Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 16Sa/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200505.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej
veci žalobcu: P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovanému: Obec
Bobrovník,sosídlomobecnéhoúraduBobrovník37,03223LiptovskáSielnica,právnezastúpený:JUDr.
Zuzana Jankoviechová, advokát, so sídlom U. XXX/XX, XXX XX P. V., v konaní o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobou zo dňa 10.11.2021, doručenou správnemu súdu dňa 11.11.2021, v znení jej opravy zo
dňa 12.11.2021, sa žalobca s právnickým vzdelaním domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému
pokračovať v inom zásahu voči žalobcovi spočívajúcom v nevydávaní územnoplánovacích informácií v
súlade s splatným územným plánom Obce Bobrovník (petit I) a uložiť žalovanému povinnosť obnoviť
stav pred zásahom (petit II), a to vydaním územnoplánovacej informácie, že pozemok parcela registra
C č. 308/13 trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/9

trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/12 trvalý trávny
porast o výmere 50 m2 v kat.úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/10 trvalý trávny porast o výmere
50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/11 trvalý trávny porast o výmere 843 m2 v kat.
úz. V. a pozemok parcela registra C č. 308/8 trvalý trávny porast o výmere 859 m2 v kat. úz. V. sú
územným plánom obce Bobrovník určené funkčným využitím (návrhom územného plánu) na výstavbu
rekreačných objektov.

Skutkovo a právne odôvodnil žalobca žalobu tým, že dňa 17.09.2021 u žalovaného elektronicky so
zaručenýmelektronickýmpodpisompodalžiadosťovydanieúzemnoplánovacejinformácie,žepozemok
parcela registra C č. 308/13 trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra
C č. 308/9 trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/12 trvalý
trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/10 trvalý trávny porast
o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. 308/11 trvalý trávny porast o výmere 843

m2 v kat. úz. V. a pozemok parcela registra C č. 308/8 trvalý trávny porast o výmere 859 m2 v kat. úz.
V. sú územným plánom obce Bobrovník určené funkčným využitím (návrh územného plánu predstavuje
funkčné využitie) na výstavbu rekreačných objektov. Všetky pozemky vznikli z pozemku parcela registra
„E“ č. 50/501 o výmere 1902 m2, orná pôda na základe geometrického plánu číslo G1-715/2021. Už
žiadosťou dňa 10.02.2021 žalobca požiadal o potvrdenie, že pôvodný pozemok parcela registra „E“ č.
50/501 o výmere 1902 m, zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. V., je územným plánom určená na

výstavbu (rekreačné domy 50 m2 /max 5 lôžok). Až v dôsledku podania protestu prokurátora sp.zn. Pd
42/21/5505-4 zo dňa 13.05.2021 žalovaný vydal žalobcovi potvrdenie zo dňa 09.06.2021, že pozemokparcela reg. E č. 50/501 v k. ú. V., o výmere 1902 m2 orná pôda, zapísaná na LV č. XXX, je v súčasnom
územnom pláne Obce Bobrovník určená na výstavbu rekreačných domov.
K pozemkom parcela C č. 308/11 trvalý trávny porast o výmere 843 m2 v k. ú. V. a pozemkom parcela

registraCč.308/8trvalýtrávnyporastovýmere859m2dostal„úmyselnenepravdivúúzemnoplánovaciu
informáciu“, že sa nachádzajú v územnom pláne ako plánované-výhľadové, uvedená informácia je v
rozpore s platným územným plánom, keďže žalovaný v zastúpení starostkou U. nesprávne interpretoval
grafickú časť územného plánu žalovaného, v ktorom je jasné rozlíšenie medzi platným stavom,
návrhom a výhľadom. Ako dôkaz predložil žalobca územnoplánovaciu informáciu č. 308/8/2021 zo dňa

01.10.2021, č. 308/11/2021 zo dňa 01.10.2021.
K pozemkom parcela registra C č. 308/13 trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., parcela
registra C č. 308/9 trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., parcela registra C č. 308/12 trvalý
trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., parcela registra C č. 308/10 trvalý trávny porast o výmere
50 m2 v kat. úz. V., nedostal „úmyselne“ žiadnu územnoplánovaciu informáciu, resp. informáciu, že
(pozemok) nespĺňa záväzné regulatívy zastavanosti v zmysle schválneho VZN č. 1/2007 o záväznej

časti územného plánu obce Bobrovník, ktorá je pre uvedenú lokalitu max. 30 percent. Ako dôkaz
predložil žalobca územnoplánovaciu informáciu č. 308/10/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 308/12/2021 zo
dňa 01.10.2021, č. 308/13/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 308/9/2021 zo dňa 01.10.2021.
Žalobca namietal, že žalovaný nemôže v štádiu, keď žalobca iba žiada o predloženie územnoplánovacej
informácie, predpokladať, akú stavbu a akých rozmerov chce postaviť, keďže nepredložil žiadnu

projektovú dokumentáciu a neexistuje teda zákonný dôvod, aby sa vôbec čo len teoreticky zamýšľal
nad koeficientom zastavanosti. Splnenie požiadaviek na umiestňovanie stavieb sa preskúmava v
samostatnom konaní. Napriek tomu, že v tomto štádiu konania je to nadbytočné, keďže podstatou
porušenia zákona je nevydanie územnoplánovacej informácie v zmysle platného územného plánu Obce
Bobrovník, žalobca poukázal na to, že pozemky parcela CKN č. 308/9, 308/10, 308/12 a 308/13 sú

začlenené v pozemkoch č. 308/11 a 308/8 a tvoria s nimi jednotne funkčný celok totožného vlastníka.
Pri logike žalovaného by každý pozemok, ktorý bol vyňatý pre účely výstavby a bude sa nachádzať
pod stavbou, okamihom vyňatia a určenia samotnej parcely by okamžite prestal spĺňať požiadavku
koeficientu zastavanosti, lebo by bol zastavaný stavbou v rozsahu 100 percent. Takýto výklad nielen
platného územného plánu obce Bobrovník ale aj stavebného zákona je v rozpore so samotným zákonom

ako s princípmi formálnej logiky.
Žalobca dal do pozornosti, že ten istý pozemok v stave E parcely pred geometrickým plánom jeho
rozdelenia „je v súčasnom pláne Obce Bobrovník určená na výstavbu rekreačných domov“. Územný
plán sa nezmenil, pozemok po tom, čo došlo k jeho rozdeleniu a identifikácii parcely E na parcely
C, sa podľa žalovaného už nachádza v územnom pláne ako plánovaná-výhľadová a je určený

na výstavbu rekreačného objektu. Pritom ešte dňa 06.03.2020 vydal žalovaný územnoplánovaciu
informáciu spoločnosti Liptoreal s..ro., že pozemok parcela reg. E č. 50/501 v k. ú. V., o výmere
1902 m2, orná pôda, sa nachádza v územnom pláne obce Bobrovník a môže na nej stáť rekreačný
objekt. Ako dôkaz predložil žalobca územnoplánovaciu informáciu zo dňa 09.06.2021 a zo dňa
06.03.2020. Dňa 18.06.2021 vydala Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš v poradí 2. upozornenie

pre porušenie zákona pod Pd 63/21/5505-6, keď bol žalobca na zasadnutí obecného zastupiteľstva
obce Bobrovník inzultovaný a odmietli mu dovoliť vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam pri ich pokusoch
o zámeny pozemkov medzi obcou a „istým dobrým kamarátom starostky“. Ako dokaz žalobca priložil
upovedomenie o podanom upozornení. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovaného dochádza
voči žalobcovi k pretrvávajúcim zásahom, ktoré mu neustále sťažujú jeho postavenie pri uplatňovaní

práv. S nepravdivou územnoplánovacou informáciou nemôže žalobca osloviť ani projektanta na
vypracovanie projektu rekreačnej chaty, samotné vydanie stavebného povolenia sa viaže na stanovisko
obce- územnoplánovaciu informáciu v zmysle platného územného plánu obce. Takýmito nezákonnými
zásahmi žalovaný zavádza aj prípadných záujemcov o kúpu uvedených pozemkov.
Žalobca mal za to, že zachoval lehotu na podanie žaloby, vychádzajúc z doručenia odpovedí

(územnoplánovacích informácií) dňa 08.10.2021. Zároveň mal za to, že následky uvedených zásahov
žalovaného trvajú naďalej, keďže žalobca vyzval žalovaného výzvou pred začatím súdneho konania
so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 16.10.2021 na vydanie územnoplánovacej informácie k
dotknutým pozemkom v súlade s platným územným plánom obce Bobrovník. Do dnešného dňa na túto
výzvu žalovaný nereagoval. Napriek dvom podaným upozorneniam prokurátora Okresnou prokuratúrou

Liptovský Mikuláš pre porušenia zákona žalovaným žalovaný aj ďalej úmyselne vo svojej činnosti vo
vzťahu k žalobcovi porušuje zákon a upozornenia prokuratúry sa míňajú účinkom. Z tohto je možné
vyvodiť záver, že žalovaný bude v týchto nezákonných zásahoch pokračovať. Z dôvodu, že žalobca
disponuje územnoplánovacou informáciou zo dňa 09.06.2021 k pôvodnej parcele registra ,,E“ č. 50/501vkat.ú.V.,žalobcamalzato,žesúdmôžeuznesenímobnoviťstavpredvyššieuvedenýminezákonnými
zásahmi. Žalobca nemal možnosť uplatniť voči žalovanému iný druh žaloby podľa Správneho súdneho
poriadku, keďže v prípade úspechu žalobcu v inom druhu konania podľa Správneho súdneho poriadku

by žalovaný aj naďalej vydával rôzne územnoplánovacie informácie k tomu istému pozemku, čo robí
neustále a takýmito nezákonnými zásahmi jednak narúša právnu istotu v právnych vzťahoch, zneisťuje
postavenie žalobcu a zasahuje do jeho právom chránených záujmov.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.01.2022 (č.l. 49-50 spisu) navrhol žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť, keďže žalovaný postupoval správne, petitom navrhovanú povinnosť mu nemožno uložiť.
Žalovaný namietal oneskorenosť podanej žaloby, keďže žalobca už od 06.03.2020, resp. od 09.06.2021
mal vedomosť o konaní, resp. stave, ktorý má predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy, napriek
tomu žalobu podal až dňa 10.11.2021. Žalovaný uviedol, že vydania územnoplánovacej dokumentácie
sa spoločnosť Liptoreal, s.r.o., ktorej zamestnancom je žalobca, prvýkrát domáhala listom zo dňa
10.02.2020,atonapozemokč.EKN50/501,ornápôdaovýmere1902m2,vedenýnaLVč.XXX,k.ú.V..

Žalovaný listom zo dňa 06.03.2020 na uvedenú žiadosť zaslal písomnú odpoveď a územnoplánovaciu
informáciu vydal. Následne žalobca začal zasielať ďalšie nezrozumiteľné žiadosti. V súvislosti so
žiadosťou č. 97/2021 žalovaný žalobcu listom zo dňa 08.03.2021 vyzval na doplnenie. Dňa 09.06.2021
bola vydaná územnoplánovacia informácia na pozemok č. KN 50/501 na základe opätovnej žiadosti
žalobcu zo dňa 26.05.2021 (odpoveď sp.zn. 276/2021). Žalobcovi bola vydaná územnoplánovacia

informácia aj dňa 05.11.2021 listom sp.zn. 497/2021 s tým, že žalobca aj napriek tomu, že žiadosti
bolo vyhovené, podal žalobu dňa 10.11.2021. Napriek zákonnému obmedzeniu v § 23 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zapísal žalobcovi geometrický plán č.
715/2021 do katastra nehnuteľností, čím došlo k rozdeleniu (drobeniu) dotknutých pozemkov a vznikli

parcely KN C č. 308/13, 308/9, 308/12, 308/10, 308/11 a č. 308/8, na ktoré dňa 17.09.2021 žalobca
opätovne žiadal vydanie územnoplánovacej informácie (sp. zn. 442/2021, sp.zn. 442-1/2021, sp. zn.
439/2021, sp. zn. 438/2021, sp. zn. 440/2021). Žalovaný v zákonnej lehote žalobcovi dňa 01.10.2021
vydal všetky požadované územnoplánovacie informácie s tým, že pri odpovedi spzn. 442/2021, sp. zn.
440/2021, sp. zn. 442-1/2021 a sp.zn. 439/2021 bolo žalobcovi zaslané vyjadrenie, že z dôvodu, že

v žiadostiach nebolo presne špecifikované, aký druh stavby chce na dotknutej parcele realizovať, a to
aj ohľadom na jej výmeru 50 m2, nie je potrebné územnoplánovaciu informáciu vydávať, keďže územný
plán Obce Bobrovník stanovuje 30 % zastavanosť, z čoho vyplýva, že na uvedenej parcele by mohol
stáť objekt o rozlohe maximálne 15 m2, čo podľa Stavebného zákona sa považuje za drobnú stavbu a
stačí ohlásenie drobnej stavby na obci. Záväzná časť platného územného plánu Obce Bobrovník jasne

stanovuje, že v uvedenej lokalite môžu stáť objekty o rozlohe 50 m2 a zastavanosť je určená max 30
%. Z uvedeného je zrejmé, že novovytvorené parcely žalobcu (KN C 308/9, 308/10, 308/12 a 308/13),
ktoré majú výmeru 50 m2 nespĺňajú podmienky zástavby podľa platného územného plánu.
Žalovaný záverom uviedol, že Stavebný zákon ani žiadny iný právny predpis platný v Slovenskej
republike neukladá obci ako orgánu štátnej správy povinnosť vydávať územnoplánovaciu informáciu.

Uvedený pojem v legislatíve dokonca vôbec ani neexistuje. To, že obce priebežne vydávajú takéto
informácie, je de facto nad rámec ich zákonných povinností, keďže väčšina obci má zverejnený platný
a záväzný územný plán na svojej webovej stránke. Vydané informácie tohto typu nie sú individuálnym
správnym aktom, nevydávajú sa v správnom konaní, nie sú záväzné a nedajú sa použiť na právne
účely, keďže podľa § 27 ods. 6 Stavebného zákona záväzným podkladom sa ďalšie rozhodovanie je len

samotná schválená územnoplánovacia dokumentácia podľa príslušného VZN obce.
Citujúc § 3 ods. 1 písm. e) a § 252 ods. 1 SSP žalovaný záverom uviedol, že žaloba je zmätočná,
zjavne nedôvodná a šikanózna, je v nej viacero rozporov v tvrdeniach žalobcu v súvislosti s druhom
stavby a zastavanosťou, navyše obsahuje aj nepravdivé informácie týkajúce sa skutočnosti, že žalovaný
nereagoval na elektronické podanie žalobcu zo dňa 16.10.2021 (odpoveď zo dňa 05.11.2021). Žalovaný

poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v súčasnosti už nie je vlastníkom dotknutých parciel, tieto
previedol kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor pod V-5614/2021 zo dňa 14.12.2021 pvz 103/21 na C.. L. K..
Navrhol priznať mu voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca adresuje
žalovanému množstvo rôznych listov, žiadostí, či iných podaní, ktoré sú často neurčité, zmätočné a

duplicitné, čím komplikuje a niekedy aj paralyzuje chod obecného úradu Obce Bobrovník, kde pracuje
len jedna zamestnankyňa a starostka na čiastočný pracovný úväzok. Nezriedka pracovníkov uráža, krivo
obviňuje z nezákonnosti bez akýchkoľvek dôkazov. Napriek tomu všetky jeho podania boli vybavené
riadne a včas.3. Žalobca v replike zo dňa 15.03.2022 (č.l. 64-66 spisu) ohľadom tvrdenia žalovaného, že žalobca nie
je vlastníkom dotknutých parciel uviedol, že tieto tvrdenia nemajú žiadne relevantné opodstatnenie vo

vzťahu k podanej žalobe. Právo požadovať územnoplánovaciu informáciu nie je viazaná na vlastnícke
alebo iné právo k nehnuteľnosti. Ani v prípade stavby stavebník nemusí byť vlastníkom pozemku
pod stavbou, keďže v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je
vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho
oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To môže byť napríklad nájomné právo, právo vyplývajúce

z dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, právo vyplývajúce z koncesnej zmluvy. Žalobca
ďalej uviedol, že na základe jeho podnetu Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš vydala a zaslala
žalovanému v poradí už tretie upozornenie prokurátora na porušenie zákona, konkrétne prokurátor
upozornil žalovaného na porušenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 3, § 3 ods. 7 Správneho poriadku z dôvodu, že
žalovaný nevydal vyjadrenie, či sú pozemky územným plánom žalovaného určené na výstavbu. Zároveň
prokuratúra upozornila, že nie je oprávnená posudzovať obsah, resp. správnosť obsahu poskytnutej

územnoplánovacej dokumentácie. Jediným možným spôsobom nápravy sa javí pre žalobcu obrátiť sa
na nezávislý správny súd s podanou správnou žalobou, na ktorej žalobca trvá v plnom rozsahu. Ako
dôkaz žalobca predložil upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu číslo Pd 123/21/5505-6 zo dňa
10.01.2022.Žalobcaohľadomtvrdeniažalovaného,žeúzemnoplánovacieinformácieobcevydávajúnad
rámecsvojichpovinnostíanevydávajúichvrámcisprávnehokonania,poukázalna§3ods.4Správneho

poriadku, § 3 ods. 7 Správneho poriadku a to, že iným osobám žalovaný vydáva územnoplánovacie
informácie v súlade so zákonom a platným územným plánom. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že
žalovaný podaním zo dňa 05.11.2021 zaslal žalobcovi podanie, toto bolo žalobcovi doručené až po
podaní žaloby na správny súd. Navyše územnoplánovacia informácia zo dňa 05.11.2021 je v rozpore
s platným územným plánom žalovaného, takže žalobca na podanej žalobe trvá. Ohľadom tvrdenia

žalovaného,žepracovníkovžalovanéhožalobcaurážaaobviňuje,žalobcapoukázalnato,ženazáklade
jeho podnetu starostka obce dostala už v poradí štvrté upozornenie na porušenie zákona. Namiesto
toho, aby žalobcovi vydala požadovanú územnoplánovaciu informáciu, sa musí žalobca obracať až na
krajský súd.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 10.05.2022 (č.l. 76-77 spisu) opätovne zdôraznil, že žalovanému povinnosť
vydávať územnoplánovaciu informáciu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu platného na území
Slovenskej republiky, a to i napriek upozorneniu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš
a jeho právny názor. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bola územnoplánovacia informácia vydaná aj
dňa 05.11.2021 titulom listu sp.zn. 497/2021 s tým, že žalobca aj napriek tomu, že žiadosti bolo

vyhovené, podal dňa 10.11.2021 predmetnú žalobu. Žalovaný mal za to, že z jeho strany nedošlo k
porušeniu akejkoľvek zákonnej povinnosti, či k nečinnosti, a to ani v súvislosti s opakovaným vydávaním
územnoplánovacej informácie na tú istú parcelu. Žalovaný zdôraznil že ochrana pred nečinnosťou
správnymi sudmi je ochranou následnou, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré
sú mu dané alternatívne na výber. Nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť

pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správy orgán musí mať možnosť sám odstrániť
namietaný stav a dosiahnuť nápravu. Žalovaný uviedol, že žalobca ho zahrňoval aj neustále zahrňuje
nejasnými požiadavkami, čím zámerne komplikuje aj paralyzuje chod obecného úradu Bobrovník.

5. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na nariadenom

pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní postupu žalovaného dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. § 261 SSP.

6. Z obsahu listín predložených žalovaným a súdneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca
žiadosťou zo dňa 14.09.2021, podanou elektronicky a doručenou žalovanému dňa 17.09.2021, požiadal

o vydanie územnoplánovacej informácie č. 308/8/2021, že pozemok parcela registra C č. 308/8, trvalý
trávny porast, o výmere 859 m2, zapísaná na LV č. XXX pre obec a k.ú. V. je územným plánom Obce
Bobrovník určená na výstavbu (rekreačné domy 50 m2/max 5 lôžok/ funkčné využitie). Žalobca požiadal
o zaslanie informácie doporučene poštou spolu s ostatnými jeho žiadosťami o územnoplánovaciu
informáciu. V rovnakom znení požiadal žalobca o územnoplánovaciu informáciu k parcelám registra C

č. 308/9, 308/10, 308/11, 308/12, 308/13. Žalovaný vo vzťahu k parcele č. 308/8, trvalý trávny porast,
o výmere 859 m2, zaslal odpoveď - značka 438/2021 zo dňa 01.10.2021, že sa nachádza v územnom
pláne obce ako plánovaná-výhľadová a je určená na výstavbu rekreačného objektu od 50 m2/max
5 lôžok, podmienená realizáciou komunikácií, technickej infraštruktúry a inžinierskych sietí. Žalovanýďalej v odpovedi uviedol, že záväzné regulatívy schválené VZN č. 1/2007 o záväznej časti Územného
plánu obce Bobrovník hovoria o 30 % zastavanosti. Rovnakú odpoveď pod značkou 441/2021 zaslal
žalovaný vo vzťahu k parcele č. 308/11, trvalý trávny porast, o výmere 843 m2. Vo vzťahu k parcele

č. 308/10, trvalý trávny porast, o výmere 50 m2, zaslal žalovaný odpoveď značka 439/2021 zo dňa
01.10.2021, že táto parcela nespĺňa záväzne regulatívy zastavanosti v zmysle schváleného VZN č.
1/2007 o záväznej časti Územného plánu Obce Bobrovník, ktorá je pre uvedenú lokalitu max 30 %. V
rovnakom znení zaslal žalovaný žalobcovi odpoveď vo vzťahu k parcele č. 308/10, trvalý trávny porast, o
výmere 50 m2 (značka 440/2021 zo dňa 01.10.2021), k parcele č. 309/10, trvalý trávny porast, o výmere

50 m2 (značka 439/2021 zo dňa 01.10.2021), k parcele č. 308/12, trvalý trávny porast, o výmere 50
m2 (značka 442/2021 zo dňa 01.10.2021), k parcele č. 308/13, trvalý trávny porast, o výmere 50 m2
(značka 442-1/2021 zo dňa 01.10.2021).

7. Ďalej mal správny súd za preukázané, že žalobca sa elektronickým podaním zo dňa
16.10.2021, doručeným žalovanému dňa 18.10.2021, označeným ako „výzva pred začatím súdneho

konania“ (žalovaný mu pridelil číslo záznamu 497), obrátil na žalovaného, že na základe jeho žiadosti
zo dňa 17.09.2021 obec nevydala územnoplánovacie informácie v súlade s platným územným plánom
Obce Bobrovník s tým, že Obec Bobrovník v zastúpení starostkou uviedla nesprávne označenie
plánovaná-výhľadová namiesto návrhu územného plánu určujúceho funkčné využitie a na ďalšie
štyri pozemky mu vôbec nevydala územnoplánovaciu informáciu a nezákonne interpretovala otázku

koeficientuzastavanosti.Vyzvalžalovanéhonaopravuavydanieúzemnoplánovacejinformácievsúlade
s platným územným plánom Obce Bobrovník v lehote 4 dni od doručenia výzvy, v opačnom prípade
podá žalobu na súd o určenie povinnosti Obce Bobrovník vydať územnoplánovaciu informáciu v súlade
s platným územným plánom.

8. Správny súd konštatuje, že správne súdne konanie začalo dňa 11.11.2021 doručením žaloby
správnemu súdu.

9. Z upovedomenia o spôsobene vybavenia podnetu číslo Pd 123/21/5505-6 zo dňa 10.01.2022 (č.l.
69-70 súdneho spisu) vyplývalo, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vyhodnotila

podnet P. (žalobcu), že Obec Bobrovník nevydala na základe žiadostí žalobcu doručenej Obci Bobrovník
dňa 17.09.2021 vyjadrenie o tom, či pozemky CKN s parcelným číslom 308/9, 308/10, 308/12, 308/13
v k.ú. V. sú územným plánom obce Bobrovník určené na výstavu, ako dôvodný a dňa 10.01.2022
podala Obci Bobrovník upozornenie prokurátora pro futoro pod č. Pd 123/21/5505-5 pre porušenie
§ 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny

poriadok“). Prokurátorka konštatovala, že medzičasom dňa 05.11.2021 obec listom č. 497/2021 poskytla
požadované územnoplánovacie informácie, podala obci všeobecné upozornenie prokurátora pro futuro,
aby sa v činnosti obce do budúcna obdobné pochybenia nevyskytovali. Dala do pozornosti, že
prokuratúraniejeoprávnenáposudzovaťobsah,resp.správnosťobsahuposkytnutejúzemnoplánovacej
informácie. Citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 3 ods. 7, § 133 Stavebného zákona uviedla,

že pojem územnoplánovacia informácia nie je legálne definovaný. Poskytnutie územnoplánovacej
informácie o funkčnom využití územia v zmysle platného územného plánu obce/mesta je však vo
viacerých osobitných druhoch správnych konaní (napríklad konanie o lesoch, katastrálneho zákona a
podobne) potrebným podkladom. Účastník (navrhovateľ) týchto konaní predkladá územnoplánovacie
informácie príslušnému správnemu orgánu spolu s návrhom na začatie konania. V ostatných prípadoch,

keď územnoplánovacia informácia nie je potrebná pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánom,
je potrebné žiadosti o poskytnutie územnoplánovacej informácie vyhovieť s poukazom na § 133
Stavebného zákona a umožniť žiadateľovi nazrieť do územnoplánovacej dokumentácie a urobiť si z nej
výpisy.

10. Z odpovede žalovaného značka 497/2021 zo dňa 05.11.2021 (súčasť listín predložených správnemu
súdu žalovaným na výzvu na podanie vyjadrenia k žalobe a predloženie príslušných listín a dokumentov
vzťahujúcich sa k veci), ktorá podľa pripojenej doručenky bola žalobcovi doručovaná dňa 10.11.2021
a uložená na pošte, žalobca si zásielku vyzdvihol dňa 22.11.2021 (pozn. súdu: t.j. po začatí
správneho súdneho konania) vyplýva, že na základe listu číslo 497/2021 bola žalobcovi poskytnutá

územnoplánovacia informácia: na parcely číslo C KN 308/8, 308/9, 308/10, 308/11, 308/12, 308/13 platí,
že uvedená oblasť je zahrnutá v územnom pláne Obce Bobrovník ako výhľadová, určená na výstavbu
rekreačného objektu 50 m2/max 5 lôžok, podmienená realizáciou komunikácií, technickej infraštruktúry
a inžinierskych sietí. Regulatívy koeficientu zastavanosti sú určené v platnom schválenom územnompláne Obce Bobrovník, t.j. vo verejne prístupnom dokumente uverejnenom na webovej stránke Obce
Bobrovník. Táto územnoplánovacia informácia nahrádza vydané územnoplánovacie informácie značka
442/2021, 442-1/2021, 439/2021, 438/2021, 441/2021.

11. Pre oblasť správneho súdnictva od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca s právnickým vzdelaním žalobu zo dňa
10.11.2021 označil ako žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP.

12. Zo všeobecného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy, je v § 135 ods. 2 SSP stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na
prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany
fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí

orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred
správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade
žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení
nachádzacieho súdu (práve s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu

skutkových okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť
zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah
trval.

13. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu

verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

14. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

15. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri

plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté;inýmzásahomjeajpostuporgánuverejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku

dňu 01.10.2021 (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

19. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa

zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

20. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v
odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a
iných podobných opatrení.21. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1 a nasl. SSP v nadväznosti na citované ustanovenie
§ 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu prostredníctvom

procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

22. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a
v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na

doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným
zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie
podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu
verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s
unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP).

23. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované
vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože
pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené
rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické,

pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou
rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú
povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.

24. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy,

keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie),
ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého
účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb
dotknuté.

25. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý
podľa žalobcu spočíval v nevydávaní územnoplánovacích informácií v súlade s platným územným
plánom Obce Bobrovník, ktorého zákazu pokračovania sa žalobca domáha (I) a zároveň navrhol určiť
žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, a to vydaním územnoplánovacej informácie, že
pozemky (parcela CKN č. 308/8, 308/9, 308/10, 308/11, 308/12, 308/13) sú územným plánom Obce

Bobrovník určené funkčným využitím na výstavu rekreačných objektov (II).

26. Otázku včasnosti podania žaloby správny súd vyhodnotil v nadväznosti na žalobcom vymedzený
zásah orgánu verejnej správy, ktorá bola podaná dňa 11.11.2021, t.j. v lehote 2 mesiacov od doručenia
odpovedí - územnoplánovacích informácií zo dňa 01.10.2021, žalobcovi dňa 08.10.2021.

27. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu v nadväznosti
na v žalobe vymedzené žalobné body, dospel k záveru o nedôvodnosti takejto žaloby, vychádzajúc z
nasledovných úvah.

28. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému
zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu
správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje
v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi

odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden
žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom
zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým
žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy,
ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a

pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri
koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si
bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, abybolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných
úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.

29. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že správny súd nemá Správnym súdnym poriadkom vytvorený
zákonný priestor k prekvalifikovaniu žaloby v iný žalobný typ, nakoľko by sa tým dostal do rozporu
s výslovne prejavenou vôľou žalobcu, a teda aj s dispozičnou zásadou, ktorá konanie v správnom
súdnictve ovláda. Rovnako tak nemal správny súd povinnosť poučovať žalobcu o tom, aký žalobný typ
na daný skutkový stav dopadá a ako má žalobca správne formulovať žalobné body a v nadväznosti na

ne aj samotný petit žaloby.

30. Vydávanie územnoplánovacej informácie nie je v súčasnom stavebnom zákone jednoznačne právne
zakotvené. Všeobecnú právnu úpravu vo vzťahu k vydávaniu stanovísk obsahuje § 3 ods. 1, § 3 ods.
4, § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Slovenský právny poriadok obsahuje právnu úpravu ohľadom
informácií z územnoplánovacej dokumentácie v piatej časti zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom

plánovaní, ktorý však je platný, ale účinnosť nadobudne až 01.04.2024, avšak aj z tohto síce neúčinného
právneho predpisu možno dospieť k záveru, že poskytovanie informácie z územného plánu je činnosťou
v oblasti verejnej správy. O uvedenom svedčí aj upozornenie prokurátorky Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, ktorá nevydanie žalobcom požadovaných územnoplánovacích informácii považovala
za nečinnosť žalovaného, z čoho jednoznačne aj podľa správneho súdu vyplýva, že hoci pojem

územnoplánovacia informácia nie je legálne definovaný, v prípade, že tento podklad je vyžadovaný v
správnom konaní, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že povinnosť vydávania takejto informácie
mu nevyplýva zo zákona.

31. Správny súd považuje za podstatné, že odpoveď na žiadosť o vydanie územnoplánovacej informácie

je možné podľa názoru súdu považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré sa priamo dotýka
práv osoby, v tomto prípade žalobcu, a to aj napriek tomu, že žalobca v správnom súdnom konaní
neuviedol, z akých dôvodov, resp. k akému správnemu konaniu potrebuje predmetnú informáciu. V
tomto smere sa správny súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že prevod vlastníckeho práva k pozemkom, ku
ktorým žalobca žiadal poskytnutie územnoplánovacej informácie, nemá vplyv na jeho aktívnu procesnú

legitimáciu v konaní pred správnym súdom. Žalobca v žalobe nepochybne uviedol tvrdenie o ukrátení
na právach a právom chránených záujmoch (nemožnosť osloviť projektanta, viazanosť stavebného
povolenia na stanovisko obce- územnoplánovaciu informáciu, odrádzanie od kúpy pozemkov). Uvedené
súvisí s otázkou, či musí žiadateľ o poskytnutie územnoplánovacej informácie preukázať právny záujem
na vydaní tejto informácie, resp. odôvodniť jej poskytnutie ako také. Správny súd dospel k záveru, že len

v rozsahu posudzovania námietky žalovaného o nedostatku procesnej legitimácie žalobcu v dôsledku
prevodu vlastníckeho práva, má za to, že pokiaľ v zákone konanie o poskytnutie územnoplánovacej
informácie nie je podrobne upravené, treba vychádzať z toho, že obec poskytne túto informáciu bez
viazanosti na preukázanie vlastníckeho práva k požadovaným pozemkom.

32. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti
normatívne upravená. Vo všeobecnosti však napĺňajú isté znaky preskúmateľnosti správneho aktu.
Hoci sa na vydávanie územnoplánovacej informácie nevzťahujú osobitné procesné predpisy, podporne
možno aplikovať aspoň základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 - 6 správneho poriadku), teda
z obsahu takých opatrení by malo byť zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú.

33. Žalovaný v opatrení - územnoplánovacej informácii značka 497/2021 zo dňa 05.11.2021, ktorou
nahradil vydané územnoplánovacie informácie značka 442/2021, 442-1/2021, 439/2021, 440/2021,
438/2021, 441/2021 všetky zo dňa 01.10.2021, tu správny súd zvýrazňuje, že v konaní o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy je pre správny súd rozhodujúci skutkový v čase vyhlásenia

rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), stručne uviedol skutkový stav veci (ku ktorým parcelám podáva
informáciu), ako aj stručnú vlastnú právnu úvahu s odkazom na uvedenie oblasti, v ktorej sa parcely
nachádzajú a ich určenie v územnom pláne. Preto možno akt žalovaného - opatrenie značka 497/2021
zo dňa 05.11.2021, ktoré nahradilo opatrenia značka 442/2021, 442-1/2021, 439/2021, 438/2021,
441/2021 všetky zo dňa 01.10.2021, považovať za opatrenie orgánu verejnej správy vydané v začatom

administratívnom konaní, ktoré mohlo byť spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu.

34. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav danej veci si v intenciách ochrany poskytovanej
Správnym súdnym poriadkom vyžadoval už v čase podania žaloby ochranu tvrdených dotknutých právvšeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP (resp. čiastočne aj žaloby proti nečinnosti orgánu
verejnej správy). Je potrebné zdôrazniť, čo žalobca v podstate namietal v žalobe zo dňa 10.11.2021,
aj to aj pri zohľadnení zmeny skutkového stavu po podaní žaloby, a to nedostatočne zistený skutkový

stav, že vydanie územnoplánovacej informácie nezodpovedá platnému územnému plánu, nesprávne
právne posúdenie ohľadom vyjadrenia o zastavanosti. Správny súd je však toho názoru, že uvedené je
možné skúmať len v rámci súdneho prieskumu tohto opatrenia v konaní začatom na základe správnej
žaloby podľa §177 SSP. Len v tomto konaní je možné preskúmať zákonnosť tohto neformalizovaného
opatrenia, vrátane splnenia podmienok pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný,

resp. postupu, ktorý mu predchádzal.

35. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže byť vykladaný ako
náhradavšeobecnejsprávnejžalobypodľa§177SSPaniejeanivdispozíciiúčastníka,abysivolil,ktorú
z týchto žalôb použije, a ktoré konanie bude iniciovať. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby vždy musí
byť povaha napadnutého úkonu. V danom prípade žalobca vo svojej podstate napáda neformalizované

rozhodnutie- opatrenie, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej správy vo forme odpovede- poskytnutie
územnoplánovacej informácie v listinnej podobe, s ktorou bol žalobca oboznámený jej doručením
poštou. Uvedená územnoplánovacia informácia, s ktorej obsahom sa žalobca nestotožňuje, predstavuje
v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na ktoré nedopadá procesný
inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak nebolo opatrenie žalovaného zrušené v

rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby podľa § 177 SSP, nie je možné
jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti inému zásahu.

36. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

37. Súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania žalovanému v zmysle ust.
§ 168 SSP voči žalobcovi, pretože vznikli podmienky na jeho aplikáciu. Podľa § 168 SSP
žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy

však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca úspech v konaní nemal,
v konaní bol úspešný žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol priznať mu voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca adresuje žalovanému množstvo rôznych listov,
žiadostí, či iných podaní, ktoré sú často neurčité, zmätočné a duplicitné, čím komplikuje a niekedy aj
paralyzuje chod Obecného úradu Obce Bobrovník, kde pracuje len jedna zamestnankyňa a starostka

na čiastočný pracovný úväzok. Správny súd mal za to, že vzhľadom na to, že žalovaný je malou
obcou, orgánom územnej samosprávy, bez úradníckeho právnického aparátu, prevzatie zastúpenia
žalovaného advokátskou kanceláriou možno považovať za dôvodné a náhradu týchto trov od žalobcu
možno spravodlivo požadovať. Aj v prípade, že by bolo potrebné žalovaného posudzovať v predmetnej
veci ako orgán štátnej správy (stavebný úrad), je daná výnimočnosť priznania náhrady trov z rovnakých

dôvodov.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa
jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo
konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisutreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej

len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.