Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32CoE/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2516203471.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a členov senátu: JUDr.
Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5 zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739,
adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5 proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu
C., D. X. apríla XXX/XX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C., ul. X. apríla XXX/XX,

3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C., D. X. apríla XXX/XX, o vymoženie 12.011,73 eur
s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 14Er/363/2016-76
zo 4. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie v časti II. výroku sa potvrdzuje.

Odvolanie oprávneného v časti III. výroku s a o d m i e t a.

Povinnému 2/, 3/ a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu proti povinnému 1/, II. zastavil exekúciu

proti povinným 2/, 3/ a III. oprávneného zaviazal povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 453,67 eur do troch dní od dňa právoplatnosti uznesenia.

Na odôvodnenie napadnutej časti (výroku II., III.) uviedol, že s ohľadom na obsah exekútorského spisu
sú naplnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekučného konania
rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. por.

Proti tomuto rozhodnutiu, voči výroku o zastavení exekúcie vo vzťahu k povinným 2/, 3/ a súvisiacim
výrokom III. o trovách exekučného konania podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal
na to, že jemu ako oprávnenému subjektu nebol zo strany súdneho exekútora doručený návrh na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného 2/, 3/, t. j. nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.

Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti považuje za predčasný.
Exekučné konanie sa nevedie tak dlhú dobu, aby bol tento záver relevantný. U oboch povinných ide o
osoby v produktívnom veku, ktoré v súčasnosti nie sú v konkurznom resp. oddlžovacom konaní, nejde
o bezdomovcov, ani o osoby vyššieho veku či osoby inak znevýhodnené, aby bolo možné bez ďalšieho
vysloviť definitívny záver o ich nemajetnosti. Zdôraznil, že súdny exekútor nevykonal všetky úkony, ktoré
prichádzajú do úvahy za účelom zisťovania majetku povinných 2/, 3/. Súdny exekútor mal v exekúcii

pokračovať, priebežne v určitých intervaloch zisťovať majetkové pomery, predovšetkým zisťovať možnézískanie príjmu povinných. Svoje argumenty oprel o uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16CoE/358/2016, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 a I. ÚS 33/2012.

Súdny exekútor vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Napadnuté uznesenie je dostatočne
odôvodnené a je vecne správne. Z obsahu exekučného spisu je dostatočne preukázané, že nie je
predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, nakoľko majetok povinných 2/, 3/ nepostačuje ani
na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2
CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
proti výroku II. napadnutého uznesenia nie je dôvodné.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že pôvodný oprávnený podal dňa 13.06.2016 návrh na vykonanie

exekúcie voči povinným na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k.
15C/175/2014-37 z 27.októbra 2015, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s.) sumu 12.043,37 eur s prísl., spolu s trovami konania 722,50 eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť ostatným žalovaným. Dňa 04.07.2016 exekučný súd vydal poverenie pre súdneho

exekútora.

Dňa 16.03.2020 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinných 2/, 3/. Uviedol, že

z dôvodu zistenej nemajetnosti povinných 2/, 3/ nie je exekúciu možné vykonať. Ďalšie pokračovanie
v exekúcii by bolo nehospodárne, v rozpore so zásadou účelnosti a prinieslo by iba neúčelné
vynakladanie výdavkov a zvyšovanie trov exekúcie. Poukázal na to, že od roku 2016 šetrením nebol
zistený žiaden majetok podliehajúci exekúcii, nebola vymožená žiadna suma z vymáhanej istiny.
Opakované šetrenia majetkových pomerov boli s negatívnym výsledkom. Svoj návrh podporil s odkazom

na rozsiahlu rozhodovaciu prax všeobecných súdov na všetkých stupňoch, vrátane Ústavného súdu SR.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutie

súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku
dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na
skutočnostidomneléčitie,ktorésasurčitoupravdepodobnosťoumôžuvbudúcnostivyskytnúť.Citované
ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný
určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok

povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy prípadnú
zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom
vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia
súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý
postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

V prerokúvanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného
konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinných 2/, 3/. Nimi bolo dostatočne
zistené, že povinný 2/ nemá žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet v žiadnej banke, nevlastní

žiadne motorové vozidlo. V Sociálnej poisťovni nie je vedený ako zamestnanec ani ako SZČO. Nie je
poberateľom dávok ani dôchodku. Sú na neho vedené tri exekúcie. Čo sa týka povinného 3/ taktiež nemá
vedené žiadne účty v bankách, nie je vlastníkom nehnuteľného majetku. Je vlastníkom motorového
vozidla, rok výroby 2002, na ktoré prechádza blokácia. Je na neho vedených jedenásť exekúcii,v Sociálnej poisťovni je vedený ako SZČO, avšak nie je poberateľom dávok ani dôchodku. Dlhodobo si
neplní odvodové povinnosti. Záväzok voči sociálnej poisťovni predstavuje 4.522,53 eur. Vzhľadom na
to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie.

Odvolací súd v tejto veci poukazuje na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojený spis súdneho exekútora, z ktorých nesporne vyplýva, že
povinný subjekt (povinný 2/,3/) nedisponuje majetkom, aby bolo pokračovanie v exekúcii dôvodné.

Skutočnostivovzťahukmajetkovýmpomerompovinného2/,3/,zistenésúdnymexekútoromnasvedčujú
tomu, že pokračovanie v exekúcii nie je hospodárne, a to aj napriek nesúhlasu oprávneného so
zastavením exekúcie a viedlo by iba k nedôvodnému navyšovaniu nákladov a trov exekúcie, ktoré by
v konečnom dôsledku znášal oprávnený.

Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní nenamietal, že zistenia
súdneho exekútora nevychádzajú z reálneho stavu, nepreukázal existenciu majetku povinných 2/, 3/
či to, že má vedomosť o tom, že minimálne jeden z povinných poberá nejaký príjem, je zamestnaný a
pod., ale odvolanie je založené iba na teoretickom tvrdení o možnosti nadobudnúť majetok v budúcnosti,
resp. s odkazom na nedostatočnú dĺžku exekučného konania. Táto hypotetická možnosť tak na zmenu

záveru o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je založené
na dostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného subjektu,

rozhodnutie je primerane odôvodnené a vyplývajú z neho rozhodujúce skutočnosti na preukázanie
záveru o nemajetnosti povinnej osoby, čo bolo dostatočne preukázané šetrením súdneho exekútora.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkami oprávneného, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je

strohé a nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s
rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť
svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený
argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS
191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musíbyťanalyzovanésohľadomnaokolnostikaždéhoprípadu(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

Odvolací súd nad rámec dodáva, že súčasťou práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo
na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne vymožiteľná, ani na to, aby sa viedlo exekučné
konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva
na nútený výkon rozhodnutí, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je

to možné. Ani zákon, ani ústava, ani štát však nemôžu zabezpečiť skutočnú vymožiteľnosť pohľadávky
proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. nemožno
považovať za ústavne nekonformný.

Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil (výrok II).

Povinný v rámci odvolania napadol aj výrok III., ktorým súd prvej inštancie uložil mu povinnosť uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 453,67 eur. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého uznesenia,

ktorýmsúdprvejinštanciezaviazaloprávnenéhonanáhradutrovexekúciesúdnemuexekútorovi,novela
Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) tak zrušila prípustnosť
samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Ex. por. účinnej od 1. novembra 2013 takžiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie proti výroku
o trovách exekúcie. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len odvolanie v tejto
časti odmietnuť (§ 386 písm. c/ CSP). Odvolací súd záverom dodáva, že súdny exekútor podaním zo

dňa 05.11.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2021, oznámil, že oprávnený dňa 01.07.2021
uhradil na účet súdneho exekútora trovy exekúcie vo výške 453,67 eur.

V odvolacom konaní mali plný úspech povinní 2/, 3/ a v zmysle § 255 ods. 1 CSP majú právo na

náhradu trov odvolacieho konania. V prejednávanej veci však povinným 2/, 3/ v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu
odvolací súd nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP a contrario, čl. 4 ods. 1 CSP). Odvolací súd nepriznal ani
súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ich nežiadal priznať.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.