Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210217950
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2210217950.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: H. X., nar. XX.X.XXXX,
adresa J. U., B. P. č. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Karol Mihál, so sídlom Košice,
Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 2278/2010, pre vymoženie 412,74 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.7.2019
č.k. 9Er/1297/2010-37 - voči výroku II. o náhrade trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

II. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie sudcom výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil
oprávnenémupovinnosťzaplatiťnáhradutrovexekučnéhokonaniavovýške65,01Eurkrukámsúdneho
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo
výroku o náhrade trov exekúcie odôvodnil použitím ustanovení § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 243h ods.
1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP) v znení účinnom
do 31.3.2017, § 1, § 2, § 3, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov v znení do 31.1.2017 a vecne tým, že pri posudzovaní otázky, ktorý z
účastníkov exekučného konania znáša trovy exekúcie vychádzal zo skutočností, že samotné zastavenie
exekúcie navrhol súdny exekútor, ale zohľadnil aj tú skutočnosť, že to bolo z dôvodu, že povinný
nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom exekúcie.
Z uvedeného dôvodu súd zavial oprávneného na náhradu trov exekúcie. Štúdiom vyúčtovania trov
exekúcie súd dospel k názoru, že predloženému vyúčtovaniu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu z

dôvodu, že si exekútor uplatnil DPH aj za poštovné výdavky, pričom do základu pre výpočet DPH zahrnul
za tieto výdavky sumu 5,25 Eur. V zmysle ust. § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v spojitosti s ustanovením § 3 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách oslobodené od dane sú
univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou
univerzálnou poštovou službou. Na základe uvedeného súd nemohol exekútorovi priznať náhradu za
DPH za poštovné poplatky v sume 1,05 Eur, ktorú nezaplatil. Súd tak priznal exekútorovi odmenu a

náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 65,01 Eur.

2. Dňa 27.9.2019 doručil súdny exekútor súdu návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 26.9.2019.
Tento návrh bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní (uplynula dňa 15.8.2019). Súdny exekútor sa domáhal,
aby súd vydal opravné uznesenie z dôvodu inej zrejmej nesprávnosti podľa § 224 v spojení s § 234 ods.
2 CSP v časti výroku rozhodnutia o trovách, kde opraví pôvodnú priznanú sumu trov exekúcie z 50,23

Eur na sumu 52,31 Eur a zároveň opraví aj odôvodnenie uznesenia v časti hotových výdavkov v čiastke
10,40 Eur, ktorú navýši o 20% DPH, t.j. o 2,08 Eur, čím priznaná suma v časti hotových výdavkov budepredstavovať sumu 12,48 Eur. Alternatívne súdny exekútor navrhol zrušiť uznesenie v časti výroku o
trovách z dôvodu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivé konanie nakoľko o trovách nerozhodoval
vyšší súdny úradník samostatným uznesením ale sudca (nesprávne zloženie súdu pri rozhodovaní o

trovách exekúcie).

3. Časť vyššie uvedeného podania súdneho exekútora zo dňa 26.9.2019 nazvaného „Návrh na vydanie
opravného uznesenia alternatívne jeho zrušenie,“ a to konkrétne v časti, ktorou sa súdny exekútor
domáhal zrušenia napadnutého uznesenia vo výroku o trovách konania, posúdil odvolací súd podľa jeho

obsahu (§124 ods. 1 CSP) ako odvolanie súdneho exekútora voči výroku II. uznesenia Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 9Er/1297/2010-37 zo dňa 16.7.2019.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania
súdneho exekútora, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi

prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 a
nasl. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť § 386 písm. c) CSP, nakoľko ide
o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok prípustný nie je.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením rozhodol o trovách exekúcie podľa
ustanovenia § 200 ods. 2 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca
súdu prvej inštancie. Súdny exekútor podal dňa 26.9.2019 proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie
v rozsahu jeho výroku II. o trovách konania odvolanie.

15. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že
o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to
znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo
s účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované

zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne nestanovuje.

16. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne

neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu nie je prípustné.

17. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd musel odvolanie súdneho exekútora , s
použitím § 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu o trovách, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa, ako neprípustné odmietnuť, bez vecného zaoberania sa odvolacími dôvodmi.

18. V odvolacom konaní fakticky úspešnému oprávnenému a povinnému vznikol v zásade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči exekútorovi ako neúspešnému odvolateľovi, ktorý podaním
neprípustného odvolania zavinil jeho odmietnutie, ktoré má obdobné účinky ako zastavenie konania, (v
zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na §

9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie
končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade oprávnený aj povinný boli v tomto odvolacom konaní
pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa
obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného a povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,

ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že oprávnenému a
povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Podľa ust. § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

24. V zmysle ust. § 234 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

25. Pre poriadok je preto potrebné ešte dodať, že súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 26.9.2019 v
jeho zvyšnej časti navrhuje súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie. Odvolací súd dáva uvedenédo pozornosti súdu prvej inštancie, pričom bude jeho povinnosťou o tomto návrhu súdneho exekútora
v zmysle § 224 CSP rozhodnúť.

26. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných
konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.
marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) došlo k predĺženiu rozhodnej
doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom

odvolaní rozhodol.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).