Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/144/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217826
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5114217826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., W. XXXX/X, právne zastúpená: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom
J., B. P. XX, proti žalovanému: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpený: JUDr. Magda
Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 17, IČO: 36 848 654, o určenie neplatnosti
vyhlásenia a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Žilina z 05. mája 2022 č.k. 18C/101/2014-924, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na určenie: 1. že vyhlásenie právneho
predchodcu žalovaného, spísané dňa 03.04.1997 na Notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej,
so sídlom ul. 1. mája č. 5, Žilina, pod č.k. N 235/96, Nz 52/97, je neplatným vyhlásením a 2. je
spoluvlastníčkou pozemkov CKN parciel č. 3688/2 - orná pôda o výmere 473 m2, č. 3688/3 - orná pôda
o výmere 555 m2 a č. 3688/7 - orná pôda o výmere 77 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. V.,
vytvorených z časti EKN parcely č. 3795/40 - orná pôda, o výmere 322 m2, v podiele 19/108-ín (pôvodne

11/72-ín) zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. V..

2. Vo vzťahu k žalobe pod bodom 1. na určenie, že vyhlásenie právneho predchodcu žalovaného z
03.04.1997 je neplatným vyhlásením, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanie žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP, keďže takýmto určením by sa právne postavenie žalobkyne v aktuálnych
vlastníckych vzťahoch žiadnym spôsobom nezmenilo.

3. Vo vzťahu k bodu II. žaloby na určenie vlastníckeho práva vykonal dokazovanie, na základe
ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodnosť podanej žaloby v konaní nepreukázala. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že podľa súčasného zápisu na LV č. XXXX, k.ú. V., žalovaný je
výlučným vlastníkom pozemkov - CKN parc. č. 3688/2, č. 3688/3 a č. 3688/7 s poznámkou, že právny
vzťah k stavbe - rodinnému domu, ktorý je postavený na CKN parc. č. 3688/7, je evidovaný na LV č.
XXXX, k.ú. V.. Podľa titulu nadobudnutia vyplýva, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemkom
na základe darovacej zmluvy č. V 2083/97. Ďalej mal zistené, že notárskou zápisnicou č. N 235/96, Nz

52/97, spísanou dňa 03.04.1997 notárkou JUDr. Alenou Majerčíkovou bolo vydané osvedčenie, že B.
O., nar. v roku XXXX, je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti v k.ú. V., KN parc. č. 3688/2 - orná pôda
o výmere 1.105 m2, pričom podľa geometrického plánu overeného OÚ v Žiline pod č. 1300/96 bola
predmetná parcela vytvorená z PKN parc. č. 3794, zapísanej vo vložke č. XXX, k.ú. V.. Žalobkyňa nazáklade podanej žaloby tvrdila, že predmetná KN parc. č. 3688/2 bola vytvorená s PKN parc. č. 3795,
naproti tomu v uvedenom osvedčení z 03.04.1997 sa jednoznačne uvádza, že KN parc. č. 3688/2 -
orná pôda o výmere 1.100 m2 je podľa geometrického plánu 1300/96 vytvorená z PKN parc. č. 3794,

zapísaná vo vložke č. XXX, v ktorej žalobkyňa nevlastní žiadny spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa svoje
tvrdenie opierala o geometrický plán spoločnosti Planika z 20.11.2013, ktorý uvádzal, že uvedené CKN
parcely boli vytvorené z EKN parc. č. 3795/40 - orná pôda (pôvodne vo výmere 1.830 m2), ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. V.. Svedok Ing. B. M., ktorý vyhotovil geometrický plán, na základe ktorej
z pôvodnej pozemno-knižnej parc. č. 3794 vytvoril novú parc. č. 3688/2, ktorá potom bola rozdelená

na polovicu - na parc. č. 3688/2 a č. 3688/3, potvrdil, že vytvorená parc. č. 3688/2 bola vytvorená
z PK parc. č. 3794, keď zároveň uviedol, že geometrický plán Ing. Z. nie je v súlade s listom č. 2,
keďže zápis parc. č. 3795/40 je vykonaný duplicitne. Pri zhotovení geometrického plánu vychádzal z
údajov na mieste samom, keď starý otec žalovaného mu ukázal v teréne predmetnú nehnuteľnosť tak,
ako bola užívaná. Svedok Ing. M. C., ktorý vyhotovil geometrický plán v roku 2003, avšak vo vzťahu
k novovytvorenej parcele č. 3688/14 z PKN parc. č. 3794 okrem iného poukázal na skutočnosť, že

REOP vychádzal z existujúcich máp, pričom sa jednalo o krokárske mapy, ktoré znázorňovali vlastnícke
vzťahy bez matematického základu, pričom k vyhotoveniu geometrického plánu došlo v čase, keď nebol
REOP v obci ešte ukončený. Svedok Ing. M. Z., ktorý vyhotovil geometrický plán, zotrval na stanovisku,
že novovytvorené parcely, ktoré sú predmetom žaloby, boli vytvorené z parc. č. 3795/40, vytvorenej
a zhodnej z PKN parc. č. 3795, pričom potvrdil, že pri vyhotovení geometrického plánu vychádzal z

pozemno-knižnej mapy, ktorá je krokárskou mapou, bez matematického základu a bez určenia mierky.
Zároveň na pojednávaní uviedol, že krokárske mapy nie sú technickým pokladom, že ide v podstate
o jeho subjektívny názor. V tejto súvislosti bol súdu predložený geometrický plán č. 18005578-24/96,
vyhotovený dňa 14.08.1996 Ing. M., ako aj geometrický plán č. 38/2002, taktiež vyhotovený Ing. M.,
z ktorého vyplýva, že z parc. č. 3794 bola vytvorená CKN parc. č. 3688/2 a taktiež geometrický plán

č. 75/2003, vyhotovený Q. O. z 29.09.2003, z ktorého vyplýva, že z parc. KNE 3786 sa vytvorila parc.
č. 3688/12 a z parc. č. 3794 parc. č. 3688/9. Následne bol vyhotovený znalecký posudok č. 05/2015
znalca z odboru geodézia a kartografia Ing. Mateja Sýkoru, zo záverov ktorého vyplýva, že nie je možné
jednoznačne určiť, kde sa nachádza v teréne nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. V., zapísaná v
PK vložke XXX ako PKN parc. č. 3795, ktorá je v súčasnej dobe zapísaná na LV č. XXXX ako KNE

parc. č. 1795/40. Znalec uviedol, že jednoznačne by sa mohli k tomu vyjadriť pôvodní vlastníci PK
parciel, ktorí ich v minulosti ako svoj majetok obrábali a jedine oni vedeli, kde sa v teréne nachádzajú.
Uviedol, že mapa ZRPS vznikla na podklade krokárskych náčrtov operátu pozemkovej knihy a krokárske
náčrty sú mapy bez vzťažnej mierky vyhotovené na nematematickom základe, zjednodušene povedané,
sú to len obrázky, ktoré majú väčšinou len topologickú hodnotu. Z krokárskeho náčrtu nemožno určiť

rozmery a výmery pozemku. Znalec v závere ďalej uviedol, že KN parc. č. 5986 zodpovedá KNC parc.
č. 3688/2, 3688/3 a 3688/7, ktoré vznikli postupným delením parc. č. 3688/2, ktorá vznikla na podklade
geometrického plánu č. 18005578-24/96 z PKN parc. č. 3794. Z pôvodnej PKN parc. č. 3795, k.ú. V.
vznikla len KNC parc. č. 1084, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX. Z PKN parc. č. 3794,
k.ú. V. vznikla CKN parc. č. 182, ktorá je v súčasnej dobe zapísaná na LV č. XXX a CKN parc. č.

3688/2, č. 3688/3 a č. 3688/7, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Pokiaľ sa týka zápisu EKN parc. č.
3795/40, napriek podlomeniu, sa stále jedná o pôvodnú PKN parc. č. 3795. Súdu boli predložené čestné
prehlásenia M. O., Z. A. a Q. O., ktoré zhodne potvrdili, že žalovaný so svojimi právnymi predchodcami
užívali sporné nehnuteľnosti a nehnuteľnosti nikdy neužívala žalobkyňa ani jej právni predchodcovia.
Svedkyne potvrdili, že v roku 1998 najprv na uvedenej parcele začal stavať žalovaný šopu a potom

začal stavať rodinný dom, pričom žalobkyňa, ktorá prechádzala na svoju chatu po ceste, ktorá vedie
popri jeho dome, nikdy mu v užívaní pozemku nebránila a ani vo výstavbe jeho rodinného domu. Taktiež
z čestných prehlásení M. C., Q. Z. a vyjadrenia obce V. z 09.10.1996 vyplýva, že B. O. je držiteľom
parc. KN č. 3688/2, k.ú. V., ktorú pokojne, nerušene a dobromyseľne užíva ako vlastnú. Z podania
OÚ Žilina, odbor katastrálny, vyplýva, že z originálu LV č. XXXX vyplýva, že pôvodnú výmeru KNE

parc. č. 3795/40 na základe čísla zmeny 18/12 a 170/13 upravili z výmery 2.158 na 1.830 m2 a na
základerozhodnutiaX380/2013došlokzmenevýškyspoluvlastníckehopodielužalobkynez11/72-ínna
19/108-ín. Znalec Ing. Matej Sýkora doplnil pôvodný znalecký posudok na základe vykonanej ohliadky
na mieste samom, ktorá však neviedla k novým zásadným zisteniam, ktoré by menili alebo doplnili
závery znaleckého posudku č. 5/2015. Žalobkyňa nedokázala hodnoverne preukázať, kde presne v

teréne sa má nachádzať pôvodná PKN parc. č. 3795. Jediným dôkazným prostriedkom je snímka
vektorovej mapy určeného operátu, ktorý vznikol pri spracovaní ZRPS, ktorý vo svojom znaleckom
posudku hodnotí v úlohe č. 2 ako nevyhovujúci. Ing. Matej Sýkora zotrval aj podľa Doplnku č. 1 k
znaleckému posudku na záveroch, že KNC parcely č. 3688/2, č. 3688/3 a č. 3688/7 vznikli postupnýmdelením KNC parcely č. 3688/2, ktorá vznikla na podklade geometrického plánu č. 18005578-24/96
z PKN parcely č. 3794, pričom z pôvodnej PKN parcely č. 3795 vznikla jedine KNC parc. č. 1084,
ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX. Uvedené zopakoval aj v Doplnku č. 2 k znaleckému

posudku. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2016 znalec Ing. Matej Sýkora a svedok Ing. M. Z. sa
zhodli, že objektívne zamerania a skutočné určenie polohy môžu len svedkovia, užívatelia, žalobkyňa nič
relevantné nenavrhla a nepreukázala užívanie predmetných nehnuteľností, pričom technicky vzhľadom
na krokársku mapu, ktorá je na nematematickom základe, nemožno určiť, ktorá pozemno-knižná parcela
kde je umiestnená. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, listom z 19.08.2009 oznámil, že neeviduje

duplicitné vlastnícke právo medzi parcelami CKN č. 3688/3, č. 3688/7, č, 3688/2 a parcelou registra EKN
č. 3795/40. Zároveň však potvrdil, že na LV č. XXXX, k.ú. V. v ktorom je vedená parcela registra EKN č.
3795/40, je evidovaná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľnosti z dôvodu,
že spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov presahujú 100 %, keďže je na ňom uvádzaný
podiel1989/1944,tzn.podielnadrozsah100%.Zuvedenéhodôkazuvyplýva,žespornosťvýškypodielu
je medzi vedenými spoluvlastníkmi EKN parc. č. 3795/40 na LV č. XXXX a nejedná sa o sporný zápis

súvisiaci so zápisom vlastníckeho práva na žalovaného, resp. ich právnych predchodcov. Aj zo zápisu
na PKN vložke č. XXX vyplýva, že jej pôvodnými spoluvlastníkmi boli M. C., B. C., pričom pôvodná PKN
parc. č. 3795 bola v ZRPS riešená ako parc. č. 3795/40, pričom v originály na LV č. XXXX bola zapísaná
chronológia zmien vlastníckeho práva k predmetnej parcele, ktoré nemajú žiaden vzťah k parcelám
zapísaným v PKN vložke č. XXX, k.ú. V.. Na základe sporných skutočností na návrh sporových strán bolo

nariadené ďalšie znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol vyhotovený znalecký posudok č. 4/2020
Ing. Annou Šobichovou, znalkyňou z odboru geodézia a kartografia. Podľa záveru daného znaleckého
posudku parcely CKN č. 3688/2, č. 3688/7 a č. 3688/3, zapísané na LV č. XXXX, boli vytvorené z
pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 3795, po ROEP-e ako parc. č. 3795/40. Úlohou znalkyne bolo
vyhodnotiť vypracované plány geodetmi Ing. M., Ing. C. a Ing. Z., napriek tomu sa znalkyňa vyjadrovala

aj ku geometrickému plánu Q. O. so závermi, že niektoré geometrické plány a identifikácie boli vykonané
správne, niektoré nie a nie všetci geodeti identifikovali správne právny stav. Znalkyňa ďalej potvrdila,
že podkladom pre REOP boli mapy vyhotovené nematematickom podklade. Poukázala, že mnohokrát
REOP bol v rôznych k.ú. posunutý, ako je to aj v tomto prípade, keďže podkladom boli pozemno-knižné
náčrty vyhotovené na nematematickom podklade. Mapa ROEP a ZRPS bola vyhotovená na podklade

krokárskych náčrtov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní boli vyhotovené dva
znalecké posudky - Ing. Sýkorom a Ing. Šobichovou, okrem toho vo veci vypovedali aj svedkovia,
ktorí vypracovali geometrické plány - Ing. M., Ing. C. a Ing. Z., z ktorých vyjadrení vzišlo zhodné
stanovisko, že na vypracovanie geometrických plánov boli použité krokárske mapy, ktoré boli založené
na nematematickom podklade, pričom v teréne sa nedá podľa tohto presne určiť ich umiestnenie, je to

možné len svedeckými výpoveďami samotných vlastníkov. Znalecký posudok Ing Šobichovej, ktorá sa
zhodla iba so závermi Ing. Z., nemožno mu prisúdiť vyššiu silu oproti záverom vyjadreným v znaleckom
posudku u Ing. Sýkoru, ktorých záver sa zhodoval s ostatnými výpoveďami svedkov a vyhotovenými
geometrickými plánmi. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobkyňa
vzhľadom aj na rozpornosť tvrdenia v znaleckých posudkoch v konaní jednoznačne nepreukázala

svoje tvrdenia o užívaní a nadobudnutí vlastníckeho práva k žalovaným parcelám. Naopak, vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný po celú dobu ako držiteľ, bol objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod č. V 2083/97 zo dňa 05.05.1997, pričom až do roku 2012 do jeho vlastníckeho
práva mu nikto žiadnym spôsobom nezasahoval. Tým, že predmetné nehnuteľnosti užíval po dobu viac

10 rokov kľudne a nerušene ako vlastné, splnil podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním,
a to bez ohľadu na závery znaleckého dokazovania a hodnotenia znalcov či geodetov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Nestotožnilasasozáveromsúduprvejinštancie,ženemánaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnosti

vyhlásenia právneho predchodcu žalovaného, keďže žalobu podávala za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku a má naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby podľa § 80 písm. c) OSP.
Záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobe na určenie vlastníckeho práva o nesprávnej identifikácii
je v rozpore s výsledkom vykonaného dokazovania a záverov vyjadrených v znaleckom posudku Ing.
Šobichovej a geometrického plánu Ing. Z.. Zodpovedá to aj postupu súdu v konaní, ktorý pokiaľ sa

nemohol opierať o znalecké dokazovanie Ing. Sýkoru, vo veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie
znalkyňou Ing. Šobichovou. Súd sa nemohol opierať o skutkové zistenia na základe vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva v notárskej zápisnici právnym predchodcom žalovaného už aj vzhľadom
na jeho vek ako aj skutočnosť, že pri vyhlásení o vydržaní sa vychádzalo z GP Ing. M., ktorévychádzazfalšovaniareálnychčíselnýchoznačeníparciel,čímvytvorilzámernúzámenuparciel,ktorúsi
účelovo objednali žalovaný a jeho právny predchodca. Poukazuje na prehlásenie právneho predchodcu
žalovaného na MNV v V. dňa 20.10.1975, v ktorom prehlásil, že v pozemno-knižnej parcele č. 3794, k.ú.

V. už nič nevlastní, keď vo vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva, ktorého podkladom bol GP Ing. M.
č. 18005578-24/96 uvádza, že je vlastníkom časti pozemno-knižnej parcele č. 3794, zapísanej v PKN
vložke č. XXX, a to v novovytvorenej CKN parc. č. 3688/2 - orná pôda o výmere 1.105 m2. Ing. M.,
vypočutý na pojednávaní ako svedok vo vzťahu k geometrickému plánu z roku 1996, vytvoreniu parc.
č. 3688/2, ktorá neskôr bola rozdelená na polovicu, na základe čoho mala vzniknúť parc. č. 3688/2, a

teda č. 3688/3, napokon pred súdom označil správnu parc. č. 3795, z ktorej vznikli vyššie uvádzané
parcely. Tieto zistené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil tendenčne a v rozpore s podmienkami
uvedenými v § 191 CSP, keď pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania sa priklonil k
záverom znaleckého posudku Ing. Sýkoru, ako to uvádza v bode 57. odôvodnenia rozsudku. Záver súdu
prvej inštancie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním žalovaným je v rozpore s hmotnoprávnou
podmienkou dobromyseľnosti, poukazujúc aj na rozhodovaciu prax, napr. Ústavného súdu SR v

uznesení z 10.02.2010 sp.zn. I. ÚS 50/2010, pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti od nevlastníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tak právnemu predchodcovi,
ako aj žalovanému samému chýba titul nadobudnutia, ktorý je bezpodmienečnou hmotnoprávnou
podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V kontexte uvedeného je potrebné hodnotiť aj
svedecké výpovede svedkýň A. a O., ktoré mali potvrdiť, že žalovaný so svojimi právnymi predchodcami

žalované parcele užíval, ako účelové. Ak právny predchodca žalovaného predmetné pozemky nemohol
nadobudnúť, keďže mu chýbal právny titul, nemohol ich nadobudnúť ani samotný žalovaný z hľadiska
posúdenia jeho dobromyseľnosti. O uvedených protiprávnych úkonov právneho predchodcu odporcu
sa dozvedel až pri návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte, ktoré sama iniciovala, pričom vo
veci podala aj trestné oznámenie. Vzniku duplicity v zápise vlastníckych vzťahov došlo v dôsledku

kolízie zápisov oprávneného vlastníka podľa dedičských rozhodnutí, so zápisom vyhlásenia o vydržaní.
Znalkyňa Ing. Šobichová vyvrátila aj pochybnosti týkajúce sa nedôveryhodnosti krokárskych máp, ktoré
účelovo namietal žalovaný a ktoré súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia bezdôvodne podnecuje.
Znalkyňa vyvrátila aj pochybnosti žalovaného o zameraní jednotlivých parciel po spracovaní ZRPS a
REOP, pričom jednoznačne uvádza, že na základe súradníc S-JTSK sa dali technicky určiť polohy

jednotivých PK parciel spolu s následnou rekonštrukciou parciel porovnaním cez PKN, EN a CKN. Vo
vzťahu k záverom a na základe znaleckých posudkov Ing. Sýkoru a Ing. Šobichovej súd prvej inštancie
iba konštatoval, že v konaní boli vyhotovené dva znalecké posudky s diametrálne odlišnými závermi,
pričom vzhľadom na kvalitu pozemno-knižnej mapy je znalecky vylúčené identifikovať v teréne so 100 %
presnosťou,kdesanachádzaliPKparc.č.3794a3795,pričompoukázalnanezrovnalostivposudkuIng.

Šobichovej. Takého hodnotenie vykonaných dôkazov je dôvodné považovať za nepodložené, svojvoľné,
znevažujúce zásady spravodlivého konania s podozrením na prekrúcania práva a ignorujúce odborné
stanoviská súdnej znalkyne, ktorými je súd viazaný. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Vo vzťahu k odvolaniu vo výroku na určenie neplatnosti notárskej zápisnice zo dňa 03.04.1997
ako právneho úkonu uviedol, že by žalobkyňa musela zažalovať účastníkov tohto úkonu, t.j. právnych
zástupcov už neb. B. O., pričom vyhlásenie osoby pred notárom nie je právnym úkonom, ale len
skutočnosťou, ako vyplýva aj so záverov rozsudku NS SR 2Cdo 11/2007 zo dňa 30.04.2012, na základe

čoho je správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na takejto
určovacej žalobe. Súdna prax v súvislosti s osvedčením vydaným podľa zák. č. 293/92 Zb. pripustila
žalobu o určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby (nie je oprávneným držiteľom), a
teda nie žalobu o neplatnosť osvedčenia (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/103/2003), pričom v takejto
žalobe je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem posúdeniu, kde zaujal stanovisko NS SR v

rozhodnutí 6Cdo 11/2011. Vo vzťahu k žalobe na určenie vlastníckeho práva, vychádzajúc z vyhlásenia
jeho starého otca o vydržaní vlastníckeho práva, poukazujúc na svedecké výpovede B. O. a Y. O., a teda
pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti, sú potom právne
závery znaleckých posudkov Ing. Šobichovej a Ing. Valentoviča považoval za bezpredmetné. Vo vzťahu
k odvolacím námietkam žalobkyne ohľadom prehlásenia z 20.10.1975 na bývalom MNV v V. poukázal

na skutočnosť, že pod bodom 6. sa nachádza meno B. O. bez ďalšej identifikácie, pričom pokiaľ ak aj táto
osoba vyhlásila, že už nič v pozemno-knižnej parc. č. 3794 nevlastní, je potrebné hodnotiť v tej súvislosti,
že v minulosti došlo medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe medzi pozemno-knižnými
spoluvlastníkmi parc. č. 3794, v dôsledku ktorej už v zostávajúcej časti parcely B. O. po reálnej deľbe ničnevlastnil. Ing. Z. pri vyhotovení geometrického plánu č. 44330227-140/13 nemal podklad na zistenie,
kde sa v teréne PKN parc. č. 3795 nachádza, vychádzal len výlučne z tvrdenia objednávateľky -
žalobkyne. Ing. Sýkora vo svojom znaleckom posudku sa jednoznačne vyjadroval k položeným otázkam,

aké parcely boli vytvorené z PKN parc. č. 3794 a č. 3795, k.ú. V., keď ďalej uviedol, že nie je možné
jednoznačne so 100 % istotou vyjadriť sa a určiť, kde sa v teréne pozemno-knižná parcela č. 3795
nachádza, a to vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom katastrálnom území operát pozemkovej knihy,
ktoré tvoria pozemno-knižné mapy, sú vyhotovené formou náčrtov na nematematickom základe bez
určenia vzťažnej mierky. Tvrdenia žalobkyne v podanom odvolaní o nadobudnutí vlastníckeho práva od

nevlastníka nie je možné aplikovať na okolnosti prejednávanej veci, keďže v danom prípade sa jedná
o nadobúdanie vlastníckeho práva vydržaním od jeho starého otca. Na základe podmienok § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s jeho tvrdením o nadobudnutí vlastníckeho práva jeho právnymi
predchodcami predložil aj čestné vyhlásenia M. O., Z. A. a Q. O., v ktorom potvrdili, že žalované parcele
boli užívané v minulosti jeho právnymi predchodcami a nikdy ich neužívala žalobkyňa ani jej právni
predchodcovia. Tieto prehlásenia v zmysle podmienok § 151 CSP neboli v konaní žiadnym spôsobom

spochybnené. Poukazuje aj na skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom zápisu vlastníckeho
práva KNE parc. č. 3795/40, vo vzťahu ktorej boli upravené výmery z 2.158 m2 na 1.830 m2, ako
aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne, pričom je potvrdené, že hodnovernosť údajov o
vlastníckom práve k nehnuteľnosti bola spochybnená na základe duplicitného vlastníctva a podľa § 71
ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. sa takéto údaje nesmú používať. Znalkyňa Ing. Q. Šobichová v znaleckom

posudku č. 4/2020 uvádza skutočnosti, v ktorých správnosť nie je možné potvrdiť, potvrdzuje, že pokiaľ
v grafickej časti sú vedené parcele ako krokárske náčrty, tieto sú založené na nematematickom základe,
pričom znalkyňa potvrdzuje postupnosť PKN parc. č. 3794, č. 3795 a č. 3796 bez toho, aby presne
vedela, kde sa v teréne tá ktorá parcela nachádza. Skutočnosť, že CKN parcely č. 3688/2, č. 3688/3, č.
3688/7, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. V., boli vytvorené z pôvodnej PK parc. č. 3795 znalkyňa

žiadny spôsobom neodôvodnila, naopak potvrdila, že v grafickej časti vychádzala z krokárskeho náčrtu,
ktorý je založený na nematematickom základe. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrovala ku GP Ing. M., Ing. C.
a Ing. Z., tieto závery nehodnotila, len konštatovala, že EN parc. č. 3688/2 je totožná s PKN parc.
č. 3794, pričom znalkyňa v prílohe č. 25 nepripravila popisnú časť predmetného znaleckého posudku
Ing. Miartuša č. 38/2002. V minulosti geodeti pri spracovaní GP vychádzali z toho, čo im povedal

objednávateľ, čo bola bežná prax. Pozemno-knižný obraz je len obrázok bez akýchkoľvek technických
parametrov, pričom pozemno-knižné parcely zaznačené v ZP Ing. Šobichovej č. 3794, č. 3795 a č. 3796
sa stáčajú opačným smerom, než sú zaznačené v pozemno-knižnom stave. Nespochybňujú tvrdenia, že
CKN parc. č. 3688/2, č. 3688/3, č. 3688/7 sú totožné s EN parc. č. 5986, keď z evidenčného listu, ktorý
je prílohou č. 15 ZP vyplýva, že jej užívateľom bol jeho starý otec B. O. a nie žalobkyňa. V minulosti boli

hranice medzi PKN parcelami zorané v dôsledku užívania socialistickej organizácie, taktiež nie je možné
vychádzať zo skutočností, že by pozemno-knižné parcely sa rovnali EKN parcelám hlavne polohou,
tvarom a výmerami. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že v súčasnej dobe EKN parc. č. 3795/40 má
výmeru 322 m2, z ktorej nie je možné získať spoluvlastnícky podiel 19/108 v nehnuteľnostiach, ktoré
majú spoločnú výmeru 1.105 m2 a pokiaľ výška spoluvlastníckych podielov presahuje 100 %.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zotrváva na právnom názore, že
vydržanie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovaného k spornému pozemku je v rozpore s
hmotnoprávnou podmienkou dobromyseľnosti, vychádzajúc z ustálenej justičnej praxe. Nestotožňuje sa
s tvrdením žalovaného, že bolo potrebné žalovať právneho predchodcu žalovaného, keďže prevodom

vlastníckeho práva na žalovaného prešla na neho aj pasívna legitimácia.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukázal na výsledky dokazovania v konaní, na základe
ktorých je možné vyvodiť, že jeho právny predchodca nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním
na základe podmienok § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380

CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.

9. Záver súdu prvej inštancie, ktorý v bode 61. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že žalobkyňa
v zmysle § 137 písm. c) CSP nemá naliehavý právny záujem na určení, že vyhlásenie právnehopredchodcu žalovaného, spísané dňa 03.04.1997 na Notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej, so
sídlom ul. 1. mája č. 5, Žilina, pod č. k. N 235/96, Nz 52/97, je neplatným vyhlásením, je správny z
dôvodu, že daným určovacím petitom sa nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobkyňho práva

alebo neistoty v jej právnom vzťahu, keďže požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

12. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti

alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak by návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

13. Podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (odkaz 10eb - na §
228 CSP).

14. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho návrhu podľa § 137 písm. c) CSP,
musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný
návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ním môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či iba len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv

(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už
v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 91/2006) uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má
povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý

právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. V už spomenutom rozhodnutí sp. zn. 1
Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu
"predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe
bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu".
Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP) skúma súd zo

zákona v každom štádiu konania (porovnaj dôvody uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2008.) Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (t. j. žalobcu).

15.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancievyplýva,žežalobkyňapodanoužalobou

pod bodom I. sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia právneho predchodcu
žalovaného o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním na základe podmienok zák. č. 293/92 Zb.,
keďže na základe takéhoto určenia by nedošlo k odstráneniu spornosti žalobcovho práva alebo neistoty
v jeho právnom vzťahu, keďže požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu,čitujealeboniejeprávnyvzťahaleboprávo.Zanedôvodnéanepodstatnépovažujeodvolací

súd námietku žalobkyne, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže
tak podľa ust. § 80 OSP ako aj § 137 CSP je posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení v zásade rovnaké, ako je vyššie uvedené.

16. Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu na určenie, že

žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 19/108-ín nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. V., zapísaných
na LV č. XXXX, a to : CKN parc. č. 3688/2, č. 3688/3 a č. 3688/7 v súčasnej dobe vedené na žalovaného.
V podrobnostiach odvolací súd poukazuje aj na rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie,
na vyslovené skutkové a právne závery v bodoch 60. až 75. odôvodnenia rozsudku, s ktorými sastotožňuje a na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ žalobkyňa
v odvolaní proti rozsudku namietala nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že podľa jej názoru
žalovaný nadobudol nehnuteľnosť - KN parc. č. 3688/2 - orná pôda o výmere 1.105 m2 na základe

vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice č. N 235/96, Nz 52/97, spísanej dňa 03.04.1997 na
Notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej B. O., nar. v roku XXXX - ako od nevlastníka, že podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaný, resp. jeho právny predchodca B. O. nenaplnil a že KN parc.
č. 3688/2 bola nesprávne na základe geometrických plánov identifikovaná a vytvorená z PKN parc. č.
3794, zapísanú vo vložke č. XXX, keďže uvedená KN parcela bola vytvorená z PKN parc. č. 3795,

odvolací súd tieto považoval za nedôvodné.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného
skutkového stavu, že dňa 03.04.1997 notárkou JUDr. Alenou Majerčiakovou bola spísaná notárska
zápisnica č. N 235/96, Nz 52/97, ktorou bolo vydané osvedčenie, že B. O., nar. v roku XXXX, je
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti v k.ú. V., KN parc. č. 3688/2 - orná pôda vo výmere 1.105

m2, pričom podľa geometrického plánu overeného OÚ v Žiline pod č. 1300/96 je predmetná parcela
vytvorená z PKN parc. č. 3794, zapísanej vo vložke č. XXX, k.ú. V., kde je ako spoluvlastník vedený
B. O. ml., oprávnený držiteľ, ktorý nadobudol nehnuteľnosť od B. O. st. v roku 1935 kúpnopredajnou
zmluvou a ďalšími skutkovými okolnosťami ako sú vyhodnotené v bode 9. a 72. odôvodnenia rozsudku,
na základe čoho vychádzajúc z atribútov vydržania vlastníckeho práva ako sú uvedené v bode 69. až

71. odôvodnenia dospel k záveru o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným a jeho
právnym predchodcom.

18. Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním na základe podmienok zák. č. 293/92 Zb.
a na zdôraznenie správnosti vyslovených skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací

súddodáva,žeust.§2ods.2zák.č.293/92Zb.bološpeciálnouúpravouvovzťahuk§134Občianskeho
zákonníka, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za
jednoduchších podmienok, než aké ustanovenie obsahuje všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho
práva podľa § 2 ods. 2 cit. zákona vyžadovalo splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú
v katastri nehnuteľnosti za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe a že do 10 rokov

zápisu tejto osoby neuplatňoval vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní
o pozemkových úpravách iná osoba. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri
nehnuteľnosti za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Táto
osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu 10 rokov odo dňa zápisu
do katastra. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že od zápisu B. O. st. za oprávneného

držiteľa (vlastníka) žalovanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti až do podania predmetnej žaloby
žalobkyne na určenie vlastníckeho práva, si po dobu najmenej 10 rokov žalobkyňa alebo iná osoba
neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti, preto je dôvodné považovať žalovaného za výlučného
vlastníka žalovanej nehnuteľnosti, keďže podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v
zmysle ust. § 2 až § 9 zák. č. 293/92 Zb. boli naplnené.

19. Vychádzajúc ďalej z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súdu prvej
inštancie, ktorý dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby žalobkyne na určenie vlastníckeho práva
na základe nej tvrdených skutočností, že je vlastníčkou žalovaných nehnuteľností, ktoré by mali byť
totožné s pôvodnou PKN parc. č. 3795, ktorá v súčasnej dobe je zapísaná na LV č. XXXX ako KNE

parc. č. 3795/40, ktoré v konaní na základe dôkaznej iniciatívy nepreukázala, odvolací súd vyvodil, že z
hľadiska postavenia strán v spore nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať (svoje) vlastnícke právo
k žalovaným nehnuteľnostiam, ale len vo väzbe - ako na obranu vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne. Ak
táto chcela byť úspešná, bola povinná/nútená v konaní preukázať tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho
práva, za daných okolností odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru o

nedôvodnosti podanej žaloby a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu na určenie vlastníckeho práva zamietol,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 362 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)