Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/229/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200520
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200520.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: Globay
SK, s.r.o., so sídlom Republiky 19/1002, 010 01 Žilina, IČO: 46 297 189, právne zastúpeného Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101936158/2022 zo dňa 08.07.2022, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 14.9.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.9.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného Číslo: 101936158/2022 zo dňa 08.07.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia
Daňového úradu Žilina Číslo: 100401549/2022 zo dňa 02.03.2022, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného

potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 123 774,65 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017. Daň alebo
daňová licencia vyrubená podaným daňovým priznaním bola 2 880 Eur, daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní predstavuje 126 654,65 Eur a rozdiel dane alebo daňovej licencie činí 123 774,65
Eur. Zároveň správny orgán prvého stupňa určil, že rozdiel dane v sume 123 774,65 Eur je splatný do

15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia bol žalobca zaviazaný na
zaplatenie sumy, pričom jej zaplatenie presahuje jeho finančné možnosti a prakticky by spôsobila jeho

platobnúneschopnosť.Takátofinančnázáťažnažalobcujeneudržateľná,pričomvprípadeaknedôjdek
odkladuvykonateľnosti,budemusieťžalobcapristúpiťkpodaniunávrhunavyhláseniekonkurzuvsúlade
s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky. Poukázal na
skutočnosť, že podľa účtovnej závierky žalobcu za rok 2021 síce žalobca dosiahol zisk, avšak jeho
pohľadávky k 31.12.2021 predstavovali sumu 873 680 Eur. Nútený výkon napadnutého rozhodnutia

a rozhodnutia správcu dane by znamenal blokáciu účtov, obmedzenie prevádzky a faktickú likvidáciu
výrobného procesu, čo by sa prenieslo do likvidácie žalobcu. Podľa žalobcu sú splnené podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi hospodárska a finančná škoda, pričom priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 04.01.2023. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhol nepriznať odkladný účinok.4. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne

správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

7. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom

na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na
závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa
03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa
na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri

dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

8. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa

osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

9. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.
Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadným výkonom

rozhodnutia hrozí žalobcovi platobná neschopnosť a musel by pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu,nakoľkonebudeschopnýplniťsvojezáväzky,správnysúdvyhodnotiluvedenétvrdenialenako
všeobecné. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej
situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších
práv a záujmov, ktoré považuje za ohrozené. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že

tvrdenia žalobcu o jeho možnej platobnej neschopnosti v prípade okamžitého výkonu napadnutého
rozhodnutia sú len hypotetické. To, v akej celkovej ekonomickej situácii sa žalobca nachádza, pritom
nepreukazuje ani žalobcom pripojený dôkaz - Účtovná závierka žalobcu k 31.12.2021, z ktorej možno
konštatovať, že žalobcov majetok ku 31.12.2021 bol v sume 747 555 Eur a peniaze v pokladni spolu
s peniazmi na finančných účtoch predstavovali sumu 110 597 Eur. V návrhu žalobca zároveň uvádza

tvrdenie podľa ktorého, žalobca je v zisku a jeho pohľadávky k 31.12.2021 predstavujú sumu 873.680
Eur. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že pohľadávka voči odberateľovi predstavuje právo
(nárok) žalobcu (veriteľa) požadovať od druhej osoby (dlžníka) plnenie jeho záväzku. Pohľadávky voči
odberateľom vznikajú v súvislosti s realizovanými výkonmi podnikateľa, t. j. predajom výrobkov, tovarova služieb. Správny súd zvýrazňuje, že pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho
majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka je obchodným majetkom podnikateľa súhrn majetkových hodnôt (vecí,

pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú
určené na podnikanie. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka je jedným z druhov majetku, ani toto
tvrdenie nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia
a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu
súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

žalovaného mu hrozí závažná ujma v zmysle citovaného ustanovenia. Žalobca má povinnosť uviesť
tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí
správnemu súdu osvedčiť.

10. Ďalší žalobcom uvedený dôvod k rozhodnutiu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
správneho súdu smeruje k hrozbe daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu, nútený

výkonrozhodnutiažalovanéhomalznamenaťblokáciuúčtov,obmedzenieprevádzkyafaktickúlikvidáciu
výrobného procesu, ako aj jeho neschopnosť plniť si svoje záväzky. Správny súd poznamenáva,
že prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za
to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a

nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na
zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch,
že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu
správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty
podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„daňovýporiadok“),ktoréumožňujúodvrátiťnepriaznivé
účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa
§ 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR
č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by
správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať

dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade
však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd
zdôrazňuje.

11. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne

aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho
existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre

priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu
aj osvedčiť.

12. Tiež má správny sú za potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby
prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalšieho alebo ďalších

relevantných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo jeho
povolenímlennazákladenepriaznivejfinančnejsituácievyplývajúcejzvýkonupodnikania,adomnienky,
že môže dôjsť k navýšeniu jeho záväzkov o zaplatenie dane z príjmu (čo môže smerovať k ohrozeniu
podnikania) v konečnom dôsledku k zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským
rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt

sám.

13. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov v
súvislosti s tvrdenou hrozbou vzniku závažnej ujmy relevantnými dôkazmi, správny súd nemohol posúdiťintenzitu prípadnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý
zdôvodovprepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenáležitenesplnil,apretosprávnysúdnávrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho

zamietol.

14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)