil požiar fyzicky neexistoval, nie je možné stanoviť presnú výšku prúdu. Nie sú
známe hodnoty jednotlivých obvodov, ani presné hodnoty elektrických veličín, ale stav na mieste požiaru

jednoznačne preukázal tok poruchového prúdu, ktorého veľkosť nie je možné stanoviť. Samonosný
telefónny kábel bol ukotvený na kotviacich bodoch, z jedného celku, to zn. samotný kábel a medené žily
kábla, došlo k oddeleniu časti kábla, kde sa nachádzajú medené vodiče tohto kábla, a to tým, že lanko
bolo zohriate na teplotu, kedy žily tohto telef. kábla zemskou príťažlivosťou odpadli alebo sa oddelili od
lanka.

32. Súd vykonal obhliadku autentického telekomunikačného kábla a konštatoval, že ide o kábel čiernej
farby v kotúči, viditeľne dvojžilový, v jednej žile je kovové oceľové nosné lanko, ktoré je pozdĺž celej dĺžky
kábla prerušovane na viacerých miestach odhalené z izolácie spôsobom vytavenia oceľového lanka,charakteristické vyťahanými vlasmi izolácie. Zjavne došlo pozdĺž celého kábla k pôsobeniu vysokej
teploty, čo spôsobilo topenie izolácie. Topenie izolácie je zrejmé aj na častiach kábla vzdialených
desiatky metrov od toho konca kábla, ktorým bolo uchytené k podhľadu. Na oceľovom lanku je oko

uchytenia, a tam je žlté opálenie a viditeľný úbytok materiálu.

33. Súd dňa 28.9.2018 nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline so sídlom Ul. 1. Mája 32, 01001 Žilina (ďalej len „ÚSI“) z odboru
elektrotechnika,zaúčelomvypracovaniaznaleckéhoposudku.Znaleckýústavpredložiltunajšiemusúdu

znalecký posudok č. 204/2019 dňa 23.12.2019. Znalci ÚSI na úlohu súdu A - zistiť či došlo k nahriatiu
oceľového lanka samonosného telefónneho kábla prechodom skratového prúdu na takú teplotu, ktorá
vyvolala vznietenie a požiar stavby rodinného domu vo N. F. Č.. XX uviedli, že na základe analýzy
spisu, vyšetrovacieho protokolu, miestneho zisťovania došiel ÚSI k názoru, že k tomu nedošlo. K
úlohám B a C - zistiť, akým spôsobom (procesom) a z akých príčin došlo k nahriatiu oceľového lanka
samonosného telefónneho kábla ÚSI uviedol, že k tomuto nedošlo a poukázal na odpoveď v bode D a E.

V odpovedi na úlohu D - zistenie či stav autentického samonosného telefónneho kábla je jednoznačným
dôkazom, že ním prechádzal skratový prúd a oceľové lanko sa nahrialo na takú teplotu, ktorá vyvolala
vznietenie a požiar stavby ÚSI uviedol, že pri analýze dodaného kábla boli zistené, že rozsiahle tepelné
poškodenie začína vo vzdialenosti 1,2 m od bodu uchytenia kábla do dreveného obloženia, do tejto
vzdialenosti je poškodenie veľmi malé, je zjavný otlak na plášti kábla v miestach, kde sa kábel dotýkal

ríny, v tomto mieste je kábel poškodený mechanicky, tepelné poškodenie možno vylúčiť, pretože teplo
by sa kondukciou (vedením) v oceľovom lanku rozšírilo aj mimo oblasti viditeľné na obrázku, čo by
bolo jasne viditeľné na plášti kábla. Tieto znaky tu chýbajú. Rovnako tak nie sú viditeľné stopy po
iskrení alebo elektrickom výboji. K poškodeniu zrejme došlo dlhodobým infenitezimálnym pohybom,
prenášaným z časti kábla medzi rínou a prvým stĺpom, na ktorý bol kábel uchytený, vzniknutým pri

veternej expozícii. Tepelné poškodenie začína vo vzdialenosti 1,2 m od uchytenia v drevenom podbití a
pokračuje smerom od domu, došlo pri ňom k celkovému vyškvareniu lanka z PE obalu, od vzdialenosti
cca 5 m však tepelné poškodenie postupne ustupuje a oceľové lanko v kábli ostalo. Kábel v dĺžke 12m
nevykazuje žiadne tepelné poškodenie, ale lanko je vypreparované za pomoci profesionálneho nástroja
na odizolovanie káblov, v ďalšej časti 2 m je lanko vytrhnuté z kábla, následne až do vzdialenosti 37 m

je lanko vypreparované pomocou nástroja a ďalšia časť do vzdialenosti 52 m je úplne nepoškodená a
v ďalšom úseku je lanko mechanicky vypreparované v dĺžke 20 cm - zrejme kvôli uchyteniu na stĺpe,
ďalšia časť kábla až do konca je opäť nepoškodená, na konci je lanko oddelené so zjavným cieľom
upevnenia ku stĺpu. Ak by lankom tiekol elektrický prúd, tento je v každej časti lanka totožný, tiež tepelné
poškodenie plášťa kábla od ohriateho lanka by muselo byť po celej dĺžke kábla veľmi podobné, ak nie

rovnaké. Stav autentického kábla nie je jednoznačným dôkazom, že ním prechádzal skratový prúd a
oceľové lanko sa nahrialo na takú teplotu, ktorá vyvolala vznietenie a požiar stavby. V úlohe E ÚSI
podrobne opísal šetrenia, ktoré vykonal a zistenia, ku ktorým dospel ohľadom okolností vylučujúcich
vznik požiaru spôsobom uvedeným v bode A. uvedené zhrnul v závere a uviedol, že všetky zistené
fakty a nálezy vykonanej analýzy vrátane teoretických výpočtov, ktoré boli doplnené o skutočnosti

zistené pri miestnom zisťovaní nenasvedčujú tomu, že by skratový prúd prechádzajúci nosným lankom
samonosného telefónneho kábla spôsobil jeho nahriatie a tým následne požiar. Skutočnosti, ktoré to
potvrdzujú sú, že zemniaci prvok stĺpu, ktorý sa dotýkal drôtov elektrického osvetlenia pod napätím bol
uzemnený, stĺp nejavil známky tepelnej expozície od lanka, kábel nebol tepelne poškodený po celej
svojej dĺžke, kontaktný bod kábla s rínou nejavil známky horenia alebo iskrenia, dom a teda aj rína neboli

uzemnené, ukončenie odkvapových zvodov neumožňovalo dostatočný vodivý kontakt so zemou. Na
základe uvedeného sa ÚSI prikláňa k názoru, že nosné lanko samonosného telefónneho kábla nebolo
príčinou požiaru rodinného domu č. XX N. X. N. F..

34. K znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 204/2019 žalobkyňa

uviedla, že znalec nemá vyslovovať svoj názor, ale na základe skutkových a technických parametrov
stanoviť, či v danom prípade určitá skutočnosť mohla alebo nemohla nastať. V prípade, že určitá
okolnosť je málo pravdepodobná, pokiaľ nie je nemožná, má znalec uviesť percentuálnym vyjadrením
pravdepodobnosť vzniku takej skutočnosti a následne je úlohou súdu, či v danom prípade daná okolnosť
mohla alebo nemohla nastať v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. Znalci sa nevyporiadali so

skutočnosťou, že nosné lanko bolo pod prúdom. Žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu výsluchom
znalcov P.. A. A. B. S.. A. D., ktorí vypracovali uvedený znalecký posudok, na pojednávaní, následne
od výsluchu znalca Ing. A.Ř. A. upustila.35. K uvedenému znaleckému posudku žalovaný 1/ uviedol, že ústav sa prikláňa k názoru, že nosné
lanko samonosného telefónneho kábla nebolo príčinou požiaru rodinného domu č. XX v obci N. F.,
teda znalecký posudok vylúčil zodpovednosť žalovaného 1/ za vzniknutý požiar. Žalovaný 3/ uviedol,

že žalobný návrh je založený na tzv. najpravdepodobnejšej príčine požiaru, ktorá bola týmto znaleckým
posudkom vyvrátená, iná príčina požiaru nie je známa. Nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
prevádzkovoučinnosťoužalovaného3/avznikompožiaru.Intervenientvovyjadreníuviedol,žeznalecký
posudok vylučuje poruchu tvrdenú a označovanú ako príčinu požiaru, a to prehriatie nosného lanka
telekomunikačného stĺpu, od ktorého mali horieť horľavé materiály pod strechou rodinného domu. Teda

nie je preukázaná ani daná zodpovednosť žalovaného 1/ a žalovaného 3/ za vzniknutú škodu.

36. Súd vykonal výsluch znalca S.. A. D. na pojednávaní, ktorý uviedol, že pri analýze kábla bolo zistené,
že rozpustenie izolácie kábla desiatky metrov ďaleko, nenašli. Oni našli de facto poškodenie toho kábla
teplom, iba do vzdialenosti 15 metrov od ukotvenia tohto kábla v podbití domu, a to poškodenie izolácie
kábla,resp.rozpustenieačiastočneivytiahnutielankazodpovedalosvojouintenzitouajejzmenšovaním

sa i s predlžovaním vzdialenosti od vlastného požiaru. Po tejto vzdialenosti, po 20 metroch nebolo nikde
nájdené, žeby došlo k tepelnej expozícii izolácie tohto káblu, to znamená, že tam musela byť teplota
nižšia ako teplota tavenia polyetylénu. Tie teploty sú okolo 100°C a z toho je zrejmé, že tá teplota
neprebiehala, teda nebola vyvíjaná tým nosným lankom kábla, lebo pokiaľ by to tak bolo, musel by byť
ten kábel a tá izolácia nosného lanka nejakým spôsobom tepelne exponovaná. To znalec nezistil. Zistila

sa iba tepelná expozícia do tej vzdialenosti, ktorá je uvedená v posudku, čo je celkom exaktný a úplne
jasný prípad toho, že to bolo tepelne vystavené iba sálavému teplu pri požiari. Pokiaľ by otázka znela
„Je jednoznačné a preukázateľné a úplne vylúčené, aby požiar vznikol od tohto káblu“ jeho odpoveď
by bola: „Áno, je to jednoznačne vylúčené.“ Nevylučuje, že v tom lanku nebol žiaden prúd, ale ten prúd
bol limitne sa blížiaci k nule. Už z dôvodu, že na druhom konci je na tom dome podbitie, ktoré bolo

drevené,tolankosamoosebetubolodefactoizolovanéanastĺpebolodefactospojenésuzemňovacím
prvkom, ktorý bol spojený so zemou s nulovým potenciálom. Prúd, ktorý prechádzal k domu, musel byť
zanedbateľný a výpočet, ktorý znalec urobil je celkom jednoznačný. Nie je možné, aby tam kábel iskril
v tej časti, ktorá bola upevnená k domu. Jedná sa o tzv. galvanické spojenie, ktoré nastáva práve v
okamihu, kedy dôjde k prerušeniu toho kábla, tak tam žiadne uzemnenie nie je. Ale v okamihu, ako je

ten kábel prerušený a spadne na mokrú zem a niekto k tomu príde s mokrými nohami a vezme ten kábel
do ruky, môže cítiť mierny tzv. galvanický prúd. Dochádza k tomu, že cez tento mierny odpor prechádza
nepatrný prúd. Ľudské telo reaguje už na miliampér, čo je šestisíckrát menší prúd, ktorý by spôsobil
zahriatie kábla. Svedkov brat, ak by chytil kábel, ktorým by prechádzal prúd, ktorý zapálil dom, by veľmi
pravdepodobne utrpel ťažký úraz elektrickým prúdom, zrejme so zástavou srdca. V závere posudku je

uvedené, čo všetko by muselo byť splnené (na strane 26), aby mohlo dôjsť k tomu javu a je to 6 bodov
a ako ukázal v celom posudku predtým, ani jeden z týchto bodov nebol splnený. Takže opakuje, že je
to vylúčené, aby požiar vznikol z toho kábla.

37. Žalobkyňa trvala na návrhu na dokazovanie výsluchom znalca Ing. X., ktorý vypracúval znalecký

posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 5.10.2017 z dôvodu položenia otázok týkajúcich
sa rozporov v záveroch predložených znaleckých posudkov. Súd uvedený návrh na dokazovanie
zamietol z dôvodu, že výsluch znalca Ing. X. už súd vykonal, dokonca bol konfrontovaný so znalcom
Ing. E., ktorého závery boli také ako v znaleckom posudku znaleckého ústavu. Súd považoval za
nehospodárne opätovne ho vypočúvať.

38. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

39. Podľa § 420a ods. 1 a 2, písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak
je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b)
fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie.

40. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si

tak, aby sa nikomu neškodilo. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a
ochranu životného prostredia. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitéhokonkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Preventívnu povinnosť
ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.

41. V ustanovení § 420a Občianskeho zákonníka ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti,
pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Stačí, že
škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody
bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou
prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti

stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou.
Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkovoučinnosťou,musítubyťmedziobomaskutočnosťamipríčinnásúvislosť.Dôkaznébremeno
spočíva na poškodenom. Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či
bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola
spôsobená škoda.

42. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je existencia udalosti
vyvolanej prevádzkovou činnosťou, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Prevádzková
činnosť je taká činnosť súvisiaca s predmetom podnikateľskej obchodnej alebo inej činnosti, ktorú
vyvíja fyzická alebo právnická osoba v prevádzkarni alebo na inom mieste v rámci predmetu

činnosti. Pre náhradu škody má význam pojem škody, vznik škody je nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá
nastala, alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom t.j. peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí. Nevyhnutým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej

súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou a vzniknutou škodou. Skúmanie príčinnej súvislosti je vždy
spojené s hľadaním javu, ktorý škodu spôsobil. Bez bezpečného preukázania príčinnej súvislosti medzi
prevádzkovou činnosťou a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu škody.

43.Vkonanínebolosporné,žežalobkynivzniklaškodapožiaromjejnehnuteľnosti,rodinnéhodomusúp.

č. XX N. X. N. F.. Žalobkyňa tvrdila, že k škode došlo prevádzkovou činnosťou žalovaných, konkrétne
v dôsledku vzájomného pôsobenia - kontaktu uzemnenia telekomunikačného kábla žalovaného 1/,
ktorý je poskytovateľom a prevádzkovateľom telekomunikačných služieb, ktorý bol uchytený na stĺpe
žalovaného 3/, pravdepodobne provizórne pracovníkmi žalovaného 3/ a vedenia pouličného osvetlenia
teda prevádzkou žalovanej 2/. Príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaných a vznikom

škody spôsobom ako tvrdila žalobkyňa bolo predmetom dokazovania.

44. Súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Znalci (Ing. X., P.. A.), ktorí vypracovali
znalecké posudky, z ktorých vychádzala žalobkyňa, zotrvali na svojich tvrdeniach, ohľadom príčiny
požiaru, uviedli, že uzavretie elektrického obvodu bližšie neskúmali a nedokazovali, nakoľko bolo

preukázané spôsobom poškodenia telekomunikačného kábla. Znalci Ing. E., P.. E., P.. A. B. S.. D.
vylúčili možnosť vzniku požiaru spôsobom aký tvrdili znalci Ing. A. B. P.. X.. V konaní nebolo preukázané
uzavretie elektrického obvodu, ktorý by umožnil tok elektrického prúdu cez rínu domu. K poškodeniu
kábla mohlo dôjsť vychádzajúc z výpovede svedka P. aj po spadnutí kábla na zem do trávy, kde bola
vyliata voda z bazéna, čím mohlo dôjsť k uzavretiu elektrického obvodu a tiež pôsobením tepla požiaru

na kábel. Iskrenie na telekomunikačnom stĺpe nie je jednoznačným dôkazom, že k rovnakému úkazu
došlo aj medzi rínou a oceľovým lankom, ani toho, že k takémuto iskreniu dochádzalo aj pred vznikom
požiaru. Svedok P. uviedol, že na druhý deň po požiari, si obzerali dosku podhľadu, na ktorej bolo
uchytené oceľové lanko, pričom klinec nebol vytletý z dosky a doska bola ohorená len z jednej strany.
Znalci E. B. D. spochybnili, že na drevenom telefónnom stĺpe v mieste kontaktu uzemnenia a oceľového

lanka je vytleté miesto, uviedli, že ide o mechanické poškodenie stĺpa.

45. Súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalcov z hľadiska ich vecnej správnosti, ale podstata
hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť
odpovedí, vzťah posudku k iným, vo veci vykonaným dôkazom, vychádzajúc zo zásad formálno -

logickéhouvažovania.ZnaleckýposudokÚSIjezrozumiteľný,preskúmateľný,sjednoznačnýmzáverom
o vylúčení tvrdenej technickej príčine vzniku požiaru. Argumentácia obsiahnutá v znaleckom posudku
zodpovedá zásadám logického uvažovania a rozumne odôvodneného úsudku, a poskytuje odpovede
na všetky relevantné tvrdenia žalobkyne a výhrady žalovaných. ÚSI mal v dispozícii najviac informáciítýkajúcich sa veci, mal možnosť oboznámiť sa so všetkými znaleckými posudkami, autentickým káblom,
vyšetrovacím spisom a vykonal aj miestne zisťovanie a rozsiahle výpočty. Znalecký posudok ÚSI
jednoznačne vylúčil pretekanie elektrického prúdu cez lanko telekomunikačného kábla v takej intenzite,

ktorá by spôsobila požiar domu. Teda vylúčila predpoklad, na ktorom boli postavené závery znaleckých
posudkov predložených žalobkyňou, pretože aj oni uviedli, že uzavretie elektrického obvodu cez rínu
domu nemožno preukázať. Hoci súd vykonal obhliadku kábla, nekonštatoval vytavenie lanka po celej
dĺžke, ale „prerušovane na viacerých miestach“. Znalec ÚSI poškodenie kábla zdokumentoval podrobne
avylúčilspôsobpoškodeniaoteplenímpretekajúcimprúdom.Vzhľadomnauvedenésúdprirozhodovaní

o nároku žalobkyne vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku ÚSI, ktorý svojimi závermi vylúčil
správnosť znaleckých posudkov predložených žalobkyňou a vylúčil príčinu požiaru spočívajúcu v
telekomunikačnom kábli.

46. Súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
prevádzkovou činnosťou žalovaných a vznikom škody, preto súd nemohol žalobkyni náhradu škody

priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

52. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

53.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať

za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

54. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

55. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní.

56. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane

sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

57. Žalobkyňa sama žiadala súd, aby pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na okolnosti prípadu,
že jej nárok nebol uplatňovaný účelovo alebo bez opory, nebolo to robené so zlým úmyslom, alebo zdôvodu šikanozného výkonu práva. Spoliehala sa na vyjadrenia odborníkov, ktorí boli priamo na mieste
činu. Súd pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto prípade vzal do úvahy, že žalobkyni
vznikla rozsiahla škoda na majetku, dôverovala znaleckému posudku vyhotovenému štátnou inštitúciou

pre účely trestného konania, táto inštitúcia potvrdila svoje závery ďalším znaleckým posudkom aj v
znaleckej výpovedi, napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ predložili znalecké posudky s opačným záverom.
Až súdom ustanovený znalecký ústav dospel jednoznačne k záveru, že k požiaru nedošlo spôsobom
tvrdeným v žalobe. Žalobkyňa je fyzická osoba a starobná dôchodkyňa, pričom žalovaný 1/ je najväčší
slovenský poskytovateľ služieb pevnej telefónnej linky, internetu a IPTV a je súčasťou nadnárodnej

skupiny firiem Deutsche Telekom Group pôsobiacej vo vyše 50 krajinách sveta, teda znížením náhrady
trov konania nebude postihnutý.

58. Súd s poukazom na tieto okolnosti udáva, že je namieste aplikácia § 257 CSP, avšak nie v
celom rozsahu, len čiastočne, nakoľko by nebolo spravodlivé žalobkyňu úplne zbaviť zodpovednosti za
neúspech v spore a v celom rozsahu preniesť náhradu trov konania na protistranu. Žalovaní 1/ až 3/

boli v konaní úspešní, preto im prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá úspešná
nebola. Nakoľko žalovaný 2/ a 3/ a intervenient si výslovne trovy konania neuplatnili, súd im ich náhradu
nepriznal. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktorému by patril nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % súd použil sudcovské moderačné právo z § 257 CSP a znížil rozsah priznanej náhrady
trov konania žalovanému 1/ o 20%. Uvedenú výšku považuje za primeranú zisteným dôvodom hodným

osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že plne úspešnému žalovanému 1/ priznal
náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 80%.

59. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom súd nariadil zo štátneho rozpočtu uhradiť
ustanovenému znaleckému ústavu znalečné vo výške 3.170,26 €.

60. V zmysle vyššie uvedených úvah súdu o danosti dôvodov hodné osobitného zreteľa pre použitie §
257 CSP, súd aj štátu priznal náhradu trov konania voči žalobkyni len v rozsahu 80 %, pričom zvyšok
znalečného vyplateného zo štátneho rozpočtu v rozsahu 20 % bude znášať štát.

61. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného 1/ a štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného

sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.