Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 32S/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200560
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200560.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a
členovsenátuJUDr.ZuzanyJančárovejaMgr.DenisySlivovej,vprávnejvecižalobcu:INBRAspol.sr.o.
vlikvidácii,sosídlomPanenská7,81103Bratislava-StaréMesto,IČO:17332907,právnezastúpeného
Mgr.JurajomHudákom,LL.M.,usadenýmeuroadvokátom,sosídlomStaréGrunty18,84104Bratislava,
IČO: 42 329 507, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,

Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102156776/2022 zo dňa
03.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 16.10.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.10.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného číslo: 102156776/2022 zo dňa 03.08.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia

Daňového úradu Žilina číslo: 100586566/2022 zo dňa 24.03.2022, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného
potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)vzneníneskoršíchpredpisovvyrubilžalobcovirozdieldanevsume
12 543,11 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 14.08.2017 bola 22 319,05 Eur, daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní po kontrole predstavovala sumu 34 862,16 Eur, daň zistená správcom dane vo

vyrubovacom konaní po odvolaní bola 34 862,16 Eur a rozdiel v sume činí 12 543,11 Eur, rozdiel dane na
úhradu vo výške 12 543,11 Eur. Zároveň správny orgán prvého stupňa určil, že rozdiel dane v sume 12
543,11 Eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu
dane.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa

§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Uviedol, že žalovaným určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty je v značnej výške 12
543,11 Eur. Žalobca v súčasnosti nedisponuje uvedenou sumou, pričom bezprostredným vymáhaním
uvedenej sumy by došlo k ohrozeniu samotnej existencie žalobcu. Návrh dôvodil tým, že neposkytnutím
navrhovanej predbežnej ochrany žalobcovi pred bezodkladným vynucovaním uloženej povinnosti zo
strany žalovaného by došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom by vymáhanie uvedenej sumy

bezprostredne viedlo k platobnej neschopnosti žalobcu. Žalobca zároveň zdôraznil, že počas celého
daňového konania vystupoval aktívne a spolupracoval s daňovým úradom, ktorému na preukázanie
jeho tvrdení predložil značné množstvo dôkazov. Žalobca zároveň správnemu súdu predkladá na
preukázanie svojich tvrdení potvrdenie o stave bankového účtu žalobcu. Uviedol, že je v likvidácii a
zároveň už dlhšiu dobu nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 05.01.2023. Navrhol, aby správny súd žalobu
zamietol. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcuneobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu žalobou
napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. Iba samotné konštatovanie
žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy podľa názoru žalovaného nie je bez ďalšieho možné

považovať za dôvod, ktorý by zakladal opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne

správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

7. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom

na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na
závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa
03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa
na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri

dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

8. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa

osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

9. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.
Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadným výkonom

rozhodnutia hrozí žalobcovi platobná neschopnosť a vymáhaním sumy 12 543,11 Eur by prišlo k
ohrozeniu samotnej existencie žalobcu, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné.
Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie
žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a
záujmov, ktoré považuje za ohrozené. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že tvrdenia

žalobcu o jeho možnej platobnej neschopnosti v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia
sú len hypotetické. To, v akej celkovej ekonomickej situácii sa žalobca nachádza, pritom nepreukazuje
ani žalobcom pripojený dôkaz - potvrdenie o zostatku na účte zo dňa 18.10.2022 (č.l. 47 spisu), z
ktorého možno konštatovať, že žalobcov zostatok na účte ku dňu 17.10.2022 bol vo výške 9,02Eur. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie
odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma v zmysle citovaného

ustanovenia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre
priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť.
10. Žalobcom uvedené dôvody k rozhodnutiu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
správneho súdu smerujú k hrozbe daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu, nútený
výkon rozhodnutia žalovaného mal znamenať ohrozenie existencie žalobcu a výkon rozhodnutia vedie k

platobnej neschopnosti žalobcu. Správny súd poznamenáva, že prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia)
je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného
nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút
sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom
pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny
súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej)

exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie
bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých
podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne

bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022).
Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na
odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec
podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje.

11. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená

možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho
existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu
aj osvedčiť.

12. Tiež má správny sú za potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že

podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby
prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalšieho alebo ďalších
relevantných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo jeho
povolenímlennazákladenepriaznivejfinančnejsituácievyplývajúcejzvýkonupodnikania,adomnienky,
že môže dôjsť k navýšeniu jeho záväzkov o zaplatenie dane z príjmu (čo môže smerovať k ohrozeniu

podnikania) v konečnom dôsledku k zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským
rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt
sám.

13. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov v

súvislosti s tvrdenou hrozbou vzniku závažnej ujmy relevantnými dôkazmi, správny súd nemohol posúdiť
intenzitu prípadnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý
zdôvodovprepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenáležitenesplnil,apretosprávnysúdnávrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho
zamietol.

14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)