Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25Csp/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215761
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117215761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v spore žalobcu: C. R., W..

XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T., práv. zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka
51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 508, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010
01 Žilina, IČO: 31 575 951, o zaplatenie 940,48 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 940,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 940,48 eur od 12.5.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 940,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 940,48 € od 12.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Svojnárokžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuodôvodniltým,ženazákladeÚverovejzmluvy
č. XXXXXXXXXXXXXXXX (Hypotéka pre mladých), ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 02.06.2014, mu
bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: schválená výška úveru: 45
000,00 €, výška úrokovej sadzby: 3,90 %, výška mesačnej splátky: 211,68 €, splatnosť úveru: 25 rokov

odo dňa podpisu Úverovej zmluvy, mesačný poplatok za poistenie schopnosti splácať úver: 18,99 €.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu ďalej odôvodnil tým, že prejavil vôľu predčasne
splatiť poskytnutú hypotéku pre mladých v súlade s Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX a
to ku dňu 27.07.2016 (v zmysle Žiadosti o zmenu podmienok úveru zo dňa 27.06.2016), v súvislosti s
čím bolo žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté Potvrdenie o zostatku úveru zo dňa 18.07.2016.
Potvrdením o zostatku úveru vydané žalovaným dňa 18.07.2016 žalovaný vyčíslil zostatok úveru ku
dňu 27.07.2016 vo výške 43 548,26 €, ktorého suma pozostáva zo zostatku úveru: 42 454,37 €, z

vyplateného štátneho príspevku: 153,41 € a z bonifikovaných úrokov: 940,48 €. Predčasné splatenie
úveru pritom žalovaný v Potvrdení o zostatku úveru zo dňa 18.07.2016 podmienil zaplatením ako výšky
pohľadávky, tak aj vráteniu vyplateného štátneho príspevku a bonifikovaných úrokov. Podľa tvrdení
žalobcuuskutočnenýchprostredníctvomprávnehozástupcužalobcu,tým,ženavráteniebonifikovaných
úrokovvsume940,48€nevznikolžalovanémunárok,reklamovalvyčísleniezostatkuúveruReklamáciou
vyčíslenia zostatku úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2016, ktorej žalovaný nevyhovel
listom zo dňa 29.09.2016. Žiadosťou o prešetrenie vrátenia bonifikovaných úrokov pri splatení úveru zo

dňa 25.10.2016 žalobca následne žiadal Národnú banku Slovenska, ako orgán dohľadu o prešetrenie
vyčíslenia zostatku úveru, na čo Národná banka Slovenska reagovala listom zo dňa 10.01.2017, v
ktorom označila konanie žalovaného v časti žiadosti o vrátenie bonifikovaného príspevku žalovaného
vo výške 940,48 € za neoprávnený. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu poukázal nakonanie žalovaného, ktoré nemá oporu v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách a je v rozpore s právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa. Žalobca žalovanému zaplatil celú čiastku v zmysle Potvrdenia o zostatku
úveru zo dňa 18.07.2016, avšak vzhľadom na jeho neoprávnené zaplatenie v časti 940,48 €, žiadal

o jeho vrátenie, pričom sa pokúsil o mimosúdne urovnanie veci listom zo dňa 13.03.2018 a listom zo
dňa 29.03.2017, ktorému žalovaný nevyhovel. Zaplatenie sumy 940,48 € tak podľa žalobcu zakladá
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

3. Žalovaný sa prostredníctvom zástupcu k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 19.06.2017, ktorá bola

doručená súdu dňa 22.06.2017 a v ktorej uviedol, že štátny príspevok pre mladých, ktorý bol žalobca
povinný vrátiť v súlade so zákonom a príspevok banky sú vzájomne závislé a jeden nemôže byť
poskytnutý bez druhého. Zároveň žalovaný uviedol, že k poskytnutiu štátneho príspevku pre mladých a
príspevku banky dochádza iba pri poberateľoch hypotekárneho úveru, ktorí spĺňajú zákonné požiadavky,
pričom v prípade porušenia zákonných podmienok (či ich nenaplnenia) budú poskytnuté zvýhodnenia
odobraté. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu z dôvodu jej nedôvodnosti

v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa
11.08.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 15.08.2017 a v ktorej uviedol, že tvrdenia žalovaného
sú bez zákonnej opory, ako aj bez opory v zmluvných dojednaniach ujednaných medzi žalobcom a

žalovaným, pričom z jeho strany dochádza k účelovému výkladu podmienok poskytnutia hypotéky pre
mladých vo svoj prospech, avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Zároveň žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo
dňa 19.06.2017 poukazuje na rozpor konania žalovaného s ustanoveniami občianskeho zákonníka v
časti týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu poukazuje na tú

skutočnosť, že povinnosť vrátiť príspevok poskytnutý žalobcom žalovanému nemá oporu vo všeobecnej
právnej úprave spotrebiteľských zmlúv, ako ani v zákone o bankách a nie je možné na ňu aplikovať ani
judikatúru citovanú žalovaným v replike žalovaného zo dňa 19.06.2017. Na základe uvedeného žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe.

5. Žalovaný sa k replike vyjadril duplikou zo dňa 25.09.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa
02.10.2017 a v ktorom poukázal na úpravu obchodných podmienok žalobcu účinných v čase
predčasného splatenia hypotekárneho úveru žalobcom a na ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase predčasného splatenia
hypotekárnehoúveružalobcom.Podľauvedenýchpodmienokžalobcovisplatenímúverupreduplynutím

4 rokov od poskytnutia úveru zaniká ako nárok na štátny príspevok pre mladých, tak aj nárok
na príspevok poskytnutý bankou. Zároveň žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným v
replike zo dňa 11.08.2017, v ktorej poukázal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu
na neprijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka a
použitie neprijateľných podmienok v zmluvách uzatvorených so žalobcom odmieta. Žalovaný opätovne

navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 25.09.2018. Súd pojednával za
účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, pričom právny zástupca žalobcu
ospravedlnil žalobcovu neprítomnosť. Žalovaný sa nedostavil bez ospravedlnenia.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 45
000,00 €. Žalobca mal záujem dlžnú sumu zaplatiť predčasne a to refinancovaním prostredníctvom
Slovenskej sporiteľne, a.s.. Podmienkou prijatia refinancovania zo strany žalovaného s predčasným

splatením úveru bolo vrátenie bonifikovaných úrokov vo výške 940,48 € a to i napriek tomu, že takáto
podmienka nebola stanovená ako v zmluve, tak ani v obchodných podmienkach žalovaného platných
v čase uzatvorenia zmluvy. Zákon o bankách upravuje iba povinnosť vrátiť príspevok pre mladých
pre prípad predčasného splatenia hypotéky. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na vyjadrenie
Národnej banky Slovenska, podľa ktorého nemá na uplatnenie bonifikovaných úrokov žalovaný nárok

a opätovne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 940,48 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 940,48 € odo dňa podania žalobného návrhu do zaplatenia a zaviazal
žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol,
že vyjadrenie Národnej banky Slovenska nemá pre žalovaného záväzný charakter. Ďalej na základeotázky sudcu uviedol, že povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému záväzok vo výške žalovanej sumy
nevyplýva z uzatvorenej úverovej zmluvy, poukázal pri tom však na obchodné podmienky žalovaného
účinné od 01.05.2016, konkrétne bod 7.10, v zmysle ktorých nárok na štátny príspevok pre mladých

zaniká podľa bodov a) - g). Právny zástupca žalobcu na vyjadrenie zástupcu žalovaného uviedol,
že obchodné podmienky žalovaného účinné v čase od 01.05.2016 neobsahovali povinnosť vrátenia
príspevku banky, takúto povinnosť obsahujú až obchodné podmienky účinné od 15.08.2016. Nakoľko
potvrdenie o zostatku žalovaného bol vyhotovený ku dňu 27.07.2016, obchodné podmienky účinné
od 15.08.2016 sa na uvedený prípad nevzťahujú a príspevok bol žalovanému vrátený neoprávnene.

Zástupca žalovaného na otázku súdu uviedol, že refinancovanie úveru bolo schválené k dátumu
27.07.2016. Zástupca žalovaného ďalej na pojednávaní uviedol, že výklad právneho zástupcu žalobcu
je v rozpore so záujmom žalovaného ako banky, ktorá uvedený úver poskytovala. Zástupca žalovaného
navrhol z dôvodu opatrnosti vykonať dôkaz výsluchom svedka T. Z., ktorý pracuje u žalovaného.
Súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka T. Z. zamietol, pričom ide o rozhodnutie o
vedení konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ ide o zamietnutie dôkazu na vykonanie

výsluchu svedka, súd mal za to, že jeho výpoveď by nemala vplyv pre rozhodnutie veci, nakoľko
spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, či vznikol nárok na vrátenie bonifikovaného úroku
poskytnutého žalovaným žalobcovi vo výške 940,48 €, ktoré závisí od právneho posúdenia súdu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu:

Žaloba, Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, Žiadosť o zmenu podmienok úveru zo dňa
27.07.2016, Potvrdenie o zostatku úveru zo dňa 18.07.2016, Reklamácia vyčíslenia zostatku úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2016, List zo dňa 16.09.2016, List zo dňa 29.09.2016, Žiadosť o
prešetrenie vrátenia bonifikovaných úrokov pri splatení úveru zo dňa 25.10.2016, Podanie vo veci Prima
banka Slovensko, a.s. - Odpoveď - Vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 10.01.2017, List zo dňa

11.02.2017, List zo dňa 22.02.2017, Pokus o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 13.03.2017 s prílohou,
Vyjadrenie zo dňa 27.03.2017, Pokus o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 29.03.2017, Vyjadrenie zo
dňa 06.04.2017, Vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.06.2017, Vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa
14.08.2017, Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.08.2017 s prílohami, Vyjadrenie k
žalobe zo dňa 25.09.2017.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: medzi žalobcom a
žalovaným došlo dňom 02.06.2014 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, v zmysle
ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 45 000,00 € s úrokovou sadzbou 3,90 % ročne, s dobou
fixácie 5 rokov so splatnosťou úveru 25 rokov odo dňa podpisu úverovej zmluvy a s výškou anuitnej

splátky 211,68 € mesačne.

10. Žalobca prejavil vôľu predčasne splatiť poskytnutú hypotéku pre mladých v súlade s Úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX a to ku dňu 27.07.2016 (v zmysle Žiadosti o zmenu podmienok
úveru zo dňa 27.06.2016), v súvislosti s čím bolo žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté Potvrdenie

o zostatku úveru zo dňa 18.07.2016. Potvrdením o zostatku úveru vydané žalovaným dňa 18.07.2016
žalovaný vyčíslil zostatok úveru ku dňu 27.07.2016 vo výške 43 548,26 €, ktorého suma pozostáva
zo zostatku úveru: 42 454,37 €, z vyplateného štátneho príspevku: 153,41 € a z bonifikovaných
úrokov: 940,48 €. Predčasné splatenie úveru pritom žalovaný v Potvrdení o zostatku úveru zo dňa
18.07.2016 podmienil zaplatením ako výšky pohľadávky, tak aj vráteniu vyplateného štátneho príspevku

a bonifikovaných úrokov.

11. Žalobca reklamoval vyčíslenie zostatku úveru Reklamáciou vyčíslenia zostatku úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2016, ktorej žalovaný nevyhovel listom zo dňa 29.09.2016.

12.Žiadosťouoprešetrenievráteniabonifikovanýchúrokovprisplateníúveruzodňa25.10.2016žalobca
následne žiadal Národnú banku Slovenska, ako orgán dohľadu o prešetrenie vyčíslenia zostatku úveru,
na čo Národná banka Slovenska reagovala listom zo dňa 10.01.2017, v ktorom uviedla, že podmienenie
splatenia zostatku úveru vrátením bonifikovaných úrokov je bez opory v zákone o bankách a vrátenie
sumy 940,48 € si žalovaný nárokoval neoprávnene.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.14. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ,,Zákon o bankách“), hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie podľa písm.

a) poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov“.

15. Podľa § 75 ods. 6 Zákona o bankách, hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu
úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo
zmluve o komunálnom úvere. Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov,

poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru alebo jeho
časti na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru alebo jeho časti dôjde v
súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo v súvislosti so zmenou
úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ak ide o variabilnú úrokovú sadzbu.

16. Podľa § 85a ods. 1 veta prvá Zákona o bankách, dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75

ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba, ktorá ku dňu podania
žiadosti o hypotekárny úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku (ďalej len „mladý poberateľ
hypotekárneho úveru"), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok pre mladých z
prostriedkov štátneho rozpočtu (ďalej len „štátny príspevok pre mladých“).

17. Podľa § 85a ods. 2 veta prvá Zákona o bankách, štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie
percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere.

18. Podľa § 85a ods. 2 veta prvá Zákona o bankách, mladému poberateľovi hypotekárneho úveru
sa štátny príspevok pre mladých poskytne, ak, podľa písmena b) „sa hypotekárna banka zaviaže, že

mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia
hypotekárneho úveru“ podľa bodu 1. „zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v
rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %.

19. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu

vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, v súvislosti s ktorým vznikol žalobcovi nárok
na štátny príspevok pre mladých a príspevok banky. Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný mal

záujem o predčasné splatenie úveru, k čomu došlo na základe vyčíslenia zostatku úveru uskutočneného
žalobcom. V konaní bolo sporné, či vznikol nárok na vrátenie bonifikovaného úroku poskytnutého
žalovaným žalobcovi vo výške 940,48 €.

21. Súd ako prvé skúmal, či žalobca má v konaní postavenie spotrebiteľa.

22. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník),
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.26. Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

27. Ochrana spotrebiteľa vychádza zo samotného postavenia jednej zo zmluvných strán uzatvoreného
kontraktu. Spotrebiteľ ako účastník zmluvného vzťahu vystupuje v pozícií neskúsenej osoby, ktorá
pre svoju vlastnú, užívateľskú potrebu uzatvorila s inou osobou zmluvu na dodanie tovaru alebo

poskytnutie služby. Dodávateľ uskutočňuje svoje činnosti s neobmedzeným počtom osôb a výsledkom
je zisk vyplývajúci z jeho podnikateľskej resp. obchodnej činnosti. Pretože dodávateľ uzatvára mnoho
zmlúv, má aj oveľa viac praktických skúseností ako spotrebiteľ. Naopak spotrebiteľ, ktorý nekoná na
profesionálnej úrovni, nemôže mať rovnaké, ba dokonca ani porovnateľné vedomosti o zákonných
podmienkach uzatvárania zmlúv. Z toho vyplýva, že osoba dodávateľa je vo zvýhodnenom postavení
oproti spotrebiteľovi, a to najmä z pohľadu informovanosti a vyjednávacej sily. Koncepcia zmluvných

vzťahov v právnom poriadku Slovenskej republiky sa zakladá na rovnosti práv a povinností subjektov
v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Aby sa tento predpoklad naplnil, právna úprava túto nerovnováhu
vyvažuje dôslednejšou zákonnou ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Nakoľko súd
ustálil, že žalobca je spotrebiteľom, je potrebné zabezpečiť, aby ako spotrebiteľ bol chránený pri
nerovnomernom postavení voči žalovanému.

28. Podľa § 85b ods. 5 písm. a) bod 3 Zákona o bankách, nárok na štátny príspevok pre mladých
zaniká, ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov
od poskytnutia hypotekárneho úveru.

29. Podľa § 85b ods. 7 Zákona o bankách, ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne
nárok na štátny príspevok pre mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný
bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol
poskytnutý.

30. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od
01.07.2016 (bod 7.10, písm. e)) „Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak klient splatí úver
pred uplynutím 4 rokov od prvého čerpania“.

31. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od

01.07.2016 (bod 7.10) „Ak bude banka musieť vrátiť príslušnému orgánu štátny príspevok pre mladých
alebo jeho časť týkajúcu sa klienta z akéhokoľvek dôvodu, môže banka zinkasovať z účtu, resp. účtov
klienta vedených v banke čiastku vo výške poskytnutého štátneho príspevku pre mladých“.

32. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od

01.07.2016 (bod 9.4) „Nadobudnutím účinnosti týchto obchodných podmienok sa rušia a nahrádzajú
Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinné odo dňa 01.05.2016“.

33. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od
01.07.2016 (bod 9.4) „Tieto obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť dňom 01.07.2016.“.

34. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od
15.08.2016 (bod 7.10, písm. e)) „Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak klient splatí úver
pred uplynutím 4 rokov od prvého čerpania“.

35. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od
15.08.2016 (bod 7.10) „Z dôvodov, z ktorých je klient podľa zákona o bankách povinný vrátiť poskytnutý
štátny príspevok pre mladých, je klient povinný vrátiť aj poskytnutý príspevok banky. Ak bude banka
musieť vrátiť príslušnému orgánu štátny príspevok pre mladých alebo jeho časť týkajúcu sa klienta z
akéhokoľvek dôvodu, môže banka zinkasovať z účtu, resp. účtov klienta vedených v banke čiastku vo

výške poskytnutého štátneho príspevku pre mladých“.36. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od
15.08.2016 (bod 9.4) „Nadobudnutím účinnosti týchto obchodných podmienok sa rušia a nahrádzajú
Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinné odo dňa 01.05.2016“.

37. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od
15.08.2016 (bod 9.4) „Tieto obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť dňom 01.07.2016.“.

38. Pokiaľ sa týka nároku na vrátenie bonifikovaného úroku, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že

žalovanému nárok na vrátenie poskytnutého príspevku banky nevznikol a jeho zaplatením vzniklo na
stranežalobcubezdôvodnéobohatenie.Súdsanestotožnilsprávnymnázoromžalovaného,ženárokna
vrátenie príspevku je odôvodnený § 85a ods. 3 písm. b) zákona o Zákona o bankách v rozhodnom čase.
Uvedené ustanovenie zákona síce podmieňuje poskytnutie štátneho príspevku pre mladých znížením
úrokovej sadzby zo strany banky, t.j. poskytnutím príspevku banky, avšak z uvedeného ustanovenia nie
je možné dovodiť, že povinnosť vrátenia poskytnutého príspevku nastáva v prípade naplnenia povinnosti

vrátenia poskytnutého štátneho príspevku. Taktiež v § 85 ods. 7 Zákona o bankách v rozhodnom
obdobíniejeupravenápovinnosťvráteniapríspevkuposkytnutéhozostranybankypreprípadpovinnosti
vrátenia štátneho príspevku pre mladých, ktorý bol poskytnutý. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie
je možné upravovať nové povinnosti neupravené zákonom a to jeho rozširujúcim výkladom. K tvrdeniu
žalovaného, že povinnosť vrátiť príspevok poskytnutý zo strany žalovaného vyplýva z tej skutočnosti,

že oba príspevky sú vzájomne závislé a jeden nemôže byť poskytnutý bez druhého súd uvádza, že s
takýmto názorom nie je možné sa stotožniť. Vzájomná závislosť môže byť dedukovaná iba pokiaľ sa
týka vzniku nároku na štátny príspevok pre mladých a to z toho dôvodu, že takáto úprava vyplýva priamo
zo Zákona o bankách. Pokiaľ sa však týka zániku nároku na príspevok poskytnutý zo strany banky a
povinnosť jeho vrátenia, tento nie je obsiahnutý v právnej úprave Zákona o bankách a to na rozdiel od

zánikuvráteniaštátnehopríspevkuapovinnostijehovrátenia.Zároveňsúdtiežpoukazujenapredložené
obchodné podmienky žalovaného, účinné od 01.07.2016, t.j. v čase predčasného splatenia úveru, ktoré
nezakotvujú povinnosť vrátiť bonifikované úroky banky v prípade, že dôjde k zániku nároku na štátny
príspevok a s tým súvisiacu povinnosť jeho vrátenia. Uvedené obchodné podmienky podľa článku 9.4
rušia a nahrádzajú obchodné podmienky žalovaného účinné odo dňa 01.05.2016, pričom tieto obchodné

podmienkynadobúdajúúčinnosťdňom01.07.2016.Niejemožnésastotožniťanisnázoromžalovaného,
vzmyslektoréhopoukazujenaobchodnépodmienkyúčinnéod15.08.2016,ktorévčlánku7.10upravujú
povinnosť vrátenia poskytnutého príspevku banky pre prípad, že dôjde k naplneniu povinnosti vrátiť
poskytnutý štátny príspevok pre mladých. V článku 9.4 uvedených obchodných podmienok je výslovne
stanovená účinnosť dňom 15.08.2016, t.j. až po predčasnom splatení úveru zo strany žalobcu.

39. Súd tiež poukazuje na stanovisko Národnej banky Slovenska ako orgán dohľadu v zmysle § 6 ods. 1
Zákona o bankách, ktorá poukázala na neoprávnené konanie v žalovaného v prípade, pokiaľ žalovaný
určil povinnosť žalobcovi vrátiť poskytnutý príspevok vo výške 940,48 €.

40. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

42. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

43. Žalovaný podmienil predčasné splatenie úveru žalobcom vrátením sumy 940,48 €, ktorá
predstavovala príspevok poskytnutý zo strany žalovaného žalobcovi. V konaní nebolo sporné, že zo
strany žalobcu došlo k vráteniu sumy 940,48 €, t.j. sumy, ktorá predstavovala poskytnuté bonifikované
úroky. Vzhľadom na skutočnosť, že vrátenie predmetnej sumy predstavujúcej poskytnutý príspevok
zo strany žalovaného nemá oporu ako v zákone, tak ani v zmluvných a obchodných dojednaniach

medzi žalobcom a žalovaným, je zaplatenie sumy 940,48 € plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať a preto súd žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od podania
návrhu, t.j. od 12.05.2017, teda odo dňa kedy žalovaný už vedel o bezdôvodnom obohatení a mal
možnosť ho vydať žalobcovi až do zaplatenia. Nakoľko takto uplatnený úrok je uplatnený v súlade so
zákonom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 940,48 € od 12.05.2017
do zaplatenia.

47. Podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.