Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311207425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1311207425.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: G.. A. I., U.. X.X.XXXX, R. XX,
R., adresa na doručovanie: Q. A. XX, R., zastúpená advokátom G.. H. Š., A. X, R., proti žalovaným:
X/ Slovenská A., H. G. L. L. G. E. E. A., A.B. XX, R., X/ Slovenská A., H. G. L. L. G. H. E. A., D. X,
R., o náhradu ujmy na zdraví 111.306 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C/98/2011-351 z 1.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu 1.7.2011 domáhala od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhrady ujmy
na zdraví 111.306 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 29.3.2011 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnila tým, že nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov v
trestnom konaní a v exekučnom konaní o náhradu škody spôsobenej trestným činom jej bola spôsobená
ujma na zdraví s následkom sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v konaniach na Okresnom A. D. R.

B. vedenom pod Č.: O.-X-XX/XXXX (postúpené pod Č.: O.-XXX/XXXX), Okresnom A. D. R. B. D. Č.: O.-
XXX/XXXX (neskôr O.-XXX/XXXX), Okresnej D. R. B. D. E.. Q.. XPn/XXXX/XX, XPv/XXX/XX, Okresnej
D. R. B. pod sp. zn. 2Pv/2498/01, 2Pv/1767/02, 1Pv/1452/06, Okresnom E. R. B. pod sp. zn. 3T/77/2009,
Okresnom E. R. B. pod sp. zn. 3T/77/2009, Okresnom E. R. B. pod sp. zn. 1Er/1842/2002, Spr. 2105/03,
Spr. 2147/05, Spr. 2238/08, L. E. H. R. pod sp. zn. 17CoE/52/2007, Spr. 2191/08, U. E. E. A. pod
sp. zn. 2Cdo/39/2008, Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v konaniach o sťažnostiach na
činnosť exekútora Slovenskej komore exekútorov pod sp. zn. 3634/2007 Sť. 4657/2008/52. Žalobkyňa

doručila 28.3.2011 žalovanému 1/ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu ujmy na zdraví
a dohodu o vyrovnaní. Zdôraznila svoje postavenie ako poškodenej a priamej obete trestného činu vo
veci trestného oznámenia z 12.3.2001 pre podvod pri kúpe bytu, keď s páchateľkou K.. A. uzatvorila
zmluvu o budúcej zmluve o kúpe bytu v T. Ú. Č.. XX H. R. a od 18.12.2000 do 11.1.2001 jej postupne
vyplatila 1.000 000,- Sk, ktoré získala z predaja bytu; pri poslednej splátke uzatvorili aj kúpnu zmluvu.
Páchateľka jej následne neumožnila sa do kúpeného bytu nasťahovať a spolu s manželom ju potom i
zastrašovali. Pre hrozbu zabitia zo strany G.. A. sa musela ukrývať a utajovať svoje bydlisko a prišla

o celý svoj majetok. Mala za to, že nevymožiteľnosť práva, neefektívnosť vyšetrovacieho procesu a
vystavenie ďalším traumatickým situáciám a atmosfére strachu prehlbovali jej už chronickú stresovú
situáciu, podkopávali jej schopnosť zotaviť sa a tieto jej spôsobili i sekundárnu ujmu, čo malo dopad
na jej zdravie v podobe totálneho psychického vyčerpania a bezmocnosti a viedlo k ťažkej depresie ainvalidizácii. Na preukázanie poškodenia zdravia poukázala na lekársky posudok ošetrujúceho lekára
G.. O. F. zo 17.2.2011, podľa ktorého v marci 2010 jej spracovanie negatívneho zážitku vyvolalo a
prešlo do ťažkej depresívnej poruchy, ktorá sa od konca marca 2010 nemení. Za príčinnú súvislosť

poškodenia svojho zdravia žalobkyňa považovala skutočnosť, že po oznámení trestného činu podvodu
dňa 12.3.2001 nedošlo vo veci preverenia skutku a stíhania jeho páchateľa k postupu podľa trestného
poriadku a po celý čas nemala k dispozícii žiadny účinný spôsob, ako sa ubrániť nezákonným a
šikanóznym postupom štátnych inštitúcií, čo viedlo k poškodeniu jej zdravia. Uplatnené právo pozostáva
z náhrady straty na zárobku 66.526,39 eura za obdobie od 27.3.2001 do 31.12.2010, z náhrady straty

na dôchodku, ktorý nárok na dôchodok vznikne dňa 4.9.2013, straty na možnom príjme (redakčné a
vydavateľské práce na zmluvu o dielo) 15.000 eur za obdobie od roku 2005 až 2010 a zo zmiernenia
nemajetkovej ujmy spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia 14.890 eur spolu s navrhovaným
zvýšením o 50 %, t.j. 29.780 eur, čo spolu predstavuje náhradu ujmy na zdraví 111.306 eur.

2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu

škody na zdraví v časti náhrady za stratu na zárobku a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
keďže v prípade náhrady škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna trojročná premlčacia doba
a objektívna premlčacia doba je vylúčená. Za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade
náhrady straty na zárobku považoval okamih vyplatenia poslednej dávky nemocenského, a nakoľko k
ukončeniu práceneschopnosti došlo dňa 10.3.2003, k premlčaniu nároku došlo najneskôr v apríli 2003.

V prípade náhrady straty na zárobku pri invalidite považoval za začiatok plynutia premlčacej doby deň
doručenia rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, ktoré bolo vydané dňa 7.4.2003 a dôchodok
bol žalobkyni poukazovaný od júna 2003 spolu s doplatkom za obdobie od 15.3.2003 do 23.6.2003, a
teda rozhodnutie muselo byť žalobkyni doručené niekedy v období od 7.4.2003 do júna 2003. Vo vzťahu
k sťaženiu spoločenského uplatnenia považoval za začiatok plynutia premlčacej doby najneskôr deň

priznania invalidného dôchodku, kedy bola žalobkyni zrejmá existencia preukázateľných nepriaznivých
následkov pre životné úkony. S prihliadnutím na zhoršenie jej stavu oproti pôvodne diagnostikovanému
mal za to, že začiatok premlčacej doby by bolo potrebné datovať či už od okamihu konštatovania
zhoršenia jej stavu dňa 26.1.2006, priznania ZŤP alebo prvej z opakovaných hospitalizácií v dennom
psychiatrickom sanatóriu v období od 23.1.2007 do 6.7.2007, a tak podľa neho subjektívna premlčacia

doba uplynula i v tomto prípade. Mal za to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala príčinnú
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, pričom
poukázal na to, že zo žaloby a jej príloh je zrejmé, že k vzniku psychických problémov žalobkyne
došlo v dôsledku trestného činu spáchaného voči nej v marci 2001 (podvod pri kúpe bytu), a teda v
rozhodujúcej dobe, keď došlo k vzniku poškodenia jej zdravia, nebolo možné konštatovať v činnosti

orgánov verejnej moci existenciu nesprávneho alebo nezákonného postupu, resp. rozhodnutí. Poukázal
aj na znalecký posudok G.. N. G. z 27.10.2014 č. 13/14, vypracovanie ktorého nariadil súd prvej
inštancie a jeho závery, že psychická porucha žalobkyne súvisí s trestným činom podvodu v roku
2001 a následnými protrahovanými trestno-právnymi problémami. Mal za to, že následné trestnoprávne
problémy žalobkyne nemôžu zakladať existenciu priamej, resp. bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi

uvádzanými rozhodnutiami a úradným postupom a škodou na zdraví žalobkyne.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe zhodne so žalovaným 1/ namietal, že vo veci absentuje priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou na zdraví žalobkyne.
Namietol i svoju pasívnu legitimáciu, keďže za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci koná v mene

štátu iba jeden orgán verejnej moci, pričom označenie žalovaného ako Slovenskej republiky nemá oporu
v právnych predpisoch.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný úrad justičnej polície
Policajného zboru Bratislava II začal uznesením Č.H.: O.-XXX/XXXX CM z 30.10.2002 trestné stíhanie

vo veci trestného činu podvodu, ktorým mala žalobkyni vzniknúť škoda 1.000 000,- Sk. Z lekárskeho
posudku G.. O. F. zo 17.2.2011 zistil, že príčinou poškodenia zdravia žalobkyne ako invalidnej
dôchodkyne bol podľa vyjadrenia žalobkyne podvod, v dôsledku ktorého prišla o byt; bola jej stanovená
diagnóza ako rekurentná depresívna porucha - ťažká fáza F-33.2, pričom jej liečba začala v marci
2001 a skončila 31.3.2010. Z dôvodu odchodu žalobkyne do plného invalidného dôchodku bol na

základe dohody ku dňu 10.3.2003 skončený jej pracovný pomer so Slovenskou televíziou Bratislava.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30.9.2010 č.k. II. ÚS 194/2010-69 konštatoval porušenie
základného práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava IIpod Č.: O.-XXX/XX, v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Bratislava II pod sp. zn. 1Pv/1452/06
(2Pv/2498/01, 2Pv/1767/02), v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 4T/95/08 a v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3T/77/09, na základe čoho žalobkyni priznal

zadosťučinenie 5.000 eur; v náleze zo 17.5.2007 č.k. III. ÚS 37/07-51 konštatoval porušenie uvedeného
práva žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Er/1842/02, na základe
čoho priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 30.000,- Sk; v náleze zo 17.8.2009 č.k. I.
ÚS 97/09-43 konštatoval porušenie práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.

zn. 1Er/1842/02 v období po 17.5.2007, ako aj základného práva pokojne užívať majetok, za čo priznal
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 2.000 eur a v náleze z 29.4.2009 č.k. I. ÚS 393/08-36
konštatoval porušenie práva žalobkyne na súdnu ochranu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/39/2008 z 19.6.2008, toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/241/2009 z 29.4.2010 zrušil uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 17CoE/52/2007 z 30.5.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo

znaleckého posudku G.. N. G. z 27.10.2014 č. 13/14 o duševnom stave žalobkyne zistil, že psychická
porucha žalobkyne kauzálne súvisí s trestným činom podvodu v roku 2001 a následnými protrahovanými
trestno-právnymi problémami, pričom pracovná neschopnosť žalobkyne trvala v obdobiach od 27.3.
do 21.10.2001, od 27.11.2001 do 1.5.2002, od 23.5.2002 do 2.6.2002 a od 25.9.2002 do 10.3.2003.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 7.4.2003 bol žalobkyni od 11.3.2003 priznaný invalidný dôchodok

pre diagnózu depresívna porucha stredne ťažkého stupňa.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2, § 18
ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, v znení účinnom od 1.7.1990

do 30.6.2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), § 3 ods. 1 a ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b),
§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1, ods.
2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), §
2 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a písm. c) a § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za

bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) a
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

6. V dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným 1/ sa súd prvej inštancie ako prvou
otázkou zaoberal včasnosťou uplatnenia nároku na náhradu ujmy na zdraví, v rámci ktorého si
žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu straty na zárobku a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Konštatoval, že v danom prípade nebolo možné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu

dobu stanovenú pre tento nárok, nakoľko predmetom konania je škoda na zdraví, pri ktorom nároku
táto objektívna premlčacia doba neplatí. Nakoľko namietané nezákonné rozhodnutia boli zrušené, čo
je podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody na súde, vo vzťahu k ním aplikoval objektívnu
trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.5.2007 sp. zn. 17CoE/52/2007 nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.7.2007, v tento deň musela mať žalobkyňa rozhodnutie už doručené, a preto jej najneskôr tento
deň začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá tak márne
uplynula dňa 13.7.2010. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/39/2008 z
19.6.2008 bolo doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.7.2008, ktorý mal následne povinnosť
toto doručiť stranám, a je teda zrejmé, že trojročná premlčacia doba začala žalobkyni plynúť až po

25.7.2008, a preto ak žalobkyňa podala žalobu dňa 1.7.2011, uplatnila si nárok na náhradu ujmy na
zdraví z dôvodu tohto nezákonného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zákonom
stanovenej lehote. Pri posudzovaní postupov orgánov verejnej moci, v ktorých Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval zbytočné prieťahy v konaní, bolo nutné aplikovať subjektívnu trojročnú premlčaciu
dobu, ktorá žalobkyni začala plynúť odo dňa, keď sa o škode dozvedela, čo bol okamih vyplatenia

poslednej nemocenskej dávky, keď žalobkyňa získala vedomosť o spôsobenej škode spočívajúcej
v strate zárobku. K ukončeniu práceneschopnosti žalobkyne došlo dňa 10.3.2003, posledná dávka
nemocenského poistenia jej bola vyplatená v apríli 2003, premlčacia doba tak márne uplynula v apríli
2006. Pri posudzovaní nároku na náhradu straty na zárobku počas invalidity žalobkyne súd prvejinštancie vychádzal z toho, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým jej priznala nárok na invalidný
dôchodok bolo vydané 7.4.2003 a invalidný dôchodok bol žalobkyni poukazovaný od júna 2003, a
teda je nepochybné, že v období od 7.4.2003 do júna 2003 žalobkyňa nadobudla vedomosť o škode

spočívajúcej v strate pracovného zárobku v dôsledku invalidity; premlčacia doba tak uplynula najneskôr
v júni 2006. Pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mal za to, že nakoľko
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný psychiatrom
G.. O. F. dňa 17.2.2011 a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskehoposudkuasadzbybodovéhohodnotenia,ženajskôrtentodeňsažalobkyňamohladozvedieť

o hodnotení sťaženia jej spoločenského uplatnenia, na základe čoho vyvodil, že žalobu v tejto časti
podala na súd včas.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o prerokovanie nároku písomne požiadala žalovaného 1/, ktorý jej nárok ani sčasti neuspokojil.
Námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ považoval za nedôvodnú, nakoľko nositeľom

povinnosti spore o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je v zmysle ustanovení § 3
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Slovenská republika, pričom žalobkyňa v žalobe označila
žalovaných 1/ a 2/ primárne ako Slovenskú republiku, čím splnila zákonnú požiadavku riadneho určenia
žalovaného. Navyše, žalobkyňa si uplatnila i nárok na náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, a preto podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b)

zákona č. 514/2003 Z.z. koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

8. Vecným posúdením žaloby dospel súd prvej inštancie k záveru, že jej nemožno vyhovieť pre
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním orgánov verejnej moci a vznikom škody
spôsobenej žalobkyni na zdraví. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa podala trestné oznámenie v

trestnej veci podvodu pri kúpe bytu dňa 12.3.2001, teda po tom, ako s páchateľkou uzatvorila zmluvu o
budúcej zmluve na kúpu bytu v T. Ú. Č.. XX H. R. a po tom, ako jej od 18.12.200 do 11.1.2001 postupne
vyplatila dohodnutú kúpnu cenu bytu 1.000 000,- Sk. Na základe lekárskeho posudku psychiatra G.. O.
F. zo 17.2.2011 mal za preukázané, že negatívny zážitok žalobkyne z marca 2001 (podvod pri kúpe bytu)
u nej vyvolal depresiu, ktorá prešla do ťažkej depresívnej poruchy. Z opisu rozhodujúcich skutočností

uvedených v žalobe podľa súdu vyplýva, že žalobkyňa v mesiacoch december 2000 až január 2001
kupovala byt v T. Ú. Č.. XX H. R. s termínom nasťahovania sa do bytu 31.3.2001 a zároveň predávala
svoj byt v N., následne vo februári vyšlo najavo, že sa stala obeťou trestného činu podvodu, na základe
čoho dňa 12.3.2001 podala trestné oznámenie, a keďže jej nebolo umožnené nasťahovať sa do bytu v
T. Ú. Č.. XX a prišla o svoj byt v N. a aj o peniaze zaplatené za byt, od 31.1.2001 sa stala bezdomovcom,

pretože na vyriešenie tejto situácie nemala žiadne prostriedky. Na základe nálezov Ústavného súdu
Slovenskej republiky a zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal súd prvej
inštancie za preukázaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci,
t.j. prvej zákonnej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Vo
vzťahu k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou ujmou na zdraví a nesprávnym úradným

postupom, resp. nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci, však mal na základe vykonaného
dokazovania za to, že žalobkyňa túto skutočnosť nepreukázala. Z lekárskeho posudku G.. O. F. i zo
znaleckého posudku G.. N. G.O. podľa súdu jednoznačne vyplýva, že psychické ochorenie žalobkyne
priamo zapríčinilo negatívne spracovanie trestného činu podvodu, ktorého obeťou (poškodenou) sa
stala a v dôsledku ktorého prišla o byt i peniaze, a teda aj o svoje bývanie. K tomuto trestnému činu

podvodu došlo na začiatku roka 2001 a v marci 2001 sa začala liečiť na depresiu vyvolanú fingovaným
predajom bytu a podala i trestné oznámenie. Podľa názoru súdu prvej inštancie ak by sa žalobkyňa
nestala obeťou podvodu ohrozujúceho jej bytostnú existenciu, nevzniklo by jej psychické ochorenie
s diagnózou depresia, navyše, v rozhodnom čase (marec 2001) len iniciovala trestné konanie voči
páchateľke podvodu, a preto uvedené konanie a ani konania na toto nadväzujúce nemohli zapríčiniť

zhoršenie jej zdravotného stavu. V posudzovanom spore tak podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno
dospieť k záveru, že priamym dôsledkom namietaného nesprávneho postupu a rozhodnutí orgánov
verejnej moci je skutočnosť, že žalobkyňa utrpela ujmu na zdraví spočívajúcu v psychickej depresívnej
poruche. Zdôraznil, že nemožno zamieňať príčinnú súvislosť s časovou nadväznosťou a súvislosťou,
a preto nie je prípustné z časovej následnosti udalostí usudzovať na existenciu príčinnej súvislosti

medzi nimi; bez právneho významu tak považoval námietku žalobkyne, že znalkyňa G.. N. G. v
znaleckom posudku k príčinám vzniku psychického ochorenia žalobkyne uviedla popri trestnom čine
podvodu i následné protrahované trestno-právne problémy. Fakt, že žalobkyňa za účelom objasnenia
trestného činu podvodu iniciovala vyšetrovacie a súdne konania, ktoré boli nepochybne poznamenanéprieťahmi a nezákonnými rozhodnutiami, však sám o sebe nepredstavuje príčinu vzniku jej duševného
ochorenia. Zistené prieťahy v trestných a občianskoprávnych veciach a nezákonné rozhodnutia orgánov
verejnej moci boli len následkom príčiny - podvodu, ktorá spôsobila žalobkyni ujmu na zdraví, čo

potvrdila i samotná žalobkyňa, keď uviedla, že neefektívnosť vyšetrovacieho procesu a nevymožiteľnosť
práva len prehlbovali už chronickú stresovú situáciu. Súd prvej inštancie tak mal za to, že žalobkyňa
nepreukázala právny základ uplatneného nároku, a to splnenie všetkých zákonných podmienok pre
vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/ proti neúspešnej
žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si ich náhradu neuplatnili.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie

a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázala na to, že
zo znaleckého posudku G.. N. G. síce vyplýva, že prvotná depresívna reakcia na stres vznikla v
príčinnej súvislosti s trestným činom podvodu, ktorého sa žalobkyňa stala obeťou, avšak znalkyňa i
veľmi podrobne a zrozumiteľne uviedla, že depresívna reakcia na stres sa u žalobkyne prehlbovala
v dôsledku narastania negatívnych skúseností s prácou štátnych orgánov, ktoré sa mali zaoberať jej

prípadom, následkom čoho nakoniec nebola jej liečba úspešná a došlo k prehĺbeniu a chronifikácii
poruchy s vyústením do ťažkej formy depresie; v záveroch posudku skonštatovala, že u žalobkyne sa
pôvodná reakcia na stres (F43.0) rozvinula do depresívnej poruchy ťažkého stupňa (F33.2). Trestný čin
podvodu tak bol len prvotným impulzom len k vzniku (ľahkej) depresívnej reakcie, avšak bez následného
dlhoročného nesprávneho úradného postupu a sérii nezákonných rozhodnutí by u nej nikdy nedošlo

k vzniku depresie ťažkého stupňa, a teda medzi nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami a následným vznikom depresívnej poruchy ťažkého stupňa je nepochybne nielen časová,
ale i príčinná súvislosť. Namietla tak, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obsah a závery
znaleckého posudku a navyše namietla, že znalkyňu na pojednávaní ani nevypočul.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/ a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné a stotožnil sa so závermi
súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania právneho základu uplatneného
nároku,atosplnenievšetkýchzákonnýchpodmienokprevyvodeniezodpovednostizaškoduspôsobenú
orgánmi verejnej moci; rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a dostatočne a

jasne odôvodnené.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil

29.9.2022 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

14. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

15. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci podľa odvolacieho súdu vykonal náležité dokazovanie

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žaloby. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k správnemu záveru, že neboli splnené
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne nesprávnym úradným

postupom a nezákonnými rozhodnutiami vydanými v konaniach vedených na Okresnom riaditeľstve PZ
Bratislava I pod Č.: O.H.-X-XX/XXXX (postúpené pod Č.: O.-XXX/XXXX), Okresnom riaditeľstve PZ
Bratislava II pod Č.: O.H.-XXX/XXXX (neskôr O.-XXX/XXXX), Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp.
zn. 1Pn/2172/01 a sp. zn. 1Pv/389/09, Okresnej prokuratúre Bratislava II pod sp. zn. 2Pv/2498/01, sp.zn. 2Pv/1767/02 a sp. zn. 1Pv/1452/06, Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3T/77/2009, Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 3T/77/2009, Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Er/1842/2002,
sp. zn. Spr. 2105/03, sp. zn. Spr. 2147/05 a sp. zn. Spr. 2238/08, Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. 17CoE/52/2007 a sp. zn. Spr. 2191/08, Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
2Cdo/39/2008, Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v konaniach o sťažnostiach Slovenskej
komore exekútorov pod sp. zn. 3634/2007 Sť. 4657/2008/52, pretože v konaní nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi nimi a škodou na zdraví žalobkyne.

16. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné

podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy, má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu

(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s

ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo
126/2009).

17. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že trestný čin podvodu bol síce prvotným impulzom k vzniku (ľahkej)
depresívnej reakcie, ale že k vzniku depresívnej poruchy ťažšieho stupňa došlo v dôsledku následného

dlhoročného nesprávneho úradného postupu a série nezákonných rozhodnutí. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade chýba priamosť pôsobenia týchto príčin na
škodu na zdraví žalobkyne. Súd prvej inštancie právne závery o nedostatku príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vydanými nezákonnými rozhodnutiami a vznikom škody primerane
vysvetlil a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa

s týmito závermi stotožňuje a poukazuje na ne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nesprávny
úradný postup a vydanie nezákonných rozhodnutí, ktoré iniciovala žalobkyňa na vyriešenie situácie,
v ktorej sa ocitla po podvode pri kupovaní bytu, priamo nevyvolali škodu na zdraví žalobkyne najmä
na základe lekárskeho posudku G.. O. F. a znaleckého posudku G.. N. G., podľa ktorých psychické
ochorenie žalobkyne bolo zapríčinené spracovaním trestného činu podvodu, ktorý bol na nej spáchaný,

v dôsledku ktorého prišla o bývanie a všetky peniaze. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k záverom
znaleckého posudku G.. N. G., podľa ktorého psychické ochorenie žalobkyne sa zhoršovalo v dôsledku
narastania negatívnych skúseností s prácou štátnych orgánov a že prispeli k jeho vzniku aj protrahované
trestnoprávne problémy, aj v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že nevymožiteľnosť práva zhoršovalo
stresovú situáciu tak, že poskytuje dostatočný poklad pre odôvodnenie skutkového záveru, že postup

štátuvpredmetnýchkonanianebolpriamouabezprostrednoupríčinouvznikuškodynazdravížalobkyne
a preto pokiaľ za takéhoto hodnotenia znaleckého posudku nepovažoval za potrebné vyslúchnuť
znalkyňu na pojednávaní, nie je možné mu vytknúť nesprávne zistenie skutkových podkladov pre jeho
rozhodnutie.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutia
orgánov verejnej správy, prokuratúry a súdov a škodou na jej zdraví. Keďže príčinná súvislosť je jednou
z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie jedôvodné, lebo smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré spočíva na správnom právnom závere,
že v danej veci nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za uplatňovanú ujmu. Pretože námietky
žalobkyne nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom
konaní úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v tomto

konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).