Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/461/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219326
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5108219326.11

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. XXXX/XX, J., právne zastúpená JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátkou so sídlom J., V. XX, proti
odporcom: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. P. XXXX/XX, 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
P. XXXX/XX, J., obaja právne zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom v J., M. P.
XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o zriadenie vecného

bremena, na odvolanie navrhovateľky a odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina
z 23. februára 2015, sp. zn. 17C/159/2008-649, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX

a to k rodinnému domu súp. č. XXXX postaveného na KN-C parcele č. 4719/2 a k pozemku KN-C parcele
č. 4719/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku
okresného súdu, vychádzajúc zo záväzného právneho záveru krajského súdu, že reálne rozdelenie veci
nie je dobre možné, skúmal ďalšie podmienky pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa §
142 ods. 1 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania
mal preukázané, že navrhovateľka spoluvlastnícky podiel 3-ín k vyporiadávaným nehnuteľnostiam

nadobudla darovacou zmluvou, ktorej vklad v katastri nehnuteľností bol povolený pod č. V 5098/97
(podiel1-iny)adarovacouzmluvou,ktorejvkladbolpovolenýpodč.V4255/05(podiel1-ice).Odporcovia
v rade 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel 1-iny nadobudli titulom kúpy č. RI 670/1980. Odporcovia v rade
1/, 2/ po realizácii kúpy spoluvlastníckeho podielu následne so súhlasom pôvodného podielového
spoluvlastníka realizovali prístavbu a nadstavbu rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky,
ktorú od roku 1984 do súčasnej doby užívajú. V danom prípade sa jedná o riešenie konfliktu dvoch

práv, práva navrhovateľky ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností a na druhej strane právo
odporov v rade 1/ a 2/ na súkromie a obydlie. Spoluvlastník má právo na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom na druhej strane ide o záujem na zabezpečení bývania ako
jednej zo základných sociálnych istôt, kedy obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva.
Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia a tieto dôvody sú

významnou okolnosťou, ktorú je potrebné pri rozhodovaní brať do úvahy. Takéto okolnosti nastali aj na
strane odporcov, keď vytvorenie bytovej jednotky nadstavbou a prístavbou k pôvodnému rodinnému
domu vykonali so súhlasom pôvodných spoluvlastníkov nehnuteľností, v súčasnej dobe sú odkázaní
na bývanie v samostatnej bytovej jednotke spornej nehnuteľnosti, na vytvorenie bytovej jednotky zložili
nemalé finančné investície a uvedenú bytovú jednotku dlhodobo užívajú, vo vzťahu ku ktorej majú už
vytvorené silné citové väzby. V neprospech navrhovateľky vyznieva, že táto má záujem iba o vyriešenie

sporných užívacích vzťahov, pritom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre ňu prioritu vzhľadom na
čas, keď vec neužíva a pri nadobudnutí svojho podielu mala vedomosť o spôsobe a rozsahu reálnevymedzených častí pre užívanie odporcami. V konaní bola taktiež významná okolnosť, že už v roku 2005
prebiehalirokovaniamedzipôvodnýmipodielovýmispoluvlastníkmi(rodičminavrhovateľky)asamotným
odporcom v rade 1/, ktorý navrhoval spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

dohodou, avšak k vzájomnému dosiahnutiu dohody medzi nimi nedošlo. V čase rozhodovania súdu
násilné správanie odporcu v rade 1/ ako podielového spoluvlastníka voči navrhovateľke ani jej matke
preukázaný nebol. Negatívne správanie jedného z podielových spoluvlastníkov sa musí prejavovať
objektívne, nestačí len subjektívny pocit. Navrhovateľka pokiaľ aj poukazovala na nedorozumenia a na
značné narušenie spolužitia, tieto skutočnosti preukázané neboli. Navrhovateľka predložila oznámenia

o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu za obdobie rokov 2003 - 2006, pričom pretrvávajúci
konflikt medzi spoluvlastníkmi od podania návrhu ani v súčasnosti nebol preukázaný. Na základe takto
zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v danom prípade v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo účastníkov za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku. Zamietol
aj návrh odporcov na zriadenie vecného bremena pozemku KN-C parcele č. 4719/10 o výmere 109 m2,

ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, v prospech vlastníka bytu č. 2 a nebytového priestoru
č. 1 v dome súp. č. XXXX, postavených na pozemkoch KN-C parcele č. 4719/11 o výmere 114 m2 -
zastavané plochy, KN-C parcely č. 4719/12 o výmere 37 m2 a KN-C parcele č. 4719/13 o výmere 21 m2,
zodpovedajúci práva prechodu pešo a pre jazdu autom a to vo vyznačenom rozsahu plochy 59,51 m2,
ako je vyznačené v geometrickom pláne č. 17C/159/2008 z 30.03.2012, overeného správou katastra

Žilina dňa 20.04.2012 pod č. 519/2012. Zriadiť vecné bremeno je možné iba v zmysle podmienok
uvedených v § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol zamietnutý, nevznikli žiadne nové nehnuteľnosti, vo
vzťahu ku ktorým by bolo dôvodné zriadiť vecné bremeno, preto návrh odporcov na zriadenie vecného
bremena ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Keďže každá

z procesných strán mala rovnaký úspech a neúspech v konaní, žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že okresný

súd dôsledne neskúmal podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle
§ 142 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo
spoluvlastníkov. Skutkové zistenie okresného súdu nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Okresný
súd dospel k záveru, že odporcovia s návrhom na prikázanie vlastníctva spornej nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva nesúhlasili a podaný návrh považovali za šikanózny, ktorý by poškodzoval

odporcov a bol by v rozpore so samotnou podstatou ústavného práva vlastniť majetok. Na pojednávaní
konanom dňa 06.10.2014 o prikázanie rodinného domu a pozemku do výlučného vlastníctva prejavila
záujem tak ona, ako aj samotný odporca v rade 1/, ktorý však poukazoval na doživotné právo bývania
jej matky v dome. Odporca sa vyjadril aj k prípadnej výške výplatku z vyporiadania nehnuteľností podľa
posudku znalca, okresný súd sa s touto časťou výpovede odporcu v rade 1/ nijako nevysporiadal

a nevykonal žiadne dokazovanie. Hľadiskom pri úvahe súdu o tom, či súd prikáže vec jednému so
spoluvlastníkov je aj solventnosť účastníka. V priebehu celého konania prejavovala záujem o prikázanie
spoluvlastníckeho podielu odporcov do svojho výlučného vlastníctva, aj o možnosti a schopnosti vyplatiť
odporcov v rade 1/, 2/ z vyporiadaného spoluvlastníckeho podielu. Ak aj odporca v rade 1/ potvrdil
záujem o prikázanie jej spoluvlastníckeho podielu do jeho výlučného vlastníctva, mal zisťovať, či je u

účastníkov splnené hľadisko solventnosti. Právny zástupca odporcov vo vyjadrení zo dňa 12.02.2015
uvádza, že odporcovia na vyplatenie primeranej náhrady spoluvlastníckych podielov nemajú finančné
prostriedky. Pokiaľ by spoluvlastnícky podiel odporcov bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, je
ochotná odporcom vyplatiť náhradu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola už určená Znaleckým posudkom č. 9/2010 zo

dňa 18.07.2010 na sumu 239.000 Eur. Znamená to, že v prípade prikázania spoluvlastníckeho podielu
odporcov do jej vlastníctva by odporcom patrila náhrada vo výške 59.750 Eur a v prípade prikázania jej
spoluvlastníckehopodieludovýlučnéhovlastníctvaodporcu,byjejpatrilanáhradavovýške179.250Eur.
Odporca v rade 1/ dňa 26.09.2013 na rokovaní požadoval za svoj spoluvlastnícky podiel sumu 150.000
Eur, kedy by odporca v rade 1/ prejavil záujem na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

tak, aby sa stala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je
podľa § 142 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka jedným, ale nie jediným a rozhodujúcim kritériom
preprikázanieveciniektorémuzospoluvlastníkov.Ďalšímkritériomjeajúčelnévyužitieveci.Priobytnom
dome súdy skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov, prihliadajú na to, kto dosiaľ dom obýval, kto houdržiaval, opravoval, prípadne do neho investoval a ktorý je schopný naďalej sa starať o jeho údržbu.
Právny zástupca odporcov vo vyjadrení z 12.02.2015 uviedol, že prikázanie predmetných nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva nerieši možnosť bývania odporcových rodinných príslušníkov, ktorí sú

odkázaní na bývanie v spornom rodinnom dome a nemajú inú možnosť zabezpečenia si bývania. Pokiaľ
by však odporcom za ich spoluvlastnícky podiel bola vyplatená náhrada vo výške 59.750 Eur, jedná
sa o sumu, ktorá umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Pokiaľ odporcovia
sa vyjadrovali, že v prípade náhrady určenej podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu by jej výška
zďaleka nepresahovala sumu, ktorá by mala zodpovedať odporcami vykonanému a financovanému

zhodnoteniu nehnuteľností, v tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva možno vykonať aj v širšom zmysle na základe návrhu účastníka alebo vzájomného
návrhu, ktorý však odporcovia nepodali. Odporca v rade 1/ okrem záujmu o bývanie neprejavuje žiadny
iný záujem o nehnuteľnosti, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o jeho údržbu, opravu a úpravy. Pokiaľ
odporcovia v roku 1984 realizovali prístavbu a nadstavbu rodinného domu, na bytovej jednotke bez
súhlasu spoluvlastníka vymenili len okná. Iné investície, opravy a úpravy domu vykonané odporcami

okrem drobných úprav v roku 2014 (náter parapetu okna v zadnej časti prístavby, náter zárubne v
zadnej časti prístavby) nie sú známe a odporcovia ani nemajú záujem sa dohodnúť na oprave domu,
ktorá vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu (výmenu rozvodov vrátane pôvodných prípojok inžinierskych sietí
do nehnuteľnosti, zateplenie domu, výmenu okien v pôvodnej časti domu, bleskozvod), čo si vyžiada
rozsiahlejšie investície. Odporcovia navrhujú ponechať nezmenený spoluvlastnícky stav týkajúci sa

užívania nehnuteľnosti, t. j. v konečnom dôsledku užívať 2/3-iny nehnuteľnosti a na úhradu ďalších
nákladov spojených s užívaním, udržiavaním nehnuteľností a starostlivosti o ne prispieť maximálne
do výšky spoluvlastníckeho podielu zapísaného v katastri nehnuteľností. Naproti tomu ona sama
dlhodobo investuje do obnovy sporného domu a priľahlých pozemkov, na čo súd pri rozhodovaní
neprihliadal. Ani účelné využitie veci nie je rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov

konania bude vec prikázaná do vlastníctva. Ide o súhrn viacerých skutočností relevantných v danej
veci, pričom ak pre určenie nebude rozhodujúca výška podielov a účelné využitie veci, súd musí
zdôvodniť, prečo tieto kritériá nie sú rozhodujúce. Pod násilným správaním sa spoluvlastníka má zákon
na mysli nielen fyzické, ale aj psychické násilie (prípady výtržníctva, fyzické napádanie či hrubé urážanie
spoluvlastníkov a podobne). V danom prípade ide len o násilie odporcu v rade 1/ voči nej. Z vyjadrení

účastníkov na pojednávaní dňa 06.10.2014 jednoznačne vyplýva, že vzťahy nielen medzi nimi ako
spoluvlastníkmi, ale aj medzi ich rodinnými príslušníkmi sú sporné, problematické a napäté. Dochádza
k vzájomnému urážaniu, posmievaniu, prípadne aj k provokovaniu, a to aj v čase rozhodovania súdu.
Z vyjadrení účastníkov vyplýva, že obaja spoluvlastníci sa snažia vyhýbať jeden druhému z obavy
ďalšieho vyhrážania a urážania. Akákoľvek komunikácia medzi účastníkmi je bezpredmetná, končí

sa hádkou alebo vyhrážaním. Takéto správanie má charakter psychického násilia, ktoré je neúnosné
a nejde len o jej subjektívny pocit. Okresný súd tieto okolnosti dôsledne neskúmal a nesprávne
posúdil vykonané dôkazy, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa
vzájomných vzťahov spoluvlastníkov. Okresný súd povýšil potrebu bývania odporcov v rade 1/, 2/,
avšak bez zohľadnenia možnosti zabezpečiť si za náhradu iné bývania, konštatovanie o počiatočných

investíciách súvisiacich s vybudovaním bytovej jednotky, ktorú odporcovia využívajú a vyhodnotením
násilného správania sa spoluvlastníka. Okresný súd teda neskúmal všetky kritériá podstatné pre jeho
rozhodnutie o možnosti prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov, ani neuviedol, ktoré kritérium je
z jeho hľadiska najpodstatnejšie. Okresný súd dôsledne neskúmal podmienky pre zamietnutie návrhu
z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle podmienok uvedených v § 142 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Existencia dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť
takéhoto rozhodnutia. Musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd
by žalobe vyhovel. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu neobsahuje žiadne porovnanie situácie,
ktorá by pre odporcov vznikla vyhovením žalobe so situáciou, ktorá by pre odporcov vznikla v prípade
jej zamietnutia. Okresný súd sa vôbec nezaoberal vyhodnotením odkázanosti odporcov na bývanie v

spornej nehnuteľnosti, a to konkrétne odporcu v rade 1/, keďže odporkyňa v rade 2/ je od roku 2005
umiestnená v Domove sociálnych služieb a sporný dom neužíva a nie je ani predpoklad, že by ho
v budúcnosti užívala. Jej rodičia pristúpili k možnosti vykonania prístavby a nadstavby svojho domu
z dôvodov zabezpečenia bývania odporkyne v rade 2/ a jej rodiny s tým, že následne odporkyňa v
rade 2/ doopatruje svojich rodičov v ich starobe, avšak vzhľadom na zmenu pomeru, ktorá následne

nastala v podobe rozvrátenia manželstva odporcov, aj keď odporkyňa v rade 2/ ochorela a rodina jej
neposkytla adekvátnu pomoc a opateru, rodičia jej darovali svoj spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho
savminulostioobidvochrodičovavsúčasnejdobeosvojumatkuriadnestarávstarobe.Odporcavrade
1/ a jeho rodina (s výnimkou odporkyne v rade 2/) aj napriek tomu, že svoje bytové pomery si v domeuspokojujú, o jej matku sa nestarajú a nepomáhajú jej. Dcéra odporcov dokonca v roku 2003 napadla
jej otca. Aj napriek tomu, že nie je odkázaná na bývanie v spornom dome a za situácie, ktorá by vznikla
po zániku podielového spoluvlastníctva, by nemusela riešiť otázku svojho bývania, o nehnuteľnosť

sa zaujíma, zveľaďuje okolie sporného domu, jej život sa viaže k týmto nehnuteľnostiam, kde žila od
narodenia do doby, kým sa osamostatnila a tým, že svojim rodičom poskytovala, resp. poskytuje v
predmetnom dome opateru, má k nemu silný citový vzťah. Zachovanie súčasných spoluvlastníckych
vzťahov nijako nerieši narušené problematické vzťahy účastníkov konania a ich rodinných príslušníkov,
keďže užívanie nehnuteľnosti medzi odporcami a medzi ňou a jej matkou je problematické a vznikajú

nezhody. Naposledy došlo k nezhode dňa 30.05.2015 medzi dcérou odporcov a medzi ňou, keď dcéra
odporcov jej začala nadávať a urážať ju. Okresný súd túto skutočnosť konfliktných vzťahov medzi
spoluvlastníkmi vzhľadom na svoj záver, že v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané násilné
správanie odporcu v rade 1/ ako spoluvlastníka k nej ani jej matke, nijako nehodnotil. Tieto konflikty
nie je možné riešiť v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Zamietnutím návrhu z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nie je reálny predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k podstatnej

zmene okolností konkrétneho prípadu tak, aby nemohol byť podaný prípadne nový návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zachovanie spoluvlastníctva neodstraňuje nezhody o
právach a povinnostiach a najmä nezhody vznikajúce pri užívaní nehnuteľnosti. Prikázaním veci je
možné tieto nezhody odstrániť a účastníci konania by tak boli nútení obrátiť sa na súd. Za týchto
okolností by v prípade úplného zistenia skutkových okolností bol zrejme správny záver, že nie sú dané

dôvody osobitného zreteľa tak, aby mohol byť návrh zamietnutý a je možné nehnuteľnosť prikázať do
výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov. Žiadala preto rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku, spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky žiadali rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedli, že okresný súd riadne zistil skutkový stav, ktorý správne
vyhodnotil a na ktorý správne aplikoval aj právne predpisy. Tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní
hodnotia ako účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovateľka v podanom odvolaní neprezentuje
žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neprodukovala v konaní prvého stupňa, ktoré by nemali byť

predmetom posúdenia súdom prvého stupňa a ktoré by súčasne mohli viesť k zásadnej zmene
prvostupňového rozhodnutia. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovými
zisteniami ohľadom aj druhého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva - prikázaním za náhradu jednému
zo spoluvlastníkov, pričom sa zaoberal tak skutočnosťou účelného využitia veci, ako aj hľadiskom
ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome. Neopomenul ani skutočnosť navrhovateľkou

namietaného (údajného) násilného správania sa odporcových rodinných príslušníkov voči jej osobe a
jej rodinným príslušníkom, ktoré v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Argumentácia
navrhovateľky poukazujúc na citácie zo zápisníc bola okresným súdom riadne vyhodnotená a náležité
odôvodnená. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na skúmanie podmienok solventnosti účastníkov vyplatiť
primeranú náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel, zákon obligatórne určuje, aby súd skúmal

a prihliadal na 1. účelné využitie veci a 2. násilné správanie sa spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Keďže v danom prípade bola preukázaná účelnosť využitia veci na ich strane (potreba
bývania pre nich a ďalších rodinných príslušníkov) a naopak neúčelnosť využitia veci na strane
žalobkyne a vôbec nebol preukázaný prvok násilia z ich strany, nemal dôvod skúmať podmienku
solventnosti účastníkov. Tieto súvislosti poukazujú na svoje majetkové pomery, keďže odporca v rade

1/ je dôchodca a dôchodok je jeho jediným pravidelným príjmom, odporkyňa v rade 2/ je dlhodobo
a ťažko chorá, umiestnená v Domove sociálnych služieb. Možnosť zabezpečiť finančné prostriedky
na vyplatenie primeranej náhrady ich dcérou a jej manželom je potrebné hodnotiť ako relevantnú.
Predovšetkým je potrebné prihliadať na to, že účastníkmi konania sú oni ako odporcovia v rade 1/, 2/,
ďalejžeprimeranánáhradavzmyslepodielovbynezodpovedalareálnejcene,resp.reálnevynaloženým

financiám, ktoré na zhodnotenie nehnuteľnosti vynaložili a ďalej, že na nehnuteľnosti sa viaže aj vecné
bremeno doživotného bývania matky navrhovateľky a odporkyne v rade 2/. V tejto súvislosti poukazujú aj
na Komentár Občianskeho zákonníka, Fekete: Občiansky zákonník. Komentár, Epos, Bratislava 2007,
str. 326 o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší podielové spoluvlastníctvo
účastníkov, ktoré dopadá aj na prejednávanú vec. Naďalej zastávajú názor, že realizovaná prístavba a

nadstavba je samostatnou vecou aj právnom slova zmysle. Žiadali preto rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti ako správny potvrdiť.Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh odporcov v rade 1/, 2/ na zriadenie
vecného bremena - práva prechodu, podali v zákonnej lehote odporcovia v rade 1/ a 2/ odvolanie.
Poukázali na skutočnosť, že predmetný návrh z 06.10.2014 doplnený podaním zo dňa 15.10.2014

je samostatným návrhom, ktorý je skutkovo i svojím právnym základom oddeliteľným od pôvodného
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na návrh navrhovateľky. Vzájomný
návrh bol podaný v súlade s ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru je možné
v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj o vzájomnom návrhu konať, keďže sa jedná
o tých istých účastníkov a obidva návrhy vzájomne skutkovo súvisia. Podaný návrh nie je vzájomným

návrhom na zriadenie vecného bremena, o ktorom by mal súd rozhodovať podľa pravidiel ust. § 142
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žiadali preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a ich
žalobnému návrhu vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. h/ v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá ust. § 132 O.s.p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov alebo inak nevyšli v konaní najavo; súd opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo. Skutkové zistenie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné
pre posúdenie veci z hľadiska hmotného, prípadne i procesného práva.

Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva:
a/ reálne rozdelenie veci,
b/ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu,

c/ predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pre zachovanie spoluvlastníctva zákon stanovuje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: a/ existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, b/ do úvahy prichádzajúce
vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo nariadením predaja veci a rozdelenie
výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Zákon kategóriu dôvodov hodných osobitného zreteľa

žiadnym spôsobom nevymedzuje a naplnenie tohto pojmu obsahom ponecháva na súdnu prax.
Stanovisko slovenskej judikatúry našlo vyústenie v zastrešujúcom rozhodnutí (R 100/1999), ktoré za
dôvody hodné osobitného zreteľa považuje okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane
odporcu (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálnu situáciu, stav jeho odkázanosti na bývanie v
spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na

nehnuteľnosť) tak i na strane navrhovateľa (najmä pokiaľ mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov,
pričom otázka zániku spoluvlastníctva pre neho nie je prioritná alebo má v úmysle vec predať). V
prejednávanej veci krajský súd vyslovil záver, že vzhľadom na charakter predmetu konania, ktorým je
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, na ktorom bola realizovaná nadstavba,
reálne rozdelenie veci nie je dobre možné (prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v

zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonník). Ďalej krajský súd v dôvodoch uznesenia z 18.11.2013
sp. zn. 17C/159/2008-184 konštatoval, že je ďalej potrebné skúmať aj ďalšie spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, uvedené vyššie pod písmenami b/ a c/. V danom prípade
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom veci a
rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov neprichádza do úvahy čo znamená, že je

dôvodné skúmať podmienky pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa písm. b/ prikázaním
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu alebo zamietnutie návrhu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom dospel k záveru, že okresný

súd skutkové zistenia nevyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p., keďže sa nezaoberal všetkými
tvrdenými skutočnosťami (navrhovateľkou), ktoré boli významné pre posúdenie, či v danom prípade nie
sú dané dôvody pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným pod
písm. b/ prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu.Prikázaním veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienený naplnením predpokladov,
ktoré je možné rozlíšiť na subjektívne a objektívne. Subjektívnymi predpokladmi a rozhodným hľadiskom

pre prikázanie veci je záujem spoluvlastníka a jeho solventnosť. Ako vyplýva z odvolania navrhovateľky
proti rozsudku okresného súdu (poukazujúc na obsah podaného návrhu, ako aj na vyjadrenia
účastníkov v priebehu konania), táto trvale prejavuje záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva k
vyporiadavaným nehnuteľnostiam s tým, že tieto chce do budúcna užívať a o ne sa riadne starať. Taktiež
deklaroval, že už aj na základe vypracovaného znaleckého posudku bola stanovená všeobecná cena

vyporiadavaných nehnuteľností, pričom vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu odporcov v rade 1/, 2/
je schopná vyplatiť náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel. Okresný súd dôsledne nevypočul
k týmto okolnostiam aj odporcu v rade 1/, ktorý sa vyjadril aj k možnosti prikázania nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva navrhovateľky (s určitou výškou výplaty náhrady za spoluvlastnícky podiel),
prípade prikázaním aj do svojho výlučného vlastníctva, čo je podmienené tým, že na nehnuteľnosti
viazne právo doživotného bývania v prospech matky navrhovateľky. Z dôvodov rozsudku okresného

súdunevyplýva,oakézriadenievecnéhobremenasajedná,aaksajednásíceoosobnévecnébremeno
práva doživotného bývania, aké povinnosti niektorého zo spoluvlastníkov z tohto vyplývajú.

Objektívnymi predpokladmi a hľadiskami rozhodnými pre prikázanie veci je účelné využitie veci a veľkosť
spoluvlastníckych podielov. Vo vzťahu ku kritériu účelného využitia veci súdna prax vykladá, že sa jedná

o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou. Kritérium účelného využitia veci bolo súdnou praxou aj
bližšie konkretizovaný. U obytných domov sa skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu,
ktodomdoposiaľobýval,ktohoudržiaval,opravoval,prípadnedonehoinvestovalaktojeschopnýstarať
sa i naďalej o jeho riadnu údržbu (R 54/1973). Pre rozhodnutie, komu nehnuteľnosť má byť prikázaná,
nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale súhrn skutočností, ktoré

sú v danej veci relevantné s tým, že súd môže prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva i tomu
spoluvlastníkovi, ktorému nesvedčia kritéria výslovne v zákone uvedené, musí však riadne zdôrazniť,
prečo kritéria výšky podielov účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce.

V tomto smere okresný súd dôsledne neskúmal intenzitu „nezhôd“ medzi účastníkmi konania

(navrhovateľkou a odporcom v rade 1/ a jeho rodinnými príslušníkmi) vzhľadom na tvrdenia
navrhovateľky v priebehu konania, ako aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Nemožno nezhody
hodnotiť (ako v dôvodoch rozsudku uvádza okresný súd) len v kontexte napríklad preukázaných
priestupkových konaní a podobne, ale aj v tom zmysle, ako účastníci spolu komunikujú navzájom, že sa
vedia dohodnúť v spôsobe nakladania a užívania s domovou nehnuteľnosťou, napríklad pri vykonávaní

údržby a opráv na rodinnom dome a podobne. Podľa tvrdenia navrhovateľky v odvolaní, k nezhodám
vyššie uvedeného charakteru dochádza aj v súčasnej dobe. Nemožno návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietnuť pre nezhody medzi účastníkmi len na takom závere, že tieto
spory by si mali riešiť postupom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Len ak okresný súd na
základe hodnotenia všetkých výsledkov vykonaného dokazovania (výpovede navrhovateľky a odporcu

v rade 1/) dospeje k záveru, že nie sú dané podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva niektorých zo spoluvlastníkov, môžu byť dané
predpoklady pre zachovanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Keďže okresný súd všetky tvrdené okolnosti navrhovateľkou pre posúdenie zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva na základe druhého spôsobu uvedeného v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka - prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, nevyhodnocoval,
rozsudok okresného súdu v naznačenom smere je nepreskúmateľný. Krajský súd preto rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým zamietol návrh odporcov na zriadenie

vecného bremena k pozemku - KN parcele č. 4719/10, špecifikovaného v petite vzájomného návrhu.
Z obsahu podaného odvolania odporcov proti rozsudku okresného súdu vyplýva, že odporcovia
vzájomným návrhom z 06.10.2014, doplneného podaním z 15.10.2014 sa domáhajú zriadenia vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; nejedná sa o zriadenie vecného bremena
pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, v zmysle ust. § 142 ods. 3 veta

prvá Občianskeho zákonníka. Aj podľa zaužívanej súdnej praxe (R 47/1991) v iných prípadoch, než
ktoré sú upravené ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť
vecné bremeno, a to ani vtedy, keby z okolností prípadu sa javilo zriadenie vecného bremena nutným
východiskom k jeho riešeniu. V danom prípade, pokiaľ sa odporcovia vzájomným návrhom (§ 97 ods.1 O.s.p.) domáhajú zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
svojim obsahom nesúvisí s podaným návrhom navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonník, správny by bol taký postup okresného súdu,

ktorý by vzájomný návrh odporcov na zriadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie (§
97 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ okresný súd rozhodoval o vzájomnom návrhu odporcu na zriadenie vecného
bremena v zmysle podmienok uvedených v § 142 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, rozsudok
okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z uvedených dôvodov v napadnutej
časti krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania účastníkov v novom rozhodnutí (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.