Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200780
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1518200780.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: P.

H., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, A., proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka - Bratislava, IČO: 00 169
765, Budatínska 1, Bratislava, o určenie neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2018 sa žalobkyňa domáhala ako vlastník bytu určenia
neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome na ulici B.Á. Č.. X P. XX M. A., ktoré bolo vykonané v dňoch 09.02.2018 až 13.02.2018 na
základe jeho vyhlásenia správcom bytového domu, teda žalovaným. Namietala, že písomné hlasovanie
bolo oznámené v rozpore so zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, nebolo v ňom určené miesto hlasovania ale iba čas s tým, aby si každý
usporiadal osobný program a mohol písomne hlasovať v uvedenom čase. Žalobkyňa svoju žalobu
opierala o názor, že hlasovanie o zmene účelu spoločných priestorov v dome nemá oporu v zákone,
nie je potrebné, nakoľko predmetné spoločné priestory v dome sa nevyužívali niekoľko rokov na to ako

boli pôvodne určené teda ako práčovňa, žehliareň, sušiareň, bicykláreň a kočikáreň a nie je potrebné
hlasovať o ich využití na účel skladový priestor. Uviedla, že tieto spoločné priestory i tak slúžili ako
skladové priestory.

2. Žalobkyňa namietala neplatnosť Oznámenia písomného hlasovania vlastníkov, konaného v bytovom
dome v dňoch 09.02.2015 až 13.02.2015 a to z dôvodu porušenia zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov § 14 ods. 1, 3 a 7.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žaloba o určení neplatnosti Oznámenia o vyhlásení
písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je podľa § 137 písm.
d / CSP neprípustná. Uviedol, že nie je v spore pasívne legitimovaným subjektom podľa § 14 ods. 8 zák.
č. 182/1993 Zb. Žalobný petit považoval za nejasne formulovaný.

4. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobkyne a to s Oznámením žalovaného o

vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v termíne
od 09.02.2018 až 13.02.2018 zo dňa 01.02.2018, Zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 24.01.2018, vypočul žalobkyňu, žalovaného a na základe zisteného skutkového stavu
žalobu rozsudkom zo dňa 05.09.2018 zamietol.5. Súd v odôvodnení svojho prvého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala ako vlastník
bytu určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome na ulici B. X M. A., ktoré bolo vykonané v dňoch 09.02.2018 až 13.02.2018 na
základe jeho vyhlásenia správcom bytového domu, teda žalovaným. Uviedol, že žalobkyňa namietala,
že písomné hlasovanie bolo oznámené v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nebolo v ňom určené miesto hlasovania ale iba čas
a žalobkyňa žalobu opierala o názor, že hlasovanie o zmene účelu spoločných priestorov v dome nemá

oporu v zákone a nie je potrebné, nakoľko predmetné spoločné priestory v dome sa nevyužívali niekoľko
rokov na to, ako boli pôvodne určené, teda ako práčovňa, žehliareň, sušiareň, bicykláreň a kočikáreň
a nie je potrebné hlasovať o ich využití na účel skladový priestor. Súd tiež konštatoval, že žalobkyňa
nepreukázala, že je vlastníkom bytu v A.R. na B. XX, avšak žalovaný jej postavenie ako vlastníka bytu
nerozporoval. Žalovaný je správcom predmetného bytového domu, čo medzi stranami nebolo sporné.
Za nesporné považoval aj to, že žalobkyňa nepodávala žalobu ako prehlasovaný vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania
na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

6. Súd vychádzal z toho, že v posudzovanej veci sa nejedná o žalobu podanú v zmysle § 137 ods. c/
ani d/ CSP a je zjavne nedôvodnou. Mal za to, že rozhodnutím o podanej žalobe nie je možné odstrániť

stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Konštatoval, že oznámenie o písomnom hlasovaní
Vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvyhlásenéžalovanýmjelenúkonom,ktorývyplývazuznesenia
prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, ktorého neplatnosti
sa žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáha, pričom nepredložila ani listinný dôkaz o tom, že sa
tejto schôdze zúčastnila a bola prípadne pri hlasovaní o uznesení č. 4/2018 prehlasovaná. Konštatoval,

že povinnosť žalovaného ako správcu domu vyhlásiť Oznámenie o písomnom hlasovaní mu vyplýva z
§ 14 ods. 7 z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Mal za to, že predmetnou
žalobou žalobkyňa nemôže dosiahnuť zlepšenie svojho právneho postavenia, ak nepodáva žalobu ako
prehlasovanývlastník.Poukázalna§14ods.1zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovstým,
že na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov zmluvu o výkone správy,

so žalovaným, ktorý vykonáva správu bytového domu a bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o
otázke týkajúcej sa zmeny účelu využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a
nebytových priestorov dohodli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018
Uznesenie č. 4/2018.

7. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúcej k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným

nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán konania alebo vytvára pevný základ
pre jeho usporiadanie).

8. Voči rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právnehoposúdeniaveci,ažesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nezaoberal a neskúmal aktívnu
legitimáciu a ani neriešil pasívnu legitimáciu sporových strán. Konštatovala, že v žalobe nie je žiadna
zmienka o prehlasovanej vlastníčke, ani to z jej povahy nevyplýva, nakoľko hlasovanie malo byť len
vykonané v dňoch 09.02.2018 -13.02.2018, ale upozorňuje na rozpor so zákonom o vlastníctve bytov

v ust. § 14 ods. 4 a ods. 7, zapríčinený žalovaným. Konštatovala, že so žalovaným majú vlastníci
bytového domu podpísanú zmluvu o výkone správy a z čl. 2 ods. 4 tejto zmluvy vyplýva pre žalovaného a
vlastníkov domu záväznosť prijatých rozhodnutí vlastníkmi, ktoré prijali v súlade s uvedenými právnymi
predpismi ustanovení zákona o vlastníctve bytov. Mala za to, že ak dôjde k porušeniu zákona o
vlastníctve bytov správcom - žalovaným v podmienkach pre vyhlásenie písomného hlasovania a v

otázkachrozhodovanianedodržanímvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovustanovenia§14ods.4
a ods. 7, ktoré zasahujú do práv vlastníkov v dome a sú poškodzované samotným žalovaným porušením
jeho povinnosti, tak potom má vlastník aktívnu legitimáciu na podanie žaloby bez ohľadu na to, či sa
písomného hlasovania zúčastnil a súd toto jeho právo nemôže obmedziť alebo odňať. Mala za to, žedôkazom preukazujúcim porušenie zákona o vlastníctve bytov správcom je aj zápisnica zo schôdze
vlastníkov zo dňa 24.01.2018. Zápisnica nebola ukončená záverom uvedeným v programe avizovanom
v oznámení o konaní schôdze žalovaným, ale bez uvedenia bodu rôzne alebo dodatočného doplnenia

bodu rôzne hlasovaním vlastníkmi na schôdzi - bolo v programe schôdze pokračované schvaľovaním
uznesení, ktoré poškodzujú všetkých Vlastníkov v dome - z dôvodu ich neúčasti na schôdzi vlastníkov
zavádzajúcim programom v oznámení o konaní schôdze vlastníkov žalovaným. Prijaté rozhodnutia v
otázkach uvedených z vykonaného písomného hlasovania v dňoch 09.02.2018 - 13.02.2018 nemôžu
byť podľa nej platné a záväzné pre správcu - žalovaného, ktorými by sa mal riadiť, nakoľko písomné

hlasovanie bolo vyhlásené a vykonané v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a v otázkach nie
je dodržaný súlad so zákonom. Nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podanú žalobu nesprávne právne posúdil a
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je neprípustná a nedôvodná.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania

podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Druhoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní
v prvom rade ustáliť predmet konania a následne po ustálení predmetu konania zaoberať sa otázkou
posudzovania aktívnej a pasívnej legitimácie sporových strán a po ustálení týchto základných otázok v

rámci ktorého bude jeho úlohou vyhodnotiť (vykonané) dokazovanie, t. j. uviesť, ktoré skutkové okolnosti
má na základe vykonaného dokazovania preukázané a ktoré nie, výsledky vykonaného dokazovania
právne posúdiť, t. j. zistené skutkové okolnosti subsumovať pod konkrétne právne normy, ktoré sa na
daný právny problém vzťahujú, uviesť konkrétny spôsob svojej aplikácie uvedených právnych noriem
a ich výklad, rovnako aj uviesť úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní veci riadil. Výsledky vykonaného

dokazovania a ich vyhodnotenie bude potrebné uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia.

10. Súd opakovane vypočul žalobkyňu, právneho zástupcu žalovaného a v zmysle intencií
druhoinštančného súdu posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaného v spore, ktorý ju namietal.
Súd ustálil predmet konania, teda, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia, že Oznámenie

o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je neplatné.

11. Podľa § 14 ods. 1 až 3 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi
vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to
do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. Za každý byt a

nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na
byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých
osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.
12. Podľa § 14 ods. 7 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, písomné
hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od
doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať,
otermíneamiestehlasovania,atospôsobomvdomeobvyklým.Nahlasovacejlistinealebonaviacerých

listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania,
meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac
otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva
o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov

pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej
listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený
zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade
neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

13. Oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným
je len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zo dňa 24.01.2018, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáhal. Žalobkyňa
nepredložila ani listinný dôkaz o tom, že sa tejto schôdze zúčastnila a bola prípadne pri hlasovaní

o uznesení č. 4/2018. Povinnosť žalovaného ako správcu domu vyhlásiť Oznámenie o písomnom
hlasovaní mu vyplýva z § 14 ods. 7 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
účinnom v čase schôdze. Predmet a znenie otázok o písomnom hlasovaní si prijali vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome ako vyplýva zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 24.01.2018, a uznesenia č 4/2018, prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 24.01.2018.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú
správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,

príslušenstva a pozemku. Na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov
zmluvu o výkone správy so žalovaným. Žalovaný vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy
o výkone správy, preto bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa zmeny účelu
využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018 - Uznesenie č. 4/2018.

15. Súd konštatuje, že správca je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a rovnako aj podpísanou zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva

správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytoch a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Vyplýva teda, že môže správca vykonávať činnosti vymedzené mu zákonom. Správca je subjekt odlišný
od vlastníkov bytov z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov
okrem prípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor. Podľa

názoru súdu žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva,
ktoré bolo predmetom tohto konania.

16. Súd uzatvára, že rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté na zhromaždeniach vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, aj žaloba

musí smerovať proti všetkým vlastníkom. Spor o určenie neplatnosti navrhnutého hlasovania o otázke
prejednanejschôdzi vlastníkovzodňa24.01.2018jesporommedzijednotlivýmivlastníkmi,aniesporom
medzi správcom (žalovaným) a žalobkyňou. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanom spore, preto žalobu zamietol.

17. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

18. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.21. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd, dvojmo.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.