Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213800
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Š. M., bývajúceho v M., N. XXX/X, zastúpeného
Consilior Iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 51, proti žalovanej V.. F. M., bývajúcej v M., E.
XX, o zaplatenie peňažnej náhrady s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp. zn. 9C/550/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 2020, č.
k. 15Co/241/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIV(ďalejaj„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)rozsudkomz27.februára
2019,č.k.9C/550/2015-326 žalobuzamietol(výrokI.)ažalovanejpriznalnároknanáhradutrovkonania

v plnom rozsahu (výrok II.). Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady za
užívanie spoločnej veci žalovanou, nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, v sume 7.110,72 eur,
z toho sumu 131,68 eur mesačne spolu s úrokmi z omeškania od augusta 2012 do júna 2015, za
mesiac júl 2015 v sume 89,20 eur mesačne s úrokmi z omeškania a počnúc dňom 22. júla 2015 v
sume 65,84 eur mesačne do dňa možnosti užívania spoluvlastníckeho podielu žalobcu na rodinnom
dome súpisné č. 835 postavenom na parcele registra ,,C“ č. XXXX/X, parcelu registra ,,C“ č. XXXX/

X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 598 m2, všetky nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre
okres W., Obec M., katastrálne územie W. R., pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na užívaní spoločnej
veci inak, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania z každej mesačnej sumy 65,84 eur, počítaných od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla povinnosť žalovanej zaplatiť mesačnú
sumu 65,84 eur do zaplatenia. Ide o nehnuteľnosti, ktoré vlastnila ich matka (žalobcu a žalovanej) N.
M., po jej smrti, podľa žalobcu, žalovaná neumožňovala užívanie nehnuteľností ďalším spoluvlastníkom

nehnuteľností, spolu s ním aj N. M.. N. M. postúpil žalobcovi pohľadávku vzniknutú z titulu nemožnosti
užívania nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu N. M., ktorú mal N. M.F. voči žalovanej. V
súlade so znaleckým posudkom č. 53/2015 Ing. Mgr. Jany Pecníkovej, vypracovaný na podnet žalobcu,
nájomné za nehnuteľnosti predstavuje 395,05 eur mesačne bez energií, na jeho podiel (1/6) pripadá
nájomné 65,84 eur; spolu s podielom N. M. má nárok na nájomné v sume 131,68 eur. Žalobca si
teda uplatňuje pohľadávku spočívajúcu v ujme nemožnosti užívania spoluvlastníckeho podielu svojho

a N. M. do 21. júla 2015 (počítanej tri roky spätne k tomuto dňu); pohľadávku spočívajúcu v ujme
nemožnosti užívania spoluvlastníckeho podielu odo dňa 22. júla 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 123, § 136 ods. l, § 137 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol,
že procesná aktivita žalobcu nedáva podklad pre rozhodnutie v jeho prospech. Nebolo preukázané,
že v posudzovanom období žalovaná rodičovský dom vôbec užívala, a už vôbec že ho užívala nad
rámec jej spoluvlastníckeho podielu, a teda že vykonávala práva vlastníka i v rozsahu podielu ďalších

spoluvlastníkov. Žalovaná nepotrebovala užívať rodičovský dom, keď je bezpodielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu, ktorý je v tesnej blízkosti rodičovského domu. O tom, že žalovaná v posudzovanomobdobí rodičovský dom neužívala, svedčí aj stav médií v dome. Súd zdôraznil, že žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkoupredmetnéhodomuvpodiele2/3,atedažeajvposudzovanomobdobímalaprávodom
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať. V konaní nebolo preukázané, že v posudzovanom

období mal žalobca záujem o užívanie predmetného domu, že sa toho domáhal, že žiadal od žalovanej
kľúč, a že žalovaná mu v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bránila. Kľúč
na dome bol vymenený ešte za života matky strán sporu. Za predpokladu, že by mu žalovaná po
smrti matky, teda ešte v roku 2010, v užívaní rodičovského domu bránila, nepochybne by využil všetky
dostupné právne aj iné prostriedky, aby jej v užívaní rodičovského domu nad rámec jej spoluvlastníckeho

podielu zabránil. Predmetná žaloba bola ale podaná až v decembri 2015. Aj skutočnosť, že žalobu
o vydanie veci (kľúča od rodičovského domu) podanú na Okresnom súde v Malackách vzal žalobca
späť, nemožno vyhodnotiť inak, ako určité taktizovanie žalobcu. Podľa názoru súdu predmet sporu skôr
ako právny nárok reflektuje veľmi zlé vzťahy medzi stranami sporu. Žalovanej preto nemohla vzniknúť
povinnosť zaplatiť náhradu žalobcovi ako spoluvlastníkovi neužívajúcemu rodičovský dom v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu. K listu žalobcu údajne zo 4. februára 2011 súd uviedol, že ani tento

list, ani list žalovanej z 9. februára 2011, nemohol priniesť žalobcovi očakávanú váhu, keď jednak
tento sa netýka posudzovaného obdobia, no predovšetkým nepreukazoval, že žalovaná nehnuteľnosti
v posudzovanom období nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užívala, že žalobcovi v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu v užívaní rodičovskej nehnuteľnosti bránila. Rovnako, pokiaľ ide o list
žalovanej z 15. mája 2016, ani tento nepreukazuje vyššie uvedené. O nároku na náhradu trov súd prvej

inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 29. júla 2020 sp. zn. 15Co/241/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil, že
žalobca ani súdu neoznačil dôkazy na preukázanie, že žalovaná mu bránila v užívaní nehnuteľností
v rozhodnom období, resp. žeby držala, užívala nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu. Bolo preukázané, že súčasné kľúče od domovej nehnuteľnosti boli vyhotovené ešte za života
ich matky, že na želanie matky mali byť v úschove žalovanej, že sami podieloví spoluvlastníci si nedali

na vlastné náklady vyhotoviť kópiu kľúča a v súdnom konaní, v ktorom sa žalobca proti žalovanej
domáhal vydania kľúča, žalobu zobral späť, žalobca a jeho brat sa nedostavili na stretnutie so žalovanou
so zámerom riešiť vzniknutú situáciu, na prevzatie kľúča, hoci túto možnosť mali, a ani nenavrhli
náhradný termín stretnutia; dňa 21. februára 2018 si žalobca kľúč neprevzal. Žalovaná preukázala, že
výlučne sama po smrti matky platila úhrady za režijné náklady dodávateľom (plyn, elektrina, voda) v

plnej fakturovanej výške, na čom sa žalobca a jeho brat nepodieľali. Opak tvrdenia žalovanej žalobca
nepreukázal a na preukázanie svojho tvrdenia ani len neoznačil dôkazy. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, § 470 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Poukázal na rozsudok
dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/252/2007 a sp. zn. 3Cdo/298/2006, od ktorých sa odvolací súd odklonil,
a z ktorých podľa dovolateľa zhodne vyplývalo, že užívanie spoločnej veci nad rámce zodpovedajúcemu
spoluvlastníckemu podielu vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa. Namietal, že súdy oboch
inštancií dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá dovolacím súdom v situácii, keď jeden spoluvlastník
nehnuteľnosti neumožní užívať druhému spoluvlastníkovi predmet spoluvlastníctva (bez ohľadu na to
či ho užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), ešte nebola vyriešená, a to napriek tomu,
že vyriešenie tejto právnej otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je z pohľadu reálneho života
žiaduca. Navrhol aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom

rozsahu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania alternatívne, aby dovolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná sa vyjadrila k dovolaniu a navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil a

žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100 %.

5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k dovolaniu.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP podložil na
rozsudkoch dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/252/2007 a sp. zn. 3Cdo/298/2006, z ktorých podľa neho
zhodne vyplývalo, že užívanie spoločnej veci nad rámce zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu

vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa.

12. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v
dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len

otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie
tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

13. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu
teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení
právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. Obsah tohto pojmu napĺňajú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho

súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Patrí doň ale aj prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili
(porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017,

4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017). Aby mala dovolateľom nastolená otázka
relevantný význam v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí byť riešená odvolacím súdom a odvolací
súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie.14. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018
patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí
a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

15. Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom
(advokátom) uviedol z pohľadu požiadaviek vyplývajúcich z obsahu ním uplatneného dovolacieho
dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa
jeho názoru došlo pri právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak nekonkretizoval právnu

otázku, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie a neoznačil ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu, od záverov ktorého sa odvolací súd odklonil. Žalobca týmito argumentami vyjadril
(len) svoj nesúhlas s procesom obstarávania skutkových podkladov a z toho prameniacimi skutkovými
závermi. V čom konkrétne sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
však dovolateľ neuviedol. Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalobcu je preto nespôsobilá založiť

prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi
názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako
odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §
421 ods. 1 písm. a/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017,
3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).

16. Treba predovšetkým zdôrazniť, že dovolateľom označené rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/252/2007, sp. zn. 3Cdo/298/2006 nemôžu byť na daný spor aplikované. Rozhodnutie dovolacieho
súdu sp. zn. 3Cdo/252/2007, na ktoré poukazuje dovolateľ bolo vydané v konaní, ktorého predmetom
bolo užívanie nehnuteľnosti žalovanej na podnikateľské účely bez toho, aby za užívanie poskytovala

náhradu. Dovolateľ však v predmetnom konaní svoje vlastnícke právo odvodil od práva osobného
užívania rodičovského domu. Rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/298/2006 bolo vydané v konaní, ktorého
predmetom bolo určenie výšky nároku na bezdôvodné obohatenie, dovolateľ v predmetnom konaní
výšku nároku na bezdôvodné obohatenie nenamietal.

17. V predmetnom konaní súd prvej inštancie vychádzal a vec posudzoval podľa ustanovenia § 137
Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli ostatných spoluvlastníkov
sám užíva predmet vlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu. Nebolo
preukázané, že v posudzovanom období žalovaná rodičovský dom vôbec užívala, a už vôbec, že ho
užívala nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu a teda, že vykonávala práva vlastníka i v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu žalobcu.

18. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,
nevymedzí právnu otázku a neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré riešia právnu otázku inak,
ako ju riešil odvolací súd, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo

domnienkach (ktorú otázku a ktorú rozhodovaciu prax mal dovolateľ na mysli); v opačnom prípade
by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie
vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu nemôže ale najvyšší súd (na druhej strane) pristúpiť ani k posudzovaniu
všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací

súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa
nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale
aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.19. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP namietal,
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá dovolacím súdom v
situácii, keď jeden spoluvlastník nehnuteľnosti neumožní užívať druhému spoluvlastníkovi predmet

spoluvlastníctva (bez ohľadu na to či ho užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), ešte nebola
vyriešená, a to napriek tomu, že vyriešenie tejto právnej otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
je z pohľadu reálneho života žiaduca.

20. Z obsahu dovolania žalobcu odôvodneného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je zrejmé, že žalobca

síce otázku uviedol ale jasne nekonkretizoval, akú právnu otázku je potrebné vyriešiť, ani nevysvetlil
potrebu, aby dovolací súd takúto otázku vyriešil. Dôvodom pre odmietnutie dovolania v tejto časti je
skutočnosť, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432
ods. 2 v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ totiž označil za dovolací dôvod nesprávne právne
posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti
dovolania podľa § 421 CSP neboli splnené, keď žalobca v dovolaní neuviedol konkrétnu právnu otázku

a neuviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na jej riešenie. Z tohto dôvodu dovolací
dôvod nebol žalobcom vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti
považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.

21. Pokiaľ teda žalobca v dovolaní poukázal na to, že najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi

neposudzoval otázku, keď jeden spoluvlastník nehnuteľnosti neumožní užívať druhému spoluvlastníkovi
predmet spoluvlastníctva (bez ohľadu na to či ho užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu),
je potrebné uzavrieť, že ide o príliš všeobecné, abstraktné konštatovanie, ktoré nespĺňa potrebu
vymedzenia právnej otázky vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko neobsahuje žiadnu konkretizáciu a
charakteristiku skutkových okolností a faktorov daných v prejednávanom spore, z ktorých vzájomného

posúdenia by mohla vzísť v prvom rade relevantná informácia, či ide o právnu otázku doposiaľ dovolacím
súdom neriešenú, a následne potom aj prípadná odpoveď na otázku, ak je od jej riešenia daná vec
závislá.

22. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a/ resp. § 421 ods. 1 písm.

b/ CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť
(najskôr)splnenépredpokladyprípustnostidovolania,medziktoréokreminéhopatríriadneodôvodnenie
dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až §
435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a

8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne
spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o
prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako
predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

22.1. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a „vyriešenia
právnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových
otázoknemôžebyťvdovolacomkonanípodrobenámeritórnemuprieskumu,lebodovolacísúdjeviazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t.j. skutková otázka,
resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná. Pre úplnosť treba ešte

uviesť, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa § 421
ods. 1 písm. a/ CSP a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP sa vzájomne vylučuje, pretože ak v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu daná právna otázka ešte vyriešená nebola, nemožno hovoriť o
ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu.

22.2. K otázke možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a
zároveň § 421 ods. 1 písm. b/ CSP najvyšší súd už v iných prípadoch (6Cdo/ 13/2017 a 6Cdo/21/2017)
uviedol, že „uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje -
odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej
existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“.23. Dovolací súd uzatvára, že žalobca v podanom dovolaní nevymedzil dovolacie dôvody podľa § 421
ods. 1 písm. a/ a b/ CSP spôsobom uvedeným v § 432 CSP, a preto dovolanie odmietol podľa § 447
písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

24. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, ktorej priznal
nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.