Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5117214029.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu:
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného
právnym zástupcom Roman Kvasnica a partneri, s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany,
IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M. XXX/XX, XXX XX D.

- A., 2/ X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M. XXX/XX, XXX XX D. - A., žalovaní 1/, 2/ zastúpení
splnomocnenouzástupkyňouMgr.SoňouGrošaftovou,advokátkousosídlomHodžova13,01001Žilina,
IČO: 42 218 781, o zaplatenie 35.281,46 eur (pôvodne o zaplatenie 47.949,71 eur) s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/84/2017-228 zo dňa
30. júna 2021, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 17Csp/84/2017-235 zo dňa 30. júna 2021, a o
späťvzatí žaloby žalobcom, takto

r o z h o d o l :

pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie 35.281,46 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy
35.281,46 eur od 21. 05. 2014 do zaplatenia.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/84/2017-228 zo dňa 30. júna 2021, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 17Csp/84/2017-235 zo dňa 30. júna 2021 vo výroku I., ktorým súd žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 35.281,46 eur spolu s úrokom z omeškania 5
%ročnezosumy35.281,46eurod21.05.2014dozaplateniadotrochdníodprávoplatnostirozhodnutia,
zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.

Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku III., ktorým súd vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, zostáva nedotknutý.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
17Csp/84/2017-228 zo dňa 30. 06. 2021 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 35.281,46 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 35.281,46 eur
od 21. 05. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Žalobcovi proti

žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom
č. k. 17Csp/84/2017-235 zo dňa 30. 06. 2021, ktorým doplnil výrok III., žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 04. 2017 domáhal voči
žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 47.949,71 eur s príslušenstvom na základe zmluvy
o splátkovom úvere č. 0423686278 zo dňa 12. 05. 2006.
3. Rozsudkom zo dňa 12. 12. 2018 súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi sumu 40.378,74 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 40.378,74 eur od 21. 05.
2014 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi proti žalovaným1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % (výrok III.). Krajský súd v Žiline na základe
odvolania žalovaných uznesením č. k. 8Co/100/2019-200 z dňa 30. 06. 2020 rozsudok okresného súdu
vo výrokoch I. a III. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Súd následne vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 497, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, §
565, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103 vety prvej, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 2,
vety druhej Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2014.
5. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 12. 05. 2006 bola medzi žalobcom ako

veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0423686278. Úver bol
poskytnutý na bývanie, ktorá skutočnosť vylučuje aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov. V konaní nebolo sporné, že žalovaní úver vo výške 1.900.000,-
Sk (63.068,45 eur) čerpali, ani skutočnosť, že porušili svoj záväzok splácať tento splátkami v dohodnutej
výške 14.122,- Sk, t. j. 468,76 eur. Sporným bolo, či došlo k účinnému uplatneniu práva vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, čiastočné premlčanie uplatneného nároku a jeho výška.
6. Súd mal preukázané, že medzi stranami bola dojednaná možnosť veriteľa požadovať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, taktiež mal preukázané, že v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka žalobca upozornil žalovaných na možnosť uplatniť právo podľa § 565 najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v lehote nie kratšej ako 15 dní listom

zo dňa 03. 03. 2014. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných o nedoručení oznámenia o
mimoriadnej splatnosti, keď žalobca preukázal, že zásielky doručoval žalovaným na adresy uvedené v
zmluve, ktoré sú aj v súčasnosti adresami ich trvalého pobytu. Žalovaní tak mali objektívnu možnosť
sa s obsahom hmotnoprávneho úkonu žalobcu - vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - oboznámiť.
Súd za deň doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcu považoval posledný deň

odbernej lehoty, počas ktorej si žalovaní mohli vyzdvihnúť zásielku, t. j. 20. 05. 2014, ku ktorému dňu
sa stal predmetný úver predčasne splatným.
7. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaných o neplatnosti právneho úkonu žalobcu, ktorým
vyhlásil úver za predčasne splatný, pre neuvedenie splátky, pre ktorú sa celý dlh stane splatným z
dôvodu, že takáto náležitosť právneho úkonu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva.

8. Na základe námietky premlčania vznesenej žalovanými súd konštatoval, že ak sa predmetný úver stal
splatným v celom rozsahu k 20. 05. 2014, k tomuto dňu boli žalovaní v omeškaní viac ako tri mesiace so
splátkousplatnou10.02.2014.Dňomnasledujúcimzačalaplynúťvšeobecnátrojročnápremlčaciadoba,
ktorá uplynula dňa 10. 02. 2017. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18. 04. 2017. Posúdiac premlčanie
uplatneného nároku v rozsahu uplatnenej námietky premlčania, t. j. do výšky 15.469,08 eur dospel súd

k záveru, že nárok žalobcu je v tejto časti premlčaný. S prihliadnutím na odôvodnenie prvého rozsudku,
kedy pre námietku premlčania vzťahujúcu sa na splátky od 10. 08. 2011 do 18. 04. 2018 súd skorším
rozsudkom zamietol návrh na zaplatenie istiny vo rozsahu 7.570,97 eur a úrokov v rozsahu 2.800,83
eur, spolu 10.371,80 eur, posúdil námietku premlčania v novom rozhodnutí do výšky 5.097,28 eur.
Pre premlčanie tak súd zamietol žalovanú istinu ešte v časti o zaplatenie 5.097,28 eur (15.469,08 eur

námietka - 10.371,80 eur právoplatne zamietnuté pre námietku premlčania). Zostatok dlžnej istiny úveru
tak predstavuje sumu 35.281,46 eur, v ktorej časti súd žalobe žalobcu vyhovel.
9. Nakoľko žalovaní nezaplatili žalobcovi zosplatnenú výšku úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, t. j. od 21. 05. 2014, čím sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od 21. 05. 2014 a vo zvyšku vyčíslený

úrok z omeškania z premlčaných splátok úveru zamietol.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní väčší úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

11. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku I. a II. podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho

zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
12. Žalovaní namietali nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení a dôkazov súdom prvej inštancie, v
dôsledku čoho súd podľa nich vec i nesprávne právne posúdil.
13. S poukazom na ust. § 52 ods. 1, 4, § 53 ods. 8, § 54a, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka,
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01. 02. 2016 do 26. 09. 2018
súd podľa žalovaných nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka uvádzané v bode 43.
rozsudku.14. Zo záveru prvoinštančného súdu uvádzaného v bode 42. rozsudku vyplýva, že predmetný úver sa
stal splatným v celom rozsahu k 20. 05. 2014, k tomuto dňu boli v omeškaní viac ako tri mesiace so
splátkou splatnou 10. 02. 2014, potom však v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim

začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 10. 02. 2017, pričom samotná
žaloba bola podaná na súde až dňa 18. 04. 2017. Z uvedeného potom vyplýva, že uplatnený nárok zo
strany žalobcu bol uplatnený až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému potom
mal prvoinštančný súd na premlčanie predmetného nároku prihliadať z úradnej povinnosti, a to aj bez
návrhu, postupom v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý bol v čase podania žaloby platným

a účinným ustanovením, vzhľadom k čomu by uvedený nárok uplatnený v predmetnom súdnom konaní
mal považovať za premlčaný a žalobu zamietnuť.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť s poukazom na to, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bolo nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018 posúdené ako protiústavné, pričom

počnúc dňom 27. 09. 2018 predmetné zákonné ustanovenie stratilo účinnosť. Súd tak nemohol uvedené
ustanovenie aplikovať.
16. Rovnako tak neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 05. 12. 2018, t. j. až po podaní žaloby a jeho aplikáciou by došlo k narušeniu ústavného
princípu zákazu retroaktivity v jeho neprospech. V tejto súvislosti žalobca zároveň poukázal na ust. §

879v Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá
zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

17. Po predložení veci odvolaciemu súdu žalobca podaním zo dňa 20. 10. 2021 zobral žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby bola na úverový účet žalovaných dňa 08. 10. 2021

poukázaná suma vo výške 65.657,45 eur, ktorou došlo k úplnému splateniu uplatneného nároku. Z
uvedeného dôvodu navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Súčasťou podania žalobcu bol aj výpis z úveru na meno žalovaného 1/.

18. Odvolací súd späťvzatie žaloby doručil žalovaným 1/, 2/, ktorí so späťvzatím žaloby vyslovili

nesúhlas.
19. Svoj nesúhlas odôvodnili tým, že suma vo výške 65.657,45 eur bola uhradená žalobcovi
dražobníkom z dôvodu výkonu dobrovoľnej dražby na rodinný dom, ktorého vlastníkom v podiele 1 bol
žalovaný 1/ a v podiele 1 jeho brat W. W.. Z ich strany teda k úhrade sumy nedošlo, a to aj z dôvodu
spornosti pohľadávky uplatnenej žalobcom v danom súdnom spore.

20. Žalobca napriek tomu, že podaním žaloby o zaplatenie vyvolal spornosť pohľadávky, pristúpil k
výkonu dobrovoľnej dražby rodinného domu, ku ktorému bolo zriadené záložné právo. Na podklade
návrhu na výkon dobrovoľnej dražby došlo dňa 09. 08. 2021, a to aj na základe vyhlásenia žalobcu
o nespornosti pohľadávok, k vyhláseniu dražby, pričom najnižšie podanie bolo stanovené na sumu
228.000,- eur. Všeobecná hodnota pre účely dobrovoľnej dražby bola určená znaleckým posudkom v

hodnote 194.000,- eur. Výsledkom dražobného procesu bolo udelenie príklepu v prospech vydražiteľa,
ktorý predmet dražby vydražil za sumu 205.200,- eur. Z dôvodu nezákonnosti celého procesu
dobrovoľnej dražby, jednak tvrdenej neexistencie pohľadávky, neprimeranosti výkonu záložného práva
nanehnuteľnosťvovzťahukvýškespornejpohľadávky,došlokpodaniužalobyoneplatnosťdobrovoľnej
dražby.

21. Vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku v danom spore a všetky skutkové okolnosti medzi
účastníkmi nesúhlasili so späťvzatím návrhu a žiadali, aby súd v konaní pokračoval.

22. Žalobca sa k nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby nevyjadril.

23. Podľa § 370 ods. 1, 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

24. V predmetnom spore zobral žalobca žalobu späť, a to potom ako okresný súd, ako súd prvej
inštancie, v spore dňa 30. 06. 2021 v poradí druhým rozsudkom rozhodol, avšak predtým ako jeho
rozhodnutie čo do výroku I. nadobudlo právoplatnosť (z dôvodu odvolania podaného žalovanými).25. Žalovaní so späťvzatím žaloby žalobcu nesúhlasili s poukazom na spornosť pohľadávky, povahu
uplatňovaného nároku a skutkové okolnosti medzi stranami, v ktorej súvislosti poukázali na výkon
záložného práva žalobcom formou dobrovoľnej dražby.

26. Odvolací súd dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby nepovažoval za také vážne
dôvody, pre ktoré by nemal konanie zastaviť. Samotná spornosť práva nie je dôvodom pre nepripustenie
späťvzatia žaloby, rovnako ako skutočnosť, že žalovanú sumu neuhradili žalovaní, keďže zastavenie
konania nebude mať v tomto smere vplyv na ich právne postavenie. Pokiaľ ide o konanie o neplatnosť

dražby, na ktoré žalovaní v podaní, ktorým vyslovili nesúhlas so späťvzatím žaloby, poukázali, odvolací
súd rovnako dospel k záveru, že ani v súvislosti s uvedeným konaním sa postavenie žalovaných
zastavením konania nezmení. Odvolací súd v tejto súvislosti prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaní
v podanom odvolaní namietali len posúdenie premlčania uplatneného nároku žalobcu súdom prvej
inštancie, v ktorej súvislosti však odvolací súd poukazuje na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, môže záložný veriteľ

domáhať zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Okolnosti dobrovoľnej
dražby, na ktoré poukazovali žalovaní a pre ktoré považujú dobrovoľnú dražbu za neplatnú, budú
predmetom dokazovania v konaní o neplatnosť dražby. Vychádzajúc z uvedeného, s prihliadnutím
na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, odvolací súd nepovažoval
dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby za vážne dôvody brániace zastaveniu konania,

keď nezistil také dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu, ktoré by mali
negatívny dopad na právne postavenie žalovaných. Žalovaní v podaní, ktorým vyjadrili nesúhlas so
zastavením konania, ani nešpecifikovali v čom môže mať zastavenie konania negatívny vplyv na ich
právne postavenie.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral
žalobu späť, potom čo dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby nevyhodnotil ako vážne
dôvody v zmysle § 370 ods. 2 C. s. p. brániace späťzvatiu žaloby, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p., v zmysle § 370 ods. 1, 2 C. s. p. späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. vo výroku I. zrušil a konanie zastavil.

28. Odvolací súd nerozhodoval o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom čo do sumy prevyšujúcej
súdom prvej inštancie priznanú istinu a príslušenstvo, keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola
predmetom konania len žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 35.281,46 eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne z tejto sumy od 21. 05. 2014 do zaplatenia. I keď žalobca sa pôvodne žalobou domáhal

zaplatenia sumy 47.949,71 eur s príslušenstvom, čo do zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu 35.281,46
eur s príslušenstvom, ako si ju žalobca uplatnil v žalobe, bola žaloba žalobcu právoplatne zamietnutá, a
to čo do sumy prevyšujúcej sumu 40.378,74 eur s príslušenstvom v poradí prvým rozsudkom okresného
súdu zo dňa 12. 12. 2018 a vo zvyšnej časti napadnutým rozsudkom okresného súdu v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. 06. 2021 (výrok III. v dopĺňacom rozsudku zo dňa 30. 06. 2021),

keďže žalobca v tejto časti odvolanie nepodal. Pokiaľ teda žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že
žalobu berie späť v celom rozsahu, mohol tak urobiť len vo vzťahu k žalobe v časti o zaplatenie sumy
35.281,46 eur s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potom čo pripustil späťvzatie žaloby
žalobcu (čo do zaplatenia sumy 35.281,46 eur s príslušenstvom), rozsudok okresného súdu zrušil len
vo výroku I. a konanie (v tejto časti pôvodnej žaloby) zastavil. Vo zvyšnej časti ponechal odvolací súd

napadnutý rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nedotknutý, keďže v tejto časti
je rozhodnutie okresného súdu z dôvodu absencie odvolania žalobcu právoplatné.

29.Vzhľadomnazrušenienapadnutéhorozsudkuazastaveniekonaniaodvolacísúdnanovorozhodoval
o trovách konania (celého). O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 C. s. p. Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil,
že k zastaveniu konania v časti o zaplatenie 35.281,46 eur došlo pre späťvzatie žaloby žalobcom,
pričom v konaní nebolo preukázané, že by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaných. I keď
žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že na úverový účet žalovaných bola uhradená žalovaná suma,
nepreukázal, že túto úhradu vykonali žalovaní 1/, 2/, ktorí uvedené popreli. Kto vykonal úhradu na úver

žalovaných nevyplýva ani z výpisu z úverového účtu. Žalobca tak nepreukázal, že by k späťvzatiu žaloby
došlo pre správanie sa žalovaných. Vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, a teda v tejto časti
boli úspešní žalovaní. Odvolací súd tak nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným 1/, 2/ voči
žalobcovi, jednak ako čiastočne neúspešnej strane konania (v časti zamietnutej žaloby) a jednak akostrane, ktorá zavinila zastavenie konania, a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.
2 C. s. p.).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)