Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225121
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117225121.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Jany Jančíkovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: NOVO HOLDING,
s.r.o., so sídlom Jarková 28, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 509 680, právne zastúpeného AK
PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, proti žalovanému: A.
B., s miestom podnikania 083 01 C. D. XX, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Lenkou Polák

Csikyovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 42384061, o zaplatenie 15.000,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/9/2018-243
z 18. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 18. decembra 2017 žiadal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť mu 15.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
15.000,- eur od 1. apríla 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že ako objednávateľ 5. januára 2015 uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom rámcovú zmluvu
o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal realizovať preňho stavebné práce za podmienok špecifikovaných
v tejto zmluve. Obdobnú zmluvu vzťahujúcu sa na obdobie roka 2014 uzatvorili aj 3. januára 2014.
V zmysle článku II rámcovej zmluvy o dielo miestom výkonu stavebných prác mali byť krajiny Európskej

únie, pričom stavebné, najmä maliarske práce boli v roku 2015 realizované v Holandsku, prevažne
v meste Lelystad, predovšetkým pre obchodné spoločnosti patriace do skupiny Hajé Holding B. V. Hajé
Restaurant de Lepelaar B. V. alebo Hajé Restaurant de Aascholver B. V.. Žalovaný preňho do novembra
2015 vykonával stavebné (maliarske) práce v subdodávkach. Od novembra 2015 po predchádzajúcej
dohode so zástupcami obchodnej spoločnosti Hajé Holding B. V. alebo obchodnej spoločnosti Hajé
Restaurant de Aascholver B. V. bez jeho vedomia a písomného súhlasu začal vykonávať rovnaké

práce priamo pre tieto obchodné spoločnosti. Podľa článku V bod 2. písm. d) rámcovej zmluvy o dielo
dodávateľ sa zaväzuje nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto
zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa. Podľa článku V bod 4. rámcovej zmluvy
o dielo v prípade, že dodávateľ poruší niektorý zo svojich záväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku,
uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške = 15.000,- eur. Od novembra 2015 dochádzalo zo
strany žalovaného k porušovaniu článku V bod 2. písm. d) rámcovej zmluvy o dielo. Skutočnosť, že

bol v priamom obchodnom vzťahu s obchodnými spoločnosťami Hajé Restaurant de Lepelaar B. V.
alebo Hajé Restaurant de Aascholver B. V. patriacimi do skupiny Hajé Holding B. V. potvrdzujú aj ním
vystavené faktúry v roku 2015 týmto obchodným spoločnostiam. Týmito faktúrami boli vyúčtované aj
práce žalovaného realizované v subdodávkach preňho. To preukazuje aj faktúrami, ktoré mu vystavil
žalovanývroku2015,čopotvrdzuje,žežalovanýskutočnevykonávalstavebné(maliarske)prácepreňho
a že za ne mu na základe týchto faktúr platil, a to až do novembra 2015. Hoci žalovaný zmluvný vzťah

s ním nerešpektoval, k riadnemu ukončeniu rámcovej zmluvy o dielo nedošlo. Nakoľko žalovaný porušil
povinnosť podľa článku V. ods. 2 písm. d) rámcovej zmluvy o dielo, vznikol mu v zmysle článku V bod 4.tejto zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- eur. Listom z 21. marca 2016 vyzval žalovaného
na úhradu zmluvnej pokuty v lehote 7 dní od doručenia tohto listu. Zásielka obsahujúca túto výzvu bola
žalovanému doručená 24. marca 2016. Žalovaný mu dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 15.000,-
eur od 1. apríla 2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 39, § 544 ods. 1, ods. 2, § 545, § 545a zákona č.
40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“),§301,§672azákonač.513/1991Zb.

Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade
s ustanovením § 365, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovením § 1 ods. 1, ods.
2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný
ako zhotoviteľ 5. januára 2015 uzatvorili rámcovú zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal realizovať
pre žalobcu stavebné práce za podmienok špecifikovaných v tejto zmluve. Obdobnú zmluvu vzťahujúci
sa na obdobie roka 2014 uzatvorili aj 3. januára 2014. V zmysle článku II rámcovej zmluvy o dielo

miestom výkonu stavebných prác mali byť krajiny Európskej únie, pričom stavebné, najmä maliarske
práce boli v roku 2015 realizované v Holandsku, prevažne v meste Lelystad, predovšetkým pre
obchodné spoločnosti patriace do skupiny Hajé Holding B. V. Hajé Restaurant de Lepelaar B. V. alebo
Hajé Restaurant de Aascholver B. V.. Tak sa to realizovalo do novembra 2015. Od novembra 2015
bez vedomia a predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu a po predchádzajúcej dohode medzi

žalovaným a E. F. žalovaný ako subdodávateľ prostredníctvom obchodnej spoločnosti Stanorenovation,
s. r. o., ktorej konateľom a spoločníkom je E. F., začal vykonávať stavebné (maliarske) práce pre
obchodné spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B. V. a Hajé Restaurant de Aascholver B. V. patriace
do skupiny Hajé Holding B. V.. Záväzky vyplývajúce z článku V bod 2. rámcovej zmluvy o dielo sa
žalovaný zaviazal dodržiavať počas trvania zmluvy a v období dvoch rokov po jej zániku. Nakoľko

žalovaný porušil povinnosť podľa článku V. ods. 2 písm. d) rámcovej zmluvy o dielo žalobcovi vznikol
v zmysle článku V bod 4. tejto zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- eur. Žalobca listom
z 21. marca 2016 vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v lehote 7 dní od doručenia tohto listu.
Zásielka obsahujúca túto výzvu bola žalovanému doručená 24. marca 2016. Žalovaný žalobcovi dlžnú
sumu doposiaľ neuhradil.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že pre naplnenie skutkovej podstaty pre
vznik nároku na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti nevykonávať práce pre tie isté osoby, u ktorých
realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa v zmysle

článku V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy, je rozhodujúci faktický výkon prác pre tie subjekty, ktoré sú
alebo boli obchodnými partnermi žalobcu, bez ohľadu na to, či sa tento faktický výkon prác realizuje na
základe priameho zmluvného vzťahu alebo v subdodávke cez iný právny subjekt (v tomto prípade cez
obchodnú spoločnosť Stanorenovation, s. r. o.). toto ustanovenie totiž neuvádza „nevykonávať práce
pre tie subjekty v priamom obchodnoprávnom vzťahu ...“, ale kladie dôraz len na „nevykonávanie práce

pre tie subjekty, ...“, teda jednoznačne kladie dôraz na faktické vykonávanie prác, bez ohľadu na to či ide
o priamy právny vzťah alebo nepriamy právny vzťah – vzťah subdodávateľský. Iný výklad predmetného
ustanovenia by bola obchádzaním jeho zamýšľaného účelu. Zmluvné dojednania o zmluvnej pokute
sú dostatočne určitými a aj platnými dojednaniami. Systematickým a aj logickým výkladom predmetnej
zmluvy možno dôjsť k záveru, že hlavným účelom dojednania zmluvnej pokuty za porušenie článku

V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy je ochrana obchodných záujmov žalobcu. V tomto prípade snaha
zabrániť žalovanému, aby prebral žalobcovi jeho zákazníkov, je legitímny, oprávnený nárok, ktorý
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá má aj znaky konkurenčnej
doložky, nechýba ani vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly, keďže ten je nepochybnedaný krajinami Európskej únie (čl. II rámcovej zmluvy o dielo). slovné spojenie „nevykonávať práce“
uvedené v článku V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy nemožno v žiadnom prípade považovať za
neurčité slovné spojenie, keďže z kontextu zmluvy nepochybne vyplýva, že tu ide o nevykonávanie tých

istých prác, ktoré mal zazmluvnené žalovaný so žalobcom (a ktoré žalovaný pre žalobcu aj fakticky
vykonával) pre subjekty z krajín Európskej únie, ktoré boli zmluvnými partnermi žalobcu a vystupovali
na strane objednávateľa. Žalobca dojednaním zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti nevykonávať
práce pre tie isté subjekty, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného
súhlasu zásadným spôsobom neobmedzil žalovaného pri jeho podnikaní. Toto dojednanie nemožno

považovať za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi naopak bolo konanie
žalovaného, ktorý napriek tomu, že v Európskej únii žijú stovky miliónov ľudí a pôsobia v nej stovky
miliónov právnických subjektov, ktorým mohol poskytnúť svoje služby, bez ukončenia zmluvného vzťahu
so žalobcom začal fakticky vykonávať práce pre zmluvných odberateľov žalobcu a prevzal teda jeho
zákazníkov. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným z priloženej e-mailovej komunikácie
je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom obchodnej spoločnosti Stanorenovation, s. r. o. začal vykonávať

práce pre obchodné spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B. V. a Hajé Restaurant de Aascholver B.
V. patriace do skupiny Hajé Holding B. V., teda nie prostredníctvom subdodávok cez žalobcu v 47. týždni
roka 2015 tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi pán F.. Ak k porušeniu povinnosti žalovaného došlo
v 47. týždni roka 2015 a žaloba bola doručená súdu 18. decembra 2017, nárok žalobcu (v štvorročnej
premlčacej dobe) premlčaný nie je.

6. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 15.000,- eur žalobcovi z dôvodu, že žalovaný
žalobcovi doposiaľ túto zmluvnú pokutu neuhradil. Keďže sa žalovaný dostal s úhradou svojho
peňažného záväzku do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo

výške 8 % ročne z dlžnej sumy 15.000,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tejto pohľadávky,
t. j. od 1. apríla 2016 do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal

úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.

b), písm. f) a písm. h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal
za to, že úlohou súdu prvej inštancie bolo riadne sa vysporiadať s otázkou či dojednanie podľa článku

V bod 2. písm. d) rámcovej zmluvy o dielo spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 672a Obchodného
zákonníka (konkurenčnej doložky), a teda či je platným právnym úkonom. Zo znenia článku V bod
2. písm. d) rámcovej zmluvy o dielo ani okrajovo nevyplýva určenie teritoriálneho vymedzenia tohto
zákazu. Rovnako z neho nevyplýva ani odkaz na súdom uvádzaný článok II, z ktorého by bolo možné
vyvodiť územné vymedzenie tohto zákazu. Skutočnosť, že v rámci rámcovej zmluvy o dielo bolo ako

miesto výkonu prác dohodnuté „krajiny Európskej únie“ sama o sebe neznamená, že totožné teritoriálne
vymedzenie sa má vzťahovať a malo by byť dohodnuté aj pre zákaz konkurencie. V rámci konkurenčnej
doložky si mohli strany sporu ako zmluvné strany dohodnúť územný rozsah zákazu konkurencie aj
úplne odchylne. Preto mu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri utváraní tohto
záveru a takýto záver súdu považuje za arbitrárny a účelový. Ak by aj bol v rámci konkurenčnej doložky

dohodnutý zákaz vzťahujúci sa na všetky krajiny Európskej únie, išlo by o neprimerane prísny zásah
do slobody podnikania na jeho strane, ktorý by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností vyhodnotiť
ako priam neobmedzený zákaz podnikania, čo považuje za neprípustné. Dojednanie konkurenčnej
doložky tak ako je obsiahnuté v rámcovej zmluve o dielo, je jednoznačne absolútne neplatným právnym
úkonom pre absenciu obligatórnych náležitostí podľa § 672a Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho

nemohol bez ohľadu na to či by došlo alebo nedošlo k porušeniu konkurenčnej doložky žalobcovi
vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha a v spojení
s tým ani nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, keďže táto by bola viazaná na porušenie
záväzkužalovanýmzneplatnéhoprávnehoúkonu(neplatnúkonkurenčnúdoložku).Zároveňtvrdil,ženazáklade vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby z jeho strany došlo k porušeniu akejkoľvek
povinnosti z rámcovej zmluvy o dielo zakladajúcej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva
– zákonného úroku z omeškania. Slovné spojenie „nevykonávať práce pre tie subjekty“, logicky evokuje,

že má ísť o priamy záväzkový vzťah, na základe ktorého by nemal v danom prípade vykonať pre
spoločnosť „Háje“ určitú službu, za ktorú by mu táto spoločnosť mala zaplatiť dohodnutú odmenu.
Aj keď na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že text rámcovej zmluvy o dielo pripravil
výlučne žalobca a takéto znenie zmluvy používal pri všetkých „živnostníkoch“, s ktorými uzatváral túto
zmluvu obdobne ako s ním a on nemal možnosť individuálne zasiahnuť do obsahu tejto zmluvy, súd

pri výklade tohto zmluvného dojednania nebral do úvahy princíp „contra proferentem“. Navyše nikdy
nemal žiadny dosah na „zákazky“ pre niektorú zo spoločností „Háje“ a nikdy nevykonával práce pre
niektorú z týchto spoločností. Teda nebol v žiadnom obchodnom rokovaní a ani v žiadnom obchodnom
vzťahu so spoločnosťou „Háje“ a nedisponoval žiadnymi informáciami, ktoré by mohol použiť vo svoj
prospech na úkor žalobcu. V čase ukončenia spolupráce so žalobcom nemal ani vedomosť, na akých
konkrétnych zákazkách bude pre obchodnú spoločnosťou Stanovrenovation, s. r. o. pracovať. Okrem

toho nesúhlasil ani s posúdením ním vznesenej námietky premlčania in eventum v nadväznosti na
zmenu žaloby učinenú žalobcom priamo na pojednávaní konanom 12. novembra 2019, o pripustení
ktorej rozhodol súd uznesením priamo na tomto pojednávaní. Touto zmenou žaloby došlo k uplatneniu
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia povinnosti vyplývajúcich z článku V bod 2.
písm. c) rámcovej zmluvy o dielo, pričom podľa jeho presvedčenia bola táto zmena žaloby vykonaná po

uplynutíštvorročnejzákladnejpremlčacejdoby.Hocižalobabolapodanánasúd18.decembra2017,kjej
zmene došlo až 12. novembra 2019, a teda vo vzťahu k vykonanej zmene žaloby bol jednoznačne nárok
uplatňovaný žalobcom premlčaný. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť

ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, alebo
aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vzhľadom k tomu, že
konkurenčná doložka nie je oddeliteľná od ostatného textu rámcovej zmluvy o dielo a môže existovať
len spolu s touto zmluvou, je zrejmé, že pokiaľ toto rozhodné územie bolo špecifikované už v úvodných
ustanoveniach zmluvy, nebolo potrebné, aby to bolo opakovane uvádzané aj priamo v ustanovení,
ktoré upravuje zákaz konkurenčnej činnosti. Podstatné bolo tiež vymedzenie konkurenčnej doložky aj

personálne, keď rámcová zmluva o dielo výslovne vymedzovala záväzok neposkytovať konkurenčné
plnenia „pre tie osoby, u ktorých dodávateľ pre objednávateľa realizuje alebo realizoval stavebné práce
podľa tejto zmluvy“. Nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami žalovaného o neprimeranom zásahu do práva na
podnikanie,pretožeoneprimeranomzásahuniejemožnéhovoriťzasituácie,keďžalovanýmalmožnosť
počas trvania zmluvného vzťahu vykonávať rovnaké práce preňho ako vykonával priamo pre obchodnú

spoločnosť „Háje“. Avšak žalovaný nielenže začal vykonávať práce pre rovnaký subjekt, u ktorého
realizoval práce ako subdodávateľ preňho počas trvania rámcovej zmluvy o dielo, ale priamo pokračoval
v zákazku, ktorú mal s obchodnou spoločnosťou „Háje“ zazmluvnenú on. Rámcová zmluva o dielo bola
žalovanému doručená, nepodpisoval ju ihneď pri jej doručení, mal možnosť si ju preštudovať a navrhnúť
jej zmeny, čo nikdy neurobil. Pre posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným je podstatné,

kedy fakticky došlo zo strany žalovaného k vykonávaniu prác pre obchodnú spoločnosť „Háje“ mimo
zmluvný rámec s ním. Z jeho e-mailovej komunikácie s obchodnou spoločnosťou „Háje“ a aj z výpovede
svedka G. H. je zrejmé, že žalovaný začal porušovať svoje povinnosti v 48. týždni roka 2015, ktorý začal
23. novembra 2015. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.

10. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej zopakoval svoje argumenty týkajúce
sa absencie obligatórnych náležitosti konkurenčnej doložky ustanovených v § 672a Obchodného
zákonníka, neplatnosti konkurenčnej doložky, nepreukázania porušenia konkurenčnej doložky z jeho
strany, nemožnosti ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy o dielo a ním vznesenej námietky premlčania. Na

základe uvedených skutočností žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, pričom uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohtorozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca nepodal k odvolacej replike žalovaného odvolaciu dupliku.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle

ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa

odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

Pokiaľ žalovaný polemizoval o tom, že v článku V bod 2. písm. d) rámcovej zmluvy o dielo absentuje

teritoriálne vymedzenie zákazu konkurencie, odvolací súd má za to, že aj keď v tomto ustanovení nie je
výslovne uvedené miesto, na ktoré sa vzťahuje konkurenčná doložka, z jej znenia je zrejmé, že žalovaný
sa zaviazal nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizoval práce na základe rámcovej zmluvy
o dielo, a keďže žalovaný má vedomosť o tom, kde pracoval počas zmluvného vzťahu so žalobcom,
nemôže mať pochybnosti o tom, kde tieto práce po zániku zmluvného vzťahu vykonávať nesmie.

Konkurenčná doložka tak jednoznačne určovala voči ktorým konkrétnym osobám, aké konkrétne práce
vykonávať nesmie.

17. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že argumentácia súdu prvej inštancie, že územný rozsah

platnosti klauzuly je daný krajinami Európskej únie, čo podľa názoru súdu vyplýva z článku II. rámcovej
zmluvy o dielo, podľa ktorého miesto výkonu stavebných prác: krajiny Európskej únie, nie je správna,
pretože toto ustanovenie zmluvy len vymedzuje, kde všade by mohol žalovaný stavebné práce pre
žalobcu vykonávať. Avšak v článku V bod 2. písm. d) rámcovej zmluvy o dielo je konkrétne vymedzené
miesto, vykonávania stavebných prác, na ktorom môže byť, resp. bude ich vykonávanie sankcionované

zmluvnou pokutou

18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie mal pri výklade
konkurenčnej doložky vziať do úvahy princíp „contra proferentem“, pretože zo znenia konkurenčnej
doložky nepochybne vyplýva, že konkurenčná doložka bola vyjadrená dostatočne určito.

19. K námietke premlčania vznesenej žalovaným odvolací súd uvádza, že na pojednávaní konanom
12. novembra 2019 súd síce pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností
tvrdených v pôvodnej žalobe, a to v tom smere, že žalobca odôvodňuje dôvodnosť uplatneného nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty aj čl. V bod 2. písm. c) rámcovej zmluvy o dielo, avšak žalobcovi bolo

naďalej možné priznať nárok na zmluvnú pokutu aj na podklade pôvodnej žaloby, nakoľko porušenie
povinnosti upravenej v článku V bod 2. písm. d) žalovaným bolo tvrdené už v pôvodnej žalobe.20. Ak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal
s okolnosťami nepokračovania v ďalšej spolupráci so žalobcom a s okolnosťami ďalšej spolupráce
s obchodnou spoločnosťou Stanorenovation, s. r. o., odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu. Ako

jedinú dôvodnú odvolaciu námietku teda odvolací súd hodnotí vyjadrenie žalovaného v podanom
odvolaní, že súd prvej inštancie sa v rozsudku náležite nevysporiadal s okolnosťami nepokračovania
v ďalšej spolupráci so žalobcom a s okolnosťami ďalšej spolupráce s obchodnou spoločnosťou
Stanorenovation s.r.o. Súd prvej inštancie v rámci konečného hodnotenia dôkazov, ktorému malo
predchádzať ich hodnotenie jednotlivo a následne vzájomnej súvislosti, sa vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal so skutočnosťami ktoré vyplývali z listinných dôkazov pripojených k žalobe (faktúry) na
ktorých je uvedená spoločnosť Hajé Holding BV a nie žalovaný a výsluchu svedkov ktorí uvádzali že
od 11/2015 po predchádzajúcej dohode medzi žalovaným a E. F. však žalovaný ako subdodávateľ
prostredníctvom pána Miženku – Stanorenovation s.r.o. začal vykonávať stavebné maliarske práce
pre spoločnosti Hajé Holding B.V. a Hajé Reestaurant de Aascholver B.V. Dôsledné vyhodnotenie
uvedených skutočností bolo zásadné pre posúdenie, či skutočne došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti

a vzniku nároku na zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- eur.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho názoru
vyjadreného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a to tak, že v rámci hodnotenia
dôkazov jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti sa vo svojom rozhodnutí vysporiada so
skutočnosťami ktoré vyplývali z listinných dôkazov pripojených k žalobe (faktúry) a skutočnosťami ktoré
vyplynuli z výsluchu svedkov. Uvedené vyhodnotenie bude podkladom pre rozhodnutie sa súdu prvej

inštancie, či žalobcovi možno jeho nárok uplatnený žalobou priznať alebo je nevyhnutné jeho žalobu
zamietnuť. Po naznačenom kontexte bude potrebné sa pri posúdení veci súdom prvej inštancie taktiež
vysporiadať aj s rozhodnutím ÚSSR sp. zn. III ÚS 101/2020 ktorým bol už tunajší súd usmerňovaný
v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/30/2020 (konanie o zmluvnej pokute z dôvodu porušenia
konkurenčnej doložky u osoby živnostníka). Možnosť aplikácie záverov predmetného rozhodnutia

na posudzovanú vec v tomto konaní súd prvej inštancie zváži s ohľadom na skutkový stav veci
posudzovanej ÚSSR a predmetnej veci. Je potrebné mať na pamäti, že len samotný status porušovateľa
(živnostníka) nemôže byť jediným kritériom pre použitie právnych záverov v predmetnom rozhodnutí
uvedených. Konkurenčná doložka by mala byť napriek zmluvnej voľnosti zmluvných strán dojednaná
v súlade s primeranosťou, inak by potencionálne mohla dosahovať presah do základného práva podľa

čl. 35 ods.1 Ústavy SR . S poukazom na uvedené, bude aj toto „nadhľadové“ posúdenie úlohou súdu
prvej inštancie, ktorý v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom bude plne oprávnený voľnou
sudcovskou úvahou posúdiť jej primeranosť.

23. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie § 391 ods. 2 CSP).

24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov
konania v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).