Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1713208225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: A.. R. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, J., štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária Škodler &
partners, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO : 47 238 232 proti žalovanej: A.. H. F., X..
XX.XX.XXXX, L. Š., štátny občan SR, zast.: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta
36A,BratislavaIČO:35917148,ozaplateniesumy13.800,-€spríslušenstvom,naodvolaniežalobkyne
i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č. k. 37C 156/2013-118 zo dňa 16. novembra
2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušuje a konanie v tejto
časti zastavuje.
V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 740,- €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16. 4. 2015 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal
žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,28%.

1.1. Na svoje rozhodnutie použil ust. § § 145 ods. 2 ; § 150; § 451; § 458; § 489 ; §
511 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 22 ods. 2 ; § 51 a § 53 ods. 1 veta prvá zákona o konkurze a v
spojení s výsledkami vykonaného dokazovania a to výpoveďou strán sporu, svedeckými výpoveďami
H.. H. C., E.. E. D., A.. Y. F. oboznámením sa s rozsudkom OS Pezinok sp. zn. 6C 100/2011 z 29. 1.
2013, rozsudkom KS Bratislava sp. zn. 3Co 335/2013 z 30. 1. 2014, zápisnicou o odovzdaní predmetu
dražby zo dňa 17. 3. 2011, spisom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T 25/2015 mal za preukázané,
že žalobkyňa je od 9. marca 2011 vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú neužíva. Dňa 15. apríla 2011 došlo

právoplatným uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok svedka F., k zániku BSM žalovanej a svedka
F. (§ 53 ods. 1 veta prvá zákona o konkurze) na základe čoho za neoprávnené užívanie predmetných
nehnuteľnostíbezprávnehodôvoduzodpovedalažalovanáspoločnesjejmanželomanerozdielnesním
len v období od 8. marca 2011 do 15. apríla 2011, a to z titulu existencie BSM. Pokiaľ výška mesačného
nájmu porovnateľných nehnuteľností v okrese Pezinok sa v roku 2011 pohybovala vo výške cca 600,- €,
považoval nárok žalobkyne za dôvodný vo výške 740,-€ (600 x 1+ 600/30 x 7). Žalovaná bola písomne
vyzvaná žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia až samotným doručením žaloby, ku ktorému

došlo dňa 15. apríla 2015 preto sa dostala dňom 16. apríla 2015 do omeškania s plnením peňažného
dlhu. Výšku úroku z omeškania súd stanovil na základe úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vo výške 0,05 %.1.2. V prevyšujúcej časti žalobkyňou uplatnený nárok zamietol, keďže z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaná sa na jar roka 2011 vysťahovala a odniesla si z nehnuteľnosti svoje osobné veci
a nábytok. Žalovaná tak žalobkyni od jari roku 2011 nijako nebránila v držbe predmetných nehnuteľností,

ani v ich užívaní. Ak v období od 8. marca 2011 užívali predmetné nehnuteľnosti manžel žalovanej a ich
dcéra, bolo procesne namieste podať návrh na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaného, a
to dcéry žalovanej a manžela žalovanej, ktorí v žalobou vymedzenom období predmetné nehnuteľnosti
preukázateľne užívali, pokiaľ však tak žalobkyňa neučinila, nezostalo nič iné, ako v prevyšujúcej časti
jej žalobu smerujúcu výlučne proti žalovanej zamietnuť.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v spore prevažný
úspech priznal oproti v spore prevažne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa
malavsporeúspechvčasti5,36%uplatnenéhonárokuaneúspechvčasti94,64%uplatnenéhonároku,
89,28 % teda predstavuje jej čistý neúspech, ktorým percentom vyjadril súd výšku nároku na náhradu
trov priznaného žalovanej. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote a to v celom rozsahu napadla žalobkyňa.
Vytkla súdu, že sa nestotožnil s jej názorom, že žalovaná odmietla predmetnú nehnuteľnosť vydať a
vypratať, ani s tvrdením, že je irelevantné, či sa žalovaná v tejto nehnuteľnosti zdržiavala. Vypratím
nehnuteľnosti sa rozumie povinnosť odstrániť všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch
nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam nachádzajúcich. Zodpovednosť za

bezdôvodné obohatenie tak spája so situáciou kedy prenajatý byt nebol po skončení nájmu odovzdaný
prenajímateľovi, pričom ten kto disponoval kľúčmi k bytu znemožnil prenajímateľovi realizáciu jeho
práva s bytom disponovať (§ 29 odsek 2 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách). Vzhľadom k
tomu, že žalovaná rodinný dom nikdy žalobkyni neodovzdala, neodstránila hnuteľné veci nachádzajúce
sa v priestoroch rodinného domu, nezabezpečila opustenie priestorov osobami tam žijúci má naďalej

postavenie neoprávneného držiteľa. Zastáva názor, že v Občianskom zákonníku absentuje úprava,
ktorá by výslovne upravovala vznik bezdôvodného obohatenia za užívania nehnuteľnosti manželmi bez
právneho titulu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a moment zániku BSM manželov
nemá vplyv na už existujúci spoločný záväzok bývalých bezpodielových vlastníkov, preto je nutné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spoločný nájom ako ustanovenia tomuto

prípadu najbližšie. Z hľadiska zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je podstatné, ako často
žalovaná rodinný dom užívala, a či vôbec. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že
žalovaná za vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedá spoločne a nerozdielne len do momentu
zániku BSM. Podľa konštantnej judikatúry pokiaľ nevyužil niektorí zo spoločných nájomcov bytu svoje
právo byt užívať, nezbavuje ho táto skutočnosť povinnosť platiť za byt prenajímateľovi nájomné. Aj po

zániku BSM mala žalovaná postavenie neoprávneného držiteľa rodinného domu a vyhlásením konkurzu
na majetok žalovanej spoločný záväzok nezanikol. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

2.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že výklad podľa ktorého bez formálneho
odovzdania predmetu dražby nemožno tvrdiť, že predmet dražby bol vyprataný nevyplýva z ustanovenia
Práve naopak, § 29 odsek 2 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách iba formálne upravuje

postup dražobníka, pôvodného vlastníka pri odovzdávaní predmetu dražby a nemá žiaden vplyv
na občianskoprávne vzťahy vrátane posudzovania splnenia povinnosti vypratať predmet dražby. Z
dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že už na jar 2011 žalovaná opustila
predmetnú nehnuteľnosť´ a odstránila z nej všetky svoje hnuteľné veci. Právna teória je ustálená a
judikatúra chápe držbu a detenciu jednoznačne ako faktické ovládanie určitej veci. V žiadnom prípade

nie iba ako právnu fikciu, že niekto je držiteľom či detektorom len z titulu nedodržania formálneho
postupu, v dôsledku čoho odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaná mala naďalej postavenie
neoprávneného držiteľa predmetnej dražby vrátane tvrdenia zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
nie je podstatná. Právny názor žalobkyne podľa ktorého v danom prípade treba analogicky podľa § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka použiť predpisy o solidárnej zodpovednosti spoločných nájomcov bytu je

nesprávne. V danom prípade ide o posúdenie následkov neoprávneného užívania rodinného domu a ich
vypratania, teda otázky, ktoré sú Občianskym zákonníkom upravené v dostatočnej miere. Nie je daná
žiadna právna skutočnosť, ktorá by zakladala solidárnu zaviazanosť s bývalým manželom na vydanie
bezdôvodného obohatia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby v súlade s odvolacím petitom v zmysleodvolania žalovanej napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.
2.2. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že podstatou nakladania s vecou nie len faktické

ovládanie veci. V súvislosti s opustením nehnuteľnosti na jar roku 2011 v zmysle tvrdenia žalovanej
túto skutočnosť nikdy neoznámila a nevykonala žiaden úkon smerujúci k odovzdaniu predmetnej
nehnuteľnosti. Trvá na tom, že v Občianskom zákonníku absentuje úprava, ktorá by výslovne upravovala
vzťahy, ktoré vznikli v prejednávanom prípade a je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spoločný nájom ako ustanovenia najbližšie zodpovedajúce svojim obsahom a účelom

zodpovednosti za vznik bezdôvodného obohatenia za užívania nehnuteľnosti manželmi bez právneho
titulu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V spojitosti s povahou plnenia bezdôvodné
obohatenia viacerých osôb spočívajúce v užívaní cudzej veci bez jej reálneho rozdelenia a bez dohody
a spôsobu užívania konkrétnej časti zakladá solidárnu zodpovednosť poskytnúť za užívanie peňažnú
náhradu a veriteľa oprávňuje požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich (judikát Najvyššieho súdu sp.
zn. 33Odo 542/2002).

2.3. Žalovaná v duplike k replike žalobkyne k skutkovým a právnym tvrdeniam žalobkyne žalovaná
uviedla, že je nesporné, že posúdenie následkov neoprávneného užívania nehnuteľnosti a jej vypratanie
jeupravenévObčianskomzákonníkuvdostatočnejmiere.Občiankyzákonníkv§126 výslovneupravuje
oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti, alebo toho, ktorý je oprávnený mať vec u seba na vydanie veci od
toho kto mu je neprávom zadržuje, ako aj zásadu, že záväzky vznikajú z bezdôvodného obohatenia

v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka. Vymedzenie čo je bezdôvodným obohatením upravuje § 451
ods. 2 ; § 454 Občianskeho zákonníka; právnu povinnosť toho kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil
je toto obohatenie povinný vydať v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; osobu oprávnenú
na vydanie bezdôvodného obohatenia§ 456 Občianskeho zákonníka. Pozornosti žalobkyne uniklo, že
základným pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu. Posúdenie

či medzi určitými osobami ide, alebo naopak nejde o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí
od naplnenia znakov skutkovej podstaty príslušnej hmotnoprávnej normy § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 454 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie konštruované ako záväzkový
právny vzťah medzi dlžníkom teda tým, kto sa úkor iného obohatil a veriteľom teda tým na úkor
koho došlo k bezdôvodnému obohateniu a teda základným znakom je vznik majetkového prospechu.

Na základe žalobkyňou tvrdených skutočností žalovanej nikdy žiaden majetkový prospech nevnikol,
nedošlo k rozmnoženiu aktív, ani k úbytku pasív, a teda nie je naplnený základný pojmový vzťah k
bezdôvodného obohatenia. Trvá na svojom odvolacom petite a na svojich doterajších vyjadreniach.
3. Rozsudok odvolaním napadla aj žalovaná a to v rozsahu prvej vety a v rozsahu celej tretej vety
výroku napadnutého rozsudku dôvodiac že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 216 ods. 2 C.s.p.
prekročil žalobný návrh keď žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
odo dňa 8.3.2011 do 15.4.2011, hoci žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia iba
za obdobie d 1.6 2011 do 30.4.2013. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd v závislosti od
tohto napadnutého výroku zmenil aj rozhodnutie o náhrade trov konania a ako úspešnej strane jej bola

priznaná plná náhrada trov konania.
3.1. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrila v tom zmysle, že sa v celom rozsahu
pridržiava doterajších prednesov a argumentácie v odvolaní. Nad rámec odvolania uviedla, že BSM
žalovanej a A.. Y. F. bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2015 sp.
zn. 8C/193/2011, z ktorého rozsudku vyplýva, že aj po 15.4.2011 sa minimálne do novembra 2015 v

predmetnom dome nachádza majetok patriaci žalovanej čo znamená, že žalovaná dom v rozhodnom
období rokov 2011-2013 nevypratala.
3.2. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že bezpodielového spoluvlastníctvo žalovanej a
A.. Y. F.Č. bolo vyporiadané rozsudkom súdu z výroku, ktorého vyplýva že BSM manželov tvorilo viacero
hnuteľných vecí predovšetkým nábytku, ktorým bol vybavený predmetný dom. Vzhľadom na množstvo

nábytku je zrejmé že nábytkom nemohol byť vybavený byt rodičov žalovanej do ktorého mala žalovaná
byť presťahovaná. Z uvedeného vyplýva, že aj po 15.4.2011 sa v predmetnom dome nachádzal majetok
patriacej žalovanej, čo znamená, že žalovaná predmetný dom nevypratala v rozhodnom období.
3.3. Žalobkyňa v duplike k replike žalovanej , uviedla, že nie je pravdou, že nikdy netvrdila a
nedokazovala skutočnosti týkajúce sa umiestnenie majetku žalovanej, keď poukázala na pojednávania,

ktoré sa konali dňa 23.2.2016 a 16.11.2016. Čo sa týka rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
11.11.2015 sp. zn. 8C/193/2011, ktorým súd vysporiadal BSM žalovanej a A.. Y. F., tento nemala pred
rozhodnutím vo veci samej k dispozícii a teda tento prostriedok procesného útoku nemohla bez svojej
viny použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu
na základe odvolania žalobkyne aj žalovanej podľa § 380 ods 1. C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219

ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je
potrebné zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť; a v ostatnej napadnutej, zamietajúcej časti je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
5. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou z ktorej vyplýva, že žalobca vymedzuje
predmet konania v žalobe po stránke skutkovej i právnej a týmto vymedzením je súd pri rozhodovaní

o žalobe viazaný. Súd nemôže prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť mu viac než čoho sa domáha alebo
prisúdiť mu iné plnenie než ktorého sa domáha, čo vyplýva z ustanovenia § 216 ods. 2 C.s.p. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom v rozpore s ust. § 216 ods. 2 C.s.p. prekročil žalobný návrh keď
žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 740,- € za obdobie odo dňa
8.3.2011 do 15.4.2011 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16. 4. 2015 do zaplatenia a
tonapriektomu,žežalobkyňasažaloboudomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohateniaibazaobdobied

1.6 2011 do 30.4.2013. Uvedená skutočnosť má za následok procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatku
procesnejpodmienkychýbajúcehožalobnéhonávrhuapretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a konanie v tejto časti v
zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil.
6. Následne sa odvolací súd zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti.

7. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový

vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ustanovenie
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné
obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
9. Vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej konštrukcie rozhodujúcou otázkou z hľadiska správneho
právneho posúdenia uplatneného nároku je zistenie, či žalovanej vznikol majetkový prospech na úkor
žalobkyne, právny vzťah ktorý závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 458 Občianskeho zákonníka.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že žalovaná na jar roka 2011 nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne opustila a túto od tohto
časuneužívala.Uvedenémuzáveru nasvedčujenielenvýpoveďžalovanejasvedkov E..E.D.aY.F.,ale
aj rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.zn. 38T/25/2015 zo dňa 21. mája 2015, ktorým bol obžalovaný

A.. Y. F. uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že užíva
rodinný dom ktorý je vo vlastníctve žalobkyni a to bez jej súhlasu. Žalovanej teda v rozhodnom období
nevznikol žiaden majetkový prospech ktorým by sa na úkor žalobkyne obohatila, a teda nie je naplnený
základný pojmový vzťah bezdôvodného obohatenia. Ak súd prvej inštancie za týchto okolností žalobu

ako nedôvodnú zamietol, bol jeho postup vecne správny, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje s odkazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie nad rámec svojich úvah o
nedôvodnosti žaloby voči žalovanej aj správne uviedol, že žalobkyňou nesprávne zvolený okruh pasívne
legitimovaného subjektu je dôvodom zamietnutia žaloby, keďže žalobkyňa svoju nehnuteľnosť nemohla
užívať, brať z nej úžitky, nakoľko jej v tom bránil Y. F. tým, že nehnuteľnosť bez právneho dôvodu užíval

bez poskytovania náhrady a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti
s užívaním cudzej nehnuteľnosti, čím vznikol žalobkyni nárok na vydanie majetkového prospechu voči
nemu, ktorý však neuplatnila, za rozhodnutie ktoré nesie následky neúspechu v tomto konaní.
11. Žalobkyňa založila odvolanie na právnom názore, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia je
dôležité nielen faktické ovládanie veci, ale aj úkon odovzdania predmetnej nehnuteľnosti vydaním kľúčov

a vypratania nehnuteľnosti s odkazom na stanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných
dražbách, s názorom ktorým nemožno súhlasiť. Citované ustanovenie iba formálne upravuje postup
dražobníka, pôvodného vlastníka pri odovzdávaní predmetu dražby. Nedodržanie tohto postupu samo
o sebe (bez existencie majetkového prospechu) nemá žiaden vplyv na vznik bezdôvodného obohateniaa nie je možné citované ustanovenia aplikovať vzhľadom na predmet konania na prejednávanú vec.
Vzhľadom na skutočnosť, že bolo jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaná na jar roku 2011
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne opustila (pozri odsek 10.) je potom právne irelevantná aj

skutočnosť uplatnená ako prostriedok procesného útoku vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovanej
(pozri odsek 31.), že sa v dome nachádzal majetok patriaci žalovanej čo preukazovala žalobkyňa
rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2015 sp. zn. 8C/193/2011, lebo táto skutočnosť
sama o sebe nezakladá u žalovanej skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, keďže bolo rovnako
jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť užíval len A.. Y. F. a len tento mohol byť v konaní o vydanie

majetkového prospechu pasívne legitimovaný.
12. V snahe dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku žalobkyňa argumentovala aj tým, že,
v Občianskom zákonníku absentuje úprava, ktorá by výslovne upravovala vznik bezdôvodného
obohatenia za užívania nehnuteľnosti manželmi bez právneho titulu po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a moment zániku BSM manželov nemá vplyv na už existujúci spoločný
záväzok bývalých bezpodielových vlastníkov, preto je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníkaupravujúcespoločnýnájomakoustanoveniatomutoprípadunajbližšie. Posúdenienásledkov
neoprávneného užívania a vypratania nehnuteľnosti, a to aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je postačujúcim spôsobom a rozsahom upravené v Občianskom zákonníku (vid odsek 13.),
preto je vylúčená analógia legis podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia
§ 701 ods. 2 Občianskeho.

13.Neoprávnenéužívanienehnuteľnosti,tedaužívanienehnuteľnostibeznájomnej,čiinejzmluvy,alebo
iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať je kvalifikované ako plnenie bez právneho dôvodu v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu
ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich
oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym

vzťahom zakladajúcim právo užívať bytový priestor (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 Cdo 52/2005). Účastníkom zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia je len ten z
manželov, ktorému sa plnilo bez právneho dôvodu (Ro NS ČR z 26.05. 2004 sp.zn. 33 Odo 221/2002)
a existencia zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pre posúdenie vzniku majetkového
prospechu úplne bezpredmetná.

14. Pojmový znak bezdôvodného obohatenia (majetkový prospech) žalobkyňa svojou obranou úplne
opomína a opodstatnenosť žaloby zakladá na neodovzdaní kľúčov a nevyprataní nehnuteľnosti,
okolnosti ktoré by boli významné len za predpokladu existencie majetkového prospechu, ktorý žalovanej

(v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobkyni za rozhodné obdobie) žiadny
nevznikol, nedošlo k rozmnoženiu jej aktív, ani k úbytku pasív v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil, keďže ani ostatné odvolacie dôvody o analogii legis neboli správne.
15. Ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a v ďalších podaniach sa odvolací súd

opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine
úvahbezpodloženiarelevantnýchdôkazov.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachkonštantnepripomína
a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná vzhľadom na nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (pozri odsek 5.) a vznikol jej nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).