Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011756
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2120011756.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX. marca XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX, okr. E., pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
a zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava

proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 31. marca 2022, č. k. 3T/63/2020-545, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 6. decembra 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanú podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 2Pv 249/19/2207 zo dňa 5. augusta

2020, pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a zločin krivej výpovede
a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona, ktorý mala obžalovaná spáchať na nasledovnom skutkovom základe:

„dňa 03.05.2016, následne 14.06.2016 v Trnave, v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Trnava, na odbore kriminálnej polície na ul. Andreja Žarnova 26, po zákonnom poučení o trestnosti
lživého obvinenia inej osoby v úmysle privodenia jej trestného stíhania a tiež trestnosti krivej výpovede a
krivej prísahy podala v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS:ORP-593/1-VYS-TT-2016
trestné oznámenie na osoby D. F., G. F., H. I., J. A., G. A. a J. A. o tom, že v období od roku 2014
tieto osoby ju mali nalákať na prácu v domácnosti, namiesto ktorej ju však bitím, bránením v odchode,
odopieranímstravyazneprístupnenímfinančnýchprostriedkovmalinútiťktomu,abyzaodmeny,ktorési

všaktietomenovanéosobyponechávaliadelilimedziseba,súložouainýmispôsobmipohlavnéhostyku
alebo inými obdobnými sexuálnymi praktikami uspokojovala sexuálne potreby iných dospelých osôb, a
tak isto aj v trestnom konaní vedenom na Prezídiu PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej
jednotky boja proti nelegálnej práci Bratislava pod spisovou značkou ČVS:UHCP-86/NJ-Z-2016 dňa
23.05.2017 v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného vypovedala obdobne na základe čoho dňa
09.08.2017 príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru začal pod ČVS:UHCP- 86/NJ-Z-2017 trestné

stíhanie pre zločin Obchodovanie s ľuďmi spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona k § 179 odsek 1 Trestného zákona, po čom v rámci tohto trestného konania na Úrade hraničnej a
cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, už v procesnom postavení svedka opakovane, v budove
pracoviska tejto zložky Policajného zboru v Banskej Bystrici, po zákonnom poučení o trestnosti lživého
obvinenia inej osoby v úmysle privodenia jej trestného stíhania, a tiež po zákonnom poučení o význame
svedeckej výpovede a o tom, že je povinná vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať, ako aj o trestných

následkoch uvedenia nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, vypovedala
nepravdu o tom, že tieto isté osoby v presne nezistenom čase na prelome rokov 2014 a 2015 a napresne nezistenom mieste mali zneužiť jej zlú sociálnu situáciu a s prísľubom lepšieho života a nalákania
na opatrovanie detí ju mali priviesť až do Trnavy, kde ju zamkli v bližšie neurčenom byte, zobrali jej
osobné doklady a telefón s tým, že musí splatiť dlh ktorý jej vznikol tým, že ju kúpili od inej osoby na

jej využívanie k uspokojovaniu sexuálnych potrieb iných dospelých osôb, za účelom čoho na sociálnych
sieťach vytvorili jej profil s takouto ponukou za odmenu, ktorú si však ňou menované osoby ponechávali
a delili medzi seba, pričom ak tento výkon prostitúcie odmietala, tak ju mali k tomu donucovať najskôr
bitím a neskôr presviedčaním, že splatí nie len jej dlh, ale najmä si tak zarobí na bývanie a lepší život,
čo sa v tomto trestnom konaní stalo podkladom, na základe ktorého príslušný vyšetrovateľ Policajného

zboru týmto menovaným osobám: D. F., K. B. D. XXXX, bytom v K. J. K. B., G. F., K. B. D. XXXX,
C. B. A., H. I., K. B. D. XXXX, C. B. A., J. A., K. B. D. XXXX, bytom v A., G. A., K. B. D. XXXX, C.
B. A., a tiež J. A., K. B. D. XXXX, C. B. A., dňa 21.02.2018 podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku
vzniesol obvinenie za zločin Obchodovanie s ľuďmi k § 179 odsek 1, odsek 3 písmeno f) Trestného
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d), písmeno g) Trestného zákona, spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v rámci ktorého menovaný G. F., bol po tomto obvinení

na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava, vydaného pod spisovou
značkou 3Tp 32/2018 dňa 21.03.2018 tiež vzatý do väzby, v ktorej bol až do dňa 15.05.2018,
a následne dňa 13.04.2018 na notárskom úrade JUDr. Zaťkovej podala písomné prehlásenie, že
jej výpovede sa nezakladajú na pravde, v dôsledku čoho prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnava
uzneseniami sp. zn. 2Pv 526/17/2207 dňa 08.06.2018 zrušil uznesenie o vznesení obvinenia osobám

D. F., G. A., J. A., J. A. a H. I. a napokon dňa 13.12.2018 podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku
trestné stíhanie proti G. F. zastavil“,

pretože skutok nie je trestným činom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vyhodnotením jednotlivých svedeckých
výpovedí, postoja obžalovanej o priebehu skutkového deja ako aj listinných dôkazov dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo dokázané, že skutok nie je trestným činom.
Okresný súd zdôraznil, že akékoľvek čestné prehlásenia, akékoľvek vyjadrenia a výpovede spísané na
notárskych úradoch, ktoré sú síce vyhotovené s notárskym overením, sú v trestnom konaní absolútne

nepoužiteľné, a teda sú v rámci trestného konania nulitné, irelevantné dôkazy. Okresný súd doplnil, že
v trestnom konaní sú jedine výpovede vykonané pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. pred
súdom použiteľné ako dôkaz, nakoľko pred takýmto samotným úkonom musia byť vždy vypovedajúce
osoby náležite poučené o všetkých dôsledkoch, okrem iného aj dôsledkoch prípadnej krivej výpovede,
krivého obvinenia ako aj o možnosti odopretia vypovedania zo zákonných dôvodov.

Okresný súd konštatoval, že postup a rozhodovanie prokurátora dozerajúceho na prípravné konanie
pod sp. zn. 2Pv 526/17/2207 bol nesprávny, výsledkom ktorého bolo zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia osobám D. F., G. A., J. A., J. A. a H. I. a napokon uznesenie zo dňa 13. decembra 2018,

ktorým prokurátor podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie proti G. F. zastavil. Na
takýto postup prokurátora podľa názoru okresného súdu neboli vôbec splnené podmienky, nakoľko sám
prokurátor konštatoval, že takto konal len na základe písomného prehlásenia obžalovanej spísaného
dňa 13. apríla 2018 na notárskom úrade JUDr. Zaťkovej.

Správny postup podľa okresného súdu mal byť taký, že po doručení písomného prehlásenia spísaného
dňa 13. apríla 2018 na notárskom úrade JUDr. Zaťkovej zo strany obžalovanej, mal prokurátor opätovne,
po zákonnom poučení prepočuť obžalovanú, konfrontovať ju s takýmto podaním a žiadať od obžalovanej
náležité vysvetlenie, ako aj následnú konfrontáciu s výpoveďami, ktoré už obžalovaná pred orgánmi

činnými v trestnom konaní po zákonnom poučení vykonala. Okresný súd ďalej uviedol, že na základe
takto zvoleného postupu potom mohol prokurátor uvažovať o možnosti zrušenia obvinenia ako aj
zastavenia trestného stíhania, pričom však aj v prípade že by obžalovaná pri svojom prepočutí tvrdila,
že klamala vo svojich prvotných výpovediach, prokurátor by automaticky nemusel rušiť obvinenie ako
aj zastavovať trestne stíhanie, pokiaľ by s prihliadnutím na ďalšie už zabezpečené dôkazy v trestnej

veci, považoval za vierohodné prvotné výpovede obžalovanej a následná zmena postoja obžalovanej
by mohla mať príčinu v niečom úplne inom (napr. možný nátlak zo strany obvinených, drogová závislosť,
finančná odmena atď.), čo by mohlo vzbudiť pochybnosti o následnej vierohodnosti obžalovanej.Okresný súd preto považuje zrušenie obvinenia ako aj zastavenie trestného stíhania za predčasné a
nesprávne, pričom skutok, ktorý sa obžalovanej kládol za vinu, nie je trestným činom, nakoľko čestné

prehlásenie nemožno považovať za taký právne relevantný úkon, ktorý by mohol následne napĺňať
skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona. Po vyhodnotení všetkých dôkazov
jednotlivo i v ich súhrne vychádzal preto okresný súd pri posudzovaní viny obžalovanej z § 2 ods. 4
Trestného poriadku a uviedol, že ak po vyčerpaní všetkých dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej

skutkovej okolnosti dôležitej pre právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu, je potrebné s použitím
zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného, pretože tam, kde nemožno bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedná skutočnosti, volí súd tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia.

Okresný súd preto uzavrel, že bolo dokázané, že skutok nie je trestným činom, a preto obžalovanú spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku v celom rozsahu oslobodil.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku si prokurátorka ponechala lehotu na podanie odvolania

a obžalovaná sa práva podať odvolanie vzdala. Prokurátorka následne odvolanie podala a toto písomne
odôvodnila osobitným podaním. Prokurátorka v odvolaní uvádza, že sa so závermi okresného súdu
nestotožňuje, nakoľko tieto sa nezakladajú na pravde, nekorešpondujú so zadováženými dôkazmi
obsiahnutými v trestnom spise, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a zmätočný.
K tvrdeniu okresného súdu, že čestné prehlásenie obžalovanej spísané na notárskom úrade dňa 13.

apríla 2018 je v trestnom konaní nepoužiteľné a ako dôkaz irelevantné a nulitné prokurátorka uvádza, že
toto tvrdenie je zmätočné, pretože okresný súd uznesením z 3. mája 2018, sp. zn. 3Tp/35/2018 rozhodol
o prepustení obvineného G. F. z väzby na slobodu, pričom svoje uznesenie oprel z veľkej časti práve
o predmetné prehlásenie obžalovanej.

Prokurátorka ďalej namieta, že okresný súd nevenoval pozornosť vyšetrovaciemu spisu, v ktorom sa
nachádza zápisnica o opätovnom výsluchu obžalovanej z 16. mája 2018 pred vyšetrovateľom Prezídia
PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Bratislava,
kde obžalovaná odoprela vypovedať s odôvodnením, že mala s G. F. intímny pomer.

Prokurátorka ďalej uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku iné relevantné dôvody, resp.
skutočnosti majúce oporu v zadovážených dôkazoch neobsahuje, preto považuje napadnutý rozsudok
za arbitrárny, založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon a ani o reálnu dôkaznú situáciu.

Prokurátorka preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Obžalovaná sa k odvolaniu prokurátorky vyjadrila prostredníctvom svojho obhajcu a uviedla, že
napadnutý rozsudok považuje za zákonný a dôvodný a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Obžalovaná ďalej uviedla, že ľudia, ktorí v konaní vystupujú ako poškodení v tom čase zneužili jej
závislosť na psychotropných látkach a tiež jej strach o život, a preto mohla podpísať aj niečo, o čom
v tom čase nevedela. Obžalovaná ďalej spochybňuje svoj podpis na čestnom prehlásení spísanom

u notára. Obžalovaná ďalej poukazuje na to, že z jej mobilného telefónu by bolo možné preukázať, že
v inkriminovanom čase bola kontaktovaná rodinnými príslušníkmi teraz poškodených, pričom títo sa jej
vyhrážali a zároveň sa v jej mobilnom telefóne nachádzajú ospravedlnenia konkrétnych osôb za príkoria,
ktoré jej boli spôsobené. Obžalovaná potvrdila, že skutky sa stali tak, ako to uvádzala ešte v roku 2015,
apretozastávanázor,ženeboldôvod,abysazobžalovanýchstalipoškodeníaichstíhaniabolinásledne

zastavené. Poškodení si svojej viny boli vedomí, čo podľa obžalovanej potvrdzuje aj skutočnosť, že
pred okresným súdom spočiatku odopierali vypovedať a následne vypovedali len pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty. Obžalovaná sa preto s napadnutým rozsudkom stotožňuje a navrhuje, aby krajský
súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala

oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas /§ 309
ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov, ako aj
správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie
prokurátorky nie je dôvodné.

Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava dňa
6. augusta 2020 podala na obžalovanú obžalobu pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona a zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorých sa obžalovaná mala dopustiť

na skutkovom základe uvedenom v bode 1. Prokurátorka obžalovanej kladie za vinu v podstate to,
že obžalovaná v rozpore so svojimi prvotnými výpoveďami, ktorými usvedčovala poškodených v tomto
konaní (pozn. pôvodne obvinených) dňa 13. apríla 2018 na notárskom úrade JUDr. Zaťkovej podpísala
písomné prehlásenie, že jej výpovede sa nezakladajú na pravde.

Okresnému súdu je potrebné predovšetkým dať za pravdu, že prehlásenie obžalovanej, hoci aj s jej
podpisom osvedčeným na notárskom úrade, nemôže nahradiť výpoveď obžalovanej v procesnom
postavení svedka poškodeného. Pokiaľ teda prokurátorka v spísaní prehlásenia, ktorým svedok
poškodený (pozn. tu obžalovaná) poprie svoje prvotné usvedčujúce výpovede vidí naplnenie znakov

skutkovej podstaty uvedených zločinov, potom také konanie samé o sebe skutočne znaky skutkovej
podstaty uvedených zločinov nenapĺňa. Na strane druhej krajský súd poznamenáva, že ide len o istú
jazykovú neobratnosť pri popise skutkového deja, pretože obžalovaná by predmetné zločiny mohlaspáchať nie preto, že spísala predmetné prehlásenie, ale tým, pokiaľ by v prvotných výpovediach
nevypovedala pravdu.

Prokurátorke treba dať za pravdu, že okresný súd sa nezaoberal tou skutočnosťou, že prokurátorka
v reakcii na prehlásenie obžalovanej spísané dňa 13. apríla 2018 dňa 17. apríla 2018 uložila
vyšetrovateľovi záväzný pokyn na opätovné vypočutie obžalovanej v procesnom postavení svedka
poškodeného aj s využitím technického zariadenia určeného na záznam zvuku a obrazu, a to práve

s poukazom na predmetné prehlásenie obžalovanej, ktoré bolo Okresnej prokuratúre Trnava doručené
dňa 16. apríla 2018. Prokurátorka preto podľa názoru krajského súdu postupovala správne, keď
vyšetrovateľovi nariadila vykonať opätovný výsluch obžalovanej. Vyšetrovateľ v zmysle predmetného
záväzného pokynu obžalovanú v procesnom postavení svedka poškodeného dňa 16. mája 2018
vypočul, avšak obžalovaná po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo a vypovedať nebude,
pretože mala s G. F. intímny pomer. Z predmetnej zápisnice o výsluchu obžalovanej v procesnom

postavení svedka poškodeného, ktorú krajský súd spolu so záväzným pokynom prokurátorky oboznámil
na verejnom zasadnutí vyplýva, že výsluchu obžalovanej sa osobne zúčastnila aj prokurátorka. Krajský
súd na tomto mieste poznamenáva, že postup vyšetrovateľa pri výsluchu obžalovanej nebol správny,
lebo vyšetrovateľ mal obžalovanú opätovne poučiť o jej práve odoprieť vypovedať a zároveň ju poučiť
o tom, že obžalovanou uvedený dôvod nezakladá žiaden dôvod, ktorý by ju oprávňoval odoprieť

vypovedať. Na tento nesprávny postup vyšetrovateľa žiaľ nereagovala ani prokurátorka, a preto bol
výsluch obžalovanej ukončený.

V trestnej veci, v ktorej obžalovaná vystupovala ako svedok poškodený, tak obžalovaná vypovedala len

pred vznesením obvinenia voči obvineným D. F., G. F., H. I., J. A., G. A. a J. A. (pozn. tu poškodeným).
V predmetnej trestnej veci (pozn. vec bola vedená pred PPZ, Úradom hraničnej a cudzineckej polície,
Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii, oddelením operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ
pod ČVS: ÚHCP-86/NJ-Z-2017) prokurátorka najskôr uzneseniami z 8. júna 2018 zrušila uznesenie
vyšetrovateľa z 21. februára 2018 v tých častiach, v ktorých bolo obvineným D. F., H. I., J. A., G. A. a J.

A. vznesené obvinenie pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. f) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s poukazom na prehlásenie obžalovanej z
13. apríla 2018, ďalej poukazom na odopretie výpovede obžalovanej pri jej výsluchu dňa 16. mája 2018
a napokon s poukazom na to, že svedok L. F., ktorý mal podľa operatívnych informácií na požiadanie G.
F. fotografovať obžalovanú pre účely zverejnenia na erotických internetových stránkach túto skutočnosť

poprel. Následne prokurátorka uznesením z 13. decembra 2018. sp. zn. 2Pv 526/17/2207 podľa § 215
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie obvineného G. F. zastavila, lebo mala za to, že je
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie (pozn. teda to trestné stíhanie,
v ktorom mala obžalovaná postavenie svedka poškodeného).

Z odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania G. F. vyplynulo, že prokurátorka trestné
stíhanie zastavila na podklade toho, že obžalovaná spísala dňa 13. apríla 2018 prehlásenie, v ktorom
poprela svoje predchádzajúce výpovede, ďalej na základe toho, že obžalovaná dňa 16. mája 2018
odoprela vypovedať, ďalej s poukazom na výsluch svedka L. F. (viď bod 19) a tiež s poukazom na

opätovné výsluchy v predmetnom konaní obvinených G. F. (pozn. dňa 25. septembra 2018) a H. I. (pozn.
dňa 22. októbra 2018), ktorí zhodne popreli, že by v rozhodnom čase vlastnili počítač. Na opätovné
výsluchy označených obvinených prokurátorka v predmetnom uznesení poukazovala vzhľadom na
výsluch obvineného G. F. zo dňa 21. marca 2018, ktorý poprel, že by obžalovanej na stránke M. založil
profil a tiež poprel, že by on alebo obvinená H. I. obžalovanej zabezpečovali nejakého fotografa za

účelom vyhotovenia erotických fotografií obžalovanej.

Krajský súd vo väzbe na odôvodnenie uznesenia prokurátorky o zastavení trestného stíhania z 13.
decembra 2018. sp. zn. 2Pv 526/17/2207 poznamenáva len toľko, že o svedkovi L. F. nevypovedala

obžalovaná, ale o existencii tohto svedka ako osoby, ktorá mala zabezpečiť vyhotovenie erotických
fotografií obžalovanej sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli z operatívnej činnosti a skutočnosť,
či obvinení G. F. a H. I. mali v rozhodnom období v domácnosti nejaký počítač nie je rozhodná, keďže
konto obžalovanej na stránke M. bolo možné založiť aj z iného zariadenia ako počítača a na inom mieste,ako je domácnosť označených obvinených. Skutočnosti, ktorými prokurátorka odôvodnila zastavenie
trestného stíhania tak podľa názoru krajského súdu neboli takého charakteru, že by z nich bolo možné
vyvodiť záver, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

Krajský súd zároveň dodáva, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.
decembra 2021 vypovedala, že svoje prehlásenie z 13. apríla 2018 spísala pod nátlakom a zároveň
potvrdila, že jej prvotné výpovede, ktorými usvedčovala obvinených G. F., D. F., H. I., J. A., G. A. a J. A.

sú pravdivé. Pokiaľ ide o argumentáciu prokurátorky, že tvrdenie okresného súdu, že čestné prehlásenie
obžalovanej spísané na notárskom úrade dňa 13. apríla 2018 je v trestnom konaní nepoužiteľné a ako
dôkaz irelevantné a nulitné je zmätočné, pretože okresný súd uznesením z 3. mája 2018, sp. zn.
3Tp/35/2018 rozhodol o prepustení obvineného G. F. z väzby na slobodu krajský súd uvádza, že
predmetným uznesením okresný súd nerozhodoval o vine v tom čase obvineného G. F., ale reagoval
na zmenu dôkaznej situácie v tom zmysle, že dôvodné podozrenie, že sa skutok stal a že ho spáchal

obvinený G. F., sa podľa jeho názoru značne zoslabilo a ďalšie trvanie väzby menovaného obvineného
sa javilo byť neudržateľné, t. j. pomeroval záujem spoločnosti na ďalšom väzobnom stíhaní menovaného
obvineného a jeho právom na osobnú slobodu.

Zhrnúc uvedené krajský súd zastáva názor, že okresný súd rozhodol správne, pokiaľ obžalovanú
spod obžaloby oslobodil s poukazom na § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože obžalovaná síce
skutok uvedený v obžalobe spáchala, avšak tento nie je trestným činom. Skutočnosť, či obžalovaná
pred vznesením obvinenia obvineným vypovedala pravdu tak mala byť podľa názoru krajského súdu
preverená po podaní obžaloby v trestnej veci označenej v bode 19 po vykonaní hlavného pojednávania,

ku ktorému však z dôvodov zrušenia obvinení a následného zastavenia trestného stíhania napokon ani
nedošlo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 a § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.