Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010043
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121010043.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina

Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2. ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
i) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a poškodených C. D. E.
a C. F. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.08.2021, č. k. 4Tk/1/2021-42, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 08.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

A. B., nar. XX.XX.XXXX v G. H.,
trvale bytom G. H., F. F. XXXX/XX

o d s u d z u j e

Podľa § 179 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j),
písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa§48ods.2písmenoa)Trestnéhozákonasaobžalovanázaraďujenavýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania poškodených C. F., nar. XX.XX.XXXX a C. D. E., nar.

XX.XX.XXXX zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 16.08.2021, č. k. 4Tk/1/2021-42 uznal obžalovanú A. B. za
vinnú, že
v bode 1/

obž. A. B.
v presne nezistenom období roku 2015 do 16. júla roku 2015 , kedy bola vzatá do väzby ,v meste G.

H., F. F. F. I.XXXX/XX, vo svojom byte č.XX, v spálni, na posteli, pravidelne, viackrát do týždňa využila
maloleté V.K.J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. J., K. I.XXX/XX a mal. V.N., nar. XX.X.XXXX, bytom L.,
I.XXX na fotenie záberov ich nahého tela v rôznych vyzývavých pózach, s obnaženými pohlavnými
orgánmi, ako i v erotickej spodnej bielizni, z ktorých fotografických záberov, vyhotovených fotoaparátomzn. Nikon i prostredníctvom viacerých, počtom nezistených videonahrávok a to minimálne 500 fotiek u
mal. V.K.J. a minimálne 300 fotiek u mal. V.N., z ktorých bolo zrejmé, že ide o maloleté osoby ženského
pohlavia, ktoré mala vyhotovovať na objednávky obv. V. F. B. /stíhaného v samostatnom trestnom konaní

už od prípravného konania/, za účelom vopred dohodnutej finančnej odmeny a rôznych vecných darov /
mobilné telefóny, oblečenie, kozmetika a pod./ jednak maloletým ako i jej samej a tieto vyhotovené
zábery mu pravidelne osobne odovzdávala,

v bode 2/

obž.: A. B. spoločne s obž. M. V. a S. P. (vylúčenými na samostatné konanie) ,
v presne nezistenom období roku 2015 spoločne s obž. V. F. B. /vylúčeným na samostatné trestné
konanie už v prípravnom konaní, prezývaný „šéf, M., alebo N."/,po vopred rozdelených úlohách týmto
obvineným, ako ich hlavným koordinátorom a to o spôsobe ich komunikácie cez mobilné telefóny,
ktoré im tento obvinený zakúpil, spôsobe stretávania sa na vopred dohodnutých miestach, spôsobe

finančného odmeňovania za dohodnuté služby, spočívajúce vo vyhľadávaní mladých a maloletých
dievčat,' za účelom ich fotenia a to najmä ich nahých aktov tiel sa tieto obžalované pravidelne stretávali,
vymieňajúc si získané informácie o získaných dievčatách za účelom vyhotovovania ich fotografií a
videozáznamov , majúce charakter detskej pornografie , pričom obž. M. V., konajúc na pokyn „šéfa"
najskôr na takúto prácu oslovila obž. A. B. s prísľubom pravidelných finančných odmien od „šéfa", táto

následne oslovila s ponukou na zabezpečenie dievčat na fotenie aj obž. S. P., ktorá súhlasila s fotením
jej maloletej dcéry V.N., nar.XX.X.XXXX. Vyhotovené fotky , znázorňujúcu maloletú V.N., nar.XX.X.XXXX
nielen v detskom oblečení, ale najmä jej fotky nahého tela v erotických, vyzývavých pózach v počte
najmenej 300 a tiež videozáznamov jej nahého tela, spolu s obdobnými fotkami nahého tela maloletej
V.K.J., nar. XX.X.XXXX , ktorú na fotenie oslovila prostredníctvom obž. A. B. maloletá V.N., spolu s

vyhotovenými fotkami o počte najmenej 500 a tiež videozáznami jej nahého tela , ktoré obom maloletým
vyhotovovala obž. A. B. tieto obžalovaná odovzdávala priamo alebo aj prostredníctvom obž. M. V.
obv. V. F. B., ktorý obžalovaným za tieto služby poskytoval rôzne finančné odmeny, tiež pre obž. S.
P., ako aj pre maloleté a tiež im poskytoval rôzne iné výhody, spočívajúce v kupovaní darčekov a
poskytovaním rôznych iných finančných výhod. Obž. S. P. sa naviac podujala zabezpečovať za vopred

sľúbenú finančnú odmenu od „šéfa" ďalšie mladé dievčatá na fotenie pornografických snímok, za týmto
účelom zabezpečila aj zoznam takýchto dievčat, ktorý odovzdala obž. A. B., aby tieto dievčatá oslovila,
pričom s ponukou takéhoto druhu fotenia oslovovala dievčatá i obž. M. V., ktorým bližšie nezisteným
dievčatám obv. V. F. B. ponúkal výkon prostitúcie a to takým spôsobom, že ich fotografie a videozáznamy
prostredníctvom osobných kontaktov zasielal svojej klientele. na území Slovenskej republiky , ako aj v

zahraničí a potom, ako bol prejavený záujem o niektoré z dievčat, tieto sprostredkovával za finančnú
odmenu na sexuálne služby,

teda
v bode 1 / obž. A. B.

- využila dieťa na výrobu detskej pornografie a podieľala sa na takejto výrobe

v bode2/ obž. A. B.

-zlákala dieťa aj s jeho súhlasom, na účel inej formy sexuálneho vykorisťovania, vrátane detskej
pornografie, či nútenej služby a spáchali uvedený čin závažnejším spôsobom konania - páchaním
trestného činu organizovanou skupinou,

čím spáchala

v bode 1/ obž. A. B.
zločin výroby detskej pornografie podľa §368 ods.1 Trestného zákona,

v bode 2/ obž. A. B.
zločin obchodovania s ľuďmi podľa §179 ods.2, ods.3 písm. f/ Trestného zákona., s poukazom na §138

písm. i/ Trestného zákona.

Za to bola odsúdená podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. j), l) a n) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestnéhozákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona
v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej
uložil aj primerané povinnosti spočívajúce v príkaze :
nepriblížiť sa k osobám :
- H. O., nar.: XX.XX.XXXX,
- J. C., nar.: XX.XX.XXXX,

- C. F., nar.: XX.XX.XXXX,
- C. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
- G. C., nar.: XX.XX.XXXX,
- C. P. B., nar.: XX.XX.XXXX,
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v
určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, s výnimkou úkonov trestného

konania,naktorésúpredvolaní,alebosvýnimkoupredvolaniaorgánovverejnejmoci,naktorésúpovinní
dostaviť sa.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) a f) Trestného zákona súd
obžalovanej uložil aj primerané povinnosti spočívajúce v zákaze :
1) stretávania sa s osobami:

- H. O., nar.: XX.XX.XXXX,
- J. C., nar.: XX.XX.XXXX,
- C. F., nar.: XX.XX.XXXX,
- C. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
- G. C., nar.: XX.XX.XXXX,

- C. P. B., nar.: XX.XX.XXXX,
2) kontaktu s osobami :
- H. O., nar.: XX.XX.XXXX,
- J. C., nar.: XX.XX.XXXX,
- C. F., nar.: XX.XX.XXXX,

- C. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
- G. C., nar.: XX.XX.XXXX,
- C. P. B., nar.: XX.XX.XXXX,
v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona per analogiam,
súd obžalovanej uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie, resp. v prípade existencie zamestnania toto preukázať a zdokladovať príjmy zo
zamestnania plynúce.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určil obžalovanej skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podali po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie poškodené C.
D. E. a C. F.. Obžalovaná sa práva podať odvolanie výslovne vzdala. Prokurátor voči napadnutému
rozsudku podal odvolanie osobitným podaním zo dňa 17.08.2021 doručeným prvostupňovému súdu
dňa 17.08.2021, a to voči výroku o treste.

Prokurátor podané odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 07.09.2021 doručeným prvostupňovému súdu
dňa 08.09.2021 nasledovne (skrátene):
V prejednávanej trestnej veci trest, uložený súdom prvého stupňa obžalovanej, za tak závažné
spáchanie trestnej činnosti voči maloletým poškodeným, ktoré ako ich učiteľka, voči ktorej maloleté
prechovávali absolútnu dôveru a rešpekt ako voči autorite, ktorá im má byť príkladom a akýmsi vzorom

správania, tieto doslova zmanipulovala. Zneužila ich na fotenie aktov ich nahých tiel, ktoré boli spôsobilé
vyvolať sexuálne uspokojenie inej osoby, získala ich za finančnú odmenu a poskytovanie vecných darov,
čo u maloletých ľahko ovplyvniteľných, budujúcich si v ich veku rebríček hodnôt, vyvolalo osvojenie si
tak absolútne zlých, až toxických návykov pre získanie ľahkého zdroja príjmov za nekalú činnosť.
Táto skutočnosť napriek predchádzajúcej bezúhonnosti obžalovanej, vedenie riadneho života pred

spáchaním samotných trestných skutkov, jej nepopierateľne vysokej miere spolupráce s OČTK,
samotného postoja v konaní pred súdom – vyhlásenie o jej vine i existencia nepopierateľných prieťahov
v trestnom konaní, je tak závažná, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným
dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe vo výmere 5 rokov i za súčasného uloženia raduobmedzení, povinností, príkazov a zákazov, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, sa javí ako nedostatočné, v rozpore so zásadami individuálnej a generálnej prevencie.
Od takejto neprimerane miernej formy sankcionovania totiž nemožno očakávať účinné odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od páchania obdobnej trestnej činnosti, súvisiacej s výrobou
a rozširovaním detskej pornografie, obchodovaní s ľuďmi, poskytovaní sexuálnych služieb, ktorá pre
páchateľov predstavuje pomerne jednoduchý zdroj príjmu.
Navrhuje, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozsudkom uložil obžalovanej

primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Poškodené C. D. E. a C. F. podané odvolania neodôvodnili.
V rámci odvolacieho konania obžalovaná predložila odvolaciemu súdu nové listinné dôkazy, ktorými
preukazovala, že obžalovaná sa bezproblémovo podrobovala dohľadu probačného a mediačného
úradníka a s výnimkou tohto trestného konania sa voči nej nevedie žiadne iné trestné konanie. Dosahuje
príjem1.000Eurmesačne,apretoniejeodkázanánažiadnypríjemzakejkoľvektrestnejčinnosti.Počas

tejto doby preukázala, že spáchanie trestnej činnosti bolo len jednorazovým vykoľajením z riadneho
vedenia života. Od spáchania trestnej činnosti uplynulo viac ako 7 rokov, čím poklesol záujem štátu
na potrestaní páchateľa. Obžalovaná riadne spolupracovala s OČTK, pomáhala im pri odhaľovaní
trestnej činnosti, ktorú by sami neodhalili. Pre páchateľov trestnej činnosti a členov spoločnosti by
bolo negatívnym signálom, keby po maximálnej a dlhodobej spolupráci s OČTK, by páchateľovi pri

vymeriavaní trestu nebola poskytnutá primeraná výhoda v podobe zníženia trestu. Išlo by o negatívnu
generálnu prevenciu, nakoľko páchatelia by bez reálne priznaných výhod v prípade ich spolupráce
s OČTK, stratili akúkoľvek motiváciu k spolupráci s nimi. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora a poškodených nariadil tunajší súd verejné zasadnutie na deň

08.12.2022 o 9.00 hod., pričom na tento termín bola obžalovaná riadne predvolaná a poškodené
boli o termíne verejného zasadnutia upovedomené. Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že
v súčasnosti je v treťom mesiaci tehotenstva, čo preukázala lekárskym nálezom. Sedem rokov sa
podrobuje probačnému dohľadu, počas ktorého neboli zaznamenané žiadne problémy. S uloženou
skúšobnou dobou bude podrobená probačnému dohľadu v trvaní 12 rokov, pričom dlhodobá probácia

prispeje k jej prevýchove. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí pridržal písomne podaného odvolania
a zdôraznil, že aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona v tomto prípade vylučuje zneužitie
dôvery maloletých obetí obžalovanou.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebof) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podali prokurátor a poškodené ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaných odvolaní a z dôvodov v nich uvedených,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Rozsudkom citovaným v odseku 1 tohto rozsudku bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania tam

citovaných zločinov. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku vyhlásila, že sa cíti byť vinná. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná odpovedala kladne
na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,g/, h/ Trestného poriadku a prokurátor navrhol prijať
vyhlásenie obžalovanej, súd prijal vyhlásenie obžalovanej. Súd uznal vinu obžalovanej v celom rozsahu,
čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom.

Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že u obžalovanej zistil poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. l), písm. n), písm. j) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Dospel k názoru, že
predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona sú dané. Mimoriadne
zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade špecifických okolností, ktoré sú tak závažné, že robia
posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa názoru súdu takéto okolnosti boli zistené a spočívajú v

kombinácií viacerých faktorov a z nich niektoré sú zároveň poľahčujúcimi okolnosťami:
spolupráca obžalovanej s OČTK v miere, ktorá robí posudzovaný stav celkom výnimočným a v
miere, v ktorej si sama obžalovaná privodila riziko stíhania za prísnejšie kvalifikovaný skutok (zločin
obchodovania z ľuďmi spáchaný organizovanou skupinou) v stave, keď OČTK nemali o činnosti tejto
žiadne zodpovedajúce informácie (inými slovami - kritický postoj obžalovanej k trestnej činnosti a

adekvátna spolupráca s OČTK aj v inej trestnej veci resp. veci skupinového charakteru),

napomáhanie v trestnej veci samostatne stíhané obvineného, ktoré ak nebolo plne vyťažené, nemožno
rozhodne pripísať na vrub obžalovanej,
riadny život pred spáchaním skutku a po jeho spáchaní a vedenie riadneho života od prepustenia z

väzby až po súčasnosť,
vyhlásenie obžalovanej v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o vine, ktorým mimochodom
obžalovaná priznáva spáchanie skutku organizovanou skupinou, ktorej existencia v inom konaní bude
ešte predmetom rozsiahleho dokazovania a teda obžalovaná sa vystavuje riziku priznania sa k niečomu,
čoho pojmové znaky (spáchanie skutku organizovanou skupinou) budú ešte podrobne skúmané,

existencia rozsiahlych prieťahov v trestnom konaní.
V prípade osoby obžalovanej súd musel nevyhnutne pripustiť, že v trestnej veci vznikli neodôvodnené
prieťahy, za ktoré nemohla obžalovaná (skôr skupinový charakter veci a liknavosť znaleckého
dokazovania, či oneskorenie spôsobené s potrebou právnej pomoci zo zahraničia). Možno bez
akýchkoľvek pochybností uviesť, že obžalovaná (pôvodne väzobne stíhaná) bola prepustená z väzby

dňa 17.03.2016 /obžalovaná bola vo väzbe od 16.07.2015 do 17.03.2016, avšak prieťahy sama
nezavinila, keďže sa ku skutku v podstate priznala už 22.07.2015/ a od tohto momentu OČTK a následne
súd s jej osobou nekonal nielen prednostne a urýchlene (tento režim by bolo možné čiastočne avšak nie
bezbreho akceptovať, vzhľadom na prepustenie z väzby a stratu statusu veci ako väzobnej), ale konal
s rozsiahlymi prieťahmi. Je pravdou, že konanie determinovali aj uplatnenia práv spoločne stíhaných

osôb, tieto však bolo nutné sanovať urýchlením postupu OČTK a súdu, čo sa nestalo. S poukazom na
vyššie uvedené mal súd za to, že bolo porušené právo obžalovanej na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd. Tento stav v zmysle judikatúry možno považovať ako dôvod mimoriadneho zníženia trestu v
zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona, čo súd považoval za vhodné a účelné.
Prokurátor vo svojom odvolaní namieta proti vyššie citovaným úvahám súdu, ktoré sa týkajú splnenia

podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a
na uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu.
Odvolací súd sa stotožnil s úvahami prvostupňového súdu, že v prípade obžalovanej je splnený zákonný
predpoklad, ktorý umožňuje aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Primárne sa jedná
celkovú dĺžku trestného konania, ktoré napriek priznaniu sa obžalovanej k spáchaniu stíhanej trestnej

činnosti, bez zavinenia obžalovanej, trvalo v čase rozhodnutia odvolacieho súdu viac ako 7 rokov. V čase
spáchania stíhanej trestnej činnosti mala obžalovaná 29 rokov, pričom uplynutie 7 rokov u jej osoby
s poukazom na vedenie riadneho života počas tejto doby, značí zmenu v jej hodnotovej orientácii, pre
ktorú možno považovať uloženie trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe za neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj uloženie trestu kratšieho trvania.

Aj v prípade mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody je povinnosťou súdu skúmať, aká výmera
trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona) a spôsob jeho výkonu, dosiahnu účel trestu
z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Za spáchanie zločinu výroby detskej pornografie možno uložiť trest odňatia slobody od 4 do 10 rokov
a za spáchanie zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona,

s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov.
V prípade aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona je možné dolnú hranicu trestnej sadzby
trestu odňatia slobody znížiť maximálne na 2 roky (§ 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona). Týmto
postupom sa súdu zvýšila možnosť individualizovať trest obžalovanej a v širšej miere zohľadniť všetky
špecifiká tohto prípadu.

Prvostupňový súd správne zistil existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. j) a písm.
n) Trestného zákona, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine, ktorá skutočnosť sama o sebe umožňovala súdu uvažovať o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaná dlhodobo viedla
riadny život pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti a následne 7 rokov po jej spáchaní, dodržiavala

uložené povinnosti a obmedzenia pri nahradení jej väzby, začala žiť partnerským životom, plánovala
rodinu a v súčasnosti je tehotná. Nastávajúca rola matky a zodpovednosť za život dieťaťa, predstavujú
taktiež významný faktor pre ďalší život obžalovanej vo vzťahu k predpokladu páchania ďalšej trestnej
činnosti jej osobou. Značný význam pre odhalenie stíhanej trestnej činnosti ako aj pre posúdenie
samotného postoja obžalovanej k jej protiprávnemu konaniu má jej spolupráca s orgánmi činnými

v trestnom konaní, ktorú napokon potvrdil v podanom odvolaní aj prokurátor. Inštitút spolupracujúceho
obvineného má v podmienkach Slovenskej republiky svoje zakotvenie v právnom poriadku, a to napr.
v možnosti zastavenia trestného stíhania (§ 215 ods. 3 Trestného poriadku), príp. podmienečného
zastavenia trestného stíhania (§ 218 Trestného poriadku). V prípade týchto inštitútov sa vychádza
zfilozofie,žeprespoločnosťjeprospešnejšieodhaliťcelýrozsahpáchanejtrestnejčinnostivyznačujúcej

sa vyššou spoločenskou nebezpečnosťou, ako potrestať len jedného z páchateľov, spravidla na nižšom
stupni ich hierarchického usporiadania. Z tohto dôvodu neobstojí námietka prokurátora, že pre určitú
kategóriu trestných činov je mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody vylúčené, nakoľko pri ukladaní
trestu je potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu a vyvarovať sa jeho paušalizovaniu.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody je napokon pre obžalovanú nepochybne prísnejšie, ako

napr. podmienečné zastavenie trestného stíhania, či zastavenie trestného stíhania. V tomto prípade je
taktiež nevyhnutné zohľadniť, že fotografie maloletej V. N. mali byť vykonávané s vedomím jej matky a za
tieto fotografie im mal plynúť finančný, či iný materiálny profit, z ktorého zabezpečovali uspokojovanie
potrieb rodiny a vyššiu životnú úroveň. Zodpovednosť za vzniknutú situáciu tak nemožno pričítať len
obžalovanej, ale je potrebné zohľadniť aj výchovný vplyv matky, ktorá má primárnu zodpovednosť za

výchovu svojej dcéry.
Odvolací súd pri určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody zohľadnil, že v prípade oboch zločinov,
z ktorých spáchania bola obžalovaná uznaná vinnou, sa jedná o zločiny, za ktoré, s poukazom na
ich trestnú sadzbu, nemožno uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti
sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prokurátora, že napriek skutočnostiam uvedeným v ods.

15. tohto rozsudku, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, nemožno na ich
základe pristúpiť aj k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko by takto
uložený trest nespĺňal atribút generálnej prevencie. Práve spôsob výkonu trestu odňatia slobody
u obžalovanej zohľadňuje závažnosť ňou spáchanej trestnej činnosti a námietky prokurátora, pričomz hľadiska individuálnej prevencie súd zohľadnil pomery obžalovanej a okolnosti prípadu, a to v podobe
mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby v trvaní 2 rokov.

Keďže obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ju odvolací súd na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§
48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).
Nakoľko poškodené podané odvolania neodôvodnili, odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na
doplnenie napadnutého rozsudku o výrok o náhrade škody.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.