Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513202640
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7513202640.11

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: L.. P. G., D..
XX.XX.XXXX, N. A. XXX/XX, O. D. N., zast. Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Mudroňova 29, IČO: 36 861 855, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo -
Správa bytov, so sídlom v Moldave nad Bodvou, Rožňavská 10, IČO: 47 248 611, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 2073/19, IČO: 51 417 685, o

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom zo dňa 29.11.2012, je
neplatné.

II. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 21.2.2013
domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Žalobu
skutkovo odôvodnil tým, že je zamestnancom Okresného stavebného bytového družstva Košice - okolie

(ďalej len OSBD Košice - okolie) a to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 3.4.2019. Uviedol, že
od zamestnávateľa (OSBD Košice - okolie) obdržal list zo dňa 9.1.2013 označený ako „Potvrdenie o
zamestnaní“, v ktorom je uvedená doba jeho zamestnania od 1.4.1990 do 29.11.2012. Keďže žalobca
nemal vedomosť o tom, že by jeho pracovný pomer trval len do 29.11.2012, požiadal zamestnávateľa o
vysvetlenie doručeného „Potvrdenia o zamestnaní“, na čo listom zo dňa 11.2.2013 mu bolo oznámené,
že dňa 29.11.2012 bolo rozhodnuté o okamžitom zrušení jeho pracovného pomeru, o čom bola žalobcovi

zaslaná doporučená zásielka do vlastných rúk. Žalobca požiadal zamestnávateľa o opätovné doručenie
„Okamžitého skončenia pracovného pomeru“ a zároveň mu oznámil, že má za to, že nedošlo k
platnému skončeniu pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca, keďže do podania
predmetnej žaloby neobdržal písomné vyhotovenie ”Okamžitého skončenia pracovného pomeru”, ktoré
by bolo riadne odôvodnené, uviedol, že si nie je vedomý akéhokoľvek dôvodu, kvôli ktorému by s ním
zamestnávateľ mohol okamžite ukončiť pracovný pomer, nakoľko žalobca nie je a nebol právoplatne

odsúdený za úmyselný trestný čin a nie je si vedomý závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to aj s
ohľadom na skutočnosť, že je viac ako 8 mesiacov práceneschopný v spojení s tým, že zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode pre
okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď
tento dôvod vznikol. Uviedol, že predmetnú žalobu podal napriek skutočnosti, že mu nebolo doručené
„Okamžité skončenie pracovného pomeru“ a o jeho existencii sa dozvedel len z Odpovede na žiadosť o

vysvetlenie zo dňa 11.2.2013, ktoré mu doručil právny predchodca žalovaného a v ktorom mu oznámil
že dňa 29.11.2012 bolo rozhodnuté o okamžitom zrušení pracovného pomeru žalobcu. Uviedol, žeOSBD Košice - okolie sa nepokúšal doručovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi v
súlade s ust. § 38 ods. 1 tretej vety Zákonníka práce napriek tomu, že vedel, kde je zastihnuteľný a
pravdepodobne dal zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru hneď na doručenie

poštovýmpodnikom.Žalobcapreprípad,žebudevkonaníúspešný,vsúladesust.§79Zákonníkapráce
si uplatnil aj náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ktorá suma bude vyčíslená dodatočne.
Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe Pracovnú zmluvu zo dňa 3.4.1990, Potvrdenie o
práceneschopnosti odo dňa 7.5.2012, Potvrdenie o dobe zamestnania od 1.4.1990 do 29.11.2012 zo
dňa 9.1.2013, Žiadosť (žalobcu) o vysvetlenie zo dňa 22.1.2013, Odpoveď na žiadosť o vysvetlenie zo

dňa 11.2.2013, Žiadosť o doručenie „Okamžitého skončenia pracovného pomeru“ zo dňa 15.2.2013.
2. Podaním zo dňa 17.7.2013 žalobca súdu oznámil, že ku dňu 30.5.2013 bol jeho zamestnávateľ
- Okresné stavebné bytové družstvo Košice - okolie zrušený bez likvidácie rozdelením na dva
novovzniknuté subjekty a to 1. Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, so sídlom Rožňavská
10, Moldava nad Bodvou, IČO : 47 248 611 a Bytové družstvo - Moldava nad Bodvou, so sídlom
Rožňavská 10, Moldava nad Bodvou, IČO: 47 248 629, ktoré subjekty sú jeho právnymi nástupcami.

S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd v konaní pokračoval ako so žalovaným s Okresným
stavebným bytovým družstvom - Správa bytov, so sídlom Rožňavská 10, Moldava nad Bodvou, IČO : 47
248 611. Právne nástupníctvo mal súd preukázané z výpisu z Obchodného registra. Okresné stavebné
bytové družstvo - Správa bytov bolo oznámením súdu zo dňa 1.4.2014 upovedomený, že s ním súd v
súlade s ust. § 107 ods. 4 O.s.p. pokračuje v konaní ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného

Okresného stavebného bytového družstva Košice - okolie. Okresné stavebné bytové družstvo - Správa
bytov (ďalej len „žalovaný“) svoje právne nástupníctvo v konaní nenamietalo.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 2.7.2013 uviedol, že dňa 29.11.2012 rozhodlo
OSBD Košice - okolie (právny predchodca žalovaného) o okamžitom skončení pracovného pomeru
so žalobcom. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby odovzdal všetky veci, dokumenty a informácie, ktoré

patrili zamestnávateľovi a ktorými žalobca disponoval v súvislosti s jeho pracovným pomerom a uhradil
všetky finančné záväzky, ktoré má žalobca voči OSBD Košice - okolie. Uviedol, že dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobcom bola jeho účasť pri pokuse o násilný vstup do budovy vo
vlastníctve OSBD Košice - okolie, pri ktorom bola družstvu spôsobená škoda vo výške 500 € a táto
skutočnosť bola oznámená orgánom činným v trestnom konaní. Doručenie oznámenia o okamžitom

skončení pracovného pomeru so žalobcom sa realizovalo prostredníctvom poštového podniku na
poslednú známu adresu žalobcu. Zásielka sa vrátila ako nedoručiteľná, keďže adresát si ju v odbernej
lehote neprevzal. K vyjadreniu pripojil Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
29.11.2012, návratku doručenky, Zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia predstavenstva OSBD Košice
- okolie zo dňa 29.11.2012, faktúru č. 10130024 za opravu sirény elektronického zabezpečovacieho

systému.
4. Zo žalobcom predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 3.4.1990 vyplýva, že dňom 1.4.1990 vznikol
pracovný pomer žalobcu s Okresným stavebným družstvom Košice - vidiek v Moldave nad Bodvou s
dňom nástupu do práce dňa 1.4.1990 s dohodnutým druhom práce - predseda OSBD. Na pojednávaní
konanom dňa 19.9.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca okrem predloženej pracovnej

zmluvy mal uzatvorenú s právnym predchodcom žalovaného aj zmluvu o výkone funkcie, na základe
ktorej vykonával funkciu predsedu predstavenstva v družstve. Z tejto funkcie bol žalobca odvolaný,
preto táto zmluva o výkone funkcie jeho odvolaním zanikla. Uviedol, že obsahom predloženej pracovnej
zmluvy zo dňa 3.4.1990 bol riadiaca funkcia žalobcu v družstve a k tejto pracovnej zmluve sa viazalo aj
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu. Uvedené nebolo v konaní rozporované.

5. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva, že žalobcovi skončila funkcia
predsedu predstavenstva v Okresnom stavebnom družstve Košice - okolie dňa 4.5.2012.
6. Z obsahu listu označeného ako “Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru” datovaného
dňom29.11.2012vyplýva,ženímboložalobcovioznamované,žesadňa16.10.2012dopustilzávažného
porušenia pracovnej disciplíny, keď bol účastníkom pokusu o násilný vstup do budovy vo vlastníctve

OSBD Košice - okolie na Rožňavskej ulici č. 10 v Moldave nad Bodvou, pri ktorom vznikla OSBD Košice
- okolie škoda predbežne vyčíslená na 500 €, z ktorého dôvodu OSBD Košice - okolie so žalobcom
okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce založený Pracovnou
zmluvou zo dňa 3.4.1990. Predmetné oznámenie je podpísané predsedom predstavenstva OSBD
Košice - okolie p. Alexandrom Pőhmom.

7. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia Predstavenstva OSBD Košice - okolie konaného dňa
29.11.2012 vyplýva, že dôvodom jeho zvolania bola mimoriadna udalosť, ktorá sa stala dňa 16.10.2012,
kedy žalobca ako bývalý predseda predstavenstva OSBD Košice - okolie bol účastníkom pokusu o
násilný vstup do budovy vo vlastníctve OSBD Košice - okolie na Rožňavskej ulici č. 10 v Moldavenad Bodvou. Pri tomto pokuse vznikla OSBD Košice - okolie predbežne vyčíslená škoda vo výške
500 €. Z dôvodu, že žalobca sa svojim konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny,
predseda predstavenstva p. Alexander Pőhm predložil na tomto zasadnutí členom predstavenstva návrh

na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu. Predstavenstvo OSBD Košice - okolie jednohlasne
schválilo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu s tým, že mu bude zaslané o tom písomné
oznámenie.
8. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I mal súd preukázané, že v rozhodnom
období (od 16.10.2012 do 27.03.2013) členmi predstavenstva Okresného stavebného bytového

družstva Košice - okolie boli jeho predseda V. A. V. W. A. U. B. V. N. F..
9. Z doručenky určenej do vlastných rúk adresovanej žalobcovi vyplýva, že zásielka (obsahom ktorej
malo byť Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu zo dňa 29.11.2012) bola podľa
pečiatky pošty podaná na poštovú prepravu dňa 3.12.2012 a dňa 4.12.2012 bola uložená na pošte.
Z dôvodu neprevzatia zásielky adresátom (žalobcom) v odbernej lehote bola zásielka dňa 27.12.2012
vrátená odosielateľovi.

10. Z oznámenia o zamestnávaní zo dňa 15.2.2013 vyplýva, že žalobca oznámil OSBD Košice -
okolie, že trvá na tom, aby bol naďalej vedený ako zamestnanec OSBD Košice - okolie a po ukončení
práceneschopnosti ho naďalej zamestnávali.
11. Z faktúry č. 10130024 vyplýva, že sa jedná o faktúru za opravu sirény elektrického zabezpečovacieho
systému, servis kamerového systému, vyzálohovanie záznamu z kamerového systému v servisnom

stredisku v Dolnom Kubíne, vykonanie upgrade firmware-u na aktuálnu verziu a komplexné preskúšanie
systémov po sabotáži narušením tretej osoby. Faktúra je dátovaná dňom 27.2.2013 s dátumom
splatnosti 6.3.2013.
12. Žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2015 zotrval na dôvodoch žaloby. Poukázal na to, že zo
strany OSBD Košice- okolie nebola dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota stanovená pre doručenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, pričom poukázal aj na postup právneho predchodcu pri jeho doručovaní nekorešpondujúci s
ustanoveniami Zákonníka práce o doručovaní písomností zamestnávateľa týkajúcich sa vzniku, zmeny
a skončenia pracovného pomeru.
13. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.10.2015 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s

odôvodnením, že žaloba nebola podaná na súde v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Uviedol, že k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 29.11.2012 a dvojmesačná prekluzívna lehota
uplynula dňa 29.1.2013, pričom žaloba bola podaná na súde až po jej uplynutí. Uviedol, že je pravdou,
že zásielka s okamžitým skončením pracovného pomeru bola žalobcovi doručovaná len poštou, avšak
do sféry dispozície žalobcu sa dostala už dňa 4.12.2012, kedy mu bola doručovaná zásielka uložená na

pošte a jej uloženie mu bolo oznámené poštovým doručovateľom. Listová zásielka bola vracaná poštou
dňa27.12.2012,presnýdátumvráteniavšakmožnopreukázaťibazknihydošlejpošty.Poukázalvšakna
to, že už počas plynutia tejto subjektívnej lehoty mal žalobca vedomosť o skončení pracovného pomeru,
pretože listom zo dňa 24.1.2013 sa dotazoval vysvetlenia o potvrdení o dobe práce a okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

14. V konaní bol vypočutý Ladislav Gacek. Na pojednávaní dňa 21.10.2015, dňa 23.11.2015 a dňa
19.12.2019 opísal okolnosti „incidentu“, ktorý sa mal udiať dňa 16.10.2012 a založiť dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobcom tak, že dňa 16.10.2012 mal telefonát od p. Pőhma -
predsedu predstavenstva, že nejaké osoby sa pokúsili o vniknutie do budovy OSBD Košice - okolie. Keď
prišiel na miesto, videl rebrík opretý o budovu a dvoch ľudí, ktorých nepoznal ako montujú okolo kamier

a zvukovej signalizácie. Títo ľudia následne zobrali rebrík, odniesli ho do dodávky, ktorá parkovala na
parkovisku záchrannej služby a zmizli. Na druhej strane cesty stála pani Kaľavská, pán Karaffa a pani
Šebeši. Incident bol nahlásený na polícii, kde boli tieto osoby vypovedať. Žalobca stál od budovy vo
vzdialenosti na 6 až 8 metrov. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 pán Gacek uviedol, že nevie,
kedy sa OSBD Košice - okolie dozvedelo o dôvode, pre ktorý okamžite skončilo pracovný pomer so

žalobcom, teda o tom, kedy sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uviedol, že
pri incidente dňa 16.10.21012 pred budovou OSBD Košice - okolie boli prítomní členovia družstva aj
predstavenstva. Bol tam pán Gacek a pán Pőhm a tiež pán Thán. Ohľadne šetrenia incidentu uviedol,
že políciou bolo začaté trestné stíhanie, ktoré bolo vedené voči neznámemu páchateľovi, ktoré bolo
zastavené s tým, že skutok nie je trestným činom. Šetrením bolo zistené, že zásah bezpečnostnej služby

objednala pani Kaľavská ústne. Išlo o bezpečnostnú firmu Sytteli. Na otázku súdu akým spôsobom sa
mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, pán Gacek uviedol, že už tým, že bol
prítomný, keď sa poškodzoval majetok družstva a nezasiahol. Uviedol, že o uvedenom mal vedomosť
aj predseda predstavenstva pán Pőhm. Na pojednávaní dňa 19.12.2019 doplnil svoje predchádzajúcevýpovede, a uviedol, že v nasledujúcich dňoch po incidente dňa 16.10.2012 bola družstvu doručená
faktúra, ktorá sa týkala objednávky demontáže kamerového systému, pričom uviedol, že niekto tu
objednávku urobiť musel a má za to, že to bol niekto z bývalých členov predstavenstva. Z pokladne za

tým účelom bolo vybratých 2000 eur.
15. Na návrh žalovaného bol v konaní (na pojednávaní dňa19.12.2019) vypočutý Bartolomej Remák,
ktorý bol v rozhodnom čase, t.j. ku dňu 29.11.2012, kedy bolo rozhodnuté a následne doručované
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi podpredsedom predstavenstva OSBD Košice -
okolie a v súčasnej dobe je predsedom predstavenstva žalovaného. O okolnostiach „incidentu“, ktorý

sa mal udiať dňa 16.10.2012 a založiť dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom
vypovedal, že žalobcovi bola koncom roku 2012 daná výpoveď resp. okamžité skončenie pracovného
pomeru. V tom čase predsedom predstavenstva bol p. Alexander Pőhm. K okamžitému skončeniu
pracovného pomeru pristúpili za pokus o násilné vniknutie do budovy OSBD Košice - okolie. Uviedol, že
vychádzali z toho, že žalobca dal objednávku na demontáž kamerového systému na budove družstva.
Tento incident sa riešil následne na predstavenstve, pričom sa na predstavenstve zhodli, že žalobca

tento incident - akciu zorganizoval, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Následne
bola žalovanému doručená faktúra za demontáž kamerového systému.
16. Z vyžiadaného a pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach - okolie, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Moldava nad
Bodvou ČVS: ORP-1283/MO-KS-2012 mal súd preukázané, že Uznesením zo dňa 16.10.2012 bolo

začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom krádeže vlámaním podľa § 212 ods. 2 písm.
a) v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona. Zo spisu vyplýva, že ohľadne uvedeného skutku
bol ešte toho istého dňa 16.10.2012 vypočutý vtedajší predseda predstavenstva Alexander Pőhm. Pri
výpovedi uviedol, že má podozrenie, že uvedeného skutku sa mohol dopustil Ondrej Karaffa, s ktorým

má dlhodobé pracovné nezhody v rámci OSBD a týmto sa chcel dostať do budovy. Z pripojeného
vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že objednávku na odpojenie elektronického zabezpečovacieho
zariadeniamaobjekteOSBDKošice-okolie dňa16.10.2012zadalapaniAndreaKaľavská.Zospisutiež
vyplýva, že uznesením zo dňa 14.12.2012 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutok ne je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie.

17. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení platnom a účinnom ku dňu
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len
“Zákonník práce”) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú
disciplínu.

18. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
19. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
20. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
21. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako
doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú
adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do
vlastných rúk" (ods. 2) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru

alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z
dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo
ako doporučenú zásielku (ods. 3). Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa
splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnikvrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (ods. 4).

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a v konaní nebolo sporným, že pracovnou zmluvou zo dňa
3.4.1990 uzavretou medzi žalobcom a Okresným stavebným družstvom Košice - vidiek v Moldave nad
Bodvou (právnym predchodcom žalovaného) vznikol pracovný pomer žalobcu v predmetnom družstve.
Nebolo sporným, že dňa 29.11.2012 bolo na mimoriadnom zasadnutí rozhodnuté o okamžitom skončení
pracovného pomeru žalobcu.

23. Vzhľadom na argumenty strán sporu súd prioritne posudzoval, či zo strany žalobcu bola dodržaná
dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a tiež či zo strany zamestnávateľa bolo okamžité skončenie pracovného pomeru
uplatnené v dvojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o dôvode pre okamžité
skončenie pracovného pomeru dozvedel.
24. V súlade s citovanou právnou úpravou Zákonníka práce písomnosti, ktoré sú vymenované v ust. §

38 ods. 1 musia byť doručené do vlastných rúk. Prednosť má osobné, priame doručenie (na pracovisku,
v byte, alebo kdekoľvek bol zamestnanec zastihnutý). Len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia
nie je možný, možno príslušnú písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku do vlastných rúk.
Poštou doručovaná zásielka sa považuje za doručenú vrátením odosielajúcemu zamestnávateľovi ako
nedoručiteľnú písomnosť alebo že zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím zmaril doručenie

písomnosti. Účinky doručenia nastanú dňom, keď pošta vráti písomnosť ako nedoručiteľnú. Doručenie
písomnosti zamestnancovi v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.
25. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru majú prekluzívny charakter. Na
uplynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ich uplynutím zaniká právo na
okamžité skončenie pracovného pomeru tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany aj zamestnanca.

PočítaniečasusaspravujeObčianskymzákonníkom(§122ods.2Obč.zák.).Vprípadezamestnávateľa
ide subjektívnu dvojmesačnú lehotu a ročnú objektívnu lehotu. Pre určenie počiatku behu subjektívnej
lehoty stačí, aby sa oprávnený účastník dozvedel o skutočnostiach, s ktorými zákon spája možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru.
26. V predmetnej veci bolo nesporne preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru datované

dňom 29.11.2012 OSBD Košice-okolie doručovalo žalobcovi bez predchádzajúceho pokusu o priame
osobné doručenie, prostredníctvom poštovej doporučenej zásielky určenej do vlastných rúk žalobcu na
jeho vtedajšiu adresu bydliska (ktorá bola poslednou známou adresou žalobcu). Túto zásielku podanú
na poštovú prepravu dňa 3.12.2012 si žalobca v odbernej lehote od 4.12.2012 do 27.12.2012 neprevzal,
preto bola dňa 27.12.2012 vrátená odosielateľovi. Uvedené vyplýva z návratky doručenky (s dátumom

vrátenia zásielky dňa 27.12.2012), ktorú v konaní ako dôkaz predložil žalovaný. Vzhľadom na to, že
žalovaný v konaní nevedel preukázať, kedy sa návratka poštovej doručenky skutočne vrátila (napr. z
knihy došlej pošty), súd vychádzal z dátumu uvedeného na doručenke a za deň vrátenia nedoručenej
zásielky ustálil dátum 27.12.2012. Tento deň bol potom rozhodujúcim pre posudzovanie dodržania
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby žalobcom ako aj pre posúdenie včasnosti doručenia okamžitého

skončenia pracovného pomeru zo strany OSBD Košice - okolie.
27.Vsúladescit.ust.§38ods.4Zákonníkaprácedeň,vktorýpoštavrátilazamestnávateľovipísomnosť
ako nedoručiteľnú sa považuje za deň doručenia (fikcia) a od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť
dvojmesačná (prekluzívna) lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Potom pokiaľ bola predmetná žaloba žalobcu súdu doručená dňa 21.2.2013, súd

mohol bez pochyby konštatovať, že žaloba žalobcu bola doručená v dvojmesačnej prekluzívnej lehote
v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce, teda včas.
28. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou včasnosti doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľom. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnancom musia byť v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce uplatnené do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode
okamžitéhozrušeniapracovnéhopomerudozvedel(subjektívnalehota),najneskôrvšakdojednéhoroka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol (objektívna lehota). Vzhľadom na to, že uvedená prekluzívna lehota je
lehotou hmotnoprávnou, musí byť okamžité skončenie pracovného pomeru v tejto lehote zamestnancovi
aj doručené. Zákonník práce totiž obsahuje osobitné pravidlá pre doručovanie okamžitého skončenia

pracovného pomeru, a preto nie je možné na uvedené aplikovať judikatúrou ustálené pravidlá o doručení
momentom dôjdenia do dispozičnej sféry a teda z dôvodu, že ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorá ak je pre
určitý úkon určená, musí byť v tejto lehote úkon aj doručený druhej strane, inak je takýto úkon, v tomto
prípade okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.29. Pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty, zákon ustanovuje, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel. Pre určenie počiatku behu subjektívnej lehoty stačí, aby sa dozvedel

o skutočnostiach, s ktorými zákon spája možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Bolo
potrebné preto skúmať a ustáliť, kedy nastal moment „dozvedenia“ sa zamestnávateľa o závažnom
porušení pracovnej disciplíny žalobcu.
30. V liste adresovanom žalobcovi označenom ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného
pomeru“ je dôvod zakladajúci okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b)

Zákonníka práce vymedzený ako závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca
boldňa16.10.2012účastníkompokusuonásilnývstupdobudovyvovlastníctveOSBDKošice-okoliena
Rožňavskej ulici č. 10 v Moldave nad Bodvou, pri ktorom vznikla OSBD Košice - okolie škoda predbežne
vyčíslená na 500 €.
31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o uvedenom incidente, ktorý sa udial dňa 16.10.2012 sa
dozvedel predseda predstavenstva OSBD Košice - okolie Alexander Pőhm, ktorý o ňom telefonicky

informoval podpredsedu predstavenstva Ladislava Gaceka. Obaja členovia predstavenstva následne aj
osobne prišli pred budovu OSBD Košice - okolie, kde videli stáť žalobcu. Incident spočíval v tom, že
dve im neznáme osoby sa pokúšali o odpojenie elektronického zabezpečovacieho systému.
32. Je preukázané, že uvedený incident bol zo strany OSBD Košice - okolie nahlásený polícii, a že
pre uvedený skutok bolo dňa 16.10.2012 začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi a tiež

aj to, že predmetné trestné stíhanie bolo zastavené uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa
14.12.2012.
33. Nesporné je aj to, že o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom bolo rozhodnuté dňa
29.11.2012 na mimoriadnom zasadnutí predstavenstva OSBD Košice - okolie.
34. Obaja v konaní vypočutí (vtedajší) členovia predstavenstva OSBD Košice - okolie (pán Gacek a pán

Remák) zhodne uviedli, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu považovali (už) samotnú
účasť žalobcu v deň incidentu pred budovou OSBD Košice - okolie, konkrétne pán Remák vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 19.12.2019 uviedol, že sa vychádzalo z toho, že žalobca tento incident
inicioval. Uviedol, predmetný incident sa riešil následne na predstavenstve, pričom sa na predstavenstve
zhodli, že žalobca túto akciu zorganizoval, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Ladislav Gacek na pojednávaní dňa 23.11.2015 uviedol, že závažného porušenia pracovnej disciplíny
sa žalobca dopustil už tým, že bol prítomný, keď sa poškodzoval majetok družstva a nezasiahol.
35. Uvedenému nasvedčuje aj samotné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu „účasť pri pokuse o násilný
vstup do budovy OSBD Košice - okolie dňa 16.10.2012“ v liste označenom ako „Oznámenie okamžitého

skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.11.2012.

36. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie OSBD Košice - okolie o okamžitom skončení pracovného
pomeru predchádzalo skončeniu vyšetrovania predmetného skutku (incidentu zo dňa 16.10.2012)
políciou. Výsledky vyšetrovania nemohli mať teda vplyv na rozhodnutie OSBD Košice - okolie o

okamžitom skončení pracovného pomeru.
37. V konaní nebolo preukázané (ale ani tvrdené), aby zo strany OSBD Košice - okolie mimoriadnemu
zasadnutiu predstavenstva predchádzalo (akékoľvek) interné šetrenie ohľadom porušenia pracovnej
disciplíny žalobcu vo vzťahu k udalostiam zo dňa 16.10.2012 a uvedené nevyplýva ani zo samotnej
zápisnice z predstavenstva konaného dňa 29.11.2012.

38. Zohľadnením všetkých uvedených skutočností, časovej postupnosti a výsledkov dokazovania mal
súd za preukázané, že predstavenstvo OSBD Košice - sa o dôvode závažného porušenia pracovnej
disciplíny, pre ktorý sa rozhodlo so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer a s poukazom na to, ako
je tento dôvod skutkovo vymedzený, dozvedelo už dňa 16.10.2012. V konaní nebolo preukázané, aby
(akákoľvek) ďalšia skutočnosť „prispela“ k ozrejmeniu skutočností vedúcich k vedomosti o závažnom

porušení pracovnej disciplíny žalobcu.
39. Súd uvádza, že takouto skutočnosťou nie je ani faktúra, z ktorej má vyplývať, že bola zadaná
objednávka na demontáž kamerového systému, pokiaľ z tejto faktúry nevyplýva, že objednávateľom
bol žalobca. Pričom súd mal preukázané aj to, že tomu tak nie je. Na tomto mieste súd poukazuje
na isté nezrovnalosti vo výpovediach pána Gaceka a pána Remáka, kedy pán Gacek na pojednávaní

dňa 23.11.2015 vypovedal, že zásah do zabezpečovacieho systému objednala pani Zuzana Kaľavská,
pričomnapojednávanídňa19.12.2019pánRemákuviedol,žededukuje,žeobjednávateľomdemontáže
kamerového systému mohol byť jedine žalobca. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu (obsah ktorého bol
oboznámený na pojednávaní dňa 19.9.2019) je zrejmé, že odpojenie elektronického zabezpečovaciehozariadenia na objekte OSBD Košice - okolie objednala dňa 15.10.2012 pani Zuzana Kaľavská (č.l. 44
vyšetrovacieho spisu). Z uvedeného dôvodu súd doplnenie dokazovania oboznámením sa s faktúrou
vzťahujúcou sa k objednávke odpojenia elektronického zabezpečovacieho zariadenia zamietol.

40. Súd poukazuje na to, že zákonom stanovené prekluzívne lehoty pre uplatnenie dôvodu na okamžité
skončenie pracovného pomeru majú slúžiť k predchádzaniu vzniku situácií, keď sa zamestnávateľ
rozhodne riešiť porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca až s odstupom času, ale tiež kvôli
zachovaniu určitej istoty právneho vzťahu.
41. Subjektívna lehota 2 mesiace v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce začala teda plynúť od

16.10.2012, bez ohľadu na to, že o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom bolo
predstavenstvom rozhodnuté až dňa 29.11.2012 na mimoriadnom zasadnutí predstavenstva.
42. Ako už bolo vyššie konštatované okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi
dňom 27.12.2012 (deň vrátenia nedoručenej zásielky obsahujúcej Oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru so žalobcom) a keďže dodržanie subjektívnej lehoty je potrebné posúdiť k okamihu,
keď je okamžité skončenie pracovného pomeru doručované a nie keď je spisované alebo odosielané,

súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade subjektívna dvojmesačná lehota pre doručenie
písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dodržaná nebola, čo spôsobuje v
súlade s ut. § 70 Zákonníka práce jeho neplatnosť.
43. Samotný tento dôvod opodstatňuje vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Súd však odhliadnuc od uvedeného uvádza ďalej, že predmetné „Oznámenie o okamžitom

skončení pracovného pomeru“ nespĺňa ani formálne náležitosti. Náležitosťou písomnej formy
okamžitého skončenia pracovného pomeru je okrem písomného vyhotovenia listiny aj vlastnoručný
podpis účastníka právneho úkonu.

44. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za

zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

45. Osobitne v pracovnoprávnych vzťahoch v súvislosti s kolektívnym štatutárnym orgánom vzniká
otázka, či za zamestnávateľa musí konať štatutárny orgán ako celok alebo stačí, ak koná niektorý či
niekoľkí členovia. Ktorí a koľkí z členov štatutárneho orgánu majú konať v pracovnoprávnych vzťahoch
v mene zamestnávateľa právnickej osoby, ktorým je družstvo upravuje zákon prípadne stanovy.
46. Podľa § 243 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2012 predstavenstvo riadi

činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy
nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva (ods. 2). Predstavenstvo
plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné,
za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí
predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

47. Podľa článku 67 ods. 2 Stanov OSBD Košice - okolie, platných ku dňu rozhodovania a doručovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru, právne úkony predstavenstva, pre ktoré je predpísaná
písomná forma, podpisuje za družstvo predseda a jeden podpredseda, v neprítomnosti niektorého z
nich poverený člen predstavenstva.
48. Z predloženého listu označeného ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“

vyplýva, že tento bol podpísaný iba predsedom predstavenstva OSBD Košice -okolie p. Alexandrom
A., a teda absentuje podpis ďalšieho člena predstavenstva, ktorý nedostatok s poukazom na vyššie
uvedené spôsobuje neplatnosť tohto písomného právneho úkonu.
49. Zo všetkých uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne ohľadne
nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného mu listom

zo dňa 29.11.2012, preto súd žalobe o tomto nároku vyhovel.
50. Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd postupom podľa § 166 CSP vylúčil na samostatné konanie
s poukazom na to, že o náhrade mzdy je možné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
51. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.53. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol v konaní v časti nároku o vyslovenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru úspešný, preto mu patrí voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnej výške podľa ust. § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Košice - okolie na Krajský súd v Košiciach. Proti II.
výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky ,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,

d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
CSP).