Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/107/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010026

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2017
prejednal odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného

I. J.

nar. XX.X.XXXX v U. nad H., trvale bytom Q. - T. č. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Žilina,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/9/2017 zo dňa 15.08.2017 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný I. J. o d s u d z u j e
podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Výroky o vine a ochrannom dohľade zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný I.J.bolrozsudkomOkresnéhosúduPrievidzasp.zn. 3T/9/2017zodňa 15.08.2017 uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek
3 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože dňa 21.8.2016 v čase približne o
18,25 hod. na odstavnej ploche pred zastávkou autobusu v H., časť R. Q., kilometrovník č. XXX, sapo telefonickom dohovore stretol s poškodeným K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H., K. XXX/XX, ktorý od
neho žiadal zaplatiť sumu 4.064 eur, po krátkom rozhovore k poškodenému K. C. pristúpil druhý doposiaľ
nestotožnený páchateľ, ktorý prišiel na miesto s obvineným J. vo vozidle H., ktorý páchateľ strčil do

poškodeného, po čom vystúpili z ďalšieho osobného motorového vozidla K., bližšie nezistenej značky a
nezistenéhoevidenčnéhočísla,ďalšídvajadoposiaľnestotožnenípáchatelia,ktorímaliobajanahlavách
čierne kukly, v ruke držali - jeden bejzbalovú palicu striebornej farby a druhý - teleskopický obušok
čiernej farby, ktorí vyzvali poškodeného, aby si ľahol na zem, po tom, ako poškodený neuposlúchol,
doposiaľ nestotožnený páchateľ udrel teleskopickým obuškom poškodeného do kolena pravej nohy, po

údere spadol poškodený na zem, kde ho trikrát udrel doposiaľ nestotožnený páchateľ teleskopickým
obuškom, údery obuškom pritom smerovali do oblasti hlavy, nakoľko si poškodený hlavu kryl oboma
rukami, tak prvý úder dostal do predlaktia pravej ruky, druhý dostal do zápästia pravej ruky a následne
dostal úder teleskopickým obuškom do predlaktia ľavej ruky, následne obvinený I. J. a traja nestotožnení
páchatelia prehľadali poškodeného i jeho vozidlo v úmysle nájsť pištoľ, po čom obvinený J. povedal,
„...hľadajte v aute, ja ho tu potom odstrelím...“, keď pištoľ nenašli, obvinený J. povedal, „...už ho nebite,

stačilo...“ a povedal poškodenému, že si má zapamätať, že si už nemám pýtať žiadne peniaze, lebo
mu zabijú ženu aj jeho deti, po čom k poškodenému pristúpil doposiaľ nestotožnený páchateľ, ktorý
prišiel na miesto s obvineným, a dvakrát ho udrel zovretou päsťou do spánkovej časti ľavej strany
tváre a povedal, „...aby si vedel a neopováž sa už pýtať žiadne peniaze od strýka...“, z čoho mal
poškodený K. C. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život a zdravie svojej manželky a detí, čím

poškodenú K. C. utrpel, podľa znaleckého posudku z odvetvia chirurgie, zlomeninu dolnej časti pravej
lakťovej kosti s posunutím kostných úlomkov, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti hlavy, pomliaždenie
a odreniny oboch predlaktí, pomliaždenie pravého stehna a pomliaždenie pravého kolena s dobou liečby
a narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní osem týždňov.

Bol za to odsúdený podľa § 189 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona
bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona
súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátorky krajskej
prokuratúry a obžalovaného. Odvolanie prokuratúry krajskej prokuratúry smerovalo proti výroku o
treste a to konkrétne pre nezaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Podľa jej názoru mal byť obžalovaný primárne podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr.

zák. vzhľadom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu zradený do ústavu s maximálnym stupňom
stráženia. Poukazovala pritom na charakter trestnej činnosti, brutalitu činu, spôsobenie ťažkej ujmy
poškodenému na zdraví, kde ide o veľmi závažné spoločensky nebezpečné konanie, a preto náprava
páchateľa bude dostatočne zaručená iba pri jeho zaradení na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Žiadala preto, aby odvolací súd zrušil napadnutú

časť rozsudku a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradí
na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania
bolo namietané, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok trpí závažnými vadami, pretože v

odôvodnení neobsahuje skutočnosti, ktoré mal súd za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. Súd ani neodôvodnil, prečo niektoré dôkazy nevzal do úvahy a
prečo rozhodol len na základe niektorých vybraných dôkazov. Napadnutý rozsudok preto považuje
za nepreskúmateľný a nezákonný. Tvrdenie poškodeného nie je podložené žiadnym dôkazom a

toto tvrdenie uvádza poškodený za účelom privodiť obžalovanému trestné stíhanie pre trestný čin
prísnejšie trestný. Obžalovaný jednoznačne zotrváva na tom, že nikdy sa poškodenému nevyhrážal
a priebeh incidentu bol taký, ako to uvádzal vo svojich výpovediach. Z dôkaznej situácie jednoznačne
vyplýva, že obžalovaný bol zo strany poškodeného a jeho manželky vydieraný a v tejto súvislosti
teda poukazuje na nedôveryhodnosť osoby poškodeného. Bol to práve obžalovaný, ktorý sa snažil

zastaviť fyzický útok, ktorý smeroval voči poškodenému zo strany osôb, ktoré boli na mieste činu. Aj
z tohto dôvodu sa potom javí nelogické správanie obžalovaného tak, ako ho popisuje poškodený, že
sa mal poškodenému po fyzickom útoku vyhrážať zabitím jeho ženy a detí. Ďalej namietal to, že podľa
jeho názoru nebola naplnená skutková podstata predmetného zločinu, najmä znak skutkovej podstatyspočívajúci v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Takýto záver nie je podložený ani znaleckým posudkom
znalca z odboru zdravotníctva a farmácie. Poškodený je ľavák, a teda základné hygienické a toaletné
činnosti vykonáva ľavou rukou a nie rukou pravou, ktorej liečba si vyžiadala liečenie trvajúce dlhší čas.

Nebol naplnený predpoklad, že porucha zdravia trvajúca dlhší čas závažne narušila obvyklý spôsob
života poškodeného. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo na
základe zisteného skutkového stavu aby rozhodol vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že čiastočne dôvodné je iba odvolanie obžalovaného.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne

tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. V
tomto smere nemohol prisvedčiť námietkam obžalovaného o nepreskúmateľnosti dôvodov napadnutého

rozsudku. Obžalovaného z predmetného skutku jednoznačne usvedčil poškodený Miloš C., ktorého
tvrdenie korešponduje s výpoveďou jeho manželky, ktorá po skutku volala políciu a záchranku ako aj s
lekárskymi správami o zraneniach poškodeného a znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva.
Ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že na svoju ochranu pri stretnutí s poškodeným si
najal neznámu osobu, ktorú oslovil na železničnej stanici a keď na miesto stretnutia s poškodeným prišli

až tri ďalšie osoby, z toho dve zamaskované v kuklách s bejzbalovou palicou a teleskopickým obuškom,
že tieto bez jeho vedomia a svojvoľne napadli poškodeného. Predovšetkým je potrebné uviesť, že
na stretnutie s poškodeným obžalovaný vôbec nepotreboval ochranu, pretože tento sa mu nevyhrážal
násilím v rámci vymáhania „dlžnej sumy“, ale iba tým, že celú vec oznámi jeho manželke. Pôvodne
poškodený navrhoval stretnutie v H., obžalovaný v U. nad H. (tu by sa obžalovaný nemusel obávať

nejakého násilia), no napokon dohodli miesto stretnutia v neobývanej oblasti, kde prišiel poškodený
sám, ktorá skutočnosť svedčí v neprospech obžalovaného v tom zmysle, že poškodeného chcel
vylákaťnamiesto,kdebyvočinemubolomožnépoužiťnásilie. Vpodrobnostiachohľadnetejtookolnosti
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa na č.l. 7-8 napadnutého rozsudku, ktoré
si odvolací súd v celom rozsahu osvojil. Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani námietkam obžalovaného,

že zranenie, ktoré utrpel poškodený nie je možné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví, vzhľadom k
tomu, že tento mal zranenú pravú ruku, pričom sám je ľavák, a teda nebol naplnený predpoklad, že
porucha zdravia trvajúca dlhší čas závažne narušila obvyklý spôsob života poškodeného. V zmysle
ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví na účely tohto zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúcou dlhší čas (podľa

ods. 4 cit. ustanovenia v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, t.j. 6 týždňov), počas ktorých závažnejšie
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom,
že zranenia tak ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, nepochybne tento znak
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu napĺňajú bez ohľadu na to, že poškodený je ľavák, čo
napokon bolo potvrdené aj znalcom z odboru zdravotníctva. Hociktorá končatina zafixovaná po dobu

8 týždňov aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne závažnejším spôsobom ovplyvňuje obvyklý
spôsob života človeka. Pokiaľ sa teda týka uznania viny, tu odvolací súd nemohol dôvodom odvolania
obžalovaného prisvedčiť a v tomto smere ho nepovažoval za dôvodné.

Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu pri ukladaní trestu bolo potrebné zohľadniť

tie okolnosti tohto prípadu, ktoré jednoznačne odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu. Z dôkaznej situácie totiž jednoznačne vyplynulo, že pri stretnutí
obžalovaného s manželkou poškodeného N. C. išlo výlučne o ich súkromnú záležitosť, teda nie využitie
eskortnej služby ponúkanejerotickýmsalónomO., ktoréhobolakonateľkou.Totojednoznačnepotvrdilasvedkyňa H. (zamestnankyňa salónu O.), a teda dlh vo výške 4.000 €, ktorý bol od obžalovaného
vymáhaný za eskort-službu údajne so svedkyňou H. v D., bol neopodstatnený, nezodpovedal
skutočnosti a okrem toho aj mnohonásobne premrštený. Z uvedeného je zrejmé, že to bol práve

obžalovaný, ktorý bol zo strany manželky poškodeného a samotného poškodeného vydieraný k
zaplateniu tejto sumy pod vyhrážkami, že celá záležitosť bude prezradená jeho manželke. Obžalovaný
celú situáciu nezvládol, miesto kontaktovania polície sa rozhodol riešiť celú situáciu tak, ako to vyplýva
zo skutku vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ale podľa názoru odvolacieho súdu sa vzhľadom
na tieto okolnosti prípadu trest, ktorý bol obžalovanému uložený javí byť neprimerane prísny a na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje k splneniu jeho účelu aj trest kratšieho trvania.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. por. v
napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr.
por., pri nezmenenom výroku o vine uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., s použitím §
38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody 5 rokov, výmera ktorého je v súlade s

ustanovením § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. Odvolací súd pritom považoval zaradenie obžalovaného
pre výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, tak ako to urobil súd prvého stupňa za odôvodnené. Dospel k
záveru, že vzhľadom k osobe obžalovaného, u ktorého sa nejedná o zvlášť narušeného páchateľa,
ktorý sa trestnej činnosti dopustil pod tlakom vydierania, nie je potrebné vplývať na jeho prevýchovu

výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, a preto
sám rozhodol za použitia § 48 ods. 4 Tr. zák. o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolanie prokurátorky ohľadne
tohto čiastkového rozhodnutia súdu prvého stupňa za dôvodné.

Z takto uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.