Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 57Er/671/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213233596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Husová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1213233596.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á. r. L., 2 Avenue Charles de
Gaulle, Luxembourg, Luxembursko, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického
30, 036 01 Martin, proti povinnému: Š. T., J.. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX G., vedenej pred súdnym
exekútorom: Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad Martin, Československej armády 1, 036 01 Martin
(nástupca súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla), o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o

zastavení starej exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamieta.

II. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.10.2013 tunajší súd poveril poverením č. 5102 151469 súdneho exekútora vykonaním
exekúcie vo veci hore označených účastníkov.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 10.08.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie.

3. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený odôvodnil tým, že doposiaľ súd
nerozhodol o ním podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora z pôvodného Mgr. Milana Somíka na
JUDr. Pavla Crkoňa. Oprávnený tiež upozornil na skutočnosť že predmetná exekúcia nie je zapísaná v
Centrálnom registri exekúcií, preto súdny exekútor nemá nárok na paušálne trovy. Oprávnený zároveň
namietol protiústavnosť zákona č. 233/2019 Z. z. a dal podnet na začatie konania o súlade právnych
predpisov pred Ústavným súdom SR, konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s

článkom 1 ods. 1, článkom 20 ods. 1 a 4, článkom 46 ods. 1, článkom 47 ods. 3, článkom 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Oprávnený má za to, že prakticky všetky ustanovenia zákona č. 233/2019
Z. z. sú v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom. V z mysle zákona č. 233/2019 Z. z. bol odopretý
prístup k súdnej ochrane časti veriteľom tak, že legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia
pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne

neexekvovateľný a táto časť veriteľov je zákonom nútená podať opätovný návrh na začatie súdneho
konania a znášať tým pádom opätovné náklady spojené so začatím konania, náklady spojené s núteným
zastavením pôvodného súdneho konania a administratívne náklady, teda po začatí exekučných konaní
sú oprávnení nútení dva razy dať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného
dôvodu pre takýto postup okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. V zmysle zákona č.
233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe, po začatí týchto exekučných konaní prijatej

právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v čase začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať
(neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava zákona č. 233/2019 Z. z. sa týka selektívne ibaexekučných konaní začatých pred 01.04.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej
diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov. Zákon nepokryte a otvorene jednorazovo a
výnimočne diskriminuje určitú časť veriteľov - oprávnených v exekučných konaniach začatých pred

01.04.2017, čo je samozrejme v rozpore s článkom 12 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 47
ods. 3 Ústavy SR a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by
oprávnený v konaní začatom po 01.04.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní
začatom do 01.04.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov/oprávnených v exekučných konaniach je
zjavná, najmä v prípade ust. § 2 ods. 2 písm. c) (uprednostňovanie pohľadávok štátu a EÚ), ust. § 2

ods. 2 písm. d) (uprednostňovanie pohľadávok priznaných špecifickým spôsobom) a § 2 ods. 2 písm.
e) (opäť uprednostnenie pohľadávok štátu). Ide o očividný a úmyselný zásah do rovnosti občanov pred
zákonom (v konkrétnom prípade veriteľov najrôznejšieho druhu). Jednoznačne je porušené právo na
zákonného sudcu - povinnosť podať nový návrh na začatie konania (zákonom nazývaný „opätovný“),
keď v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom
konaní týkajúcom sa rovnakej pohľadávky. Nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov

domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní je naviac síce stanovené
zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak, subjekt, ktorému
sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s
týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne
začatého a zákonom nútene ukončeného). Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby

súd upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

4. Podľa § 233a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do

31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

5. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý upravuje postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017
(ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie

exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie
exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods.
1, 2 zákona).

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou
exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.
marca 2017.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak

a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné
konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o

a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,

d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spoluaspoňvovýške15eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať

podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú
exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

12. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve
oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor
paušálne trovy uplatňuje.

13. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou

na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia
exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

14. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z., exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak
a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo

b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

17. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd
doručí oprávnenému a exekútorovi.

18. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto
zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovúčinný
do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.21. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z.z. o
centrálnom registri exekúcii, zápis, zmena a výmaz údajov o právoplatne neskončenej exekúcii podľa §
211a ods. 1 zákona do centrálneho registra exekúcií (ďalej len "register exekúcií") sa vykoná do siedmich

dní, odkedy sa súdny exekútor (ďalej len "exekútor") dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach
rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz týchto údajov, a ak ide o údaje z rozhodnutia súdu alebo
iného štátneho orgánu, do siedmich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 211a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, komora vedie v

elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho
nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií
pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie,
spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register
exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej

právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje:
a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
b) spisová značka súdu podľa písmena a),
c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
d) spisová značka exekučného spisu exekútora,

e) deň, mesiac a rok
1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,
3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,
f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd,

g) ak ide o povinného
1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska,
2. fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta
podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

23. Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a
zdôraznildopadtejtoprávnejúpravynajehopostavenievprebiehajúcomexekučnomkonaní.Oprávnený
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak,
že podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.

24. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd

záväzný.

25. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.)
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s

prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.)
v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl.
144 ods. 2 Ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou,
resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

26. V predmetnej exekučnej veci súd, po preskúmaní návrhu oprávneného na podanie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z.,
nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd
dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.

27. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z
18.10.2006:„Podľačl.144ods.2Ústavy,aksasúddomnieva,žeinývšeobecnezáväznýprávnypredpis,jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú
k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej
sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne
uviedol, že “Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“ ,
čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože

samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je
presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu
opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“

28. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto zamietol návrh

oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde
Slovenskej republiky. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný
a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody
zastavenia exekúcií napokon vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia
zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú

zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné,
zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a
Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že
po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou
procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do

kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením
nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom
prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného
vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob
ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou

procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že
zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného
oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále
možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie, a ak súd na základe opätovného návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu

starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za
nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu
oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a
už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované.
Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre

oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá
nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu, s výnimkou súdneho poplatku, a pokiaľ
oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a
zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu
urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto

trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je
stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak,
takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom
vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za
splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky

a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený
namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa
súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena

exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide
o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba,
ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okremtoho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade
podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore

s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj
v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie
predložené ako exekučný titul doposiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska
exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná.

29. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s námietkami
oprávneného a spisovým materiálom. Oprávnenosť podať námietky vyplýva priamo zo zákona a ich
obsah nemusí byť ohraničený iba dôvodom na zastavenie exekúcie, ale môžu popierať aj nárok
exekútora na trovy, preto v tomto súd nevidí rozpor so zákonom. Inou skutočnosťou je už ale dôvodnosť
samotných námietok, ktorú súd v tomto prípade nenašiel. Oprávnenému nevzniká právna povinnosť

uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol
nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške
odporujúcej zákonu č. 233/2019 Z.z. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním
paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť. Uvedené je v súlade
s výkladovým usmernením Komisie dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. V

Dôvodovej správe sa uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísania
starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona má súd za to, že
podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná
v centrálnom registri exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Pričom

pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Keďže právne normy
nemôžu pôsobiť spätne, súd má za to, že zákon č. 233/2019 Z.z. nemôže spájať určité právne následky
s už prípadne skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz retroaktivity). V ustanovení § 211a ods. 1
Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii
do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje.

Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v
upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje,
a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku
súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že
predmetná exekúcia je zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 211a ods. 1 zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučné konanie je tam skutočne zapísané, preto súd nemá dôvod pochybovať o
včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný opak zo strany oprávneného. Nárok
súdneho exekútora na trovy podľa zákona č. 233/2019 Z.z. vzniká už len existenciou zápisu a to logicky
ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu zastavenia exekúcie ex lege. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR
č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcii v spojení s § 211a ods. 3 Exekučného poriadku v

znení účinnom do 31.03.2017 sa ukladá povinnosť súdnemu exekútorovi vykonať do siedmich dní zápis
do CRE, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť skutočnosti rozhodujúce pre zápis. Je potrebné
poukázať, že oprávneným uvádzaný § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 Z.z. o centrálnom registre
exekúcií sa na daný prípad absolútne nevzťahuje, pretože tento hovorí o nových zápisoch nových
exekúcií a zmien v ich údajoch, prípadne o zmenách v údajoch starých už zapísaných exekúcií. Nehovorí

nič o včasnosti zápisu starých exekúcií, lebo ich zápis sa spravuje § 243d ods. 3 Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017. Ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie o tom, že súdny
exekútor si nesplnil zákonnú povinnosť, mal možnosť podať podnet Slovenskej komore exekútorov na
preskúmanie, kontrolu a zápis absentujúcich údajov do CRE. Oprávnený mohol iniciovať disciplinárne
stíhanie exekútora za nedodržanie zákonných postupov. Oprávnený svoje tvrdenie o údajnom porušení

povinnosti zo strany súdneho exekútora uskutočniť zápis do CRE nijakým spôsobom nepreukázal a túto
svoju dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na iných. Zákon č. 233/2019 Z. z. účinný od 01.01.2020
nemôže ukladať exekútorovi sankcie vo forme nepriznania nároku na trovy exekúcie za prípadné
nesplnenie si povinnosti ku dňu 30.06.2016, nakoľko tento výklad zákona zo strany oprávneného je
nepochybne založený na princípe pravej retroaktivity, a z tohto dôvodu je potrebné ho odmietnuť.

Citované ustanovenie jasne určuje požiadavku a to, že exekučná vec musí byť zapísaná v CRE. Nič
nemení ani odkaz na § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že exekútor je zo
zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu,
náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Postup pre prípadyexekúcií nezapísaných do CRE upravuje § 211 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade
nesplnenia povinnosti vykoná zápis komora.

30. Zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetná exekúcia je starou exekúciou tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., nakoľko exekúcia začala pred 1. aprílom
2017 a to dňa 14.10.2013, spísaním zápisnice o podaní návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora. Poverenie č. 5102 151469 zo dňa 28.10.2013 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
08.11.2013, pričom rozhodná doba piatich rokov ustanovená § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.

uplynula dňa 08.11.2018, čím došlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege ku dňu 01.01.2020. Súdny
exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie
dňa 04.06.2020 a dňa 27.06.2020 toto zaslal oprávnenému. Súdny exekútor tak postupoval v zmysle
ust. § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., t.j. v lehote 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona 233/2019
Z. z. zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie oprávnenému a teda súdnemu exekútorovi vznikol
nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko nárok exekútora na náhradu paušálnych trov sa odvíja od

zaslania upovedomenia o zastavení starej exekúcie oprávnenému v zákonom stanovenej lehote a nie
od doručenia upovedomenia o zastavení starej exekúcie oprávnenému. Napadnuté upovedomenie o
zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z.,
pre ne/priznanie trov súdnemu exekútorovi zákon nevyžaduje včasnosť zápisu, ale zápis do centrálneho
registra exekúcií ako taký, obsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto námietky oprávneného ako

nedôvodné súd zamietol.

31. Keďže súd do 31.12.2019 nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora a účinnosťou
zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súd nebude rozhodovať o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle Exekučného poriadku.

32. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil námietky oprávneného ako nedôvodné a rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku

prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť
môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je
neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah,

v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.