Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204298
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116204298.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: MILS, s.r.o., so sídlom Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275, proti žalovanej: F. H., J..
XX.X.XXXX, G. Ľ. XXXX/XX, Y., zastúpená: JUDr. Martin Bajužík, advokát so sídlom Krasovského 13,
Bratislava, o zaplatenie 1.700 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu, aby rozhodol, že namiesto žalobcu vstupuje do konania v pozícii žalobcu osoba,
ktorú súd považuje za vlastníka predmetného podielu na príslušných nehnuteľnostiach, zamieta.

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do prijatia konečných rozhodnutí o prejudiciálnej

otázke, zamieta.

III. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

IV. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 850 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 425 eur od
doručenia platobného rozkazu do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je v podiele 1 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v
katastrálnom území Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pričom žalovaná je taktiež podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1. Žalovaná prenajala spoločné nehnuteľnosti
tretej osobe - nájomcovi NEKA TRADE spol. s r.o. Trnava Zmluvou o odplatnom prenájme priestorov na
nehnuteľnosti Pri Kalvárii 5, Trnava zo dňa 15.1.2014 s účinnosťou od 1.2.2014 a zároveň jej umožnil
na spoločných nehnuteľnostiach zriadenie prevádzkarní v rozsahu živnostenského oprávnenia nájomcu

a pre nájomcu svojvoľne určila užívanie stavby o výmere 313 m2, čo je viac ako 1 spoluvlastníckeho
podielu na spoločných stavbách. Žalovaná a nájomca sa dohodli na výške odplaty 850 eur za každý
kalendárny mesiac so splatnosťou do 25.dňa nasledujúceho mesiaca. Žalovaná o prenajatí spoločných
nehnuteľností žalobcu neinformovala, nevyžiadala si jeho stanovisko, teda konala bez jeho vedomia a
súhlasu, čím ho vylúčila z rozhodovania o spoločnej veci a výnos zo spoločnej veci si prisvojila v celku.
Za mesiac február 2014 a marec 2014 žalovaná poberala nájom vo výške po 850 eur mesačne. Preto
s poukazom na ustanovenia § 123, 124, 126 ods. 1, 137 ods. 1, 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa žalobca domáha zaplatenia odplaty na základe právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva so
žalovanou, ktorá dala do prenájmu spoločnú vec, pričom sama mala spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 vzhľadom k celku.3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 27.6.2017, k tejto sa vyjadrila písomným podaním
doručeným súdu dňa 6.7.2017 v ktorom uviedla, že nepravdivé je už samotné tvrdenie žalobcu, že je
podielovým spoluvlastníkom v žalobe uvedených nehnuteľností. Ako vyplýva z rozsudku Okresného

súdu Trnava č.k. 8C/152/2015-113 zo dňa 16.12.2016, kúpna zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca
svoje vlastnícke právo, do dnešného dňa nenadobudla účinnosť, keďže nebola spolu so znaleckým
posudkom uložená do zbierky listín príslušného obchodného registra, ktorú povinnosť ukladá žalobcovi
ako obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným § 59a Obchodného zákonníka. Keďže navyše
kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti nebola určená znaleckým posudkom, hoci viac ako 14-

násobne presahuje 10 % základného imania, je podľa jej názoru absolútne neplatným právnym
úkonom pre rozpor so zákonom a jej nedostatky nie je možné žiadnym spôsobom konvalidovať. Preto
namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Žalovaná potvrdila, že prenechala
užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu tretej osobe za odplatu, nakoľko pokračovala v nezmenenom
rozsahu v zmluvnom vzťahu, ktorý uzatvoril na tento spoluvlastnícky podiel už jej právny predchodca.
Tento prenajal časť spoločných nehnuteľností nepresahujúcu veľkosť' jeho spoluvlastníckeho podielu

tretej osobe a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca neustále prostredníctvom svojich konateľov,
Ing. S. J. a F.. G. J.Č. útočil na právneho predchodcu žalovanej pri výkone jeho podnikania. V
dôsledku tejto skutočnosti, ako aj s ohľadom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, právny predchodca
žalovanej ukončil svoju podnikateľskú činnosť a priestory, ktoré na spoločnej veci zrekonštruoval na
vlastné náklady a ktorých výmera nepresahovala jeho spoluvlastnícky podiel, prenajal tretej osobe.

Žalobca sa nielenže o prenajatie tejto časti spoločnej veci spoločnosti NEKA TRADE s.r.o. nijako
nepričinil, ale im ani neposkytoval nijaké služby súvisiace s nájmom ako je ochrana objektu, údržba
a ďalšie súvisiace povinnosti prenajímateľa. Tak žalobca, ako ani skutočný podielový spoluvlastník
predmetných nehnuteľností - otec konateľov a jediných spoločníkov žalobcu, sa o spoločnú vec
nikdy nestarali a ani ju neudržiavali, a to od 1.5.2006. Žalovaná a ani jej právny predchodca, ako

to už preukazovali vo viacerých konania vedených na Okresnom súde Trnava, spoločnú vec nikdy
neužívali nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a časť, ktorú užívali zveľadili a udržiavali
na vlastné náklady za predchádzajúceho písomného súhlasu S. J. st. z januára 2006. Spoločné
nehnuteľnosti kúpil právny predchodca žalovanej na úver ešte s S. J. st. za účelom podnikania
združenia NEKA. Krátko po kúpe však združenie zaniklo. S. J. N.. nemal záujem spoločnú vec ďalej

užívať a súhlasil s tým, aby predchodca žalovanej prednú časť nehnuteľnosti užíval sám a aby
ju zrekonštruoval. Tým pre neho celá vec skončila, napriek tomu, že bolo potrebné splácať úver.
Právny predchodca žalovanej sám splatil takmer celý úver na kúpu nehnuteľností vo výške 6,7 milióna
Sk a nehnuteľnosť po celý čas užíval, udržiaval, rekonštruoval a zabezpečoval ochranu na vlastné
náklady bez toho, aby ho S. J. N.. v tejto veci nejakým spôsobom rušil. Žalovaná iba pokračovala v

prenájme týchto nehnuteľností, pričom nikdy svoj spoluvlastnícky podiel neužívala nad rozsah svojho
podielu a v užívaní zvyšnej časti nehnuteľnosti žalobcovi nikdy nebránila. Žalobca sa napriek svojmu
presvedčeniu, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nikdy neprihlásil k svojim
povinnostiam spoluvlastníka, nič na spoločnej veci nezrekonštruoval, neopravil, ani inak sa nestaral.
Keď aj sám žalobca v roku 2014 časť spoločnej veci bez súhlasu predchodcu žalovanej prenajal

tretej osobe, žalobca mu neodvádzal časť z jeho príjmu z nájmu. Ako vyplýva zo zmluvy o prenájme,
žalovaná prenechala nájomcovi užívanie len podiel 1 z predmetných nehnuteľností, keď aj z LV
je zrejmé, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti vlastní práve v takomto podiele. Preto žalobcovi
nikdy nemohol voči žalovanej vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca
nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, hoci mu svedčí zápis na príslušnom

liste vlastníctva, nakoľko žalovaná neužívala prostredníctvom tretej osoby spoločné veci nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože podielový spoluvlastník nebol v rozhodnom čase žiadnym
spôsobom z užívania spoločných vecí vylúčený a mohol tieto nehnuteľnosti sám užívať, avšak tak
neurobil. Otázku rozsahu užívania predmetných nehnuteľností žalovanou už Okresný súd Trnava
opakovane posudzoval vo viacerých konaniach medzi právnym predchodcom žalovanej a druhým

podielovým spoluvlastníkom a v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 38Cb/160/2009 zo dňa 23.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
31Cob/14/2011-231 zo dňa 7.6.2011 uzavrel, že právny predchodca žalovanej neužíval predmetné
nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ žalovaná užíva spoločnú vec (hoci aj
prostredníctvom tretej osoby) v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, je treba dospieť k záveru, že

sa žalovaná nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor druhého podielového spoluvlastníka, taktiež výška
bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade nemôže rovnať polovici výšky nájomného, nakoľko v
nájomnom sú zahrnuté aj služby poskytované nájomcovi výlučne žalovanou (a teda z výšky nájomného
je potrebné odrátať tieto náklady). Navyše nie je možné súhlasiť ani s požadovaným úrokom zomeškania, keď od 16.3.2016 je základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 % a teda zákonný úrok
z omeškania je 5 % ročne.

4. Uznesením č.k. 14C/60/2016-27 zo dňa 23.8.2018 súd spojil na spoločné konanie spory vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 14C/60/2016 a sp. zn. 21C/280/2016, nakoľko šlo o spory medzi totožnými
stranami z totožného skutkového základu, v ktorých si žalobca uplatnil žalobný nárok voči žalovanej
za mesiace február 2014 a marec 2014 v konaní sp. zn. 14C/60/2016, a za mesiace október 2014 a
november2014.Predmetomkonaniasastalozaplatenieistinyvovýške1.700eurspolus5,05%úrokom

zomeškaniaročnezosumy425euroddoručeniaplatobnéhorozkazudozaplatenia,zosumy425eurod
26.9.2014 do zaplatenia a zo sumy 425 eur od 26.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2018.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom sporových
strán, oboznámil sa s výpisom z LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
Trnava, so Zmluvou o odplatnom prenájme priestorov na nehnuteľnosti pri Kalvárii 5, Trnava zo dňa

15.1.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že právny úkon nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
žalobcu je Kúpnopredajná zmluva zo dňa 9.9.2009. Táto kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť a
účinnosť Rozhodnutím správy katastra o vklade vlastníckeho práva dňa 21.9.2009. Následne právny

predchodca žalovanej podal určovaciu žalobu v konaní sp. zn. 8C/108/2010, v ktorej žiadal vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu. V tomto konaní Okresný
súd Trnava vydal rozsudok č.k. 8C/108/2010-154, ktorým bola žaloba právneho predchodcu žalovanej
zamietnutá. V odvolacom konaní rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 9Co/66/2011-194,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu s tým, že žaloba vtedajšieho žalobcu, teda

právneho predchodcu žalovanej, bola zamietnutá. V dôsledku tohto má žalobca za to, že nadobudol
právnu istotu, že je vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností Pri Kalvárii 5,
Trnava. V súvislosti so spochybnením aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že vec už bola raz
právoplatne rozhodnutá, ide teda o vec rei iudicata a súd by mal vychádzať z tohto právneho názoru a
nemal by sa v rámci prejudiciálnej otázky už týmto zaoberať. V roku 2016 existoval na tunajšom súde

právny názor o tom, že žalobca je vlastníkom predmetného podielu na spoločných nehnuteľnostiach,
následne v ďalších rokoch sa tento právny názor zmenil v rozpore s predtým existujúcim právnym
názorom a právna legitimácia žalobcu začala byť spochybňovaná. Žalobca ďalej zastával názor,
že žalovaná ako spoluvlastníčka, nadužívala svoj spoluvlastnícky podiel nad rozsah svojho podielu
aj v rámci využívania predmetných nehnuteľností. To znamená, že sú tam tri nehnuteľnosti, prvá

nehnuteľnosť má najväčšiu rozlohu a zároveň je aj v najlepšom vybavení, nachádzajú sa tam sociálne
zariadenia, pričom ďalšie dve budovy nedosahujú ani rozlohu prvej budovy a zároveň nedosahujú ani
kvalitatívnu úroveň tejto prvej budovy, ktorú žalovaná užívala. Obdobne to bolo aj s dvorom, ktorý
je súčasťou týchto nehnuteľností, pričom dochádzalo k tomu, že v podstate prejazd k budove, ktorú
začal užívať žalobca v súlade s dohodu so spoluvlastníčkou, bol značne obmedzený v dôsledku jeho

zúženia zapríčineného tovarom, ktorý patril buď priamo žalovanej alebo osobám s ňou spojených, ako
bol napríklad vtedajší nájomca, s ktorým uzavrela nájomnú zmluvu. Žalobca sa dlhý čas nevedel domôcť
akéhokoľvek prístupu k predmetnej nehnuteľnosti, bol mu odopieraný prístup do budov, ktoré užívala
alebo mala vo svojej moci žalovaná, či jej právny predchodca. Nadužívanie nehnuteľnosti žalovanou
bolo v konaní preukázané, obsahuje to aj rozsudok č.k. 9Co/161/2016-243. Zároveň reálne priestorové

nadužívanie žalovanou bolo preukázané aj zápisnicou z ohliadky zo dňa 23.10.2015 v konaní č.k.
11/17C/95/2012-144.
Žalobca na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz oboznámením fotokópie Zmluvy o odplatnom prenájme
priestorov na nehnuteľnosti Pri Kalvárii 5, Trnava zo súdneho spisu sp. zn. Sro 27 650/T, oboznámením
vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa 6.2.2017 od právneho predchodcu žalovanej zo spisu sp. zn.

10C/408/2015, vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa 6.2.2017 od žalovaného v spice sp. zn. 10C/28/2016,
oboznámením odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. 8C/152/2015 zo dňa 25.8.2015, letáku -
propagačného materiálu a letáku vloženého do spisu sp. zn. 10C/408/2015.8. Právny zástupca žalovanej v rámci svojho prednesu na pojednávaní súdu uviedol, že žalobu
aj naďalej považuje za zjavne nedôvodnú a zotrval na tom, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu, ktorá by ho oprávňovala podať dané žaloby. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva

k dotknutým nehnuteľnostiam zo dňa 18.10.2021 vyplýva, že druhým podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností je S. J. a nie žalobca, a to na základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
27C/259/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/36/2019. Pokiaľ ide o
nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za mesiac október 2014, keďže nájomné sa platilo do
25. dňa v mesiaci, nárok žalobcu uplatnený žalobou podanou na súde dňa 31.10.2016 je premlčaný,

nakoľko žaloba bola podaná až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Tiež poukázal na
to, že žalovaná v žiadnom prípade neprekročila a v danom rozsahu ani neumožnila užívanie dotknutých
nehnuteľností tretím osobám nad rámec svojho vlastníckeho práva. K tomuto poukázal na príslušnú
nájomnú zmluvu, z ktorej je jednoznačne zrejmé, že predmetom užívania je len spoluvlastnícky podiel
žalovanej vo veľkosti podielu 1 vzhľadom k celku.

9. Zo Zmluvy o odplatnom prenájme priestorov na nehnuteľnosti pri Kalvárii 5, Trnava zo dňa 15.1.2014
vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou NEKA TRADE spol. s r.
o. Trnava ako nájomcom na dobu neurčitú, vrátane vodného a stočného, s dojednanou výškou odplaty
850 eur a splatnosťou do 25. dňa kalendárneho mesiaca s účinnosťou od 1.2.2014. Predmetom nájmu
sú nehnuteľnosti v 1 F. H., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Trnava.

10. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8C/108/2010-154 zo dňa 16.12.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/66/2011-194 zo dňa 28.2.2012 vyplýva právoplatné zamietnutie
žaloby na určenie neplatnosti zmluvy podanej právnym predchodcom žalovanej, a to pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Súd konštatoval, že akonáhle bolo právo

žalobcu v predmetnom konaní porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať
žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Žalobca má v takomto prípade
právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení a už nemôže mať žiadny
právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Žalobca má v takomto prípade právny
záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že

bolo porušené jeho predkupné právo a toto predkupné právo chcel uplatniť, mohol ho realizovať voči
žalovanému žiadosťou o predanie spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok za akých ho
žalovaný nadobudol, prípadne podaním žaloby na súde, pri ktorej by vôľa žalovaného ako nadobúdateľa
sporného podielu bola nahradená rozsudkom súdu.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

13. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Kúpnej zmluvy zo
dňa 9.9.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy

uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty
základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva
nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak
je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva
spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

15. Podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú
aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom
spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo
spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 %

hodnoty základného imania.

16. Podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy
uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebosprávneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá
v tom čase danej ponuke a dopytu.

17. Podľa § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť
s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

18. Obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka

na vzťahu k spoločnej veci, keď každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady
vo forme peňažného plnenia, pretože tomuto právu zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec
užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nevyhnutným
predpokladomuplatnenianárokuspoluvlastníkananáhraduzaneužívaniespoločnejvecivrozsahujeho

spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní
si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Takýto nárok ale nevzniká v

prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel,
pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom
užívacom oprávnení. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne
významný.

19. Z vykonaného dokazovania v danej veci dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, keď
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v povinnosti preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Na námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní, vznesenú zo strany žalovanej v rámci
jej prvého vyjadrenia k žalobe, žalobca poukazoval na to, že ohľadom tejto otázky už bolo súdom
právoplatne rozhodnuté, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/108/2010, v ktorom bol vyjadrený

právny názor, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, preto súd by sa v rámci
prejudiciálnej otázky už týmto nemal zaoberať. Žalobca tiež uviedol, že titulom nadobudnutia jeho
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach je Kúpna zmluva zo dňa 9.9.2009, ktorá
nadobudla právoplatnosť a účinnosť Rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 21.9.2009 o povolení
vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 59a ods. 1

Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, v prípadoch, ak spoločnosť
nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo jej spoločníkom, musí byť
hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom, pokiaľ protihodnota predstavuje najmenej 10 %
hodnoty základného imania, pričom táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená
spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka má kogentný

charakter a jeho aplikáciu tak nemožno vylúčiť. Súd na základe uvedeného zákonného ustanovenia,
napriek tvrdeniam žalobcu dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo vyvrátiť námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keď súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetná
kúpna zmluva, na základe ktorej mal nadobudnúť predmetný podiel na nehnuteľnostiach, spolu so
znaleckým posudkom, bola uložená v zbierke listín tak, ako to vyššie citované ustanovenie Obchodného

zákonníkaukladá.Napreukázanietýchtoskutočnostížalobcasúduaninenavrholvykonaťžiadendôkaz.
Nepreukázané tieto skutočnosti zostali napriek tomu, že neuloženie týchto listín, teda kúpnej zmluvy
a znaleckého posudku do zbierky listín znamená, že kúpna zmluva nenadobúda účinnosť. Žalobca v
konaní dokonca ani netvrdil, že by sa tieto ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka na danú kúpnu
zmluvu nemali vzťahovať, pretože v prípade ním uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.2009 sa malo

jednať o zmluvu uzatvorenú pri bežnom obchodnom styku, prípadne o majetok nadobudnutý na burze za
cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. Žalobca súdu nepreukázal
ani to, či bol v čase uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.2009 vyhotovený znalecký posudok, i keď táto
povinnosť vyplývala z ustanovení vtedy platného a účinného znenia Obchodného zákonníka. Žalobca
v súvislosti s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie poukazoval na rozhodnutie vo veci

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8C/108/2010, na základe ktorého nadobudol právnu
istotu, že je vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach Pri Kalvárii 5,
Trnava a ktorý rozsudok predstavuje podľa jeho názoru prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú sa súd
v danej veci už nemôže otázkou vecnej legitimácie zaoberať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, žežaloba vedená pod sp. zn. 8C/108/2010 vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, podaná právnym
predchodcom žalovanej, bola súdom zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto
určení, nie teda z dôvodu, že by súd v rámci posudzovania dôvodnosti žaloby dospel k záveru, že

predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva je platná. Predmetné
rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/108/2010 neznamená teda prekážku rozhodnutej veci
pokiaľ ide o posudzovanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Neuloženie predmetnej
kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín tak, ako to ukladá kogentné ustanovenie §
59a Obchodného zákonníka, spôsobuje neúčinnosť danej kúpnej zmluvy, z ktorého dôvodu nedošlo k

účinnému prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na žalobcu. Súdu je z úradnej činnosti
známe, že na Okresnom súde Trnava bolo vedených viacero konaní, v ktorých bol žalobca neúspešný,
pretože mu chýbala vecná legitimácia z dôvodu, že si nesplnil svoju povinnosť kladenú mu Obchodným
zákonníkom, konkrétne ustanovením § 59a Obchodného zákonníka (napr. konanie sp. zn. 7Cb/2/2012,
17C/95/2012, 8C/152/2015). Rozhodnutia v týchto predmetných konaniach, žalobca súdu však už
neuviedol.

20. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Ak uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadné zistenie,
že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že

žalobca v konaní nepreukázal, že by bol aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby, keď na
námietku žalovanej, že si nesplnil povinnosť uložiť kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal nadobudnúť
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach do zbierky listín, čím
by došlo k účinnému prevodu tohto spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na žalobcu, nenavrhol
žiaden relevantný dôkaz. Súd teda na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že sú splnené

všetky podmienky na aplikáciu ustanovení § 59a ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka, účinných v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktoré ustanovenia majú kogentný charakter a ich aplikáciu nemožno
vylúčiť. Je preto potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu
neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.2009, pre nedodržanie ustanovení Obchodného zákonníka a
z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s týmito kogentnými ustanoveniami. Tento

neúčinný titul nadobudnutia, ktorý je v priamom rozpore s hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi
spôsob nadobúdania vlastníckeho práva, nie je možné konvalidovať ani rozhodnutím katastrálneho
úradu o povolení vkladu a preto sa žalobca ani napriek zápisu v katastri nehnuteľností, účinne nestal
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.

21. Súd mal v konaní za to, že kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobúdal túto nehnuteľnosť, nemohla
nadobudnúť účinnosť skôr, než bola spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín. K takémuto
uloženiu doteraz nedošlo, v dôsledku toho zmluva nenadobudla účinnosť a nenastali jej právne účinky.
Preto nedošlo ani k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, ktorý sa nestal podielovým spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností a nie je aktívne legitimovaný uplatňovať voči druhému spoluvlastníkovi nárok na

náhradu za užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo
veci samej vo výroku III. rozsudku zamietol.

22. Žalobcamalvpriebehukonaniaprocesnénávrhy,oktorýchsúdrozhodoltak,ženávrhynadoplnenie
dokazovania prednesené žalobcom na pojednávaní nevykoná (napr.: návrh na oboznámenie fotokópie

zmluvy o odplatnom prenájme priestorov zo spisu sp. zn. Sro 27 650/T, vyjadrenie právneho predchodcu
žalovanej v spise 10C/408/2015, vyjadrenie v spise 10C/28/2016, odpor proti platobnému rozkazu č.k.
8C/152/2015, leták a propagačný materiál), zároveň rozhodol, že na ďalšie listinné dôkazy predložené
žalobcom v priebehu pojednávania, nebude prihliadať. O uvedenom bolo rozhodnuté z dôvodu, že
vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o tom, že žalobca nie je legitimovaným na domáhanie sa

žalovaného nároku, tieto návrhy žalobcu na dokazovanie neboli spôsobilé zmeniť konečné rozhodnutie
vo veci samej, keď ani jeden z navrhnutých dôkazov nesmeroval k preukázaniu aktívnej legitimácie
žalobcu, existenciu ktorej musel mať súd vyriešenú ako prvú. Okrem toho tak bolo rozhodnuté aj z
dôvodu neurčitosti tohto návrhu, nakoľko nebolo špecifikované oboznámením ktorých konkrétnych častí
uvedených listín malo byť vykonané dokazovanie, pričom niektoré listiny (letáky, propagačný materiál,

zápisnica z obhliadky) s vecou ani nesúvisia.

23. Podľa 80 ods. 1 a 2 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania najeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

24. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

25. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

26. Žalobca v priebehu pojednávania navrhol, aby v prípade, ak má súd právny názor, že on ako žalobca
nemá aktívnu vecnú legitimáciu, postupoval súd v zmysle § 80 CSP a aby rozhodol, že namiesto žalobcu
vstupuje do konania v pozícii žalobcu osoba, ktorú súd považuje za vlastníka predmetného podielu na

príslušných nehnuteľnostiach, alebo aby prerušil konanie do prijatia konečných rozhodnutí v uvedenej
prejudiciálnej otázke, pretože v konaní sp. zn. 27C/259/2016, ako i v ďalších konania, v ktorých bola
spochybnená vecná legitimácia žalobcu, bolo podané dovolanie proti právoplatným rozsudkom.

27. Súd o predmetných procesných návrhoch žalobcu rozhodol tak, že tieto vo výroku I. a II. rozsudku

zamietol. Pokiaľ ide o návrh, aby súd postupoval v zmysle ustanovenia § 80 CSP, súd poukazuje na to,
že v zmysle Civilného sporového poriadku má oprávnenie disponovať so žalobou a teda určovať okruh
sporových strán výlučne žalobca, a aj to len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. V priebehu
konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv či vecí, o ktoré sa vedie spor na inú osobu než
stranuprebiehajúcehosporu.Kzmenesporovýchstránmôžedôjsťvýlučnevdôsledkuskutočnosti,ktorá

nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práva nastala ešte pred
začatím konania, a teda žalobca označil už v žalobe vecne nelegitimovaný subjekt, je zmena strán sporu
vylúčená a musí sa uplatniť inštitút slúžiaci na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie existujúcej od
začiatku, a to pristúpenie ďalšieho subjektu do konania (§ 79 CSP). Subjektom disponujúcim procesnou
aktivitou pri zmene strán sporu je výlučne žalobca. Takémuto návrhu súd vyhovie za podmienok, ak

sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť vyššie uvedená a ak s tým súhlasí ten,
kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nikomu okrem žalobcu, a teda ani súdu,
neprináleží určovať, kto bude vystupovať na strane žalobcu a kto na strane žalovaného, a súd len môže
rozhodnúť o takomto návrhu žalobcu, pri splnení uvedených podmienok. Takýto návrh zo strany žalobcu,
však súdu daný nebol.

Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie
prerušiť, v iných prípadoch súd potrebu prerušenia konania zváži. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na
prerušenie konania, tento jeho návrh bol neurčitý, keď žalobca súdu neuviedol, do právoplatného
skončenia ktorého konania navrhuje konanie prerušiť, teda v ktorom konkrétnom konaní sa rieši otázka,

od rozhodnutia ktorej závisí rozhodnutie v danej veci. Žalobca uviedol len jedno konkrétne konanie,
a to konanie vedené pod sp. zn. 27C/259/2016, o ktorom súd uvádza, že toto predmetné konanie už
právoplatne skončené bolo, pričom žiadne ďalšie konania žalobcom konkretizované neboli. Rovnako
tak aj tento návrh žalobcu súd zamietol.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovanej
100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 100 % (100 % - 0 %).To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď
súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto dôvod tvrdený ani

nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.