Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010228
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820010228.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. decembra 2022 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej
prejednal odvolanie obžalovaného K. I. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/62/2020
z 12.7.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. I. z a m i e t a ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému K. I. uložil podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Prvostupňový súd vydal rozsudok po tom, čo Krajský súd v Žiline uznesením z 31.3.2022 pôvodný
rozsudok okresného súdu z 18.5.2021 zrušil vo výroku o treste a uložil okresnému súdu doplniť
dokazovanie v tomto smere.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný. V odvolaní uviedol, že do dňa podania

odvolania mu nebol doručený rozsudok okresného súdu. Sudkyňa okresného súdu opätovne pôsobila
zaujato. Žiada o opätovné prehodnotenie trestu.
V dodatku k odvolaniu obžalovaný uviedol, že jeho manželka E. I. uviedla, že je ako osobitný príjemca
jeho výsluhového dôchodku, ktorý je vo výške cca 600,- eur. Tento príjem minie na spoločnú pôžičku v
N. I. I. vo výške 200,- eur, elektriku pre rodinný dom vo výške 124,- eur, vodu vo výške 30,- eur, výživné
vo výške 120,- eur. Zostáva jej 290,- eur, z ktorých peňazí ešte platí stavebné sporene jeho deťom vo

výške 60,- eur na dcéru A., 50,- eur na syna A. a 50,- eur na A.. Na stravu už neostáva. Uviedol, že
ako poberateľ dôchodku je povinný nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 50% dôchodku - v
jeho prípade 325,- eur. Odpykávaním trestu by bola zasiahnutá jeho rodina. Žiada o prehodnotenie, či je
potrebné nariaďovať nepodmienečný trest. S manželkou nie sú rozvedení a ani sa tak nechystajú urobiť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré rozsudku predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a následne zistil,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.

Krajský súd v Žiline vo svojom predchádzajúcom uznesení z 31.3.2022, ktorým potvrdil v pôvodnom

rozsudku okresného súdu výrok o vine a výrok o ochrannom opatrení, uložil okresnému súdu doplniťdokazovanie so zameraním na zisťovanie majetkových pomerov rodiny obžalovaného a prípadnej
závislosti jeho manželky a jeho detí od jeho príjmov s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, krajský súd
poznamenáva, že preskúmaním spisu zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a v súvislosti s výrokom
o treste vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a podľa názoru krajského súdu dôkazy v tomto
smere aj vyhodnotil v súlade so zákonom. Doplnil dokazovanie, a to najmä opätovným výsluchom

obžalovaného, ako aj poškodenej E. I. na zisťovanie pomerov obžalovaného, najmä na zisťovanie
majetkových pomerov rodiny. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr. por. vyložil, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, pokiaľ ide o výrok o treste. Keďže odôvodnenie
napadnutého rozsudku je vo vzťahu k výroku o treste podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním
stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaný je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 652,51 eur, ktorý je
vyplácaný manželke E. I., pričom v prípade nastúpenia do výkonu trestu mu nebude výplata výsluhového
dôchodku pozastavená. Iný príjem obžalovaný nemá. Peniaze na cigarety mu dáva dcéra, ktorá s
obžalovaným žije v jednej domácnosti spolu s bratom, ktorý pracuje v zahraničí. S manželkou E. I.
momentálne nežije v spoločnej domácnosti, poškodená žije u svojho otca s najmladším synom, ku

ktorému má obžalovaný vyživovaciu povinnosť. Všetky poplatky, ktoré súvisia s rodinným domom,
kde býva obžalovaný s najstaršou dcérou, hradí manželka z výsluhového dôchodku obžalovaného.
Z výsluhového dôchodku manželka berie aj výživné na najmladšieho syna. Zvyšné dve deti sú
plnoleté, obidve pracujú, a teda môžu sa podieľať na výdavkoch na domácnosť, nakoľko žijú v dome
s obžalovaným. Majú jednu pôžičku, ktorú spláca manželka z obžalovaného výsluhového dôchodku.

Manželka stály príjem nemá. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol už v minulosti súdom
trestaný, a to za úmyselný trestný čin, pričom súdený skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že trest uložený prvostupňovým súdom obžalovanému zodpovedá

stavu veci a zákonu. Ani predchádzajúce odsúdenie nemalo na obžalovaného dostatočný výchovný
vplyv v tom smere, aby v budúcnosti viedol riadny život. Obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane
dostáva do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, a to pod vplyvom alkoholu, preto možno
konštatovať, že u obžalovaného sa jedná o recidívu trestnej činnosti. Obžalovaný sa súdeného skutku
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Navyše bolo by neopodstatnené očakávať,

že po porušení podmienky (spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia),
ktoré nemalo na obžalovaného očakávaný výchovný vplyv a neviedlo k jeho náprave a prevýchove,
bude postačovať k jeho prevýchove len podmienečný trest odňatia slobody. Naviac uloženie ďalšieho
podmienečného trestu odňatia slobody vylučuje priamo ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., ako na
to správne poukázal aj okresný súd. Len výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody vo

výmere určenej prvostupňovým súdom možno aj podľa názoru krajského súdu zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovaným a vytvoriť tým aj podmienky k jeho
náprave a prevýchove. Trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom podľa názoru krajského
súdu dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a zároveň je v súlade s
ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., a teda postihne len obžalovaného bez akéhokoľvek vplyvu na jeho

rodinu a jemu blízke osoby, čo bolo po doplnení dokazovania na okresnom súde dostatočne zistené.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukazuje na svoje rodinné pomery a finančnú situáciu rodiny, v tejto
súvislosti krajský súd poznamenáva, že týchto rodinných pomerov si bol obžalovaný vedomý aj v čase
páchania trestnej činnosti a pokiaľ by mu skutočne na nich záležalo tak, ako uvádza v odvolaní, mali
mu práve tieto rodinné pomery zabrániť v páchaní trestnej činnosti, nakoľko si musel byť vedomý, že

prípadným výkonom trestu odňatia slobody bude sťažená jeho starostlivosť o rodinu. Navyše úmyselnej
násilnej trestnej činnosti sa dopustil voči svojej manželke.Za neopodstatnenú považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného, že mu nebol doručený
rozsudok okresného súdu, nakoľko tento mu bol doručený uložením na pošte, keď v takomto prípade
platí fikcia doručenia v zmysle § 66 ods. 3 Tr. zák., o ktorej skutočnosti bol obžalovaný riadne poučený.

Taktiež neopodstatnená je aj námietka obžalovaného, že bude musieť uhradiť trovy výkonu trestu
odňatia slobody, aj keď je dôchodca, nakoľko prípadná úhrada trov výkonu trestu odňatia slobody nie je
zákonným kritériom pri určovaní druhu a výmery trestu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výrok o treste v napadnutom

rozsudku za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré rozsudku prvostupňového súdu
predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie
obžalovaného K. I. podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.