Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200009

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu A. B., bytom C. D.
XXXXX/X, XXX XX B., IČO: 37 712 071, právne zastúpeného JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so

sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa
13. novembra 2019 číslo: 102595398/2019, číslo: 102595467/2019, 102595442/2019, v spojení s
rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu na základe správnych žalôb, takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.11.2019 č. 102595398/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/1/2020.

Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.11.2019 č. 102737976/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/2/2020.

Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.11.2019 č. 102738086/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/3/2020.Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.11.2019 č. 102595467/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/4/2020.

Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.11.2019 č. 102595442/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/5/2020.

Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.11.2019 č. 102737712/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/6/2020.

Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 27.1.2020 sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.11.2019 č. 102737849/2019.

Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 5S/8/2020.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP ) Krajský súd

v Prešove uznesením č.k. 5S/1/2020 – 97 zo dňa 28.04.2020 spojil veci vedené na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 5S/1/2020, 5S/2/2020, 5S/3/2020, 5S/4/2020, 5S/5/2020, 5S/6/2020, 5S/8/2020
na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 5S/1/2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.05.2020.

V priebehu konania správny súd zistil, že všetky veci sa síce týkajú rovnakých účastníkov konania, aj
skutkovo súvisia, ale nie všetky sa týkajú rovnakého zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov,
z dôvodu hodnosti, správny súd podľa § 66 SSP veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
5S/2/2020, 5S/3/2020, 5S/6/2020 a 5S/8/2020 ( spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 5S/1/2020 ),

týkajúce sa zdaniteľného obdobia roku 2015, najprv vylúčil na samostatné konania a následne, v záujme
hospodárnosti spojil na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 5S/2/2020.

V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/1/2020 sa bude konať už len o veciach

pod sp. zn. 5S/1/2020, 5S/4/2020 a 5S/5/2020, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia roku 2014.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2022.

II.

Rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 č. 102595398/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Prešov zo dňa 05.09.2019 č. 102091967/2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní ( ďalej len daňový poriadok ) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 8 251,00 Eur. Dôvodom takéto postupu bolo spochybnenie

faktúr č. FV 20141006 a č. FV 20141035 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za rôzne zemné stavebné
a rekonštrukčné práce ( pôvodné konanie 5S/1/2020 ).Rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 č. 102595467/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Prešov zo dňa 05.09.2019 č. 102092578/2019, ktorým daňový úrad vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume

6.000 Eur. Dôvodom bolo spochybnenie faktúry č. FV 20141244 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za
stavebné a rekonštrukčné práce. ( Pôvodne vedené konanie pod sp. zn. 5S/4/2020 ).

Rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 č. 102595442/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Prešov zo dňa 05.09.2019 č. 10209233/2019, ktorým daňový úrad vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.

5 daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume
5.232,46 Eur. Dôvodom bolo spochybnenie faktúr č. FV 20141107, FV 20141122 a FV 20141128 od
dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za rôzne stavebné a rekonštrukčné práce.

Vo všetkých rozhodnutiach žalovaný uviedol, že Daňový úrad Prešov ( ďalej len správca dane ) vykonal
u daňového subjektu A. B. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január

až december 2014. O výsledku zistenia z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej
kontroly č. 101494614/2017 zo dňa 06.07.2017, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole č. 101499622/2017 zo dňa 07.07.2017 daňovému subjektu bol doručený dňa
10.07.2017.

Následne správca dane po tom, čo jeho dve skoršie rozhodnutia zo dňa 07.05.2018 a 24.09.2019
boli rozhodnutiami žalovaného zo dňa 23.07.2018 a 06.12.2018 zrušené a vrátené na ďalšie konanie,
rozhodnutiami zo dňa 05.09.2019 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 8.251,00 Eur, za zdaňovacie obdobie

december 2014 v sume 6.000 Eur a za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 5.232,46 Eur.

Vo všetkých prípadoch správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že žalobca ako daňový subjekt
splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od

dodávateľa BRASTRECH s.r.o., čím došlo k porušeniu § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( ďalej len skrátka Zo DPH ), lebo žalobca nepreukázal, že k dodaniu prác
došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. .

ZaúčelomprevereniadodaniaprácdeklarovanýmdodávateľomBRASTRECHs.r.o.avovecipreverenia
práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, správca dane dňa
04.01.2017 vypočul ako svedka E. F. konateľa deklarovanej dodávateľskej spoločnosti. Daňový subjekt
sa výsluchu svedka nezúčastnil aj napriek tomu, že o jeho výpovedi bol upovedomený (Upovedomenie o
vypočutísvedkač.104360390/2016zodňa25.11.2016).ZvýpovedesvedkaE.F.doZápisniceoústnom

pojednávaní č. 100014668/2017 vyplynulo, že v mene spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nevykonával
činnosť a ani nevykonával služby a práce, ktoré mali byť predmetom faktúr vystavených pre daňový
subjekt A. B.. Tieto faktúry ani v mene spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nevystavil, nakoľko to všetko mala
mať na starosti jeho manželka G. F., ktorej mala byť udelená generálna plná moc (táto správcovi dane
počas ústneho pojednávania nebola predložená). E. F. nevedel žiadne skutočnosti o dodaní prác pre A.

B., nevedel kto ich vykonal, nevedel kedy boli vykonané ani kde a nevedel ani o účtovaní predmetných
faktúr ani o ich úhrade.

Na základe výpovede E. F. správca dane dňa 30.01.2017 vypočul ako svedka G. F.. Daňový subjekt

sa ani tohto výsluchu svedka nezúčastnil aj napriek tomu, že o jeho výpovedi bol upovedomený
(Upovedomenie o vypočutí svedka č. 100022783/2017 zo dňa 05.01.2017). Z výpovede G. F. do
Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100173100/2017 vyplynulo, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. sa
mala zaoberať v rokoch 2014 a 2015 sprostredkovaním obchodu, reklamou a propagačnou činnosťou,
pričom nezamestnávala žiadnych zamestnancov. H. F. mala vyhotoviť a podpísať predmetné faktúry pre

daňový subjekt A. B. a osobne ich aj odovzdať. Faktúry mali byť aj zaúčtované v účtovníctve a daň
z faktúr mala byť priznaná a odvedená. So A. B. sa mala skontaktovať cez známeho. Práce mali byť
podľa jej vyjadrení skutočne dodané v subdodávke, kde ako subdodávateľa označila spoločnosť Pre-
Show, s.r.o., pričom mená pracovníkov, ktorí práce vykonali nevedela uviesť. Práce sa mali realizovaťna adrese Bardejovská ulica a na Tablách v Prešove. Mechanizmy mal zabezpečiť samotný daňový
subjekt A. B. okrem stroja JBC a malého valca, ktoré mali byť zabezpečené subdodávateľom Pre-Show,
s.r.o. Rovnako aj materiál mal byť zabezpečovaný daňovým subjektom A. B.. A. B. mal byť vedený aj

stavebný denník, ktorý práce aj viedol. Práce mali byť tiež vedené pánom I. zamestnancom spoločnosti
ALEKSI, s.r.o. H. F. nevedela uviesť meno stavebného dozoru a nevedela ani aké vozidlá boli využívané
pri realizácii prác. A podľa jej vyjadrení mali byť faktúry uhradené prevodom.

Správca dane dňa 24.03.2017 vykonal ústne pojednávanie s daňovým subjektom A. B., o čom
bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103192101/2017, v rámci ktorého ho oboznámil
so zistenými skutočnosťami a požiadal A. B. o vyjadrenie sa k uskutočneniu zdaniteľných plnení
dodávateľom BRASTRECH s.r.o. A. B. k prácam, ktoré mali byť uskutočnené deklarovaným
dodávateľom BRASTRECH s.r.o. uviedol, že všetko riešil s pani F., ktorá mala mať aj svojho vedúceho,
ktorý komunikoval s ľuďmi, ktorí práce realizovali. Daňový subjekt A. B. nevedel kto bol vlastníkom

mechanizmov použitých pri prácach, náradie mal mať dodávateľ vlastné, nevedel uviesť ani evidenčné
čísla vozidiel použitých pri prácach. Stavebný denník bol vedený a predložený k nahliadnutiu. A.
B. riadil a zabezpečoval realizáciu prác. Faktúry mali byť spoločnosti BRASTRECH s.r.o. uhradené
bezhotovostne.

Na základe vyjadrení daňového subjektu A. B. správca dane Výzvou na predloženie dokladov č.
100561608/2017 zo dňa 03.04.2017 vyzval daňový subjekt na predloženie evidencie úhrad faktúr
vystavených dodávateľom BRASTRECH s.r.o. Podľa predloženej evidencie faktúry, ktoré mali byť
vystavené spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. v roku 2014 v celkovej čiastke 115 506,00 Eur neboli v čase

výkonu daňovej kontroly daňovým subjektom uhradené v plnej výške, ale len vo výške 49 506,00 Eur.

Ďalej v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 24.04.2017, o čom bola spísaná Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 100680677/2017, daňový subjekt A. B. predložil správcovi dane ako dôkaz o

dodaní prác fotodokumentáciu. Predložená fotodokumentácia, však žiadnym spôsobom neobsahovala
a nepreukazovala skutočnosti, ktoré by jasne preukazovali, že práce na fotodokumentácii realizovala
práve spoločnosť BRASTRECH s.r.o., ktoré boli fakturované na preverovaných faktúrach, alebo jej
označený dodávateľ spoločnosť Pre-Show, s.r.o. (podľa vyjadrení H. F.).

V súlade s ustanovením § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správca dane ako
dôkazy získal skutočnosti zistené u deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o., o čom spísal Úradný
záznam č. 100720499/2017 zo dňa 27.04.2017. Zo zistených skutočností vyplynulo, že G. F. sa do

Zápisniceoústnompojednávaníč.20408964/2015zodňa23.06.2015vyjadrovalakčinnostispoločnosti
BRASTRECH s.r.o., kde podľa jej vyjadrení práce fakturované pre daňový subjekt A. B. mali byť
zabezpečené spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o., v mene ktorej mala jednať s pánom B.. Spoločnosti
PreShov H+R, s.r.o. malo byť platené v hotovosti pánovi B.. Podľa jej vyjadrení bola v roku 2014
oprávnená v mene spoločnosti BRASTRECH s.r.o. uzatvárať obchody a osobne vystavovala aj faktúry.

Ďalej zo zistení vyplýva, že u spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. bolo vykonané miestne zisťovanie,
podľa ktorého sa spoločnosť na adrese sídla nenachádzala, o čom bol spísaný Úradný záznam č.
20228177/2015 zo dňa 14.05.2015.

V mene spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. boli tiež poskytnuté vyjadrenia G. J., ktorý mal spracovávať
účtovníctvo. Podľa jeho vyjadrení do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20382311/2015 zo dňa
17.06.2015 mal od februára 2015 spracovať účtovníctvo spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. aj za rok 2014,

kedy mu mali byť prinesené doklady pánom B.. Za spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. mal vystavovať aj
podpisovať faktúry od vtedy ako sa stal zamestnancom spoločnosti J.P. Group SK, s.r.o. K dispozícii
mal aj pečiatku spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.. Konateľku spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. si myslel,že videl ale nepoznal ju. Podľa jeho vyjadrení hlavnou činnosťou spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. malo
byť sprostredkovanie pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o.

Z vyjadrení Jaroslava Polahára ml. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20534660/2015 zo dňa
17.07.2015 vyplynulo, že mal byť splnomocneným zástupcom spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.,
nakoľko konateľka p. K. sa nachádzala v zahraničí. Spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. mala vykonávať
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti stavebných prác, obchodu s tovarom, stavebnú a obchodnú

činnosť.SpoločnosťPreShovH+R,s.r.o.nemalazamestnancovanimajetok.Faktúryvmenespoločnosti
mal vystavovať účtovník p. J. na základe jeho pokynov. Podľa vyjadrení J. B. boli v roku 2014 vystavené
aj faktúry pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o. Stavebné práce neboli spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o.
vykonávané, ale ich len J. B. mal manažovať, nakoľko práce boli vykonávané subdodávateľsky. V mene
spoločnosti BRASTRECH s.r.o. mal jednať s pani F.. Dodávateľmi pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o.
mali byť spoločnosti MPV Consult, s.r.o. a KOSTREJ s.r.o. V prípade faktúr týkajúcich sa stavebných

prác na D. X, C. L. mali byť práce vykonávané na polyťunkčnom objekte, pričom J. B. nevedel či tam
bol, alebo bol len jeho poverený zástupca.

Zo zistení tiež vyplynulo, že u spoločnosti BRASTRECH s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až marec, máj až december 2014, v rámci ktorej
boli preverované aj faktúry vystavené spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. a na základe ktorej, dodanie
fakturovaných plnení spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. pre spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. nebolo
vôbec preukázané.

Z ďalších dôkazov získaných správcom dane rovnako v súlade s § 24 daňového poriadku, o čom
bol spísaný Úradný záznam č. 100720257/2017 zo dňa27.04.2017 vyplynulo, že podľa medzinárodnej
výmeny informácií M. K. od 01.04.2014 nemala byť konateľkou spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a
mala byť prevedená na J. B., ktorému bola udelená generálna plná moc s tým, že mal vykonať len

úkony k prevodu spoločnosti a následne zaslať dokumentáciu týkajúcu sa prevodu spoločnosti. Táto
dokumentácia jej nebola zaslaná a nepodarilo sa jej ani skontaktovať s J. B.. O činnosti spoločnosti
nemala žiadnu vedomosť, nakoľko mimo Slovenska je od 01.04.2014.

Ďalej správca dane zo získaných dôkazov podľa § 24 daňového poriadku, o čom bol spísaný Úradný
záznam č. 100721927/2017 zo dňa 27.04.2017 zistil, že J. M., ktorý mal byť konateľom spoločnosti MPV
Consult, s.r.o., ktorá mala byť subdodávateľom pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. ako aj spoločnosť
BRASTRECH s.r.o., do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20617697/2015 zo dňa 04.08.2015 uviedol,
že konateľom spoločnosti MPV Consult, s.r.o. sa stal len na základe ponuky 100,00 EUR, no nikdy

nevykonával v mene spoločnosti žiadnu činnosť, nemal žiadne doklady, nemal pečiatku, nevystavoval
ani nepodpisoval faktúry, nevedel kto viedol účtovníctvo, nič za spoločnosť nerobil a celkovo o
spoločnosti nič nevedel. Na faktúrach vystavených v mene spoločnosti MPV Consult, s.r.o. sa ani
nenachádzal jeho podpis.

V prípade ďalších dôkazov získaných správcom dane rovnako v súlade s § 24 daňového poriadku, o
čom bol spísaný Úradný záznam č. 100721102/2017 zo dňa 27.04.2017 vyplývalo, že J. M. do Zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 103512774/2016 zo dňa 15.07.2016 prehlásil, že v mene spoločnosti MPV
Consult, s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť, o činnosti spoločnosti nevedel a na zastupovanie spoločnosti

mal udeliť splnomocnenie pre I. I..

Z vyjadrení I. I. do Zápisnice o ústnom pojednávam č. 103915136/2016 zo dňa 14.09.2016 vyplynulo,
že mal zastupovať spoločnosť MPV Consult, s.r.o. na základe splnomocnenia a na požiadanie J.

M.. Spoločnosť MPV Consult, s.r.o. mala vykonávať stavebné - rekonštrukčné práce. Zamestnancov
nemala,alesiichmalazapožičiavaťodspoločnostizBardejova,ktorejnázovsinepamätal.Vystavovanie
faktúr ako aj vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní malo byť zabezpečené účtovníkom
pánom J.. Faktúry mali byť podpísané I. I..V súvislosti so spoločnosťami PreShov H+R, s.r.o. a MPV Consult, s.r.o. správca dane zistil, že tieto

spoločnosti boli dobrovoľne vymazané z obchodného registra z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou
Tronador s.r.o., ICO: 48086096, kde v súvislosti so zlúčením spoločností boli predložené osvedčenia o
pravosti podpisov M. K. a J. M., kde na základe informácií poskytnutých Kriminálny úradom finančnej
správy zo dňa 16.03.2017 osoby M. K. a J. M. nikdy nemali vydané občianske preukazy, ktoré boli
uvádzané na osvedčeniach podpisov a nikdy nedošlo ani k osvedčeniu podpisov notárskym úradom.

V tomto prípade tieto spoločnosti zastupoval J. B. a došlo tak k dôvodnému podozreniu zo spáchania
trestného činu falšovania verejnej listiny.

k spoločnosti MPV Consult, s.r.o., a kde podľa jeho vyjadrení za ním prišiel nejaký muž, až neskôr
zistil, že sa volal N. G., s tým že mu prisľúbil zavedenie elektriny do domu. Následne sa mali
stretnúť v Prešove, kde podpísal niekoľko papierov, ale tie nečítal a až neskôr sa dozvedel, že to
boli papiere ohľadom prevodu spoločnosti na jeho osobu. Následne už žiadne papiere nepodpisoval a
nikoho ani vedome nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti MPV Consult, s.r.o. Zdaniteľné plnenia

uvádzané na faktúrach vystavených v mene spoločnosti nie sú podľa jeho vyjadrení reálne, spoločnosť
nevykonávala žiadnu činnosť, nevystavovala žiadne faktúry a vedome nikoho nesplnomocnil.

So všetkými zistenými skutočnosťami a ich vyhodnotením správca dane oboznámil daňový subjekt

do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101389715/2017 zo dňa 21.06.2017, pričom daňový subjekt
v prípade preverovaného práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného
dodávateľa BRASTRECH s.r.o. uviedol, že sa vyjadrí v stanovenej lehote.

Dňa 30.06.2017 daňový subjekt podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so závermi správcu
dane, komunikovať mal len so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., v mene ktorej vystupovala G. F. a
nemal žiadnu vedomosť či boli práce vykonávané ňou osobne alebo prostredníctvom jej zamestnancov
alebo iných spoločností a živnostníkov. Každá práca mala byť riadne vykonaná, prevzatá a faktúry
mali byť bezhotovostne uhradené. Plnenia si mal riadne overovať, ale nikdy nepreveroval mená osôb

a iné identifikačné údaje osôb, ktoré práce vykonávali. Namietal, že sa správca dane zameral len na
ďalšie vzťahy spoločnosti BRASTRECH s.r.o., ale s týmito osobami nikdy nebol v žiadnom vzťahu. Aj
predloženú fotodokumentáciu správca dane vyhodnotil len subjektívne, práce boli vykonané, prevzaté
a faktúry uhradené. Zo strany správcu dane došlo k porušeniu základných zásad správy daní, keďže
so správcom dane úzko spolupracoval.

Správa dane vyjadrenie daňového subjektu vyhodnotil a vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené
žiadne nové dôkazy vo veci preverovaných plnení, ktoré mali byť uskutočnené deklarovaným
dodávateľom BRASTRECH s.r.o., vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101494614/2017 zo dňa

06.07.2017, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
101499622/2017 zo dňa 07.07.2017, daňovému subjektu doručený dňa 10.07.2017.

Daňový subjekt podal dňa 17.07.2017 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, trval na tom,

že správcom dane neboli zohľadnené jeho vyjadrenia, že boli porušené jeho práva a nie je možné
požadovať od neho informácie o iných subjektoch. Tvrdil, že dostatočne preukázal uskutočnenie plnení
aj predloženou fotodokumentáciou a opätovne uvádzal, že zmluvný vzťah mal len so spoločnosťou
BRASTRECH s.r.o. v mene, ktorej jednal so splnomocnenou zástupkyňou G. F.. Faktúry mali byť
uhradené bezhotovostne a nemôže zodpovedať za činnosť spoločnosti BRASTRECH s.r.o. Daňový

subjekt uvádzal, že správca vykonal dokazovanie nedostatočne. Tiež uvádzal, že nevie ako inak mal
preukázať realizáciu dodaných prác a služieb, nakoľko zo žiadneho zákona mu nevyplýva povinnosť
legitimovať konkrétne osoby, ktoré práce vykonali. Správca dane dodané práce nespochybnil a daňový
subjekt uvádzal, že listinnými dôkazmi preukázal aj dodanie konkrétnym dodávateľom. Správcom danetak počas daňovej kontroly došlo k porušeniu základných zásad správy daní podľa § 3 zákona č.
563/2009 Z. z., keďže daňový subjekt so správcom dane spolupracoval, zdokladoval všetky potrebné
vyjadrenia a správca dane mal vychádzať len zo svojich domnienok.

Na základe podaného vyjadrenia správca dane dňa 06.09.2017 prerokoval s daňovým subjektom jeho
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávam č.
101846745/2017. Správca dane sa vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu a zotrval

na svojom závere z vykonanej daňovej kontroly. Daňový subjekt sa k záverom správcu dane nevyjadril
a požiadal o lehotu na vyjadrenie.

Daňový subjekt podal dňa 18.09.2017 vyjadrenie k vykonanému ústnemu pojednávaniu, v ktorom
uvádzal, že o jednotlivých listinných dôkazoch zistených zo strany správcu dane bol nedostatočne

informovaný a dôkazy správca dane vykladal len vo svoj prospech. Opätovne trval na tom, že
správca dane postupoval v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku a žiadal o nahliadnutie do
spisu. Vo vyjadrení tiež uvádzal, že správca dane mal na základe určitých informácií nadobudnúť
závažné pochybnosti o hodnovernosti predložených dokladov a mal za to, že išlo o všeobecné
neurčité vyjadrenie správcu dane, keď neuviedol z akých dôvodov považuje vykonané práce a dodané

služby za nevykonané. Rovnako uvádzal, že nevie ako dostatočne preukázať plnenie správcovi dane
ako faktúrou, dokladom o úhrade, fotodokumentáciou. Nemohol osoby, ktoré vykonávali práce za
spoločnosť BRASTRECH s.r.o. ani kontaktovať, ani legitimovať, ani identifikovať, ani nijakým spôsobom
si zabezpečovať ich osobné údaje a bol len vo vzťahu so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. v mene,
ktorej komunikoval s G. F..

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovým subjektom neboli predložené žiadne nové dôkazy správca dane
vykonal s daňovým subjektom, zastúpeným splnomocneným zástupcom dňa 26.04.2018 posledné
prerokovanie predložených pripomienok, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.

100829332/2018. Správca dane sa vysporiadal so všetkými pripomienkami daňového subjektu a zotrval
na svojich kontrolných zisteniach. Splnomocnený zástupca daňového subjektu skutočnosti uvedené
správcom dane počas ústneho pojednávania vzal na vedomie, nestotožnil sa so závermi správcu dane
a trval na tom, že dodanie prác bolo reálne preukázané aj predloženou fotodokumentáciou.

Správca dane aj v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu všetky zistené skutočnosti, vyjadrenia
a dôkazy predložené daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom daňovým subjektom nebolo preukázané, že
práce dodal a vykonal deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o. uvádzaný na predložených faktúrach,

z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. Daňový subjekt tak nepreukázal splnenie
podmienok ustanovených v § 49 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré jednoznačne stanovujú, že platiteľ
môže odpočítať daň, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary resp. služby, ktoré mu naozaj
boli dodané konkrétnym platiteľom uvedeným na faktúre.

V rozhodnutiach sa ďalej žalovaný vyjadril k odvolacím námietkam.

Uviedol, že v súvislosti s námietkami daňového subjektu uvedených v bode 2. odvolací orgán uvádza,
že uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty je
viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich
vylučuje priznanie nároku. V posudzovanom prípade dodanie služby (rôznych stavebných prác), na
základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu

akceptovaniaodpočítaniadanejeplatiteľzaťaženýdôkaznýmbremenompreukázateľnosti,žepridodaní
tejto služby vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po
obsahovej stránke. Nestačí len formálne deklarovať dodanie faktúrou, ale je potrebné preukázať aj
vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočnenakúpil služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Odvolací orgán zároveň uvádza, že správca
dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, nakoľko táto povinnosť patrí do povinnosti
daňového subjektu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Z ustanovení § 49 a § 51 zákona o dani z

pridanej hodnoty jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt ako platiteľ dane môže
odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o v tomto prípade služby, ktoré mu naozaj
boli dodané konkrétnym platiteľom uvedeným na predložených faktúrach. Nie je povinnosťou správcu
dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa boli daňovému subjektu zdaniteľné plnenia dodané, pokiaľ
skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o dodaní zdaniteľných plnení konkrétnym

dodávateľom. Rovnako na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane nestačí, ak na
zdaniteľné plnenie, ktorého existenciu správca dane nepopiera, bola vyhotovená dodávateľská faktúra
obsahujúca zákonom stanovené náležitosti. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa
zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie
dane. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia

mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch
- v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte (dodanie prác a to práve dodávateľom uvedeným na
faktúrach).

Napriek tomu, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ BRASTRECH s.r.o. povinný
sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú
dôkazom len vtedy, ak zdaniteľné plnenie bolo dodané a to práve tým dodávateľom, ktorý je na faktúre
ako dodávateľ označený, čo však bol daňový subjekt povinný preukázať.

Odvolací orgán má za to, že na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolávajúci sa daňový subjekt
nesplnil podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o dani z pridanej hodnoty.

Pri posúdení práva na odpočítanie dane správca dane správne vychádzal z dikcie ustanovení zákona
o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný postupovať pri uplatnení práva
na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré určujú kedy vzniká
právo na odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo
na odpočítanie dane a v ktorom zdaňovacom období.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

K bodu 3. odvolania odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že u daňového
subjektu A. B. bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január až december 2014 a vo vyrubovacom konaní vydané rozhodnutia, ktorými správca
dane na základe zisteného skutkového stavu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacieobdobie, pretože odvolávajúcim sa daňovým subjektom neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., ktorých predmetom
malo byť dodanie rôznych stavebných a rekonštrukčných prác.

Predloženými dokladmi daňový subjekt deklaroval realizáciu prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o.,
kde podľa jeho vyjadrení mala dodávateľa zastupovať G. F., a ktorá mala mať svojho vedúceho, ktorý
mal s ľuďmi vykonávajúcimi prácu komunikovať. Podľa vyjadrení daňového subjektu si mal dodávateľ

BRASTRECH s.r.o. náradie zabezpečiť sám a nevedel, kto bol vlastníkom mechanizmov použitých pri
prácach, nevedel uviesť ani evidenčné čísla vozidiel použitých pri prácach, pritom ako sám uviedol, mal
si riadiť a zabezpečovať realizáciu prác.

Z vyjadrení E. F. konateľa spoločnosti vyplynulo, že o činnosti spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nemal

žiadne vedomosti, nevykonával žiadnu činnosť a nevedel kto predmetné práce vykonal, nakoľko tieto
veci mala mať na starosti jeho manželka G. F..

G. F. vo výpovedi síce tvrdila, že k vystaveniu faktúr v mene spoločnosti BRASTRECH s.r.o. a k

dodaniu prác došlo, ale tieto spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nevykonávala, nakoľko na to nemala žiadne
personálne ani technické vybavenie, a práce mali byť dodané ďalšou spoločnosťou, ktorú označila ako
Pre-Show, s.r.o. G. F. rovnako nevedela označiť ľudí, ktorí práce fyzicky vykonali, nevedela uviesť ani
meno stavebného dozoru a ani aké vozidlá boli pri prácach použité. Tiež uviedla, že materiál a rovnako
aj mechanizmy použité pri prácach si mal zabezpečiť samotný daňový subjekt A. B. (okrem jedného

stroja JCB a malého valca), čo je však v rozpore s tvrdeniami daňového subjektu, ktorý ani nevedel, kto
bol vlastníkom mechanizmov použitých pri prácach a práce si mal sám riadiť.

Zďalšiehodokazovaniavykonanéhosprávcomdanevyplynulo,žeG.F.nesprávneuviedlaajdodávateľa

prác spoločnosť Pre-Show, s.r.o., nakoľko podľa získaných dôkazov spoločnosť BRASTRECH s.r.o.
v účtovníctve evidovala faktúry od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. za rôzne stavebné práce, pričom
aj samotná G. F. v rámci skoršieho ústneho pojednávania do Zápisnice o ústnom pojednávaní č.
20408964/2015 zo dňa 23.06.2015, ktorú správca dane použil ak dôkaz, uviedla, že práce, ktoré mali
byť dodané pre daňový subjekt A. B., mali byť vykonané spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o., ktorú mal

zastupovať J. B..

Zo zistení správcu dane vyplynulo, že postavenie spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. ako aj konanie J.
B. bolo spochybnené. Spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzala. J. B., ktorý

mal vystupovať v mene tejto spoločnosti ako splnomocnený zástupca síce tvrdil, že práce boli dodané
a vykonané, nie však spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o., ale dodávateľom mala byť spoločnosť MPV
Consult, s.r.o. Tieto skutočnosti, však neboli preukázané, keď samotné konanie J. B. bolo spochybnené,
nakoľko konateľka spoločnosti MPV Consult, s.r.o. M. K. udelila plnú moc pre J. B., ale len k prevodu
spoločnosti a zaslaniu dokumentov vzťahujúcich sa k prevodu spoločnosti, čo však J. B. nevykonal.

O činnosti spoločnosti nemala žiadnu vedomosť. Spochybnenie postavenia spoločnosti PreShov H+R,
s.r.o. ako aj konania J. B. a tým aj vykonania prác nakoniec vyplývalo aj z ďalších dôkazov, keď k prepisu
spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. došlo J. B. na základe falošných podpisov a dokladov.

Rovnako dodanie nebolo preukázané ani ďalšou spoločnosťou MPV Consult, s.r.o., ktorej konateľ
J. M. o činnosti spoločnosti nemal žiadne vedomosti, konateľom sa stal len za prísľubu finančných
prostriedkovazavedeniaelektrinyaaninevedel,akédokumentyvmenespoločnostipodpísal,nofaktúry
nevystavoval, nikoho na to vedome nesplnomocnil a plnenia neboli reálne. Tieto tvrdenia tak vyvracajú
tvrdenia I. I., že mal spoločnosť MPV Consult, s.r.o. zastupovať na základe požiadania J. M. a na základe

udelenej plnej moci. L. I. I. nevedel uviesť, kto práce vykonával a len uvádzal, že sa malo jednať o
zapožičaných zamestnancov, čo však žiadnym dôkazom nepreukázal. Aj v prípade spoločnosti MPV
Consult, s.r.o. správca dane zistil, že došlo k jej prepisu J. B. na základe falošných podpisov a dokladov
J. M..Na základe týchto zistených skutočností, tak nebolo preukázané, že k dodaniu a vykonaniu prác

došlo deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o., nakoľko ten sa výkonu prác fyzicky nezúčastnil,
nevykonal ich a je logické, že pokiaľ ich nevykonali ani spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a MPV Consult,
s.r.o.,neuskutočnilichanidodávateľBRASTRECHs.r.o.Samotnýdaňovýsubjektnepreukázal,žepráce
boli vykonané dodávateľom BRASTRECH s.r.o. Takýmito dôkazmi neboli ani faktúry, ani dodacie listy,
objednávky, rozpisy prác a ani fotodokumentácia, ktorá neobsahuje žiadne údaje o účasti spoločnosti

BRASTRECH s.r.o. na deklarovaných prácach, neobsahuje údaje o tom kto, aké práce a v akom čase
práce vykonával.

Správca dane mal pre prijaté závery dostatočne zistený skutkový stav vyhodnotený v súlade s
ustanoveniami daňového poriadku, zákona o dani z pridanej hodnoty ako aj v súlade s ustálenou

judikatúrou. Správca dane pre prijatie záverov vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého
nebolo preukázané, že k dodaniu prác došlo deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o., na
základe čoho daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane si dôkaznú
povinnosť splnil a ťažisko dôkazného bremena bolo na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca
dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len

z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly, ale vykonal k tomuto účelu
dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
súvislosti, pričom práve daňový subjekt nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo deklarovaným
dodávateľom, a to aj napriek tomu, že mu to správca dane v priebehu daňovej kontroly umožnil.
Samotné tvrdenia daňového subjektu uvádzané aj počas daňovej kontroly, že vierohodne a dostatočne

preukázal uskutočnenie služieb, neboli preukazujúcim dôkazom, nakoľko z nich nevyplývali skutočnosti
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení a stali sa len vyhlásením daňového subjektu. Navyše
dôkazy, ktorými daňový subjekt preukazoval, že k dodaniu prác došlo deklarovaným dodávateľom
BRASTRECH s.r.o. sa tak vo svetle zistených skutočností stali nedôveryhodnými a nepreukázanými.

Skutočnosti, na základe ktorých správca dane dospel ku skutkovým záverom, boli správcom dane
správne vyhodnotené, sú podrobne popísané v jeho rozhodnutí a boli v súlade s právnym názorom
odvolacieho orgánu. Správca dane ani nezaťažoval odvolávajúci sa daňový subjekt nad mieru prípustnú
a zákonom akceptovateľnú, vo veci si správca dane zaobstaral podklady pre rozhodnutie. Daňovému

subjektu nebolo priznané právo na odpočítanie dane na základe vykonaného dokazovania, z ktorého
je zrejmé, že nebolo preukázané dodanie a vykonanie prác deklarovaným dodávateľom BRASTRECH
s.r.o. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani samotným daňovým subjektom, nakoľko ten nepredložil
také dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto práce boli dodané deklarovaným dodávateľom a to aj
napriek tomu, že správca dane predloženie týchto dôkazov daňovému subjektu umožnil. Práve samotný

daňový subjekt uviedol, že predložil všetky dôkazy. Rovnako z odôvodnenia správcu dane vyplýva, že
sa pridržiaval aj platnej judikatúry, z ktorej nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní
služieb deklarovaným dodávateľom zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok
služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že
sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti

účtovného dokladu, že bol riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o
tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu.

Tvrdenia daňového subjektu, že záver správcu dane je v rozpore so zásadou daňovej neutrality a iba

v prípade zo strany správcu dane preukázanej účasti na daňovom podvode by bolo možné zamietnuť
právo na odpočítanie dane, nezodpovedajú obsahu napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie
správcu dane nebolo založené na podvodnom konaní daňového subjektu, resp. na jeho vedomosti
o podvodnom konaní v rámci deklarovaných obchodných transakcií, ale bolo založené na tom, že
daňový subjekt nezvládol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na

odpočítanie dane stanovené zákonom o dani z pridanej hodnoty. Správca dane rozhodnutie dostatočne
zdôvodnil,prečodaňovýmsubjektompredloženéfaktúrysaméosebe(aanivspojenísďalšímidaňovým
subjektom predloženými dokladmi) nestačia na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenia daňový subjekt
prijaloddodávateľauvedenéhonafaktúrach,t.j.odspoločnostiBRASTRECHs.r.o.Úvahaopodvodnomkonaní navyše prichádza do úvahy len v prípadoch, keď je uskutočnenie zdaniteľného plnenia v rozsahu
deklarovanom na preverovaných faktúrach a subjektom, ktorý je v nich označený ako dodávateľ,
nesporne preukázané, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo.

Pre úplnosť odvolací orgán k námietkam daňového subjektu dodáva, a to aj v súlade s ustálenou
judikatúrou,žeoverovaniesiobchodnýchpartnerovniejepovinnosťoudaňovéhosubjektu,alevprípade,
ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu
a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v
tomto prípade, keď daňový subjekt nepreukázal, že k dodaniu prác došlo deklarovaným dodávateľom
BRASTRECH s.r.o.

K námietkam uvedených v bode 4. týkajúcich sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nezákonne
prerušenej daňovej kontroly odvolací orgán uvádza, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacieobdobiajanuáraždecember2014bolavykonanáakojedencelokzačatánazákladejedného
Oznámenia o daňovej kontrole č. 103201633/2016 zo dňa 24.05.2016, ktoré bolo daňovému subjektu

doručené dňa 25.05.2016. Z uvedeného vyplýva, že za jednotlivé zdaňovacie obdobia neboli vykonané
samostatné daňové kontroly začaté samostatnými oznámeniami. Ako ďalej z konania vyplýva, v rámci
vykonávanej daňovej kontroly s cieľom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane, preveroval správca dane prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia aj prostredníctvom
viacerých medzinárodných výmen informácií. Vzhľadom k skutočnosti, že správcovi dane nebola

doručená odpoveď na jednu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č. 1562570/2016 zo dňa
27.09.2016) prerušil odo dňa 05.05.2017 daňovú kontrolu na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly č. 100746731/2017 zo dňa 03.05.2017 v zmysle § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 daňového poriadku,
ktoré upravujú prerušenie konania ako právo správcu dane. V zmysle daňového poriadku sa daňová
kontrola prerušuje ako jeden celok (bez ohľadu na to, ktorých období sa preverované zdaniteľné plnenia

týkali) a v zmysle ustanovení § 61 daňového poriadku správca dane v konaní pokračuje z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. V
konaní možno teda pokračovať až v momente, keď sa spím vo výroku rozhodnutia uvedená podmienka.
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú (spočívajú). Pokračovanie v konaní
bude znamenať pokračovanie v plynutí lehôt. Z právnej úpravy ako aj zo záverov slovenskej judikatúry

jednoznačne vyplýva, že správca dane mal podľa procesnoprávnej úpravy oprávnenie na prerušenie
daňovejkontroly.Vodôvodnenírozhodnutiaoprerušenídaňovejkontrolysprávcadanedostatočnejasne
azrozumiteľneuviedolakodôvodprerušeniadaňovejkontrolyzaslaniežiadostíomedzinárodnúvýmenu
informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu v súvislosti s vykonávanou
daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014. Táto

skutočnosť predstavuje legitímny dôvod pre prerušenie daňovej kontroly. Odvolací orgán v tejto veci
dáva do pozornosti aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje na právnu
otázku zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly, z obsahu ktorej jednoznačne
vyplýva, že možnosť prerušenia daňovej kontroly je v justičnej praxi súdov v rámci správneho súdnictva
plne akceptovaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.11.2012 Č. k. 3 Sžf/24/2012). Odvolací

orgán nezistil žiadne pochybenia správcu dane pri prerušení daňovej kontroly a správca dane tak
dodržal aj zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Protokol z daňovej kontroly
tak nadobudol povahu riadneho dôkazného prostriedku získaného v súlade s platnými ustanoveniami
daňového poriadku a preto odvolací orgán považuje námietky daňového subjektu o prerušení daňovej
kontroly a nezákonnom protokole za neopodstatnené.

V prípade vykonaného dokazovania a dôkazov, ktoré správca dane získal pre prijatie záverov a v
súvislosti s námietkami daňového subjektu, podľa ktorých má rozhodnutie vychádzať z nezákonných
dôkazov (špecifikovaných daňovým subjektom v odvolaní), a podľa ktorých správca dane použil

informácie a dôkazy v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku, odvolací orgán uvádza, že pokiaľ
ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, je povinnosťou daňového
subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázať relevantnými dôkazmi, že ním
uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivostitvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení,
nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. V prípade pochybností je správca dane oprávnený
preverovať aj celý obchodný reťazec. Ako už odvolací orgán uvádzal, správca dane nie je povinný

dokazovať uskutočnenie obchodu, pretože toto patrí do dôkaznej povinnosti daňového subjektu, ktorý
si nárok na odpočítanie dane uplatnil. Rozsah daňovej kontroly je daný jej účelom a to zistiť skutočnosti
pre správne určenie dane. Táto skutočnosť priamo vyplýva z § 44 daňového poriadku. Z predloženého
administratívneho spisu a samotného rozhodnutia vyplýva, že správca dane postupoval pri dokazovaní v
súlade s uvedeným ustanovením daňového poriadku, keď daňovou kontrolou zisťoval alebo preveroval

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňový poriadok cez toto uvedené ustanovenie
priamo odkazuje na zákon o dani z pridanej hodnoty, ako na osobitný zákon, a preto kontrolou dane
z pridanej hodnoty správca dane preveroval vznik zákonných podmienok pre uplatnenie práva na
odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Účelom daňovej
kontroly je teda zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia
svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie

účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich
hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov
zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych predpisov. Rovnako z ustanovenia § 24 ods. 1 ako aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e)
daňového poriadku vyplýva dôkazná povinnosť daňovému subjektu a teda ťažisko dôkazného bremena

je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti
a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový
subjekt, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie, pričom zaobstarané dôkazy hodnotil jednotlivo, ale
aj vo vzájomnej súvislosti. Dokazovanie je procesný postup, ktorým správca dane získava poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Pri dokazovaní

nie je správca dane viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale je povinný zistiť skutkový stav veci
čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve
správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní,
aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V prípade výpovedí osôb (G. O., J. B., J. M., I. I.) ako
aj Úradného záznamu z miestneho zisťovania č. 20228177/2015 zo dňa 14.05.2015, Protokolov z

daňových kontrol č. 10009992/2017, č. 102662442/2016 a Rozhodnutia č. 104433975/2016, ktoré mali
byť správcom dane použité ako dôkazy na základe spísaných Úradných záznamov č. 100720499/2017
zo dňa 27.04.2017, č. 100721927/2017 zo dňa 27.04.2017, č. 100721102/2017 zo dňa 27.04.2017, na
ktoré daňový subjekt poukazuje v odvolaní, odvolací orgán uvádza, že tieto dôkazy použité správcom
dane v napadnutom rozhodnutí, a ktoré správca dane získal resp. mu boli poskytnuté vrátane dôkazov

poskytnutých Kriminálnym úradom finančnej správy, získal správca dane v súlade s ustanoveniami §
24 daňového poriadku. Dokazovanie vedie správca dane a teda je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnostiadôkazyvyplývajúcezozistení,ktoréužmásprávcadanev

priebehu konania k dispozícií. Zároveň podľa uvedeného ustanovenia daňového poriadku správca dane
ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu a zisteniu skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, čo v tomto prípade boli aj skutočnosti zistené z nahliadnutia do spisových zložiek
iných subjekt resp. poskytnutých správcovi dane. S týmito dôkazmi bol daňový subjekt oboznámený a
bolo mu umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril. Správca dane získané a poskytnuté dôkazy

doplnil aj o vlastné dokazovanie. V prípade svedeckých výpovedí vykonaných správcom dane, bol
daňový subjekt o výsluchu svedkov upovedomený a bolo mu tak umožnené jeho právo zúčastniť sa
svedeckých výpovedí a klásť svedkom otázky, pričom sám daňový subjekt toto právo nevyužil. Správca
dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, keď zaslal daňovému subjektu výzvu na
dôkazy, aby daňový subjekt preukázal jeho tvrdenia a bolo mu tiež umožnené aby sa ku všetkým

zisteným skutočnostiam vyjadril. Správca dane teda nepostupoval ani v rozpore s ustanovením § 45
ods. 1 písm. f) daňového poriadku a ani v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku, keďže o vykonaných svedeckých výpovediach bol daňový subjekt upovedomený a bolo mu
umožnené sa ich zúčastniť. K výpovediam, ktoré správca dane použil ako dôkaz z iných spisov resp.
boli správcovi dane poskytnuté, odvolací orgán dodáva, že tieto výsluchy neboli vykonávané správcom

dane vykonávajúcim daňovú kontrolu podľa daňového poriadku a ako už odvolací orgán uvádzal, bol s
týmito skutočnosťami daňový subjekt oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a predložiť
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navyše tieto dôkazy boli doplnené o dôkazy a svedecké výpovede
vykonané priamo správcom dane vykonávajúcim daňovú kontrolu.V prípade námietok uvedených v bode 5. odvolací orgán uvádza, že sa správca dane riadne vysporiadal

sovšetkýmivyjadreniamidaňovéhosubjektuarozhodnutieodôvodnillogickýmzhodnotenímskutkového
stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a
procesné ustanovenia daňových predpisov. Rozhodnutie vydané správcom dane v dostatočnej miere
uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení rozhodnutia
sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými daňovým subjektom. Tiež po

hmotnoprávnej stránke správca dane vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení § 49 v nadväznosti § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Odvolací orgán tak nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými daňovým subjektom v odvolaniach, nakoľko
vydané a napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly

a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú
právne predpisy porušené daňovým subjektom, ktoré boli zhodnotené vo väzbe na kontrolné zistenia
a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Správca dane vzal pri rozhodovaní do úvahy aj
dôkazypredloženédaňovýmsubjektomavšakpoichvyhodnotenízistil,ženeodrážajúmateriálnupravdu
obchoduasúnespôsobiléprepriznaniedaňovýmsubjektomuplatnenéhonároku.Zrozhodnutiasprávcu

dane jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia.
Pri rozhodovaní správca dane vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania a
predložených daňovým subjektom a preto je jeho rozhodnutie plne v súlade so zákonom a nie v rozpore
tak ako uvádza daňový subjekt.

K námietkam daňového subjektu uvedených v bodoch 6., 7. a 8., v ktorých daňový subjekt uvádza,
že rozhodnutie nie je eurokomformné a správcom dane nebola preukázaná účasť daňového subjektu
na daňovom podvode, odvolací orgán opätovne uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia je evidentné,

že správca dane svoje závery nezaložil na takom právnom posúdení, podľa ktorých sa daňový subjekt
dopustil podvodného konania alebo vedel a mohol vedieť, že plnenia boli súčasťou podvodu zo strany
dodávateľa. Správca dane napadnuté rozhodnutie založil na takom právnom posúdení, že daňový
subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane stanovených v zákone o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom aplikoval na svoje rozhodnutia ustanovenia §

49 v nadväznosti na § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že toto založil na tom, že nebolo preukázané dodanie prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o.
deklarovaným na predložených faktúrach a daňový subjekt si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vo veci
splnenia podmienok pre odpočítanie dane. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o prípad, kedy by bolo
možné na danú vec aplikovať závery ESD týkajúce sa podvodného konania.

Závery správcu dane prijaté v napadnutom rozhodnutí sú aj v súlade s ustálenou judikatúrou, keď
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SRč.III.ÚS78/2011-17z23.02.2011,vyslovilzáver,žedôkaznébremenojenadaňovomsubjekte,ktorý

disponuje svojím právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet
DPH; preto, ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene
za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet

DPH uznaný ako oprávnený. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014. V danom prípade nebolo spornou skutočnosťou, že k vykonaniu prác
došlo, ale z daňového hľadiska bolo spornou a zároveň významnou skutočnosťou uznanie odpočítania
dane, či fakturované plnenia boli dodané práve deklarovaným dodávateľom. Táto skutočnosť bola v
rámci vykonávaného dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola daňovým subjektom relevantným

spôsobom odstránená.Správca dane tak postupoval v súlade splatnou judikatúrou, dôkaznú povinnosť si správca dane
splnil, keď preukázal, že práce dodané pre daňový subjekt nemohli byť dodané deklarovaným
dodávateľom BRASTRECH s.r.o. a ani ďalšími tvrdenými spoločnosťami. Daňový subjekt neuniesol

dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne.

K bodu 9. odvolací orgán uvádza, že správca dane vydal rozhodnutie, ktoré vychádzalo jednoznačne

zo stavu veci zisteného počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, pričom obsahovalo všetky
náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal so
všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu, pričom uviedol všetky úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodoval.

Navyše v tomto prípade daňový subjekt nešpecifikuje ani aké irelevantné informácie rozhodnutie
obsahuje, ktoré s výrokom nemali súvisieť a spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia.

Správca dane si zaobstaral dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, dostatočne zistil

skutočný stav, konal v súčinnosti s daňovým subjektom, rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými
zákonmi a inými právnymi predpismi, a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda rozhodnutie
správcu dane bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na zistenie sporných
skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, t.
j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konám vyšlo najavo. Záver, že
kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti splnenia zákonom o dani z

pridanej hodnoty stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, a preto nebolo možné uznať
sporné odpočítanie dane je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania. Na základe
uvedených skutočností tak odvolací orgán hodnotí námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní ako
neopodstatnené a to z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že práce vykonal práve deklarovaný
dodávateľ BRASTRECH s.r.o., neuniesol dôkazné bremeno a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa. Správca dane tak správne
založil svoje rozhodnutie na konštatovaní nepreukázania zákonných podmienok pre odpočítanie dane
z pridanej hodnoty.

Z uvedených dôvodov rozhodnutia správcu dane potvrdil.

III.

Včas podanými identickými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí
žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov žalobca vidí najmä v tom, že nezákonne bolo prenesené
dôkazné bremeno na žalobcu týkajúce sa preukázania tej skutočnosti, že sporné plnenia dodal práve
deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o. a to nad zákonom stanovenú mieru s prihliadajúc na konanie
žalobcu z pozície riadneho obchodníka.

Žalobca v konaní so správcom dane bol súčinný, doložil účtovnú a daňovú evidenciu, stavebný denník,
fotodokumentáciutýkajúcusadodávok,vysvetlilspôsob,akýmdošlokdodaniuslužiebaakoboliplneniavykonávané. Osobne poznal štatutárneho zástupcu dodávateľa BRASTRECH s.r.o. a tento aj potvrdil
reálnosť dodávok, predložil svoju účtovnú a daňovú evidenciu, v ktorej bol riadne obchod zaevidovaný
a daň priznaná. Máme za to, že žalobca vyčerpal dôkaznú povinnosť týkajúcu sa skutočnosti, že

plnenie dodal deklarovaný dodávateľ. Žalobcovi nie sú zrejmé žiadne iné dôkazy, ktorými by reálne
mohol disponovať a ktoré by boli spôsobilé preukázať tú skutočnosť, že mu plnenia dodal deklarovaný
dodávateľ.

Rozhodnutia a Rozhodnutia jemu predchádzajúce sú nezákonné a nie sú eurokomformné. V súvislosti
so splnením dôkaznej povinnosti žalobcu poukazujeme na rozsudok SD EÚ v spojených veciach
C-354/03, C- 355/03, C-484/03, konkrétne na body 51-53:

„Z toho vyplýva, že plnenie, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú same osobe poznačené podvodom vo
vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov, uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku

činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne
kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého
platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú
povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto
reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane,

ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť
ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné
plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel
alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Ako Súdny dvor viackrát pripomenul, právo
na odpočet upravené v článkoch 17 a nas. Šiestej smernice je pevnou súčasťou mechanizmu DPH

a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje sa bezprostredne na celkovú výšku daní zaťažujúcich
plnenia uskutočnené na vstupe (pozri najmä rozsudky zo 6.7.1995, BP Soupergaz C62I93 Zb., s.I- 1883,
bod 18 a Gabalfrisa a i. už citovaný, bod 43)".

Nie je spornou skutočnosťou reálnosť dodávok, ale spornou skutočnosťou je, že žalobca nepreukázal,

že fakturované plnenia boli dodané deklarovanou osobou dodávateľa - BRASTRECH s.r.o.

Daňový úrad Prešov (ďalej tiež „správca dane") podľa žalovaného „preukázal", že práca dodané pre
daňový subjekt nemohli byť dodané deklarovaným dodávateľom a ani ďalšími tvrdenými spoločnosťami,

t.j. jeho subdodávateľmi. Tvrdíme, že správca dane vôbec nepreukázal, že k práce nemohli byť dodané
spol. BRASTRECH a ani nepreukázal účasť alebo vedomosť žalobcu o prípadnom daňovom podvode
v reťazci jeho dodávateľov.

Žalovanývrozpores§49ods.1aods.2zákonač.222/2004Z.z.oDPH(ďalejlen"zákonoDPH")dospel
k záverom uvádzaným v Rozhodnutí a v Rozhodnutí jemu predchádzajúcom, keď žalobca postupoval
v súlade so zákonom a súčasne:

vznikla daňová povinnosť v deň dodania služby dodávateľom BRASTRECH s.r.o.

dodávateľ BRASTRECH s.r.o. túto daň riadne priznal, zaevidoval v evidencií DPH a zúčtoval,

zástupca BRASTRECH s.r.o. pri výsluchu ako svedok v daňovom konaní potvrdil, že dodávky realizoval
pre žalobcu,
žalobca prijaté služby od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. použil na uskutočnenie zdaniteľných obchodov

Nárok je uplatnený v súlade so zákonom, keď v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať
daň, ak je daň podľa písm. a) tohto ustanovenia voči nemu uplatnená iným platiteľom.

Žalovaný v odôvodnení výroku Rozhodnutia, popisuje rozsiahlo nesúvisiace skutočnosti s predmetom
sporu, resp. vôbec nie je zrejmé, ako popisované skutočnosti týkajúce sa dodávateľského reťazca
a operatívnych informácii podaných Kriminálnym úradom FR SR súvisia s konkrétnou dodávkou!Žalovaný teda nenáležité odôvodnil Rozhodnutia, keď je zrejmé, že odôvodnenie je nepresvedčivé, v
ňouuvádzanéskutočnostinesúvisiaskonkrétnouspornoudodávkouaneodôvodňujevýrokRozhodnutí.

Pre žalobcu sú Rozhodnutia a aj Rozhodnutia im predchádzajúce nezrozumiteľné a neodôvodňujú záver
a pochybnosti správcu dane a nie je možné určiť:

z akých konkrétnych dôkazov vychádzajú jeho pochybnosti, ktoré konkrétne zápisnice a výpovede ho

viedli k jeho záverom o pochybnosti daňovým subjektom predložených dôkazov,
a ako dospel k záveru, že dodávateľom stavebných prác nie je BRASTRECH s.r.o., keď ani správca
dane nespochybňuje, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH, túto
povinnosť riadne dodávateľ priznal, zaevidoval v daňovej evidencií a zástupca dodávateľa - p. F. túto
okolnosť potvrdila správcovi dane.

Žalovaný v Rozhodnutiach sa nezoberal zásadnou odvolacou námietkou a naviac ich odôvodnil úplne
inak, ako to je uvedené v Rozhodnutiach im predchádzajúcim, čím došlo reálne k zmene Rozhodnutí
a nie k ich potvrdeniu.

Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zrušenie Rozhodnutí žalovaného súdom podľa §191 ods.
1 písm. d) SSP, keď nezrozumiteľnosť výroku Rozhodnutí vyplýva z absencie a logických rozporov s
jeho odôvodnením!

SprávcadanevpôvodnomRozhodnutí,ktorébolopredmetomodvolaniažalobcu,svojzáverodôvodňuje
(inak ako FR SR) tým, že cit.:

„Kontrolovaný daňový subjekt si pri realizácii zdaniteľného obchodu mohol overiť, či spoločnosť
BRASTRECH s.r.o. má kapacity na vykonanie ním objednaných prác. Ak by (subjekt) postupoval v

zmysle svojich povinností, ktoré mu zo zákona vyplývajú, mohol a mal vedieť, že tieto práce budú musieť
byť vykonané subdodávateľský. To znamená, že si mohol a mal overiť, či jeho dodávateľ tiež postupoval
v zmysle tohto zákona, keďže ako platiteľ...“

„Samotné konanie tohto daňového subjektu (BRASTRECH s.r.o.) nebolo v súlade s konaním v dobrej

viere. O tejto skutočnosti svedčí aj deklarovaná fakturácia cez subdodávateľov v druhom rade....“

Vyššie uvedené závery správcu dane v Rozhodnutí sú svojvoľné a nezákonné, čo bolo podrobne
uvedené v odvolaní (viď príloha č. 3 žaloby), keď vôbec v celom rozsiahlom 41-stranovom Rozhodnutí

neuviedol:

aké ustanovenia a akého zákona ukladajú daňovému subjektu povinnosť overovať spôsobilosť
dodávateľa a akým spôsobom by mal túto podľa správcu dane „zákonnú povinnosť“ plniť! Má napr.
identifikovať jednotlivé osoby s povinnosťou uloženia ich osobných údajov, má vyžadovať predloženie

subdodávateľských zmlúv, pracovných zmlúv zamestnancov dodávateľa alebo subdodávateľa?!

aké ustanovenia zákonu daňovému subjektu túto povinnosť ukladajú? A aké ustanovenia zákona mu
to vôbec umožňujú vykonávať!

Žalovaný sa touto z pohľadu žalobcu zásadnou námietkou nezaoberal a svoje Rozhodnutia odôvodnil
inak a to nesplnením dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, keď pôvodne v Rozhodnutiach im
predchádzajúcich správca dane tvrdil, že žalobca:

mohol overiť, že dodávateľ nemôže dodať služby

a že mohol a mal vedieť, že jeho dodávateľ nekoná v dobrej viere a že dodávky bude realizovať
subdodávateľský,čím nielen že sa žalovaný nezaoberal touto námietkou, ale reálne Rozhodnutím zmenil Rozhodnutie
jemu predchádzajúce.

Žalovaný sa riadne nevysporiadal s ďalšou pre žalobcu zásadnou odvolacou námietkou v riadne
podanom odvolaní žalobcu.

Ide o námietku nezákonných dôkazov použitých v Rozhodnutiach daňového úradu získaných v rozpore

s §§ 25, 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, obchádzajúcich inštitút svedka a to vo vymenovaných
prípadoch svedeckých výpovedí a miestnych zisťovaní, keď žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal
tak, že popretie jeho práva klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a neumožnenie sa vyjadrovať
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, či doplneniu dokazovania (vypočutie
prokuristu a 11 osôb) je účelovým tvrdením žalobcu a žalovaný túto námietku ignoroval.

Jenepochybné,žedôkazy,oktorésaopierajúrozhodnutiadaňovýchorgánov,súnezákonnýmidôkazmi.

Žalovaný sa s touto žalobnou námietkou nevysporiadal, ani s námietkou o „prenose dôkaznej

povinnosti“, keď žalobca opakovane v odvolaní namietal, že prípadné nepriznanie nároku predpokladá,
že správca dane preukáže jeho účasť na prípadnom daňovom podvode v zmysle najmä záverov
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Boník EOOD a ďalšiu cit. Judikatúru SD EÚ a z toho
dôvodu, by bola dôkazná povinnosť naopak na strane správcu dane a nie na strane žalobcu.

Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou ohľadne konania daňového subjektu z jeho pozície „riadneho
obchodníka“ eurokomformne. Rozhodnutie je v rozpore so závermi Súdneho dvora, ktorý vo svojej
judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia
( due diligence ), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,

nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol.
(C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej

si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid Č. C-80/11 a C-142/11). Z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca overil všetky jemu dostupné skutočnosti
týkajúce sa jeho dodávateľa a konal ako riadny obchodník.

Rozhodnutia nie sú eurokomformné

Žalovaný je povinný postupovať a vykladať právne predpisy Slovenskej republiky v súlade s Ústavou
SR a v súlade s právom Európskej únie a Rozhodnutia boli prijaté v rozpore so Smernicou o DPH a
judikatúrou SD EÚ. Najmä v súvislosti so splnením dôkaznej povinnosti žalobcu poukazujeme na už
citovaný v bode 2.2. tejto žaloby rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C- 355/03, C-484/03,
konkrétne na body 51-53.

Súčasťou právneho základu po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva spoločenstva podľa
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.V. EÚ 2012/C 326/01) a výklad práva spoločenstva uvedenýv rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, ktorý je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu
rozhodovania vnútroštátnych orgánov v Slovenskej republike. Rozhodnutia nie sú eurokomformné,
ignorujú citovanú judikatúru SD EÚ týkajúcu sa tohto prípadu.

Žalobca viedol dostatočne podrobné účtovníctvo a evidenciu dane s cieľom umožniť uplatnenie DPH a
jej kontrolu daňovými orgánmi, čo aj v úzkej súčinnosti so zamestnancami správcu dane uskutočňoval
a predložil nielen faktúry od platiteľa dane, bezhotovostné platby záväzkov, ale aj ďalšie písomností

a doklady o reálnosti dodávok prijatých od deklarovaného dodávateľa (viď spis správcu dane) a z
jeho pozície podnikatela predložil všetky dostupné dôkazy, ktoré má k dispozícií. Pri realizácií dodávok
postupoval ako riadny obchodník.

Máme za to, že žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami § 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a

zákonným spôsobom uplatnil nárok na odpočítanie dane vo všetkých prípadoch, pri ktorých aj vznikla
daňová povinnosť v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná
judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Dokazovanie
vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte v zmysle § 24 daňového poriadku v spojení s §

49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.

Máme za to, že sme v celom rozsahu uniesli primáme dôkazné bremeno na strane daňového subjektu
a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo preukáže, nemôže byť

nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty neuznaný.

A v prípade, že správca dane chce preukazovať podvodné konanie v dodávateľskom reťazci, uplatňuje
sa prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane, ktorý na základe objektívnych

skutočností preukazuje účasť daňového subjektu na daňovom podvode a iba v tomto prípade môže
nepriznať uplatnený odpočet dane.

Subjekt vznik nároku na odpočet dane splnil tak z materiálnej ako aj z formálnej stránky a preukázal, že

faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami
a boli vyfakturované dodávateľom - platiteľom dane.

Žalobca v rámci daňového konania preukázal reálnu snahu o plnenie si svojich zmluvných povinností,

že je zodpovedným podnikateľom, a okrem ústneho aj písomného deklarovania predložil množstvo
jemu dostupných dôkazných prostriedkov. Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je
potrebné vykladať spolu s právom Európskej únie, Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym
právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na
zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality, so
zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti

so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe.V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej
ním na vstupe, vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu

k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do
štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora,napr. rozsudky

ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v
spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems
(C-484/03).

Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby

subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach
napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnym orgánom vrátane správcu dane
prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že
platiteľ dane sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak
dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane

a hospodárska činnosť.

Z administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnení Rozhodnutí je však zrejmé, že žalobca
sa nezúčastňoval podvodného konania a vykonal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne

požadovať, aby sa uistil, že nebude účastný na daňovom podvode.

Nepreukázanie účasti subjektu na prípadnom podvode.

Nepriznanie nároku na odpočítanie dane však predpokladá, že naopak správca dane preukáže
daňovému subjektu účasť na podvode, čo sa však nestalo. Touto námietkou sa žalovaný vôbec reálne
nezaoberal v Rozhodnutí.

Rozhodnutie nie je eurokomformné a je v rozpore s rozsudkom SD EU z 6.12.2012 vo veci C-285/11
Bonik EOOD, keď čl. 2,9,14,62,63,167,168 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o
spoločnom systéme DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje, aby sa zdaniteľnej osobe
zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru (v našom prípade služieb) z dôvodu, že so zreteľom

na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie
nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo,
že zdaniteľná osoba - žalobca vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na
odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v
rámci dodávateľského reťazca.

Rozhodnutie nie je eurokomformné aj v súvislosti so závermi rozsudku SD EU zo 6.9.2012 vo veci C-
324/11 P. D., že Smernica 2006/112/ES sa má vykladať tak, že:bráni daňovému orgánu zamietnuť právo na odpočítanie dane za služby, ktoré jej boli dodané, z dôvodu,
že vystaviteľ faktúry spojenej s týmito službami neprihlásil svojich zamestnancov, a bez toho, aby

daný orgán preukázal (t.j. dôkazná povinnosť je na strane správcu dane), že vzhľadom na objektívne
skutočnosti zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou podvodu zo
strany vystaviteľa faktúry alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca,

skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi pri dodávkach služieb a

vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť
k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou
podvodu.... a právo na odpočítanie dane nemôže byť zamietnuté z dôvodu tejto skutočnosti, keď boli
splnené materiálne a formálne podmienky.

Daňový subjekt v obchode konal z pozície riadneho obchodníka a splnil si dôkaznú povinnosť voči

žalobcovi v celom rozsahu v zmysle § 24 Daňového poriadku. Daňový subjekt preukázal zodpovedný
prístup, keď v reálnom čase uskutočňovania obchodu získaval priebežne dôkazy o tom, že obchod bol
uskutočnený!

Žiaden predpis neurčuje postup, aký mal daňový subjekt prijať, aké dôkazy si mal zabezpečiť pre
preukázanie reálnosti dodávok a preukázania pozície dodávateľa týchto prác a ani z okolnosti prípadu
nie je zrejmé, aké iné rozumné opatrenia mohol žalobca prijať.

Naopak zákonné ustanovenia všeobecne platných predpisov zamedzujú daňovému subjektu zisťovať a
archivovať, napr. osobné údaje zamestnancov dodávateľa, alebo subdodávateľa, sledovať ich činnosť,
zisťovať stav ich majetku (napr. vlastníctvo náradia a iných zariadení) a to naviac v subdodávateľskom
reťazci.

Sme toho názoru, že z pozície subjektu je dôkazná povinnosť nad bežnú a očakávanú mieru splnená
a preukázal hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane, keď tento v čase realizácie obchodov a
následne:

overil právne postavenie subjektu dodávateľa BRASTRECH s.r.o. a jeho právnu spôsobilosť,

osobne poznal a rokoval priebežne so zástupcom dodávateľa
overil postavenie platiteľa DPH,
priebežne požadoval dodávky stavebných prác a tieto reálne kontroloval a preberal,

priebeh stavebných prác dokumentoval priebežne fotodokumentáciou, t.j. nie je pochybnosť o reálnosti
dodávky,
daňová povinnosť vznikla dodávateľovi BRASTRECH s.r.o. v deň dodania služieb, tento ju aj riadne
priznal.
má k dispozícií faktúry za dodávky stavebných prác s náležitosťami v zmysle § 71 zákona o DPH,

záväzok vyplývajúci z faktúr v celom rozsahu riadne uhradil bezhotovostnými prevodmi finančných
prostriedkov na účet dodávateľa, o čom predložil písomné doklady,
následne prijaté zdaniteľné obchody riadne zaevidoval v evidencií DPH a zúčtoval v súlade so zákonom
o účtovníctve, o čom svedčí predložená správcovi dane evidencia DPH a účtovníctvo.

Dodávateľ BRASTRECH s.r.o. všetky dodávky nielen riadne zúčtoval, zaevidoval v daňovej evidencií
a priznal daňové povinnosti, ale naviac aj štatutárny zástupca dodávateľa vo výsluchu svedka a v
písomných dokumentoch potvrdil reálnosť obchodu, ako aj osobnú známosť osoby - daňového subjektu,
s ktorým obchodoval, uviedol aj miesto realizácie stavebných prác a osobu subdodávateľa.

Subdodávateľ všetky dodávky riadne zúčtoval, zaevidoval v daňovej evidencií, priznal daňové povinnosti
a zástupca subdodávateľa - p. B. potvrdil reálnosť obchodu, známosť miesta plnenia a uskutočnenie
dodávky tretími osobami vo vzťahu k nemu.Neexistuje žiadna právne relevantne definovaná povinnosť a spôsob, akým má byť zo strany daňového

subjektu preukazované, že reálna dodávka bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre!

Ak na formálnom doklade - faktúre je uvedený dodávateľ, od ktorého reálne dodávku odberateľa aj
prevzal realizované služby. Tieto služby sú preukazované aj inými dôkazmi:

foto dokumentácia,

stavebný denník,
reálne objekty, ktorých sa služby týkali,
reálna činnosť daňového subjektu vyžadujúca tieto služby,

čo preukazuje nielen ich reálnosť, ale aj ekonomické opodstatnenie prijatých zdaniteľných obchodov,
ktoré súvisia s uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu.

Keďže neexistuje zákonným spôsobom definovaná povinnosť a spôsob preukazovania, že daný
dodávateľ deklarovaný na faktúre je skutočným dodávateľom prijatých zdaniteľných obchodov, máme

za to, že správca dane má preskúmať a vziať do úvahy, že daňový subjekt postupoval so starostlivosťou
riadneho obchodníka vykonal všetky bežne jemu dostupné úkony:

na identifikáciu dodávateľa,

na overenie jeho spôsobilosti na uskutočnenie dodávok,
osobne sa osoby konateľov dodávateľa a odberateľa poznali,
dodávky služieb boli riadne preberané po kontrole ich poskytnutého rozsahu a kvality,
riadne overoval všetky formálne doklady vystavené dodávateľom BRASTRECH s.r.o.
platby za poskytnuté služby hradil bezhotovostnými prevodmi finančných prostriedkov na bankový účet

dodávateľa.

Daňový subjekt reálne viacej možností na overenie dodávateľa nemá a správca dane ani sám nevie
konkrétne uviesť, aký iný dôkaz, alebo postup mal daňový subjekt uplatniť na overenie dodávateľa a
uskutočnenia dodávok.

Ako príklad uvádzame, že ak si akýkoľvek subjekt vrátane Finančného riaditeľstva SR alebo iného
subjektu štátnej alebo verejnej správy:

objedná službu čistenia okien u dodávateľa, ktorý prezentuje, že danú službu poskytuje

a následne táto služba je poskytnutá tak, že fyzické osoby prídu na miesto samé a vyčistia okná,
subjekt obdrží faktúru a cenu za službu uhradí subjektu, u ktorého službu objednal,

nemá žiadne reálne možnosti na overenie, či v skutočnosti službu dodal zamestnanec dodávateľa
alebo iné fyzické osoby v subdodávateľskom obchodnom reťazci. A samozrejme, nemá žiadne zákonné
možnosti na identifikáciu fyzických osôb.

Opakujeme, že neexistuje žiadne zákonom určená a definovaný spôsob preukazovania, že dodávateľ

uvedený na faktúre je osobou totožnou s osobou, ktorá danú dodávku uskutočnila! Veď samotná faktúra
a iné obchodné dokumenty a zmluvy s uvedením mena účastníka obchodno-záväzkového vzťahu sami
osebe preukazujú osobu dodávateľa!

Osoba dodávateľa, ktorý je právnickou osobu, ktorá:

vystupuje ako podnikateľ definovaný podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka,a podľa § 3a Obchodného zákonníka každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a
objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“)
uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné

číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov
uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu.

Daňový subjekt overil a riadne identifikoval osobu dodávateľa BRASTRECH, s.r.o. uvedenú na sporných
faktúrach deklarujúcich dodávky a tento dodávateľ je riadnym podnikateľom preukazujúcim sa v súlade

s ustanoveniami § 2 a 3a Obchodného zákonníka.

Daňový subjekt overil konanie a identifikoval aj štatutárneho zástupcu, ktorý v zmysle § 13 ods. 1
Obchodného zákonníka koná v mene právnickej osoby - dodávateľa BRASTRECH, s.r.o.

Ak teda daňový subjekt konal z pozície riadneho obchodníka, preukázal formálne a hmotnoprávne
podmienky na uplatnenie odpočítania dane, nie je možné zákonným a eurokomformným spôsobom mu
uprieť toto subjektívne právo bez preukázania, že je účastný podvodu alebo mal alebo mohol vedieť
o podvode!

Vzhľadom na vyššie uvedené máme zo to, že záver správcu dane je nezákonný, porušujúci Ústavou SR
chránené práva daňového subjektu! Správca dane uprednostňuje obhajobu fiškálnych záujmov štátu na
úkor subjektívnych práv daňového subjektu.

Máme za to, že ak žalovaný a správca dane trvajú na svojom závere o nepriznaní odpočítania dane,
sú povinní postupovať eurokomformným spôsobom a aj v súlade s právnym názorom uvedeným v
rozhodnutí NS SR sp.zn. 1 Sžf/31/2016, ktoré v nadväznosti na judikatúru SD EÚ základnú povinnosť

správcu dane pre odopretie subjektívneho práva formulovalo tak, že správca dane má dokázať
kumulatívne:

že vznikol daňový únik,

že daňový únik je výsledkom podvodného konania,
že zdaniteľné obchody subjektu boli s týmto konaním spojené,
a že subjekt o tom vedel alebo mohol a mal vedieť.

Z ustálenej vnútroštátnej judikatúry a Súdneho dvora EÚ vyplýva, že daňovník preukazuje len

skutočnosti, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty . Nie je teda
povinný ex ante preukazovať, že určitá transakcia nie je poznačená podvodom alebo zneužitím.

Je to správca dane, ktorý preukazuje, že podmienky na uplatnenie postupu a výkladových princípov

platných pre podvod alebo zneužitie práva sú splnené.

Existenciu podvodu zásadne preukazuje správca dane a z judikatúry SD EÚ (najmä spojené véci
C-439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling, tiež Mahagében a Dávid C-80/11 a c-142/11, Bonik

C-285/11 ...) vyplýva, že vo vzťahu k daňovníkovi uplatňujúcemu subjektívne právo je nutné preukázať
buď jeho bezprostrednú účasť na podvode, resp. že vedel o tom, že transakcia, ktorej sa účastní, je
poznačená podvodom, resp. že to vedieť mal a mohol.

Daňový subjekt splnil dôkaznú povinnosť prioritne jemu určenú v rozsahu jemu dostupných dôkazov
a preukázal ekonomickú podstatu prijatých zdaniteľných obchodov a v súvislosti s ich realizáciou
postupoval riadne z pozície starostlivého obchodníka a v súlade s ustanoveniami zákona o DPH muvznikla právo na odpočítanie dane, ktoré mu nemôže zákonným spôsobom správca dane uprieť, bez
preukázania kumulatívne uvedených podmienok pre nepriznanie odpočítania dane!

Rozhodnutia sú v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti práva.

V rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a následne s jej čl. 1 ods. 1 ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou

Súdneho dvora EU, podľa ktorej požiadavka právnej istoty vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné,
presné a predvídateľné pre jednotlivcov a podniky.

Rozhodnutia sú tiež v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ktorá vylučuje, aby daňový subjekt, ktorý v
súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami má DPH na vstupe, nemohol uplatniť právo na jej odpočet z

dôvodu, že podľa názoru správcu dane sú „pochybnosti“ o reálnosti predmetnej dodávky uskutočnenej
vystaviteľom faktúry - dodávateľom, ktorý priznal daňovú povinnosť na DPH z reálne uskutočneného
zdaniteľného obchodu (viď jeho kontrolný výkaz k DPH) a SKRM s.r.o. splnila všetky vecné aj formálne
povinnostinauplatnenienárokuvzmyslezákonaoDPH,beztoho,abybolapreukázanáúčasťdaňového
subjektu na prípadnom daňovom podvode.

Subjekt nemohol v žiadnom prípade predvídať nepriznanie uplatneného nároku z dôvodu porušenia
povinností tretích osôb.

Rozhodnutia a Rozhodnutia im predchádzajúce sú nezákonné, vychádzajúce z nezákonných dôkazov.

Správca dane svojvoľným výkladom právne nesprávne posúdil skutkový stav, keď bez nových
skutočností, ktoré by mohli zmeniť skutkový stav, tento nesprávne právne vyhodnotil a naviac nevzal
do úvahy, resp. im pripísal menšiu váhu v prípade dôkazov v prospech žalobcu (najmä predložené
doklady, fotodokumentáciu, stavebný denník a výpovede svedkov - p. F. a p. B.), ktoré vo vyrubovacích
konaniach získal a sú súčasťou administratívneho spisu, hoci z vlastného podnetu, avšak preukazujúce

uskutočnenie dodávky a splnenie zákonných povinností subjektu v zmysle zákona o DPH.

Je v rozpore s ustanovením §§ 3 ods. 1 a ods. 3, ods. 6, § 24 Daňového poriadku, keď správca dane
neberie do úvahy dôkazy v prospech daňového subjektu , neberie do úvahy skutočný obsah právnych

úkonov a iných skutočností rozhodujúcich pre zistenia oprávnenosti uplatneného nároku subjektu a to
najmä:

Žalovaný nevzal do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, resp. ignoroval a nesprávne vyhodnotil
dôkazy, keď tvrdí, že k dodaniu stavebných prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o. nedošlo tak, ako je

uvedené na predložených faktúrach. Dôkazom je nielen fotodokumentácia a stavebný denník priebehu
stavebných prác, ale najmä samotná nespochybniteľná existencia stavby!

V odôvodnení Rozhodnutia uvádzané dôkazy - zápisnice o podaní vysvetlenia vykonané naviac formou
nahliadnutia do spisu tretej osoby - subdodávateľa v rámci daňového konania týkajúcich sa iných

osôb, sú nezákonné. Vôbec nejde o dôkazy získané v rámci daňovej kontroly vykonávanej v daňovom
subjekte, čím došlo k porušeniu ustanovení § 25 ods. 4 Daňového poriadku, obchádzajúce inštitút
výpovede svedka v daňovom konaní týkajúcom sa práv a povinnosti daňového subjektu - A. B..

Rozhodnutia, ktoré sa opierajú výlučne o tieto nezákonné dôkazy, sú nezákonnými rozhodnutiami !Žalovaný vyhodnotil informácie z nahliadnutí do spisov z iných daňových konaní voči iným daňovým
subjektom naviac aj iným miestne príslušným správcom dane a použil v Rozhodnutí tieto informácie
ako dôkazy, čo je v rozpore s § 45 Daňového poriadku. Týmto spôsobom daňový subjekt v priebehu

daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie bol ukrátený na svojich právach definovaných týmto
ustanovením Daňového poriadku tak, že najmä:

nemohol klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, čo je v rozpore s § 45 ods. 1 písm. e) Daňového
poriadku, čo sa týka prípadov „podaní vysvetlení KÚ FS“ a vypočutia svedkov v iných daňových

konaniach týkajúcich sa iných daňových subjektov,

nemohol sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia
alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim, čo je v rozpore s § 45 ods. 1 písm.
f) Daňového poriadku.

Nižšie uvedené dôkazy považujeme za dôkazy získané v rozpore so zákonom, obchádzajúce inštitút
výpovede svedka, čo je v rozpore s § 25 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a na tieto nie je
možné zákonne vo vyrubovacom konaní prihliadať !

V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak dokazovanie nie je možné zameniť na svojvôľu
daňových orgánov, dokonca obchádzajúce zákonom chránené práva subjektu a tvrdiť, že:

vypočutie svedka v inom konaní u iného daňového subjektu nahrádza vypočutie svedka v konkrétnom
konaní v prípade p. B.!

alebo tvrdiť, že nejde o výsluch svedka, ale o miestne zisťovanie, hoci skutočným obsahom zápisnice

je vypočutie svedka!
alebo prípad použitia „operatívnych“ informácií a výsluchov osôb zamestnancami Kriminálneho úradu
Finančnej správy SR bez toho, aby tieto osoby boli riadne vypočuté ako svedkovia v súlade s
ustanoveniami Daňového poriadku!

Takýto spôsob dokazovania je v rozpore s Daňovým poriadkom a je svojvôľou daňových orgánov, ktoré
musia konať výlučne v rámci ich zákonných oprávnení a nie inak.

Ide o nasledovné dôkazy uvedené výslovne v časti "Použité dôkazy“ Rozhodnutia Daňového úradu

Prešov získané správcom dane nezákonným spôsobom: úradný záznam č. 100720499/2017 zo dňa
27.04.2017 o nahliadnutí do spisu BRASTRECH s.r.o.:

zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20408964/2015 zo dňa 23.06.2015 G. F.

zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20382311/2015 zo dňa 17.06.2015 - J. B. ml.
úradný záznam č. 100721927/2017 zo dňa 27.4.2017 o nahliadnutí do spisu BRASTRECH s.r.o. :
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20617697/2015 zo dňa 04.08.2015 J. M.

úradný záznam č. 100721102/2017 zo dňa 27.04.2017 o nahliadnutí do spisu BRASTRECH s.r.o.:
zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka č. 103512774/2016 zo dňa 15.07.2015 J. M.

zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka č. 103915136/2016 zo dňa 14.09.2016 I. I.,
ďalej dôkazy získané v rozpore s § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku:

úradný záznam z miestneho zisťovania č. 20228177/2015 zo dňa 14.05.2015, viď úradný záznam č.
100720499/2017 zo dňa 29.03.2017 o nahliadnutí do spisu.Ďalej dôkazy, ktoré nevykonal vôbec miestne príslušný správca dane v súlade s ustanoveniami
Daňového poriadku, ale ide o bližšie nešpecifikované „operatívne informácie“ z Kriminálneho úradu
Finančnej správy zaevidované pod č. 1594816/2016, č. 253666/2017 odvolávajúce sa na:

Zápisnicu o podaní vysvetlenia č. 66954/2016 zo dňa 22.01.2016 s J. M.,

úradný záznam o telefonickom rozhovore č. 1562065/2015 zo dňa 19.10.2015 s M. K.,
operatívne zistenia zo dňa 16.3.2017 o odôvodnenom podozrení zo spáchania trestného činu falšovania

verejnej listiny.

Z charakteru týchto „záznamov, zápisníc“ je zrejmé, že ide o výpovede fyzických osôb, ktoré majú
charakter výpovede svedkov a môžu byť použité ako dôkaz výlučne ak sú získané v súlade s
ustanoveniami Daňového poriadku, t.j. musí ísť o výsluch svedka v súlade s § 25 Daňového poriadku.

Naviac o charaktere „operatívneho zistenia“ nie je ani potrebné ďalej podrobnejšie uvádzať, pretože
nejde nielen o zákonný dôkaz, ale toto „zistenie“ nie je žiadnym dôkazom, pretože ide iba o neoverenú
informáciu žiadnym spôsobom neoverenú.

Postavenie Kriminálneho úradu Finančnej správy vyplýva z § 5 zákona č. 333/2011 Z,z. o orgánoch
štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva a v zmysle § 4 ods. 1 Daňového poriadku je správcom
dane výlučne daňový úrad, colný úrad a obec, t.j. Kriminálny úrad Finančnej správy nie je správcom
dane. V zmysle § 24 ods. 2 správca dane vedie dokazovanie, t.j. daňový úrad.

Výpovede svedkov pred inými orgánmi štátnej správy sa nemôžu použiť ako dôkaz v daňovom konaní,
pretože by dochádzalo k porušeniu práv daňového subjektu ustanovených Daňovým poriadkom.

Ďalej ide o nasledujúce dôkazy získané v rozpore s Daňovým poriadkom:

Protokol z daňovej kontroly č. 100069992/2017 zo dňa 16.01.2017 - viď úradný záznam č.
100721102/2017 zo dňa 27.04.2017 o nahliadnutí do spisu,

Protokol z daňovej kontroly č. 102662442/2016 zo dňa 03.03.2016 - viď úradný záznam č.
100720499/2017 zo dňa 27.04.2017 o nahliadnutí do spisu,
Rozhodnutia o vyrubení dane - viď úradný záznam č. 100720499/2017 zo dňa 27.04.2017.

Týmto spôsobom došlo ku kráteniu práva daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho
vyjadrenia k nim, čo je v rozpore s § 45 ods. 1 písm. ť) Daňového poriadku.

Naviac protokoly uvádzané ako dôkazy sú podkladom na rozhodovanie vo vyrubovacom konaní
týkajúcom sa iných daňových subjektov a nie vyrubovacieho konania týkajúceho sa daňového subjektu.
Sú spracované tým istým správcom dane voči iným daňovým subjektom a z toho dôvodu nemôžu byť
ani objektívnym dôkazom v tomto konaní! Tak isto ani neprávoplatné rozhodnutie o vyrubení dane iného
daňovému subjektu nie je objektívnym dôkazom vo vyrubovacom konaní subjektu Polaček!

Dôkazné bremeno právneho hodnotenia z ustáleného skutkového stavu absentuje.

Máme za to, že dôkazná povinnosť zo strany subjektu bola splnená a Rozhodnutia nie sú riadne
odôvodnené. Absentuje právne odôvodnenie výroku.V Rozhodnutiach po vylúčení nezákonných dôkazov zostávajú iba domnienky a súčasne je zrejmé, že
Rozhodnutianevychádzazustálenéhoskutkovéhostavuaopierajúsaibaotvrdenie,žežalobcanesplnil
dôkaznú povinnosť vo vzťahu k prijatým dodávkam, pričom pravdou je, že dôkaznú povinnosť si nesplnili

dodávateľ a jeho subdodávatelia. Dokazovanie sa však má týkať zistenia a ustálenia skutkového stavu
a až z ustáleného skutkového stavu je možné alebo nemožné dôjsť k právnemu záveru o nepriznaní
odpočítania dane.

Použitie "dôkazov“ charakteru operatívnej informácie KÚ FS o podozrení, protokolov z daňových kontrol
iných daňových subjektov, rozhodnutí o výrubení dane inému subjektu nie sú žiadnym objektívnym
dôkazom a z nich nie je možné ani ustáliť skutkový stav v dokazovaní vo vzťahu ku daňovému subjektu !

Dávame do pozornosti, že neexistuje žiadne personálne, majetkové alebo iné prepojenie medzi osobou

A. B. a osobami dodávateľa a jeho subdodávateľov. Z toho je zrejmé, že nemohol a ani nemusel vedieť,
že sa môže podieľať na obchodoch podozrivých s možným daňovým únikom uskutočňovaných medzi
dodávateľom služieb a jeho subdodávateľmi.

Dodávateľ BRASTRECH s.r.o v čase realizácie dodávok tovaru:

bol existujúcim platiteľom dane,

nebol vedený v zoznamoch neplatičov a teda nebol rizikovou osobou, na ktoré dodávky od týchto osôb

by sa mohol vzťahovať postup podľa § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH - ručenie za daň,
nebol zverejnený v zozname osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie platiteľa dane v
zmysle § 69 ods. 15 zákona zákon o DPH,
vystupoval ako riadny obchodník a postupovali tak, že jeho postup žiadnym spôsobom nevybočoval z
rámca obvyklých obchodno-záväzkových vzťahov.

Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov (viď rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Sžf/61/2011) nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami, ale táto podlieha zákonom
stanovenému postupu, keď je povinný hodnotiť dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie

relevantných zákonných ustanovení, čo v tomto prípade žalobou napadnutého Rozhodnutia absentuje.

Žalovaný sa v Rozhodnutí vôbec nezaoberal touto námietkou, keď v Rozhodnutí jemu predchadzajúcom
správca dane reálne nevyhodnotil dôkazy, pričom doslovná citácia obsahu zápisníc a vyjadrení nie je

praktickým uplatnením zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Výrok Rozhodnutia Daňového úradu Prešov je odôvodnený svojvoľne, bez uvedenie zákonného
ustanovenia, iba konštatáciou, že : „Kontrolovaný daňový subjekt si pri realizácii zdaniteľného obchodu

mohol overiť, či spoločnosť BRASTRECH s.r.o. má kapacity na vykonanie ním objednaných prác....“
teda bez uvedenia konkrétnych porušení povinností kontrolovaným subjektom jemu priamo uložených
zákonom. Výrok Rozhodnutia Daňového úradu Prešov nie je riadne odôvodnený, je zmätočný a táto
skutočnosť sama osebe spôsobuje aj nepreskúmateľnosť Rozhodnutia žalovaného.

Odôvodnenie rozhodnutia je jednou z podstatných náležitostí rozhodnutia. Jeho funkciou je presvedčiť
účastníka o správnosti a zákonnosti postupu správcu dane.

Ak v samotnom odôvodnení rozhodnutia absentuje vlastné právne odôvodnenie vyslovených záverov,
čo je z odôvodnenia Rozhodnutia zrejmé, a odôvodnenie výroku správcu je založené iba na opise
skutkového stavu a citovaní jednotlivých zákonných ustanovení, pričom vznesenými námietkami sažalovaný vysporiadal tak, že tieto zopakoval a uviedol, že nie sú dôvodné, je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné (viď tiež uznesenie NS SR sp.zn. 8 Sžf/73/2014 z 23.6.2016).

Vzhľadom na žalobné body máme za to, že Rozhodnutia ako aj Rozhodnutia im predchádzajúce
neobsahujú citáciu žiadnych konkrétnych zákonných ustanovení porušených žalobcom s ich logickým
odôvodnením na nepriznaný nárok na odpočítanie dane a sú teda:

nezákonné, opierajúce sa o nezákonné dôkazy, pričom je nepostačujúce vymenovať dôkazy, ktoré sú
podkladom rozhodnutia a absentuje ich posúdenie z hľadiska ich obsahu so záverom správneho orgánu
a tiež z hľadiska, či boli získané v súlade so zákonom,

nezákonným spôsobom „prenesenia“ dôkaznej povinnosti nad rámec zákona na žalobcu, hoci v tomto
prípade nepriznania nároku na odpočítanie dane je dôkazná povinnosť na strane žalovaného, resp.

správcu dane,
nepreskúmateľné z dôvodu nenáležitého a nelogického odôvodnenia, sú neurčité a nezrozumiteľné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci,
vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom, naviac vychádzajúce
z administratívnych spisov týkajúcich sa iných konaní voči iným subjektom.

Tým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení (Daňového poriadku) o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných Rozhodnutí a Rozhodnutí im predchádzajúcich
popretím zákonom chránených práv žalobcu.

Žalobca o nariadenie pojednávania nežiadal.

IV.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám k žalobným námietkam v bodoch 4. až 13. žaloby uvádza,
že v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa

BRASTRECH s.r.o. správca dane preveroval nárok uplatnený daňovým subjektom v podanom daňovom
priznaní na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie, či došlo k dodaniu služieb - prác
tak ako deklaroval predloženými faktúrami žalobca a či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane a
to v súlade s ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Ako vyplýva z dokazovania, žalobcom
nebolo preukázané, že práce boli dodané dodávateľom deklarovaným na predložených dodávateľských

faktúrach.

Deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o. nepreukázal dodanie prác pre žalobcu, konateľ o činnosti
spoločnosti a splnomocnená zástupkyňa sa na vykonaní prác ani nepodieľala, pričom len uvádzala,

že mali byť dodané subdodávateľom, ktorého pritom ani správne neoznačila (najskôr uvádzala Pre-
Show, s.r.o. a neskôr PreShov H+R, s.r.o.). Ani tieto skutočnosti však dokazovaním správcu dane neboli
potvrdené a ani účasť spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a ďalšej spoločnosti MPV Consult, s.r.o. nebola
na dodaní a realizácii prác preukázaná. Ani jedna z týchto spoločností a to vrátane priameho dodávateľa
BRASTRECH s.r.o. nepreukázala žiadnym dôkazom, že sa na výkone prác podieľala. Samotný žalobca

dôkazy o vykonaní prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o. alebo ďalšími spoločnosťami nepredložil.
Takýmito dôkazmi neboli faktúry, dodacie listy, objednávky, rozpisy prác a ani fotodokumentácia, pretože
žiadnym spôsobom nepreukazujú, že sa tieto spoločnosti vrátane priameho dodávateľa skutočne
podieľali na realizácii prác.

Žalovaný uvádza, že podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane.
Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 2 zákona odani z pridanej hodnoty). Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie
dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zákona
o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom

v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých
platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť
bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Zo zistených skutočností tak vyplynulo, že boli vystavené
len odberateľské faktúry pre žalobcu, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti,
nakoľko nebolo preukázané, že práce vykonal a realizoval deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o.

uvádzaný na faktúrach a tým nevzniklo žalobcovi ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Samotnévystaveniefaktúryajejuvedeniedozáznamovvzmyslezákonaodanizpridanejhodnotyalebo
účtovníctva ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry
ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom,
ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51
ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké

plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Faktúra
je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené
údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním
prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o dani z pridanej hodnoty je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, už
nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie služby, na základe ktorého vznikla daňová
povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je
platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe alebo tovare vznikla daňová
povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej stránke. Nestačí len

formálne deklarovať dodanie služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná
faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil služby, pri ktorých
vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z
pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých
faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane,

nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia
mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch -
v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol
deklarovaný dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a
odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého

uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať.

Je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o dani z pridanej
hodnoty. Žalovaný uvádza, že správca dane vykonal úkony a činnosti zamerané na správne zistenie

dane. Správca dane nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených
žalobcom, ale vykonal dokazovanie v zmysle daňového poriadku a hľadal dôkazy preukazujúce tvrdenia
žalobcu o dodaní prác deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o. Dokazovaním správcu dane u
dodávateľa BRASTRECH s.r.o. nebolo preukázané dodanie prác. Tieto skutočnosti, neboli preukázané
ani samotným žalobcom a tieto skutočnosti tak zostali len v rovine tvrdení. Žalovaný v napadnutom

rozhodnutí žalobcovi jednoznačne uviedol, že nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie
prác deklarovaným dodávateľom. Aj napriek tomu, že takéto dôkazy správca dane požadoval, žalobca
nepredložil. Aj tieto skutočnosti boli žalovaným v napadnutom rozhodnutí uvedené a vyhodnotené v
súlade so základnými zásadami správy daní, z čoho vyplýva, že ani nedostatky dodávateľa neboli
pripisované na ťarchu žalobcu.

Žalovaný uvádza, že účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov,
ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky
kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že

k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo deklarovaným dodávateľom. Povinnosť daňového
subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.Žalovaný uvádza, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane nestačí, ak na zdaniteľné
plnenie, ktorého existenciu správca dane a žalovaný nepopierajú, bola vyhotovená dodávateľská faktúra
obsahujúca zákonom stanovené náležitosti. Preto, aby žalobcovi ako odberateľovi deklarovaného

zdaniteľného plnenia vzniklo právo na odpočítanie, musí byť nesporne preukázané, že preverované
zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý je na faktúrach ako dodávateľ
označený. Vznik práva na odpočítanie dane žalobcovi ako daňovému subjektu nevzniká preto, že daň
z pridanej hodnoty bola v účtovných záznamoch deklarovaným dodávateľom uvedená (prípadne ním aj
odvedená do štátneho rozpočtu), ale právo na odpočítanie dane mu vzniká len vtedy, ak deklarované

zdaniteľné plnenie je reálne dodané označeným dodávateľom. To znamená, že na preukázanie
oprávnenosti nároku na odpočítanie dane nepostačuje, ak dodanie deklarovaného zdaniteľného plnenia
nebolo sporné, pretože nesporne preukázaná musí byť aj tá skutočnosť, že deklarované zdaniteľné
plnenie dodal na faktúrach označený dodávateľ. Ak je táto skutočnosť spochybnená, tak ako v danom
prípade, nemôže žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane, pretože bez akýchkoľvek pochybností
nepreukázal, že splnil všetky formálne a materiálne podmienky pre priznanie odpočítania dane. V

predmetnej veci bola spochybnená práve tá skutočnosť, že na preverovaných faktúrach deklarované
plnenie dodal dodávateľ, ktorý bol na faktúrach ako dodávateľ označený. Splnenie podmienok na
uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré v zmysle§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“) preukazuje ten daňovník (žalobca), ktorý si odpočítanie dane uplatňuje nespočíva

len vo formálnej deklarácii ich splnenia, a to predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto
doklady musia mať povahu faktu. To znamená, že všetky v nich deklarované skutočnosti musia mať
reálnyzákladamusiabyťakoprávnaskutočnosťajpreukázané.Ztohovyplýva,žeakjevpreverovaných
faktúrach deklarované, že zdaniteľné plnenie žalobcovi poskytla spoločnosť BRASTRECH s.r.o., musí
byť táto skutočnosť fakticky preukázaná takými dôkazmi, z ktorých skutočné dodanie deklarovaných

zdaniteľných plnení od BRASTRECH s.r.o. žalobcovi vyplynie. Zo znenia § 24 daňového poriadku
nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a síce, že
predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých predloženie je predpísané zákonom
je jeho dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ si žalobca uplatňuje odpočítanie dane, musí mať vždy
k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli reálne splnené a právo na odpočítanie dane

mu vzniklo. Žalobca svoje právo na odpočítanie dane preukazoval faktúrami, objednávkami, dodacími
listami, rozpismi prác, fotodokumentáciou, ktoré správca dane aj žalovaný v súlade s ich obsahom
vyhodnotili tak, že skutočné dodanie deklarovaného plnenia žalobcovi spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.
z nich nevyplynulo.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správcu dane vyplýva, že správca dane
vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 daňového poriadku, dokazovanie viedol čo
najúplnejšie (preveroval dodanie prác na strane dodávateľa, vykonal vypočutie svedkov, umožnil
samotnému žalobcovi predloženie dôkazov o dodaní prác deklarovaným dodávateľom). Žalovaný

uvádza, že správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného
prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené
doklady k daňovému priznaniu a podaným vysvetlením žalobcu. Neznamená to však, že správca dane
má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech žalobcu ako daňového
subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, pričom takto

postupoval i správca dane v danej veci. Správca dane mal pre prijaté závery dostatočne zistený skutkový
stav vyhodnotený v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, zákona o dani z pridanej hodnoty ako aj
v súlade s ustálenou judikatúrou. Správca dane pre prijatie záverov vykonal dostatočné dokazovanie, na
základe ktorého nebolo preukázané, že k dodaniu prác došlo deklarovaným dodávateľom BRASTRECH
s.r.o., na základe čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane si dôkaznú

povinnosť splnil a ťažisko dôkazného bremena je na žalobcovi ako daňovom subjekte. Vzhľadom na
to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov,
nevychádzallenzdokladov,ktorépredložilžalobcakvýkonudaňovejkontroly,alevykonalktomutoúčelu
dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
súvislosti, pričom práve žalobca nepreukázal, že k dodaniu prác došlo deklarovaným dodávateľom, a to

aj napriek tomu, že mu to správca dane v priebehu daňovej kontroly umožnil a vyzýval ho na predloženie
dôkazov. V súvislosti s uvedeným tak správca dane postupoval aj v prípade dôkazov, ktoré mu boli
poskytnuté Kriminálnym úradom finančnej správy resp. ktoré správca dane získal v rámci ďalšieho
dokazovania a ktoré správca dane použil v súlade s uvedeným ustanovením § 24 daňového poriadku.Navyše ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane dôkazy poskytnuté
Kriminálnym úradom finančnej správy neboli jedinými dôkazmi, ktoré správca dane a žalovaný použili
pre prijatie záverov v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane v súlade s ustanovením § 24 daňového

poriadku vykonal aj ďalšie dokazovanie, ktoré správca dane vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, pričom ani základe tohto dokazovania nebolo preukázané dodanie prác deklarovaným
dodávateľom. So všetkými skutočnosťami bol žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania oboznámený, bolo mu umožnené aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o dodaní prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o.

K bodom 14. až 18. žalovaný uvádza, že sú pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov postupovali
správca dane aj žalovaný eurokonformným spôsobom, čo vyplýva zo samotnej skutočnosti, že
Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, v rámci ktorej platí spoločný systém pri
uplatňovaní dane z pridanej hodnoty vyplývajúci zo Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V zmysle § 86 zákona o dani z pridanej hodnoty sa
týmto zákonom preberá aj citovaná smernica (viď bod 7 prílohy č. 6). Z uvedeného vyplýva, že správca
dane a žalovaný pri aplikácii a výklade vnútroštátnych predpisov zohľadňujú články smernice, zároveň
aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré vykladajú jednotlivé články. Výkladom článkov smernice
prostredníctvom rozsudkov Súdneho dvora EÚ sa musia riadiť všetky členské štáty a ich orgány.

Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú bezpochyby právne záväzným výkladom smernice a sú prameňom
práva na území všetkých členských štátov Európskej únie.

Správca dane aj žalovaný ustanovenia § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o dani z pridanej hodnoty vyložili v súlade s ich obsahom, zmyslom a účelom a v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23. júna 2010 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia
ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s ustanoveniami § 49 a §
51 zákona o dani z pridanej hodnoty) vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne

je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane (je iniciátorom
odpočítania dane) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočetdaneuznanýakooprávnený“.Tvrdeniežalobcu,žepodľajudikatúryEurópskehosúdnehodvora
mu nemôže byť zamietnuté právo na odpočet dane z dôvodu podvodného konania osoby uvedenej
na faktúre (BRASTRECH s.r.o.), ak mu nebolo správcom dane a žalovaným preukázané, že sa sám
dopustil nezákonného konania, prípadne, že o ňom vedel alebo musel vedieť nezodpovedalo obsahu

rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane.

V prípade bodov 19. až 29. žalovaný uvádza, že ani nedostatky resp. nesplnenie povinností dodávateľa
BRASTRECH s.r.o. neboli pripisované na ujmu žalobcu. K rozširovaniu dôkazného bremena na žalobcu

ako daňový subjekt resp., že nemožno na neho vyvodzovať dôkazné bremeno na okolnosti jeho
dodávateľa, žalovaný uvádza že daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt
(žalobcu) a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Primárne má
daňový subjekt preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať

podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku,
správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. V súlade s ustanovením

§ 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno
aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu
a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné presprávneurčeniedane.Dokazovanieurčitýchskutočnostítvrdenýchdaňovýmsubjektomaichvyvracanie
správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností pre správne zistenie daňovej
povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane a spisového materiálu vyplýva, že správca
dane preveroval tvrdenia žalobcu o dodaní prác deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o. Aby
mohlibyťskutočnostiuvedenévpredloženýchdokladochakceptovanézostranysprávcudanemuseliby

spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti.
Žalobcaakodaňovýsubjektuplatňujúcisiodpočítaniedanezpridanejhodnoty,jetedavtomtosmerepre
unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať.
Ak takéto dôkazy žalobca nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné
tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom a ani predložené faktúry, objednávky ale ani samotná
fotodokumentácia resp. existencia objektov, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a

overiteľne preukazovali, že k dodaniu došlo práve dodávateľom BRASTRECH s.r.o. uvedeným v týchto
dokladoch. Inak sa stali len vyhlásením daňového subjektu bez možnosti overenia. Aj s prihliadnutím
na povahu obchodného prípadu žalovaný uvádza, že takéto posúdenie skutočností nie je v rozpore
so skutkovými zisteniami. Je tiež v rozpore so zásadou logiky a zásadou poctivého podnikania, aby
žalobca ako podnikateľský subjekt, ktorým bol v tomto posledným dodávateľom diela, nedisponoval

dokladmi umožňujúcimi mu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za
vady diela, dokladmi z ktorých by vyplývali aj také skutočnosti, kto práce vykonal a kto odborne je
za riadne vykonanie diela zodpovedný. Žalovaný uvádza, že ťažisko dôkazného bremena je teda na
daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a
pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k

tomuto účelu dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale
aj vo vzájomnej súvislosti. Dôkazné bremeno v zmysle daňového poriadku je na strane žalobcu ako
daňového subjektu a musí byť schopný preukázať, že dodanie služieb bolo skutočne vykonané osobou
uvádzanou na predložených faktúrach. V daňovom konaní má daňový subjekt dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že

daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Najčastejšie ide o účtovné doklady. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Žalovaný dodáva, že ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Zo znenia § 24 daňového poriadku, ale ani zo

žiadneho iného predpisu nevyplýva, to na čom žalobca zakladá svoje tvrdenia o zvládnutí dôkazného
bremena a to, že predložením povinných evidencií a účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je
predpísané zákonom, je dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatňuje
odpočítanie dane musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo
na odpočítanie dane vzniklo.

Žalovaný dodáva, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania služby
dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky
náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je

dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu, pretože pri
uplatnení práva na odpočítanie dane, na základe predloženej faktúry, musí prísť k vecnému naplneniu
podstaty veci, čiže k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov. Aj z konštantnej judikatúry súdov
vyplýva, že úlohou daňových orgánov nie je preukázať ako došlo k zdaniteľnému obchodu, ale
preukázať, že nemohlo dôjsť k zdaniteľnému obchodu tak, ako to žalobca deklaroval. Napríklad z

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním vdaňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu ako
daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu,
napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať
reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do

dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď daňový subjekt nepreukázal, že k dodaniu prác došlo
deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a z prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že
svoje rozhodnutia založili na zistení, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané, že práce žalobcovi dodal dodávateľ uvedený
na faktúrach (BRASTRECH s.r.o.), z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane majú podklad
v daňovej kontrole, ktorá sa týkala obchodných prípadov žalobcu realizovaných s dodávateľom žalobcu
obchodnou spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. V rámci preverenia týchto obchodných prípadov žalovaný

konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko
nebolo preukázané, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, a teda nebolo preukázané, že
služby dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatňuje odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Podrobné vyhodnotenie vyjadrení žalobcu, zistených skutočností vrátane výsluchov svedkov,
predložených dôkazov ako aj ďalšie skutočnosti zistené vykonaným preverovaním, poskytnutých

správcovi dane v celom priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
nepreukázali, že k dodaniu prác došlo práve deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o.

K bodom 30. až 39. týkajúcich sa vykonaného dokazovania a získaných dôkazov žalovaný uvádza, že

aj v prípade ďalších žalobcom namietaných dôkazov uvádzaných v žalobe, ktoré správca dane získal
od Kriminálneho úradu finančnej správy a iných konaní v súvislosti s preverovaním zdaniteľných plnení
u žalobcu v rámci daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty, postupoval správca dane opäť v súlade
s ustanoveniami § 24 ods. 4 daňového poriadku. Navyše správa dane tieto dôkazy doplnil aj o osobné
vypočutie svedkov (E. F., G. F.), o výsluchu ktorých bol žalobca vopred upovedomený, no aj napriek

tomu sa ich výsluchu nezúčastnil.

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 45 ods.
1 písm. e) a § 25 daňového poriadku a teda išlo o dôkazy získané v súlade s daňovým poriadkom.

Žalovanýdodáva,žeajvprípadetýchtosvedeckýchvýpovedíakoajďalšíchzískanýchdôkazov,správca
dane oboznámil žalobcu s ich získaním, vyhodnotením a umožnil mu vyjadriť sa k nim a to aj v prípade
tých svedeckých výpovedí, ktorých sa žalobca osobne nezúčastnil, čím opäť správca dane postupoval
v súlade s daňovým poriadkom.

Samotným žalobcom tak neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukázali, že predmetné práce dodal
práve deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o. okrem tvrdení, že predložil všetky dôkazy o dodaní
prác, ktoré stanovuje zákon o dani z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že bol správcom dane zo
zistenými skutočnosťami oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k nim vyjadril a predložil dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia. Samotné tvrdenia žalobcu rovnako uvádzané aj počas daňovej kontroly,
že vierohodne a dostatočne preukázal uskutočnenie služieb, neboli preukazujúcim dôkazom, nakoľko
z nich nevyplývali skutočnosti preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení a stali sa len vyhlásením
daňového subjektu. Navyše ako vyplýva z uvedených skutočností dôkazy, ktorými žalobca preukazoval,
že k dodaniu prác došlo dodávateľom BRASTRECH s.r.o. sa tak vo svetle zistených skutočností stali

nedôveryhodnými a nepreukázanými.Správca dane vykonal rozsiahle dokazovania a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle ustanovení § 3 daňového poriadku správca
dane posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom

dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako kontrolovaného daňového
subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených v konaní. Ako preukazuje vykonaná daňová kontrola,
správca dane vo veci preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení vykonal dokazovanie, ktorým sa ale
uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom nepotvrdilo. Bolo teda úlohou žalobcu,
aby uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom BRASTRECH s.r.o. aj skutočne preukázal. Správca

dane postupoval v úzkej súčinnosti aj so žalobcom, ktorému bolo umožnené predložiť doklady k výkonu
daňovej kontroly, bolo mu umožnené aby sa zúčastnil výsluchu svedkov, bol vyzvaný na predloženie
dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, bol oboznámený so všetkými zisteniami a ich vyhodnotením a
opäť mu bolo umožnené aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil k nim dôkazy. Ako to zo
spisového materiálu vyplýva, bol to žalobca, ktorý si svoju dôkaznú povinnosť v tomto prípade nesplnil.
Žalovaný zdôrazňuje, že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane

viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má v priebehu konania k dispozícii.

Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, vysporiadali sa so všetkými
skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu vrátane námietok podaných v odvolaní proti napadnutému
rozhodnutiu žalovaného, získané dôkazy presvedčivo a správne vyhodnotili a rozhodnutia tak

náležite odôvodnili. Tiež po hmotnoprávnej stránke vysvetlili podstatu podmienok uplatnenia práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe, nakoľko správca dane dostatočne

zistil skutkový stav a vydané a napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu
daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté
rozhodnutia obsahujú právne predpisy porušené žalobcom, ktoré boli zhodnotené vo väzbe na kontrolné
zistenia a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj
dôkazy predložené žalobcom avšak po ich vyhodnotení zistil, že neodrážajú materiálnu pravdu obchodu

asúnespôsobiléprepriznaniežalobcomuplatnenéhonároku.Zrozhodnutiasprávcudaneažalovaného
jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Pri
rozhodovaní správca dane vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania a
predložených žalobcom a preto jeho rozhodnutie je plne v súlade so zákonom a nie je v rozpore tak ako
uvádza žalobca. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu

voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie možno konštatovať, že záver, ktorý
správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z
pridanej hodnoty.

Žalovaný tak konštatuje, že správca dane a aj žalovaný postupovali v zmysle § 24 ods. 4 daňového
poriadku, keď ako dôkaz použili všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Zhodnotili všetky výsledky vykonaných dôkazov každý oddelene a potom
vo vzájomných súvislostiach. Faktúry predložené v rámci daňovej kontroly dokumentujú účtovné
prípady, ale nepreukazujú reálnu stránku veci. Obsah predložených faktúr t.j. dodanie fakturovaného
zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o. preveril správca dane daňovou
kontrolu, v rámci ktorej skúmal aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane ako aj nárok

uplatnený daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a
uvedeným do záznamov dane z pridanej hodnoty vedených podľa zákona o dani z pridanej hodnoty
nie je splnená podmienka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a
tvrdenia žalobcu v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod boluskutočnený tak ako deklaroval predloženými faktúrami. Ako tiež vyplýva z vykonaného dokazovania
žalobcovi bolo umožnené, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a zároveň predložil aj dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, a správca dane sa zaoberal aj návrhmi žalobcu ako daňového subjektu.

Žalovaný teda v súvislosti s dôkazným bremenom a jeho prenesením na žalobcu uvádza, že podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca

z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, služby reálne dodané (§ 9 zákona o dani z pridanej hodnoty) a to práve osobou
uvedenounafaktúre,toznamená,žezdaniteľnéplneniebolododanéadaňbolavočidaňovémusubjektu
uplatnená práve platiteľom, uvedeným na faktúre. V prípade daňovej kontroly správca dane postupoval

v súlade s uvedenými ustanoveniami, keď dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k dodaniu
zdaniteľných plnení práve deklarovaným dodávateľom a nepriznal daňovému subjektu uplatnený nárok
na odpočítanie dane, a to len na základe žalobcom predložených daňových dokladov, nakoľko nebolo
preukázané splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty,
podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, čo v danom prípade nebolo splnené.

Právny zástupca vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného uviedol, že vyjadrenia žalovaného sú
rozdielne. Na jednej strane nepopiera, že k dodaniu služieb, ktoré boli vyfakturované riadne došlo,
na druhej strane poukazuje na vecné neplnenie, resp. že nebolo dostatočne preukázané zo strany
dodávateľského subjektu. Žalobca má za to, že dôkaznú povinnosť si splnil nad bežnú a očakávanú

mieru a preukázal aj všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ktoré v čase realizácie
obchodov a služieb boli vykonané a to na jednej strane si overil postavenie subjektu dodávateľa a jeho
právnu spôsobilosť ( výpis z obchodného registra - kontrola obchodného mena, sídla, IČO, konania
štatutárnych zástupcov za spoločnosť ), osobne poznal a rokoval so štatutárnym zástupcom dodávateľa,
overil si jeho postavenie ako platiteľa DPH, kontroloval dodávku prác a tieto aj preberal, priebeh

niektorých prác si dokumentoval fotodokumentáciou a túto dokumentáciu predložil aj žalovanému. Ďalej
daňovú povinnosť, ktorá vznikla dodávateľovi, spoločnosti BRASTRECH s.r.o. v deň dodania služby
riadne priznal, ďalej záväzok vyplývajúci z faktúr riadne uhradil bezhotovostnými prevodmi finančných
prostriedkov,očompredložilžalovanémupísomnédokladyanásledneprijatézdaniteľnéobchodyriadne
zaevidoval v evidencii DPH a zaúčtoval v súlade so zákonom, o čom tiež bola predložená správcovi

dane evidencia DPH a účtovníctvo. Aj dodávateľ spoločnosť BRASTRECH s.r.o. doklady nielen riadne
zaúčtoval, zaevidoval v daňovej evidencii, ale aj priznal daňové povinnosti, pričom štatutárny zástupca
tejto spoločnosti vo výsluchu svedka v písomných dokumentoch potvrdil reálnosť vykonaných služieb a
fakturovaných činností. Žalobca ako daňový subjekt reálne nemá viac možností na overenie dodávateľa
a ani správca dane neuviedol iný konkrétny dôkaz alebo konkrétny postup ako inak preukázať vecné

plnenie od dodávateľa. Ak hociktorý subjekt vrátane žalovaného alebo iného subjektu štátnej alebo
verejnej správy si objedná danú službu a táto služba mu je vy fakturovaná, v žiadnom prípade tento
subjekt nezisťuje( fyzicky), ktoré konkrétne osoby vykonávali tieto práce. Tieto osoby neidentifikuje,
pretože mu to žiaden zákon nedovoľuje. Z uvedeného dôvodu daňový subjekt t.j. žalobca riadne overil
a identifikoval osobu dodávateľa, spoločnosť BRASTRECH s.r.o., osobne poznal konateľa dodávateľa,

ďalej služby boli riadne vykonané a prebrané a všetky doklady vrátane faktúr boli vyhotovené a úhrada
bola realizovaná bezhotovostným prevodom na bankový účet. Mám zato, že daňový subjekt, čiže
žalobca preukázal formálne a aj hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania dane.

VI.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaný súhlasil
s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, správny súd podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods.
4 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
riadne a v zákonných lehotách oznámil sa úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke
a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

Podľa § 19 ods. 1 Zo DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 19 ods. 2 Zo DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 Zo DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zo DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zo DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V danom prípade sú predmetom preskúmania rozhodnutia správcu dane, ktorými nepriznal žalobcovi

právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr presne špecifikovaných
v rozhodnutiach od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., ktorých predmetom boli rôzne zemné, stavebné
a rekonštrukčné práce.

Dôvodom bolo nepreukázanie splnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 Zo DPH.

Z týchto vyplýva, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( prác ).

Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na
odpočítanie dane vzniká v ten istý deň, ako vzniká daňová povinnosť.

Vychádzajúc z obsahu žalôb, nosnou žalobnou námietkou bola otázka dôkazného bremena, prenosu
dôkazného bremena a neeurokonfortný výklad dôkazného bremena.

Správca dane rozsiahlym šetrením zistil, že boli vystavené len odberateľské faktúry pre žalobcu, ale na
ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, lebo žalobca nepreukázal, že práce vykonal
a realizoval dodávateľ uvedený na faktúrach BRASTRECH s.r.o.

Dokazovaním správca dane zistil, že práce mali byť vykonané subdodávateľsky, v reťazci MPV Consult,
s.r.o. › PreShow H+R, s.r.o. – BRASTRECH s.r.o.

Konateľ spoločnosti BRASTREH s.r.o. E. F. uviedol, že v mene spoločnosti nevykonával činnosť, ani

služby ktoré mali byť predmetom fakturácie, faktúry nevystavil. Všetko mala na starosti jeho manželka
G. F., ktorej udelil generálnu plnú moc.

Svedkyňa G. F. uviedla, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. v rokoch 2014 a 2015 nezamestnávala

žiadnych zamestnancov, práce boli vykonávané subdodávateľsky, spoločnosťou PreShow H+R, s.r.o.
faktúry vyhotovila a podpísala ona, jednala s pánom B..Z vyjadrenia J. B. vyplynulo, že mal byť splnomocneným zástupcom spoločnosti PreShow H+R, s.r.o.,
nakoľko konateľka spoločnosti pani K. sa dlhodobo zdržiavala v zahraničí. Faktúry v mene spoločnosti
mal vystavovať účtovník pán J. na základe jeho pokynov. Práce boli vykonávané subdodávateľsky,

spoločnosťou MPV Consult, s.r.o., spoločnosť PreShow H+R, s.r.o. nemala zamestnancov ani majetok.

Z výsledkov šetrenia v rámci MVI a výsluchu M. K. vyplýva, že od 01.04.2014 nie je konateľkou
spoločnosti PreShow H+R, s.r.o. Generálnou plnou mocou poverila zastupovaním pána J. B., ale len na

úkony súvisiace s prevodom spoločnosti.

Správca dane si zadovážil dôkazy aj v súvislosti s výsluchom J. M., konateľa MPV Consult, s.r.o.,
ktorý uviedol, že sa stal konateľom tejto spoločnosti len na základe ponuky 100 Eur. Za uvedenú
spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, o spoločnosti nič nevedel, nemal žiadne doklady, nemal

pečiatku, nevystavil ani nepodpisoval faktúry, na faktúrach spoločnosti MPV Consult, s.r.o. nie je jeho
podpis. Na zastupovanie spoločnosti udelil splnomocnenie pre I. I..

Z vyjadrenia I. I. vyplynulo, že zastupoval spoločnosť MVP Consult, s.r.o. na základe splnomocnenia

a požiadaviek J. M.. Spoločnosť zamestnancov nemala, zapožičiavala si ich od spoločnosti z Bardejova,
ktorej názov si nepamätal. Vystavovanie faktúr, vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní
zabezpečoval pán J..

V súvislosti so spoločnosťami PreShow H+R, s.r.o. a MVP Consult, s.r.o. správca dane zistil, že tieto
spoločnosti boli dobrovoľne vymazané z obchodného registra z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou
Tronador, s.r.o., kde v súvislosti so zlúčením spoločnosti boli predložené osvedčenia o pravosti podpisov
pani M. K. a J. M.. Na základe informácií poskytnutých Kriminálnym úradom finančnej správy zo dňa
16.03.2017 osoby M. K. a J. M. nidky nemali vydané občianske preukazy, ktoré boli uvádzané na

osvedčeniach podpisov a nikdy nedošlo ani k osvedčeniu podpisov notárskym úradom. V tomto prípade
tieto spoločnosti zastupoval J. B. a došlo tak k dôvodnému podozreniu zo spáchania trestného činu
verejnej listiny.

Kriminálnym úradom finančnej správy bola správcovi dane dňa 05.10.2016 tiež ako dôkaz poskytnutá
Zápisnica o podaní vysvetlenia č. 66954/2016 zo dňa 22.01.2016, v rámci ktorej sa pán J. M. vyjadroval
k spoločnosti MVP Consult, s.r.o. a kde podľa jeho vyjadrení za ním prišiel nejaký muž, až neskôr
zistil že sa volal N. G. s tým, že mu prisľúbil zavedenie elektriny do domu. Následne sa mali stretnúť
v Prešove, kde podpísal niekoľko papierov, ale tie nečítal a až neskôr sa dozvedel, že to boli papiere

ohľadom prevodu spoločnosti na jeho osobu. Následne už žiadne papiere nepodpisoval a nikoho ani
vedome nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti MPV Consult, s.r.o. Zdaniteľné plnenia uvádzané
na faktúrach vystavených v mene tejto spoločnosti nie sú podľa jeho vyjadrení reálne, spoločnosť
nevykonávala žiadnu činnosť, nevystavovala žiadne faktúry a vedome nikoho nesplnomocnil.

Z uvedeného aj podľa správneho súdu vyplýva, že dodanie zemných, stavebných a rekonštrukčných
prác fakturovaných spornými faktúrami je deklarované len formálne, bez preukázania skutočného
materiálneho dodania spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. a jej subdodávateľmi.

Je pritom nesporné, že aj keď je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH faktúra dôkazným prostriedkom,
ktorý potvrdzuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ uvedený na tejto faktúre tovar či službu
dodal, je takýto dôkaz použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú reálnu
skutočnosť.

To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný ešte nie je dôkazom,
že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť právo na odpočítanie dane z tohto dokladu.Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou

povinnosťou preukázať splnenie zákonných podmienok na jeho uplatnenie.

Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako
aj formálnej podmienky a v konkrétnom prípade žalobca svoje dôkazné bremeno preukázať splnenie

materiálnych podmienok, neuniesol.

Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ
ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom.

V posledných rokoch sa jasne ustálila na názore uvedenom vyššie, že nepostačuje predložiť faktúry,
či dodacie listy, alebo iné dôkazy na ktoré žalobca poukazoval aj v žalobe, ak správca dane
nadobudne na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu
( napr. 1Sžf/101/2020, 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017 ), ako aj uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II US 705/2017.

Neobstojípretonámietkažalobcu,žesvojedôkaznébremenosivzmysle§24ods.1Daňovéhoporiadku
vyčerpal a vo vzťahu k nemu správca dane uplatnil neeurokonfortný a extenzívny výklad § 24 ods. 1

Daňového poriadku a zaťažil ho predložením dôkazov, ktorými nemohol reálne disponovať, poukazujúc
na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C – 354/03, C – 355/204, C – 484/03, body 51 – 53.

Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v zmysle ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).

Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných

dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených
skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a je

naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018
zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí
posudzovaťzískanédôkazyjednotlivoakoajvovzájomnýchsúvislostiach,pričomjepovinnýajprihliadať

na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018,
kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte

a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo
vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,
aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

V danom prípade sa správny súd zaoberal aj otázkou zákonného prenosu dôkazného bremena zo
správcu dane na žalobcu ( § 46 ods. 5 Daňového poriadku ), teda či bol žalobca riadne oboznámený s
konkrétnymi pochybnosťami správcu dane, či bol vyzvaný aby sa k nim vyjadril.

Správca dane so všetkými zistenými skutočnosťami a ich vyhodnotením oboznámil žalobcu do
Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.03.2017 ( č. 103192101/2017 ) a zo dňa 21.06.2017 ( č.
101389715/2017 ) a vyzval ho na vyjadrenie.

Vo vyjadrení zo dňa 30.06.2017 žalobca uviedol, že zo zisteniami správcu dane nesúhlasí, argumentoval
tým, že komunikoval len so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., nemal žiadnu vedomosť či práce boli
vykonávané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. alebo inými spoločnosťami alebo živnostníkmi.

Predmetné vyjadrenia žalobcu vyhodnotil správca dane ako také, v ktorých neboli predložené žiadne
nové dôkazy, čo bolo aj dôvodom, že vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101494614/2017 zo dňa
06.07.2017. Následne umožnil a vyzval žalobcu, aby sa k Protokolu vyjadril.

Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia
dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu
dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania

skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku
daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej
starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné
dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení.

Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané
v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej
miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správnyorgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva
žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z

prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy
na podporu svojich tvrdení.

Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými procesnými predpismi. V

napadnutom rozhodnutí boli uvedené zákonné ustanovenia, ktoré mal daňový subjekt porušiť (§ 19, § 49
a § 51 zákona o DPH), pričom v opise skutkového stavu, konštatovaním, že daňový subjekt nepreukázal
splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie DPH, keď nepreukázal, že tovar
bol dodaný tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami, je jasne vyslovené, na akom právnom
a skutkovom základe správca dane rozhodol. Ak odvolací orgán po vyhodnotení prvostupňového
rozhodnutia, po posúdení odvolacích námietok dospeje k záveru, že rozhodnutie je vecne správne,

že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými predpismi, nevykazuje procesné vady, a že
odvolacie námietky nie sú dôvodné, vlastné hodnotenie skutkového stavu či právnej kvalifikácie je
totožné s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, je možné na neho odkázať.

Čo sa týka námietky nezákonne získaných dôkazov správny súd poukazuje na § 24 ods. 4 Daňového
poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní

a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

V prípade dôkazov získaných daňovými orgánmi, daňové orgány postupovali v súlade so zákonom,
o výsluchu svedkov ( E. F., G. F. ) bol žalobca riadne upovedomený, aj napriek tomu sa ich výsluchu

nezúčastnil, s ďalšími získanými dôkazmi vrátane svedeckých výpovedí iných osôb bol žalobca riadne
upovedomený, mal možnosť sa k ním vyjadriť.

Na margo žalobných námietok uvedených v bodoch 12, 18, 19, 36 správny súd uvádza, že

daňové orgány nekonštatovali podvodnú činnosť žalobcu, ale dôvodom vydaných rozhodnutí bolo
nepreukázanie splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH.

Z uvedených dôvodov správny súd žaloby ako nedôvodné zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 veta prvá SSP. Žalobca
nebolvkonaníúspešnýasprávnysúdnezistildôvodnapostuppodľa§168vetaprváSSP,podľaktorého
žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu

dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Z uvedených dôvodov
správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci

(§ 449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 6. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2022

Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2022