Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2022

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Csp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200139
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2022:5422200139.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., P. XXXX/XX, o zaplatenie 6.375,78 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.02.2022, žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal

na zaplatenie sumy 6.375,78 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.985,06 eur od
10.11.2021 do zaplatenia.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dňa 09.11.2021 medzi postupcom T. (ďalej len
„postupca“)ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Žalovanýbolvčase
postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, v nepretržitom omeškaní so splnením čo i

len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca
uzatvoril so žalovaným dňa 21.06.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.“ Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade

s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote, nie kratšej ako 15
dní, na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornenýv lehote, nie kratšej ako 15 dní, na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 14.02.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 6.375,78 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.985,06 eur, z riadneho
úroku vo výške 343,77 eur, z úroku z omeškania vo výške 11,95 eur, z poplatkov vo výške 35,- eur
a z poistenia splátok vo výške 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná

bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po
postúpení pohľadávky do dňa vyhotovenia žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje
sumu vo výške 6.375,78 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.985,06 eur, z
neuhradeného riadneho úroku vo výške 343,77 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 11,95
eur a z neuhradených poplatkov vo výške 35,- eur. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je
obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení
dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho
dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza,

že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v
lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne
nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ
čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej
sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na

bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania.“ Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 10.11.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

3/ Žalovanému bola žaloba (vrátane príloh) doručená dňa 01.04.2022, a to spolu s uznesením č. k.
6Csp/6/2022 - 56 zo dňa 28.03.2022, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia žaloby k
nej písomne vyjadril, a to či žalobcom uplatnený nárok uznáva alebo nie a v prípade, že ho neuznáva,
nech uvedie vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označí a predloží ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

4/ Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

5/ V nadväznosti na uvedené, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 31.05.2022, ktoré
vykonal za neprítomnosti žalovaného, ktorý s takýmto postupom súdu vopred súhlasil (emailová správa

na č. l. 72 spisu). Pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty podľa § 181 ods. 4 CSP,
o ktorú lehotu požiadal žalobca, aby mohol dodatočne reagovať na predbežný záver súdu o tom, že
zmluva o úvere, pre absentujúci podpis žalovaného na nej, nespĺňa požiadavku písomnej formy (keď v
danom čase žalobca netvrdil, že mala byť uzavretá elektronicky).

6/ Dňa 20.06.2022 žalobca súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný uzatvoril s pôvodným
veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby (ďalej ako „zmluva o
úvere“) a túto zmluvu podpísal elektronicky. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými

prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Pri skúmaní formy právneho úkonu (zmluvy o úvere) je
potrebné vychádzať z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä
elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď §
2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
(§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného
aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2
písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon tak umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku
využiť aj moderné technológie, ako je internet. Tento spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne

bežný, obvyklý, rýchly a štandardný, z ktorého dôvodu nemožno od strán pri kontraktácii vyžadovať
vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože
by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sži 3/2010 zo dňa 20.01.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné
okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších

predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché
uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý
sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré
zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať
odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis
v zmysle významu tohto pojmu.“ Žalobca dopytoval pôvodného veriteľa za účelom odôvodnenia dátumu

podpise na zmluvu. Pôvodný veriteľ uviedol nasledovné: Ide o skupinu elektronicky uzatvorených zmlúv
kde banka chybou v informačnom systéme vyplnila zlý dátum uzatvorenia zmluvy. Správny dátum je
21.08.2017, t. j. dátum čerpania. Iné vyhotovenie zmluvy už banka nevytvorila. Keďže skutočnosť, že
vyššie uvedené uzatvorenie zmluvy nebolo protistranou rozporované, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP je
toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Podľa uznesenia Krajského súdu

v Trnave zo dňa č. k. 24Co/152/2018 - 90, „Nová právna úprava v ustanovení § 150 Civilného sporového
poriadkuzakotvujetzv.povinnosťtvrdenia,tedaprocesnúpovinnosť,ktorejnesplneniejesankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti
tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo

forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.
2 Civilného sporového poriadku). Koncentrácia konania predstavuje efektívny. (...) Uvedená otázka
doručenia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorým je klient v omeškaní
nepretržite dlhšie ako 90 dní, je otázkou skutkovou a odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie

v konaní pri posúdení existencie písomnej výzvy a jej doručenia bol povinný v zmysle ustanovenia §
151 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení
strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaní) výslovne nepopreli (preto sa považujú za nesporné). V
tejto súvislosti treba poukázať opakovane na skutočnosť, že žalovaní existenciu a doručenie písomnej
výzvy nepopreli. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu

žalovanými, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní.“
Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9CoCsp/90/2020 z 25.01.2022: „Vyššie uvedené
kritériá súd vyhodnocuje na základe skutkových zistení, ktoré pred vydaním rozhodnutia vo veci samej
vyvodzuje v kontradiktórnom civilnom procese (čl. 8 základných princípov CSP) predovšetkým z tvrdení
prednesených stranami počas konania. Ak strana takéto tvrdenia prednesie a protistrana ich nepoprie,

platí,žesanaúčelyrozhodnutiavovecipovažujúzanesporné(§151ods.1CSP).Nespornéskutočnosti
sa potom ďalej ani nedokazujú, pretože by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl.
17 základných princípov CSP). Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že jej zárobok u spoločnosti Z. je
420,- Eur v čistom. Vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v podnájme, za ktorý platí 200,- Eur mesačne
vrátane energií a zamestnaním spláca jednu exekúciu 60,- Eur mesačne. Prejavila ochotu splácať

dlh v splátkach, v tomto zmysle aj v minulosti navrhla schváliť súdny zmier, ale vzhľadom na svoje
pomery žiadala mesačnú splátku určiť v sume 20,- eur. Tieto tvrdenia žalovanej žalobca nepoprel.
Je síce pravda, že pojednávania, na ktorom žalovaná tieto tvrdenia predniesla, sa nezúčastnil, ale
bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a o jeho
odročenie nepožiadal. Zo žalobcovho postoja je teda zrejmé, že bol uzrozumený s tým, že prípadné

skutkové tvrdenia žalovanej prednesené na pojednávaní nebude mať možnosť poprieť a budú sa
považovať za nesporné. Vychádzajúc z vyššie uvedených pomerov žalovanej (žalobcom nepopretých) s
prihliadnutím na výšku plnenia, prejavenú snahu žalovanej záväzok čo najskôr splniť, i na skutočnosť, že
umožnenie žalovanej uhradiť predmetný dlh v splátkach nemôže žalobcu, ako právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je poskytovanie úverov vo veľkom objeme, nijako citeľne poškodiť, odvolací súd

bol názoru, že boli splnené podmienky na výnimočné umožnenie žalovanej uhradiť dlh v primeraných
splátkach. V danom prípade bolo ale nevyhnutné zohľadniť, že podľa zaužívanej súdnej praxe by
mal byť dlh uhradený splátkami najneskôr v horizonte troch rokov. Súdom prvej inštancie umožnené
splátky po 20,- eur mesačne by zabezpečili úhradu istiny až po viac ako 7 rokoch. Pokiaľ sa vezme doúvahy aj povinnosť žalovanej splácať príslušenstvo, celkový čas splácania sa ďalej neúmerne predĺži.
Po zohľadnení všetkých rozhodných hľadísk odvolací súd rovnako ako prvoinštančný považoval za
odôvodnené umožniť žalovanej uhradiť predmetný dlh v splátkach, no súdom prvej inštancie určené

splátky po 20,- eur mesačne nepovažoval vzhľadom na všetky zohľadnené okolnosti prípadu za
primerané a spravodlivé. Ako primerané a spravodlivé vyhodnotil odvolací súd mesačné splátky po
60,- eur, pretože splátkami v takejto výške sa dlh žalovanej (1.823,40 eur istina + 318,96 eur úroky
z omeškania za 4,5 roka) zaplatí približne do troch rokov. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku I (týkajúcej sa splatnosti priznanej pohľadávky) podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalovanej povolil zaplatiť dlh (1.823,40 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8
% ročne zo sumy 886,53 eur od 24.06.2017 až do zaplatenia) žalobcovi v mesačných splátkach po
60,- eur splatných do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I).“ Podľa uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/44/2021 z 27.10.2021: „Súd prvej inštancie bez nariadenia
pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený

skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi
stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné, takýto záver môže súd prijať iba v prípade, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú
zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané, a že
teda podkladom pre rozhodnutie nebude nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného

bremena tak, ako je to v danom prípade. Skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu
dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sporu sú sporné a ktoré sú nesporné, čo má
zásadný význam pre ďalší procesný postup súdu. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporu sporné, je
povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov, dôkazy na preukázanie
nesporných skutkových tvrdení strán súd nevykonáva. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako

zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Pokiaľ súd v danej veci chcel
vychádzať z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, oprávňovalo ho to len k tomu, aby žalobe vyhovel
a nie k jej zamietnutiu. V danej veci súd prvej inštancie nevyhodnotil tvrdenia žalobcu ako nesporné,
naopak, vykonával dokazovanie bez nariadenia pojednávania a následne uzavrel, že žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a svoje skutkové tvrdenia nepreukázal, preto žalobu zamietol. Takýto procesný

postup sa prieči citovaným ustanoveniam Civilného sporového poriadku ako i základným princípom
Civilného sporového poriadku, na ktoré súd prvej inštancie nedôvodne poukazoval. Odvolací súd
zastáva názor, že pokiaľ žalobca ako strana sporu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť (takýto je záver
súdu prvej inštancie) tým, že nepredložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo súd prvej
inštancie zistil rozpory medzi skutkovými tvrdeniami zo žaloby a žalobcom predloženými listinnými

dôkazmi, mal v danej veci tieto vady odstraňovať (výzvou na odstránenie vád podania v zmysle §
129 CSP, pokiaľ sa súdu prvej inštancie javilo podanie nezrozumiteľné), resp. postupom podľa § 181
CSP (predbežné právne posúdenie veci). Pokiaľ v danej veci bez nariadenia pojednávania rozhodol,
nebol jeho procesný postup správny, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nie je možné

napraviť odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
9CoCsp/19/2020 z 26.07.2021: „Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP. Jeho pozornosti však uniklo,
že podľa uvedeného ustanovenia možno postupovať iba za predpokladu, že skutkové tvrdenia strán nie

sú sporné. Súd prvej inštancie však žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca podľa jeho názoru
uplatnený nárok nepreukázal, teda zjavne vychádzal z toho, že skutkové tvrdenia strán sú sporné. Ak
bol súd prvej inštancie názoru, že žalobca uplatnený nárok nepreukázal, potom mal vo veci nariadiť
pojednávanie. Zo spisu vyplýva, že žalovanej bola žaloba s prílohami doručená, pričom žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobu uvedené v žalobe teda nespochybnila ani nepoprela. Za

tohto stavu treba prisvedčiť žalobcovi, že do úvahy prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v
§151ods.1CSP.Súdprvejinštancietaksvojímnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobkyni,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/12/2021 z 26.10.2021: „Odvolací súd
mal za to, že žalovaný tvrdenie žalobcu, že odoslal výzvu žalovanému, ktorá obsahovala oznámenie o

omeškaní žalovaného s úhradou úveru v priebehu prvoinštančného konania kvalifikovaným spôsobom
nepoprel. Žalovaný počas celého prvoinštančného konania netvrdil, že mu žalobca predmetnú výzvu
nedoručil, takže v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP sa doručenie považuje za nesporné, nakoľko žalovaný
doručenie mu výzvy výslovne nepoprel. Prvýkrát uviedol, že žiadnu písomnú výzvu banky do dnešnéhodňa neobdržal až v odvolaní, avšak odvolací súd už na toto vyjadrenie neprihliadal, nakoľko prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. Súd na toto ustanovenie prihliadal, aj keď sa jedná o spotrebiteľský spor, nakoľko

žalovaný bol v tomto konaní zastúpený advokátom. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že mu žalobca
výzvu nedoručil odvolací súd považoval za novotu v odvolacom konaní. Mal za to, že nebola splnená
ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP, preto na toto tvrdenie neprihliadal.“ Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie
príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné

plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka
samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,
že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata
výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo
môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká.
Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť

odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však
veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu
až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Podľa ust. § 101 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonník(ďalejaj„Občianskyzákonník“):Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 565

Občianskeho zákonníka: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môževeriteľpoužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátky.Podľaust.§103Občianskeho
zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V
súvislosti s premlčaním nároku žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že neuplatnenie práva podľa ust.

§ 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva
veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (podaním zo dňa 14.02.2019 ) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej
splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre

nezaplatenie splátky prvej splatnej. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie
tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru.
Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca

vyhlásilmimoriadnusplatnosťúverupodanímzodňa14.02.2019-totosvojeprávouplatnilvsúladesust.
§ 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2019 a zároveň toto svoje
právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V zmysle ustanovenia §1 zákona 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 8 zákona 62/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021
neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako

za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V zmysle vyššie uvedených ustanovení premlčacie
lehoty v dňoch od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní), teda spolu
76 dní neplynuli. Uvedené obdobia kvázi „predlžujú“ plynutie premlčacej doby o 76 dní, pričom ide o tzv.
pretrhnutie premlčacej doby, ktorá prestala plynúť z dôvodu mimoriadnych opatrení a po ich opadnutípokračovalo plynutie premlčacej doby vo zvyšnej časti. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.01.2019. Premlčacia doba pre všetky splátky

splatné po 20.01.2019 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od
splátky splatnej dňa 20.01.2019) a uplynula by najskôr dňa 06.04.2022 (20.01.2019 + 3 roky a 76
dní počas, ktorých v priebehu predchádzajúcich 3 rokov premlčacia lehota neplynula v súvislosti s
mimoriadnymi opatreniami). Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 04.02.2022, žalobca má za to, že

svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko
nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Na tomto mieste žalobca poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.5.2020, 15CoCsp/13/2020 „Podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Správne konštatoval odvolateľ v odvolaní,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky je právom veriteľa, je na ňom, či ho využije, musí však
toto právo uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V prejednávanom prípade k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo zmluvy zo dňa 08.02.2010 v znení jej dodatkov došlo ku
dňu 27.07.2016 (č. l. 87 spisu), podľa zmluvy o splátkovom úvere boli splátky od 9/2010 splatné k 15.

dňu v kalendárnom mesiaci, takže vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala v
prejednávanom prípade splátka splatná dňa 15.07.2016, pri ktorej trojročná premlčacia doba by uplynula
až dňa 15.07.2019.“ V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 12.04.2017, 17Co/228/2016 „Pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu
je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať

splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého
dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za
následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva
z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti
všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti

celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 Občianskeho zákonníka) od prvej omeškanej splátky,
bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút
zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany
veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok.“ Uznesenie Krajského súdu v
Nitre, sp. zn. 7Co/141/2017 z 28.03.2018: ,,Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne

právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý treba aplikovať
normy spotrebiteľského práva a v tomto smere svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Nesprávne však
vyhodnotil oprávnenie banky vyplývajúce zo VOP najmä v bode 17.1 a 17.2 ako povinnosť banky využiť
tietomožnosti.Uvedenýčlánok17.2VOPtakupravujeoprávneniebanky(možnosť)odstúpiťodzmluvyv
prípadenesplneniapovinnostíuvedenýchpodbodom17.2písm.a/ažg/,ačlánok17.1.umožňujebanke

vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. Uvedené oprávnenia nie sú povinnosťou banky, to znamená,
že banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie je možné jej toto oprávnenie dať za povinnosť. Ak teda
žalovaní zaplatili poslednú splátku 04.06.2008 a so zaplatením ďalšej splátky bol v omeškaní viac ako
10 dní ( bod 7.6. ) bola banka oprávnená podľa VOP vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, prípadne
využiť aj ďalšie možnosti uvedené vo VOP. Ak však žalobca toto svoje oprávnenie nevyužil, nemožno

počiatok plynutia premlčacej doby posúdiť tak, ako to urobil súd prvej inštancie, preto je tento jeho záver
nesprávny.“ Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/114/2017 z 28.04.2017: ,,Ak dlžník plnil v
splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho
splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne
uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre

nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide
tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak
dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení
splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky,
resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je

v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ
dlžníkovi oznámiť, prípadne uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva
priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie
celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhodysplátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej
splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01.11.2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z.

z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie
celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o
premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo
dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína

plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky... ...Odvolací súd poukazujúc na uvedené skutočnosti
poznamenáva, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné
potom,čosaprenezaplatenieniektorejzosplátokstalzročnýmcelýdlh,začalaplynúťododňazročnosti
nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred
zročnosťou celého dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti, sú opodstatnené.“
Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2018 z 26.09.2018: ,,Záver súdu

prvej inštancie o tom, že premlčacia doba zosplatného dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti poslednej
splátky zakladajúcej právo veriteľa žiadať predčasné splatenie dlhu, teda od 15.07.2013, je v rozpore
s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka. Podmienkou aplikácie jeho druhej vety je totiž zročnosť
celého dlhu (vyvolaná postupom podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka) v dôsledku
nesplnenia niektorej zo splátok; nepostačujúca je možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru. Okresný súd neskúmal, pre nezaplatenie ktorej splátky žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/78/2020 zo 07.04.2021:
„Pri uvedomení si dosahu novozavedeného ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na usporiadanie
vyplývajúce z úpravy ust. § 103 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré v historických
súvislostiachmožnopovažovaťzapôvodné(ažnasystematickézaradenie§565),jehopodstataspočíva

na dvoch základných premisách. Tou prvou je pravidlo, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565
veta druhá Občianskeho zákonníka), z čoho vyplýva, že z hľadiska ust. § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka sa môže stať dlh zročným vždy len z dôvodu nezaplatenia poslednej z už zročných splátok.
To potom znamená, že zosplatnený dlh sa podľa tejto úpravy premlčuje od splatnosti v poradí najmladšej

splátky, nech by už bol rozsah omeškania akýkoľvek, s tým, že skôr splatné splátky sa podľa prvej vety
tohto zákonného ustanovenia premlčujú samostatne vždy odo dňa ich splatnosti. Druhým signifikantným
prvkom usporiadania vyplývajúceho z kumulatívnej aplikácie § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka je,
že predpoklad pre zosplatnenie úveru spočíva len v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky.
V tomto interpretačnom ponímaní, môže veriteľ v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky

vyvolať predčasnú splatnosť ostávajúceho dlhu a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len
logické, že práve v tento deň podľa ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začína plynúť
premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. Otáznym teda je, či a ak áno, aký dosah
na toto usporiadanie má § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade spotrebiteľských zmlúv
zaviedlopodmienkupreaplikáciuust.§565Občianskehozákonníka,atedapreprávnumožnosťveriteľa

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, v podobe 3 mesiace trvajúceho
omeškania s jej zaplatením. Pri hľadaní udržateľného interpretačného riešenia právnej situácie, ktorá
nastúpila po zavedení ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je potrebné mať na zreteli, že hoc sa to
na prvý pohľad nemusí takto javiť, nesplnenie úverovej splátky, má z hľadiska naplnenia hypotézy ust. §
103 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch samo o sebe predsa len iný právny význam.

Pokiaľ totiž uvedené zákonné ustanovenie vo všeobecnosti počíta so zosplatnením úveru z dôvodu
nesplnenia splátky (v prvý deň omeškania so zaplatením splátky môže veriteľ zosplatniť úver a uplatniť
si celú úverovú pohľadávku na súde), v prípade spotrebiteľských vzťahov sa k právnej skutočnosti
nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej
zaplatením.Stakoutoďalšouokolnosťouvšakust.§103Občianskehozákonníka(rovnakoakoani§565

Občianskeho zákonníka) explicitne nepočíta a z už uvedených argumentov podľa názoru odvolacieho
súdu vyplýva, že ňou upravené usporiadanie nemožno na spotrebiteľské vzťahy bez logickej korektúry
vztiahnuť. Preto sa odvolací súd domnieva, že priama aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na
spotrebiteľské záväzky nepatričná a že je preto potrebné vyjsť z toho, že premlčacia doba v prípade
zosplatneného spotrebiteľského záväzku plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v

zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Takýmto myšlienkovým postupom možno podľa názoru
odvolacieho súdu vyvodiť, že premlčacia doba vo vzťahu k zosplatnenej časti spotrebiteľského dlhu
začína plynúť vždy 3 mesiace po splatnosti každej z postupne omeškaných splátok. Zároveň tento
spôsob právneho posúdenia umožňuje vyriešiť interpretačnú dilemu tiež ohľadne použiteľnosti § 565veta druhá Občianskeho zákonníka, vylúčenie ktorého práve v spotrebiteľských vzťahoch paradoxne
nedáva žiaden zmysel, nakoľko je pre spotrebiteľa celkom zrejme priaznivé, a to v tom smere, že
právo zosplatniť úver môže veriteľ uplatniť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok

pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nie len splatnosťou
ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Inak povedané, rovnaké účinky,
aké ust. § 103 Občianskeho zákonníka pripisuje nezaplateniu splátky a ust. § 565 uvedeného zákona
zročnosti splátky nasledujúcej, je potrebné v spotrebiteľských vzťahoch, a teda v súvzťažnosti s ust.
§ 53 ods. 9 tohto zákona, vidieť v spojení zročnosti splátky (nezaplatení splátky) a uplynutí určeného

časupremožnosťzosplatneniaspotrebiteľskéhozáväzku.Popremietnutítýchtovšeobecnýchvýchodísk
na posudzovanú vec odvolací súd uzavrel, že všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie
zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti
splátky za mesiac január 2016 ( splatná 15.01.2016), a že nakoľko k uplatneniu nároku na súde
dňa 03.01.2019 došlo ešte pred jej uplynutím (16.04.2019), k premlčaniu práva zodpovedajúceho
zosplatnenému úverového záväzku nedošlo.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

11CoCsp/5/2020 z 25.03.2021: „Podstata interpretačnej nesprávnosti súdu prvej inštancie má podľa
názoru odvolacieho súdu pôvod v neuvedomení si dosahu novozavedeného § 53 ods. 9 OZ na
usporiadanie vyplývajúce z úpravy ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, ktoré v historických súvislostiach
možno považovať za pôvodné (až na systematické zaradenie § 565), dlhodobo zaužívané a v praxi
jednotne chápané. Jeho podstata spočíva na dvoch základných premisách. Tou prvou je pravidlo,

podľa ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 veta druhá OZ), z čoho vyplýva, že z hľadiska ust. §
103 veta druhá OZ sa môže stať dlh zročným vždy len z dôvodu nezaplatenia poslednej z už zročných
splátok. To potom znamená, že zosplatnený dlh sa podľa tejto úpravy premlčuje od splatnosti v poradí
poslednej(najneskôrzročnej)splátky,nechbyužbolrozsahomeškaniaakýkoľvek,stým,žeskôrsplatné

splátky sa podľa prvej vety tohto zák. ustanovenia premlčujú samostatne vždy odo dňa ich splatnosti.
Druhým signifikantným prvkom usporiadania vyplývajúceho z kumulatívnej aplikácie ustanovení § 103 a
§565OZje,žepredpokladprezosplatnenieúveruspočívalenvprávnejskutočnostinesplneniaúverovej
splátky. V tomto interpretačnom ponímaní, môže veriteľ v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením
splátky vyvolať predčasnú splatnosť ostávajúceho dlhu a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto

len logické, že práve v tento deň podľa ust. § 103 veta druhá OZ začína plynúť premlčacia doba pre
uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. Otáznym teda je, či a ak áno, aký dosah na toto usporiadanie
má ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré v prípade spotrebiteľských zmlúv zaviedlo podmienku pre aplikáciu ust.
§ 565 OZ, a teda pre právnu možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, v podobe tri mesiace trvajúceho omeškania s jej zaplatením. Súd prvej inštancie sa

mylnedomnieva,žetovprípadespotrebiteľskýchvzťahovnevyhnutnevediekprávnemustavu,vktorom
sa splatnosť zosplatneného úveru časovo posúva ešte pred vznik právnej možnosti vyvolať predčasnú
splatnosť ostávajúceho dlhu a začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť
veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde. Takéto riešenie nereflektuje špecifikum podmienok zosplatnenia
spotrebiteľských záväzkov oproti stavu predpokladaného v § 103 OZ, necitlivo vnáša do usporiadania

pomerov medzi dodávateľom a spotrebiteľom zrejmú nelogickosť a časový paradox a prakticky skracuje
zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba začína plynúť skôr než veriteľ môže
nárok uplatniť na súde). Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemôže právne posúdenie v takejto
konštelácii v žiadnom prípade obstáť. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že interpretáciu, ktorá je
v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, medzi iným tiež i prílišný právny formalizmus, Ústavný

súdSRpovažujevosvojejjudikatúrezanezlučiteľnúsústavnýmprávomnaspravodlivýproces(porovnaj
napr. jeho nález sp. zn. I. ÚS 357/2016 zo 14.09.2016). Pri hľadaní racionálne udržateľného a zároveň
spravodlivého interpretačného riešenia právnej situácie, ktorá nastúpila po zavedení § 53 ods. 9 OZ, je
potrebné mať na zreteli, že hoc sa to na prvý pohľad nemusí takto javiť, nesplnenie úverovej splátky,
má z hľadiska naplnenia hypotézy ust. § 103 OZ v spotrebiteľských vzťahoch samo o sebe predsa len

iný právny význam. Pokiaľ totiž uvedené zákonné ustanovenie vo všeobecnosti počíta so zosplatnením
úveru z dôvodu nesplnenia splátky (v prvý deň omeškania so zaplatením splátky môže veriteľ zosplatniť
úver a uplatniť si celú úverovú pohľadávku na súde), v prípade spotrebiteľských vzťahov sa k právnej
skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od
omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 OZ (rovnako ako ani ust. §

565 OZ) explicitne nepočíta a z vyššie uvedených argumentov podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,
že ňou upravené usporiadanie nemožno na spotrebiteľské vzťahy bez logickej korektúry vztiahnuť.
Preto sa odvolací súd domnieva, že priama aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na spotrebiteľské
záväzky nepatričná a že je vhodnejšie s použitím ust. § 853 ods. 1 OZ spravovať sa ním len analogicky.Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že premlčacia doba vo vzťahu k
zosplatnenej časti spotrebiteľského dlhu začína plynúť vždy tri mesiace po splatnosti každej z postupne
omeškaných splátok. Zároveň tento spôsob právneho posúdenia umožňuje vyriešiť interpretačnú dilemu

tiežohľadnepoužiteľnostiust.§565vetadruháOZ,vylúčeniektoréhoprávevspotrebiteľskýchvzťahoch
paradoxnenedávažiadenzmysel,nakoľkojeprespotrebiteľacelkomzrejmepriaznivé,atovtomsmere,
že právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok
pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nielen splatnosťou ďalšej
splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Inak povedané, rovnaké účinky, aké ust.

§ 103 OZ pripisuje nezaplateniu splátky a ust. § 565 OZ zročnosti splátky nasledujúcej, je potrebné v
spotrebiteľských vzťahoch, a teda v súvzťažnosti s ust. § 53 ods. 9 OZ vidieť v spojení zročnosti splátky
(nezaplatení splátky) a uplynutí určeného času pre možnosť zosplatnenia spotrebiteľského záväzku. Po
premietnutí týchto všeobecných východísk na posudzovanú vec odvolací súd uzavrel, že všeobecná
trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri
mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac február 2016 (16.02.2016) a nakoľko k

uplatneniu nároku na súde dňa 25.03.2019 došlo ešte pred jej uplynutím (16.05.2019), k premlčaniu
práva nedošlo a právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie je nesprávne. Odvolací súd pre
úplnosť poznamenáva, pokiaľ ide o prípadné skôr splatné splátky (zročné do 15.02.2016), pokiaľ také
vyjdú v ďalšom konaní najavo, v ich prípade plynula premlčacia doba samostatne vždy od ich splatnosti
podľa ust. § 103 veta prvá OZ.“

7/ Ďalšieho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.06.2022 sa zúčastnili obe strany. Žalovaný na
pojednávaní uviedol, že on podpisoval všetky zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s T. (na t. s. sa
vedie konanie o nárokoch z ďalšej zmluvy uzavretej medzi T. a žalovaným) a podpisoval ich elektronicky
v roku 2017. Toto pojednávanie žiadali strany sporu zhodne odročiť za účelom dohody na obsahu

súdneho zmieru. Odročené pojednávanie sa uskutočnilo dňa 23.08.2022 a žalovaný sa ho nezúčastnil,
hoci bol naň riadne predvolaný, keď predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 01.08.2022. V
emailovej správe zo dňa 22.08.2022 (č. l. 98 spisu) žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a zároveň uviedol, že bude súhlasiť s rozhodnutím súdu nech to dopadne ako to dopadne. Tiež uviedol,
že svoj dlh chce splácať.

8/ Vzhľadom na uvedené, súd na pojednávaní, len za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu,
vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu doručil výlučne žalobca, keď iné dôkazy navrhnuté neboli.
Súd pritom nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie o veci vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný (v
spore v pozícii spotrebiteľa) nenavrhol (§ 295 CSP).

9/ Pokiaľ ide o poukaz na možnú aplikáciu ust. § 295 CSP, táto prichádzala do úvahy z dôvodu, že
nárok uplatnený žalobou súd vyhodnotil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalované nároky
vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10/ Vykonaným dokazovaním, ako aj vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu, ktoré boli zhodné,
resp. tvrdení, ktoré žalovaný nepoprel, súd zistil, že žalovaný elektronicky, a to prostredníctvom mobilnej
aplikácie T. dňa 21.08.2017 s touto bankou uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, Q. (č. l. 13 - 19 a 86 spisu). Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške a mene 6.647,29 eur, a to na splatenie nesplatených

záväzkov žalovaného voči T. vo výške 1.697,29 eur ku dňu 21.08.2017 a vo zvyšnej časti išlo o
bezúčelový úver. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v 84 splátkach vo výške 123,80 eur, splatných 20.
dňa príslušného mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá tak, že je splatná v najbližší
termín splatnosti splátky nasledujúcej po dni poskytnutia úveru. V zmluve bolo dojednané aj doplnkové
poistenie úveru s výškou mesačného poistného 2,35 eur a tiež bol dohodnutý poplatok za úver v sume

99,- eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej
anuitnej splátky, resp. v deň určený v zmysle čl. III, bod 7 zmluvy. V čl. VI ods. 1 písm. a) zmluvy je
uvedené, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo požadovať splatenie
pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti
úveru, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace.

11/ Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý dohodnutý úver, ktorý žalovaný čerpal
vzápätí po podpísaní úverovej zmluvy(č. l. 86 spisu).12/ Z listiny na č. l. 33 spisu (ako aj z vyjadrenia na č. l. 66 spisu) vyplýva, že žalovaný zaplatil dohodnuté
mesačné splátky splatné 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017, 20.01.2018, 20.02.2018,

20.03.2018, 20.04.2018, 20.05.2018, 20.06.2018, 20.07.2018, 20.08.2018 a 20.09.2018. Súčasne časť
jeho úhrad bola započítaná na poplatok z úveru (99,- eur), poplatky vo výške 16,- a 15,- eur (3x) a úroky
z omeškania spolu v sume 0,79 eur. Celkové úhrady žalovaného tak predstavovali 1.770,19 eur.

13/ Žalobca k žalobe pripoj list vyhotovený T. dňa 14.01.2019 označený ako „Výzva pred mimoriadnou

splatnosťou“, ktorý podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. na č. l. 30 spisu odoslal ešte
v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej zmluve. V uvedenom liste
T. žalovanému oznámila, že voči nemu ku dňu 12.01.2019 eviduje pohľadávky po splatnosti, medzi nimi
i spotrebiteľský úver Q. vo výške 412,61 eur s tým, že v dlžnej pohľadávke je započítaná aj omeškaná
suma na poistnom. V uvedenom liste T. súčasne žalovaného vyzvala na bezodkladné zaplatenie dlžnej
sumy, najneskôr do 5 kalendárnych dní s tým, že ak pohľadávku v omeškaní neuhradí v stanovenom

termíne, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v liste uvedených úverových produktov a v takomto
prípade mu vznikne povinnosť uhradiť celú pohľadávku naraz. Tiež môže byť pohľadávka postúpená na
vymáhanie externej inkasnej spoločnosti alebo advokátskej kancelárii (č. l. 29 spisu).

14/Zosumyvovýške412,61eur uvedenejvovyššieopísanejvýzvevyplýva,žetátozodpovedáviacako

trom dlžným splátkam úveru a poistného (súčet trojnásobku sumy 123,70 eur a trojnásobku sumy 2,35
eur predstavuje 378,15 eur), čo zodpovedá priebehu splácania úverových splátok, ktoré boli zaplatené
lendo20.09.2018atedanezaplatenésplátky,ktorébolipredmetomvýzvysúsplátkysplatné20.10.2018,
20.11.2018 a 20.12.2018.

15/ Listom zo dňa 14.02.2019 s identifikačným údajom Q., označeným ako „Oznámenie o vyhlásení
splatnosti a výzva na zaplatenie“, ktorý bol podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. na
č. l. 28 spisu odoslaný ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej
zmluve, T. žalovanému oznámila, že z dôvodu, že napriek jej predchádzajúcim písomným výzvam od
neho neeviduje úhradu svojej splatnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX,

ktorý stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania, vyhlasuje splatnosť úveru dňom doručenia
tohto oznámenia (č. l. 27 spisu). Pokiaľ ide o identifikačný údaj Q. uvedený v liste, z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok na č. l. 12 p.v. spisu vyplýva, že ide o account číslo pre produkt - zmluvu s
variabilný symbolom XXXXXXXXXX.

16/ Listom zo dňa 12.11.2021 T. žalovanému oznámila, že s účinnosťou ku dňu 10.11.2021 svoju
pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 6.375,78 eur
spolu so všetkými právami s ňou spojenými postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (č. l. 31
spisu), a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 (č. l. 7-12 spisu). Z poštového
podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. na č. l. 32 spisu vyplýva, že list bol odoslaný žalovanému

doporučenou zásielkou dňa 12.11.2021.

17/ Na základe takto ustáleného skutkového stavu sa súd na prvom mieste zaoberal tým, či žalovaný
nárok nie je premlčaný, pretože podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018,
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie

§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

18/ Žalovaný nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe uvedenej v ust. § 101
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

19/ V ďalšom ustanovení, ktorým je druhá veta ust. § 103 Občianskeho zákonníka je uvedené „inak“, a
to, že „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

20/ Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutímktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona / t.j. od
27.03.2020/ do 30. apríla 2020 neplynú.

21/ Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona / t.j. 19.01.2021/ do 28.
februára 2021 neplynú,

22/ Z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu, vyplýva, že v prípadoch, kedy
dlžník stratí tzv. výhodu splátok, ako tomu bolo aj v predmetnom spore, trojročná premlčacia doba, pokiaľ
ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

23/ V prejednávanej veci tak, podľa názoru súdu, premlčacia doba začala vo vzťahu k tomuto nároku
plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti prvej nesplnenej splátky, t.j. od 21.10.2018, s ktorou jedinou

splátkou bol žalovaný v čase oznámenia o zosplatnení v omeškaní viac ako 3 mesiace. Trojročná
premlčacia doba „predĺžená“ celkovo o 76 dní (v zmysle ustanovení § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona
č. 62/2020 Z. z. citovaných v odsekoch 19 a 20 tohto odôvodnenia) tak uplynula dňom 05.01.2022.

24/ Nakoľkožalobabolapodanánasúde04.02.2022(č.l.41spisu),súddospelkzáveru,žeuplatňovaný

nárok je premlčaný a preto ho nemožno žalobcovi (ktorý preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore) s
poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka priznať.

25/ Súd z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26/ Pokiaľ žalobca, ohľadne posúdenia premlčania spotrebiteľského nároku, vo svojom poslednom
písomnom vyjadrení citoval niekoľko súdnych rozhodnutí slovenských krajských súdov, tunajší súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z najaktuálnejších rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8CoCsp/8/20022 zo dňa 28.02.2022 a sp. zn. 6CoCsp/1/2022 zo dňa 28.02.2022, v zmysle ktorých
premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť pre celý splatný dlh od splatnosti

tej splátky, pre ktorej nesplnenie došlo k uplatneniu práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

27/ Ako už súd uviedol, v danom prípade právny predchodca žalobcu právo zosplatniť úver (vyplývajúce
mu z § 565 Občianskeho zákonníka) uplatnil, resp. mohol, s poukazom na podmienky vyplývajúce z §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, uplatniť len vo vzťahu ku splátke, s ktorou bol v čase zosplatnenia v

omeškaní viac ako 3 mesiace a touto bola splátka splatná 20.10.2018.

28/ Vzhľadom na takýto výsledok sporu, kedy bola žaloba žalobcu zamietnutá, podľa § 255 ods. 1 CSP,
žalovanému vzniklo voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko vznik trov na strane
žalovaného zo spisu nevyplýva a žalovaný sa fakticky zúčastnil sporu len účasťou na pojednávaní na

súde, ktorý sídli v meste jeho bydliska (a nemal tak cestovné výdavky), súd trovy konania žalovanému
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).