Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/230/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200527
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200527.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu:
Poľnohospodárske družstvo LČV, so sídlom 027 12 Čimhová, IČO: 00001805, právne zastúpený:
JUDr. Silvia Juríková, advokátka, so sídlom X. H. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2022/031478-002 zo dňa
14.07.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 19.09.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.09.2022 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov,

pozemkový referát číslo spisu: OU-ZA-OOP6-2022/031478-002 zo dňa 14.07.2022 a súčasne zrušenia
rozhodnutia orgánu verejnej správny prvého stupňa. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-NO-
PLO-2022/000718-017 zo dňa 16.03.2022 potvrdil v celom rozsahu.

2. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa I. výrokom rozhodol podľa § 12a ods. 8

zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
504/2003 Z.z.) vzniká podnájomný vzťah k podnájomným pozemkom v prospech žiadateľa L. E., dátum
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J. v katastrálnom území J. podnájomný vzťah na pozemky
označené:
- rozdeľovacím plánom č. 46193537-513/2021 vyhotoveným dňa 08.11.2021 R.. V. N., autorizačne

overeným 08.11.2021 R.. V. N. ako podnájomný pozemok C-KN č.: 341 - 1, druh pozemku orná pôda,
výmere 55 100 m2, Rozdeľovací plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.
II. výrokom rozhodol podľa § 12a ods. 12 písm. a) zákona č. 504/2003 Z.z. Okresný úrad Námestovo,
pozemkový a lesný odbor tak, že určil čas platnosti tohto rozhodnutia do doby kým má nájomca právo
užívať pozemky, na ktorých vzniká podnájomný vzťah.
III. výrokom rozhodol podľa § 12a ods. 12 a ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. tak, že náklady

spojené s vyčlenením podnájomného pozemku vo výške 688,75 Eur znášajú nájomca (žalobca) a
budúci obhospodarovateľ rovnakým dielom, t.j. každý po 344,37 Eur. Nájomca je povinný uhradiť
žiadateľovi sumu nákladov spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením
rozdeľovacieho plánu vo výške 344,37 Eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
IV. výrokom rozhodol podľa § 12a ods. 12 písm. d) zákona č. 504/2003 Z.z. tak, že nájomca je

povinný vypratať podnájomný pozemok najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.V. výrokom podľa § 12a ods. 15 zákona č. 504/2003 Z.z. rozhodol tak, že nájomca je povinný oznámiť
vlastníkom pozemkov, na ktorých vznikol podnájomný vzťah, vznik podnájomného vzťahu podľa § 12a
ods. 8 zákona č. 504/2003 Z.z., do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. výrokom rozhodol podľa § 12a ods. 15 zákona č. 504/2003 Z.z. tak, že žiadateľ je povinný
podnájomný vzťah vzniknutý podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z.z. na podnájomnom pozemku
špecifikovanom vo výroku I. tohto rozhodnutia oznámiť vlastníkovi pozemku, na ktorom podnájomný
vzťah vznikol, do 30 dní od jeho vzniku.

3. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 19.09.2022 tvrdil, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie
prvostupňového orgánu boli vydané v rozpore s ust. § 12a ods. 1, ods. 8 a ods. 13 zákona č. 504/2003
Z.z., čo spôsobuje ich nezákonnosť. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalobca v čase vydania rozhodnutia
prvostupňového orgánu nebol nájomcom náhradného pozemku vyčleneného rozdeľovacím plánom,
neboli splnené podmienky pre konanie so žalobcom ako účastníkom podľa § 12a ods. 8 zákona č.
504/2003 Z.z. vo vzťahu k uvedenému pozemku. Žalobca v správnej žalobe vymedzil žalobné body, v

ktorých namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy, čo malo za následok
nesprávne právne posúdenie, porušenie procesných práv žalobcu, predovšetkým práva na spravodlivé
konanie a rozhodnutie veci, rozhodnutia orgánu verejnej správny sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých boli vydané.

4. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia
prvostupňového orgánu hrozí závažná ujma nielen na právach žalobcu, ale aj tretích osôb, ktoré neboli
zainteresované v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, hoci sú tým priamo dotknuté na

svojich právach. Dotknutý podnájomný pozemok, ku ktorému vznikol podnájomný vzťah na základe
rozhodnutia prvostupňového orgánu totiž v čase vydania rozhodnutia žalovaného platne užívali a v
súčasnosti rovnako platne užívajú tretie osoby, a to na základne podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
tretími osobami, konkrétne medzi nájomcom: R.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX a
podnájomcom: obchodná spoločnosť Oravský dvor SK, s.r.o., IČO: 47 699 388, so sídlom Čimhová

206, 027 12, za ktorú koná R.. O. V.. V časti III. bod A. a bod B. žaloby žalobcu, žalobca vysvetľuje,
že v čase vydania napadnutých rozhodnutí nebol nájomcom pozemkov, ku ktorým prvostupňový orgán
rozhodol o vzniku podnájomného vzťahu medzi ním a žiadateľom, a teda podľa jeho názoru ani nemal
byť účastníkom správneho konania, čo z procesného hľadiska považuje za vadu prvostupňového aj
druhostupňového správneho konania. Jeho užívací titul (nájomná zmluva) totiž zanikol ešte počas

prvostupňového správneho konania, a teda po zániku nájomnej zmluvy, ďalej nebol oprávnený s
dotknutým pozemkom v nijakom smere nakladať (jeho nájomná zmluva zanikla uplynutím dohodnutej
doby užívania - 5 rokov, konkrétne v roku 2021). Okrem toho sú mu rozhodnutím prvostupňového
orgánu uložené viaceré povinnosti ako napríklad vypratanie dotknutého pozemku (výrok IV. rozhodnutia
prvostupňového orgánu), ktoré žalobca objektívne nemôže splniť, keďže nie je oprávneným užívateľom

dotknutého pozemku, t.j. nemá právo ho vôbec užívať, reálne ho neužíva, a teda ani nemôže realizovať
samotné vypratanie. Naviac rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané do doby kým má nájomca
právo užívať pozemky (výrok II. rozhodnutia prvostupňového orgánu), ktoré však žalobcovi skončilo už
počas trvania prvostupňového správneho konania, teda väčšina výrokov rozhodnutia prvostupňového
orgánu je neopodstatnená z hľadiska ich reálnej vykonateľnosti.

5. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdí, že dotknutý pozemok
už v čase vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu užívala a v súčasnosti naďalej platne užíva
tretia osoba - spoločnosť Oravský dvor SK, s. r. o.. Tento subjekt dotknutý pozemok obhospodaruje,
berie z neho úžitky a vo vzťahu k nemu uplatňuje aj žiadosti o poskytnutie finančnej podpory

na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Žalobou napadnuté rozhodnutia aktuálneho oprávneného
užívateľa - obchodnú spoločnosť Oravský dvor SK, s. r. o. v nijakom smere nezaväzujú, čo ani
podľa cit. § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z.z. nie je možné (zákon neumožňuje prvostupňovému
orgánu konať a rozhodovať o vzniku podnájomného vzťahu vo vzťahu k pozemku, kde už existuje
podnájomný vzťah). Rozhodnutie prvostupňového orgánu zaväzuje žalobcu, ktorý nemá postavenie

nájomcu/oprávneného užívateľa dotknutého pozemku a ukladá mu, aby dotknutý pozemok (ktorý
užíva tretia osoba - Oravský dvor SK, s. r. o.) vypratal, čo je absolútne nereálne a naviac nelogické.
Uvedené je v hrubom rozpore s existujúcimi platnými nájomnými a podnájomnými vzťahmi tretích
osôb. Okrem uvedených nevykonateľných výrokov rozhodnutia prvostupňového orgánu súčasne totorozhodnutie oprávňuje žiadateľa k užívaniu dotknutých pozemkov (žiadateľ, podľa jeho vyjadrení, má
záujem okamžite začať užívať dotknutý pozemok ako podnájomník), čím priamo dôjde k vzniku škody
súčasnému obhospodarovateľovi/podnájomcovi (Oravský dvor SK, s. r. o.), a to tak z hľadiska poberania

úžitkov z dotknutého pozemku (napr. kosenie a zber trávnej hmoty, spásanie trávnej hmoty zvieratami,
pestovanie plodín), ako aj prípadného poberania finančnej podpory vo forme dotácií vo vzťahu k
uvedenému pozemku, keďže rozhodnutie prvostupňového orgánu v spojení s rozhodnutím žalobcu
oprávňujú aj žiadateľa o takúto podporu tiež požiadať, hoci podľa vedomostí žalobcu si o takúto podporu
požiadal aktuálny podnájomca dotknutého pozemku.

6. Podľa žalobcu rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu došlo k
založeniu ďalšieho podnájomného vzťahu k tomu istému pozemku v rozpore s ust. § 12a ods. 1 a ods. 8
zákona č. 504/2003 Z.z, pričom tento bol založený medzi žalobcom a žiadateľom, napriek skutočnosti,
že v danom čase už existovali a stále existuje zmluvne založený nájomný a podnájomný vzťah medzi
osobami odlišnými od žalobcu. O tejto skutočnosti bol prvostupňový správny orgán v rámci konania

opakovane upovedomený avšak túto skutočnosť v rámci konania vôbec nepreskúmaval, naopak úplne
ju odignoroval. Podľa názoru žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou je, že tento už nie je oprávneným
užívateľom dotknutého pozemku, ani v čase vydania napadnutých rozhodnutí nebol, a preto nemalo
byť voči nemu vydané žiadne rozhodnutie. Stav vytvorený napadnutými rozhodnutiami tak vniesol
právnu neistotu do existujúcich nájomných vzťahov nielen žiadateľa, ale aj tretích osôb ako zmluvných

užívateľov dotknutého pozemku, v ktorom priamo hrozí nenapraviteľný následok, a to poškodzovanie
práv a právom chránených záujmov tretích osôb oprávnene užívajúcich dotknutý pozemok (napr. práva
na užívanie a poberanie úžitkov z dotknutého pozemku, ako aj práva na poberanie finančnej podpory
vo forme dotácií na obhospodarovanie pôdy poskytovanej zo štátneho rozpočtu).

7.Žalobcamázato,žejedanánaliehavápotrebadočasnejpreventívnejochranyprávžalobcuakoosoby
viazanej napadnutými rozhodnutiami, od ktorej sa vyžaduje napr. vypratanie pozemku, ako aj ochrana
práv a právom chránených záujmov tretích osôb, ktorých práva by boli výkonom napadnutých rozhodnutí
priamo dotknuté. Žalobca zastáva názor, že v súčasnosti je jedinou ochranou pred negatívnymi
dôsledkami nezákonne vydaných rozhodnutí práve priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe.

8. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 08.12.2022. Vo vzťahu k návrhu na priznanie
odkladného účinku žalovaný uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku napadnutého
rozhodnutia a s uvedenými dôvodmi žalobcu sa nestotožňuje. Prvostupňový správny orgán v súlade s §
12a ods. 12 písm. d) zákona č. 504/2003 Z.z. vo výroku rozhodnutia č. OÚ-NO-PLO-2021/001048-143

zo dňa 15.03.2021 definoval najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky.
Podľa čl. 5 ods. 8 písm. d) Usmernenia MPRV SR č. 3919/2019-430 zo dňa 14.02.2019 k § 12a zákona
č. 504/2003 Z.z. prvostupňový správny orgán na prerokovaní vyzve účastníkov, aby sa dohodli na
lehote na vypratanie pozemku. Poučí ich, že ak k dohode nedôjde, lehotu stanoví prvostupňový správny
orgán v rozhodnutí buď do 30 dní od zberu úrody alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

podľa toho čo nastane skôr, najneskôr však do konca kalendárneho roka, ak úroda nebola založená,
alebo nebola pozberaná. Nakoľko sa účastníci konania na prerokovaní návrhu na umiestnenie nových
pozemkov, ktoré sa konalo v dňoch 01.06.2021 a 03.08.2021 nedohodli na lehote na vypratanie
pozemku, prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia stanovil nájomcovi povinnosť vypratať
pozemok najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový správny

orgán v tomto prípade v súlade s § 12a ods. 12 písm. d) zákona č. 504/2003 Z.z. určil vo výroku
rozhodnutia najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky, pričom túto lehotu
určil aj s ohľadom na prípadnú založenú úrodu na predmetných pozemkoch resp. jej zber. Podľa § 24e
ods. 5 a 6 zákona č. 504/2003 Z.z. rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12 ods. 8 je
vykonateľné podľa osobitného predpisu a na vypratanie podnájomného pozemku sa primerane vzťahuje

§ 126 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v plnom
rozsahu trvá na svojom rozhodnutí.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárskaškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne

správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v
ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma
bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá

závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

12. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.

iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh

na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj
rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

13. Žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil
predovšetkým tým, že v dôsledku právnych následkov rozhodnutia žalovaného žalobcovi hrozí
závažná ujma nielen na jeho právach, ale aj tretích osôb, ktoré neboli zainteresované v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, hoci sú tým priamo dotknuté na svojich právach. Podnájomný

pozemok, ku ktorému vznikol podnájomný vzťah na základe rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu v čase vydania rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
platne užívali a v súčasnosti rovnako platne užívajú tretie osoby, a to na základe podnájomnej zmluvy
uzatvorenej medzi tretími osobami, a to medzi nájomcom: R.. O. J., bytom O. XX, J. a podnájomcom:
obchodná spoločnosť Oravský dvor SK, s.r.o. so sídlom Čimhová 206, IČO: 47 699 388.

14. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca argumentuje tvrdením,
že stav vytvorený napadnutými rozhodnutiami vniesol právnu neistotu do existujúcich nájomných
vzťahov nielen žiadateľa (L., poznámka správneho súdu), ale aj tretích osôb ako zmluvných užívateľov

dotknutéhopozemku,vktorompriamohrozínenapraviteľnýnásledok,atopoškodzovanieprávaprávom
chránených záujmov tretích osôb oprávnene užívajúcich dotknutý pozemok, správny súd uvádza, že
ide len o všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie. Žalobca má povinnosť uviesť
tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí
správnemu súdu osvedčiť.

15. Samotné tvrdenia žalobcu o existencii potenciálnej hrozby nenapraviteľného následku a to
poškodzovanie práv a právom chránených záujmov tretích osôb oprávnene užívajúcich dotknutý
pozemok (napr. práva na užívanie a poberanie úžitkov z dotknutého pozemku, ako aj práva na
poberanie finančnej podpory vo forme dotácií na obhospodarovanie pôdy poskytovanej zo štátnehorozpočtu), však nie sú podstatným dôvodom pre priznanie odkladného účinku. Vychádzajúc z koncepcie
SSP o odkladnom účinku správnej žaloby
je možné konštatovať, že pre priznanie týchto účinkov nestačí, aby existovala potencialita akejsi

hrozby. Hrozba pritom musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom
hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty, na ktorom je
budovaný právny štát. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť tak ako je uvedené už aj
vyššie, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách, a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd

tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný
a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto
nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v
ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b)
SSP slovami o hroziacej závažnej ujme,

značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP . Preto správny súd vyžaduje, aby žalobca, ktorý navrhuje priznanie odkladného

účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
16. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu, ktorý navrhuje priznanie
odkladného účinku. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako
nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US
364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že

preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
17. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy,
či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov
uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade
nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

18. Podľa správneho súdu zamýšľané dôsledky, ktoré mienil žalobca dosiahnuť návrhom na priznanie
odkladného účinku - zrušenie podnájomného vzťahu k podnájomným pozemkov v prospech žiadateľa
L., bytom J. XX, XXX XX v katastrálnom území J. na pozemky označené v rozdeľovacom pláne
vyhotovenom dňa 08.11.2021 R.. V. N. vo výmere 55 100 m2, nemožno dosiahnuť priznaním odkladného
účinku správnej žalobe, ale až prípadným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, pokiaľ správnej

žalobe vyhovie.

19. Pokiaľ žalobca žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, súdu
nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a preto správny súd nepriznal žalobe odkladný účinok.

20. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.