Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201708
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5921201708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: S. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA
& Partners s. r. o.,
so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Direct
pojišťovna, a. s., so sídlom Nové sady 996/25, 602 00 Brno - Staré Brno, Česká republika, IČ: 25 073
958, zastúpenému obchodnou spoločnosťou MGA IURIS s. r. o.,
so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 028, o zaplatenie

1.727,46 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 3C/35/2021-122 zo dňa 23. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/35/2021-122 zo dňa 23. júna 2022
vo výroku III. mení nasledovne:
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 831,06 eur zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 1,2 %.

III. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

IV. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/35/2021-122 zo dňa 23. júna 2022
vo výrokoch I., II. a IV. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o
zaplatenie sumy vo výške 896,40 eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 23.04.2021

do 07.05.2021 (výrok I.) a súčasne konanie aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy vo výške 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 (výrok II.). Ďalej žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 831,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a v ostatnej
časti žalobu zamietol (výrok IV.). Napokon žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok V.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou

súdu prvej inštancie dňa 14.10.2021 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.727,46 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do zaplatenia a zo sumy
831,06 eur od 23.04.2021 do zaplatenia. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.06.2020 v čase
okolo 12:00 hod. došlo na ceste prvej triedy I/18 v kilometri 526.5 v katastri obce F., okres V., k dopravnejnehode,keďvodičosobnéhomotorovéhovozidlaRenaultScenic,EVČ:7AA6346(CZ)M.E.sprívesným
karavanom EVČ: 5AK2503 (CZ) jazdil po ceste I/18 smerom od Ružomberka
na Liptovský Mikuláš, keď z doposiaľ presne nezistených príčin došlo k samovoľnému uvoľneniu

karavanu z ťažného zariadenia, ktorý následne vošiel do protismernej časti vozovky, kde narazil do
oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, EVČ: DK 407 BI, ktoré viedol vodič N. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX, pričom pri nehode vodič N. N. (ďalej „poškodený“) utrpel presne neurčené zranenia,
ktoré spôsobili jeho smrť. Trestné stíhanie bolo zastavené, keďže vodič M. E. nemohol ovplyvniť ani
predpokladať technickú poruchu motorového vozidla a zároveň neporušil nijakú z povinností uložených

mu podľa zákona alebo vyplývajúcu z postavenia vodiča motorového vozidla. Vodič M. E. (ďalej
„poistený“) mal v poisťovni žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie a žalobkyňa zaslala dňa
14.04.2021 žalovanému výzvu na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Renault
EVČ: 7AA6346 (CZ) s karavanovým prívesom EVČ: 5AK2503 (CZ), v ktorej si uplatnila voči žalovanému
okrem iného aj náhradu škody, a to náhradu nákladov na pohreb a dedičské konanie vo výške 1.727,46
eur (náklady na pohreb vo výške 896,40 eur a náklady na dedičské konanie vo výške 831,06 eur).

Žalovaný v rámci vyjadrenia na uvedenú výzvu uviedol, že poistná udalosť bola uzavretá bez poskytnutia
poistného plnenia, pretože škoda nebola zavinená jeho poisteným, ako podrobne vysvetlil v jeho maily
zo dňa 22.04.2021, takýto mail však žalobkyňa resp. jej právny zástupca od žalovaného nedostal.
Žalobkyňa si nárok uplatnila s poukazom na ust. § 427,
§ 428, § 449 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a tiež ust. § 4

a § 15 zákona č. 381/2007 Z. zo povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na nesporné skutkové tvrdenia v spore (okolnosti nehody,
poistenie škodcu o žalovaného, dôvodnosť náhrady nákladov spojených s pohrebom zomrelého
poškodeného). Súčasne však poukázal na situáciu, keď žalobkyňa nie je osobou, ktorej vznikla škoda

prevádzkou poisteného vozidla Renault a rovnako tak majetok ani zdravie žalobkyne neboli prevádzkou
vozidla poisteného žiadnym spôsobom poškodené. Priamou a bezprostrednou príčinou vynaloženia
nákladov v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom poškodenom nebola prevádzka vozidla
poisteného, ale smrť zomrelého poškodeného, ktorá bola následkom prevádzky poisteného vozidla.
V danom nároku tak u žalobkyne nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou

zavinenou prevádzkou poisteného vozidla a nákladmi žalobkyne vynaloženými v dedičskom konaní
po zomrelom poškodenom, t. j. nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. S poukazom na ust. § 449 ods. 2 OZ, ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ust.
§ 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení produkoval aj argumentáciu v súvislosti s tým, že

náklady vynaložené v dedičskom konaní nie sú pohrebnými nákladmi. K žalobou uplatneným úrokom z
omeškania uviedol, že takýto nárok žalobkyni nevznikol, pričom dal
do pozornosti ust. § 15 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý
pre prípad priameho uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi upravuje
podmienky vzniku práva na úroky z omeškania odlišne ako v ust. § 517 OZ. Poškodený má voči

poisťovateľovi nárok na úroky z omeškania iba v prípade, ak tento nezačne vyšetrovanie a do 3
mesiacov od doručenia oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: 1/ nesplní povinnosť skončiť
prešetrovanie nahlásenej udalosti potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť alebo v tejto
lehote a 2/ písomne poškodenému nevysvetlí dôvody, pre ktoré odmietol plnenie, resp. toto znížil
alebo neposkytne vysvetlenie k tým uplatneným nárokom, u ktorých nebol preukázaný rozsah plnenia

poisťovateľa a jeho výška.
4. Podaním zo dňa 23.03.2022 žalobkyňa zobrala podanú žalobu spať v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 896,40 eur titulom nákladov s pohrebom zomrelého poškodeného z dôvodu, že žalovaný túto
sumu žalobkyni uhradil. Žiadala tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu
831,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do

16.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zmenu časového úseku, za ktorý si uplatňovala úroky z omeškania (od
08.05.2021 namiesto pôvodného 23.04.2021) odôvodnila tým, že vo výzve pre poisťovňu, doručenej
žalovanému dňa 22.04.2021, žiadala úhradu nárokov do 15 dní

od jej doručenia.
5. Žalovaný v rámci podanej dupliky uviedol, že zákon č. 381/2001 Z. z. neupravuje nároky, ktoré
vznikajú poškodenému zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako ani
podmienky vzniku tejto zodpovednosti, ale tieto nároky zo zodpovednostiza škodu, vrátane nárokov na náhradu nákladov pri usmrtení, sú upravené v OZ (§ 442
a nasl.). Náklady na dedičské konanie pritom podľa OZ nepatria medzi náklady pri usmrtení, na ktorých
náhradu majú pozostalé osoby pri usmrtení zomrelého poškodeného právo. Tieto náklady nie sú ani

priamym dôsledkom prevádzky vozidla osoby zodpovednej za škodu a nepatria ani medzi pohrebné
náklady, s ktorými OZ spája právo na ich náhradu.
6. V reakcii na uvedené žalobkyňa uviedla, že žalovaný je subjektom, ktorý je zodpovedný
za škody spôsobené prevádzkou poisteného motorového vozidla a ďalej, že prevádzkovateľ zodpovedá
nielen za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá má svoj pôvod vo vadnom stave dopravného prostriedku

(napr. vady jednotlivých súčastí, opotrebovanie súčiastok, náhle zlyhanie motora atď.), ale aj za škodu
vyvolanú nepredvídateľným zlyhaním osôb použitých pri prevádzke dopravného prostriedku (napr.
nevoľnosť alebo infarkt vodiča, ktorý obsluhuje dopravný prostriedok). Na podporu svojich tvrdení
poukázala na viacero súdnych rozhodnutí. Poukázala aj na skutkový stav, keď žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti z dôvodu, že škoda nebola zavinená poisteným, pričom na vznik tejto zodpovednosti
sa nevyžaduje zavinené konanie a žalovaný tak neplnil svoju povinnosť bez právneho dôvodu.

7. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa pojednávania konaného dňa 23.06.2022 nezúčastnili a žalujúca
sporová strana zotrvala na podanej žalobe.
8. V rámci dokazovania súd prvej inštancie vykonal sporovými stranami predložené listinné dôkazy. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané a medzi stranami za nesporné,
že dňa 24.06.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol usmrtený N. N. (zomrelý poškodený), manžel

žalobkyne, k čomu došlo v súvislosti so škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) na ceste prvej triedy
1/18 v kilometri 526.5 v katastri obce Ivachnová, okres Ružomberok, keď vodič osobného motorového
vozidla Renault Scenic, EVČ: 7AA6346 (CZ) M. E. (poistený) s prívesným karavanom EVČ: 5AK2503
(CZ) jazdil po ceste I/18 smerom od Ružomberka na Liptovský Mikuláš a z presne nezistených príčin
došlo k samovoľnému uvoľneniu karavanu z ťažného zariadenia, ktorý následne vošiel do protismernej

časti vozovky, kde narazil do oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, EVČ: DK 407 BI, ktoré viedol vodič N.
N. (zomrelý poškodený), pričom pri nehode utrpel zranenia, ktoré spôsobili jeho smrť. Trestné stíhanie,
ktoré bolo začaté za prečin usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 1 Trestného zákona v predmetnej veci bolo
uznesením OR PZ Ružomberok ČVS:ORP-204/VYS-RK-2020 zo dňa 14.01.2021 zastavené, pretože
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

9. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný uhradil žalobkyni náklady za pohreb
vo výške 896,04 eur v priebehu konania dňa 15.03.2022, na základe čoho vzala žalobkyňa žalobu v
časti zaplatenia tejto sumy 896,04 eur späť. Súčasne vzala žalobkyňa späť aj žalobu v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur
od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 späť, pričom súd prvej

inštancie na základe tohto čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie sumy 896,04 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a
zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 s poukazom na ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil (výroky I. a II. napadnutého rozsudku).
10. Žalobkyňa v súvislosti so smrťou zomrelého poškodeného uhradila aj náklady dedičského konania

vo výške 831,06 eur, ktoré si uplatnila u žalovaného výzvou na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla zo dňa 14.04.2021. Žalovaný na uvedenú výzvu reagoval informáciou o likvidácii
škody č. 2020/0013921 z 28.05.2021, z ktorej vyplynulo, že poistné plnenie nebolo žalobkyni poskytnuté.
11. V súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu nákladov dedičského konania po zomrelom
poškodenom súd prvej inštancie uviedol, že OZ neuvádza výslovne takýto druh náhrady škody pri

usmrtení, ale uvádza len náklady spojené s pohrebom, ako vyplýva z ust. § 449 ods. 2 OZ. Bol však
namieste použiť analógiu legis v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého občianskoprávne vzťahy,
pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona,
ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Súd prvej inštancie videl medzi nákladmi na
pohreb a nákladmi spojenými s dedičským konaním podobnosť, keďže sa jedná o náklady, ktoré je

nevyhnutné vynaložiť pozostalými, resp. dedičmi po smrti fyzickej osoby. V nadväznosti na smrť osoby
je nutné uskutočniť pohreb, s čím sú spojené výdavky a rovnako v prípade, že dôjde k smrti osoby, je
to moment, kedy prechádza dedičstvo poručiteľa na dedičov, čo sa prejedná a rozhodne v dedičskom
konaní, s čím sú taktiež spojené výdavky. Preto pokiaľ OZ zakotvuje pri usmrtení právo na náhradu
škody - nákladov na pohreb, na základe analógie legis patrí právo na náhradu škody pri usmrtení aj na

náhradu nákladov spojených s dedičským konaním, hoci táto úprava nie je v OZ výslovne obsiahnutá.
S poukazom na znenie ust. § 4 ods. 2 psím. a) zákona č. 381/2001 Z. z. súd prvej inštancie zároveň
dôvodil, že náklady pri usmrtení predstavujú širší pojem ako v OZ výslovne uvedené náklady na pohreb,teda je potrebné zohľadniť aj iný druh nákladov súvisiacich s usmrtením osoby. Súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že žalobkyňa náklady v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom poškodenom
vo výške 831,06 eur reálne uhradila. Príčinnú súvislosť medzi vznikom týchto nákladov u žalobkyne a

usmrtením poškodeného súd prvej inštancie považoval za danú, keďže pokiaľ by nedošlo k usmrteniu
zomreléhopoškodeného,taknebolopotrebné,abyprebehlodedičskékonanieažalobkyňabyneznášala
náklady spojené s dedičským konaním.
12. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 831,06 eur
titulom náhrady škody vzniknutej na základe uhradených nákladov dedičského konania

po zomrelom poškodenom považoval za dôvodnú a v tejto časti jej vyhovel.
13. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému príslušenstvu - úrokom z omeškania v rozsahu
po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie posudzoval žalovaným vznesenú
námietkupodľaust.§11ods.6a8zákonač.381/2001Z.z.,pričomnazákladevykonanéhodokazovania
dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade v zákonom stanovenej lehote podľa vyššie uvedených
ustanovení reagoval, keď poskytol žalobkyni písomnou formou vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol

poskytnúť poistné plnenie. Ako nedôvodnú posúdil argumentáciu žalobkyne, v rámci ktorej poukázala
na stav, že žalovaný v priebehu sporu žalovaný nárok v časti uznal, keďže podľa názoru súdu prvej
inštancie prehodnotenie postoja žalovaného k uplatnenému nároku nemá vplyv na nedôvodnosť nároku
na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný si splnil povinnosti stanovené zákonom. Ďalej
súd prvej inštancie dal do pozornosti, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa
do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným
rozhodnutím zaplatiť žalobkyni súdom priznanú náhradu škody a na druhej strane peňažná sankcia
v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) uvedeného zákona.

Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne:
zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022 a zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021
do zaplatenia zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal žalobkyni nárok na ich

náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže v časti uplatneného nároku na zaplatenie náhrady
pohrebných nákladov vo výške 896,40 eur (istina) v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k
plneniu a v nadväznosti na to žalobkyňa v uvedenej časti vzala žalobu späť, teda procesne zavinil
zastavenie konania žalovaný a v tejto časti náhrada trov konania patrí žalobkyni s poukazom na ust. §
256 ods. 1 CSP. V časti o zaplatenie nároku na náhradu nákladov na dedičské konanie vo výške 831,06

eur (istina) súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a teda ide o procesný úspech žalobkyne v konaní, preto
aj v tejto časti má nárok na náhradu trov konania žalobkyňa, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výrokov III. a V., podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. a výroku V.
tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žiadnej zo sporových strán právo

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie neprizná. Zároveň si pre prípad úspechu uplatnil právo
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
16. Konajúci súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného v súvislosti s vyhlásením napadnutého
rozsudku (výroky III. a V.). vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 písm. h) CSP] a
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

[§ 365 písm. f) CSP]. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o možnosti aplikácie
analógie legis podľa ust. § 853 ods. 1 OZ na možnosť vzniku práva žalobkyne
na náhradu nákladov spojených s dedičským konaním vedeným po zomrelom poškodenom. Základným
predpokladom pre „dotváranie práva“ prostredníctvom analógie legis je existencia nezamýšľanej
neúplnosti právneho predpisu (absencia právnej úpravy určitej právnej otázky), pričom OZ pri úprave

nárokov zo zodpovednosti za škodu podľa ust. § 442 a nasl. neobsahuje žiadnu medzeru. Práve
naopak, OZ obsahuje taxatívny výpočet nárokov, ktoré vznikajú poškodenému a takých, ktoré vznikajú s
nákladmi vynaloženými v súvislosti s poškodením zdravia bez ohľadu na to, kto tieto náklady vynaložil.
Zákon zároveň jasne vymedzuje aj druhy nákladov, na náhradu ktorých vzniká nárok osoby odlišnej
od osoby, ktorej bola spôsobená škoda na zdraví, pričom sa jedná o náhradu liečebných nákladov a

nákladov spojených s pohrebom. Náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom a náklady vynaložené
v dedičskom konaní pritom ani nie sú obsahovo ani účelovo podobné. Žalovaný ďalej uviedol, že
žalobkyňa v danom prípade ani nie je osobou, ktorej vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla
poisteného u žalovaného (či už na zdraví alebo na majetku). Z odôvodnenia napadnutého rozsudkuvyplýva, že nesprávny skutkový záver súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi usmrtením zomrelého
poškodeného a výdavkami vynaloženými žalobkyňou v dedičskom konaní má základ v nesprávnom
právnom posúdení veci. V danom prípade bolo príčinou (resp. jednou z príčin) vynaloženia výdavkov

žalobkyne v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom poškodenom jeho usmrtenie, ktoré bolo
následkom prevádzky vozidla poisteného u žalovaného. Vzťah medzi prevádzkou vozidla poisteného
a vynaložením výdavkov v dedičskom konaní po zomrelom poškodenom je preto sprostredkovaný a
nepriamy, pričom príčinná súvislosť medzi nimi nie je daná. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom
súdu prvej inštancie, že povinnosť poisťovateľa nahradiť náklady pri usmrtení obete dopravnej nehody

zakladá ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., keďže predmetný právny predpis žiadne nároky
zo zodpovednosti za škodu neupravuje. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel upravuje iba OZ, pričom zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje nároky z poistenia. Podľa názoru
žalovaného, pokiaľ poškodenému nezakladá OZ právo na náhradu škody, potom poškodenému nemôže
vzniknúťaniprávonaplnenievočipoisťovateľovipodľazákonač.381/2001Z.z..Nesprávnerozhodnutie
súdu prvej inštancie v meritórnom výroku III. napadnutého rozsudku malo zároveň dopad na rozhodnutie

súdu prvej inštancie o trovách konania, obsiahnuté vo výroku V. rozsudku, pričom podľa názoru
žalovaného bola žalobkyňa úspešná v spore v rozsahu 51,89 % (dôvodné späťvzatie žaloby a zavinenie
žalovaného na zastavení v časti) a žalovaný v rozsahu 48,11 % (žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá,
t. j. úspech žalovaného)
a pri takomto pomere žiadal o rozhodnutie podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa v
plnom rozsahu plne stotožňuje a súhlasí so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v jeho
odôvodnení. Podľa názoru žalobkyne zaplatenie nákladov spojených s dedičským konaním súvisí s
usmrtením zomrelého poškodeného v dôsledku dopravnej nehody a stotožnila sa s argumentáciou súdu
prvej inštancie, že je v tomto prípade na mieste použiť analógiu legis v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ.

Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovaného o tom, že v dôsledku dedičského konania došlo k zväčšeniu
jej majetku, keďže dotknutý majetok užívala v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže o
majetkových výhodách zo smrti manžela (zomrelého poškodeného) nemožno hovoriť. Naďalej zotrvala
na svojom nároku vyplývajúcom zo zákona č. 381/2007 Z. z., pričom žalovaný je osoba, ktorá je
zodpovedná za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, teda ako osoba prevádzkovateľa a

vlastníka v jednej osobe, a táto osoba v tomto konkrétnom prípade nesie objektívnu zodpovednosť, z
ktorej nie je možné sa liberovať. Súčasne žalobkyňa poukazovala na znenie ust. § 4 ods. 2 písm. a) a c)
zákona č. 381/2001 Z. z. Keďže sa stotožnila s vecnou a skutkovou argumentáciou súdu prvej inštancie,
žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
18. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.

19.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),konštatujúc,žeodvolanieprotirozsudkusúduprvej
inštancie, čo do jeho výrokov III. a V., bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovaným, v
neprospech ktorého bolo týmito výrokmi napadnutého rozsudku rozhodnuté, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a
proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm.
m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo

výrokoch III. a V., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku III. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie. V odvolaním nenapadnutých výrokoch I., II. a IV. zostal rozsudok súdu prvej

inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku III., pričom
dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je dôvodná.
21.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
22. Odvolací súd považuje za potrebné primárne zdôrazniť, že zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie

Slovenskej kancelárie poisťovateľov (§ 1 ods. 1). Zákon č. 381/2001 Z. z. teda upravuje zmluvné
vzťahy medzi poisťovateľom na jednej strane a poistníkom a poisteným na druhej strane, ako aj
nároky poškodeného vyplývajúce mu z tohto poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Tento zákon tak neupravuje právne vzťahy medzi poistníkom, poisteným (osobouzodpovedajúcou za škodu) a poškodeným. Poistený, teda osoba zodpovedajúca za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1), má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a)

škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratouveci, c)účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsprávnymzastúpenímpriuplatňovanínárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku (§ 4 ods. 2). Poistený má tiež z poistenia zodpovednosti

právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom (Sociálnej poisťovni, zdravotným
poisťovniam, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom (§ 4 ods. 3).
Je potrebné si uvedomiť, že nároky podľa ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 481/2001 Z. z. nie sú nárokmi

poškodeného, ale poisteného, vyplývajúce z právneho vzťahu (poistnej zmluvy) uzavretého medzi
poisťovňou a poistníkom (poistník môže byť zároveň aj poisteným). Jediný priamy nárok poškodeného,
vyplývajúci zo zákona č. 381/2001 Z. z. je len nárok poškodeného podľa ust. § 15 ods. 1, v zmysle
ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je
povinný tento nárok preukázať. Z uvedeného je potom zrejmé, že ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.

nezakladá akékoľvek nároky poškodeného na náhradu škody vyplývajúce zo zodpovednosti poisteného
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto použitý termín „nároky na náhradu škody
na zdraví a na náhradu nákladov pri usmrtení“ je potrebné vykladať tak, že ide o nároky poškodeného
(resp. iných oprávnených osôb pri usmrtení poškodeného), ktoré však vyplývajú z osobitných právnych
predpisov. Poškodený si tieto nároky môže v zmysle už zmieneného ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z. z. uplatniť nielen proti poistenému (teda osobe zodpovedajúcej za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve), ale aj priamo proti poisťovni. Pokiaľ ide o nároky
poškodeného na náhradu škody na zdraví a na náhradu nákladov pri usmrtení, tieto nároky sú upravené
v ust. § 442 a nasl. OZ. Pri usmrtení poškodeného upravujú nároky iných osôb, ako poškodeného, teda
osoby, ktorá utrpela škodu na zdraví, a to osôb, ku ktorým mal poškodený vyživovaciu povinnosť a

nároky osôb, ktoré vynaložili účelné náklady spojené s liečením poškodeného a primerané náklady na
pohreb usmrteného poškodeného, ust. § 448 až 449 OZ.
23. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v danom spore právne posúdil uplatnený nárok na náhradu
vynaložených nákladov dedičského konania po zomrelom poškodenom ako analogický nárok podľa ust.
§ 449 ods. 2 OZ zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v tomto

prípade nebolo možné tento nárok právne posúdiť ako nárok vyplývajúci z analógie legis (§ 853 ods. 1
OZ). Účelom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením poškodeného (§
449 ods. 1 OZ) a primeraných nákladov spojených s pohrebom usmrteného poškodeného (§ 449 ods.
2 OZ) je nahradiť tieto náklady osobám, ktoré ich vynaložili a ktoré bezprostredne súvisia s poškodením
zdravia poškodeného, resp. s jeho usmrtením (keďže ľudské pozostatky musia byť v zmysle ust. § 3

ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve pochované na pohrebisku alebo spopolnené). Náklady
spojené s liečením poškodeného častokrát totiž nehradí poškodený a náklady spojené s pohrebom už
usmrtený poškodený logicky vynaložiť sám nemôže. Náklady dedičského konania v podobe odmeny
notára a jeho hotových výdavkov však nie sú nákladmi, ktoré bezprostredne súvisia s poškodením
zdravia poškodeného, ale s majetkom, ktorý zanechal (dedičstvo) a povinnosť ich úhrady dedičmi

(príp. štátom) je vyvolaná zákonom upraveným dedičským konaním, v ktorom sa rozhoduje o majetku
zomrelej fyzickej osoby (poručiteľa). Dedičovi táto povinnosť vznikne len v prípade, že nadobudne v
dedičskom konaní svoj dedičský podiel na majetku poručiteľa (§ 50 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok).
24. Neobstojí v danom prípade ani odkaz žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu na ust. § 4 ods. 2

písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a),
b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie. Je zjavné, že v danom prípade nešlo o uplatňovanie nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením. Odkaz žalobkyne na uvedené ustanovenie
bol tak zjavne neopodstatnený.25. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu
vynaložených nákladov dedičského konania po zomrelom poškodenom vo výške 831,06 eur nemá
zákonný podklad, a preto nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť uhradiť takýto nárok žalobkyni.

Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. podľa ust. § 388 CSP
zmenil, a to tak, že žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 831,06 eur ako nedôvodnú zamietol.
Pre nadbytočnosť sa odvolací súd už potom nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného
uvedenými v jeho opravnom prostriedku.
26. V odvolaním nenapadnutých výrokoch I., II. a IV. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto

rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
27. V zmysle ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP odvolací súd zároveň
rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
28. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím

súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov
(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia
návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a

to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011, tiež nález
Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je

nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom
súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované ešte pred
zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok;

§ 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní procesného
zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.
29. V zmysle uvedené potom odvolací súd v danom prípade vychádzal z toho, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP) v časti o zaplatenie sumy 896,40 eur, keďže k plneniu
tohto nároku uplatneného žalobkyňou došlo zo strany žalovaného dňa 15.03.2022, teda až po začatí

konania (dňa 14.10.2021). Vo zvyšnej časti zastavenia konania, t. j. vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa
žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy
896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021, procesné
zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa, keďže žalobu v tejto časti vzala späť bez toho, aby zo
strany žalovaného došlo k plneniu tohto nároku.

30. Súčasne bola žaloba vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 831,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022
a zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia, zamietnutá, a tak procesne úspešnou stranou v
tejto časti konania bol žalovaný.
31. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

na súde prvej inštancie z pomeru úspechu strán v spore (§ 255 ods. 2 CSP), pričom
za úspešnú vo veci považoval žalobkyňu len v časti konania o zaplatenie sumy 896,40 eur, keďže tejto
vznikol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov tejto časti konania. Vo zvyšnom rozsahu
považoval za úspešného žalovaného, keďže tomuto vznikol podľa ust.
§ 256. ods. 1 CSP nárok na náhradu trov časti konania o zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od
23.04.2021 do 07.05.2021 a časti konania o zaplatenie sumy 831,06 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022a zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia. Uvedené napokon určilo konečný pomer úspechu
strán vo veci (§ 255 ods. 2 CSP). Pre účely percentuálneho vyčíslenia pomeru úspechu strán vo veci,
resp. čistého úspechu žalovaného vo veci bolo potrebné vyčísliť hodnotu uplatnených nárokov žalobou

(ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 23.06.2022) v celkovej sume 1.816,34 eur (žalovaná istina
vo výške 1.727,46 eur + úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do
16.03.2022, v kapitalizovanej sume 40,27 eur + úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 831,06
eur od 23.04.2021 do 23.06.2022, v kapitalizovanej sume 48,61 eur). Potom v ďalšom vychádzajúc z
hodnoty veci (pohľadávky) vo vzťahu, ku ktorej došlo procesným zavineným žalovaného k zastaveniu

konania, t. j. z hodnoty 896,40 eur, určil odvolací súd úspech žalobkyne vo veci v rozsahu 49,4 %.
Žalovaný bol tak úspešný vo veci v rozsahu 50,6 % (100 % - úspech žalobkyne 49,4 %) a potom rozsah
jeho čistého úspechu bol 1,2 % (úspech žalovaného 50,6 % % - úspech žalobkyne 49,4 %). Vzhľadom
na to odvolací súd rozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie v rozsahu 1,2 %.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.

1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalovaný má proti žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol totižto v odvolacom konaní
plne úspešnou sporovou stranou a vznikol mu tak proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu účelne
vynaložených trov odvolacieho konania spojených s uplatňovaním a bránením jeho práva.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako aj

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).