Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. október 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202221
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120202221.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. Y.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., ul. I. XXX/XX,

2. N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., ul. T. XXX/XX, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Marekom
Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 361/20, proti žalovanému: K.. L. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., ul. T. XXX/XX, zastúpený Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom so
sídlom v Trnave, ul. Vajanského 10, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcov na prerušenie konania zo dňa 04.10.2021 z a m i e t a.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.03.2020 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú
určenia, že spoluvlastnícky podiel 4/6-iny k rodinnému domu so súp. č. XXX, stavba evidovaná na LV č.
XXXX, kat. úz. Q., obec M., okres M., ktorý je zapísaný v prospech žalovaného, patrí do dedičstva po Y.
F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom T. XXX/XX,XXX XX M.-A..

2. Túto žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že žalobcovia sú súrodenci a zároveň podielovými
spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti - stavba rodinného domu súp. číslo XXX, na parc. Z. č. XXXX/X, stavba
evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz. Q., obec M., okres M. - a to každý z nich so spoluvlastníckym podielom
o veľkosti 1/6. Svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli dedením po svojom
otcovi
- Ladislavovi F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, M., o čom
svedčí aj zápis na LV č. XXXX - titul nadobudnutia: "Z XXXX/XX Osvedčenie o dedičstve 17D 891/2008,

v.z. 105/09". Zostávajúci spoluvlastnícky podiel k RD súp, č. XXX v rozsahu 4/6-iny je zapísaný v
prospech žalovaného, ktorý tento nadobudol titulom darovania o čom svedčí zápis na LV č. XXXX,
t.j. titul nadobudnutia: "V- XXXX/XXXX Darovacia zmluva, zmč. 139/18". Žalobcovia náhodou zistili
z webového portálu katastra nehnuteľností, že žalovaný nadobudol
predmetný spoluvlastnícky podiel 4/6-iny od ich matky Y. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a to pri porušení
zákonného predkupného práva. Následne si zaobstarali darovaciu zmluvu v katastri nehnuteľností. Aj
keď v čl. II. bod 3 darkyňa a obdarovaný vyhlásili, že darkyňa a obdarovaný sa považujú za osoby

blízke (darkyňa je teta obdarovaného a obdarovaný je synovcom darkyne) - toto sa nezakladá na
pravde. Darkyňa dňa 10.10.2019 zomrela a nateraz prebieha po nej dedičské konanie. Darkyňa, t.j
matka žalobcov, mala dobrý vzťah najmä so svojou švagrinou - Y. L., teda matkou žalovaného, ale
nemala vôbec vzťah blízkej osoby ako tento predvída ust. § 116 a 117 Občianskeho zákonníka vovzťahu k žalovanému. Žalobcovia uvádzajú, že ich matka mala psychické problémy a veľký problém s
pitím alkoholu. V roku 2007 bola hospitalizovaná v nemocnici v M. na psychiatrickom oddelení približne
mesiac z dôvodu depresie. Pri nástupe na hospitalizáciu jej bol zistený alkohol v krvi. Po prepustení

domov, určitý čas navštevovala psychiatričku v Y. centre. F. antidepresíva, no liečbu svojvoľne ukončila.
Postupom času žalobcovia zistili, že matka má vážny problém s alkoholom. Všetky jej zdravotné
problémy, ktoré mala, vyplývali práve z enormného pitia alkoholu. Opakovane končila v nemocnici
práve z tohto dôvodu. V podnapitom stave si spôsobila rôzne úrazy: zlomenina ruky, ramena, nohy.
Potrebnú pomoc a starostlivosť vtedy zabezpečovala najmä žalobkyňa v 1. rade. Zlomeniny mala z

nedostatku vápnika. Po nejakom čase matka súhlasila s ambulantnou formou liečby, ale pila ďalej.
Žalobcovia sa snažili mamu prehovoriť, aby sa podrobila ústavnej protialkoholickej liečbe, ktorú jej
odporúčala aj Y.. Y. F., ku ktorej chodila na ambulantné liečenie. Ústavnú formu protialkoholickej liečby
striktne odmietala s tvrdením, že to len prehnala s alkoholom. Žalobkyňa sprevádzala svoju matku na
jednotlivých návštevách v ambulancii MUDr. F.. A. sa o ňu báli a v zúfalstve sa obrátili aj na matku
žalovaného, aby jej dohovorila a presvedčila ju k ústavnej liečbe, no aj ju neuposlúchla. Rok za rokom sa

matka žalobcov opakovane doma opíjala. Keď na tom bola zle, že potrebovala starostlivosť, aj sľúbila, že
sa pôjde liečiť, no ako sa jej polepšilo, svoj sľub nedodržala. Lekári jej dôrazne odporúčali prestať s pitím.
Až s odstupom času žalobcovia zistili, že matka žalovaného túto situáciu nečakane zneužila. Žalobcovia
zostali v očiach vlastnej matky tí zlí, pričom im v skutočnosti šlo o dobro ich mamy. Je pravdou, že matka
žalovaného jej občas pomohla, no nie žalovaný. Pomoc spočívala v občasných nákupoch, pomoci v

záhrade a občasných návštevách. Žalovaný síce občas kosil trávnik a pomáhal v záhrade, no bolo to
keď už väčšina záhrady patrila jeho otcovi Ing. H. L.. Hoci má žalovaný trvalý pobyt na adrese T. XX,
Trenčín u rodičov, býva so svojou manželkou na adrese F. XXX/XX, v M.. Matka žalovaného navrhovala
dať matku žalobcov do domova dôchodcov, čo však matka žalobcov odmietala, no nakoniec tam aj
tak skončila z iniciatívy matky žalovaného, pričom toto nasledovalo už po podpise darovacej zmluvy.

Matka žalobcov sa im nikdy nepochválila, že svoj podiel k domu darovala žalovanému. Žalobcovia
sú presvedčení, že na strane žalovaného nie je splnená podmienka „dôvodné pociťovanie ujmy ako
vlastnej“. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite
vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to
znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť

aj opačne. Ako zákonní dedičia v prvej dedičskej skupine po Y. F., rod. L. - prichádzajú do úvahy obaja
žalobcovia ako jej dcéra a syn. Žalobcovia sa podaním tohto návrhu dovolávajú relatívnej neplatnosti -
Darovacej zmluvy zo dňa 25.04.2018 uzatvorenej medzi Y. F., rod. L. a žalovaným zavkladovanú v KN
pod č.k. V-XXXX/XXXX z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva (§ 140 OZ) zo strany ich
matky ako darkyne. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, odôvodňujú tým, že uzavretím vyššie už označenej darovacej zmluvy zo dňa 25.04.2018
došlo k relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka.

3.1 Na doručenú žalobu žalovaný reagoval tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie v konaní
právnemu zástupcovi, advokátovi, ktorý dňa 29.05.2020 doručil súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe.

V ňom uviedol, že žalovaný namieta naliehavý právny záujem žalobcov na podaní žaloby. Samotná
skutočnosť, že došlo k relatívnej neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy; bod III žaloby),
nezakladá bez ďalšieho dôvodnosť naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ sa žalobcovia žalobou
domáhajúurčenia,žepredmetnýrodinnýdomvrozsahuspoluvlastníckehopodielu2/3patrídodedičstva
po Y. F. (ďalej aj ako „poručiteľka“), záujem na takomto určení zo strany žalobcov je vylúčený z

nasledovného dôvodu. Žalobcovia boli poručiteľkou vydedení, a teda ako potenciálni dedičia po nej
neprichádzajú do úvahy. Je teda vylúčený akýkoľvek ich naliehavý záujem na podaní určovacej žaloby.
Vydedeniežalobcovporučiteľkoujezachytenévnotárskejzápisnici(N213/2018,NZ50242/2018,NCRls
50884/2018), spísanej notárkou Y.. E. N. dňa 07.12.2018. V uvedenej zápisnici poručiteľka konkrétne a
jednoznačne vyjadrila svoju vôľu vydediť žalobcov („vy si z toho môjho majetku predsa nič nezaslúžite“)

a podrobne opísala dôvody vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka.

3.2 Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že nie je blízkou osobou poručiteľky. Tvrdenia
žalobcov sú vyvrátené tvrdeniami samotnej Márie F. vo vyššie uvedenej notárskej zápisnici, v ktorej
„Staníka L.“ (žalovaného) opisuje ako osobu, ktorý jej bol spolu so svojimi rodičmi („Y.“ a „H.“) maximálne

nápomocný počas dlhého obdobia. Žalovaný spolu so svojimi rodičmi považovali Y. F. za člena svojej
domácnosti (a bolo tomu aj naopak). Uvedené je podporené aj skutočnosťou, že žalovaný so svojimi
rodičmi, obývali dvojdom, kde v jednej časti žili oni a v druhej časti práve Y. F. a tejto, okrem robenia
spoločnosti, zabezpečovali kompletnú starostlivosť o domácnosť a záhradu. Uvádzané skutočnosti súnavyše podporené aj vyhláseniami poručiteľky, ktoré sú zachytené v notárskej zápisnici. Z nej je zároveň
zrejmé, že poručiteľka mala prvotný úmysel previesť nehnuteľnosti, resp. jej spoluvlastnícky podiel, do
vlastníctva jej brata H. L., s tým, že tento sa rozhodol „darovať túto ponuku poručiteľky“ (parafráza

z notárskej zápisnice) svojmu synovi (žalovanému). Pri prevode majetku z poručiteľky na jej brata a
následne pri prevode majetku z jej brata na žalovaného, by neboli dotknuté ustanovenia o predkupnom
práva z dôvodu aplikácie ust. § 116 Občianskeho zákonníka pred bodkočiarkou. Nie je teda ani v tomto
prípade dôvodný striktný výklad ust. § 116 v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka, keďže právny
úkon - prevod vlastníckeho práva priamo na žalovaného bol realizovaný len v záujme zjednodušenia -

jeden právny úkon (medzi poručiteľkou a žalovaným), namiesto dvoch právnych úkonov. S uvedeným
postupom všetky zúčastnené strany súhlasili a je zrejmý aj ich úmysel vedúci k tomuto konaniu. Takéto
konanie je dôvodné a v súlade s dobrými mravmi a nemožno ho hodnotiť ako konanie porušujúce
zákonné predkupné právo žalobcov. Žalovaný považuje žalobu zo strany žalobcov za účelovú, v (mylnej)
snahe zmocniť sa majetku, ktorý im nepatrí, a ktorý navyše pochádza od poručiteľky, o ktorú dlhodobo
neprejavovali žiadny záujem, ktorý by ako jej deti prejavovať mali. Žalobcovia rovnako dlhodobo

neprejavovali žiadny záujem o majetok poručiteľky. Žaloba je snahou o zneužitie práva zo strany
žalobcov a takéto konanie nesmie požívať žiadnu právnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými
mravmi.

4.1 Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovali žalobcovia prostredníctvom repliky ich právneho

zástupcu zo dňa 26.06.2020, v ktorej uviedol, že dávajú do pozornosti, že darovacia zmluva,
ktorou nadobudol žalovaný predmetný spoluvlastnícky podiel bola jej účastníkmi podpísaná ešte dňa
25.04.2018. Pokiaľ teda s odstupom takmer 8 -ich mesiacov bola spísaná notárska zápisnica (t.j. dňa
07.12.2018) za stavu kedy poručiteľka vzhľadom na jej zdravotný stav pri nedostatočnej pohyblivosti rúk,
kedy ani nebola schopná čitateľného písomného prejavu a ani len podpísania listiny, v spojení s pribratím

dvoch svedkov - je za takto popísaného skutkového stavu dôvodné sa domnievať, že vôľa k spísaniu
predmetnejnotárskejzápisnicenepramenilaodnej,aleskôrodrodinyžalovaného.Jetedaúplnezrejmé,
že rodina žalovaného mala plne dôvodné pochybnosti o možnej žalovateľnosti už uzatvorenej Darovacej
zmluvy zo dňa 25.04.2018. Žalovaný v prvom rade namieta, že na strane žalobcov nie je daný naliehavý
právny záujem na podaní žaloby. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej notárskej zápisnice je

zrejmé, že sa nejedná o notársku zápisnicu o vydedení žalobcov. V notárskej zápisnici je na jej strane
2 úplne jasne vyjadrená vôľa darkyne, keď uviedla, že chce, aby ešte raz notár overil jej rozhodnutie
o dôvode darovania jej podielu žalovanému. Už načasovanosť úkonov, diskvalifikuje akékoľvek úvahy
žalovaného o vydedení žalobcov vo vzťahu k rodinnému domu. Matka žalobcov svoje deti odmietala z
jediného primárneho dôvodu - a to, že od nej žiadali, aby sa podrobila riadnej protialkoholickej liečbe,

za čo sa ona sama od nich odlúčila, keďže si svoj problém s alkoholom nepriznávala, resp. ho úplne
zľahčovala. Žalovaný vo svojom vyjadrení úplne vypustil skutočnosť, že matka žalobcov mala dlhodobo
veľký problém s pitím alkoholu, ktorý však odmietala riešiť. Žalovaný nikdy totiž nebol týchto skutočnosti
súčasťou. Y. žalobcov veľmi kladne vnímala hlavne matku žalovaného, pričom z tohto vzťahu sa odvíjalo
zrejme aj jej kladné vnímanie samotného žalovaného, pričom matke žalobcov boli blízki hlavne rodičia

žalovaného. Rovnako mala kladný vzťah aj ku svojej sestre Jane U., ktorá býva naproti spolu so svojou
rodinou. Matka žalobcov to častokrát preháňala s pitím alkoholu až to tej miery, že ju nachádzali padnutú
na dlážke, z ktorej sa nevedela zodvihnúť, často-krát pocikaná, pokakaná. Viac-krát jej bola zavolaná
záchranka. O dlhodobom probléme s alkoholom matky žalobcov svedčia pripojené listiny, a to správa
Y.. F. zo dňa 24.06.2020 a prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice M., psychiatrická klinika zo dňa

04.04.2008. V diagnóze z vyšetrenia vo FN Trenčín ešte zo dňa 04.04.2008 sa uvádza - depresívny
syndróm so suicidálnymi úvahami F32.1, etycká ebrieta ľahkého stupňa, susp. závislosť na alkohole.
U Y.. F. bola liečená pre závislosť od 01.07.2015, pričom jej posledné vyšetrenie bolo dňa 13.12.2017.
V potvrdení zo dňa 24.06.2020 sa uvádza diagnóza - porucha psychiky a správania zapríčinené užitím
alkoholu - sy. závislosti a organická afektívna porucha.

4.2 Žalobcovia v replike ďalej uvádzajú, že pri žalobcovi v 2. rade je v nadväznosti na vyššie uvedené
potrebné uviesť, že síce má dodnes adresu bydliska v M. na ul. T. XXX/XX, no už viac ako 12 rokov žije v
zahraničí, v V.. Žalobca v 2. rade opakovane finančne prispieval na úpravy a rekonštrukcie predmetného
domu, v ktorom žila jeho matka. Keďže bol však v zahraničí tak nekomunikoval pre vyššie už popísaný

zdravotný stav matky žalobcu priamo s ňou, ale so svojou tetou, matkou žalovaného. Matka žalovaného
sa starala o priebeh rekonštrukcie domu a informovala žalobcu v 2. rade kedy, na čo a akú sumu peňazí
jejmázaslať,abyrekonštrukčnéprácebolizaplatené.Žalobcav2.radeakoobjednávateľtaktonapríklad
vroku2011podpísalZmluvuodielosozhotoviteľom-spoločnosťouRRPlast,s.r.o.nadodávkuamontážplastovýchokienprepredmetnýrodinnýdomvsume2.690eur.Totoceléuhradil.Počasrekonštrukčných
prác bola nápomocná matka žalovaného, o ktorej aktivite svedčí aj pripojená mailová komunikácia
zo dňa 23.03.2011, 27.04.2011. Okrem výmeny okien žalobca v 2. rade uhrádzal výmenu garážovej

brány (1.190 eur ), maľovky (1.300 eur), výmenu kotla a kúrenia (3.300 eur), pričom o tom svedčí
mailová komunikácia s matkou žalovaného zo dňa 04.05.2011, 12.05.2011, 16.05.2011, 08.11.2011.
Rekonštrukčné práce na RD pokračovali aj v r. 2014, ktoré žalobca 2/ tiež financoval. Išlo o rekonštrukciu
balkóna, terasy, vchody do pivnice, múr. K tomuto predkladá mailovú komunikáciu žalobcu v 2. rade s
matkou žalovaného zo dňa 17.06.2014, 24.07.2014, 18.12.2014. Ďalšie práce boli vykonané a žalobcom

v 2. rade uhrádzané aj v r. 2016, na ktoré žalobca v 2. rade poukázal 1.000 eur čo preukazuje aj mailová
komunikácia žalobcu v 2. rade s matkou žalovaného zo dňa 07.06.2016, 08.06.2016, 13.06.2016. Z
mailovej komunikácie medzi žalobcom v 2. rade a matkou žalovaného zo dňa 27.05.2018 a 25.06.2018
sú už zrejmé rozpory vo vnímaní problému s alkoholom na strane matky žalobcov. Čo je však potrebné
považovať za zásadné, že ani v jednom emaily od matky žalovaného nie je spomínaný jej syn, t.j.
žalovaný, že by matke žalobcov s niečím pomohol, niečo pre matku žalobcov zabezpečil, resp. na niečo

finančne prispel. V každom jednom prípade to bola najmä matka žalovaného, ktorá veci zabezpečovala
samostatne spolu so svojim manželom. Z týchto autentických mailových správ taktiež vyplýva, že matka
žalobcovodmietalasvojedeti,keďžejuopakovaneprosili,abyprestalapiťčoonaodmietala.Žalobcav2.
radepoužilnafinancovanierekonštrukcierodinnéhodomuajspoločnéfinančnéprostriedky,ktorémalso
žalobkyňou v 1. rade po ich otcovi (fond Vyšegrad). Bod 5. vyjadrenia žalovaného je pre žalobcov úplne

cynický, keďže práve sú to žalobcovia, ktorí vnímajú konanie žalovaného a najmä jeho rodičov, ktorí
ho do tejto situácie dostali - za nepochybne účelové a v hrubom rozpore s dobrými mravmi žalobcovia
spočiatku ani nemali chuť túto vec riešiť žalobou, no boli to práve viacerí ľudia v ich blízkom okolí, ktorí
poznajúc rodinné pomery ich nabádali k dovolaniu sa spravodlivosti.

5. Na repliku žalobcov reagoval žalovaný prostredníctvom dupliky jeho právneho zástupcu zo dňa
06.08.2020, v ktorej uviedol, že žalovaný zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. Vôľa k
spísaniu predloženej notárskej zápisnice musela prameniť od Y. F., čo je preukázané aj vyhlásením
notára v uvedenej zápisnici. Iné závery sú len účelovými domnienkami žalobcov. Vydedenie žalobcov
sa netýkalo len stavby dotknutého rodinného domu, ako sa domnievajú žalobcovia, ale z notárskej

zápisnice je zrejmé, že vydedenie sa týkalo celého majetku Y. F., keď táto do zápisnice vyhlásila svoju
vôľu („vy si z toho môjho majetku predsa nič nezaslúžite“). Okolnosti, uvádzané žalobcami o psychických
problémoch pani F. a jej údajných problémoch s alkoholom sú pre toto konanie nerelevatné a podľa
názoru žalovaného aj nemiestne. Žalovaný popiera, že by z jeho strany, alebo zo strany jeho rodiny
došlo k zorganizovaniu podpísania notárskej zápisnice. Tvrdenia žalobcov sú v niektorých ohľadoch

nekonzistentné a nelogické, keď na jednej strane „obviňujú“ matku žalovaného, že navrhovala dať Y.
F. do domova dôchodcov, kde nakoniec aj skončila, ale na druhej strane nevykonali nič, aby ich matka
(Y. F.) v domove dôchodcov neskončila, resp., aby ju z domova dôchodcov dostali von. V tomto ohľade
sú tvrdenia žalobcov povrchné.

6. Súd za účelom rozhodnutia o podanej žalobe vykonal celkovo dve pojednávanie, ktorých sa zúčastnili
sporovéstranyaichprávnizástupcovia.Napojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomsporových
strán a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: č. l. 4 darovacia zmluva, č. l. 6 výpis
z LV č. XXXX pre kat. územie Q., č. l. 7 osvedčenie o dedičstve, č. l. 17 notárska zápisnica N213/2018,
č. l. 24 správa z Fakultnej nemocnice M., č. l. 25 prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice M., č. l. 26

zmluva o dielo, č. l. 27 faktúra, č. l. 28-38 výpis z e-mailovej komunikácie.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že výsledkom dedičského konania po matke
žalobcov ako poručiteľke je uznesenie o zastavení dedičského konania, pričom v ňom sa konštatuje, že
poručiteľka nezanechala závet ani listinu o vydedení, a preto nemožno súhlasiť s obranou žalovaného,

že notárska zápisnica, ktorá bola ním predložená, by mala byť listinou o vydedení. Žalobcovia sa
domáhajú relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, nie absolútnej, pričom v takom prípade má žalovaný
povinnosť preukázať to, že jeho vzťah s matkou žalobcov bol takej intenzity ako predpokladá § 116
Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobcovia poukazujú na to, že ich matka bola alkoholička, pričom súdu
poukazujú aj článok od Mgr. H. Q., poradenského psychológa a psychoterapeuta, ktorý rozvádza,

aký vplyv má alkoholizmus na človeka a jeho okolie. Matka žalobcov bola ambulantne liečená na
alkoholizmus od roku 2015, pričom naposledy bola vyšetrovaná v roku 2017. V tomto kontexte treba
posudzovať aj darovaciu zmluvu a jej prehlásenie v notárskej zápisnici. Pôvodne chcela matka žalobcov
previesť spoluvlastnícky podiel na svojho brata, teda otca žalovaného, čo sa však nakoniec neudialo.8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na
svojich doterajších písomných vyjadreniach a teda na vyjadrení k žalobe a duplike.

9.1 Žalobkyňa v 1. rade vypovedala tak, že mama chcela vnúčatá. Postupne ostala dosť depresívna.
Vravievala, že chce len tíško zomrieť, to bolo asi v roku 2008, kedy bola aj hospitalizovaná na psychiatrii.
Zhoršený psychický stav už mala aj predtým ona. Z domu odišla koncom roku 2007, kvôli depresiám
matky. Táto si presadzovala svoje a ona ju musela poslúchať, nemohla mať vlastný život. Brat odišiel

v máji 2007. Odišla bývať ku kamarátke z práce na V., čo bolo asi 15 min. peši od rodičov. K rodičom
chodievalaveľmičastoamamajejvyčítala,žeodišla.NeskôrsaodsťahovaladoW.,kdebývaaždoteraz,
vydala sa tam. Situácia s matkou bola neznesiteľná. Podľa nej bol na vine alkohol. O problémoch s
alkoholomspočiatkuaninevedeli.Matkasinanichmuselavylievaťzlosť.Nainýchzrodinybolapríjemná
a ochotná. Toto jej správanie si doteraz nevie vysvetliť. Žalovaný bol jej obľúbený synovec, bol synom Y.
L., s ktorou mala matka veľmi dobrý vzťah. Mali k sebe veľmi blízky vzťah. Časť rodiny, napr. teta U. bola

z prevodu prekvapená. V minulosti matku chceli dať liečiť aj ústavne, ale boli obvinení z toho, že začala
piť. Bolo jej vyčítané zo strany rodiny žalovaného, že sa odsťahovala, a že s ňou nechcela ďalej žiť.
Žalovaný pred darovaním matku na vyšetrenia nevozieval. Nákupy pre matku robila matka žalovaného.
Matka bola u žalovaného jedenkrát, bola si pozrieť ako si zariadili byt a to pred svadbou v roku 2014.
Žalovaný jej daroval starší použitý mobilný telefón, ale ona preferovala pevnú linku. Takisto jej žalovaný

pomáhal, keď si zablokovala telefón s pin kódom a pod. Najviac si matka rozumela s matkou žalovaného
a trochu aj s tetou R. U., avšak raz boli za dobré a raz nie. Blízky vzťah mala aj k pani H., ktorej dala
kľúče od domu. Mala aj kamarátky zo strednej, s ktorými si volávala. Žalovaný sa na rekonštrukcii domu
podieľal prácou. Intenzitu návštev matky si nepamätá, ale približne navštevovala ju asi 2x do mesiaca.
Na Vianoce boli spolu každý rok. Doma ju s bratom nechali samu aj kvôli tomu, aby si uvedomila, že má

problém s alkoholom. Ústavnú starostlivosť matky neriešila, nakoľko na neho nedala, a preto to mala
to vybavovať matka žalovaného a aj preto lebo jej rodičia boli tiež alkoholici. Obhajovala matku, že je
svojprávna. O darovacej zmluve sa dozvedela v rovnakom čase ako jej brat, na jeseň 2018 a ona to
nechcela právne riešiť. Až po smrti matky im iní povedali, že ich rodina L. využila. O smrti matky sa
dozvedela od žalovaného v deň jej smrti. Na pohrebe bola. Mala zmiešané pocity. Myslela na to, čo im

mama spravila. Pohreb zariaďovala matka žalovaného, avšak na pohreb mala peniaze odložené.

9.2 Žalobca v 2. rade vypovedal tak, že otec žalovaného bol na alkoholizmus liečený v 90-tych rokoch,
mohol mať vtedy asi 16 rokov, a zrejme to bolo aj ústavnou formou. Vnímal to negatívne, nebolo to
vtedy príjemné. Žalovaný to asi zrejme vzhľadom na jeho vek asi tak nevnímal, nemal ani 10 rokov. V

dôsledku pitia alkoholu otec žalovaného zanedbával svoje povinnosti. Žalovaný sa zosobášil so svojou
manželkou v roku 2014, pričom už pred sobášom bývali inde ako s rodičmi na F. ulici v byte. Nemá
vedomosť, že by sa žalovaný podieľal na rekonštrukcii predmetného domu po finančnej stránke. On
áno, kvôli tomu komunikoval s matkou žalovaného. Žalovaný sa podieľal na rekonštrukcii domu fyzickou
prácou.Sožalovanýmohľadnerekonštrukčnýchpráckomunikovalvmenšejmiere,napr.ohľadnedlažby

v okolí domu. O darovacej zmluve sa dozvedel náhodou. Bolo to v jeseni v roku 2018, keď si na internete
pozeral katastrálny portál. Matka mu o darovacej zmluve nič nepovedala, ani žalovaný. Matka mala
problém s alkoholom od roku 2005, 2006. Vtedy jej alkoholizmu neprikladal zásadný význam, reagovala
podráždene až hnevlivo na žartíky. Takisto začala byť unavenejšia a viac pospávať. Ich vzťah sa pokazil
pre jej alkoholizmus. O alkoholizme si začal čítať aj odborné články a dospel k záveru, že pre neho je

potrebné a najlepšie sa držať od alkoholika čo najďalej. Nemyslí si, že by sa žalovaný snažil jeho matke
pomôcť v súvislosti s jej alkoholizmom, pričom začal pochybovať aj po uzavretí darovacej zmluvy, že by
takáto pomoc bola v ich záujme. Postoj matky v požívaní alkoholu bol taký, že to zľahčovala, hovorila,
že je to je barlička a podpora v samote. Vzťah medzi matkou a žalovaným bol, boli rodina, ale podľa
neho bola využitá situácia. Vzťahy v rodine sa začali zhoršovať v dôsledku alkoholizmu matky a jej

narastajúcou závislosťou od alkoholu. Keď zistil uzavretie darovacej zmluvy, tak matku ani žalovaného
nekontaktoval.Osobnesalkoholomnikdyproblémnemal.BývavV.odmája2007auž14rokov.Niekedy
chodieval do M. aj 2x alebo 3x do roka, avšak pre postoj matky, začal chodievať menej. O tom, že
žalovaný sa odsťahoval bývať do bytu so svojou manželkou sa dozvedel na jeho svadbe. Bolo medzi
nimi tradíciou, že si vzájomne pomáhali a boli si spolupatriční. Čo sa týka vytratenia porozumenia, tak

išlo o vytratenie porozumenia medzi ním a matkou, a medzi ním a príbuznými. O smrti matky sa dozvedel
od svojej sestry. Kontaktovali ho aj žalovaný a jeho rodina, napr. telefonicky a sms správami. Bolo mu
divné, že ho takto kontaktujú, tak volal sestre, čo sa deje, vtedy mu to oznámila. So žalovaným a jeho
rodinou odmietol komunikovať. Na pohrebe matky nebol, lebo si nemohol na rýchlo vybaviť dovolenkua letenku. Pohreb matky zabezpečila teta, teda matka žalovaného, avšak peniaze na pohreb si matka
odkladala. Čo sa týka pomoci matke z jeho strany, on sa jej snažil dohovoriť, aby prestala piť.

9.3 Žalovaný vypovedal tak, že žalobcu v 2. rade vyhodili z práce kvôli alkoholu, pričom jeho mama aj
otec to zle niesli žalobkyňa v 1. rade sa odsťahovala z domu už skôr, a to v roku 2005. Jeho rodičia
stavali dom s rodičmi žalobcov spoločne, on som sa tam narodil, pričom ich vzťah, teda vzťah ich rodín
bol intenzívny už od jeho narodenia. Mali sa radi. On bol živé dieťa. Všade chodieval, teda aj k tete Y.,
matke žalobcov. Všetko robili spolu, hrávali sa spolu, spoločne si vypomáhali. Vzťah bol intenzívny a

dennodenný. V roku 2014 sa oženil a tesne pred svadbou odsťahoval sa na F. v M., ale k rodičom domov
chodieva často a to 3 - 4 x týždenne. V jeho byte na F. ho navštevovala teta Y. sporadicky aj s jeho
rodičmi, a to približne dvakrát ročne. S tetou Y. spolu oslavovali sviatky, trávili spolu štedrý večer, chodili
k nej radi. Keď bola mladšia piekla vynikajúce venčeky, bratislavské rožky. Tak isto mala doma vždy
vineu. Čo sa týka záhradných prác spolu sadili zeleninu, a keď už ostala sama a bola staršia, tak práce v
záhrade ostali len na jeho pleciach. Pomohol jej s opravou mobilného telefónu, s inštaláciou TV, satelitu.

V minulosti jej daroval televízor a pod.. V roku 2008 keď zomrel otec žalobcov, tak on ho so svojim
otcom nakladal do sanitky. Jeho posledným želaním bolo rozlúčiť sa s N., čo sa aj nakoniec stalo a N.
prišiel z V.. Následne dedičské konanie po ňom rozhádalo oboch žalobcov, nakoľko N. zdedil omnoho
viac peňazí, čo F. nezniesla. Nakoniec o časť peňazí v V. aj prišiel. N. im napr. udelil plnú moc na jeho
zastupovanie na Slovensku. Plná moc bola udelená na jeho matku. N. bol napr. na jeho svadbe a nebol

na svadbe svojej sestry. V roku 2014 mu pomáhali s viacerými vecami a robili to kvôli tete Y.. S tetou Y.
boli spätí, preberala napr. otcovi poštu, ktorý je podnikateľ, takisto preberala poštu aj jemu. Stretávali sa
denne, nie raz za mesiac. Podľa jeho názoru žalobcov v minulosti majetky rozdelili a teraz ich spájajú.
Ani raz neboli svoju mamu v domove dôchodcov v L. nad U. pozrieť. Tetu dali do domova kvôli tomu, aby
sa o ňu starali odborníci. Bolo to s jej súhlasom, pritom žalobcovia jej deti im nedvíhali ani telefón, pritom

oni považovali za svoju povinnosť informovať ich o ich matke. Čo sa týka predaja záhrady jeho otcovi,
tak väčšiu časť kúpnej ceny prevzal N.. Teta Y. chcela takto kompenzovať to, že sa finančne podieľal na
rekonštrukcii domu. Čo stýka jej vízie ohľadne domu a záhrady chcela, aby to ostalo v rodine. Oni zostali
na blízku, keby niečo potrebovala. V roku 2017 na Vianoce teta Y. prišla s tým, že má pre nich darček,
že im daruje pozemok a podiely na dome. Oni to v tom momente odmietli, nech si to ešte raz zváži. Túto

ponuku zopakovala neskôr na Veľkú noc. Vadilo jej to, že N. prehlásil, že svoj podiel predá cigáňom. F.
tam nechcela prísť bývať. Nakoniec sa dohodli, že podiely daruje jemu. Boli spísať darovaciu zmluvu a
na matrike overiť podpis. Bola pri plnom vedomí a svedomí. Takisto sa pekne pri tej príležitosti obliekla.
Matka žalobcov bola samostatná do určitej miery, niekoľko rokov pred svojou smrťou. Technicky nebola
samostatná vzhľadom na jej vek. Jeho rodičia mali od neho udelené splnomocnenie. Na pohrebe tety

Y. bol. Čo sa týka darovania, tak nikdy sa jej podielov nejak nedomáhal. Práve oni chceli, aby sa do
domu vrátil N., pričom on v minulosti aj uviedol, že svoj podiel daruje jeho mame. Dar sa rozhodol prijať,
lebo to bolo želanie tety. Je pravdou, že prvotne chcela darovať podiely jeho otcovi, ale nakoniec si
to rozmyslela. On osobne si to vysvetľuje tak, že chcela, aby na dome robili mladí. Má brata. Vzťah
tety k jeho bratovi bol podobný, avšak brat žije od roku 2005 mimo domu. Žije ďaleko a domov chodí

približne raz mesačne priemerne. Pani R. U., ďalšia teta, má tri deti. Zo všetkých bol najmladší a ku
nemu mala teta Y. najbližší vzťah. Keď sa dozvedel o darovaní aj jeho reakcia bola taká, nech si to dobre
rozmyslí. Reakcia žalobcov ako jej detí ho nezaujímala, pretože s ním nekomunikovali. Problémy s
alkoholom u tety boli, ale dalo sa to riešiť aj inak. V jeho prítomnosti nikdy nepila, ale mávala splíny,
najmä vtedy keď sa pohádala s deťmi. Jeho rodičia jej alkohol nikdy nekupovali. Vozieval ju na ošetrenia

aj párkrát do nemocnice a to aj pred darovaním. Narodeniny mala 13.10., pričom na presný dátum menín
si nepamätá. Bolo to niekedy v lete. Najlepšie si teta rozumela s jeho rodičmi a s ním. S tetou U. nemala
taký intenzívny vzťah. On jej daroval jeho použitý TV do domova dôchodcov, aby mala aj takéto vyžitie.
Keď bývala v dome, boli denne v kontakte. Pred ním nebola nikdy totálne opitá, niekedy mala vypité a
to párkrát do roka, napr. na výročie úmrtia jej manžela. Jeho postoj k alkoholu je negatívny. Je pravdou,

že jeho otec je abstinujúci alkoholik. Na to obdobie keď pil si pamätá matne. Vtedy mu pomohla rodina.
Nevie koľko to trvalo, možno odhadom aj pol roka. On za pokazený vzťah medzi tetou Y. a jej deťmi,
viní deti, pretože s ňou prestali komunikovať. On osobne jej pitie alkoholu vytýkal, ale nebola schopná a
ochotná lepšie spolupracovať. On osobne sa odbornej literatúre ohľadne pomoci s alkoholom nevenuje
a nečítal si to. Čo sa týka rekonštrukcie domu podieľal sa na tom pracovne a vo vybavovaní, finančne

nie. Nevidel v tom zmysel. Z alkoholizmu tety nikoho nevinil.

10. Súd vykonal všetky navrhované dôkazy. Na základe vykonaného dokazovania, vyjadrení žalobcov
a nesporných skutkových okolností súd zistil nasledujúci podstatný (relevantný) skutkový stav:11.1 Žalobcovia a žalovaný sú príbuzní v nepriamom rade. Žalovaný je bratrancom žalobcov. Y. žalobcov
bola jeho príbuznou v nepriamom rade, tetou, sestrou jeho otca, pričom počas svojho života zmluvne

previedla na žalovaného spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6 k rodinnému domu so súpisným číslom
9XX, postavenom na pozemku parc. Z. č. XXXX/X, v kat. úz. Q., obec M.. Išlo o písomnú darovaciu
zmluvu zo dňa 25.04.2018.

11.2 Matka žalobcov zomrela dňa 10.10.2019. V dedičskom konaní po matke žalobcov ako poručiteľke

bolo rozhodnuté tak, že konanie o dedičstve bolo zastavené z dôvodu zanechania majetku nepatrnej
hodnoty, pričom bolo zistené, že listina o vydedení nebola zanechaná a za dedičov boli určení
žalobcovia. Osobou, ktorá sa postarala o pohreb bola matka žalovaného, ktorej bol vydaný majetok
poručiteľky nepatrnej hodnoty, a to dve pohľadávky voči banke v sume 32,34 eur a v sume 995,82 eur
a 4 kusy cenných papierov v hodnote 132,80 eur.

11.3 Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci predmetného rodinného domu o veľkosti podielu 1/6 k celku
každý z nich, pričom tieto podiely nadobudli ako dedičstvo po svojom otcovi, zomrelom v roku 2008.

11.4 Dňa 07.12.2018 bola notárkou Mgr. Annou Laczkovou v Trenčíne vo Fakultnej nemocnici v
Trenčíne, na oddelení geriatrie a dlhodobo chorých, spísaná notárska zápisnica za prítomnosti matky

žalobcov a svedkov (Ing. X. R. a H. J.). Svedkyne boli uvedené ako osoby, ktoré nie sú blízkou osobou
matky žalobcov a prehlásili, že boli počas spisovania notárskej zápisnice prítomné. Táto pred notárkou
v uvedený deň predniesla svoje vyhlásenie adresované všetkým, avšak nielen svojim deťom. Text tohto
vyhlásenia zaznamenaného v notárskej zápisnici sa nachádza v spis na č.l. 17, 18.

12.1 Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

12.2 Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12.3 Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

12.4 Podľa § 137 písm.c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.1 Súd sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby žalobcov. Teda, či
žalobcovia na požadovanom určení práva majú naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku. Po tomto posúdení súd zistil, že na požadovanom určení naliehavý
právny záujem žalobcovia majú.

13.2 Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa žalobca domáha
určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, teda, že tieto nehnuteľnosti patria
do dedičstva po ňom, a ak pri týchto pozemkoch je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto
iný, tak má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S
prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky

je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu, ako dediča po poručiteľoch je za tejto situácie
neisté a že bez požadovaného určenia by jeho (dedičské, resp. vlastnícke) právo mohlo byť aj ohrozené.
Pretože súdne rozhodnutie o určení veci do dedičstva je podkladom pre dedičské konanie, je takáto
žaloba spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahochmedzi stranami. Rozhodovanie súdu v spore, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi nenahrádza
konanie o dedičstve. Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom
súdnom konaní rieši žalobou dedičov o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po

poručiteľovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010, publikovaný pod č. 32 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 3/2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/4/2013,
publikovaný pod č. 3 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015). V konaní o takých žalobách ide o
posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu
smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu sa tak stáva podkladom pre dedičské konanie, pretože súd konajúci

o dedičstve môže poňať spornú vec do dedičstva.

13.3 Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný
prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (3 Cdo 178/2006). Určovacou
žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu
vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti

(rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 32/98, 2 Cdo 131/06). Z tohto pravidla
judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom
veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 26/07,
3 Cdo 44/08).

13.4 Na základe vyššie uvedeného súd dospel k takému záveru, že žaloba žalobcov je procesne
prípustnáamajúnapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Vychádzajúczozáverovdedičského
konania je zrejmé, že žalobcovia sú dedičmi po ich matke. Súd argumentáciu žalovaného, že žalobcovia
boli vydedení, a to v zmysle jednej vety v predmetnej notárskej zápisnice, považuje za nedôvodnú. V
dedičskom konaní nebolo konštatované žiadne vydedenie žalobcov a predloženú notársku zápisnicu

súd za listinu o vydedení nepovažuje, a to vzhľadom na jej celkový obsah a účel, za ktorým bola spísaná.
Týmto sa súd vysporiadava s argumentáciou žalovaného, ktorá spočívala v námietke nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

14.1 Následne súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu, teda dôvodnosti žaloby.

14.2 Dôvodom toho, prečo by do dedičstva po poručiteľke (matke žalobcov) mal patriť aj spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 4/6 k predmetnému rodinnému domu je tvrdenie žalobcov, že darovacou zmluvou
uzavretou medzi poručiteľkou a žalovaným dňa 25.04.2018, bolo porušené ich predkupné právo
podielových spoluvlastníkov. Ich argumentácia je uvedená vyššie.

14.3 Podstatnou okolnosťou, ktorú riešil súd v tomto konaní bolo to, či poručiteľka a žalovaný boli
blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého iné osoby v pomere rodinnom
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak by tomu tak bolo, tak v takom prípade by predkupné právo žalobcov

nemohlo byť porušené a nemali by právo namietať tzv. relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy podľa §
40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka.

14.4 Súd po vykonanom dokazovaní, ustálení podstatného skutkového stavu a po právnom posúdení
veci konštatuje, že žalovaný a matka žalobcov, teda poručiteľka, boli blízkymi osobami podľa

§ 116 Občianskeho zákonníka a darovacia zmluva, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, bola uzatvorená medzi blízkymi osobami. Tento záver
vyplýva z vyhodnotenia jednak znenia darovacej zmluvy a takisto zo znenia notárskej zápisnice N
213/2018, NZ 50242/2018, NCRls 50884/2018 z 07.12.2018 na č.l. 17. Podporným je aj výsluch
žalovaného, pričom výsluch žalobcov uvedený záver neoslabuje.

14.5 Ak matka žalobcov v darovacej zmluve výslovne uviedla, že žalovaného považuje za blízku osobu,
čo je zároveň v úplnom súlade s obsahom jej vyhlásenia, ktoré bolo zachytené vo forme notárskej
zápisnice dňa 07.12.2018, tak je nutné tento jej prejav vôle rešpektovať. Žalobcovia v tomto konaní
nenamietali prítomnosť duševnej poruchy ich matky v čase podpísania darovacej zmluvy, resp. v čase

spísania notárskej zápisnice. Žalobcovia v tomto smere žiadne dôkazy nepredložili ani neoznačili. Týmto
smerom sa neuberala ani ich argumentácia.14.6 K záveru o blízkom vzťahu poručiteľky a žalovaného súd dospel aj po prihliadnutí na to, že žalovaný
bol rodinným príbuzným matky žalobcov, bol jej synovcom. Nejde teda o osobu, ktorá by nemala
akýkoľvek iný vzťah s matkou žalobcov. Matka žalobcov bola v čase uzavretia darovacej zmluvy vdovou

a so žalobcami, jej deťmi, zjavne nemala dobrý vzťah (je irelevantné z akých subjektívnych dôvodov,
nakoľko každý vzťah je individuálny a vyvíja sa v čase), pričom ju navštevovali veľmi zriedka, resp.
vôbec. Osobami, ktorí mali k nej bezprostredný a najbližší vzťah (fakticky) bol žalovaný a jeho rodičia,
ktorí obývali predmetný dvojdom, resp. susednú časť dvojdomu. Na vyššie uvedenom závere o tom,
že je nutné prejav vôle matky žalobcov o blízkom vzťahu k žalovanému rešpektovať, nie sú spôsobilé

zmeniť nič ani prípadné výsluchy svedkov a výsluchy sporových strán. Akýkoľvek svedok by nemohol
spochybniť to, ako matka žalobcov vnímala žalovaného, teda, že ho vnímala ako blízku osobu. Je
evidentné, že vzťah medzi žalovaným a matkou žalobcov bol dlhotrvajúci a intenzívny (aj s ohľadom na
ich susedstvo). Žalobcovia netvrdili žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nasvedčovali zhoršenej kvalite
vzťahu medzi ich matkou a žalovaným. V zásade len popierajú vzťah medzi ich matkou a žalovaným
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a tento ich záver má vyplynúť z ich výsluchov a výsluchov

svedkov, resp. z ich vyhodnotenia vzťahu žalovaného a ich matky. Takisto je potrebné vziať do úvahy
aj to, že blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka musí byť osoba v čase uskutočnenia
právneho úkonu. V tom čase matka žalobcov k iným osobám ako k rodine žalovaného bližší (faktický)
vzťah nemala. Podľa výpovede žalovaného jeho vzťah s matkou žalobcov bol intenzívny, stretávali sa
denne a on a jeho rodičia pre ňu boli oporou a pomáhali jej. Aj samotní žalobcovia uvádzajú, že ich

matka mala dobrý vzťah s rodičmi žalovaného, mali k sebe blízky vzťah (výpoveď žalobkyne v 1. rade).
Išlo o jej brata a švagrinú, ktorá jej zariaďovala aj pohreb. Ak rodičia žalovaného boli jej blízkymi osobami
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, tak táto skutočnosť zásadne ovplyvňuje aj kvalitu vzťahu matky
žalobcov k žalovanému ako synovi jej blízkych osôb. Takisto aj vzájomné pociťovanie ujmy. Takisto je
potrebné objektívne prihliadnuť na to, že intenzita vzťahu medzi osobami vo veku približne 33 rokov a

70 rokov, resp. prejavy blízkosti vzťahu, sú iné ako medzi rovesníkmi. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalovaný s matkou žalobcov bol v dobrom vzťahu, pomáhal jej, navštevovali sa, daroval jej
televízor, žiadneho zlého správania voči nej sa nedopustil. Matka žalobcov ho pred notárkou označila
ako pomocníka, ktorý jej vždy pomohol so všetkým, pričom ho pomenovala zdrobneninou jeho mena,
ako L.. Naopak z jej prejavu pred notárkou vyplýva negatívny vzťah k žalobcom a pociťovanie nezáujmu

o ňu z ich strany. Žalobkyňa v 1. rade takisto vypovedala, že žalovaný bol obľúbený synovec jej matky.
Súd aj z komplexného hodnotenia výsluchu žalovaného má za to, že vzťah žalovaného a poručiteľky
nebol povrchný. Zodpovedal vekovému rozdielu medzi nimi a ich rodinnému vzťahu (synovec a teta).
Podľa názoru súdu je zrejmé, že osoba vo veku približne 30 rokov nemôže objektívne pociťovať ako
vlastnú ujmu, ujmu osoby vo veku približne 70 rokov. Táto okolnosť však nemôže znegovať „blízkosť

vzťahu“ medzi týmito osobami. Súdu nie je zrejmé, ako by sa prežívanie takejto ujmy malo v praktickom
životezmysluplneprejavovaťnavonok.Argumentáciažalobcovvtomtosmere(onedostatkupociťovania
ujmy žalovaného ako ujmy vlastnej) je tak nedôvodná a účelová.

14.7 To, že žalovaný sa v roku 2014 odsťahoval do bytu na F. ulici v M. nemá na charakter vzťahu medzi

ním a matkou žalobcov žiadny vplyv. Ak by tomu tak bolo, tak by súd musel uzavrieť napríklad aj to,
že ak sa dieťa osamostatní od svojho rodiča (odsťahuje sa do vlastného bývania), tak sa týmto sám
osebe mení charakter ich vzťahu. Takýto záver je zjavne nesprávny. Ak žalobcovia poukazovali na to,
že žalovaný si nespomenul na dátum menín matky žalobcov, tak táto okolnosť ho nemôže automaticky
diskvalifikovať v uvedenom smere. Ide o veľmi prísne vyhodnotenie tejto okolnosti. Je bežné, že ľudia si

dátumy mením nepamätajú. Pritom žalovaný si pamätal dátum narodenia matky žalobcov. Rovnako tak
to platí aj o hodnotení toho, že žalovaného netrápil alkoholizmus matky žalobcov. Nemožno redukovať
charakter a podstatu vzťahu na to, či jednu stranu tohto vzťahu trápi nadmerné požívanie alkoholu. Je
objektívnepochopiteľné,žečlovekmôžemaťblízkyvzťahajkalkoholikovi,ktorýsanelieči.Takistoztejto
skutočnostimôžealebonemusípociťovaťajujmu.Lennazákladepociťovaniaalebonepociťovaniaujmy

z takejto okolnosti nie je možné vyvodzovať existenciu alebo neexistenciu blízkosti vzťahu dotknutých
osôb. Uvedené úvahy však už podľa názoru súdu prekračujú oblasť práva a zachádzajú do sociológie,
resp. psychológie. Tomu nasvedčuje aj listinný dôkaz, ktorí predložili žalobcovia, a to návod ako žiť s
osobou alkoholika na č.l. 61. Preto súd túto okolnosť bližšie nerozoberá.

14.8 Súd takisto považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že žalobca v 2. rade sa o predmetnej darovacej
zmluve dozvedel na jeseň v roku 2018, pričom žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy podali žalobcovia
dňa 09.03.2020, teda po približne roku a pol. Neurobili tak počas života darkyne, ale po jej smrti. Ak
by darkyňa žila, bolo by ju možné k okolnosti vzťahu medzi ňou a žalovaným vypočuť. Po jej smrti dňa10.10.2019jetonemožné.Samotnížalobcoviasatakukrátiliomožnosťvykonaniarelevantnéhodôkazu,
ktorý by mohol privodiť iný preukázaný skutkový stav. Súd však v tejto okolnosti mohol vychádzať
predovšetkým z predmetnej darovacej zmluvy a notárskej zápisnice, kde je zachytený prejav vôle matky

žalobcov, darkyne.

14.9 Záverom súd uvádza, že sa javí ako racionálna aj argumentácia žalovaného, že ak by chceli
predísť pochybnostiam o porušení predkupného práva žalobcov, resp. zadaniu dôvodu na podanie
tejto žaloby, mohli vec vyriešiť prevodom podielu na otca žalovaného (teda súrodenca poručiteľky),

ako to bolo pôvodne plánované, a následne urobiť prevod podielu na žalovaného (ako syna prevodcu,
teda príbuzného v priamom rade). Skutočnosť, že tak neurobili potom podporuje záver, že od začiatku
konali s presvedčením o existencii blízkeho vzťahu medzi žalovaným a matkou žalobcov. Čo nakoniec
opakovane (v darovacej zmluve a v notárskej zápisnici) výslovne vyjadrila samotná matka žalobcov.

14.10 Aký bol vzťah žalobcov k ich matke je pre rozhodnutie súdu irelevantné a súd ho v rámci tohto

odôvodnenia nehodnotí. Preto sa nezaoberá ani okolnosťami nadmerného požívania alkoholu matky
žalobcov. Táto okolnosť môže byť významná pre iné konanie.

15.1 Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

15.2 Súd výrokom II. tohto rozsudku zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania, pretože nie je
daný dôvod na jeho prerušenie. Neexistuje totiž zákonný predpoklad v zmysle citovaného ustanovenia
§ 164 Civilného sporového poriadku. V konaní 21C/42/2021 sa rieši iná otázka, ktorá nemá vo

vzťahu k relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy žiadny význam. Ak by súd žalobu žalobcov v konaní
21C/42/2021, v ktorom predbežne posudzuje (absolútnu) neplatnosť darovacej zmluvy zamietol, nemá
to vplyv na posúdenie otázky v konaní, kde predbežnou otázkou je posúdenie relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy. Právne rozhodné skutočnosti sú v oboch prípadoch rôzne. Nerieši sa tam žiadna
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, ale rieši sa samotný dôvod neplatnosti zmluvy.

Čiže nejde o vyriešenie čiastkovej otázky, ktorej zodpovedanie má význam pre toto konanie. Ak by súd
v uvedenom konaní žalobe žalobcov vyhovel, žalobcovia by stratili celkový záujem na výsledku tohto
konania. Nebola by tak vyriešená iba určitá (predbežná) otázka významná pre toto konanie.

16.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

16.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

16.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol
v konaní plne úspešný, v dôsledku čoho mu patrí právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a
to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.