Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201752
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5820201752.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo vo veci žalobkyne: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. A. XXX/XX, zast.:

Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti žalovanému: Slovenská republika,
v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto,
Štúrova 2, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenú vo výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 30.08.2020 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala náhrady škody 11
780Euranáhradynemajetkovejujmy50000Eurtitulomnezákonnéhorozhodnutiavydanéhovtrestnom

konaní.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v zmysle ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, dňa 18.12.2019 požiadala žalobkyňa MS SR o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v konaní vedenom na
Okresnom súde Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX. Listom zo dňa 15.1.2020, doručeným na vedomie
PZ poškodenej dňa 23.1.2020, ministerstvo postúpilo žiadosť poškodenej o prerokovanie nároku

Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že je vylúčená pôsobnosť MV SR. Dozor nad činnosťou orgánov
činných v trestnom konaní vykonával prokurátor, ktorý podal vo veci obžalobu, a preto zodpovedný
za predbežné prerokovanie nároku sa považuje Generálna prokuratúra SR. Generálna prokuratúra
SR v liste zo dňa 20.5.2020, sp. zn. VI/X Gc XX/XX/XXXX-X zaslala právnemu zástupcovi žalobkyne
stanovisko, v ktorom neuznala nárok žalobkyne považujúc ho za premlčaný, pretože poškodená v
žiadosti označila za nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: K.-XX/OEK-ZA-
XXXX zo dňa 3.10.2008, ktoré si mala prevziať 7.10.2008 a teda objektívna lehota na uplatnenie

práva na náhradu škody uplynula dňa 7.10.2018. Toto stanovisko žalovanej považuje žalobkyňa za
účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím. Existenciu nezákonného rozhodnutia žalobkyňa označila v čl. 1 Žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku, pričom žalovaná zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni, ktorá
vznikla momentom právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 29.03.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2017 a vykonateľnosť dňa 30.04.2018 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 9.2.2017. V mene štátu konala Generálna

prokuratúra, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu a nakoľko v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti poškodenej neuspokojila jej nárok ani čiastočne, žalobkyňa je nútená domáhať sa uspokojenia
svojho nároku na náhradu škody na príslušnom súde. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 3 ods. 1, §
5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 až 4, § 4 ods. 1 písm. f) a § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z.3.Pokiaľideoexistenciunezákonnéhorozhodnutiažalobkyňatútoskutkovúokolnosťodôvodnilatým,že
Okresný súd Námestovo v trestnej veci V. A., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin sprenevery

podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.3.2016
v N., rozhodol podľa § 285 písm. c/) Trestného poriadku a oslobodil obžalovanú V. A. spod obžaloby
podanej Okresnou prokuratúrou v N. dňa 6.4.2009, pod sp. zn. Pv/XXX/XXXX-X. Rozsudok č.k. XT/XX/
XXXX-XXXXzodňa29.03.2016nadobudolprávoplatnosťdňa9.2.2017avykonateľnosťdňa30.04.2018
a to po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX, ktorý na verejnom zasadnutí

konanom dňa 9.2.2017, prejednal odvolanie prokurátora a rozhodol podľa § 319 Tr. poriadku a odvolanie
okresného prokurátora zamietol. Zároveň doplnila, že okresný súd dvakrát rozhodol rozsudkom, pričom
prvý rozsudok č.k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 27.10.2011 uznal obžalovanú V. A. za vinnú zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona a odsúdil ju
na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 213 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na ust. § 36
písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 5 rokov so zaradením

na výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a podľa
§ 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti
PRIMULA, s.r.o. so sídlom Zuberec, IČO: 31 60 35 21 škodu vo výške 185 828,39 eur. Uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 10.1.2013 bol v poradí prvý rozsudok zrušený
a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Druhým rozsudkom č.k. XT/XX/XXXXXX-XXXX

zo dňa 29.3.2016 Okresný súd Námestovo oslobodil obžalovanú V. A. spod obžaloby, čo potvrdil aj
KrajskýsúdvŽilineuznesenímč.k.XTo/XX/XXXX-XXXXzodňa9.2.2017.Nazákladetýchtoskutočností
vznikol žalobkyni zákonný nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a
to od momentu právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku XT/XXX/XXXX-XXXX zo dňa 29.3.2016 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 9.2.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.2.2017.

4. K existencii a výške škody žalobkyňa v žalobe tvrdila, že škodou sa podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
rozumie skutočná škoda a ušlý zisk, pričom v prípade uplatnenia náhrady škody má poškodená právo aj

na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe a podobne, pričom z rozhodnutia
súdu R XX/XXXX vyplýva, že takéto právo má poškodený aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu
činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby.
Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za

účinnosti zákona č. 58/1968 Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z. z.. V trestnej veci
vedenej proti žalobkyni už v rámci prípravného konania bola povinnosť obhajoby, poškodená si zvolila
obhajcu a písomne splnomocnila obhajobou advokáta, v súvislosti s čím jej vznikli počas celého konania
náklady spojené s právnym zastupovaním, vyčíslené podľa prílohy žaloby ako trovy obhajoby v celkovej
výške 11 780 Eur. Zároveň má žalobkyňa ako poškodená právo nielen na náhradu majetkovej škody,

ale aj peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva nebolo
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Vychádzajúc z aplikácie ust. § 17 zákona
č. 514/2003 Z. z. mala za to, že forma zadosťučinenia konštatovaním súdu, že právo bolo porušené
a samotná náhrada majetkovej ujmy, by boli zjavne neprimerané vo vzťahu k závažnosti ujmy, ktorá
nastalavosobnostnejsférepoškodenej.Nemajetkovouujmoujeurčitánáhradazaprotiprávnystav,ktorý

spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola
znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, pričom vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej
ujmy odkázala na rozhodnutie IV. ÚS ČR XXX/XXXX.

5. Nezákonným rozhodnutím (stíhaním a odsúdením) v trvaní deväť rokov došlo k vážnemu zásahu

do osobnostných práv poškodenej V. A.. Rodina a celé jej okolie ju vnímalo veľmi negatívne ako
trestne stíhanú, čo jej zásadným spôsobom poškodilo dobré meno, čoho dôsledkom bola nemožnosť
získania rovnocenného zamestnania a to aj z dôvodu, že potenciálny zamestnávatelia mali informáciu
o tom, že žalobkyňa je trestne stíhaná, a preto až do skončenia súdneho konania vedeného proti
žalobkyni sa nemohla rovnocenne zamestnať. Trestné konanie veľmi negatívne ovplyvnilo osobný a

pracovný život žalobkyne, rodina, kolegovia aj široké verejné okolie hľadelo na ňu ako na vinnú a
trvalo to deväť rokov. Za uvedené obdobie poškodená stratila prácu, nemohla sa nikde zamestnať,
stratila postavenie v spoločnosti a rodina sa za ňu hanbila. Poškodená požívala v čase pred vznesením
obvinenia a vedením trestného konania v spoločnosti veľmi vysoký dôveryhodný a morálny kredit,pôsobila viacero volebných období ako poslankyňa obce a v komisiách sociálneho zabezpečenia,
kde bola predsedníčkou. Propagovala obec D. a hotel Primula aj na medzinárodnej pôde na rôznych
výstavách cestovného ruchu, kde vyzdvihovala samotný región ako turistické centrum Oravy, o čom

svedčí množstvo ďakovných listov od spokojných klientov a obchodných partnerov. Trestné konanie
vedené voči poškodenej malo fatálne následky aj po finančnej stránke, nakoľko v príčinnej súvislosti
s trestným konaním bol s poškodenou rozviazaný pracovný pomer, neplatnosti skončenia pracovného
pomeru sa musela dlhé obdobie domáhať súdnou cestou, v konaní vedenom na Okresnom súde
Námestovo, pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Náhrady

odmeny za výkon funkcie konateľky sa poškodená domáhala v konaní vedenom na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. XCb/XX/XXXX, pričom aj napriek výkonu rozhodnutia vedeného na základe
rozsudku vydaného v konaní XCb/XX/XXXX, doposiaľ žiadnymi finančnými prostriedkami, len pre
špekuláciu na stane povinného, nebola žalobkyňa uspokojená. Z dôvodu vedeného trestného konania
stratila poškodená status váženej občianky v obci a rovnako v širokom okolí. V spoločnosti sa nemohla
nijako uplatniť, nezamestnala sa, nevydala sa, bola osočovaná, ohováraná, znevažovaná na verejnosti,

čím trpela nielen poškodená, ale aj jej blízka rodina. Bola odkázaná na celkovú pomoc od matky a
súrodencov, ktorí jej poskytovali ubytovanie a stravu, pretože bola dlhodobo vedená ako nezamestnaná
bez nároku na podporu v nezamestnanosti, mala nárok iba na hmotnú núdzu vo výške 60 eur mesačne.
Celé trestné konanie sa podpísalo na zdraví poškodenej, v dôsledku čoho od 06/2008 trpí a je liečená na
úzkostnú depresívnu poruchu, vyžadujúcu si trvalé užívanie antidepresív. Závažnosť ujmy a následkov

vznikajúcich poškodenej v príčinnej súvislosti s vedeným trestným konaním, v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, je daný aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú poškodená žalobkyňa
žiadala vo výške 50 000 eur. Právne odôvodnila svoj nárok odkazom na ust. § 17 ods. 1 až 3 a § 18
ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

6. K príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody žalobkyňa tvrdila, že
až po zrušujúcom uznesení Krajského súdu XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 10.1.2013, prvostupňový
súd v zmysle jeho intencií vykonal dôkaz pribratím znaleckej organizácie v odbore ekonómia,
suplujúc nedôslednú činnosť obžaloby a vykonal výsluch zástupcu znaleckej organizácie na hlavnom
pojednávaní,ktorébolirozhodujúcepreposúdenie(ne)vinyobžalovanej,pričomtietodôkazy preukázali

nezákonnú činnosť jedinej účtovníčky Y. V. a preukázalo sa to, že obžalovaná nezodpovedá za
schodok a je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo. Žalobkyňa pritom od podania obžaloby
tvrdila, že v obžalobe absentujúc akékoľvek dôkazy, ktoré by ju usvedčovali zo skutku formulovanom
vo výrokovej vete obžaloby a od vznesenia obvinenia navrhovala náležité zistenie skutkového stavu
vykonať dokazovanie zabezpečením účtovníctva spoločnosti PRIMULA, s.r.o. Orgány činné v trestnom

konaní totiž s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie. Podľa Ústavy SR, čl. 46 ods. 3 má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, pričom v ďalšej argumentácii žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo
XXX/XXXX pojednávajúce o tom, že v prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna

judikatúra má za to, že „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napr. vopred prerokovaný nárok na
náhradu škody písomne podanou žiadosťou) podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb., zásadne právo
na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím. Žalobkyňa odkazovala aj na uznesenie NS
SR sp. zn. 4M E. XX/XXXX, v zmysle ktorého ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát,

musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými priamo zasiahli do základných
práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne
dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nespôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do

základnýchpráv.Vtakejsituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnévtrestnomkonanívyhodnotilipôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Na základe týchto skutočností
žiadala žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu škody 11 780 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
50 000 eur.

7. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 22.12.2020 neuznávajúc nárok
žalobkyne z dôvodu, že tento je premlčaný. Poukázal na to, že žalobkyňa odvodzuje svoj nárok
od rozhodnutia o vznesení obvinenia ČVS: K.-XX/OEK-ZA-XXXX zo dňa 3.10.2008 pre pokračovací
obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, ktoré sa skončilorozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 29.03.2016, právoplatným
dňa 9.2.2017, ktorým bola žalobkyňa ako obžalovaná oslobodená spod obžaloby. Subjektívna lehota,
ktorá je upravená v ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je tri roky a začína plynúť dňom, kedy

sa poškodený dozvedel o škode. V ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je upravená objektívna
premlčacia lehota, ktorá je 10 rokov, pričom začiatok jej plynutia je upravený bez akejkoľvek závislosti
na subjektívnej vedomosti a je stanovený na deň, keď bolo poškodenému doručené, resp. oznámené
rozhodnutie,ktorýmbymumalabyťspôsobenáškoda.Rozhodujúcajeskutočnosť,kedydošlokvydaniu
rozhodnutia, ktoré bolo príčinou škody a kedy sa o ňom dotknutý účastník dozvedel. Platí, že subjektívna

premlčacia lehota môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej lehoty, upravenej v ust. § 19 ods.
2 a nemôže ju nikdy prekročiť. Obe lehoty, tak subjektívna ako aj objektívna začínajú plynúť a končia
nezávisle na sebe. Všeobecne platí, že nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť v dobe, kedy
ešte plynú obe lehoty (subjektívna a objektívna). Márnym uplynutím jednej z lehôt sa nárok premlčí
aj keď plynie druhá lehota. Objektívna lehota je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva
na náhradu škody, ktorú nie je možné v žiadnom prípade prekročiť, nakoľko je stanovená kogentnými

predpismi. Premlčanie nároku má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti (rozsudok NS ČR
z 11.03.2010, sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX). Žalovaná mala za to, že nezákonné uznesenie, za ktoré
žalobkyňa považuje uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. K.-XX/OEK-ZA-XXXX zo dňa 03.10.2008
bolo žalobkyni doručené 07.10.2008 a táto objektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody
uplynula 07.10.2018. Žalobkyňou uplatnený nárok považovala za premlčaný. Z dôvodu opatrnosti

žalovaná poukázala aj na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa za nezákonné
rozhodnutie považuje iba právoplatne rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Konštrukcia, ktorú uvádza žalobkyňa o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia
je nezákonné, pretože bola spod obžaloby oslobodená, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. Ak žalobkyňa poukazuje na závery NS SR, tieto závery nemajú v právnom poriadku

Slovenskej republiky právnu záväznosť a nemôžu byť základom pre uplatnenie nároku. V právnom
poriadku SR neexistuje zákon, ktorý by za orgán príslušný na zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia
o vznesení obvinenia orgánu činného v trestnom konaní určoval súd, pričom zmena sa musí týkať
právoplatného rozhodnutia. Uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa stal
a že ho skutočne spáchal obvinený, ale vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti o jeho spáchaní touto

osobou. Nie je nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní trestného činu sa v neskorších štádiách trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdí
(II.ÚS XXX/XXXX). Iný záver by nepochybne viedol k popretiu základnej ústavnej zásady o prezumcii
neviny, k popretiu účelu samotného trestného konania, resp. jeho časti - prípravného konania, ktoré by
de facto stratilo svoj význam a viedlo by k záveru o tom, že stíhať možno len osoby, ktorých vina je

v čase vznesenia obvinenia bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Spájanie, resp. posudzovanie
dvoch typov rozhodnutí - uznesenia o vznesení obvinenia (§ 206 Tr. poriadku) a rozsudku o vine, resp.
nevine obvineného (§ 284 a nasl. Tr. poriadku) je neprijateľné a nelogické a nemožno k nemu dospieť
ani extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z. z. Kým rozhodnutie o vznesení obvinenia má svoj
základ v prijatí odôvodneného záveru o tom, že trestný čin spáchala určitá osoba (§ 206 ods. 1 Tr.

poriadku), odsudzujúci, resp. oslobodzujúci rozsudok má svoj základ v závere súdu o vine, resp. nevine
tejto osoby a to v prípade uznania viny bez akýchkoľvek pochybností. Na každé z týchto rozhodnutí
kladie zákon iné nároky, na uznesenie o vznesení obvinenia postačuje dôvodné podozrenie o spáchaní
trestného činu určitou osobou, pri rozhodnutí súdu o vine, musí byť vina obžalovaného preukázaná
bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaná ďalej tvrdila, že hoci sú jej známe rozhodnutia NS SR, z

ktorých niektoré prijali záver o tom, že v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má oslobodzujúci rozsudok rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť,
k čomu dospeli tzv. extenzívnym výkladom zákona č. 514/2033 Z. z., tak s takýmto záverom nie je
možné súhlasiť, pretože popiera základný účel trestného konania a vytvára neprípustný nátlak súdnej

moci na činnosť orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti poukázala aj na čl. 144 ods.1
Ústavy SR, podľa ktorého rozhodnutia súdov SR nemajú všeobecnú právnu záväznosť a preto, aby súd
nenasledoval bezvýhradne rozhodnutia. Žalovaná bola názoru, že v súdenej veci nie sú splnené ani
kumulatívne podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody (existencia nezákonného rozhodnutia,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi) a to hlavne neexistencia nezákonného rozhodnutia, tým nie

je daný základ nároku, preto žiadala žalobu zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) podaním zo dňa 12.02.2021 poukázal
k tvrdenej neexistencii nezákonného rozhodnutia na to, že žalobkyňa v žalobe skutkovo tvrdilaexistenciu nezákonného rozhodnutia a to v čl. I. žaloby, kde popisuje stanoviská strán sporu pred
podaním žaloby. Obsahom stanovísk žalovanej pred podaním žaloby nebolo žiadne spochybnenie (ne)
existencie nezákonného rozhodnutia, žalovaná zodpovedá objektívne za vedenie celého nezákonného

trestného stíhania voči žalobkyni, čoho výsledkom bol oslobodzujúci rozsudok. Označenie nezákonného
rozhodnutia je uvedené v čl. II žaloby, kde je zmienka o rozhodnutí v prípravnom konaní, od ktorého
by bolo možné odvodzovať premlčanie, ktoré podľa tvrdenia žalovanej absentuje. Dala do pozornosti
dôkazy označené v žalobe v čl. II, pod B1 až B4, ktorými sú rozhodnutia súdov v danej veci a
nie OČTK. K otázke premlčania žalobkyňa uviedla, že interpretáciu výkladu premlčania tak ako ho

prezentuje žalovaná pri uplatnení náhrady škody, považuje nielen za nezákonnú, ale aj v rozpore so
sledovaným legislatívnym zámerom zákonodarcu, ktorý spočíva v odškodňovaní nezákonne stíhaných
osôb. Počítanie lehôt ako ich prezentovala žalovaná by viedlo k absurdnostiam v trestných konaniach,
v ktorých by podľa prezentovaného právneho názoru postačovalo, aby konania od vznesenia obvinenia
trvali viac ako 10 rokov a tým by sa štát zbavil zodpovednosti za škodu, uplynutím objektívnej 10
ročnej lehoty, čo je v rozpore so zásadami odškodňovania daného zákonom č. 514/2003 Z. z. a čl. 46

Ústavy SR, v ktorom je zakotvené právo na spravodlivý súdny proces. Výklad žalovanej je zároveň v
rozpore s ustálenou rozhodovacou justičnou praxou v obdobných veciach. Dňom, kedy sa žalobkyňa
ako obžalovaná mohla dozvedieť o nezákonnosti rozhodnutia je deň doručenia uznesenia Krajského
súdu v Žiline, ktorý je vo vzťahu k začatiu plynutia premlčania rozhodujúci. Iný výklad začatia plynutia
premlčaniapovažovalazazavádzajúciavrozporesdoterajšoujustičnoupraxou.Vsúvislostisúčelovým

popieraním žalovanej záväznosťou rozhodnutí vyšších súdnych autorít (NS SR), ktoré ustálili právnu
otázku posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím, stanovením rovnosti
dôsledkov uznesenia o začatí trestného stíhania a oslobodzujúceho rozsudku, žalobkyňa poukázala na
to, že v civilnom konaní nie je vylúčený extenzívnejší výklad práva na základe úvahy súdu (na rozdiel
od trestného konania), ako je to v prípade slabšej strany spory. Sankcionovanie postupov Y., ktoré

vychádzajú z neodborného, povrchného a nezákonného konania ako tomu bolo v žalovanej veci, nie
je možné napraviť inak, ako prísnym rozhodnutím súdu o reparácií a odškodnení osoby, voči ktorej
žalovaná postupovala nezákonne.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) danej podaním zo dňa 26.03.2021 zotrval na

argumentácii obsiahnutej v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2021.

10. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, oboznámil sa s pripojeným spisom
Okresného súdu Námestovo XT/XX/XXXX, z neho najmä uznesením o vznesení obvinenia KRP-XX/
OEK-ZA-XXXX, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa 9.2.20174 a obsahom ostatných listín a zistil,

že žaloba nie je dôvodná.

11. V súdenej veci sa žalobkyňa domáha nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, za ktoré považuje uznesenie o vznesení obvinenia č. KRP-XX/OEK-ZA-XXXX zo dňa
03.10.2008, práve z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Námetovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo

dňa 29.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. XTo/XX/XXXX-XXXXX zo dňa
09.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.02.2017, bola oslobodená spod obžaloby.

12. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. XT/XX/XXXX a z predloženej kópie rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. XT/XX/XXXXX-XXXX zo dňa 29.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline

zo dňa 09.02.2017, č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa bola stranou trestného
konania - v postavení obžalovanej, ktorá bola oslobodená spod obžaloby podanej dňa 06.04.2009
Okresnou prokuratúrou v Námestove sp. zn. Pv XXX/XXXX-X, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchala obžalovaná - § 285 písm. c) Tr. poriadku.

13. Žalobkyňa je teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Pasívne vecne
legitimovaným subjektom je žalovaná, ktorej označenie doplnila, (nepresnosť odstránila) žalobkyňa na
pojednávaní dňa 09.02.2022 v znení; označenie štátu - Slovenská republika, zastúpená Generálnou

prokuratúrou so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava. Nezákonným rozhodnutím vydanom v trestnom
konaní je v súdenom prípade uznesenie o vznesení obvinenia č. K.-XX/OEK-ZA-XXXX zo dňa
03.10.2008, toto bolo vydané Krajskou prokuratúrou v Žiline a prokurátor podal obžalobu. Orgánomoprávneným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky s poukazom na ust. §
4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.

14. V ďalšom postupe súd skúmal splnenie základného predpokladu na to, aby vôbec mohol konať pred
súdom a to, či danému sporu predchádzalo konanie o predbežné prerokovanie uplatneného nároku
na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy s príslušným orgánom a ak áno, s akým výsledkom,
pretože až vtedy, ak príslušný orgán uplatnený nárok na náhradu škody celkom alebo sčasti v zákonom
stanovenej lehote šiestich mesiacov plynúcich odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie

neuspokojí, je možné sa domáhať uspokojenia tohto nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde a
to iba z dôvodov, ktoré boli predmetom predbežného prerokovania.

15. Súd zistil, že žalobkyňa ako poškodená si na MS SR nárok na náhradu škody uplatnila
svojim podaním zo dňa 16.12.2019, ktoré bolo doručené najneskôr 15.01.2020, keďže v tento
deň jej ministerstvo svojim listom datovaným dňa 15.01.2020, k ním prijatej žiadosti žalobkyne,

oznámilo postúpenie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej
prokuratúre SR, čo bolo dané na vedomie zástupcovi žalobkyne, toto oznámenie prevzal 23.01.2020.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako príslušný orgán, listom zo dňa 20.05.2020, doručenom
zástupcovi žalobkyne dňa 25.05.2020 oznámila, že došlo k prerokovaniu žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý nárok ako nedôvodný neuspokojí z dôvodu, že nie sú

splnené zákonné podmienky.

16. Keďže v danom prípade je nezákonným rozhodnutím rozhodnutie orgánu činného v trestnom
konaní, začína premlčacia lehota plynúť odo dňa oznámenia (doručenia) zrušujúceho rozhodnutia, t.j.
rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené. Za také rozhodnutie sa považuje aj rozsudok,

ktorým bola obžalovaná oslobodená spod obžaloby. Súd zistil, že uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 9.2.2017, č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX, ktorým bolo odvolanie okresného prokurátora podané proti
oslobodzujúcemu rozsudku, zamietnuté, bolo oznámené žalobkyni - jej obhajcovi 09.02.2017, ktorý bol
prítomní na verejnom zasadnutí (a doručené tomuto obhajcovi - 10.02.2017). Na verejnom zasadnutí
bola prítomná aj žalobkyňa. Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorým bola

žalobkyňa ako obžalovaná oslobodená spod obžaloby nadobudol právoplatnosť 9.2.2017. Trojročná
premlčacia lehota uplynula 9.2.2020. Ak by aj súd pripočítal šesťmesačnú lehotu určenú na predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody, počas ktorej lehota spočíva (neplynie), táto by uplynula najneskôr
09.08.2020. Žaloba bola podaná dňa 30.08.2020, t.j. po uplynutí lehoty troch rokov, keď sa poškodená
žalobkyňa dozvedela o škode. Žalovaná vzniesla námietku premlčania a na tú súd prihliadal. Nárok

žalobkyne je premlčaný.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

20. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a

11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.21. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

23. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (2) Najneskôr
sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania

nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

24. Vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu súd žalobu zamietol. Ako už súd vyššie konštatoval,
žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy titulom

nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia,
pričom na základe toho podanej obžaloby, toto trestné konanie skončilo oslobodeným žalobkyne spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná (§ 285 písm. c) Tr. poriadku).

25. Žalovaný sa proti uplatnenému nároku bránil jednak tým, že nárok žalobkyne je premlčaný a jednak

tým, že neboli splnené podmienky pre priznanie nároku, pretože neexistuje nezákonné rozhodnutie.

26. Judikatúrou už bolo ustálené, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto
bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s

rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktorí nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na
trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám (R XX/
XXXX, obdobne R XX/XXXX). Obdobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo XX/XXXX konštatovalo,
že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia sa posudzuje
ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti

konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Z citovaného rozhodnutia NS
SR možno vyvodiť záver o tom, že i keď zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na
náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že
ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný

výsledok trestného stíhania.

27. S týmto názorom NS SR v uznesení sp. zn. 4M E. XX/XXXX sa stotožnil aj Ústavy súd SR v náleze
sp. zn. II.ÚS XX/XXXX zo dňa 24.3.2011, ako aj v náleze sp. zn. I.ÚS XXX/XXXX zo dňa 07.07.2016.
K prezentovaným záverom sa prikláňa aj rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Žiline (sp. zn. XXCo/

XX/XXXX zo dňa 31.1.2018, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 25.07.2017 a XCo/XXX/XXXX zo dňa
27.3.2019), ku ktorým sa súd priklonil a z tejto judikatúry aj vychádzal s odkazom na čl. 2 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.06.2016 (ďalej len „CSP“). Okresný súd nezistil
dôvod odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe.28. Neobstojí potom argumentácia žalovaného týkajúca sa neexistencie právoplatného rozhodnutia,
ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť na to príslušným orgánom, ktorým nie je

súd. Nezákonným rozhodnutím je uznesenie o vznesení obvinenia KRP-XX/OEK-ZA-XXXX zo dňa
03.10.2008 vydané Krajskou prokuratúrou v Žiline, pričom výsledkom trestného konania vedeného (aj)
na základe tohto rozhodnutia (a uznesenia o začatí trestného stíhania) bol rozsudok Okresného súdu
Námestovo č.k. XT/XX/XXXXX-XXXX zo dňa 29.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 09.02.2017, č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX, ktorým bola žalobkyňa ako obžalovaná oslobodená spod

obžaloby - § 285 písm. c) Tr. poriadku.

29. Po tom, čo súd ustálil existenciu nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia sp.
zn. KRP-XX/OEK-ZA-XXXX zo dňa 3.10.2008 vydané Krajskou prokuratúrou v Žiline), zaoberal sa
vznesenou námietkou premlčania.

30. Premlčanie práva na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím je upravené v ust. § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

31. Vychádzajúc z toho, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, zásadne právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia a vychádzajúc z toho, že rozhodujúcim meradlom je
neskorší výsledok trestného konania, v súdenom prípade oslobodzujúci rozsudok súdu, bolo potrebné

premlčaciu dobu počítať od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, pričom tento začiatok zahŕňa aj
okamih doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. XT/XX/XXXX-
XXXX zo dňa 29.3.2016 nadobudol právoplatnosť 09.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Žiline XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 9.2.2017, ktorým bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté.
Ak premlčacia lehota podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je tri roky, posledným dňom na

uplatnenie nároku na náhradu škody, podľa názoru súdu, je deň 9.2.2020. Žalobkyňa podala žalobu až
dňa 30.08.2020, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, hoci táto spočívala v období od 16.12.2019
do 25.5.2020.

32. Súd uvádza, že subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku

na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku
na náhradu škody na súde. Prerušenie premlčania preto nastáva v rámci plynutia jednej z lehôt.
Zároveň k začatiu plynutia premlčacej doby - dňom 9.2.2017 je potrebné uviesť, že v tento deň sa na
Krajskom súde v Žiline uskutočnilo verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo prejednanie odvolania
okresného prokurátora, obhajca bol na verejnom zasadnutí prítomný a prítomná bola aj žalobkyňa,

uznesenie o tom, že odvolanie prokurátora bola zamietnuté, bolo obhajcovi žalobkyne oznámené už
tohto dňa - 9.2.2017, o škode sa teda dozvedel najneskôr 9.2.2017. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na rozhodnutie NS SR - R 16/2014, v zmysle ktorého sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu
zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe
ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická osoba alebo právnická osoba

za škodu zodpovedá. Okamih získania informácie je práve deň 9.2.2017, kedy odvolanie prokurátora
bola zamietnuté. A v tento deň rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bola poškodená žalobkyňa ako
obžalovaná oslobodená spod obžaloby nadobudol právoplatnosť - 9.2.2017. Sama žalobkyňa od tohto
momentu tvrdila plynutie premlčacej lehoty.

33.Vzhľadomnato,žežalovanýnamietalpremlčaniehocsinýmpočítanímlehôt,súdmuselnanámietku
premlčania prihliadať a vyhodnotiac ju dospel k záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty
stanovenej v ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Pri počítaní lehôt súd vychádzal (aj) z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX zo dňa 25.11.2008 a aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
XMCdo X/XXXX zo dňa 25.02.2015.

34. Ak by aj súd pripustil a vychádzal z toho, že lehoty počas uplatnenia nároku na náhradu škody
u príslušného orgánu, s ktorým orgánom je poškodená žalobkyňa povinná tento nárok predbežne
prejednať, do dňa skončenia s odkazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., neplynú, najdlhšievšakpočas6mesiacov,ideoobdobieod09.02.2020+6mesiacov=do9.8.2020,doúvahybyprichádzal
posledný deň na podanie žaloby - deň 09.08.2020. Žaloba bola na súd podaná 30.08.2020, t.j. po
uplynutí premlčacej lehoty a oneskorene. Ani pri takomto počítaní lehôt nejde o včas podanú žalobu.

35. Nestotožnil sa súd ale s počítaním lehôt podľa argumentácie žalovaného práve z dôvodu, že
za nezákonné rozhodnutie sa síce považuje uznesenie o vznesení obvinenia, ale posúdenie jeho
(ne) zákonnosti je viazané, vychádzajúc z vyššie citovanej judikatúry, na neskorší výsledok trestného
konania, čo je napokon zrejmé aj z ust. § 19 ods. 2 veta do bodkočiarky, zákona č. 514/2003 Z.

z., v zmysle ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Objektívna
premlčacia doba by potom uplynula až 9.2.2027 (a nie 7.10.2018 počítaná od vydania uznesenia
o vznesení obvinenia). Keďže márnym uplynutím jednej z lehôt sa nárok premlčí, v danom prípade
uplynutím subjektívnej lehoty, má to za následok zánik súdnej vymáhateľnosti uplatneného nároku
(NS ČR sp. zn. 30 E. XXXX/XXXX zo dňa 11.3.2010). Ak by súd počítal objektívnu premlčaciu

lehotu od vydania uznesenia o vznesení obvinenia, dospel k absurdnému počítaniu lehôt, ako správne
argumentovala žalobkyňa, takéto počítanie lehôt nie je v súlade s ustálenou judikatúrou týkajúcu sa
nezákonnosti rozhodnutia ako výsledku trestného konania, pretože v čase vydania uznesenia o začatí
trestného konania (a vznesení obvinenia) nie je zrejmé, že uznesenie o začatí trestného stíhania (a
vznesení obvinenia) možno považovať za nezákonné a napokon uplynutím objektívnej premlčacej doby

v prípadoch, kedy ešte nedošlo ku skončeniu trestného konania, by skutočne mohlo dôjsť k tomu, že štát
by sa zbavil zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie, čo nie je v súlade s účelom zákona č. 514/2003
Z. z. Zmyslom tohto zákona je to, aby každá ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená.

36. K označeniu osoby žalovaného len označením orgánu oprávneného konať v mene štátu, keď
zároveň z ostatných častí žaloby vyplýva, že žaloba smeruje proti štátu, súd odkazuje na rozhodnutie
sp. zn. NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX (D. XX/XXXX), v zmysle ktorého je daná povinnosť súdu
nezrozumiteľnosť (neurčitosť) v označení žalovaného odstrániť a nepostupovať prísne formalisticky pri
posudzovaní žaloby, pretože to nie je s princípmi spravodlivého procesu a právom na súdnu ochranu

v materiálnom zmysle. Súd týmto spôsobom postupoval a vyzval žalobkyňu na odstránenie vady v
označení žalovanej - Generálnej prokuratúry SR, ktorá je len orgánom oprávneným konať v mene
štátu, čo žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu vykonala a nepresnosť žaloby odstránila tak, že
žalovaným je Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova
2, 812 85 Bratislava. Štát je ako strana sporu označený riadne, ak je súčasne s ním označený orgán,

ktorý má v mene štátu konať, s uvedením jeho názvu a sídla. A to bolo splnené aj v súdenej veci,
pričom pokiaľ ide o konkrétny orgán oprávnený v mene štátu konať, tu súd poukazuje na rozhodnutie
NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 14.10.2015 (D. X/XXXX), ktorý náležitým spôsobom vyriešil
zodpovedný orgán konajúci v mene štátu akým je Generálna prokuratúra. Zároveň súd uvádza, že
označenie subjektu konania akým je štát - Slovenská republika a označením orgánu, ktorý koná v jej

mene slovom „zastúpená“ (príslušným orgánom) bolo príznačné za účinnosti zákona č. 97/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok účinný do 01.06.2016, aktuálne, za účinnosti Civilného sporové poriadku,
vychádzajúc z jeho ust. § 135 ods. 1 CSP je presnejšie označenie orgánu, ktorý za štát koná (nie, že je
„zastúpený“), čo však podľa názoru súdu nič nemení na správnom označení žalovaného, ktorým je štát
- Slovenská republika, v mene ktorého koná Generálna prokuratúra.

37. V neposlednom rade pokiaľ ide o posúdenie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie subjektov sporu,
súd u žalovanej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 14.10.2015, pričom
v danom prípade bolo uznesenie o vznesení obvinenia vydané Krajskou prokuratúrou v Žiline, pričom
orgán prokuratúry (ako jediný) oprávnený podal obžalobu na žalobkyňu ako obžalovanú. Pasívne vecne

legitimovaným subjektom je štát (Slovenská republika), za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne, okrem toho, že táto okolnosť ani sporná nebola, skutočnosť, že žalobkyňa bola
stranou v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Námestovo, okrem iných dôkazov, vyplýva z
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. XT/XX/XXXX - XXXX zo dňa 29.03.2016.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok žalovanej nepriznal, žalovaná si nárok na trovy neuplatnila a ani nežiadala,aby jej súd nárok na náhradu trov priznal. Zároveň z obsahu spisu bolo zistené, že žalovanej žiadne
trovy konania nevznikli. Súd potom rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov nepriznal.

39. Žalobkyňa bola osobne oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení („zákon č. 71/1992 Zb.“),
ale so svojou žalobou nebola úspešná, z ktorého dôvodu neprešla poplatková povinnosť na žalovanú - §
2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. Súd o poplatkovej povinnosti nerozhodoval, pretože neexistuje
poplatník, ktorý by bol povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby (žalobkyňa je osobne oslobodená a

žalovaný bol úspešný).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.