Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207606
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1416207606.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v právnej veci žalobcov: 1/ Š. K., L..

XX.XX.XXXX, P. J. K. Q. X, J., 2/ W.. N. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. O. XX, J., 3/ D. N., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. K. Q. X, J., 4/ W.. I. V., L.. XX.XX.XXXX, P. J. N. XXXX/XX, J., 5/ C.. W. O., L.. XX.XX.XXXX, P. J.
K. Q. X, J., 6/ G. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. J. F. XX, J., 7/ C.. C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. Q. XXXX/X,
J., 8/ C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. Q. X, J., 9/ C. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. Q. X, J., žalobcovia 1/
až 6/ a žalobcovia 8/,9/ zastúpení: Mgr. Monika Kardošová, advokátka, so sídlom bpv Braun Partners
s.r.o., o.z. Europeum Business Center, Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 42417961 proti žalovaným: 1/
SOFOS, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 3, 845 46 Bratislava, IČO: 31318347, zastúpený: Advokátska

kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, IČO: 50289934, 2/ Slovenská republika zast.
Slovenskou akadémiou vied, so sídlom Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, IČO: 00037869, zastúpený:
Mgr. Mária Jurická, advokátka, AK Mickiewiczova 6, Bratislava, v konaní o žalobe na zriadenie vecného
bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v1. rade zamieta.

II. Súd zriaďuje vecné bremeno in rem v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich

sa v katastrálnom územíT. E., obci Bratislava - m. č. T. E., okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX
bytč.XnaprízemíbytovéhodomusosúpisnýmčíslomXXXX,vchodK.Q.X/X,príslušnýspoluvlastnícky
podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na
zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2,
byt č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod K. Q. X/X, príslušný
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

a na zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2,

byt č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod K. Q. X/X, príslušný
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a na zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2,
byt č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod K. Q. X/X, príslušný
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a na zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2,bytč.XnaprízemíbytovéhodomusosúpisnýmčíslomXXXX,vchodK.Q.X/X,príslušnýspoluvlastnícky
podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na
zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2,

byt č. X na G. bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod K.Ú. Q. X/X, príslušný spoluvlastnícky
podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na

zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2, a

byt č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod K.J. Q. X/X, príslušný
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

a na zastavanom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a na priľahlom pozemku, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2

spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlom cez pozemky

nachádzajúce sa v katastrálnom území T. E., obci Bratislava - m. č. T. E., okres Bratislava IV, zapísané
na LV č. XXXX, pozemok pare. registra „C" KN, parc. č.
XXXX/XX K. X M. E. XX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
XXXX/X K. X M. E. XX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
XXXX/X K. X M. E. XX C.X S. K. X M. E. XXXmX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

XXXX/X K. X M. E. XX C.X, druh pozemku: ostatné plochy
XXXX/X K. X M. E. XXX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria tak, ako je toto vecné bremeno
zakreslené v geometrickom pláne č. XX/XXXX - Alternatíva 2 zo dňa 06.08.2016, ktorý vyhotovil geodet
Ing. Róbert Kratochvíla - AXISGEO, s miestom podnikania Cabanova 29, 841 02 Bratislava, IČO: 37
564 811 a autorizačne overil Ing. Felix Virsik dňa 08.08.2016 a ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovia v 1. až 9. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 2. rade
jednorazovú odplatu za zriadené vecné bremeno vo výške 27.400 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Súd zaväzuje žalovaného v 2. rade strpieť na pozemkoch pare. č. XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X v k. ú.
T. E. na náklady žalobcov vykonanie nevyhnutných povrchových úprav podľa projektu stavby - spevnená
plocha s občasným prejazdom vozidiel K. Q., Bratislava, vypracovaného spoločnosťou J. s.r.o., so
sídlom XXX, 851 04 Bratislava, IČO: W., ktorý je súčasťou tohto rozsudku, v rozsahu odstránenie
existujúceho betónového krytu chodníka o výmere XX,XX C.X, vybúranie existujúcich obrubníkov v

napojení, demontáž oplotenia z pletiva v dĺžke X,X C. po ľavej strane (v smere staničenia) a X m po
pravej strane, vybudovanie nových obrubníkov a spevnenie povrchu.

V. Žalobcovia v 1. až 9. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

VI. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až 9. rade náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2016, domáhali zriadenia vecného

bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlom cez
pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, alternatívne cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v 2.
rade. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov v bytovom dome a priľahlého pozemku, ktoré sa
nachádzajú v areáli žalovaného v 2. rade a žalobcovia nemajú priamy prístup k verejnej komunikácii,
ktorou je K. Q.. Aby sa žalobcovia dostali z verejnej komunikácie k svojim bytom, musia na prechod

pešo a prejazd motorovými vozidlami využívať pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1. resp. žalovanéhov 2. rade. Aktuálne žalobcovia na základe konkludentného súhlasu žalovaných využívajú dve trasy, a
to jedna, ktorá je výlučne na prechod pešo (z dôvodu oplotenia z drôteného pletiva, ktoré je potrebné
obchádzať), vedie cez pozemky (2 parcely) žalovaného v 1. rade o dĺžke XX m. Tieto pozemky využíva

žalovaný v 1. rade ako svoje parkovisko. Z Dúbravskej cesty sa k bytovému domu žalobcov, cez
pozemky žalovaného v 1. rade, nedá prejsť motorovými vozidlami, a to z dôvodu uvedeného oplotenia.
Žalobcovia v minulosti využívali na prechod a prejazd aj pozemky žalovaného v 1. rade, ktoré vtedy ešte
patrili Slovenskej republike a v správe ich mal Štatistický úrad Slovenskej republiky. V priebehu času tieto
pozemky nadobudol do vlastníctva žalovaný v 1. rade, ktorý do októbra 2014 toleroval žalobcom prejazd

a prechod cez jeho pozemky. Od októbra už umožnil žalobcom iba prechod cez jeho pozemky. Druhá
trasa vedie cez pozemky (areál) žalovaného v 2. rade a je využívaná na prechod pešo aj motorovými a
nemotorovými vozidlami a je v dĺžke XXX m. Ide o jediné prístupové cesty k bytom žalobcov. Pri vstupe
do areálu žalovaného v 2. rade treba prechádzať cez hlavnú vrátnicu, ktorá je nepretržite kontrolovaná
pracovníkmi žalovaného a pri vstupe je osadená železná brána a dve rampy. Rampy sú zdvihnuté
každý deň od 6.00 - cca. 19.00 hod. Mimo týchto časov sa rampy zatvárajú a vtedy je pri vjazde autom

do areálu žalovaného v 2. rade, potrebné čakať na vrátnika, ktorý rampu nadvihne. Železná brána sa
zamyká od 22:00 hod. do 6.00 hod., pričom aj v týchto časoch je potrebné počkať na vrátnika, aby
odomkol bránu a zdvihol rampy, čo pri obchôdzke vrátnika môže trvať aj niekoľko desiatok minút. Po
vstupe do areálu žalovaného v 2. rade je pohyb cez areál žalovaného v zásade bezproblémový, až
na posledný úsek pred bytovým domom žalobcov, kde musia žalobcovia prechádzať po nespevnenom

povrchu (trávniku). Otázku prístupovej cesty žalobcovia riešia už od roku 2001, kedy im byty odpredal
do vlastníctva žalovaný v 2. rade, keďže v zmluvách o prevode vlastníctva bytov otázka prístupu k
verejnej komunikácii nebola vôbec riešená. Žalovaný v 1. rade zriadenie vecného bremena na svojich
pozemkoch v prospech žalobcov vylúčil. Žalovaný v 2. rade zriadenie vecného bremena apriori nevylúčil,
pričom ho podmienil neúspechom rokovaní so žalovaným v 1. rade. Trasa cez pozemky žalovaného v 1.

rade je kratšia, pričom si nevyžaduje povrchové úpravy, aké by boli nevyhnutné na trase cez pozemky
žalovaného v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nemajú po právnej stránke zabezpečený prístup
k svojim bytom, žiadajú o definitívne usporiadanie právnych vzťahov zriadením vecného bremena buď
cez pozemky žalovaného v 1. rade (alternatíva 1), alebo cez pozemky žalovaného v 2. rade (alternatíva
2), a to v súlade s priloženými geometrickými plánmi pre obidve trasy. Ak by súd rozhodol o zriadení

vecného bremena podľa alternatívy 2, súčasne žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade strpieť
terénne úpravy na jeho pozemkoch (vybudovanie prístupovej cesty cez trávnik k bytovému domu), a
to na náklady žalobcov. Žalobcovia sa súčasne zaviazali zaplatiť hodnotu vecného bremena určenú
znalcom.

2. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním doručeným na súd dňa 7.4.2017, kde uviedol,
že je vlastníkom pozemkov registra „C“ v k. ú. K. (pozn. súdu: správne malo byť T. E.), parc. č.
XXXX, XXXX/X S. XXXX/X a stavby súp. č. XXXX, ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv zo
dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX S. XX.X.XXXX. Pred odkúpením boli pozemky vo vlastníctve Štatistického
úradu Slovenskej republiky. Zriadením vecného bremena na pozemkoch žalovaného v 1. rade by došlo

k obmedzeniu možnosti využitia veľkej časti pozemkov par. č. XXXX/X S. XXXX/X a spôsobilo by
mu ujmu v znížení hodnoty jeho nehnuteľností. Skutočnosť, že zriadenie vecného bremena by bolo
pre žalobcov pohodlnejšie a lacnejšie cez pozemky žalovaného v 1. rade (pre kratšiu vzdialenosť),
nie je nijako významná. Žalovaný v 2. rade navyše žalobcom umožňuje prístup k ich bytom cez svoj
areál. Bolo by spravodlivé, zriadiť vecné bremeno práve cez pozemky žalovaného v 2. rade, a to z

nasledovných dôvodov: bytový dom sa nachádza v areáli žalovaného v 2. rade, pôvodným vlastníkom
celej stavby bytového domu bol žalovaný v 2. rade a až neskôr previedol niektoré byty na tretie osoby a
pri prevode nevyriešil otázku prístupu k bytovému domu z verejnej komunikácie, žalobcovia navyše majú
možnosť vstupu do areálu žalovaného v 1. rade aj cez ďalší oficiálny vjazd - vedľajší vchod, ktorý sa
nachádza práve v blízkosti umiestnenia bytového domu a je možné sa ním peši aj motorovým vozidlom

dostať výrazne kratšou trasou cez pozemky žalovaného v 2. rade k bytovému domu žalobcov, v areáli
žalovaného v 2. rade sú už vybudované komunikácie, ktoré žalobcovia využívajú už aj v súčasnosti,
pričom menšie úpravy si vyžaduje až záverečný úsek v blízkosti bytového domu. Žalobu žiadal preto
voči sebe zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním doručeným na súd dňa 3.4.2017, v tom smere,
že trasa vecného bremena cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1. rade je výrazne kratšia a
nevyžaduje si žiadne stavebné úpravy ani zásahy. Naopak parcely žalovaného v 2. rade by boli vecným
bremenom dotknuté v oveľa väčšom rozsahu a stavebné úpravy by si zo strany žalobcov vyžadovalirozsiahle stavebné úpravy. V areáli žalovaného v 2. rade sú rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré
vykonávajú finančne nákladný výskum. Vstup a výstup z areálu žalovaného v 2. rade je možný iba
cez hlavnú vrátnicu (a nie cez vedľajší vchod), na ktorej je monitorovaný pohyb osôb a vozidiel v areáli

žalovaného v 2. rade.

4. Žalobcovia v replike, doručenej súdu dňa 9.5.2017 uviedli, že žalovaný v 1. rade, v čase keď kupoval
pozemky od Štatistického úradu Slovenskej republiky vedel, že v jeho blízkosti sa nachádza bytový dom
žalobcov a vedel, že cez kupované pozemky viedla v tom čase jediná prístupová cesta k bytovému domu

žalobcov, ktorú aj žalobcovia s jeho privolením využívali do roku 2014. Vecné bremeno cez pozemky
žalovaného v 1. rade by ho zaťažilo v minimálnom rozsahu a neznemožnilo by žalovanému v 1. rade
ďalej vykonávať jeho podnikateľské aktivity, či rekonštrukciu jeho priľahlej administratívnej budovy. V
roku 2014 žalovaný v 2. rade umožnil žalobcom prístup vozidlami k bytovému domu cez jeho areál, teda
žalovaný v 2. rade prejavil dobrú vôľu riešiť vzniknutú situáciu po tom, čo im žalovaný v 1. rade v roku
2014 neumožnil prejazd autom cez pozemky žalovaného v 1. rade. V čase prevodu bytov v roku 2001

bolivšetkypriľahlépozemkypribytovomdomežalobcovvovlastníctveSlovenskejrepublikyavtomčase
boli verejne prístupné a žalobcovia nepredpokladali že tieto pozemky budú odpredané žalovanému v 1.
rade a ten následne zamedzí prístup k bytovému domu autom. Žalobcovia nemajú záujem poškodiť ani
jedného zo žalovaných, no trvajú na tom, že aj ich vlastnícke právo si zaslúži rovnakú právnu ochranu.

5. Žalovaný v 1. rade v duplike doručenej súdu dňa 2.6.2017 uviedol, že na jeho pozemkoch sa nikdy
nenachádzala verejná komunikácia, a preto sa ani žiadne osoby nemohli spoliehať na to, že cez tieto
pozemky bude vždy možný prístup peši, či vozidlami k akýmkoľvek nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1.
rade nebol povinný pri nadobúdaní pozemkov skúmať, či žalobcovia realizujú cez tieto pozemky prístup
k ich bytom, keďže v katastri nehnuteľnosti nebol evidovaný zápis zaťažujúci tieto pozemky vecnými

bremenami. Žalobcovia v čase kúpy vedeli, že bytový dom nemá právne zabezpečený prístup k verejnej
komunikácii. Ani pohodlnejší prístup k verejnej komunikácii cez pozemky žalovaného v 1. rade nemôže
byť smerodajným argumentom na zriadenie vecného bremena. Žalovaný v 2. rade bol vlastníkom bytov
v bytovom dome, ktoré odpredal a súčasne bol vlastníkom pozemkov (areálu), cez ktorý sa bolo možné
dostať k bytom. Až odpredajom časti bytov prestali mať niektoré byty právne garantovaný prístup k

verejnej komunikácii. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov by preto zodpovedalo zriadenie vecného
bremena cez pozemky v areáli žalovaného v 2. rade, ktoré žalobcovia využívajú aj v súčasnosti.

6. Žalovaný v 2. rade v duplike doručenej súdu dňa 31.5.2017 uviedol, že rovnako ako žalovaný v 1.
rade, aj on spochybňuje splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Zriadenie vecného bremena cez pozemky žalovaného v 2. rade by znamenalo výrazne
väčšie zaťaženie než trasa cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, preto navrhol žalobu
zamietnuť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom žaloby, vyjadreniami k žalobe, listinnými dôkazmi,

ohliadkou, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právna zástupkyňa žalobcov pri prednese žaloby uviedla, že sporné byty sa nachádzajú v bytovom
dome, ktorý bol skolaudovaný v 60-tych rokoch minulého storočia. Bytový dom obsahuje 12 bytových
jednotiek z ktorých 3 sú vo vlastníctve žalovaného v 2 rade. Bytový dom, ako aj pozemok na ktorom sa

tento bytový dom nachádza, sú v areáli žalovaného v 2 rade. Žalobcovia byty v bytovom dome odkúpili
v roku 2001 od žalovaného v 2. rade, pričom v tomto období nebol problém dostať sa k bytovému domu
peším prechodom, ako aj autom cez pozemky, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v 1 rade.
Žalovaný v 1. rade toleroval prechod a prejazd svojimi pozemkami do októbra 2014, odkedy žalobcom
zamedzil využívať prechod a prejazd cez jeho pozemky smerom na Dúbravskú cestu. Žalovaný v 2.

rade vyšiel žalobcom v ústrety a vzhľadom na vzniknutú situáciu im umožnil prechod a prejazd cez jeho
pozemky, t. j. cez areál SAV. Žalobcovia nemajú právne garantovaný prechod ani prejazd cez žiaden
s priľahlých pozemkov, a preto sa v intenciách písomnej žaloby dožadujú zriadenia vecného bremena,
či už cez pozemky žalovaného v 1. rade, alternatívne cez pozemky žalovaného v 2. rade. Trasa cez
pozemky žalovaného v 1. rade si vyžaduje minimálne finančné náklady na stavebné úpravy , pričom

trasa cez pozemky žalovaného v 2. rade je takmer 6 krát dlhšia a vyžaduje si terénne úpravy, ako aj
neporovnateľne väčšie finančné krytie. Žalobcovia sa snažili vyhnúť riešeniu sporu pred súdom, avšak
vzhľadom na prístup oboch žalovaných boli nútení obrátiť sa s požiadavkou na úpravu vzájomných práv
na súd.9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa vyjadril k prednesu žaloby v tom zmysle, že žalovaný v
1. rade kúpnymi zmluvami nadobudol do svojho vlastníctva pozemky , ktoré neboli zaťažené žiadnymi

ťarchami. Trasovaná cesta cez pozemky žalovaného v 1. rade zasahuje v značnej miere do ďalšieho
potenciálneho využívania pozemkov iným spôsobom, ako iba na prechod, či prejazd v prospech
žalobcov. Na vecné bremeno je preto potrebné prihliadať z hľadiska primeranosti. Komfortnosť, či dĺžka
prístupu k nehnuteľnosti. nemôže byť základným kritériom. Ekonomická stránka, resp. vzdialenosť k
najbližšej verejnej komunikácii, je hlavným argumentom žalobcov , prečo by malo byť vecné bremeno

zriadené na pozemkoch žalovaného v 1. rade. Podľa jeho názoru existuje aj tretia trasa, ktorá je približne
rovnako dlhá, ako trasa cez pozemky žalovaného v 1. rade, pričom táto trasa vedie cez pozemok
žalovaného v 2. rade a vyúsťuje na Dúbravskú cestu cez tzv. vedľajší vchod. Argumentácia žalobcov, že
tútotretiualternatívužalovanýv2.radekategorickyodmietol,niejerelevantná,pretoževsúdnomkonaní
vôľová zložka sporových strán už nehrá rolu. Žalovaný v 2. rade argumentoval hlavne bezpečnostnými
opatreniami, ktoré podľa jeho názoru vylučujú vedenie vecného bremena cez tretiu alternatívnu trasu.

Aj žalovaný v 1. rade má právo na ochranu svojho majetku a aj on už zrealizoval niektoré bezpečnostné
opatrenia. Vedením vecného bremena cez pozemky žalovaného v 2 rade by sa dalo napojiť na už
existujúce komunikácie v rámci areálu žalovaného v 2 rade, pričom vedenie vecného bremena cez
pozemky žalovaného v 1. rade by značným spôsobom obmedzilo využívanie týchto pozemkov. Žalovaný
v 1. rade by takúto trasu nemal možnosť využívať ako prístupovú trasu k iným svojim objektom, naopak

trasy (cesty), ktoré vedú cez pozemky žalovaného v 2. rade, sú už na tento účel využívané. Z uvedených
dôvodov žiadal žalobu vo či žalovanému v 1. rade zamietnuť.

10. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade sa vyjadrila k prednesu žaloby, kde uviedla, že na parcele
žalovaného v 1. rade č. XXXX/X sa už v súčasnosti nachádza jedna ťarcha, pričom na pozemkoch

žalovaného v 2. rade sa zatiaľ žiadne ťarchy nenachádzajú. Trasa cez pozemky žalovaného v 2. rade je
značne dlhšia a zasahuje 5 parciel, pričom aj žalovaný v 2. rade by chcel a mohol pozemky využiť iným
spôsobom, ako na zriadenie vecného bremena za účelom vybudovania cestnej komunikácie. V areáli
SAV sa nachádza 34 ústavov pričom SAV chráni vedecké hodnoty nevyčísliteľnej hodnoty, a preto iný
vstup do areálu, ako cez zabezpečený hlavný vchod z nášho pohľadu neprichádza do úvahy. Rovnako

žiadala žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť.

11. Z informatívneho výpis z LV č. XXXX pre T.. Ú.. T. E. vyplýva, že parc. č. XXXX/X, na ktorom je
umiestnený bytový dom súp. č. XXXX a parc. č. XXXX/X sú v podielovom spoluvlastníctve ôsmich
žalobcov.

12. Z nákresu trasy vypracovanej DS-projekt s.r.o., vedúcej cez pozemky žalovaného v 1. rade, vyplýva
priebeh trasy cez parc. v k. ú. T. E. Č.. XXXX/X S. XXXX/X.

13. Z nákresu trasy vypracovanej DS-projekt s.r.o., vedúcej cez pozemky žalovaného v 2. rade vyplýva

priebeh trasy cez parc. v k. ú. T. E. Č.. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X.

14. Z informatívneho výpisu z obchodné registra zo dňa 9.8.2016 vyplýva, že žalovaný v 1. rade je
obchodná spoločnosť so sídlom Dúbravská cesta 3, Bratislava.

15. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre T.. Ú.. T. E. vyplýva, že parc. č. XXXX/X je vo výlučnom
vlastníctve žalovaného v 1. rade. Parcelu nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX.

16. Z informatívneho výpisu z LV XXXX pre k. ú. T. E. vyplýva, že parc. č. XXXX/X (zastavané plochy
a nádvoria) a parc. č. XXXX, na ktorej sa nachádza administratívna budova súp. č. XXXX, sú vo

výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. Parcely nadobudol kúpnymi zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX
S. X.X.XXXX.

17. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre T..Ú.. T. E. vyplýva, že (okrem iných) sú parc. č. XXXX/XX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, ktorých správcom je

Slovenská akadémia vied (žalovaný v 2. rade).

18. Z priložených fotografií znázorňujúcich trasu cez pozemky žalovaného v 1. rade vyplýva, že sa
na nich nachádza troj podlažný bytový dom s bytmi žalobcov a pozemky, cez ktoré by mala viesťtrasa vecného bremena. Jedná sa o areál pri administratívnej budove, ktorý z jednej strany ústi na K.
Q. (ukončený závorami). Z druhej strany sporných pozemkov vidno neukončené pletivové oplotenie s
bránkou, cez ktorú sa dá prejsť k bytovému domu žalobcov.

19. Z priložených fotografií znázorňujúcich trasu cez pozemky žalovaného v 2. rade vidno spevnenú
plochu pred bytovým domom žalobcov, následne trávnatú plochu, cez ktorú sa dierou v plote o šírke
umožňujúcej prejazd vozidla, dá prejsť na najbližšiu spevnenú plochu v areáli žalovaného v 2. rade.

20. Listom zo dňa 24.3.2014 požiadali vlastníci bytov v bytovom dome na K. Q. X v Bratislave, Úrad
SAV o zriadenie prístupovej cesty k ich bytovému domu.

21. Listom zo dňa 23.10.2014 požiadali vlastníci bytov v bytovom dome na K. Q. X v Bratislave, Úrad
SAV o okamžité sprístupnenie prejazdu cez pozemky SAV.

22.Listomzodňa3.11.2014požiadalivlastnícibytovvbytovomdomenaK.Q.XvBratislave,žalovaného
v 1. rade o stanovisko ohľadom možnosti zriadenia vecného bremena na právo prechodu a prejazdu
cez parc. č. XXXX/X S. XXXX/X a k otázke finančnej za zriadenie vecného bremena.

23. Z geometrického plánu č. XX/XXXX - alternatíva 1, vypracovaného Ing. XX., vyplýva trasovanie

vecného bremena od bytového domu žalobcov cez pozemky žalovaného v 1. rade (parc. č. XXXX/X
S. XXXX/X).

24. Z geometrického plánu č. XX/XXXX - alternatíva 2, vypracovaného Ing. XX., vyplýva trasovanie
vecného bremena od bytového domu žalobcov cez pozemky žalovaného v 2. rade (parc. č. XXXX/XX,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X).

25. Projektová dokumentácia na spevnenú plochu s občasným prejazdom vozidiel Dúbravská cesta
Bratislava, vypracovaná DS-projekt s.r.o. v období 07/2016, obsahuje technickú správu, situačný nákres
a popis konštrukčného zhotovenia spevnenej plochy na prejazd vozidiel od bytového domu žalobcov po

najbližšiu existujúcu asfaltovú plochu na pozemku v rámci areálu žalovaného v 2. rade.

26. Oznámením C. J.-T. E. X. K. XX.X.XXXX sa začalo konanie o dodatočnom povolení (odstránení)
stavby (časť oplotenia pozemku).

27.RozhodnutímC.J.-T.E.X.K.X.X.XXXXboloprerušenékonanieododatočnompovolení(odstránení)
stavby (časť oplotenia pozemku).

28. Z územno plánovacej informácie z C. T. E. X. K. XX.XX.XXXX vyplýva, že pozemky parc. č. XXXX/X,
XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X sa podľa územného plánu hlavného mesta

SR Bratislavy nachádzajú v lokalite, ktorá je definovaná ako občianska vybavenosť celomestského a
nad mestského významu.

29. Zo zoznamu organizácii kapitoly SAV k 1.1.2017 vyplýva celkový počet príspevkových a
rozpočtových organizácií v počte 34.

30. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, uzatvorenou medzi predávajúcou Slovenskou republikou -
Štatistický úrad Slovenskej republiky a kupujúcim SOFOS spol. s r.o., došlo k prevodu administratívnej
budovy súp. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX, všetko zapísaných na LV č. XXXX, T.. Ú..
T. E..

31. Kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, uzatvorenou medzi predávajúcou Slovenskou republikou -
Štatistický úrad Slovenskej republiky a kupujúcim SOFOS spol. s r.o., došlo k prevodu časti pozemku
parc. č. XXXX/X a jej pričlenenie k parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, T.. Ú.. T. E..

32. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, uzatvorenou medzi predávajúcou Slovenskou republikou -
Štatistický úrad Slovenskej republiky a kupujúcim SOFOS spol. s r.o., došlo k prevodu pozemku parc. č.
XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, T.. Ú.. T. E.. Zmluva bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv
K. X.X.XXXX.33. Listom zo dňa 12.10.2004 požiadala Správa účelových zariadení SAV Katastrálny úrad Bratislava o
prešetrenie údajov o vlastníctve parc. č. XXXX/X, T.. Ú.. T. E. z dôvodu, že SAV mala uvedenú parcelu

v správe, užívala ju.

34. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu listom zo dňa XX.XX.XXXX
odpovedala Správe účelových zariadení SAV v tom zmysle, že parc. č. XXXX/X M. E. XXX m2 I. E. na B.
Č.. XXXX v prospech Slovenskej republiky - Slovenská akadémia vied. Táto parcela bola na LV zapísaná

na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru, č. XXX/X-XXXX-XXX/XX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť X.XX.XXXX. Účastníkom konania bola aj SAV, ktorá proti nemu nepodala
odvolanie. Neskôr bol do KN zapísaný geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým bola zväčšená výmera
parc. č. XXXX/X X. XXX C. na D. XXX m2.

35. Z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre T.. Ú. T. E. a kópie katastrálnej mapy vyplýva,

že sa pozemkoch nachádzajú garáže vo vlastníctve fyzických osôb. Tieto garáže stoja na parc. č. XXXX/
X, ktorej vlastníkom je Slovenská republika - Slovenská akadémia vied, čo vyplýva z LV č. XXXX pre T..
Ú. T. E.. Pozemok pod garážou č. XXXX/XX je prenajímaný vlastníkovi garáže, čo vyplýva z priloženej
zmluvy o nájme pozemku zo dňa 1.12.2015.

36. Miestnou ohliadkou bol zistený skutočný stav na tvári miesta. Pri ohliadke trasy č. 1 (cez pozemky
patriacežalovanému v1.rade-spoločnostiSofosa.s.),sozačiatkomtrasyodDúbravskejcestysmerom
k bytovému domu žalobcov bolo zistené, že od K.J. Q. sa pri vstupe na pozemky žalovaného v 1. rade
nachádzajúdverampyosadenéžalovaným.Povstupenapozemkyžalovanéhov1.radesúdkonštatuje,
že sú spevnené. Na konci trasy (smerom k bytovému domu žalobcov) sa nachádza neukončený plot

a za ním otvárateľná dvojkrídlová brána s visacím zámkom a uzamykateľnou bránkou. Pred bytovým
domov je betónová plocha. Z ohliadky trasy č. 2 (cez pozemky žalovaného v 2. rade - SAV) bolo zistené,
že by sa mala začínať na spevnenej betónovej ploche pred bytovým domom . Pokračovať by mala cez
otvor v pletivovom plote (dieru), následne cez trávnatý porast smerom na spevnenú asfaltovú plochu
(parkovisko). Z tohto parkoviska trasa pokračuje po existujúcej cestnej sieti nachádzajúcej sa v areáli

SAV s ukončením trasy pri hlavnej vstupnej/výstupnej bráne do SAV, kde sa nachádzajú dve zatvorené
rampy (pre vstup a výstup) a veľká posuvná brána. Vstupná (posuvná) brána na hlavnom vchode do
SAV je po 22.00 hod. uzavretá. Pri hlavnom vchode do SAV (na pravej strane) sa nachádza vrátnica
(stanovisko strážnikov). Vrátnici ovládajú otváranie rámp, resp. rampy sa dajú otvárať aj magnetickým
čipom, ktorí majú vo svojich autách oprávnené osoby. Podľa tvrdenia prítomných zástupcov SAV sú na

vrátniciajpo22.00hod.stáleprítomní2-javrátnicistým,ževprípadepotrebyjedenznichotvoríposuvnú
bránu prichádzajúcim osobám, ktoré preukážu oprávnenie vstúpiť do areálu. Súd vykonal ohliadku aj
ďalšieho (vedľajšieho) vstupu do SAV, kde sa nachádzajú dve zatvorené rampy (otvárajú sa iba na
magnetický čip) a zasúvacia kovová brána. Táto brána je v pracovné dni otvorená od 6.00 - 20.00 hod.
Po 20.00 hod. a mimo prac. dní sa kovová brána zamyká a vstup do areálu SAV je možný iba cez hlavnú

bránu. Podľa tvrdenia prítomných sa do areálu SAV (teda ani k bytovému domu žalobcov) nedá dostať
ináč ako cez hlavný, resp. vedľajší vchod.

37. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným dňa 24.4.2019, Ing. Miloslavom Ilavským, PhD.,
znalcom z odboru Stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, bola stanovená všeobecná hodnota

vecnýchbremienvedenýchcezpozemkyžalovanéhov1.rade(alternatíva1)acezpozemkyžalovaného
v 2. rade (alternatíva 2). Znalec určil, že na základe doplneného geometrického plánu, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku a v ktorom sú presne definované výmery zaťažovaných dielov parciel, hodnotu
vecného bremena cez pozemky žalovaného v 1. rade vo výške 15.300,-eur a cez pozemky žalovaného
v 2. rade vo výške 27.400,-eur.

38. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), (1) Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so
zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o

pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej
stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.39. Podľa § 151n, ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), (1) Vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej

nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

40. Podľa § 151o ods. 1, 3 OZ, (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň

vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.

41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov v bytovom dome na K. Q.

Č.. X v Bratislave, nachádzajúcom sa v k. ú T. E. na G. Č.. XXXX/X S. G. D. G.. Č.. XXXX/X. Bytový
dom sa nachádza v areáli žalovaného SAV, ktorý v predmetnom bytovom dome taktiež vlastní byty.
Žalobcovia tieto byty nadobudli kúpnymi zmluvami od žalovaného v 2. rade v časovom období od roku
2001. Žalobcovia nemajú právne zabezpečený prístup k najbližšej verejnej komunikácii (Dúbravská
cesta). Prístup k tejto verejnej komunikácii je možný buď cez pozemky žalovaného v 1. rade, a to

cez parc. č. XXXX/X S. XXXX/X, alebo cez parcely žalovaného v 2. rade, parc. č. XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X. Súd preto mal osvedčené, že majitelia bytov - žalobcovia nie sú vlastníkmi
priľahlých pozemkov, cez ktoré by sa mohli dostať ku verejnej komunikácii, a teda je splnený zákonný
predpokladrozhodovaniaozriadenívecnéhobremena,právaprechoduaprejazducezpriľahlýpozemky.
Súd dospel k záveru, že pod termín vlastník „stavby“, tak ako je uvedený v § 151o ods. 3 OZ, je

potrebné v zmysle stavebného zákona subsumovať aj vlastníctvo k bytu. Nestotožnil sa s argumentáciou
žalovaných, že zriadenie vecného bremena by prináležalo žiadať jedine vlastníkovi bytového domu -
stavby, ako celku, pretože aj vlastníci bytov v bytovom dome sú v konečnom dôsledku podielovými
spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení bytového domu, teda aj spoluvlastníkmi bytového domu,
ktorý je ako stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a ktorá je

pevne spojená so zemou. To že o zriadenie vecného bremena žiadali iba niektorí vlastníci bytov nič
nemení na fakte, že práve s vlastníctvom týchto konkrétnych bytov bude spojené aj zriadené vecné
bremeno, čím títo žalobcovia majú právne zabezpečený prístup k najbližšej verejnej komunikácii. Súd
mal zároveň preukázané, že aktuálne je zo strany žalovaného v 2. rade tolerovaný prejazd a prechod
cez jeho pozemky v areáli SAV a cez pozemky žalovaného v 1. rade je umožnený peší prechod. Súd pri

rozhodovaní o trase vedenia vecného bremena zohľadňoval jednak záujem žalobcov na právny prístup
k verejnej komunikácii, ako aj čo najmenšie obmedzenie vlastníka pozemku, cez ktoré by mala trasa
vecného bremena viesť. Pritom dospel k záveru, že vedenie vecného bremena práve cez pozemky
žalovanéhov2.radejevzhľadomnavyššieuvedenékritériánajspravodlivejšie.Žalobcoviabytykupovali
od žalovaného v 2. rade, teda už v čase ich prevodu si boli obe strany vedomé toho, že bytový dom

sa nachádza na pozemku, ktorý bol priamo v areáli žalovaného v 2. rade, a teda že umiestnenie
stavby nie je v priamom kontakte s najbližšou verejnou komunikáciou. Je pravdou, že pozemky v okolí
bytového domu boli pôvodne vo vlastníctve štátu, a to konkrétne v správe SAV, ako aj Štatistického
úradu Slovenskej republiky, avšak práve pozemky v správe Štatistického úradu Slovenskej republiky boli
kúpnymi zmluvami prevedené na žalovaného v 1. rade, tak ako to vyplýva z jednotlivých kúpnych zmlúv.

Na základe týchto kúpnych zmlúv prešli pozemky, a to parcely č. XXXX/X S. XXXX/X do vlastníctva
právnickej osoby (žalovaného v 1. rade), čím dovtedy štátom tolerovaný prejazd vozidlom k bytovému
domu bol rozhodnutím nového vlastníka zamedzený. Bolo na novom vlastníkovi ako naloží s využívaním
svojej nehnuteľnosti, a preto súd nemal dôvod v tejto časti spochybňovať rozhodnutie žalovaného v
1. rade obmedziť prejazd cez svoj pozemok. V konečnom dôsledku ani žalobcovia nespochybňovali

rozhodnutie žalovaného v 1. rade naložiť so svojou nehnuteľnosťou podľa vlastného uváženia, pričom
jedinou spornou skutočnosťou mohlo byť zákonné osadenie oplotenia na hranici pozemkov žalobcov
a žalovaného v 1. rade. Tento spor však nie je predmetom tohto konania, a preto sa ním súd nemal
dôvod ani bližšie zaoberať, pričom ale ani nebol prekážkou pre konanie a rozhodnutie súdu o zriadenívecného bremena. Faktický stav umožňujúci žalobcom (ale aj iným osobám v areáli) bezproblémový
prejazd po areály žalovaného v 1. rade, fakt, že samotný žalovaný v 2. rade odpredal žalobcom byty
v bytovom dome, ktorý sa nachádza v jeho areály, ako aj s ohľadom na fakt, že parcely č. XXXX/

X S. XXXX/X sú vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, súd presvedčili, že vedenie trasy vecného
bremena práve cez existujúci cestnú sieť v areáli žalovaného v 2. rade je za daných okolností (aj napriek
niekoľkonásobne dlhšej trase a z toho plynúcej väčšej odplaty za jeho zriadenie) spravodlivé a účelné.
Úprave by pritom podliehala iba časť trasy, ktorá je aktuálne zatrávnená, pričom ale po jej úprave budú
môcť žalobcovia využívať trasy, ktorú sú určené práve na prejazd vozidiel, teda žalovaného v 2. rade toto

vecné bremeno nebude zaťažovať v nijakom väčšom rozsahu, ako je tomu aj v súčasnosti. Viesť trasu
vecného bremena cez pozemky žalovaného v 1. rade, aj napriek jej nepodstatne bližšej vzdialenosti k
verejnej komunikácii, by bolo z pohľadu súdu sankcionovaním žalovaného v 1. rade iba za to, že by
bola trasa pre žalobcov rýchlejšia a pohodlnejšia, pričom by ale nebola zohľadnená práve tá skutočnosť,
že to bol práve štát, v zastúpení žalovaného v 2. rade, ktorý žalobcom odpredal byty v areáli SAV bez
toho, aby bola právne vyriešená otázka vstupu. Vo svetle aktuálnych majetkovoprávnych vzťahov je

evidentné, že práve predajom pozemkov patriacich štátu, a to konkrétne žalovanému v 1. rade, sa
nepochybne zhoršila dovtedajšia možnosť žalobcov využívať kratšiu trasu k verejnej komunikácii. Aj
keď sa žalobcovia zrejme spoliehali na to, že pozemky vo vlastníctve štátu nebudú prevádzané na
iné subjekty, práve prevod parciel č. XXXX/X S. XXXX/X zo štátu na obchodnú spoločnosť výrazne
naklonil misku váh na stranu vedenia trasy vecného bremena cez iné „štátne“ pozemky, teda práve

cez existujúcu cestnú sieť žalovaného v 2. rade. Rozsah obmedzenia na jednotlivých parcelách je
stavovanýgeometrickýmplánom,ktorýjesúčasťouznaleckéhoposudku,kdesúpresnedefinovanédiely
parciel a ich konkrétne výmery, ktoré budú zasiahnuté vecným bremenom. Súd sa pridržal znaleckého
posudku v časti stanovenia odplaty za zriadenie vecného bremena a žalobcov zaviazal s spoločnému
a nerozdielnemu zaplateniu odplaty žalovanému v 2. rade v znalcom stanovenej výške 27.400,-eur.

Nakoľko je na trase potrebné vykonať ešte povrchové úpravy (na trávnatom povrchu), súd súčasne
zaviazal žalovaného v 2. rade strpieť vykonanie nevyhnutných povrchových úprav v zmysle projektu
vypracovaného spoločnosťou DS-projekt s.r.o.. Náklady na tieto úpravy budú znášať v plnom rozsahu
žalobcovia, pričom bude úlohou žalovaného v 2. rade poskytnúť žalobcom plnú súčinnosť.

42. Súd zamietol všetky ostatné návrhy na dokazovanie, ktoré boli nad rámec potrebný pre rozhodnutie
vo veci samej (výsluch svedka Ing. Malíka, ako aj znalca na otázky súvisiace s ocenením vecného
bremena k pozemkom žalovaného v 1. rade svedkov). Pre potreby vecného rozhodnutia by výsluch
Ing. Malíka so zameraním na bezpečnostné opatrenia na vstupe do areálu SAV nemali žiaden vplyv,
keďže vstup bude zabezpečený cez hlavný vstup do areálu SAV (taká je aj trasa vecného bremena),

pričom každý vstupujúci subjekt, rovnako ako aj žalobcovia, sa budú musieť podrobiť bezpečnostným
opatreniam stanoveným na vstupe, výstupe, ale aj pri pohybe v areály. Rovnako výsluch znalca k
hodnote vecného bremena k pozemkom zalobovaného v 1. rade nebol pre súd potrebný, keďže trasa
je vedená cez pozemky žalovaného v 2. rade.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalobcovia
neúspech vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, zaviazal ich súd k náhrade trov žalovanému v 1. rade.
Úspešní však boli vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a tak súd zaviazal žalovaného v 2. rade na náhradu
trov konania žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.