Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410209955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6410209955.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.666,89 Eur s príslušenstvom, vykonávanej

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,
Bratislava, pod sp. zn. EX 12822/10, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 9Er/988/2010-97 zo dňa 10. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/988/2010-97 zo dňa 10.
februára 2021 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 9Er/988/2010-97 zo dňa 10. februára 2021 výrokom I. zamietol návrh povinnej na
zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie
exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 035583 * zo dňa 18.10.2010 exekučný súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so
sídlomZáhradnícka60,82108Bratislava.Následnepovinnáprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu

doručila exekučnému súdu návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie
za neprípustnú zo dňa 03.10.2017. V podanom návrhu povinná dôvodila tým, že rozhodcovská
doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je neplatná, obsah uzavretej Zmluvy o
úvere ako spotrebiteľ nemohla vopred ovplyvniť (nijako zmeniť ani upraviť), a preto rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom po stránke formálnej ani po stránke materiálnej.
Povinná žiadala povoliť odklad exekúcie až do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie. Následne

žiadala exekúciu zastaviť. Exekučný súd o podanom návrhu rozhodol uznesením č. k. 9Er/988/2010-30
zo dňa 13.11.2017, pričom povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
zastaveníexekúcieaexekúciuzastavil.Protipredmetnémuuzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanie
oprávnený, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že povinnú nie je možné v danom vzťahu brať ako
spotrebiteľku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2CoE/52/2019-79 zo dňa 22.05.2019
uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že

povinná v danom prípade pri uzavretí Zmluvy s oprávneným konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť opätovne posúdiť
prípustnosť vedenia exekúcie s tým, že prihliadne na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný.
Exekučnýsúdopätovnepreskúmalprípustnosťvedeniaexekúcieazobsahupredloženýchlistínvyplýva,
ževZmluveoúvereč.XXXXXXXXXzodňa03.07.2009(ďalejlen„Zmluva“)jepovinná(dlžník)označená
aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri

pod č. 680-13474, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v
rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi prefyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu,
a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO,
môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy

vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Predmetná Zmluva však túto pochybnosť
odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými
údajmi pre podnikateľa je dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, že finančné prostriedky
sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov,
ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade

povinná pri uzavretí Zmluvy s oprávneným konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na základe vyššie uvedeného nebol dôvod na preskúmanie, či Zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmluvu, a preto exekučný
súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Povinná zároveň žiadala aj o odklad exekúcie,
keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd predmetnú
exekúciu nezastavil a povinná neuviedla a zároveň nepreukázala žiadne ďalšie dôvody na povolenie

odkladu exekúcie, okresný súd jej návrh na povolenie odkladu podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol, ako nedôvodný.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu
povinná. V odvolaní uviedla, že predmetná Zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené

tvrdenie vyplýva okrem iného z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú oprávnený
dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi pričom títo nemajú akúkoľvek
možnosť ovplyvniť jej obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše oprávnený pri uzatváraní
takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu

pred samotným uzavretím zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje
o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti
zmluvy. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy medzi oprávneným a povinnou nepovažuje povinná
za sporný. Ďalej uviedla, že v danom prípade zrejme nedošlo k uzavretiu Zmluvy o úvere v zmysle
ustanovenia § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ale došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v

zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. K predmetnej Zmluve uviedla, že úverovú zmluvu
a jej znenie nemohla povinná ovplyvniť, nakoľko táto bola vopred predformulovaná a v takomto
znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis. Vzhľadom na znenie samotnej
Zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a
nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, povinná ustanoveniam Zmluvy o úvere

bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce
následky. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnej poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel
výkonu povolania povinnej je zavádzajúce a účelové. Pokiaľ ide o osobitný podpis povinnej, ktorý má
vyjadriť jej súhlas s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že povinná
ako spotrebiteľ absolútne nemá vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje

a rovnako nemá vedomosť aké právne následky pre ňu môže mať prípadné podpísanie oprávneným
predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Ani zo samotnej
úverovej zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že povinná by mala svojim podpisom vyjadriť súhlas
výslovne s účelom použitia finančných prostriedkov. Povinná nebola nijakým spôsobom upozornená na
to, že mandatár oprávneného za ňu zaškrtol uvedené pole vyjadrujúce účel použitia poskytovaného

úveru. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami týkajúcimi sa nesprávneho označenia spotrebiteľa v
predmetnej úverovej zmluve povinná poukázala na rozhodnutia viacerých súdov Slovenskej republiky.
Podľa povinnej je zrejmé, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží o označenie povinnej ako nespotrebiteľský
subjekt dochádza zo strany oprávneného k obchádzaniu zákona, a to tým, že označením účelu
zamestnania vylúči aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré z pohľadu dodávateľa

upravujú podmienky poskytovania úverov omnoho nevýhodnejšie, než je tomu v prípade právnej úpravy
v zmysle Obchodného zákonníka. Takéto konanie je tak v priamom rozpore s ustanovením § 9 ods.
7) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je potrebné aj napriek akýmkoľvek prípadným
pochybnostiam o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu
uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Aj na základe uvedených skutočností je tak zrejmé, že

v prejednávanom prípade ide o právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe
čoho je tento potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základeuvedeného povinná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
ako vecne správne.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 06.04.2021, v ktorom uviedol, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím exekučného súdu č. k. 9Er/988/2010-97 zo dňa 10. februára
2021.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému

preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 9Er/988/2010-97 zo
dňa 10. februára 2021 výrokom I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol
návrh povinnej na odklad exekúcie. Predmetné uznesenie napadla povinná odvolaním zo dňa 05. marca

2021, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 08. marca 2021 v zákonnej lehote.

10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa
primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú
právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v

§ 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania
proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom
poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia,

typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa
nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11.ŽiadneustanovenieExekučnéhoporiadkuvýslovnenezakladáprípustnosťodvolaniaprotiuzneseniu
exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam

o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zjavne
takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 171/2012 zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj
ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych

a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím
potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať
sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo
rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho
návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu

zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre
takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho
vykonávania exekučnej činnosti.“12.Exekučnýsúdvnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovotom,žeprotitomutouzneseniu
exekučného súdu vo výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie
nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie

nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania
proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinnej na podanie odvolania, keďže
jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred
nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený
podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia

odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Odvolací súd ďalej uvádza, že proti výroku II. odvolaním napadnutého Uznesenia exekučného súdu,
ktorým súd zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie, nie je prípustné odvolanie, keďže v zmysle § 56
ods. 8 Exekučného poriadku je prípustné odvolanie len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad
exekúcie. Výkladom a contrario predmetného ustanovenia Exekučného poriadku je tak nutné dospieť

k záveru, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd nevyhovel návrhu povinnej na odklad exekúcie,
nie je prípustné.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti napadnutému
uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
neposudzoval.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).