Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. august 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13Csp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320203850
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4320203850.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobkyne: T. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX L. X., O. XXX/X, v konaní zast. Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom 920 01 Hlohovec,
Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom 824 96
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 400 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur,
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur a nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalobkyňa
ďalej v podanej žalobe uviedla, že žalobkyňa uzatvorila dňa 14.05.2014 so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
žalobkyni úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po
80,37 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 69,50 %. Celková čiastka, ktorú mala

žalovanému vrátiť bola 3 375,54 Eur. Keďže medzi stranami sporu nedošlo na základe predsporovej
výzvy žalobcu k mimosúdnej dohode, domáhala sa žalobkyňa ochrany svojich práv na príslušnom súde.
Žalobkyňa uviedla, že Zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda že zmluva neobsahuje
náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia alebo nesúlad týchto náležitostí so zákonom
spôsobuje sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa

11.06.2019, sp. zn. 8Csp/62/2016 žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 1 535,84 Eur vrátane zaplatenia trov právneho zastúpenia v rozsahu
100% (ďalej ako „Rozsudok“). Rozsudok bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu Nitra zo dňa
21.05.2020, sp. zn. 9Co/21/2020, pričom súdy zistili najmä nasledovné nedostatky zmluvy:
a) dohodnutá úroková miera 69,53% podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a preto je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná,
b) zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

c) zmluva obsahovala takmer nečitateľný text zmluvných podmienok.
Na základe týchto nedostatkov bolo právoplatne rozhodnuté, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo
znamenalo,žespotrebiteľbolpovinnýveriteľovivrátiťlenistinuúveru;platbyprevyšujúceistinuúverutak
predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol žalovaný povinný žalobkyni vydať. Podľa ustanovenia§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobkyňa má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia. Vo veci totiž existuje:
1. porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá zákon č. 129/2010 Z. z. ako aj
zákon č. 250/2007 Z. z.; konkrétne sa jednalo o uvedenie pravdivých náležitostí úveru zákaz
používania nekalých obchodných praktík,

2. spotrebiteľ (žalobkyňa) úspešne uplatnila na súde porušenie predmetných povinností, keďže o nich
bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté Rozsudkom,
3. príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že
veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil Zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej
úpravy.
Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia pritom zákon nevyžaduje.

Podnikatelia, žalovaný, totiž bežne v rámci obdobných žalôb namietajú účelovo tým, že na strane
spotrebiteľa žiadna reálna ujma nevznikla, a teda by zadosťučinenie nemalo byť priznané. Uvedená
argumentácia je však nesprávna a účelová, bez opory v právnom poriadku a dokonca v priamom rozpore
so samotným účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Súdy Slovenskej republiky
sa s uvedeným argumentom opakovane zaoberali a konštantne uzatvárajú, že tento argument nemá

žiadnu právnu relevanciu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 07.12.2017, sp.
zn. 3Co/101/2017). Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy
(rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 7Co/100/2017). Zákon teda nevyžaduje
pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto

porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017,
sp. zn. 7Co/101/2017). Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie teda postačí, ak
veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou a spotrebiteľ tieto
porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí
existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí, ak mu takáto škoda

hrozí. V tomto prípade však možno konštatovať, že škoda spotrebiteľovi nie len hrozila (čo už samo o
sebe je postačujúce na priznanie finančného zadosťučinenia) ale reálne aj vznikla. Výšku primeraného
finančnéhozadosťučineniažalobkyňavyčísľujenasumu400Eur.Odplatazaposkytnutieúveruformálne
predstavovala 1 875,54 Eur; teda v tejto výške boli zároveň ohrozené majetková práva žalobkyne.
Preto považujeme výšku primeraného finančného zadosťučinenia 400 Eur za primeranú na to, aby

pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený
domáhať sa ochrany práv na súde (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý
postupoval v rozpore so zákonom) a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej
miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného.

2.OkresnýsúdLeviceuznesenímzodňa09.07.2020podsp.zn.13Csp/49/2020-48vyzvalžalovaného,
aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe s prílohami podľa § 167 ods. 2 CSP. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2020.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe s prílohami vyjadril dňa 31.07.2020 a vo vyjadrení poprel splnenie

zákonných podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., na ktoré sa žalobkyňa
odvoláva. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vychádza
z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto
konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Z formulácie uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje postup podľa prvej vety (domáhanie sa

ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do
úvahy vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn. 14Co/91/2012
Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú
hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je
nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.
Podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje
a) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa,b) zodpovednosť za porušenie práva alebo povinnosti takto ustanovenej zákonom.
Z podanej žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z.. Žalobkyňa ani neoznačila a ani nekonkretizovala, porušenie ktorého práva alebo povinnosti jej

zakladá nárok, ktorý si uplatňuje podanou žalobou. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.:
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z podanej
žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného

zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický; naopak,
vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to
okolnosti vyžadujú.
Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu
ku ktorému (porušeniu) sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Okrem podanej žaloby v tomto konaní
bola v časovej bezprostrednosti podaná aj iná žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, o ktorej je

konanie vedené pod sp. zn. 13Csp/26/2020. Žalobkyni nebránila žiadna existujúca prekážka uplatňovať
požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie
v jednej žalobe, teda aj s odkazom na rozhodnutie 8Csp/62/2016, na ktoré sa odvoláva
v tomto konaní. Žalobkyni nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovania požiadavky na primerané
finančnézadosťučineniejednoužalobou.Namiestotohoúčelovoaspôsobomodporujúcimúčeluprávnej

normy,princípuhospodárnostiadobrýmmravompodávaxžalôbbeztoho,abypodalajednu.Vrozsudku
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/3/2015 sa uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie sa
má chápať ako odmena spotrebiteľovi za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom. Uvedeným konštatovaním sa vymedzuje, že účel primeraného finančného
zadosťučinenia súvisí

s iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich práv. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady
ujmy v nemajetkovej oblasti. Právny poriadok pozná takúto formou náhrady či odškodnenia v rôznych
prípadoch a situáciách. Pre porovnanie je možné poukázať na to, že žalobcom požadovaná suma
napríklad dosahuje sumu bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia
(porov. príloha k zákonu č. 437/2004 Z. z.). Týmto poukázal žalovaný na to, že požiadavka žalobkyne,

ak by bola oprávnená, je zjavne neprimeranou. Podľa žalobcu má uplatňované finančné zadosťučinenie
plniť sankčnú
a odradzovaciu funkciu. Tak ako platí princíp „konzumpcie“ sankcií vo verejnom práve, platí aj vo vzťahu
k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z, čo znamená, že priznanie finančného zadosťučinenia znamená
finančné zadosťučinenie za všetky skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu o jeho priznaní. V

súvislosti s tvrdeniami žalobkyne o nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a funkciách žalovaný
popiera osobitne aj tvrdenia
o „odradzovacej“ povahe uvedeného nároku. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia neplní ani
reparačnú a ani sankčnú funkciu. Ide o súkromnoprávny inštitút občianskoprávneho charakteru, ktorý
nemôže plniť funkciu sankcie. V rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/3/2015 sa uvádza, že

primerané finančné zadosťučinenie sa má chápať ako odmena spotrebiteľovi za to, že sa pustil do sporu
snepochybneekonomickyaprávnesilnejšímdodávateľom.Uvedenýmkonštatovanímsavymedzuje,že
účel primeraného finančného zadosťučinenia súvisí s iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich
práv.

4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 03.08.2020 sp. zn. 13Csp/49/2020 - 71 vyzval žalobkyňu, aby
sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.07.2020 podľa § 167 ods. 3
CSP, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2020.

5. Žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného doručila elektronickým podaním tunajšiemu súdu

dňa 14.08.2020, v ktorom poukázala iba na všeobecné a paušálne popieranie nároku žalobkyne
na primerané zadosťučinenie. Je nepochybné, že porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
predstavuje porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Zákon č. 250/2007 Z. z. je všeobecným
zákonomvovzťahukspotrebiteľomadodávateľom,bezohľadunašpecifikáichprávnehovzťahu.Zákon
o spotrebiteľských úveroch je následne zákonom špeciálnym, ktorý konkretizuje práva a povinnosti strán

pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom tento zákon celkom jednoznačne slúži k ochrane spotrebiteľa (už len
z dôvodu, že veriteľ má povinnosť uviesť do zmluvy o úvere náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 zákona). Podmienka porušenia práva spotrebiteľa, a to práva na riadne a pravdivé informácie oposkytovanomprodukteuvedenévzmluveospotrebiteľskomúverepodľaustanovenia§9ods.2zákona
č. 129/2010 Z. z. je splnená (viď nesprávne uvedená RPMN). Súčasne žalovaný porušil povinnosť podľa
ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého je povinný zdržať sa konania v rozpore s

dobrými mravmi (neprimerane vysoká úroková sadzba). O porušení týchto povinnosti bolo právoplatne
rozhodnuté, pričom tento rozsudok je záväzný pre strany sporu, ako aj pre konajúci súd, nakoľko sa
ním vyriešila otázka hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Za predmetné porušenia pritom
zodpovedá práve a výlučne žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere predložil žalobkyni na podpis a mal z tejto zmluvy prospech. Žalobkyňa teda v

žalobe zrozumiteľne uviedla, ktoré práva a povinnosti boli porušené - išlo
o ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z. z., podľa ktorých ustanovení má veriteľ povinnosť riadne a pravdivo informovať spotrebiteľa o
podmienkach úveru v písomnej forme a povinnosť zdržať sa konania v rozpore s dobrými mravmi.
„Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý

práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti
v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z

porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu,
z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Pokiaľ ide o

sumu primeraného finančného zadosťučinenia, túto žalobkyňa dostatočne odôvodnila s odkazom na
konkrétne skutočnosti. V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že výška primeraného finančného
zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, teda žalobkyňa ju odhaduje s prihliadnutím na relevantnú
súdnu prax a okolnosti prípadu. Túto nie je možné vypočítať tak, ako napr. bezdôvodné obohatenie z
bezúročného úveru. Napokon, ďalšími kritériami pre posúdenie výšky primeraného zadosťučinenia sú:

intenzita zásahu do práv spotrebiteľa, výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžka trvania
závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom,
spoločenskom živote žalobcu (Krajský súd Trenčín, sp. zn. 4Co/124/2019).
a) intenzita zásahu do práv spotrebiteľa - neuvedenie viacerých obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, vrátane nesprávnej RPMN, konanie proti dobrým mravom.

b) výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným - viac ako 1 800 Eur, ktoré žalovaný od žalobkyne
požadoval (túto sumu od žalobkyne v podstatnom rozsahu aj získal).
Výška nedôvodne požadovanej sumy zo strany veriteľa (t. j. odplata za úver), je dôležitým hľadiskom
pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia aj podľa rozhodovacej praxe súdov SR.
c) dĺžka trvania závadného stavu - od uzatvorenia zmluvy (14.05.2014) až do rozhodnutia súdu

(21.05.2020), teda viac ako 6 rokov.
d) objektívne spôsobilosti vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobkyne - znižovanie
životnej úrovne na úkor žalovaného, ktorý požadoval neprimerane vysokú odplatu za úver a rovnako
tak zadržiavanie sumy vo výške viac ako 1 500 Eur, ktorá žalovanému nepatrila (až do právoplatného
rozhodnutia súdu).

Napokon nemožno prehliadať skutočnosť, že žalovaný sa odmietal akokoľvek mimosúdne dohodnúť,
teda žalobkyňa bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky
a právne silnejšiemu subjektu. Rovnaký postoj vo vzťahu k žalobkyni (spotrebiteľovi) a jej nárokom
má žalovaný aj v tomto konaní. Záverom žalobkyňa poukazuje aj na sankčnú funkciu primeraného
finančného zadosťučinenia, teda jeho výška musí byť taká, aby bola spôsobilá odradiť žalovaného od

ďalšieho protiprávneho konania. Žalobkyni údajne nebránila žiadna prekážka k tomu, aby uplatňovala
primerané finančné zadosťučinenie jednou žalobou, nakoľko aktuálne prebiehajú dve takéto konania -
13Csp/26/2020a 13Csp/49/2020. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, pretože v čase podania žaloby vo veci 13Csp/26/2020
(teda dňa 14.04.2020) žalobkyňa nemohla súčasne uplatňovať aj nárok za porušenie jej práv, ktoré zistil
súd v konaní 8Csp/62/2016. Žalobkyňa si v tomto konaní teda uplatňuje nárok na primerané finančné

zadosťučinenie, ktorý vznikol až dňa 22.06.2020, pretože v tento deň nadobudol rozsudok 8Csp/62/2016
právoplatnosť. Konanie 13Csp/26/2020 pritom bolo začaté dňa 14.04.2020, teda v čase, kedy druhý
nárok žalobkyne ešte neexistoval. Z toho dôvodu žalobkyňa objektívne nemohla podať jednu žalobu
na primerané finančné zadosťučinenie, v ktorej by uplatnila oba nároky, pretože by sa sama vystavila
neúspechu v konaní, keď časť žaloby by musela byť zamietnutá ako predčasne podaná (nakoľko nárok

by v tom čase neexistoval). Súčasne je potrebné uviesť, že od žalobkyne nebolo možné spravodlivo
žiadať, aby čakala na právoplatné skončenie všetkých jej konaní voči žalovanému, pretože v čase
podania žaloby vo veci 13Csp/26/2020 ani nemohla vedieť, ako jej iný spor dopadne a teda či nárok na
primerané finančné zadosťučinenie vôbec vznikne.

6. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 17.08.2020 sp. zn. 13Csp/49/2020 - 85 podľa § 167 ods. 4

CSP vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalobkyne doručeného súdu dňa
14.08.2020, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2020.

7. Na nariadené pojednávanie dňa 03.08.2021 sa právny zástupca žalobkyne nedostavil, predvolanie
mal riadne a včas doručené dňa 11.05.2021, neúčasť súdu ospravedlnil podaním zo dňa 12.05.2021,

právna zástupkyňa žalovaného predvolanie mala riadne a včas doručené dňom 13.05.2021, neúčasť
súdu ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 26.07.2021 z dôvodu hospodárnosti konania, o
odročenie nepožiadala a preto podľa § 180 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného.

8. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi a to najmä: rozsudkom
Okresného súdu Levice zo dňa 11.06.2019 sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148, rozsudkom Krajského súdu v
Nitrezodňa21.05.2020sp.zn.9Co/21/2020-223,potvrdenímospôsobevýkonuadvokácieSlovenskou

advokátkou komorou zo dňa 15.11.2019, žalobou, ktorá došla Okresnému súdu Levice dňa 30.08.2016
vovecivedenejpodsp.zn.8Csp/62/2016,rozsudkomOkresnéhosúduLevicezodňa09.01.2018sp.zn.
8Csp/62/2016 - 78, odvolaním žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 09.01.2018
č. k. 8Csp/62/2016 - 78, uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.02.2019 sp. zn. 9Co/171/2018
- 118, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie, rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa

11.06.2019 sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148, právoplatným dňom 22.06.2020, odvolaním žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11.06.2019 č. k. 8Csp/62/2016 - 148, rozsudkom Krajského
súdu v Nitre zo dňa 21.05.2020 sp. zn. 9Co/21/2020 - 223, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený, žalobou vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Csp/26/2020, žalobou
spísanou žalobkyňou dňa 06.09.2016 vedenej na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 9Csp/74/2016,

zmluvou o revolvingovom úvere pod č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2014, rozsudkom
Okresného súdu Levice zo dňa 03.05.2019 sp. zn. 9Csp/74/2016 - 205, právoplatný dňa 12.06.2019,
podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Levice pod sp. zn. 8Csp/62/2016 z neho
najmä: žalobou, ktorá došla na Okresný súd Levice dňa 30.08.2016, zmluvou o revolvingovom úvere č.
zmluvy (VS): XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2014, rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 11.06.2019

sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148, odvolaním žalovaného zo dňa 22.10.2019 proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 11.06.2019 sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148, rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
21.05.2020 sp. zn. 9Co/21/2020 - 223.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinný od 01.01.2019 do
20.07.2020) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov
a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy
v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,

ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností
orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných
práv spotrebiteľa.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Žalovaný veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom písomnú zmluvu o poskytnutí revolvingového

úveru pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2014. Žalobkyňa ako spotrebiteľ podala na Okresný súd
Levice žalobu, na základe ktorej sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa
14.05.2014 stala predmetom súdneho prieskumu. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Levice pod
sp.zn.8Csp/62/2016.OkresnýsúdLevicerozsudkomzodňa11.06.2019podsp.zn.8Csp/62/2016-148
uložil veriteľovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 535,84 eura do troch

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v
zákonnej lehote odvolanie a vo veci rozhodol rozsudkom Krajský súd v Nitre dňa 21.05.2020 pod sp. zn.
9Co/21/2020 - 223, pričom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok Okresného
súdu Levice zo dňa 11.06.2019 sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148 nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2020. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere

uzavretú medzi stranami sporu dňa 14.05.2014 pod č. XXXXXXXXXX za bezúročnú a bez poplatkov.
Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), i) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že termín konečnej splatnosti
nie je súčasťou zmluvy, ale len „oznámenia veriteľa o schválení úveru“, ktoré nie je súčasťou zmluvy,

pretožeideibaooznámenieanieozmluvuaniejepodpísanéžalobkyňouakoúčastníkomzmluvy.Podľa
odôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštanciejezrejmé,žesúdpovažovalustanovenieoročnejúrokovej
sadzbe pri úvere so splatnosťou 42 mesiacov vo výške 69,53 % za neprimeranú zmluvnú podmienku
a nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Súd dospel k neplatnosti zmluvy v časti dojednanej odplaty, t.
j. úročenia úveru vo výške 70,01 % ročne. Pre absenciu údajov o konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru pre dôvod, že výška úrokovej sadzby je v rozpore s dobrými mravmi súd vyslovil právny záver v
odôvodnení rozsudku, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že
v zmluve je uvedená RPMN vo výške 70,01 %, ale tento údaj je uvedený nesprávne pretože v RPMN
okrem úrokovej sadzby mali byť zahrnuté aj iné poplatky a tiež si nezapočítal žalovaný náklady v sume
215,75 eura.

17. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril a poukázal na to, že popiera splnenie zákonných podmienok
vyplývajúcich z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalobkyňa neoznačila a ani nekonkretizovala
porušenie ktorého práva alebo povinnosti jej zakladá nárok, ktorý si uplatňuje podanou žalobou.
Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania

finančnéhozadosťučineniaakospôsobuzavŕšeniaochranyspotrebiteľa.Zpodanejžalobynevyplývaani
označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu, ku ktorému (porušeniu) sa finančné
zadosťučinenie uplatňuje.18. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila v konaní podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 400 eur.

19. Ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie. Je ale
bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku
takejto ujmy.

20. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Sankčná funkcia
náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobkyňu, ale skôr potrestať žalovaného
za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a ktorým žalobkyni spôsobil škodu
a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.

Sankčná náhrada škody trestá a súčasne pôsobí preventívne.

21. Žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania,
odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo

povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými právnymi predpismi má právo aj
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom zodpovedá. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že žalobkyňa
si úspešne v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8Csp/62/2016 voči žalovanému
uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv voči dodávateľovi, veriteľovi preukázaním, že tento

realizoval výkon svojho práva zo spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2014, čím nesporne došlo k naplneniu hypotézy na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.. Pri posudzovaní predmetného nároku je
potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku
ujmy. Pre priznanie daného nároku nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. K tomu,

aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie je postačujúca
už len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z..

22. Žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky a súd považoval nárok
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný v celom rozsahu. Žalobkyňa zo zmluvy

o revolvingovom úvere plnila, pričom žalovanému ako veriteľovi poskytla plnenie zodpovedajúce
výške poskytnutého úveru vo výške 1 500 eur a žalovanému zaplatila celkovo sumu vo výške 3
035,84 eura. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie
sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii
účinnéhoaodradzujúcehoprostriedkuochrany.Priurčenívýškyfinančnéhozadosťučineniasanemožno

striktne pridržiavať majetkovej ujmy, ktorá žalobkyni hrozila, resp. ktorá jej vznikla. Výšku finančného
zadosťučineniavovýške400eursúdpovažovalzaprimeranúsohľadomnaintenzituzásahužalovaného
do práva žalobkyne ako spotrebiteľa a skutočnosť, že žalobkyňa sa musela súdnou cestou domáhať
vrátenia plnenia na základe zmluvných podmienok skoncipovaných žalovaným. Aj bez stanovenia
kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu

satisfakčnú, funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa
dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ
pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol
benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého
sa dopustil voči žalobcovi, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípade sa ho nedopustí v takej

intenzite.

23. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 10.06.2013
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonomaosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Vo vzťahu k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu zák. č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že
ide o ustanovenie, ktoré neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané
finančné zadosťučinenie alebo ako treba určiť jeho výšku. Novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

zákonomoochranespotrebiteľaaleboosobitnýmpredpisom,bolospôsobiléprivodiťujmuspotrebiteľovi.

25. Základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu

predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na
diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3
ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy

nerešpektuje. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia §
3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia
práva alebo povinnosti, resp. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj
určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluvy
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015).

26. V danom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva. Pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v predchádzajúcom právoplatnom spore pri
uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.

27. Je preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď žalobkyni predložil
na podpis formulárovú zmluvu, ktorá nemala náležitosti predpísané zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný na základe takejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere získal od
žalobkyne financie bez protihodnoty, ktorých vrátenia sa žalobkyňa právoplatne domohla v konaní
vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8Csp/62/2016. Podľa tohto rozsudku žalovaný sa

bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne vo výške 1 535,84 eura.

28. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala podať len jednu žalobu a neuplatňovať si nároky
na primerané finančné zadosťučinenie v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
13Csp/26/2020 a sp. zn. 13Csp/49/2020, súd nepovažoval za dôvodné.

29. Vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Csp/26/2020 si žalobkyňa uplatnila od
žalovaného nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia dňa 15.04.2020 kedy došla
žaloba na súd na základe rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. mája 2019 sp. zn. 9Csp/74/2016
- 205, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2019.

30. V tomto súdnom konaní došla žaloba Okresnému súdu Levice dňa 08.07.2020 na základe rozsudku
Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148 zo dňa 11.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 22.06.2020. Ku dňu podania žaloby, t. j. k 15.04.2020 vo veci vedenej na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 13Csp/26/2020 nebolo možné podať žalobu aj v tejto veci, nakoľko žalobkyňa podala žalobu

v tomto súdnom konaní na základe právoplatného rozsudku dňom 22.06.2020 (rozsudok Okresného
súdu Levice zo dňa 11.06.2019 sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148). Rozsudok Okresného súdu Levice zo
dňa 11.06.2019 sp. zn. 8Csp/62/2016 - 148 bol potvrdený Krajským súdom v Nitre dňa 21.05.2020
sp. zn. 9Co/21/2020 - 223 a spis sa vrátil Okresnému súdu Levice dňa 16.06.2020. Žalobkyňa preto
nemohla mať vedomosť dňa 15.04.2020 kedy podávala žalobu vo veci vedenej na OS Levice pod sp. zn.

13Csp/26/2020,ževovecivedenejnaOSLevicepodsp.zn.8Csp/62/2016budespisvrátenýtunajšiemu
súdu dňa 16.06.2020.31. Súd považoval nárok uplatnený žalobkyňou v tomto súdnom konaní za primeraný v celom rozsahu
a preto žalobe vyhovel.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (127 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.