Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/232/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200532
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200532.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu:
TATRA EXPERTISE, s.r.o., so sídlom Vietnamská 4619/33, 821 04 Bratislava, IČO: 47 418 133, právne
zastúpeného Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,
IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.

63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 10217219/2022 zo dňa
04.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 22.9.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.9.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného Číslo: 102171219/2022 zo dňa 04.08.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia

Daňového úradu Žilina Číslo: 100584927/2022 zo dňa 24.03.2022, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného
potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel v sume
154 522,94 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. Daň alebo daňová
licencia vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 04.03.2015 bola 5 744,04 Eur, daň
alebo daňová licencia zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavuje 160 266,98 Eur a

rozdiel dane alebo daňovej licencie činí 154 522,94 Eur. Zároveň správny orgán prvého stupňa určil, že
rozdiel dane v sume 154 522,94 Eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet správcu dane.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá bola
založená v roku 2013. Ide o riadne fungujúci podnikateľský subjekt, ktorý si počas celej svojej existencie
riadne plnil a plní svoje zákonné povinnosti voči štátu. Uviedol, že nie je dlžníkom na zdravotnom
poistení, poistnom Sociálnej poisťovne, nie je vedený finančnou správou ako dlžník na dani z príjmu,
dani z pridanej hodnoty alebo inej dani, nie je v kríze ani v úpadku a nefiguruje v žiadnom súdnom
spore z dôvodu vymáhania pohľadávky štátu vedenej voči žalobcovi. Žalobca nebol v omeškaní s

úhradou dane, nebol v konkurze, likvidácií alebo reštrukturalizácií. Zároveň v tejto súvislosti poukázal
na výpis z verejne dostupného zdroja (www.finstat.sk ). Nedoplatok vyrubený
žalobcovi predstavuje pre žalobcu nepredvídaný a ojedinelý náklad, ktorý nielenže priamo ohrozuje
riadny výkon jeho podnikania, ale je pre neho existenčnou otázkou. Konštatoval, že ku dňu podania
žaloby žalobca nie je v takom finančnom postavení, teda nedisponuje peňažnými a nepeňažnými
prostriedkami (bez ohľadu na likviditu týchto prostriedkov), aby bol schopný nedoplatok v stanovenej

lehote uhradiť. Zaplatenie daňového nedoplatku v sume takmer 155 000 Eur v rámci 15-dňovej lehoty
vymedzenej už vykonateľným rozhodnutím bezvýhradne ohrozuje riadny výkon obchodnej činnostižalobcu a jeho aktívne záväzky voči zmluvným partnerom a iným štátnym inštitúciám (napr. záväzok
plnenia zákonných daňových a odvodových povinností). Pre žalobcu výkon rozhodnutia predstavuje
hrozbu vzniku závažnej ujmy (škody veľkého rozsahu) s trvalými a nezvratnými následkami pre jeho

existenciu ako obchodnú spoločnosť. Takáto ujma môže nastať aj v prípade úspechu žalobcu v konaní o
tejto správnej žalobe, ak tejto žalobe nebude priznaný odkladný účinok. Poukázal na odbornú literatúru
k ust. § 185 písm. a) SSP, (Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 928,
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. podľa ktorej: závažnosť možno pritom posudzovať
nielenvrámciobjektívnechápaniaaleisubjektívne,zohľadňujúcsociálne,finančné,profesijné,prípadne

aj iné okolnosti na strane žalobcu. Naviac, súd prizná odkladný účinok správnej žalobe, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila značná hospodárska škoda či finančná škoda, pričom odborná
literatúra v tej súvislosti uvádza, že pod značnou hospodárskou a finančnou škodou je teda nutné
rozumieť škodu, ktorá je už pre žalobcu „ekonomicky citeľná,“ a ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia
takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré pri

hospodárskej škode negatívne ovplyvňujú žalobcove ekonomické správanie, resp. pri finančnej škode
majú na žalobcu priamy peňažne vyjadriteľný dosah. Táto podmienka je v prípade žalobcu splnená, a
to s ohľadom na sumu nedoplatku, pričom hospodárske výsledky žalobcu sa ani len nepribližujú sume
nedoplatku. Žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku tejto žalobe, lebo jeho dôvodnosť je nielen
bezprostrednou hrozbou finančnej ujmy vedúcej k možného zániku žalobcu, ale je umocnená aj tým,

že zákonnosť nedoplatku je mimoriadne sporná. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 468/2018-8 zo dňa 4.12.2018 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Sa/2/2019
zo dňa 3.5.2019.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 16.12.2022. Navrhol, aby súd žalobu zamietol ako

neopodstatnenú. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhol nepriznať
odkladný účinok.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

5. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na

ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

6. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.
iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného

vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.
V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného
súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostípodania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka
správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle
písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal

navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“

7. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje

sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.

8. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.

Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadným výkonom
rozhodnutia je ohrozený riadny výkon obchodnej činnosti a jeho aktívne záväzky voči zmluvným
partnerom a iným štátnym inštitúciám, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné.
Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie
žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a

záujmov, ktoré považuje za ohrozené. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že tvrdenia
žalobcu o jeho možnom zániku v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia sú len
hypotetické. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre
priznanieodkladnéhoúčinkužalobemusísprávnemusúduosvedčiť.Žalobcalentvrdil,avšakneosvedčil
vznik predpokladanej ujmy, ktorá by mu hrozila okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia.
Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie (hoci žalobca s tým inštitútom priamo v rámci
vymedzených tvrdení nepacuje), v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu bol ohrozený riadny výkon
jeho podnikania, ako aj jeho plnenie povinnosti voči zmluvným partnerom. Správny súd poznamenáva,

že prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za
to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a
nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na
zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch,

že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu
správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty
podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„daňovýporiadok“),ktoréumožňujúodvrátiťnepriaznivé
účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa

§ 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR
č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by
správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať
dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade
však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd

zdôrazňuje.

9. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia

orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho
existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu
aj osvedčiť.

10. Správny sú zisťoval aktuálnu finančnú situáciu žalobcu aj z verejne dostupného zdroja
(wwww.finastat.sk), na ktorý poukázal aj žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku, z ktorého
zistil, že v roku 2021 žalobca dosiahol zisk vo výške 18 121 Eur, tržby žalobcu boli vo výške 169917 Eur, pričom hrubá marža (ukazovateľ, ktorý vyjadruje koľko percent z tržieb spoločnosti ostalo po
zaplatení nákladov - poznámka správneho súdu) bola 19,34 %. Z uvedených údajov sa správnemu
súdu vyrubený rozdiel dane nejaví pre žalobcu ako likvidačný. Na nevymedzenie skutkových okolností

celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí
atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu,
jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne hroziaci
výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, ktorého následkom by bolo
ohrozený výkon jeho podnikania, jeho neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či zmluvným partnerom.

Na tomto mieste odôvodnenia správny súd uvádza, že podmienky priznania/nepriznania odkladného
účinku správnej žalobe vyhodnocuje správny súd vždy vo vzťahu ku konkrétnemu preskúmavanému
rozhodnutiu.

11. Tiež má správny sú za potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby
prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalšieho alebo ďalších

relevantných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo jeho
povolenímlennazákladenepriaznivejfinančnejsituácievyplývajúcejzvýkonupodnikania,adomnienky,
že môže dôjsť k navýšeniu jeho záväzkov o zaplatenie dane z príjmu (čo môže smerovať k ohrozeniu
podnikania) v konečnom dôsledku k zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským
rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt

sám.

12. Pokiaľ žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Sa/2/2019 zo dňa
3.5.2019, je potrebné uviesť, že každú vec je potrebné posudzovať prísne individuálne, s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré žalobca citoval v návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, síce uvádza, že súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti
potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia, avšak žalobca v danej veci len tvrdí hrozbu závažnej ujmy
s trvalými následkami pre jeho existenciu ako obchodnej spoločnosti, ale túto relevantným spôsobom
neosvedčil. Navyše pokiaľ žalobca poukazuje na to, že potreba priznania odkladného účinku tejto
žalobe je umocnená aj tým, že zákonnosť nedoplatku je mimoriadne sporná, táto bude predmetom

súdneho prieskumu vo veci samej s následným meritórnym rozhodnutím súdu. Zákonnosť rozhodnutia
žalovaného je predmetom posúdenia vo veci samej a uvedený argument nemá vplyv na posúdenie
dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

13. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov v

súvislosti s tvrdenou hrozbou vzniku závažnej ujmy relevantnými dôkazmi, správny súd nemohol posúdiť
intenzitu prípadnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý
zdôvodovprepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenáležitenesplnil,apretosprávnysúdnávrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho
zamietol.

14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)