Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563863
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121563863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej,

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB
Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713,
zastúpeného zástupcom Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower,
Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému:
MUDr. Peter Koppal, s miestom podnikania A. Moyzesa 70, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 37 135
899, v konaní o zaplatenie 1.625,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 18Cb/10/2022-116 zo dňa 7. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/10/2022-116 zo dňa 7. apríla 2022 potvrdzuje.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol (výrok I). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.). Samostatným výrokom okresný súd uviedol, že o výške náhrady trov konania
rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.625,64 Eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.625,64 Eur od 27.04.2021
do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 28.07.2017 Zmluvu o operatívnom leasingu
LZO/17/03787 (ďalej aj len „zmluva“), ktorej predmetom bolo prenechanie do užívania predmet nájmu -
osobné vozidlo FORD Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. -

osobné a úžitkové vozidlá OLFS/OUA/01/15 (ďalej len „VZP“), s ktorými sa žalovaný oboznámil,
na dôkaz čoho ich podpísal. Žalovaný sa v zmluve zaviazal k 24 mesačným splátkam vo výške
965,99 Eur. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 13.8.2019 došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy.
Následne na to žalobca vo finančnom vyúčtovaní riadne ukončenej zmluvy č. LZO/17/03787 zo dňa
12.03.2021vyúčtovalžalovanémuvšetkynároky,ktorémuvzniklisukončenímzmluvy.Jednotlivénároky
žalobcu vyplývali z refakturovaných nákladov vo výške 1.625,64 Eur. Celkový nedoplatok žalovaného
predstavoval sumu 1.625,64 Eur, na úhradu ktorej dlžnej sumy bol žalovaný žalobcom vyzvaný.

Refakturované náklady vo výške 1.625,64 Eur žalobca zahrnul do finančného vyúčtovania za vystavenú
faktúru č. 1703787804, ktorá bola žalovanému vystavená za refakturáciu prenájmu náhradného
motorového vozidla vo výške 1.625,64 Eur s DPH. Za zapožičanie vozidla vystavila žalobcovi faktúru
č. OF11801484 spoločnosť Autoklub Slovakia Assistance s.r.o., ktorej spoločnosti vystavila faktúruč. 12018/11/005 spoločnosť MK CAR, s.r.o.: Prenájom vozidla Škoda Octavia ZA092FY v dňoch od
18.09.2018 do 08.11.2018. Vozidlo bolo prenajaté žalovanému dňa 18.09.2018, predpokladaný návrat
dňa 23.09.2018, avšak podľa Odovzdávacieho protokolu bolo vozidlo vrátené dňa 08.11.2018. Žalobca

v žalobe poukázal na skutočnosť, že podľa Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787 si žalobca
a žalovaný dohodli asistenčnú službu a náhradné vozidlo na 5 dní, avšak skutočná doba prenájmu
náhradného vozidla podľa faktúry č. 12018/11/005 bola 51 dní, z čoho bola vo faktúre č. OF11801484
fakturovanádobazapožičaniavozidla46dní.Kúrokuzomeškaniažalobcauviedolcitáciuust.§369ods.
1,2Obchodnéhozákonníkaa9%úrokzomeškaniaročnesižalobcauplatnilzožalovanejsumyododňa

27.04.2021 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný povinný uhradiť sumu
z finančného vyúčtovania. Paušálnu náhradu nákladov si žalobca uplatnil podľa § 369c Obchodného
zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z.z., ako aj náhradu trov konania.

3. Okresný súd Martin uviedol, že v upomínacom konaní rozhodol Okresný súd Banská Bystrica
platobným rozkazom sp. zn. 22Up/l828/2021 dňa 16. decembra 2021. Proti platobnému rozkazu

podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 31 spisu). Žalovaný uviedol, že predmet nájmu, a to
prenajaté vozidlo bolo v servise, nebolo užívaniaschopné, avšak žalobca ako prenajímateľ si svoje
služby prenájmu nepojazdného vozidla účtoval naďalej a boli mu riadne uhradené. Bolo dohodnuté, že
náhradné vozidlo je poskytnuté za už uhradené nájomné, preto duplicitná fakturácia podľa žalovaného
bola v rozpore s pôvodným dohovorom. Žalovaný poukázal na to, že poisťovňa aj servis neboli jeho

zmluvnými partnermi, na detaily týchto zmluvných vzťahov nemal žalovaný vplyv a za tieto vzťahy s ich
dopadmi zodpovedá žalobca. Náhradné vozidlo bolo žalovanému poskytnuté po týždni, čo bolo vozidlo
v servise. Došlo k zabezpečeniu náhradného vozidla p. Žabkom. Žalovaný od samého začiatku trval na
tom, že nebude hradiť dve vozidlá za ten istý čas a využívať iba jedno, preto s refakturáciou od samého
začiatku nesúhlasil. Z dôvodu, že nájom za nepojazdné vozidlo bol riadne uhradený podľa dohovoru,

žalovaný žiadal, aby refakturácia nákladov za náhradné vozidlo bola zamietnutá.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu
k odporu žalovaného, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu podanému žalovaným.
Okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a za aplikácie

ust. § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, § 183 ods. 1 CSP vykonal dokazovanie listinami doloženými do
spisu, vypočul žalovaného a zistil, že žalobca a žalovaný, ktorý v zmluve bol označený ako leasingový
nájomca, uzatvorili dňa 02.08.2017 Zmluvu o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787. Predmetom
nájmu bolo osobné vozidlo FORD Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium.
Mesačná splátka nájomného za predmet nájmu bola spolu s DPH dohodnutá vo výške 965,99 Eur. Doba

nájmu bola 24 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu nájmu. Dohodnuté služby: povinné zmluvné
poistenie, havarijné poistenie, údržba a servis, pneuservis, sezónne prezúvanie pneumatík, oprava
defektov pneumatík, uskladnenie pneumatík, diaľničná nálepka Slovensko, Česko, asistenčná služba
a náhradné vozidlo, platobná karta PHM/OMV, poplatok za správu zmluvy. Zmluva sa skladala z častí:
A/ Zmluva o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787; B/ VZP k operatívnemu leasingu ČSOB Leasing,

a.s.. Vo finančnom vyúčtovaní riadne ukončenej zmluvy žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 1.625,64
Eur - nedoplatok leasingového nájomcu ako refakturované náklady. Vo faktúre č. 1703787804 zo dňa
12.3.2018, splatnej dňa 26.04.2019, žalobca vyúčtoval žalovanému 1.625,64 Eur v zmysle Zmluvy
ako náklady za prenájom náhradného vozidla - refakturácia. Podľa faktúry č. OF11801484 zo dňa
31.12.2018, splatnej dňa 30.01.2019, dodávateľ Autoklub Slovakia Assistance, s.r.o. vyúčtoval žalobcovi

sumu 1.711,20 Eur za zapožičanie vozidla za 46 dní. Faktúrou č. 12018/11/005 zo dňa 15.11.2018,
splatnejdňa19.12.2018,dodávateľMKCAR,s.r.o.vyúčtovalodberateľoviAutoklubSlovakiaAssistance,
s.r.o. za prenájom vozidla Škoda Octavia ZA092/FY v dňoch od 18.09.2018 do 08.11.2018 sumu
1.897,20 Eur za 51 dní.

5. Okresný súd v odsekoch 26. až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na e-mailovú
komunikáciu medzi žalovaným a p. P. V., ako aj na e-mail adresovaný Z. V., L. K.. Na pojednávaní
konanom pred okresným súdom dňa 07.04.2022 žalovaný okrem iného zotrval na tom, že od počiatku
komunikoval so žalobcom takým spôsobom, ako vyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie, a teda,
že bude platiť len jeden výdavok buď za nájom, alebo za použitie náhradného vozidla.

6. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka.7. Okresný súd pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal z obsahu zmluvy, ktorú zmluvné strany
označili ako zmluva o operatívnom leasingu a túto vyhodnotil ako zmluvu o nájme podľa § 663 a
nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka a súčasne ako obchodno- záväzkový vzťah podľa ust. §

261 ods. 9 Obchodného zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá medzi osobami, ako tieto vyplývajú
z ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Pri posúdení žalobou uplatneného nároku podľa okresného súdu bolo dôvodné vychádzať zo zmluvy
a VZP, pretože tieto tvorili časť zmluvy o nájme (§ 273 Obchodného zákonníka). Okrem dojednania
v samotnej zmluve, kde bola dohodnutá asistenčná služba a náhradné vozidlo, boli podstatné aj

dohodnuté podmienky vo VZP k tejto zmluve, a to v čl. 4 bodu 4.8 a 4.9. Medzi stranami nebolo sporné
to, že uplatnený nárok žalobcu vznikol za trvania Zmluvy, ktorú strany podpísali dňa 02.08.2017 na dobu
24 mesiacov. Nájom náhradného vozidla bol v období od 18.09.2018 do 08.11.2018. Podľa okresného
súdu žalobca nepreukázal zmluvný základ žalobou uplatneného nároku tak, ako ho vyjadroval v žalobe.
Podľa okresného súdu nebolo dôvodné vychádzať len z dojednania služby k Zmluve o operatívnom
leasingu zo dňa 28.07.2017, podpísanej dňa 02.08.2017 elektronicky oboma zmluvnými stranami, kde

bola dohodnutá asistenčná služba a náhradné vozidlo, ale aj z VZP, ktoré podľa zmluvy tvorili časť
zmluvy a v čl. 4 bodu 4.8 a 4.9 VZP boli dohodnuté ďalšie zmluvné podmienky, za ktorých malo byť
zabezpečené náhradné vozidlo pre žalovaného.

8. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v žalobe, že podľa zmluvy o nájme dopravného

prostriedku si vozidlo požičal žalovaný, pretože žalobca uvedené nepreukázal a vyvracia to aj samotná
skutočnosť, že nájomné za náhradné vozidlo nebolo vyúčtované žalovanému, ako to preukázali faktúry,
ale žalobca toto nájomné refakturoval žalovanému, čo preukázala faktúra č. 1703787804. Žalovaný sám
nebol v zmluvnom vzťahu s prenajímateľom náhradného vozidla, sám teda nemohol ovplyvniť zmluvné
podmienky nájomnej zmluvy, ako to uvádzal žalovaný v konaní pred okresným súdom.

9. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v
ďalších podaniach, na vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 07.04.2022, keď vyjadroval
okolnosti vzniku dohody medzi žalobcom a žalovaným o zapožičaní náhradného vozidla na dobu, pokiaľ
bol predmet zmluvy o nájme v oprave, a to s obsahom, že počas doby, pokiaľ mu bude poskytnuté

náhradné vozidlo, bude platiť buď dohodnuté nájomné zo zmluvy o nájme alebo požičovné za náhradné
vozidlo. Žalobca výslovne nepoprel túto žalovaným tvrdenú dohodu už v odpore proti platobnému
rozkazu. Okresný súd poukázal na ust. § 151 ods. 1, 2 CSP. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného
len všeobecne urobil výklad o zdatnosti podnikateľa a jeho profesionálnej úrovni. Žalobca neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia o okolnostiach dohody o poskytnutí náhradného vozidla a tie, ktoré v spore

tvrdil žalovaný, nepoprel. Argumentácia žalovaného o ním tvrdenej dohode aj na pojednávaní konanom
pred okresným súdom dňa 07.04.2022 bola dotvrdená e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom
a žalovaným, keď ešte predtým ako bolo poskytnuté náhradné vozidlo, žalovaný žiadal žalobcu o
kontakt na kompetentnú osobu ohľadne riešenia situácie náhradného vozidla a v e-maile zo dňa
02.10.2018 uviedol, že je rád, že otázka vo veci zabezpečenia náhradného vozidla sa doriešila; na

základe uvedeného e-mailu je dôvodné prijať záver, že sa doriešila v zmysle návrhu žalovaného.
Výsluchom žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 07.04.2022 spolu s e-
mailovou komunikáciou medzi stranami sporu bolo okresnému súdu preukázané, že žalovaný schválil
žalobcovi poskytnutie náhradného vozidla v zmysle argumentácie žalovaného.

10. Podľa okresného súdu bola dôvodná aplikácia ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, teda, že
poskytnutím náhradného vozidla žalobcom žalovanému žalobca prijal návrh žalovaného o podmienkach
poskytnutia náhradného vozidla, ako tieto podmienky počas sporu tvrdil žalovaný. V tejto súvislosti bolo
podľa okresného súdu dôvodné vychádzať aj z dojednania čl. 4 bodu 4.8 a 4.9 VZP. Pri preukázaní
žalovaným tvrdenej dohody, keď následne, po pristavení náhradného vozidla platil naďalej len nájom

za predmet zmluvy o nájme, by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného
zákonníka) trvať na preukázaní písomného schválenia poskytnutia náhradného vozidla žalovanému,
ako to vyplýva z bodu 4.9/4.9.1 druhá veta VZP, keď nebolo sporné, že žalobca reálne zabezpečil
žalovanému náhradné vozidlo, keď o podmienkach jeho poskytnutia nesporne strany komunikovali (e-
mailovákomunikácia),pričomanižalobca,ktorývzmyslebodu4.8/4.8.1VZPmalzabezpečiťasistenčnú

službu prostredníctvom zmluvného partnera žalobcu, neprodukoval sám písomné schválenie, ktoré
by preukázalo opak tvrdenia žalovaného. V zmysle e-mailovej komunikácie podľa okresného súdu
bola preukázaná argumentácia žalovaného v tom smere, že žalobca môže refakturovať žalovanému
požičovnézanáhradnévozidloibavprípade,aknebudefakturovaťnájomnénapredmetzmluvyonájme,ako to osobne v dohode so žalobcom žalovaný komunikoval. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odporu
argumentoval, že nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle, pričom išlo o poškodenie, ktoré vzniklo počas
užívania vozidla žalovaným, tak okresný súd mal za to, že táto okolnosť bola bez relevancie na žalovaný

nárok. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že v zmluve sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí služieb,
okrem iného aj na poskytnutí povinného zmluvného poistenia, havarijného poistenia, údržby a servisu.

11. Okresný súd dospel k záveru, že pre žalovaný nárok bolo dôvodné vychádzať okrem dohodnutej
služby v zmluve aj z obsahu VZP, lebo z bodov 4.8 a 4.9 vyplýva, že v prípade vzniku potreby na

náhradné vozidlo leasingovému nájomcovi tento kontaktuje žalobcu za účelom dohodnutia podmienok a
zabezpečenianáhradnéhovozidla.Pokiaľvzniklapotrebanáhradnéhovozidlanastranežalovanéhoako
leasingového nájomcu, dojednanie podľa bodu 4.9/4.9.1 VZP umožňovalo zmluvným stranám dohodnúť
podmienky zabezpečenia náhradného vozidla, pričom poskytnutie náhradného vozidla v zmysle druhej
vety bodu 4.9.1 VZP musí byť písomne schválené štatutárnym zástupcom leasingového nájomcu,
teda žalovaným. Písomné schválenie žalovaným v zmysle žalobcom tvrdenej refakturácie náhradného

vozidla nad rámec 5 dní preukázané nebolo. Podľa názoru okresného súdu zmluvné dojednanie v bode
4.8 a 4.9 VZP umožňovalo zmluvným stranám zmluvy o nájme dohodnúť podmienky zabezpečenia
náhradného vozidla nad rámec dohodnutej služby v zmluve, a preto bolo dôvodné vychádzať z celého
obsahu zmluvy aj VZP, ak sa v zmluve priamo uvádza, že sa skladá aj z VZP, ktoré žalovaný podpísal
dňa 02.08.2017. Zmluvné dojednanie VZP bod 4.8 a 4.9 bolo dôvodné vyhodnotiť podľa okresného súdu

ako spravodlivé zmluvné dojednanie aj vo vzťahu k tej skutočnosti, že žalovaný, ktorému vznikla potreba
na náhradné vozidlo, sám podmienky poskytnutia náhradného vozidla so zmluvným partnerom žalobcu
ovplyvniť nemohol. Rovnako nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah so servisom, kde sa predmet zmluvy
o operatívnom leasingu opravoval, pretože v tomto zmluvnom vzťahu nebol žalovaný, ale žalobca. K
čl. 4 bodu 4.3, bodu 4.3.4 VZP, podľa ktorého žalovaného ako leasingového nájomcu poistná udalosť

nezbavovala povinnosti ďalej riadne plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, okresný súd
uviedol, že bolo dôvodné vychádzať z bodu 4.9, bodu 4.9.2.1 VZP a zo skutočností, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania.

12. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, §

262 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa

ust. § 365 písm. f), h) CSP, keď podľa žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že žalovaný využíval služby náhradného vozidla poskytované
žalobcom v rozsahu vyššom ako 5 dní, čo nepoprel ani žalovaný. Základným dôvodom náhradného
vozidla bolo poškodenie vozidla, pričom k poškodeniu došlo počas toho, ako vozidlo užíval práve

a výlučne žalovaný. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle. Žalobca poukázal na právnu
teóriu týkajúcu sa spôsobenej škody, povinnosti náhrady tejto škody v zmysle ust. § 420 ods. 1 a
3 Občianskeho zákonníka. Žalobca dal do pozornosti to, že so žalovaným bola dohodnutá zmluvná
úprava zodpovednosti za poškodenie vozidla, ktoré bolo predmetom operatívneho leasingu, a to jednak
servisom nefunkčného vozidla a tiež poskytnutím náhradného vozidla. Žalobca nesúhlasil s odsekom

48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalobca mal za to, že finančný leasing
je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotno-právnu úpravu ako celok.
Tento právny vzťah pozostáva z prvkov viacerých zmlúv, a to zo zmluvy o obstaraní veci, nájomnej
zmluvy, zmluvy o poskytnutí úveru a kúpnej zmluvy na splátky. Finančný leasing vo svojej podstate
je finančnou službou. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017

zo dňa 23.03.2018 s tým, že leasingovú zmluvu, ktorá je trojstranným vzťahom, ktorý v sebe zahŕňa
aj financujúcu stranu, je možné dojednať len ako nepomenovanú zmluvu. Žalobca zdôraznil rozdiel
medzi nájmom a operatívnym leasingom. Pri operatívnom leasingu však absentuje voľba zo strany
prenajímateľa, resp. táto je až sekundárna, keď predmet operatívneho leasingu vyberá leasingový
nájomca - žalovaný. Žalobca poukázal na Obchodný zákonník, ktorý vychádza z predpokladu zdatnosti

podnikateľa a jeho profesionálnej úrovne. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy
pojmom užším. Viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez
ďalšieho narušená. Žalobca zdôraznil to, že základným dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie
vozidla, ktoré vzniklo počas toho, ako žalovaný užíval toto vozidlo, a preto žalobca nezodpovedá zarozsah škôd na vozidle. Žalobca k odôvodneniu rozsudku okresného súdu poukázal na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07, sp. zn. IV. ÚS 296/09. Podľa žalobcu okresný súd sa nevysporiadal
s podstatnými okolnosťami prípadu a navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 5.6.2022. Uviedol, že majiteľom vozidla,
ktoré bolo v servise, čiže bolo nefunkčné, bol žalobca. Počas celej doby fakturoval nájomné, čo
znamená, že žalobca považoval dané vozidlo za predmet nájmu. Predmet nájmu nebol funkčný, ale

fakturované služby boli v plnej výške. Žalovaný vyzýval žalobcu, aby preukázal adekvátnu starostlivosť
o predmet nájmu a v kontexte zmlúv, ktoré mal uzavreté s tretími stranami, zabezpečil plnú funkčnosť
vozidla v čo najkratšom možnom čase. Z dôvodu, že táto výzva nebola rešpektovaná, žalobca zvolil
náhradné riešenia a zabezpečil náhradné vozidlo na dobu, kým predmet nájmu bude plne funkčný
a kvalita poskytovaných služieb zo strany žalobcu nebude opätovne poskytovaná plnohodnotne. V
čase poskytnutia náhradného vozidla bolo žalobcovi žalovaným oznámené, ako to bolo podložené aj

komunikáciou, že žalovaný uhradí buď fakturované nájomné v plnej výške, i keď za nefunkčný predmet
nájmu, toho času v servise alebo uhradí náklady spojené s obstaraním náhradného vozidla. Skôr,
než došlo k nákladom za náhradné vozidlo, žalobca si bol vedomý, že žalovaný nebude hradiť obe
spomínané položky. Tým, že žalovanému žalobca doručil faktúru za nájom nefunkčného vozidla, ktorú
žalovaný uhradil v plnej výške, bolo žalovanému zrejmé, ako sa žalobca rozhodol. O dĺžke poskytovania

náhradného vozidla rozhodol výhradne žalobca, a to vzhľadom na manažment opráv predmetu nájmu.
Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd, ale zodpovedá za to, s kým a ako uzavrie poistné zmluvy či
zmluvy o poskytnutí servisu. Žalobca mal uzavreté zmluvné vzťahy, na ktoré žalovaný nemal vplyv.
Žalovaný zdôraznil, že dôvodom poskytnutia náhradného vozidla bola neschopnosť žalobcu zabezpečiť
predmet nájmu funkčný v čo najkratšom možnom čase cez svoj výhradný vplyv na faktory, od ktorých čas

opráv závisí. Suma za poskytnutie náhradného vozidla nebola nikdy komunikovaná zo strany žalobcu
a už vôbec nie skôr, než by došlo k jeho užívaniu. Nie je prípustné v kontexte platnej legislatívy, aby
bol poskytnutý tovar či služba takým spôsobom, že konečný spotrebiteľ sa dozvie o výške nákladov až
po prijatí tovaru či služby, a to úmyselne až vtedy, keď už nie je možné, vzhľadom na charakter tovaru
či služby, rozhodnutie konečného spotrebiteľa zmeniť. Žalovaný považoval poskytnutie náhradného

vozidla za kryté úhradou fakturovaného nájomného tak, ako to bolo dohodnuté pred pristavením
náhradného vozidla, a to pritom podľa žalovaného náhradné vozidlo ani nebolo v kategórii vozidla toho
času v servise, ale v nižšej, lacnejšej. Pohľadávka žalobcu podľa žalovaného preto nebola podložená
žiadnymi dohovormi či zmluvou. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.06.2022. Opätovne zdôraznil
to, že základným dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie vozidla, pričom k poškodeniu došlo
počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne žalovaný. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd
na vozidle. Žalobca zdôraznil, že využíva zmluvných partnerov, ktorí sú autorizovanými dodávateľmi
služieb pre konkrétne značky predmetov leasingu, ako aj autorizované náhradné diely. Je legitímnym

záujmom žalobcu, ak trvá na tom, aby vozidlo bolo servisované autorizovanými poskytovateľmi služieb.
Opätovne žalobca poukázal na právnu teóriu týkajúcu sa náhrady škody. Žalobca poukázal na to,
že so žalovaným bola dohodnutá zmluvná úprava zodpovednosti za poškodenie vozidla, ktoré bolo
predmetom operatívneho leasingu a táto dohoda sa týkala jednak servisu nefunkčného vozidla a tiež
poskytnutia náhradného vozidla. Opakovane žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného

súdu v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Poukázal na prvky finančného
leasingu, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017. Žalobca zdôraznil rozdiel medzi
nájmom a operatívnym leasingom. Nájomná zmluva predpokladá, že prenajímateľ určí, akú vec
prenechá za odplatu do užívania s tým, že nájomca mu bude platiť nájom. Pri operatívnom leasingu
absentuje voľba zo strany prenajímateľa, resp. táto je až sekundárna, keď predmet operatívneho

leasingu vyberá leasingový nájomca -žalovaný. Opätovne žalobca poukázal na Obchodný zákonník,
profesionálnu zdatnosť podnikateľa, poctivý obchodný styk a dobre mravy a zdôraznil to, že ani žalovaný
nerozporoval to, že využíval služby poskytované žalobcom v rozsahu vyššom ako 5 dní. Žalobca navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 1.7.2022. V tomto vyjadrení poukázal
na podrobnú komunikáciu so žalobcom, v ktorej zdôrazňoval to, že mal k dispozícii iba jedno auto, a
preto nemôže platiť za dve. Faktúra za nájomné bola v plnej výške uhradená, preto žalovaný mal za
to, že náklady za náhradné vozidlo kryje žalobca v plnom rozsahu tak, ako to bolo na úplnom začiatkuodsúhlasené a nenamietané. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd, ale zodpovedá a má vplyv na
jednanie svojich zmluvných partnerov. Servis ako i poisťovňa neboli zmluvnými partnermi žalovaného.
Žalobca vystavoval objednávku na náhradné vozidlo na základe vlastného uváženia. Ak žalovaný do

tohto procesu zahrnutý nebol, nepriamo to potvrdilo, že sa s jeho príspevkom na náklady za náhradné
vozidlozostranyžalobcunepočítalo.Žalobcanenamietolto,žesumazaposkytnutienáhradnéhovozidla
nebola nikdy zo strany žalobcu komunikovaná. Žalovaný považoval poskytnutie náhradného vozidla
za kryté úhradou fakturovaného nájomného tak, ako to bolo dohodnuté pred pristavením náhradného
vozidla. Podľa žalovaného pohľadávka žalobcu nebola podložená žiadnymi dohovormi či zmluvou.

Žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním 100 % náhrady trov odvolacieho konania
žalovanému.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.07.2022 (č.l. 168 spisu) bolo vyjadrenie
žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu na vedomie.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom
za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu postupom bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/122/2022-174 zo dňa
08.11.2022,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia

krajského súdu dňa 10.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli
splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a
zdôrazňoval zodpovednosť za škodu, ako aj to, že základným dôvodom náhradného vozidla bolo

poškodenie vozidla, pričom toto poškodenie vzniklo počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne
žalovaný, a tým žalobca nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením
rozsudku okresného súdu v odseku 48. napadnutého rozsudku, keď okresný súd kládol dôraz aj na
VZP a nesúhlasil ani s právnym posúdením veci zo strany okresného súdu, keď zmluvu uzavretú
so žalovaným vyhodnotil ako zmluvu o nájme a nie ako finančný leasing, čo podľa žalobcu bolo

nesprávnym právnym posúdením veci s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/47/2017 zo dňa 23.03.2018. Žalobca zdôraznil rozdiel medzi nájmom a operatívnym leasingom,
keď predmet operatívneho leasingu vyberal leasingový nájomca, a to žalovaný a pri nájomnej zmluve
sa predpokladá, že prenajímateľ určí, akú vec prenechá za odplatu do užívania. Žalobca v odvolaní
zdôrazňoval profesionálnu zdatnosť podnikateľa, poctivý obchodný styk, ktorý je v porovnaní s pojmom

dobré mravy pojmom užším, ako aj, že žalovaný využíval služby poskytované žalobcom v rozsahu
vyššom ako 5 dní a opätovne v závere odvolania zdôrazňoval, že dôvodom náhradného vozidla bolo
poškodenie vozidla, ku ktorému došlo počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne žalovaný ako aj, že
v odôvodnení rozsudku všeobecný súd musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky predložené
v spore.

21. Krajský súd mal za preukázané to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
nevyhnutné pre vyvodenie skutkových záverov a z okresným súdom zisteného skutkového stavu
krajský súd vychádzal za aplikácie ust. § 383 CSP. Nebolo možné na základe odvolacích dôvodov
žalobcu izolovane nazerať na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným a Všeobecné zmluvné

podmienky operatívneho leasingu ČSOB leasing a.s. (VZP), ak priamo v Zmluve o operatívnom leasingu
č.: LZO/17/03787 (ďalej len „zmluva“) datovanej dňa 28.07.2017, elektronicky podpísanej zmluvnými
stranami dňa 2.8.2017, bolo vyjadrené, že zmluva sa skladá z častí, a to:
A/ zo Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787 a
B/ zo Všeobecných zmluvných podmienok k operatívnemu leasingu ČSOB Leasing, a.s., t.j. súčasťou

zmluvy boli VZP.
Ak okresný súd na zistené skutkové okolnosti danej sporovej veci aplikoval nielen dojednania
vyplývajúce zo zmluvy, ale aj z VZP, tak takémuto postupu nemožno nič vytknúť. V podstate sám
žalobca v žalobe, resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu pod opisom skutočností, z ktorýchvyplýva uplatňovaný peňažný nárok, okrem iného uviedol, že ....„Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli
Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. - osobné a úžitkové vozidlá
OLFS/OUA/01/15 (ďalej len „VZP“), s ktorými sa žalovaný oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal“.

Krajský súd dodáva, že pokiaľ okresný súd vychádzal nielen zo zmluvy, ale aj z VZP, tak postup
okresného súdu bol vecne správny.

22. Podľa názoru krajského súdu podstatou sporovej veci nebola otázka roviny zodpovednosti za škodu,
ale to, či žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému mala zmluvný, resp. zákonný podklad.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobcom uplatnená pohľadávka
voči žalovanému ako žalobcom refakturované nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla
po dobu opravy predmetu zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebola žalobcom
preukázaná, u ktorej absentoval zmluvný, resp. zákonný podklad pre prípadnú jej opodstatnenosť. Podľa
výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ktorým zisteným skutkovým stavom bol
krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, bolo zrejmé, že počas zmluvného vzťahu z titulu

opravy predmetu nájmu, a to osobného vozidla Ford Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1
310 Titanium, žalobca zabezpečil po dobu opravy predmetu nájmu náhradné vozidlo žalovanému. K
tejto skutkovej situácii okresný súd vecne správne poukázal na čl. 4 bodu 4.8, 4.9 VZP, v ktorých bola
dohodnutá asistenčná služba a náhradné vozidlo. V rámci tejto služby ČSOBL zabezpečí asistenčnú
službu prostredníctvom zmluvného partnera ČSOBL s tým, že ak vznikne potreba na náhradné vozidlo,

nájomca - žalovaný kontaktuje ČSOBL za účelom dohodnutia podmienok a zabezpečenia náhradného
vozidla. Podľa bodu 4.9.1 VZP bolo dohodnuté, že poskytnutie náhradného vozidla musí byť písomne
schválené štatutárnym zástupcom nájomcu - žalovaného, resp. jeho splnomocnenou osobou. Podľa
výsledkov dokazovania pred okresným súdom, e-mailovej komunikácie, na ktorú poukázal žalovaný
a okresný súd v odsekoch 26., 27., 28., 29., 30., 31. odôvodnenia rozsudku okresného súdu bola

žalovaným preukázaná dohoda so žalobcom, že pri poskytnutí náhradného vozidla po dobu opravy
predmetunájmubudežalovanýplatiťbuďdohodnuténájomnépodľazmluvyalebonájomnézanáhradné
vozidlo.

23. Okresný súd správnym a zákonným postupom aplikoval ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, keď žalobca

žalovaným túto tvrdenú dohodu so žalobcom, podloženú aj e-mailovou komunikáciou účinne nepoprel a
sám neuviedol a následne ani nepreukázal inú dohodu so žalovaným o poskytnutí náhradného vozidla.
Výsledky dokazovania preukázali to, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané poskytnutie
náhradného vozidla v zmysle argumentácie žalovaného, že bude hradiť nájom za vozidlo ako predmet
nájmu, ktoré bolo v oprave (v servise) a k úhrade požičovného za náhradné vozidlo zo strany žalovaného

nedôjde. Žalovaný v konaní pred okresným súdom uviedol tvrdenia o podmienkach poskytnutia
náhradného vozidla, tieto tvrdenia podložil e-mailovou komunikáciou so žalobcom, pričom k účinnému
popretiu týchto tvrdení zo strany žalovaného a predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalovaným
a žalobcom zo strany žalobcu nedošlo (§ 151 ods. 1, 2 CSP). Vecne správne konštatoval okresný
súd, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o okolnostiach dohody o poskytnutí náhradného

vozidla a tie, ktoré v spore tvrdil žalovaný, žalobca nepoprel (odsek 43. odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu). Podľa žalovaným preukázanej dohody so žalobcom sa žalovaný správal,
ak po poskytnutí náhradného vozidla žalovaný naďalej platil nájom podľa zmluvy za predmet nájmu.
Opak žalovaným tvrdenej a preukázanej dohody so žalobcom, žalobca nepreukázal, resp. tvrdenia
žalovaného o dohode so žalobcom týkajúcej sa podmienok poskytnutia náhradného vozidla žalobca

účinným spôsobom nepoprel. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď
nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo účinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Žalobca netvrdil, a tým
zákonite ani nepreukázal so žalovaným dohodu, podľa ktorej budú žalovanému refakturované náklady

za zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy predmetu nájmu, a tým nedokázal zmluvný základ
uplatneného nároku, ani prípadné zákonné zdôvodnenie, oproti čomu výsledky dokazovania preukázali
žalovaným tvrdenú a e-mailovou komunikáciou so žalobcom preukázanú dohodu v spojení aj s VZP,
že po dobu opravy predmetu nájmu žalovaný bude pravidelne uhrádzať nájomné, k čomu aj došlo,
avšak nie nájomné za poskytnutie náhradného vozidla, pre platenie ktorého refakturovaného nájomného

žalovaným žalobca nepreukázal, v podstate ani netvrdil dohodu so žalovaným, ktorá by bola písomne
schválená žalovaným.24. Podľa krajského súdu nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Sám žalobca uvádza
pojmy nájmu viažuce sa k nájomnému vzťahu a ak tvrdenia nájomného vzťahu, ktoré boli podložené
zmluvou o operatívnom leasingu medzi žalobcom a žalovaným aplikoval aj okresný súd, tak týmto

postupom len rešpektoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, rovnako ktorému postupu
nemožno zo strany krajského súdu nič vytknúť. V zmluve medzi žalobcom a žalovaným sa poukazuje
na predmet nájmu, mesačnú splátku nájomného, vymedzuje sa rozsah poskytovaných služieb po
dobu nájmu, postavenie žalovaného ako leasingového nájomcu, poukazuje sa na všeobecné zmluvné
podmienky operatívneho leasingu a v nich na predmet nájmu, odovzdanie a prevzatie predmetu

nájmu, splátky nájomného, formy ukončenia zmluvy. Žalobca ako zmluvná strana uvádza v zmluve so
žalovaným pojmy nájmu viažuce sa k nájomnému vzťahu, preto ak okresný súd po právnej stránke
posúdil zmluvu o operatívnom leasingu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako nájomnú zmluvu,
nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a ani k záveru, ktorý by bol v rozpore s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, ak medzi
žalobcom a žalovaným išlo o dvojstranný zmluvný vzťah, o operatívny leasing ako nájomný vzťah, t.j. v

okolnostiach uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a VZP, nešlo o trojstranný vzťah, ktorý by
v sebe zahŕňal aj financujúcu stranu tak, ako to je pri finančnom leasingu, na ktorý poukazoval Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/47/2017.

25. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre

rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, pokiaľ okresný
súd uviedol skutkové závery z vykonaných dôkazov, ktoré aj právne posúdil.

26. V danej sporovej právnej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a toho, čo bolo
stranami sporu tvrdené a následne aj preukázané, nebola zistená opodstatnenosť ani jedného z

odvolacích dôvodov žalobcu, preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný

nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.