Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/191/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014592
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122014592.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala
Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2022 č. k. 35PP/1/2022-41, na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 12.1.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 14.10.2022 č. k. 35PP/1/2022-41 rozhodol o žiadosti ods. A. B.
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto:

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 os. 1 Trestného zákona súd
návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. sp. zn. 6T/118/2020 zo dňa 04.12.2020, zamieta.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť.

Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Odsúdený v písomnom odôvodnení
sťažnosti, prostredníctvom svojho obhajcu, uviedol (skrátene): Nesúhlasím s uznesením najmä v časti,
kde sa uvádza, že sa moja resocializačná prognóza javí ako menej priaznivá. Za otrockú mzdu som
vykonával práce, ktoré mi prikázali od rána do večera. Zástupca ÚVTOS ma za celú dobu ani raz
nekontaktoval, tak ako môže o mne čokoľvek uvádzať. Súd v uznesení uvádza citáciu paragrafov aj
keď vie, že nie som právne vzdelaný. Vyvoláva to vo mne pocit, že nech urobím čokoľvek, mňa súd

podmienečne neprepustí. Nikde nie je uvedené, čo má šesťdesiatnik urobiť, aby mohol byť prepustený
a starať sa o svoju chorú manželku. Žiada, aby krajský súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie
vyhovel.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v ods. 1 tohto
uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku

na podmienečné prepustenie, ako ja prvú materiálnu podmienku (odsúdený počas doterajšieho výkonu
trestu preukázal schopnosť viesť riadny život, t. j. preukázal polepšenie), ale nesplnil tú materiálnu
podmienku, podľa ktorej sa dá očakávať, že po prepustení na slobodu povedie riadny život.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že odsúdený bol doposiaľ 26 krát súdne trestaný za
rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkového charakteru a marenia výkonu úradných rozhodnutí.

Opakovane bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ako aj na trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby, prípadne aj upustením od uloženia súhrnného
trestu. Súdy tak opakovane zhovievavo pristupovali k trestaniu odsúdeného, keď napriek recidivujúcemu
správaniu mu neuložil, napriek predchádzajúcim odsúdeniam nepodmienečný trest odňatia slobody a
umožnili mu preukázať svoju nápravu riadnym vedením života. Odsúdený sa ale napriek tomu opätovne
dopustil zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1. ods. 2 písm. b) ods. 3 písm. f) Tr. zákona vo viacčinnom

súbehu s neoprávneným vyrobením a používaním platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. Odsúdený síce v prostredí ústavu na výkon trestu
odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu
naslobodealeneumožňujúsúdudospieťkzáveru,žeodnehomožnoočakávaťvedenieriadnehoživota.
Svedčí o tom skutočnosť, že si z opakovaných predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie,

ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol
riadny život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemala
vplyv ani bezprostredná hrozba výkonu trestu odňatia slobody pri predchádzajúcich podmienečných
odsúdeniach. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, dokonca v krátkej dobe po tom, čo
vykonal iný nepodmienečný trest odňatia slobody, nevytvára predpoklady na úvahu o tom, že v prípade

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Na základe správania
odsúdeného na slobode má súd za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný
a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdeného nedokázalo
nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom na slobode, dodržiavať všeobecné pravidlá
spoločenského správania a neporušovať zákony. V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna

potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú trestnú
činnosť mal preto súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného
je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Zistenia, uvedené v predchádzajúcom odseku, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom
rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť
a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Preto na
túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia tunajší súd iba odkazuje, bez potreby jej opakovania.

Sťažnostný súd uvádza, že pri rozhodovaní o splnení materiálnych podmienok, ide o to rozlíšiť, kedy
správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len
vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných
zmien osobnosti odsúdeného, odôvodňujúce reálny predpoklad, že i v budúcnosti povedie riadny život.
Veľmi veľké množstvo predchádzajúcich odsúdení a množstvo opakovaných výkonov trestov odňatia

slobody, svedčia, z pohľadu prognózy jeho správania sa do budúcnosti, o tom, že tieto nemali na
odsúdeného výchovný účinok, pretože po ich výkone sa opätovne dopúšťal páchania úmyselnej trestnej
činnosti. Preto záver súdu, že nie je splnená druhá materiálna podmienkam, je logický a vychádza
z faktov, ktoré jednoznačne vypovedajú o prístupe odsúdeného k ochote dodržiavať právne predpisy.
Samotné vyjadrenia odsúdeného o tom, že spáchanie trestnej činnosti ľutuje a že sa chce vrátiť k rodine

a viesť riadny život, nepostačujú na záver, že jeho náprava bola po čiastočnom výkone trestu odňatia
slobodydovŕšená,resp.realizovanávtakejmiere,ževďalšomvýkonetrestuniejepotrebnépokračovať.
Nie je potrebné spochybňovať túžbu odsúdeného predčasne ukončiť výkon trestu odňatia slobody, resp.
ísť za rodinou. No jeho tvrdeniam o tom, že chce viesť riadny život, nie je možné posúdiť ako zmenu
v jeho prístupe k správaniu sa na slobode. Takúto možnosť (trvale viesť riadny život, teda nepáchať

trestnú činnosť) mal v minulosti opakovane, po výkone trestov odňatia slobody, no nikdy ju reálne
nevyužil.
K sťažnostným námietkam odsúdeného je možné uviesť, že odsúdený ponúka pohľad na jeho osobu,
ako človeka, ktorý sa vo výkone trestu odňatia slobody snaží pracovať, ale nijako mu to nepomáhak podmienečnému prepusteniu. K tomu sťažnostný súd uvádza, že jeho trestná minulosť a páchanie
trestnej činnosti aj po opakovanom výkone trestu odňatia slobody, je v tomto prípade dôležitejší faktor
ako to, že vo výkone trestu bol zaradený do práce a túto prácu vykonával. To, že prijal svoje zaradenie do

práce a túto aj riadne vykonával, nijako nesvedčí o tom, čo možno od jeho správania očakávať v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.

S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.