Uznesenie – Nájom a podnájom nebytových… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/382/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204386
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1410204386.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: STROJDORMAŠEXPORT MOSKVA, s.r.o.,
Bratislava, Polianky 17, IČO: 31 329 314, proti odporcovi: G. X. H., O. O. X, O., N.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., Záhradnícka 60, Bratislava, IČO: 36 742 023, o
zaplatenie 9.973,61 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 6C/179/2010-233, zo dňa 9.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7.070,98
eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.532,90 eura od 15.2.2010 do zaplatenia, zo sumy
826,76 eura od 30.1.2010 do zaplatenia a zo sumy 669,91 eura od 3.3.2010 do zaplatenia a vo zvyšku

návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom (po jeho rozšírení) domáhal zaplatenia
9.973,71 eura (správne 9.973,61 eura) s príslušenstvom; 26,33 eura titulom zostávajúcej časti
nájomného za október a november 2009, 5.532,90 eura titulom nájomného za obdobie od 1.12.2009
do 15.2.2010, 826,76 eura a 669,91 eura titulom ceny za spotrebovanú elektrickú energiu za štvrtý

štvrťrok 2009 a za obdobie od 1.1.2010 do 15.2.2010, 804,74 eura titulom poplatku z omeškania za
omeškanie so zaplatením nájomného za tretí štvrťrok 2009, 418,28 eura titulom poplatku z omeškania za
omeškanie so zaplatením nájomného za druhý štvrťrok 2009, 537,45 eura titulom poplatku z omeškania
za omeškanie so zaplatením nájomného za október a november 2009, 383,12 eura (správne 383,13
eura) titulom nákladov na vypratanie predmetu nájmu, 699,60 eura titulom bezdôvodného obohatenia
za parkovanie dvoch vozidiel v období od 1.2.2010 do 31.8.2010, 74,51 eura titulom bezdôvodného

obohatenia za skladovanie pneumatík na ploche 7,7 m2.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom vzniesol kompenzačnú námietku do výšky navrhovateľom
uplatnenej pohľadávky s tým, že nakoľko ho navrhovateľ nevpustil do areálu, znemožnil mu
odviesť si jeho veci v celkovej obstarávacej hodnote 15.550 eur.

Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o
prenájme časti budov a plôch od 24.3.2009 do 30.11.2009, kedy zanikol nájom na základe výpovede
navrhovateľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že titulom nájomného za štvrtý štvrťrok 2009 odporca
dlží navrhovateľovi 26,33 eura, preto ho súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie tejto sumy, ako
aj za odobratú elektrickú energiu za štvrtý štvrťrok 2009 (826,76 eura) a za obdobie od 1.1.2010 do
15.2.2010 (669,91 eura), keď nemal pochybnosti o vykonaní správneho odpočtu elektrickej energie

vykonávaného svedkom W. O. za účasti odporcu, resp. jeho pracovníka, pretože elektromer bol v
prenajatých priestoroch.V súvislosti s námietkou odporcu, že má právo na zľavu z nájomného, súd prvého stupňa poukázal na
potrebu uplatnenia práva na poskytnutie zľavy do šiestich mesiacov odo dňa, kedy došlo ku skutočnosti

zakladajúcej toto právo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa odporca sťažoval na zimu v
prenajatých priestoroch, avšak k uplatneniu zľavy z nájomného došlo až vo vyjadrení odporcu v priebehu
konania dňa 4.5.2012, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Odporca užíval predmet nájmu aj po 30.11.2009 a to až do 15.2.2010. Z výpovedí svedkov sa totiž

nedalo nesporne ustáliť, kedy došlo k odovzdaniu kľúčov navrhovateľovi a zo záznamov predložených
navrhovateľom vyplýva, že minimálne do 15.2.2010 odporca chodil do priestorov navrhovateľa. Tvrdenie
odporcu, že do priestorov navrhovateľa chodil z dôvodu návštev a nie do svojich priestorov, súd prvého
stupňa vyhodnotil ako nedôveryhodné, pretože záznamy do knihy denných hlásení sa robili až po 19
hod., resp. 20 hod. večer, kedy ťažko predpokladať, že by niektorá z firiem, ktorá sa nachádzala v areáli
navrhovateľa, ešte vykonávala nejakú činnosť. Súd prvého stupňa preto zaviazal odporcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného užívaním priestorov za vyššie uvedené obdobie (5.532,90 eura).
Zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania z jednotlivých súm vo výške 9 % ročne.

Vzhľadom k námietke premlčania pohľadávky, ktorú odporca žiadal započítať, dospel súd prvého stupňa
kzáveru,žekuplatneniupohľadávkyodporcuvočinavrhovateľovidošlopouplynutítrojročnejpremlčacej

lehoty dňa 15.2.2012 až dňa 4.5.2012; na kompenzačnú námietku vznesenú odporcom preto v zmysle
§ 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka neprihliadal.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného s poukazom na § 671 ods. 1, § 674, § 675, § 451 a § 454
Občianskeho zákonníka zaviazal odporcu na zaplatenie 7.070,98 eura s príslušenstvom a vo zvyšnej

časti (uplatnený poplatok z omeškania 804,74 eura a 418,28 eura, náklady na vypratanie predmetu
nájmu 383,13 eura, bezdôvodné obohatenie za parkovanie dvoch vozidiel 699,60 eura, bezdôvodné
obohatenie za skladovanie pneumatík 74,51 eura a zrejme aj poplatok z omeškania za omeškanie
so zaplatením nájomného za október a november 2009 537,45 eura) návrh ako nedôvodný (s bližším
odôvodnením) zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti zaväzujúcej časti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť
a návrh zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že k uplatneniu zľavy z nájomného z jeho strany došlo
až po uplynutí 6 mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorú zrejme posudzoval v zmysle § 675 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko predmetom nájomného vzťahu boli nebytové priestory, ktorých nájom je upravený
zákonom č. 116/1990 Zb., spravuje sa aj nárok na zľavu z nájomného ustanoveniami predmetného

zákona, ktorý v § 8 odchylne od Občianskeho zákonníka upravuje nárok nájomcu na pomernú zľavu
z nájomného v prípade, ak prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy, v dôsledku čoho nájomca
môže užívať nebytový priestor obmedzene; neprecizuje nijakú konkrétnu lehotu na uplatnenie nároku
na pomernú zľavu z nájomného. Nakoľko zákon č. 116/1990 Zb. predstavuje lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku ako lex generalis, uvedený nárok na pomernú zľavu z nájomného sa posudzuje

práve v zmysle ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. a nie v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka.
Odporca mal za to, že nesprávnym právnym posúdením mu súd prvého stupňa zamedzil nárokovať si
pomernú zľavu z nájomného.

Súd prvého stupňa podľa odporcu nesprávne ustálil skutkový stav, keď mal za to, že žiadosť o zľavu

na nájomnom podal odporca až vo vyjadrení zo dňa 4.5.2012, t.j. po uplynutí šesťmesačnej lehoty. V
tomto smere jednoznačne vypovedala svedkyňa X., keď uviedla, že bola pri tom, ako sa žiadala zľava
na nájomnom osobne od bývalého konateľa navrhovateľa aj za roky 2009 a 2010 z dôvodu riadneho
nevykurovania a neodpratávania snehu. Túto výpoveď podporuje aj výpoveď svedka O., ktorý uviedol,
že vie od p. C., že sa odporca sťažoval u navrhovateľa na chlad v prenajatých priestoroch. Tvrdenie

o nedodržaní zmluvne dojednanej teploty v prenajatých priestoroch potvrdzujú aj výpovede ostatných
svedkov, ktorí dokonca uvádzajú, že v prenajatých priestoroch a susediacich priestoroch bol niekedy
ráno aj ľad. Ak by sa aj teda na uplatnenie zľavy vzťahovala šesťmesačná prekluzívna doba, táto je
zachovaná, nakoľko zľava bola uplatnená počas doby užívania priestorov.Odporca ďalej namietol nesprávne právne posúdenie námietky premlčania kompenzačnej námietky,
ktorou žiadal započítať nárok na vydanie hodnoty vecí, ktoré si v dôsledku zamedzenia prístupu do

prenajatých priestorov nemohol vyniesť, do výšky prípadného nároku navrhovateľa. Tento nárok súd
prvého stupňa posúdil ako bezdôvodné obohatenie, kde sa premlčanie riadi trojročnou objektívnou
lehotou v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že táto trojročná
lehota mala uplynúť 15.2.2012, čo ani nezodpovedá trom rokom odo dňa skončenia užívania priestoru
navrhovateľazostranyodporcu,ustálenéhosúdomprvéhostupňana15.2.2010.Prisprávnomposúdení

trojročnej lehoty by táto uplynula 15.2.2013, pričom kompenzačná námietka bola vznesená 4.5.2012.
Takéto odôvodnenie premlčania mal odporca za zmätočné, pričom z neho vyplýva, že sa nejedná
o zmeškanie trojročnej lehoty. Súd prvého stupňa navyše nesprávne právne posúdil premlčanie
podľa Občianskeho zákonníka. Aj pri skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, vyplývajúcej
z Občianskeho zákonníka, sa pri právnom vzťahu medzi podnikateľmi pri výkone podnikateľskej
činnosti premlčanie riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, konkrétne všeobecnou štvorročnou

premlčacou lehotou. V predmetnej veci sa bez ohľadu na skutočnosť, že je tu nájomná zmluva podľa
zákona č. 116/1990 Zb., jedná najmä s poukazom na § 261 ods. 1 a ods. 6 Obchodného zákonníka
o obchodnoprávny vzťah, nakoľko zadržané veci boli vnesené do priestorov v súvislosti s ich nájmom.
Ak by sa na protipohľadávku odporcu uplatnenú kompenzačnou námietkou aplikovala štvorročná
premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka, nešlo by o premlčanie pohľadávky a pohľadávka

navrhovateľa v časti, v ktorej by mal úspech, by zanikla započítacím prejavom s protipohľadávkou
odporcu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že zľavu
z nájomného odporca nikdy nežiadal ani ústne ani písomne. Poukázal na skutočnosť, že nájomná

zmluva umožňovala odporcovi jej výpoveď. Ak by boli také vážne problémy s vykurovaním, mal možnosť
dať mesačnú výpoveď. V nájomnom vzťahu však zotrval od 1.4.2005 do 15.4.2010 (kedy bol sklad
zápisnične otvorený), t.j. bol v nájomnom vzťahu 5 rokov s prerušením doby od 10.4.2008 do 9.4.2009.
Uviedol, že svedkyňa X. nebola prítomná pri žiadnom rokovaní s konateľom navrhovateľa. Poukázal
na skutočnosť, že ani výpovede ostatných svedkov sa nezakladajú na pravde, keď napr. svedok Y.

nesťahoval odporcovi materiál dňa 16.1.2010, ako uviedol, keď zo záznamov knihy strážnej služby je
evidentné, že odporcovi materiál sťahoval až dňa 14.2.2010 a ďalšie dni. Záverom navrhovateľ uviedol,
že odporca mal prístup do skladu až do 15.4.2010, kedy bol sklad otvorený náhradným kľúčom.

Odvolacísúd,ktorýbolviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.) preskúmalrozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd

prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 26,33 eura titulom zostávajúcej časti
nájomného za október a november 2009, 5.532,90 eura titulom nájomného za obdobie od 1.12.2009 do
15.2.2010, 826,76 eura a 669,91 eura titulom ceny za spotrebovanú elektrickú energiu za štvrtý štvrťrok
2009 a za obdobie od 1.1.2010 do 15.2.2010. Mimo zľavy z nájomného odporca v odvolaní nenamietol
dôvodnosť základu i výšky uvedených súm, avšak súčet uvedených čiastkových istín predstavuje

7.055,90 eura. Nie je preto zrejmé, prečo súd prvého stupňa zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej
sumy 7.070,98 eura, resp. na základe akého titulu bol odporca zaviazaný aj na zaplatenie istiny 15,08
eura (7.070,98 eura - 7.055,90 eura).

Ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl.

Občianskeho zákonníka špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových
priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny) zákon
(rozsudok NS SR sp. zn. Cdo 3/1997, zo dňa 24.7.1997). Keď potom ustanovením § 8 zákona č.
116/1990 Zb. je upravený nárok nájomcu na pomernú zľavu z nájomného (ak nájomca môže nebytový
priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti

ustanovené týmto zákonom) bez toho, aby bola upravená lehota na jeho uplatnenie, je potrebné v tejto
súvislosti aplikovať § 675 Občianskeho zákonníka.V konaní nebol sporný deň 30.11.2009 ako deň skončenia nájmu. Nakoľko k zániku práva na zľavu
z nájomného v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka dôjde v prípade, ak sa neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, v predmetnej veci je zrejmé,

že posledným možným dňom na uplatnenie práva na zľavu z nájomného bol deň 30.5.2010 (aj to len v
prípade, ak by ku skutočnosti zakladajúcej právo na zľavu z nájomného došlo dňa 30.11.2009). Zákon
neupravuje spôsob, akým má nájomca uvedené právo uplatniť.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli

preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre

seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Odporca v podaní zo dňa 3.5.2012 uviedol, že navrhovateľ počas novembra a decembra aj januára
až do odsťahovania sa odporcu nezabezpečil, aby bola v prenajatých priestoroch teplota minimálne
5 stupňov, ako mu to vyplývalo z bodu 3.6 posledná veta nájomnej zmluvy. Žiadal preto zľavu 50 %

z nájomného, dokedy nebude teplota v prenajatých priestoroch dosahovať vyššie uvedenú hodnotu.
Rovnako prenajímateľ nezabezpečil riadne odhrabanie areálu od napadnutého snehu. V dôsledku
porušenia týchto povinností nemohol odporca riadne užívať predmet nájmu, za čo mu prislúcha ex lege
v zmysle § 8 zákona č. 116/1990 Zb. zľava z nájomného, za ktorú považuje, pokiaľ ide o štvrtý štvrťrok
2009, 50 % mesačného nájomného.

Ak teda v predmetnej veci odporca tvrdil, že u navrhovateľa uplatnil právo na zľavu z nájomného skôr,
než podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 3.5.2012, bol povinný označiť a predložiť dôkazy na
preukázanie uvedeného tvrdenia.

Z označených svedkov k tvrdenému uplatneniu zľavy z nájomného vypovedala iba svedkyňa X.
(manželka odporcu). Uviedla, že bola prítomná pri jednaniach ohľadne zľavy z nájomného a pri vyprataní
priestorov. Zľavu z nájmu žiadali z dôvodu veľmi zlých podmienok nielen v zime 2009/2010, ale aj v
predchádzajúcej zime 2008/2009; jednanie prebiehalo s konateľom p. W., od ktorého žiadali zľavu z
nájmu; prítomní boli len konateľ navrhovateľa, odporca a svedkyňa; z jednania nebol žiaden záznam;

nepamätala si presne, kedy k jednaniu došlo, mohlo byť začiatkom novembra 2009.

Z výpovede svedkyne teda nie je zrejmé, kedy presne a v akej výške mala byť zľava z nájomného
uplatnená. Ak mala byť uplatnená aj s poukazom na veľmi zlé podmienky v predchádzajúcej zime
2008/2009 je otázne, prečo nebol urobený žiaden záznam z jednania, resp. prečo odporca neuplatnil

zľavu z nájomného písomne. Ak by totiž navrhovateľ neplnil svoje povinnosti zo zmluvy už v zime
2008/2009, nebol by zrejmý dôvod platenia nájomného za uvedené obdobie v plnej výške (opak nebol v
konaní tvrdený), resp. uspokojenia sa odporcu s ústnym uplatnením zľavy z nájomného, keď ako zmluva
o nájme, ktorej súčasťou bolo i dojednanie výšky nájomného, tak i faktúry s fakturovaným nájomným v
plnej výške, boli v písomnej forme. Odporca pritom prevzal faktúru č. XXXXXX, ktorou bolo fakturované

nájomné za štvrtý štvrťrok 2009 13.10.2009. Je preto nelogické, že by zľavu z nájomného uplatnil ústnou
formou. Neurčitý obsah výpovede svedkyne (manželky odporcu) potom bez ďalšieho neumožňuje
vyvodiť záver o preukázaní uplatnenia si zľavy z nájomného zo strany odporcu u navrhovateľa počas
trvania nájomného vzťahu pri popretí tejto skutočnosti navrhovateľom. Skutočnosť, či navrhovateľ plnil
svoje povinnosti zo zmluvy, resp. či sa odporca sťažoval na chlad u navrhovateľa (ako uviedol odporca

v odvolaní), rovnako nepreukazuje takéto uplatnenie si zľavy z nájomného. Na uvedenom základe súd
prvého stupňa v súlade s vykonaným dokazovaním skonštatoval, že odporca uplatnil zľavu z nájomného
až v podaní zo dňa 3.5.2012, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty upravenej v § 675 Občianskeho
zákonníka. Na zánik práva odporcu uplatniť zľavu z nájomného preto, že nebolo uplatnené v určenom
čase (keď odporca uplatnenie v určenom čase nepreukázal), bol pritom súd prvého stupňa povinný

prihliadnuť v súlade s § 583 Občianskeho zákonníka ex offo.

Odporca v podaní zo dňa 3.5.2012 uviedol, že si uplatňuje na započítanie do výšky navrhovateľom
uplatnených pohľadávok vlastné pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ samal bezdôvodne obohatiť tým, že dňa 16.1.2010 odporcu nevpustil do areálu a znemožnil mu odviezť
si zvyšné veci z prenajatých priestorov - práčku v hodnote 300 eur, elektrický bojler v hodnote 250
eur, elektroinštaláciu + rozvodné skrine, meracie elektrické hodiny, nadstavbu nad striekacím boxom

a osvetľovacie prvky v hodnote 15.000 eur; spolu 15.550 eur. Navrhovateľ v podaní zo dňa 11.1.2013
vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k požadovanému vydaniu bezdôvodného obohatenia.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka vyhodnotil námietku
premlčania ako dôvodnú, keď uviedol, že k uplatneniu pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi došlo

po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 15.2.2012 až dňa 4.5.2012. Z uvedeného odôvodnenia
však nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa právne posúdil právo uplatnené odporcom vo forme tzv.
kompenzačnej námietky (ak by ho posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ako uviedol odporca v odvolaní,
zrejme by popri § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka citoval aj § 107 Občianskeho zákonníka upravujúci
premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia). Takéto posúdenie je potrebné pre ustálenie
právneho vzťahu medzi účastníkmi a tým aj pre aplikáciu ustanovení Občianskeho alebo Obchodného

zákonníka (o premlčaní). Ďalej odvolací súd uvádza, že zo záveru súdu prvého stupňa o uplynutí
trojročnej premlčacej doby dňa 15.2.2012 by bolo možné vyvodiť, že začala plynúť dňa 15.2.2009.
Z napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa takto ustálil začiatok plynutia
premlčacej doby (najmä keď odporca svoj nárok na tvrdené bezdôvodné obohatenie odvodzoval od
skutočnosti, že navrhovateľ mu dňa 16.1.2010 znemožnil odvoz vecí tým, že ho nevpustil do areálu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo

a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje §
157 ods. 2 O.s.p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Nakoľko súd prvého stupňa rozsudok vo vzťahu ku kompenzačnej námietke odporcu neodôvodnil
spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v
zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude naznačeným spôsobom zaoberať námietkou zaujatosti vo
vzťahu k tzv. kompenzačnej námietke odporcu. Ustáli právny vzťah, na základe ktorého odporca tzv.
kompenzačnú námietku uplatnil a následne posúdi vznesenú námietku premlčania podľa príslušných
ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. V prípade dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania na tzv. kompenzačnú námietku nebude prihliadať. V prípade, že právo odporcu uplatnené

vo forme tzv. kompenzačnej námietky premlčané nie je, bude sa vecne zaoberať dôvodnosťou jeho
základu a výšky. Po opätovnom prejednaní veci na pojednávaní, prípadnom doplnení dokazovania a po
vyhodnotení vykonaných dôkazov súd prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.