Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010190
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2322010190.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. marca XXXX v
C., trvalé bydlisko D. C. XXX/XX, E., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona
(ďalej len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. mája 2022,
č. k. 0T/44/2022-78, na verejnom zasadnutí konanom 6. decembra 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 4. mája 2022, č. k. 0T/44/2022-78, uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa19.02.2022včasepo14:00hod.vmesteSereďnaUliciCukrovarskejč.742/28vobchodnomdome
Kaufland, v priestoroch predajne, z regálu zobral 1 kus sladidlo 1200 tabliet o hmotnosti 72 g v hodnote
0,99 eura, ktoré si vložil do ruky a s takto ukrytým tovarom prešiel cez samoobslužnú pokladničnú zónu
bez zaplatenia tovaru a hoci bol dňa 29. 12. 2021 za priestupok proti majetku blokovou pokutou č. A
2200550513 nezaplatenou na mieste vo výške 30,- eur postihnutý.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že nariadil hlavné pojednávanie na 4. mája 2022, na ktoré

sa obžalovaný nedostavil, preto vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na tento postup podľa
okresného súdu boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), lebo
obžaloba mu bola riadne doručená 22. februára 2022, bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný 8.
apríla 2022 postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por., mal možnosť vyjadriť sa o skutku (19. februára 2022),
ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia
o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a bol aj upozornený na možnosť preštudovať spis (19.

februára 2022) a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, a nakoniec
bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený (v predvolaní na hlavné
pojednávanie, ktoré mu bolo doručené 8. apríla 2022).

Okresný súd ďalej výrok o vine odôvodnil tým, že výpoveďami obžalovaného a svedka bolo preukázané,

že obžalovaný sa dopustil úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák.K výroku o treste okresný uviedol, že doposiaľ uložené (ne)podmienečné tresty odňatia slobody nesplnili
svoj účel a neviedli k náprave obžalovaného, hoci sa jedná o najprísnejší trest pre páchateľa, preto

okresný súd nemohol zvažovať uloženie iného trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovaný sa navyše skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania
v trestnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/3Gv 116/19/1000. U
obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že skutok oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a
jednu priťažujúcu okolnosť a to, že v minulosti už bol za trestné činy odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).

Pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a trest odňatia slobody určil v
rozmedzí trestnej sadzby 0 až 2 roky. Keďže obžalovaný páchal podľa okresného súdu trestnú činnosť
opakovane a predošlé nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave, ani preňho neboli
ponaučením, či výstrahou pred ďalším páchaním trestnej činnosti, uložil mu okresný súd trest odňatia
slobody s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti vo výmere 5 mesiacov.

S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10. rokoch
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal
práva na podanie odvolania.

Obžalovanému, ktorý nebol osobne prítomný pri vyhlásení rozsudku, bolo písomné vyhotovenie
rozsudku doručené do vlastných rúk 17. júna 2022.

Obžalovaný voči rozsudku podal odvolanie osobitným vlastnoručným písomným podaním doručeným

okresnému súdu 27. júna 2022.

V odvolaní uviedol, že uvedenú krádež nemohol spáchať, pretože išlo o škodu 0,99 eur. Danú vec
neodcudzil. Voči priestupku je trest odňatia slobody vo výške 5 mesiacov neprimerane prísny, nakoľko

trpí psychickou poruchou, podľa neho by sa mal liečiť a nie sedieť vo väzení. Taktiež namieta zaujatosť
sudkyne, nakoľko táto tvrdila, že má podmienku, pričom, keď sa opýtal v akej veci, povedala, že si
pomýlila papiere. Bolo mu vytknuté, že v Rakúsku a Nemecku dostal 3-krát nepodmienečné tresty, čo
nie je pravda, lebo v Rakúsku usvedčil celú skupinu a dostal 12 mesiacov a ostatní dlhoročné tresty.
A v Nemecku mu boli uložené len peňažné tresty. Postačovalo by mu uložiť aj trest povinnej práce, ktorý

by vykonal a rád by sa liečil. Uvedomuje si svoje protiprávne konanie a ľutuje ho a vzhľadom na jeho
chorobu navrhuje, aby mu bol uložený iný trest.

Prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie
o odvolaní obžalovaného 5. augusta 2022.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
6. decembra 2022, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry. Pokiaľ ide o obžalovaného,
tento bol riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia, na verejné zasadnutie sa
nedostavil, preto sa vykonalo v jeho neprítomnosti. Dokazovanie krajský súd nedopĺňal, nakoľko v tomto

smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné.Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by

krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Ku konaniu a k výroku o vine

Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní konkrétne procesné
pochybenia nevytýkal. Krajský súd sa preto v rámci odvolacieho prieskumu zameral len na také chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., avšak také chyby nezistil.

Hlavné pojednávanie sa správne konalo v neprítomnosti obžalovaného, keď aj krajský súd je toho
názoru, že túto trestnú vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez

prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní, súčasne boli splnené aj všetky ostatné zákonné
podmienky predpokladané ust. § 252 Tr. por., na čo správne poukázal okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Pokiaľideodokazovanie,krajskýsúdodvolacímprieskumomzistil,žeokresnýsúdpostupovalvprocese
dokazovania v súlade s Trestným poriadkom, keď aj bez súhlasu obžalovaného (§ 252 ods. 5 Tr. por.)
prečítal zápisnice o výsluchu obžalovaného a svedka z prípravného konania.

Obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčila predovšetkým jeho vlastná výpoveď z prípravného
konania, v ktorej sa ku skutku priznal a opísal okolnosti prípadu, ako aj výpoveď svedka F. z prípravného
konania. Ani krajský súd tak nemá žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný skutok sa stal spôsobom
opísaným v skutkovej vete výroku o vine a že ho spáchal obžalovaný.

Okresný súd zistený skutkový stav aj správne právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. g) Tr. zák., keďže si obžalovaný prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to konkrétne 29. decembra 2021 mu bola uloženábloková pokuta 30 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., a to blokom
č. A 2200550513, nezaplatenou na mieste, právoplatným 29. decembra 2021.

V podrobnostiach potom krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby
vecne správne argumenty okresného súdu na tomto mieste opakovať. Súčasne krajský súd na tomto
miestepripomína,ževdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutiasúduprvéhoadruhéhostupňatvoria
jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne

závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutia o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine, tieto vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodné. Výška spôsobenej škody pri tomto trestnom čine nie je podstatná. Podstatnou z hľadiska
použitej právnej kvalifikácie je skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil krádeže (prisvojil si cudziu vec
tým, že sa jej zmocnil) opakovane napriek tomu, že bol za takúto drobnú krádež v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch priestupkovo postihnutý. Úmyslom zákonodarcu bolo trestnoprávne postihovať

páchateľov tzv. drobných krádeží, ktorí sa ich v priebehu 12 mesiacov dopustia napriek tomu, že boli
štátom v podobe priestupkového postihu upozornení, aby tak nečinili.

Na strane druhej, pri každom prečine je potrebné skúmať tzv. materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr.

zák.,ktorúokolnosťokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuopomenulvyhodnotiť.Krajskýsúd
pretodopĺňa,pokiaľideozávažnosťsúdenéhočinuvzmysle§10ods.2Tr.zák.,ževzhľadomnaspôsob
vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku
obžalovaného a fakt, že sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane napriek odsúdeniam, je nepochybne
vyššia ako nepatrná.

Tvrdeniu obžalovaného, že trestný čin spáchal v súvislosti so svojou psychickou poruchou, nebolo zo
strany podporené žiadnym dôkazom, ani dôkazným návrhom, preto uvedené krajský súd považoval za
účelovo produkovanú obhajobu s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

K výroku o treste všeobecne

Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, obžalovaný mu v odvolaní konkrétne chyby nevytýkal, v konečnom

návrhu uviedol len toľko, že chce nižší trest, resp. alternatívny trest.

Skôr ako sa krajský súd vysporiadal s touto námietkou obžalovaného musel preskúmať, či výrok o treste
zodpovedá stavu veci a zákonu, resp. či netrpí chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné pripomenúť niektoré východiská rozhodné pre
ukladanie trestu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestuje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.

Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.

K výroku o treste konkrétne

Zuvedenýchkritériíkrajskýsúdvychádzalajpriposudzovanízákonnostiaprimeranostiuloženejsankcie
v tejto trestnej veci.

Pokiaľ ide o druh trestu, správne okresný súd ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať

nepodmienečný trest odňatia slobody. Ani podľa názoru krajského súdu iný druh trestu u obžalovaného
neprichádzal do úvahy, keďže sa trestnej činnosti dopúšťa napriek tomu, že už bol potrestaný aj
nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré v minulosti vykonal. Ak ho od trestnej činnosti ani
tieto tresty neodradili, resp. neviedli k jeho náprave, tak niet dôvodu sa domnievať, že by iný ako
nepodmienečný trest odňatia slobody splnil účel sledovaný Tr. zák., najmä z hľadiska individuálnej

prevencie.

Nesprávne však okresný súd poukazoval na to, že dôvodom pre uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody má byť aj ten fakt, že obžalovaný trestný čin spáchal 19. februára 2022, teda počas

plynutia skúšobnej doby uloženej mu rozhodnutím Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR 30. októbra
2019,sp.znVII/3Gv116/19/1000,ktorýmmubolopodmienečnezastavenétrestnéstíhaniepreobzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom mu
bola určená skúšobná doba v trvaní 60 mesiacov, t. j. do 8. novembra 2024.

Skúšobná doba určená pri podmienečnom zastavení trestného stíhania nemá rovnakú povahu ako
skúšobná doba podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody uvedená v ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. Analógia použitá okresným súdom pri aplikácii cit. zákonného
ustanovenia je neprípustná, nakoľko rozširuje podmienky ukladania iného ako podmienečného trestu

odňatia slobody nad rámec cit. ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. aj o skúšobnú dobu podmienečného zastavenia
trestného stíhania.

Okresný súd u obžalovaného následne správne preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a správne u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že skutok oľutoval (§ 36

písm. l/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť a to, že v minulosti už bol za trestné činy odsúdený ( § 37
písm. m/ Tr. zák.). Pri určení druhu a výmery trestu teda správne postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
a trest odňatia slobody určoval v rozmedzí trestnej sadzby 0 až 2 roky.

Pokiaľ ide o okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,
tento je podľa názoru krajského súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej trestnej
činnosti a okolnosti prípadu, trestom primeraným a spravodlivým, ktorý u obžalovaného splní svoj účel
nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.Okresný súd v napadnutom rozsudku neuviedol, že v Rakúsku a Nemecku mu boli uložené

nepodmienečné tresty odňatia slobody ako to prezentuje vo svojich odvolacích námietkach obžalovaný,
ale okresný súd konštatoval, že bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný nielen na území Slovenskej
republiky, ale aj v zahraničí, pričom z tohto celkového počtu odsúdení mu bol niekoľkokrát uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Čo sa týka ľútosti obžalovaného nad jeho protiprávnym konaním, k tomu krajský súd uvádza, že
okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., preto námietka
obžalovaného v tomto smere nebola dôvodná. Na strane druhej však ohľadne úprimného oľutovania
a uvedomenia si protiprávnej činnosti zo strany obžalovaného možno mať značné pochybnosti, nakoľko
na začiatku odvolacích námietok obžalovaný tvrdí, že trestný čin nespáchal. Súčasne však na záver svoj

skutok ľutuje. V tomto prípade však odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného, teda len v jeho
prospech, preto krajský súd nemohol túto poľahčujúcu okolnosť nepriznať, nakoľko by išlo o postup
v neprospech obžalovaného.

Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd postupoval v súlade so
zákonom, keď obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestusostrednýmstupňomstráženia,keďžeobžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchaním
súdeného trestného činu bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, konkrétne vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/207/2018.

O námietke zaujatosti voči konajúcej sudkyni okresného súdu, ktorá bola súčasťou odvolacích námietok
obžalovaného krajský súd nekonal, nakoľko táto námietka sa týkala výlučne jej procesného postupu.
O námietkach zaujatosti, ktoré sú odôvodnené len procesným postupom orgánov činných v trestnom

konaní alebo súdu v konaní, sa v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná.

S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí

zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.