Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234276
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:4112234276.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. C., trvale bytom v N., mestská časť B. V., T.
XXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., so sídlom
v Bratislave, mestská časť Staré Mesto, Bezručova 1, IČO: 52 424 944, proti žalovanému V. C., trvale
bytom vo M. F. XXX, zastúpenému Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom v Nitre, Štefánikova 15, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

10C/292/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. septembra 2018 sp.
zn. 6Co/194/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“, teraz už „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v
poradí prvým) z 23. januára 2013 č. k. 10C/292/2012-56 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok právne zdôvodnil ust.
§ 149 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a
doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že v danom prípade existuje platná dohoda o

vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovuzavretá13.augusta2010(ďalejajlen„dohoda“
alebo „dohoda o vyporiadaní BSM“), predmetom ktorej je celá masa bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“). Súd prvého stupňa považoval uzavretú dohodu za platnú, a preto dospel k
záveru, že nebolo možné BSM vyporiadať rozhodnutím súdu.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvého stupňa/prvej inštancie tiež

len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. septembra 2013 sp. zn. 6Co/66/2013 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016. Uviedol, že v preskúmavanej
veci účastníci konania na základe uzatvorenej dohody podali návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a Správa katastra Zlaté Moravce (ďalej len „správa katastra“) rozhodnutím z
31. augusta 2011 návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31.

januára 2012 č. k. 19Sp/43/2011-29 zrušil rozhodnutie správy katastra a vec vrátil na ďalšie konanie,
následným rozhodnutím z 30. apríla 2012 bol však návrh na vklad dohody opätovne zamietnutý a
proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd prvého
stupňa neskúmal, či dohoda účastníkov konania o vyporiadaní BSM je v súlade s ustanoveniami zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zákaz nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii,

vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie. Je nesporné, že v čase uzatvorenia dohody boli na liste
vlastníctva zapísané poznámky, ktoré obmedzovali vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Dohoda medziúčastníkmi bola neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Naviac, od zániku
manželstva už uplynula doba viac ako tri roky, preto jediný spôsob vyporiadania BSM prichádza do
úvahy rozhodnutím súdu.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí druhým) z 27. februára 2017 č. k. 10C/292/2012-664: I.
určil, že predmetom BSM žalobkyne a žalovaného sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území M. E., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parc. č. CKN
950/38 - záhrady o výmere 597 m2, parc. č. CKN 950/39 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

91 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parc. č. CKN 950/39 (ďalej len „nehnuteľnosti“);
hnuteľné veci, a to kuchynská linka so zabudovanými spotrebičmi (varná doska, elektrická rúra a drez),
chladnička a kuchynský stôl so stoličkami (ďalej len „hnuteľné veci“); záväzok voči Štátnemu fondu
rozvoja bývania zo zmluvy uzavretej 17. apríla 2003 č. 407/1230/2003, záväzok voči Prima banke a.s.
zo zmluvy uzavretej 13. februára 2006 č. 99/581/06, záväzok voči EOS KSI Slovensko a.s. (správe
„s.r.o.“) zo zmluvy uzavretej 29. júna 2004 č. 232621412 a záväzok voči Československej obchodnej

banke a.s. zo zmluvy uzavretej 3. augusta 2005 č. 88102-3237070/4900; II. vyslovil, že BSM žalobkyne
a žalovaného vyporiada nasledovne; III. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti;
IV. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal i hnuteľné veci; V. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
Štátnemu fondu rozvoja bývania zostatok úveru na nesplatenej istine vo výške 15.426,21 eur a úrokoch
102,27 eur a Prima banke a.s. zostatok úveru vo výške 34.768,36 eur až do ich úplného vyrovnania;

VI. žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť rovným dielom zaplatiť EOS KSI Slovensko zostatok úveru
5.549,95 eur a Československej obchodnej banke a.s. zostatok úveru 3.835,97 eur na istine a 361,97
eur na úrokoch až do ich úplného vyrovnania; VII. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na
úplné vyrovnanie zaniknutého BSM 12.568,38 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; VIII. žiadnej
zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal; IX. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej

republike trovy štátu v rozsahu 100 %; X. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny
poplatok za vyporiadanie BSM 1.334,25 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; XI. žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie BSM 1.334,25 eur taktiež
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; XII. sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu z 28. septembra 2016
č. k. 10C/292/2012-398 zamietol a XIII. sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu z 30. júna 2016 č. k.

10C/292/2012-320 zamietol. Rozsudok právne zdôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a
§ 150 Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené.
Na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie do
aktív BSM zahrnul nehnuteľnosti a hnuteľné veci a do pasív BSM záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja
bývania, Prima banke a.s., EOS KSI Slovensko a voči Československej obchodnej banke a.s. Nebolo

sporné, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci po zániku BSM na základe dohody strán sporu užívala a užíva
výlučne žalobkyňa, ktorá ich aj zhodnotila, pričom sama plní aj spoločné povinnosti zo záväzku voči
Štátnemu fondu rozvoja bývania a Prima banke a.s. Preto súd prvej inštancie všetky nehnuteľnosti a
hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa preberá aj oba tieto
záväzky. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie vychádzal zo stavu hnuteľných a nehnuteľných vecí a

ich ceny v čase zániku BSM bez ohľadu na cenové pomery v čase vyporiadania, pretože všetky uvedené
veci zostávajú žalobkyni, ktorá ich výlučne od zániku BSM užívala. Takéto odchýlenie sa od zásady, že
pri vyporiadaní sa vychádza z trhovej ceny vecí, pripúšťa aj súdna prax. Súd vychádzal z toho, že podiely
oboch strán sporu sú rovnaké a vyporiadal aj spoločné záväzky strán sporu (vychádzajúc z ich výšky
ku dňu zániku BSM). Nevyporiadal záväzky, ktoré síce žalobkyňa označila za predmet BSM, ale tieto sa

týkali výlučne jej (žalovaný ich namietal a žalobkyňa nepreukázala, že tieto súvisia s BSM) a ani záväzky
žalobkyne, ktoré súviseli s vykonávaním jej podnikania. Nezohľadnil ani záväzky, a to ani čo do výšky
vyrovnacieho podielu, ktoré sa javili súdu prvej inštancie ako premlčané, prípadne úvery bezúročné
a bez poplatkov, resp. pohľadávky, ktoré boli postúpené na zahraničné právnické osoby v rozpore so
zásadamiochranyspotrebiteľa(vdôsledkučohosúzmluvyopostúpenípohľadávokneplatné).Súdprvej

inštancie na základe uvedeného potom dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému
na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 12.568,38 eur. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej
inštancie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) a vecne čiastočným úspechom oboch strán sporu.

4. Odvolací súd na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. septembra 2018 sp. zn. 6Co/194/2017
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa výrokov I. až XI. podľa § 387 ods. 1 a
2 C. s. p. potvrdil; odvolanie proti výrokom XII. a XIII. ako neprípustné podľa § 386 ods. 1 písm. c/ C. s. p.
odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Potvrdenierozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštanciejedostatočneodôvodnený.Žalobkyňouuplatnenéodvolaciedôvodynepovažovalzanaplnené.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán i výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Uviedol, že
rozhodnutiu súdu prvej inštancie nebolo možné nič vytknúť. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nie je
súd viazaný návrhmi strán v tom smere, ako sa má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať, čo
do BSM patrí, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pri vyporiadaní sa vychádza zo zásady

rovnosti podielov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do spoluvlastníctva a čo existovalo
včasejehozániku.Žalobkyňavodvolanínamietalaurčeniecenyvyporiadanýchnehnuteľností.Odvolací
súd poukázal na správne závery súdu prvej inštancie v tejto otázke, keď sa vychádzalo z ceny
určenej znaleckým posudkom. K námietke ohľadom nevykonania dokazovania súkromným znaleckým
posudkom odvolací súd uviedol, že tento dôkaz mohla žalobkyňa vykonať kedykoľvek počas konania a
mala na uvedené dostatočný časový priestor. Súd prvej inštancie preto správne tento dôkaz nevykonal,

keďže nebol žalobkyňou predložený. Za správne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ
ide o určenie pasív BSM, keď nevyporiadal už zaniknuté záväzky, prípadne tie, ktoré sa týkali výlučne
žalobkyne atď. Bolo totiž nevyhnutné v danej veci odlíšiť spoločný záväzok manželov a individuálny
záväzok jedného z manželov. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania bolo odôvodnené právne ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v odvolacom

konaní v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podala žalobkyňa (ďalej aj
„dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., t. j. nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhla zrušiť rozsudky nižších súdov a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Popísala skutkový stav v predmetnej veci. Uviedla, že právny
názor odvolacieho súdu o tom, že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná je nesprávny. Za ustálenú
rozhodovaciu prax označila rozhodnutie R 47/2009, podľa ktorého skutočnosť, že povinný porušil zákaz
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale vznik

práva odporovať tomuto právnemu úkonu (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka). V predmetnej veci
žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM a nie i žalobu na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní
BSM (otázna by bola i prípustnosť takejto žaloby). Súd sa nedostatočne zaoberal otázkou neplatnosti
dohody, keď porušenie ustanovení Exekučného poriadku nemalo za následok jej neplatnosť.

6. Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť. Odvolací súd ešte vo svojom skoršom rozhodnutí
konštatoval neplatnosť dohody, avšak to nebol jediný dôvod, pre ktorý prikázal súdu prvej inštancie
BSM vyporiadať. Odvolací súd vtedy uviedol, že k účinnému vyporiadaniu nedošlo, ďalej, že trojročná
zákonná doba na vyporiadanie BSM dohodou už uplynula, ako i to, že návrh na vklad tejto dohody
bol opakovane zamietnutý. Poukázal na skutočnosť, že práve žalobkyňa sa domáha vyporiadania BSM

prostredníctvom súdu.

7. Žalobkyňa zotrvala na podanom dovolaní.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej
neprospech bolo vydané napádané rozhodnutie (§ 424 C. s. p.), za splnenia tiež podmienok zastúpenia
takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné
podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť.

9. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti
tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť

dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.10. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. V danom prípade žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a/ C. s. p.

12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou
odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného

predpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací
súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky
vyznelo inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie
ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu

konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.
Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v
dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku
kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci
subjektívny názor strany sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca,

ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.

13. Žalobkyňou zadefinovaná „dovolacia“ otázka, pri ktorej riešení sa mal odvolací súd odkloniť od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemá znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP. Dovolaním nastolená „dovolacia“ otázka totiž nemala v danej veci charakter otázky, na riešení

ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

14. Súdy oboch inštancií v priebehu sporu riešili viaceré otázky súvisiace s vyporiadaním BSM.
Žalobkyňou nastolená „dovolacia“ otázka (vo vzťahu k platnosti dohody) v okolnostiach danej veci
nemala určujúci význam a odpoveď na ňu nebola dôvodom pre záver odvolacieho súdu o vecnej

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa predmetnú otázku neurobila predmetom
odvolania, a teda nebola predmetom odvolacieho prieskumu (potom nemôže byť ani predmetom
prieskumu dovolacím súdom). Je potrebné uviesť, že uvedeným sa zaoberal odvolací súd vo svojom
skoršom rozhodnutí na základe podaného odvolania žalobkyne, pričom odvolací súd jej odvolaniu
vyhovel, keď považoval argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k neplatnosti dohody za dôvodnú (pozn.:

jej argumentácia v tejto otázke bola úplne opačná ako neskôr v dovolaní). Len pre úplnosť sa dodáva,
že bola to práve žalobkyňa, ktorá podala žalobu o vyporiadanie BSM na súd (nič jej nebránilo túto
žalobu vziať späť), tvrdiac v priebehu konania o. i. neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM. Na vyriešení
predmetnej právnej otázky ale nespočívalo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (jej vyriešenie
neviedlokzáveromvyjadrenýmvrozhodnutíodvolaciehosúdu),atobezohľadunato,žebolavskoršom

priebehu konania súdmi posudzovaná. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že „dovolacia“
otázka, o ktorej je reč, nemala v prejednávanej veci znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/
C. s. p. (šlo v skutočnosti o otázku akademickú), v dôsledku čoho prípustnosť dovolania vyvodzovaná z
tohto ustanovenia daná nebola (odhliadajúc, na tomto mieste od toho, že ak by argumentácii o platnosti
dohody mal byť priznaný úspech, muselo by to viesť k zamietnutiu žaloby s následkom v podobe už

právoplatne judikovanej nezapísateľnosti dohody v katastri nehnuteľností, čo by celkom nepochybne
nebolo v súlade so záujmami dovolateľky.

15. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne z § 421
ods. 1 písm. a/ C. s. p. nevyplýva.

16. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. (ako neprípustné)
odmietol.17. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C. s. p.) a vznikol mu
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol
najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.