Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/55/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104116644
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1104116644.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v

právnej veci navrhovateľa: M. - C., s.r.o., so sídlom N.. S. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zast.
JUDr. J. K., advokát, M. XX,. B., proti odporcovi v 1. rade: R-E., a.s. so sídlom L. XX,. A., IČO: XX. XXX.
XXX,. proti odporcovi v 2. rade: D. P., P. X,. B., nar. XX.XX.XXXX,. právne zast. JUDr. J. G., advokát, P.
XX,. B. o zaplatenie istiny 838.496,35 Sk s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 300.000,- Sk

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 712.700,85 Sk
spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 712.700,85 Sk počítaným od 06.07.2003
až do zaplatenia, sumu 125.795,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy

125.795,50 Sk počítaným od 06.10.2003 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- Sk, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
jeho plnenia povinnosť druhého odporcu.

Súd žalobný návrh v časti úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 712.700.85 Sk za deň
05.07.2003 a v časti úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 125.795,50 Sk za deň
05.10.2003 z a m i e t a.

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
87.030,- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr.
J. K., advokát, M. XX,. B., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného
z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 01.04.2004, doručeným Okresnému
súdu Bratislava I. dňa 01.04.2004, domáhal voči odporcom uloženia povinnosti na zaplatenie sumy
712.700,85 Sk spolu s úrokom z omeškania a sumy 125.795,50 Sk spolu s úrokom z omeškania a

zmluvnej pokuty vo výške 300.000,- Sk a náhradu trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil
tým, že navrhovateľ uzavrel dňa 24.10.2001 s odporcom v 1.rade nájomnú zmluvu, na základe ktorej bol
odporca v 1.rade povinný platiť nájomné a úhradu za služby súvisiace s nájmom za užívanie nebytových
priestorovnaO.ulicič.X vB..Nájomcasiriadneneplnilsvojeplatobnépovinnosti,pričomnavrhovateľho
opakovane telefonicky i písomne vyzýval a zasielal mu upomienky na zaplatenie dlžných súm. Odporca
v 1.rade reagoval „garanciami“ zaplatenia dlžných čiastok a listom zo dňa 03.02.2003 predložil návrh
dohody o uhradení dlžného nájomného a pre prípade nezaplatenia zaviazal sa zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 300.000,- Sk. Uvedené platby sa zaviazal ako ručiteľ zaplatiť odporca v 2.rade. v noci zo 14.na
15.10.2003 odporca v1.rade bez predchádzajúceho upozornenia vypratal predmet nájmu a v rozpore
s nájomnou zmluvou neuviedol predmet nájmu do pôvodného stavu. Navrhovateľ sa pokúsil o zmier sodporcom v 1.rade listom zo dňa 16.10.2003 a následne s odporcom v 2.rade listom zo dňa 08.03.2004,
avšak na výzvy nereagovali.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo;
nájomnú zmluvu zo dňa 24.10.2001; 1.dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 16.12.2002;upomienku č.1;
upomienku zo dňa 30.10.2002; upomienku zo dňa 26.02.2003; list odporcu v 1.rade zo dňa 07.12.2001
adresovaný navrhovateľovi; garančný list odporcu v 1.rade zo dňa 28.06.2002; návrh splátkového
kalendára zo dňa 20.12.2002; dohoda zo dňa 25.03.2003 s osvedčovacou doložkou pravosti podpisu;

faktúru č. 091/2003; faktúru č. 103/2003; faktúru č. 131/2003; faktúru č. 143/2003; posledný pokus
o zmier zo dňa 16.10.2003, pokus o mimosúdne vysporiadanie veci zo dňa 08.03.2004 adresovaný
odporcovi v 2.rade.

Na základe uvedeného súd vydal dňa 14.07.2004 platobný rozkaz č. ROB/1048/04, ktorým žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

V zákonom stanovenej lehote bol podaný odpor proti platobnému rozkazu doručený súdu dňa
10.08.2004.

V zmysle § 174 ods.2 veta druhá O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo

veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Podaný odpor bol odôvodnený tým, že nájomné bolo neodôvodnene vysoké a nezohľadňovalo kvalitu
prenajímaného objektu a navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy neoboznámil odporcu v 1.rade so stavom
prenajímaných nebytových priestorov. Vzduchotechnika v suteréne predmetných priestorov bola a je

nevyhovujúca a nebolo možné ju prevádzkovať v súlade s účelom premetu nájmu. Zároveň bolo
poukázané na to, že odporca v 2.rade podpísal dohodu zo dňa 03.02.2004 v tiesni.
Na základe uvedených skutočností súd nariadil ústne pojednávanie na deň 05.05.2006, ktoré bolo
odročené z dôvodu zisťovania právneho zastúpenia odporcu v 1.rade alebo odporcu v 2.rade, a to
na deň 26.01.2007, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa, odporca v

1.rade, odporca 2.rade a právny zástupca odporcu v 2.rade, pričom na pojednávanie sa dostavil iba
právny zástupca navrhovateľa a právny zástupca odporcu v 2.rade. Navrhovateľ, odporca v 1.rade
a odporca v 2.rade sa na pojednávanie nedostavili bez uvedenia dôvodu. Následne pojednávanie
bolo odročené na deň 29.03.2007 a následne na 10.05.2007 z dôvodu ďalšieho dokazovania, pričom
na týchto pojednávaniach bolo vykonávané rozsiahle dokazovanie a dňa 17.05.2007 bolo vyhlásené

rozhodnutie.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľa, vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu v 2.rade, výsluchom odporcu v 2.rade a
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým nájomnú

zmluvu zo dňa 24.10.2001; 1.dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 16.12.2002; upomienku č.1; upomienku
zo dňa 30.10.2002; upomienku zo dňa 26.02.2003; list odporcu v 1.rade zo dňa 07.12.2001 adresovaný
navrhovateľovi; garančný list odporcu v 1.rade zo dňa 28.06.2002; návrh splátkového kalendára zo dňa
20.12.2002; dohoda zo dňa 25.03.2003 s osvedčovacou doložkou pravosti podpisu; faktúru č. 091/2003;
faktúruč.103/2003;faktúruč.131/2003;faktúruč.143/2003;poslednýpokusozmierzodňa16.10.2003,

pokus o mimosúdne vysporiadanie veci zo dňa 08.03.2004 adresovaný odporcovi v 2.rade, ako aj
podaný odpor proti platobnému rozkazu odporcom v 2.rade; písomné vyjadrenie právneho zástupcu
odporcu v 2.rade zo dňa 26.07.2007; žiadosť navrhovateľa o súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy s
odporcom v 1.rade; potvrdenie o úhrade faktúr za nájom odporcom v 1.rade - výpisy z bankového účtu
ku dňu 30.06.2003, 01.07.2003, 09.07.2003, 10.07.2003, 31.07.2003 a vyjadrenie právneho zástupcu

navrhovateľa k tvrdeniam odporcu v 2.rade zo dňa 02.04.2007.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2001 súd zistil, že túto zmluvu uzavrel navrhovateľ

ako prenajímateľ spolu s odporcom ako nájomcom s tým, že nájomný vzťah začína dňa 01.11.2004
odovzdaním predmetu nájmu špecifikovaného v § 1 danej zmluvy, po vopred zloženej kaucie. Z danej
zmluvy taktiež vyplýva, že nájomný vzťah sa uzavrel na dobu určitú, na desať rokov, od 01.11.2001 apokiaľ nebude vypovedaná niektorou zmluvnou stranou najneskôr 3 mesiace pred uplynutím dohodnutej
lehoty, tak sa predlžuje vždy o 1 rok.

V bode 5, §-u 2 Nájomnej zmluvy sú dojednané výpovedné dôvody prenajímateľa a v bode 6 sú
výpovedné dôvody nájomcu, ktorý je oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu za dodržania 3-mesačnej
výpovednej lehoty, ku koncu každého kalendárneho štvrťroka už pred uplynutím zmluvnej doby, ak bez
vlastnej viny stratí spôsobilosť prevádzkovať svoju činnosť, alebo ak bez viny nájomcu bude predmet
nájmu trvalo nespôsobilý na dohovorený účel užívania alebo ak prenajímateľ nedodrží svoje povinnosti

vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy.

Z §6 Nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca je oprávnený používať predmet nájmu výlučne ako
internetovú kaviareň.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú

stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po
predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci
nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

Podľa § 3 ods.3 zák.č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a

účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods.4 zák.č. 116/1990 Zb. pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa
odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Súd mal z predložených listinných dôkazov zistené, že navrhovateľ písomnou žiadosťou zo dňa
23.10.2001 doručenou Miestnemu úradu B. - S. M. žiadal o súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy s

odporcom v 1.rade. (l.č. 89 obsahu spisu)

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 12.02.2007 uviedol, že výslovný súhlas Miestneho úradu B. - S.
M. s prenájmom navrhovateľovi nebol doručený, preto vychádza z fikcie súhlasu s prenájmom v zmysle
§ 3 ods.2 posledná veta zák.č. 116/1990 Zb. v znení do 30.06.2004.

Na základe uvedeného súd posúdil, že navrhovateľ a odporca v 2.rade platne uzavreli nájomnú zmluvu
dňa 24.10.2001.

Súd mal zistené, že k nájomnej zmluve bol dňa 16.12.2002 uzavretý 1.dodatok, ktorým sa zmenila iba

časť ohľadom stráženia objektu.

Zmluvné strany sa taktiež v Nájomnej zmluve dohodli na výške nájomného a na spôsobe jeho úhrad, a
to v §3, pričom z danej dohody vyplýva, že nájomca je povinný uhradiť nájomné po predložení príslušnej
faktúry.

Súd mal vystavenie faktúr preukázané nasledovne: dňa 01.07.2003 bola vystavená faktúra č. 091/2003
za nájomné za III.Q.2003 na sumu 674.411,- Sk so splatnosťou 05.07.2003, dňa 01.07.2003 bola
vystavená faktúra č. 103/2003 za prevádzkové náklady za III.Q.2003 na sumu 151.740,30 Sk so
splatnosťou 05.07.2003, dňa 01.10.2003 bola vystavená faktúra č. 131/2003 za nájomné za IV.Q.2003

na sumu 674.915,20 Sk so splatnosťou 05.10.2003, dňa 01.10.2003 bola vystavená faktúra č. 143/2003
za prevádzkové náklady za IV.Q.2003 na sumu 151.740,30 Sk so splatnosťou 05.10.2003.

Z listinných dôkazov mal súd zistené, že odporca v 1.rade faktúry za iné obdobia uhrádzal, ale podľa
uvedenia navrhovateľa vyššie uvedené faktúry neboli uhradené, avšak uviedol, že faktúra č. 091/2003

bola čiastočne uhradená zo zvyšku kaucie zloženej u prenajímateľa podľa nájomnej zmluvy, faktúra
č. 103/2003 nebola uhradená vôbec - kaucia bola spotrebovaná, faktúra č. 131/2003 a 143/2003 bola
čiastočne dobropisovaná - nájomný vzťah zanikol predčasne. V zmysle §9 Nájomnej zmluvy nájomca
sa zaviazal na zabezpečenie všetkých nárokov prenajímateľa zložiť pred podpísaním predmetnejodovzdávacieho protokolu prenajímateľovi obnos vo výške 3 mesačných splátok nájomného plus
predpokladané náklady za služby súvisiace s nájmom a predpokladané náklady ako kauciu.

Na základe uvedeného vyplýva z faktúry č. 091/2003 dlžná suma 560.960,55 Sk, z faktúry č. 131/2003
suma 102.704,40 Sk a z faktúry č. 143/2003 dlžná suma 23.091,10 Sk.

V podanom odpore právny zástupca odporcu v 2.rade namietal výšku nájomného, ako aj to, že
výška nájomného nezohľadňovala kvalitu prenajímaného objektu a navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy

neoboznámil odporcu v 1.rade so stavom prenajímaných nebytových priestorov. Vzduchotechnika v
suteréne predmetných priestorov bola a je nevyhovujúca a nebolo možné ju prevádzkovať v súlade s
účelom premetu nájmu a poukázal na to, že odporca v 2.rade podpísal dohodu zo dňa 03.02.2004 v
tiesni.

Súd poukazuje na to, že odporca v 2.rade v čase podpísania predmetnej Nájomnej zmluvy bol

predsedom predstavenstva odporcu v 1.rade.

Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že by odporca v 1.rade namietal počas zmluvného
vzťahu výšku nájomného, ako ani vady prenajatých priestorov, ako ani oznámenie navrhovateľovi o
potrebe opravy a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal ani to, že by odporca v 1.rade nemohol

využívať prenajaté priestory na dohodnutý účel, dokonca súd mal preukázané, že odporca v 1.rade
využíval dané priestory na dohodnutý účel.

Taktiež súd poukazuje na §2 bod 6 Nájomnej zmluvy, kde sú upravené výpovedné dôvody nájomcu, a
to ak bez vlastnej viny stratí spôsobilosť prevádzkovať svoju činnosť, alebo ak bez viny nájomcu bude

predmet nájmu trvalo nespôsobilý na dohovorený účel užívania alebo ak prenajímateľ nedodrží svoje
povinnosti vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy.

Z uvedení odporcu v 2.rade D. P. vyplýva, že boli dané dôvody na vypovedanie zmluvy, avšak odporca
nájomca - odporca v 1.rade zmluvu nevypovedal, pričom uvádzané dôvody neboli súdu preukázané,

teda súd nemal preukázanú žiadnu reklamáciu, žiadnu vadu, ani žiadne upozornenie prenajímateľa na
vady, ktoré by bol povinný odstrániť.

Taktiež súd poukazuje na to, že súd nemal preukázanú ani žiadnu námietku voči výške nájomného, na
ktoré sa odporca v 1.rade predmetnou zmluvou zaviazal, pričom túto zmluvu riadne podpísal.

Právny zástupca navrhovateľa na tvrdenia v podanom odpore uviedol, že ide len o účelovú obranu,
nakoľko nájomné bolo vo výške normálnej trhovej ceny a odporca v 1.rade bol oboznámený so stavom
priestorov, reklamácie nikdy neboli.
Súd poukazuje na to, že odporca v 1.rade v prípade akéhokoľvek nesúhlasu nebol povinný predmetnú

zmluvu podpísať a tým, že zmluvu podpísal, prejavil tak svoju vôľu, ako aj súhlas s dojednanými
ustanoveniami a tvrdenie, že sa neoboznámil so stavom priestorov, súd považuje za účelové, nakoľko
priestory užíval od 01.11.2001, ale námietky boli preukázateľne vznesené až v podanom odpore zo
dňa 10.08.2004 a priestory vypratal podľa uvedenia navrhovateľa zo 14.10.2003 na 15.10.2003, a z
predložených listinných dôkazov nevyplýva žiadna nespokojnosť s prenajatými priestormi, ako ani s

výškou nájomného.

Právny zástupca odporcu v 2.rade síce namietal výšku nájomného a nevhodnosť priestorov, avšak
z predložených listín nevyplýva žiadna nespokojnosť s prenajatými priestormi, ako ani s výškou
nájomného, nakoľko z listu odporcu v 1.rade zo dňa 07.12.2001 adresovaný navrhovateľovi odporca

v 1.rade žiadal navrhovateľa o pochopenie s úhradou nájomného, nakoľko čaká na kľúčové platby, z
ktorýchnásledneihneďuhradínájomné,akoajdoplatízvyšnúčasťkaucie.Zároveňuviedol,žegarantuje
uhradenie platieb, pričom počíta aj s eventuálnym úrokom z omeškania a keď bude prevádzka naplno
spustená, tak sa nemusí obávať akýchkoľvek problémov s platbami. Zároveň pozval navrhovateľa do
daných priestorov, aby videl, že odporca v 1.rade urobil maximum na prevádzku vysokej kvality v jeho

priestoroch. (l.č. 23 obsahu spisu)Taktiežodporcav1.radetzv.garančnýmlistomzodňa28.06.2002garantovalnavrhovateľovi,žepeniaze
od svojho klienta budú prednostne poukázané na účet navrhovateľa na úhradu záväzkov odporcu v
1.rade. (l.č. 24 obsahu spisu)

Ani z daného listu nevyplývajú žiadne námietky zo strany odporcu v 1.rade, nevyplýva žiadna
nespokojnosť s prenajatými priestormi, pričom listom zo dňa 20.12.2002 odporca v 1.rade zaslal
navrhovateľovi návrh splátkového kalendára za prenájom a prevádzkové náklady za prenajaté priestory
navrhovateľa. Z danej listiny vyplýva dlžná čiastka za rok 2002 1.124.974,40 Sk, nájomné a prevádzkové

náklady za jeden kvartál 789.619,40 Sk, splácanie dlžnej čiastky za rok 2002 tvorí mesačne čiastku
93.748,- Sk (1.124.974,40 Sk : 12) a mesačná splátka za nájomné a prevádzkové náklady tvorí čiastku
263.207,- Sk (786.619,40 Sk : 3). Odporca v 1.rade v tomto liste navrhol navrhovateľovi, aby splátkový
kalendár bol rozložený na 12 mesiacov a každá splátka vo výške 356.955,- Sk bude uhradená do 27.dňa
v mesiaci po celý rok 2003. (l.č. 25 obsahu spisu)

Podľa § 5 ods.2 zák.č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu
dohodnutom v zmluve.

Podľa § 5 ods.3 zák.č. 116/1990 Zb. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým
udržiavaním.

Podľa § 5 ods.4 zák.č. 116/1990 Zb. nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných
nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Z uvedených skutočností podloženými listinnými dôkazmi s poukazom na citované ustanovenia súd má
za to, že odporca v 1.rade ničím nespochybnil užívanie prenajatých priestorov na základe Nájomnej
zmluvy, ako ani výšku nájomného a ani svoj záväzok voči navrhovateľovi ako prenajímateľovi, pričom
súd nemal preukázané ani žiadne oznámenie navrhovateľovi o potrebe opráv.

Tieto skutočnosti namietal až odporca v 2.rade, a to až v tomto konaní, a nie počas zmluvného vzťahu,
avšak svoje tvrdenia ničím nepreukázal, pričom bol členom predstavenstva odporcu v 1.rade v čase
užívania predmetných priestorov.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ vyzýval odporcu v 1.rade na zaplatenie dlžných súm v

zmysle vystavených faktúr v súlade s predmetnou nájomnou zmluvou, a to upomienkou zo dňa
11.01.2002, upomienkou zo dňa 30.10.2002, ako aj upomienkou zo dňa 26.02.2003, pričom súd
síce nemal predložené doručenky preukazujúce doručenie daných upomienok, avšak žiadny z
účastníkov nespochybňoval doručenie daných výziev, pričom aj z listov odporcu v 1.rade adresovaných
navrhovateľovi vyplýva vedomosť odporcu v 1.rade o svojich dlhoch, o svojich záväzkoch.

Súdu bola predložená aj tzv. Dohoda, z ktorej vyplýva, že bola adresovaná navrhovateľovi, ktorý ju prijal
dňa 25.03.2003 svojim podpisom potvrdeným pečiatkou a ktorú podpísal aj D. P. dňa 25.03.2003 pred
notárom, čo preukazuje osvedčovacia doložka. (l.č. 26-27)

V danej dohode odporca v 1.rade navrhol navrhovateľovi dohodu ohľadom úhrad nájomného za
prenajaté priestory a splácanie dlhu, ktorý vznikol do roku 2003 v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa
24.10.2001.

Touto dohodou sa odporca v 1.rade zaviazal každý kalendárny mesiac na účet navrhovateľa vložiť sumu

vo výške minimálne 330.000,- Sk do konca každého mesiaca. Ako náhle by jedenkrát prišlo k porušeniu
tohto ustanovenia, môže si navrhovateľ uplatniť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- Sk. V
prípade, že by odporca v 1.rade nebol schopný uvedené platby zaplatiť, zaväzuje sa ručiť za uvedené
platby ako fyzická osoba D. P., a to v prípade, že by spoločnosť tieto dlhy neuhradila, prípadne by v
zmluvnom období zanikla a nezabezpečila by nového nájomcu.

Zároveň je uvedené v danej dohode: „Akonáhle ako fyzická osoba získam stavebné úvery vo výške
350.000,- Sk od Č. S. S., zaväzujem sa tieto prostriedky bezodkladne previesť ako súčasť splátky dlhunájomcovi.“ Na konci daného odseku je uvedené, že odporca v 1.rade vysporiada všetky záväzky voči
navrhovateľovi do 31.12.2003.

Daná dohoda je podpísaná D. P. s uvedením funkcie predseda predstavenstva, pričom zároveň je
osvedčená pravosť jeho podpisu dňa 25.03.2003.

Na základe uvedeného si navrhovateľ uplatnil dlžnú istinu a zmluvnú pokutu, a to aj voči odporcovi v
2.rade ako ručiteľovi, nakoľko danú dohodu považuje aj za ručiteľské vyhlásenie odporcu v 2.rade a teda

ručenie podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa vzniklo na základe jednostranného úkonu.

Právny zástupca odporcu v 2.rade výslovne nesúhlasil s tvrdením, že sa jedná o ručiteľské vyhlásenie a
žeručenievzniklojednostrannýmúkonom,keďževdanejdohodeniejeaniosobitnépísomnévyhlásenie
ručiteľa, pričom odporca v 2.rade uviedol, že nikdy nevyhlásil ručiteľské vyhlásenie.

Podľa § 261 ods.6 veta prvá Obchodného zákonníka platného do 31.01.2004 zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že daný vzťah sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
osobitným predpisom, na ktorý odkazuje Občiansky zákonník, a to nielen nájomný vzťah, ale všetky
akcesorické vzťahy.

V zmysle § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Na základe uvedeného vyplýva, že ručenie vznikne v tomto prípade písomným vyhlásením, ktorým

ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, pričom
na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd má za to, že ručenie vzniklo.

Právny zástupca odporcu v 2.rade uviedol, že predmetná dohoda je medzi navrhovateľom a odporcom
v 1.rade a teda nemohol vzniknúť ručiteľský záväzok.

Z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva uznanie záväzku odporcom v 1.rade, v mene ktorého konal
D. P., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva a bol oprávnenou osobou konať v mene odporcu
v 1.rade. Zároveň však v danej dohode je vyhlásenie D. P., že sa zaväzuje ako fyzická osoba splatiť dlh,
ak ho odporca v 1.rade nesplatí. D. P. uviedol, že dohodu podpísal iba ako právnická osoba, napriek

tomu, že dal vyhlásenie ako fyzická osoba, lebo vie, že podľa obchodného zákonníka keď je v hlavičke
uvedená právnická osoba, podpisuje pri uvedení funkcie ako právnická osoba a ako fyzická osoba by
nikdy taký ručiteľský záväzok nepodpísal. Súd poukazuje na to, že v podanom odpore právny zástupca
odporcu v 2.rade namietal viaceré skutočnosti, ale ručiteľské vyhlásenie odporcu v 2.rade spochybňoval
až na pojednávaní. V podanom odpore ničím ručiteľské vyhlásenie odporcu v 2.rade nespochybnil.

Odporca v 2.rade si svojimi vyššie uvedenými tvrdeniami odporuje, nakoľko na jednej strane uvádza,
že dal vyhlásenie ako fyzická osoba, avšak následne tvrdil, že ako fyzická osoba také vyhlásenie by
nikdy nedal.

Taktiež tvrdí, že danú dohodu podpísal v mene právnickej osoby, keďže pri jeho mene je uvedená aj
jeho funkcia a dohoda je pod hlavičkou právnickej osoby.

Súd však poukazuje na to, že žiadny právny predpis nezakazuje takú dohodu, ktorá by obsahovala aj
vyhlásenie právnickej osoby, ako aj vyhlásenie fyzickej osoby, pričom dohoda v mene právnickej osoby

bola podpísaná predsedom predstavenstva, ktorým bol D. P., ktorý zároveň výslovne ako fyzická osoba
vyhlásilsvojručiteľskýzáväzokapravosťjehopodpisujeosvedčenánotárskouosvedčovacoudoložkou,
takže niet pochýb o tom, že danú dohodu podpísal D. P..Z uvedenej dohody nepochybne vyplýva vôľa D. P. dať vyhlásenie aj v mene právnickej osoby, t.j.
odporcu v 1.rade, ako aj ako fyzická osoba, t.j. odporcu v 2.rade. je irelevantné, že listina obsahuje
iba jeden podpis - podpis D. P., či už s uvedením funkcie v predstavenstve alebo bez nej, pričom je

nepochybné, že ide o podpis D. P., ktorý je fyzická osoba a zároveň bola j predseda predstavenstva.
Je nepochybné, že sa jedná o tú istú osobu, ktorá konala v mene právnickej osoby a zároveň aj ako
fyzická osoba a je nelogické a striktne formalizované žiadať dva podpisy na jednej listine od tej istej
osoby, pričom podpis D. P. je pri uvedení jeho funkcie v predstavenstve a zároveň je jeho podpis aj
notársky osvedčený.

Taktiež súd sa stotožňuje aj s vysloveným názorom právneho zástupcu navrhovateľa v podaní zo dňa
02.04.2007, v ktorom uvádza, že predmetná dohoda je podpísaná odporcom v 2.rade v pravom dolnom
rohu, jeho podpis vyjadrujúci súhlas s obsahom listiny kryje teda celý obsah listiny. Odporca v 2.rade
v texte predmetnej dohody zreteľne rozlišuje medzi svojim postavením štatutára odporcu v 1.rade a
postavením nezávislej tretej osoby - ručiteľa. Odporca v 1.rade a odporca v 2.rade je tu nezameniteľne

identifikovaný. Ručiteľský záväzok odporcu v 2.rade má všetky zákonné náležitosti a preto je podľa
názoru navrhovateľa platný. Taktiež právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že odporca v 2.rade
potvrdil, že sa ako fyzická osoba pokúšala získať úver v Č., z ktorého by uhradil svoj, t.j. ručiteľský
záväzok voči navrhovateľovi.

Súd zdôrazňuje s poukazom na rozhodnutie NS SR, že D. P. ako predseda predstavenstva nestratil
spôsobilosť ako fyzická osoba, pričom v opačnom prípade podľa ustálenej súdnej praxe keby nebola
uvedená funkcia pri podpise osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby, ale bolo by zrejmé
z obsahu listiny, že ide o nejaké vyhlásenie právnickej osoby, tak by sa daný podpis považoval za
podpis osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby aj bez uvedenia jej funkcie. Aj právny zástupca

navrhovateľa uviedol, že ručiteľský záväzok považuje za platný, nakoľko v zmysle judikatúry tým, že
odporca v 2.rade sa stal členom štatutárneho orgánu, nevzdáva sa svojho postavenia fyzickej osoby v
zmysle § 7 Občianskeho zákonníka.

Z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva vyhlásenie odporcu v 1.rade, v mene ktorého konal práve D.

P. a zároveň aj vyhlásenie samotného D. P. ručiteľského záväzku, pričom priamo v dohode D. P. uviedol
- zaväzuje sa ručiť za uvedené platby ako fyzická osoba D. P.. Teda v jednej listine dal ako predseda
predstavenstva vyhlásenie odporcu v 1.rade a zároveň ako fyzická osoba.

Právny zástupca odporcu v 2.rade uviedol spolu s odporcom v 2.rade, že daná dohoda bola uzavretá

v tiesni.

Svoje tvrdenie však ničím nepreukázali, pričom súd poukazuje na to, že D. P. danú dohodu podpísal
vlastnoručne priamo pred notárom dňa 23.03.2003. Uviedol, že nebolo podané trestné oznámenie, lebo
išlo len o psychický nátlak, keďže odporcovi v 1.rade bolo ťažké prísť o vložené investície. Na základe

uvedeného súd také tvrdenie považoval za účelové.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca v 2.rade svojím konaním preukazuje ručiteľský
záväzok, keďže sa snažil aj o poskytnutie úveru za účelom splniť svoj ručiteľský záväzok.

Súd má za to, že z vyjadrenia odporcu v 2.rade nepochybne vyplýva jeho vôľa ako ručiteľa, nakoľko
uviedol, že ako fyzická osoba sa snažil získať stavebné úvery od Č., aby ich mohol previesť a tak splatiť
dlh za odporcu v 1.rade, z čoho vyplýva, že keby nedal ručiteľské vyhlásenie, ktoré navrhovateľ následne
prijal, tak by nemusel takto získané finančné prostriedky previesť za účelom splatiť dlh odporcu v 1.rade.
Uviedol, že tieto úvery mu však neboli poskytnuté a jeho žiadosť na poskytnutie úverov bola zamietnutá.

Súdu však nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho žiadosť o úvery, avšak súd toto nemal nikým a
ničím spochybnené a zvlášť, keď to sám odporca v 2.rade tvrdil.

Taktiež právny zástupca odporcu v 2.rade potvrdil podanie žiadosti odporcu v 2.rade o poskytnutie úveru
s tým, že žiadosť bola zamietnutá. Následne na to právny zástupca odporcu v 2.rade uviedol, že ak

vznikol ručiteľský záväzok, tak poukazuje na § 36 ods.2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého
vznik ručiteľského záväzku je podmienený získaním stavebného úveru a keďže žiadosť o poskytnutie
stavebného úveru bola zamietnutá, tak nenastala účinnosť ručiteľského záväzku.S týmto tvrdením právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil, nakoľko v predmetnej dohode je
jednoznačne uvedené, že ak odporca v 1.rade neuhradí svoj dlh, tak odporca v 2.rade sa zaviazal ich
uhradiť a uvedenie ohľadom stavebných úverov v danej dohode má len informatívny charakter, teda v

danej dohode nie je žiadna odkladacia podmienka.

S týmto sa súd stotožňuje, nakoľko v danej dohode skutočne nie je žiadna odkladacia podmienka, ale
iba oznámenie D. P., že ako náhle ako fyzická osoba získa stavebné úvery, zaväzuje sa ich bezodkladne
previesť ako súčasť splátky dlhu nájomcovi. Z uvedeného nepochybne vyplýva iba oznámenie, že

odporca v 2.rade po získaní úverov tieto úvery prevedie na nájomcu, aby mohol splatiť dlh. Z uvedeného
je nepochybné, že sa nejdená o odkladaciu podmienku v zmysle § 36 ods.2 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vyhlásenie D. P. v danej Dohode je
ručiteľským vyhlásením.

Podľa § 548 ods.1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Z predložených listín mal súd zistené, že navrhovateľ viackrát opakovane vyzýval odporcu v 1.rade na

uhradenie dlžnej sumy, a vyzýval ho aj listom zo dňa 16.10.2003 a následne vyzýval aj odporcu v 2.rade
listom zo dňa 08.03.2004. Podľa zistenia odporca v 1.rade a ani odporca v 2.rade dlžnú sumu neuhradil.

Doručenie daných výziev nebolo nikým a ničím spochybnené, pričom aj právny zástupca odporcu v
2.rade na ústnom pojednávaní uviedol, že dané výzvy boli zasielané aj odporcovi v 2.rade.

Právny zástupca odporcu v 2.rade uviedol, že vystavené faktúry nespochybňujú.

Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu.

Podľa§544ods.1Občianskehozákonníkaakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd zistil, že dohodou zo dňa 25.03.2003 si odporca v 1.rade a navrhovateľ dojednali zmluvnú pokutu
vo výške 300.000,- Sk pre prípad porušenia danej dohody.

Z predložených listín mal súd zistené, že odporca v 1.rade porušil svoju povinnosť v zmysle danej
dohody, nakoľko navrhovateľovi neuhradil dlžnú sumu, a to ani spôsobom, ako bolo danou dohodou
dohodnuté, na základe čoho si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu, na ktorú mu
vznikol nárok predmetnou Dohodou zo dňa 25.03.2003.

Odporca v 2.rade na pojednávaní konanom dňa 29.03.2007 uviedol, že zmluvná pokuta vo výške je
neprimeraná k sume 330.000,- Sk, avšak ničím iným svoje tvrdenie neodôvodnil, pričom súd poukazuje
na to, že dlžná suma je vyššia, než je dohodnutá výška zmluvnej pokuty a daná výška nebola viac
namietaná. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že výška zmluvnej pokuty 300.000,- Sk k sa javí ako
úplne primeraná, nakoľko dosahuje cca 35 % výšky dlžnej istiny.

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdpriznalnavrhovateľoviajuplatnenúzmluvnúpokutuvdohodnutej
výške.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 13 % p.a. zo sumy 712.700,85 Sk od 05.07.2003

a vo výške 12,5 % zo sumy 125.795,50 Sk od 05.10.2003.

Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. 091/2003 na sumu 674.411,- Sk so splatnosťou 05.07.2003
a faktúru č. 103/2003 na sumu 151.740,30 Sk s rovnakou splatnosťou a faktúru č. 131/2003 na sumu674.915,20 Sk a faktúru č. 143/2003 na sumu 151.740,30 Sk, obe so splatnosťou 05.10.2003, pričom
podľa uvedenia navrhovateľa faktúra č. 091/2003, 131/2003 a 143/2003 boli čiastočne uhradené tak, že
dlžná suma z faktúry č. 091/2003 je 560.960,55 Sk, z faktúry č. 131/2003 je suma 102.704,40 Sk a z

faktúry č. 143/2003 je dlžná suma 23.091,10 Sk, a to z dôvodu uhradenia zo zvyšku kaucie zloženej v
zmysle Nájomnej zmluvy a dobropisovania z dôvodu predčasného zániku nájomného vzťahu.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením
svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil.
Súd uznal výšku úroku požadovaného navrhovateľom ako primeraný s poukazom na § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výšku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Čo sa týka dňa, od ktorého navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania, súd uplatnené úroky z omeškania
za deň 05.07.2003 a 05.10.2003 nepriznal, nakoľko podľa vystavených faktúr, ktoré neboli nikým a ničím
spochybnené, splatnosť fakturovaných súm bola stanovená na deň 05.07.2003 faktúrou č. 091/2003 a

103/2003 a faktúrou č. 131/2003 a 143/2003 bola stanovená splatnosť dňa 05.10.2003, teda dlžník sa
dostal do omeškania až od nasledujúceho dňa po takto stanovenej splatnosti.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

S poukazom na uvedené súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak,
že žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát
je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli,
súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.

Navrhovateľ si trovy konania uplatnil, pričom vyčíslil ich iba v podanom návrhu vo výške 30.110,- Sk
za 2 úkony po 14.927,- Sk a 2x réžia po 128,- Sk. Iné trovy konania neboli v zákonom stanovenej
lehote vyčíslené. Súd posúdil uplatnené trovy konania v zmysle vyhl. č. 163/2002 Z.z., na základe čohosúd priznal navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 56.920,- Sk
a trovy právneho zastúpenia vo výške 30.110,- Sk, spolu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).