Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/141/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013163
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2118013163.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, o osvedčení,
resp. neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdenej
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.07.2022 č.k. 3T/92/2018-149, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 01.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona tak,
že sa odsúdená A. B., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt mesto Hlohovec, v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určenej trestným rozkazom Okresného súdu

Trnava č. k. 3T/92/2018 - 110 z 18. decembra 2018 v trvaní 30 (tridsať) mesiacov neosvedčila a trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona v
spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uvedenému uzneseniu podala odsúdená v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Prokurátor sa
práva na podanie sťažnosti na verejnom zasadnutí vzdal.

V sťažnosti zo dňa 30.08.2022, doručenej súdu prvého stupňa dňa 31.08.2022 uviedla, že je
bezdomovec, nemá žiadne finančné prostriedky a nevlastní žiadne nehnuteľnosti, iba poberá sociálne
dávky, z ktorých sa snaží prežiť a platiť vyživovaciu povinnosť. V prílohe sťažnosti zaslala súdu prefotené
šeky ako dôkaz, že si plní to, čo jej nariadil súd. Nariadený trest vo výmere 18 mesiacov sa jej zdá moc
vysoký, preto žiada o splátkový kalendár.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť

postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil nasledovné.
Prvostupňový súd mal po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí za preukázané, že odsúdená
sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody dopustila šiestich
priestupkov a nesplnila povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe poškodenej dlžné výživné. Na základe
týchto skutočností dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyslovenie, že odsúdená sa
osvedčila, preto rozhodol o neosvedčení odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu

trestu odňatia slobody.Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď
prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, a to v neprítomnosti odsúdenej, pričom na
takýto postup boli v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku splnené zákonné podmienky.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a
skutočnosti,ktorézistilzvykonanéhodokazovaniasprávnevyhodnotil.Ajnapriektomu,žesasťažnostný
súd plne stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, považuje za potrebné ešte doplniť jeho
odôvodnenie nasledovným spôsobom.

Povinnosťou odsúdenej v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom, aby sa nedostala do rozporu
so zákonom, dodržiavala právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnila si
svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužívala svoje práva
proti spoluobčanom, nenarušovala občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, plnila
súdom uložené obmedzenia a povinnosti, nedopúšťala sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Predpokladom pre vyslovenie súdu, že sa odsúdená počas skúšobnej doby osvedčila a nepodmienečný

trest odňatia slobody sa preto nevykoná je, aby odsúdená splnila podmienky uvedené v § 50 ods. 2
Trestného zákona. Tak ako bolo vyššie uvedené, okrem vedenia riadneho života v skúšobnej dobe
zákon špecifikuje aj iné podmienky, ktoré musia byť splnené. Ide o vykonanie iných sankcií uložených
rozhodnutím súdu alebo plnenie obmedzení a povinností, ak tieto boli súdom uložené. Odsúdenej bola
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.12.2018, č. k. 3T/92/2018-110 uložená, okrem

trestu odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, aj povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť
v skúšobnej dobe k rukám C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. E., F. G. XXX/XX, dlžné výživné vo
výške 849,01 Eur.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom bolo jednoznačne preukázané, že odsúdená
v čase plynutia skúšobnej doby (od 23.03.2019 do 23.09.2021) podmienečného odsúdenia porušila

vyššie uvedenú súdom uloženú povinnosť, dokonca sa v skúšobnej dobe dopustila šiestich priestupkov
(18.02.2021, 21.05.2020, 27.02.2020, 12.02.2020, 26.01.2020, 25.04.2019), a preto súd prvého stupňa
nemohol pristúpiť k inému rozhodnutia, ako tomu, že sa odsúdená v skúšobnej dobe neosvedčila,
nakoľko nedodržala podmienky podmienečného odsúdenia.
Pokiaľ odsúdená v sťažnosti argumentuje tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť plní a poukazuje

pritom na prefotené šeky, ktoré k sťažnosti priložila, musí sťažnostný súd konštatovať, že na účely
rozhodovania o osvedčení alebo neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je potrebné
zohľadniť, že počas plynutia skúšobnej doby uhradila cca 110 Eur, pričom odsúdená bola počas trvania
jej vyživovacej povinnosti povinná uhrádzať aj bežné výživné. Súdom bola obžalovanej ako jedna
z podmienok podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložená povinnosť spočívajúca

v uhradení dlžného výživného vo výške 849,01 Eur v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Keďže
dlžnévýživnévurčenejdobeodsúdenávplnejvýškenezaplatila,asúdunepreukázalažiadnyrelevantný
dôvod, pre ktorý nebola predmetnú povinnosť schopná splniť, možno uviesť, že nesplnila podmienky
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody tak, ako je vyššie uvedené. Odsúdená podľa
vlastného vyjadrenia žije v podstate rovnakým spôsobom života, ako v čase, keď sa dopustila trestnej

činnosti, pre ktorú bola odsúdená, a preto nemožno konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom splnil svoj účel.
Námietky odsúdenej týkajúce sa výmery trestu nemôžu byť predmetom tohto konania, lebo uvedené
námietky mohla a mala odsúdená možnosť uplatniť v pôvodnom konaní, v ktorom sa o výške trestu
za ňou spáchaný prečin rozhodovalo. Vtedy však s uloženým trestom súhlasila, nakoľko odpor voči

trestnému rozkazu, ktorým jej bol uložený, odsúdená nepodala.
Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel a nejaví
sa pre nápravu páchateľa ako dostatočné a účel trestu je v prípade odsúdenej možný dosiahnuť len
jeho výkonom. Odsúdená si nevzala predpokladané ponaučenie, ktoré by ju primälo k tomu, aby žila
v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.

Správny a zákonný je i výrok napadnutého uznesenia o zaradení odsúdenej na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to vzhľadom na
naplnenie predpokladov uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdenej, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.