Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208367
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8817208367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti
žalovanej:Sociálnapoisťovňa,sosídlomUlica29.augusta8a10,81363Bratislava-mestskáčasťStaré
Mesto, IČO: 30807484, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8C/18/2017-285 z 11.
novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
6.301,49 eur a penále vo výške 576,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
6.877,52 eur od 1. marca 2017 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 31. decembra 2014
ukončil podnikanie ako fyzická osoba a 2. januára 2015 podal odhlášku zo Sociálnej poisťovne ako

samostatne zárobkovo činná osoba. Od 1. januára 2015 pretransformoval ambulanciu na spoločnosť
s ručením obmedzeným a nezrušil licenciu L1 A, ktorá má charakter živnosti a tak by mal lekár
platiť odvody. Dôsledky, ktoré musí znášať, sú príliš prísne, osobitne za situácie, keď nemal žiadne
príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plní
odvodové povinnosti už ako zamestnanec vlastnej obchodnej spoločnosti. Ako fyzická osoba ukončil
podnikanie rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja. Okrem iných licencií vlastnil aj licenciu L1
A.Samostatnezárobkovočinnáosoba,tedaajdržiteľlicencieL1Abolapodľadoterazplatnýchprávnych

predpisov povinná prihlásiť a odhlásiť sa v Sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 1. januára 2015 táto
povinnosť zanikla a nahradila ju povinnosť orgánu, ktorý vydáva povolenia (licencie) na výkon činnosti
podľa osobitných predpisov oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie.
Rozhodnutie o tom, že jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie 31. decembra 2014 nezaniklo,
obdŕžal 14. apríla 2016. Dôvodom bola licencia L1 A od Slovenskej lekárskej komory, ktorú vtedy
vlastnil. Na základe odvolania, ktoré podal 28. apríla 2016 Ústredie Sociálnej poisťovne v Bratislave
rozhodnutie pobočky Vranov nad Topľou potvrdilo. Sociálna poisťovňa mu 16. augusta 2016 zaslala

rozhodnutie, ktorým mu uložila povinnosť zaplatiť 6.732,53 eur, 23. augusta 2016 zaslala rozhodnutie,
ktorým mu uložila povinnosť zaplatiť 346,58 eur a 27. apríla 2017 zaslala rozhodnutie, ktorým mu
uložila povinnosť zaplatiť penále vo výške 576,06 eur, pričom všetky sumy uhradil. Od 1. januára 2015
v zmysle novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)už Sociálna poisťovňa sama oznamuje samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik sociálneho
poistenia. Existenciu uvedenej licencie mala Sociálnej poisťovni nahlásiť Slovenská lekárska komora,
na čo sa v rozhodnutí odvoláva aj Sociálna poisťovňa Vranov nad Topľou. Z tohto dôvodu podal žiadosť

o poskytnutie informácii ohľadom nahlásenia licencií Slovenskou lekárskou komorou s tým, že túto
informáciu mala mať Sociálna poisťovňa už 1. januára 2015, ale získala ju až vo februári 2015 od
Slovenskej lekárskej komory. Ak by ho Sociálna poisťovňa vo februári 2015 vyzvala, zaplatil by len
poistné za dva mesiace a nie za osemnásť mesiacov ako aj penále. Má za to, že Sociálna poisťovňa ako
verejnoprávna inštitúcia mu spôsobila škodu nesprávnym úradným postupom – nečinnosťou, pretože

informáciu o licencii mala od februára 2015, avšak o tom, že poistenie nezaniklo 31. decembra 2014
rozhodla až v apríli 2016, teda viac ako rok po tom, čo disponovala predmetnou informáciou. Žiadal
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za šestnásť mesiacov vo výške 6.301,49 eur, na
čo žalovaná reagovala tak, že má nezrovnalosti v údajoch.

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom vydaným
v danej veci zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 100
% s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 5 ods. 1, ods. 3, § 9, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“), § 5, § 21 ods. 1, § 227 ods.
2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že Prešovský samosprávny kraj
rozhodnutím zo 7. novembra 2017 vyhovel žiadosti žalobcu a zrušil rozhodnutie o povolení
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia – ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo k 31.
decembru 2014. Žalobca 2. januára 2015 doručil žalovanej odhlášku z poistenia z dôvodu ukončenia

podnikania k 31. decembru 2014. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č.
XXXXX-X/XXXX-VT zo 14. apríla 2016 žalovaná rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo
činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 31. decembra 2014
nezaniklo. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že účastníkovi konania bolo k 31. decembru 2014
zrušené povolenie Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,

ale k zrušeniu, resp. k pozastaveniu licencie L1 A nedošlo. Nakoľko licencia naďalej trvá, povinné
sociálne poistenie 31. decembra 2014 nezaniklo a trvá aj po tomto dni. Proti rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, ktoré žalovaná prejednala a rozhodnutím z 18. júla 2016 zamietla odvolanie a napadnuté
rozhodnutie potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo 16. augusta
2016 predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné

príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie od januára 2015 do mája 2016 v sume 6.732,53
eur. Sociálna poisťovňa rozhodnutím z 23. augusta 2016 predpísala žalobcovi za jún 2016 poistné
v sume 346,58 eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím z 27. apríla 2017
predpísala žalobcovi penále vo výške 576,03 eur. Slovenská lekárska komora na základe písomnej
žiadosti žalobcu z 13. apríla 2016 o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1

G./XX z 15. mája 2006 rozhodnutím z 10. mája 2016 rozhodla o zrušení licencie žalobcovi k 13.
júnu 2016. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXX/
XXXX-M H. z 3. septembra 2019 vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave č.
I. XX/XX/XXXX-X J. 15. apríla 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXX/XXXX-
BA z 18. júna 2016 zrušilo. Ministerstvo dospelo k záveru, že právny názor týkajúci sa postavenia

samostatne zárobkovo činnej osoby A. B. C. v období po 31. decembri 2014 vyjadrený v rozhodnutí
prvostupňového a odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne je v rozpore s ustanovením § 5 zákona
o sociálnom poistení, vychádzajúc zo znenia § 5 v znení účinnom od 1. januára 2014. Sociálna
poisťovňa ústredie v súlade s rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. XXXXX/XXXX-M-OVP z 3. septembra 2019 vydala rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-BA zo

17.októbra2019,ktorýmrozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočkaVranovnadTopľouč.XXXXX/XXXX-
VT zo 14. apríla 2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou na nové prejednanie
a rozhodnutie. Rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-VT z 18. decembra 2019 Sociálna poisťovňa, pobočkaVranov nad Topľou ako prvostupňový orgán rozhodla, že A. B. C. ako samostatne zárobkovo činnej
osobe povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 31. decembra 2014 nezaniklo. Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA z 8. februára 2021 zamietla odvolanie

A. B. C. podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. XXXXX-XX/
XXXX-VT a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 15. februára 2021. Žalobca nepodal voči danému
rozhodnutiu žalobu na jeho preskúmanie súdom.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vychádzajúc zo záverov rozsudku
veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020 licencia
L1 A, ktorou žalobca disponoval do 13. júna 2016, postačovala na to, aby bol žalobca považovaný
za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Žalovaná zároveň
nemala povinnosť posudzovať príjmy lekára výlučne k licencii L1 A, nakoľko ak sú príjmy priznané

v daňovom priznaní považované za príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
vždy ide o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby, bez ohľadu na to, z akého titulu jej statusu boli
dosiahnuté. Žalobca mal teda status samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. decembri 2014,
a preto mal povinnosť platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Žalobca plnil poistné na
nemocenské a starobné poistenie na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad

Topľou zo 16. augusta 2016, 23. augusta 2016 a 27. apríla 2017. Všetky tieto rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť, žalobca sa voči nim neodvolal. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý spočíva
na nesprávnom úradnom postupe žalovanej – na jej nečinnosti. Žalobca inú škodu ako tú, ktorá mu
vznikla zaplatením poistného a penále v konaní nežiadal. Ak žalobca zaplatil poistné, ktoré vyplynulo
zo zákonnej povinnosti, potom toto jeho plnenie nemôže byť súčasne považované za škodu. Aj keby sa

preukázal zo strany žalovanej nesprávny úradný postup, škoda by spočívala na iných skutočnostiach,
nie na zaplatenom poistnom (napr. ušlý zisk). Zákonná povinnosť a jej splnenie nemôže byť zároveň
škodou, preto plnenie poistného nemožno v tomto prípade považovať za škodu, na náhradu ktorej by
mal žalobca nárok. V danom prípade existuje právoplatné rozhodnutie žalovanej o tom, že žalobcovi
poistné nezaniklo a až po moment zrušenia licencie A1 mal žalobca zákonnú povinnosť platiť poistné

a plnenie poistného nemožno považovať za vzniknutú škodu. V prvom rade zákon o sociálnom poistení
neukladá žalovanej zákonnú lehotu na vydanie tohto typu rozhodnutia a v druhom rade rozhodnutie
žalovanej o nezániku poistenia nemalo konštitutívne účinky. Povinnosť platiť poistné vyplývala žalobcovi
zo zákona, keďže bol držiteľom licencie a tým pádom samostatne zárobkovo činnou osobou. Prípadná
nečinnosť žalovanej by sa posudzovala s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu a potrebnej

súčinnosti Slovenskej lekárskej komory. Z listín, ktoré boli do spisu doručené, vyplýva, že žalovanej
boli údaje od Slovenskej lekárskej komory doručené 10. februára 2015, avšak tieto neboli v dohodnutej
štruktúre a bola potrebná ich úprava, o čom prebiehala vzájomná komunikácia medzi žalovanou
a Slovenskou lekárskou komorou. Nemožno hovoriť o nečinnosti žalovanej.

Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že v prejednávanom spore neboli preukázané zákonom
vyžadované predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal
úspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. f) a písm. h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) jeobjektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Podľa neho je zaplatené poistné a penále jeho finančnou ujmou, ktorá nastala v jeho
majetkovej sfére a je napraviteľná poskytnutím peňažného plnenia, a preto nie je možné automaticky

vylučovať zaplatené poistné a penále spod pojmu škoda. Popritom osobe môže vzniknúť plnenie
zákonnej povinnosti v dôsledku konania inej osoby. Je jednoznačné, že ak by vo veci zmeny zániku
poistenia rozhodnutie bolo vydané skôr za obvyklého chodu veci a skúsenosti, poistné by mu bolo
predpísané v nižšej sume a nevznikla by mu škoda v uplatňovanej výške. V prejednávanej veci nie je
možné izolovať rozhodnutie o zmene zániku/nezániku poistenia a rozhodnutie o predpísaní poistného,

keďže rozhodnutie o predpísaní poistného je viazané na rozhodnutie o zmene zániku poistenia;
bez tohto rozhodnutia by nebolo ani rozhodnutie o predpísaní poistného; postup správneho orgánu
v oboch konaniach musí byť pre účely náhrady škody posudzovaný spoločne ako celok, keďže ide
o bezprostredne na seba nadväzujúce konania. Pre konanie o predpísaní poistného má rozhodnutie
o zmene zániku/nezániku poistenia povahu predbežnej otázky. Pre úplnosť dodáva, že problematika
povahy licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1 A) je v súčasnosti preskúmavaná

Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 361/2021. Ďalej zdôraznil,
že primárne nespochybňuje rozhodnutie o nezániku poistenia, ale namieta voči nečinnosti žalovanej,
ktoré malo za následok, že predmetné rozhodnutie bolo vydané s oneskorením viac ako jeden rok, čo
zapríčinilo zvýšenie sumy poistného a penále, ktoré by inak nemusel v predpísanej výške hradiť, ak
by žalovaná konala bez zbytočných prieťahov. Žalovaná v konaní nepredložila jediný relevantný dôkaz,

ktorý by spochybňoval tvrdenie, že nemala túto informáciu vo februári 2015 a už vôbec nepreukázala,
že nemala túto informáciu vo vzťahu k nemu. Dokonca aj dôkazy predložené za účelom preukázania
„zlej“ štruktúry údajov, preukázali to, že údaje boli doručené riadne a bolo z nich zrejmé, že je držiteľom
licencie. Zároveň poukázal na dôkaz predložený žalovanou, a to na e-mailovú komunikáciu medzi K. D.
a zamestnankyňou Slovenskej lekárskej komory A. G. L. z 25. júna 2015, v ktorej K. D. napísal, že ju

nechce naháňať, ale na takúto zmenu majú už len pondelok a utorok, nakoľko následne sa na doteraz
nahlásené dáta v rámci Sociálnej poisťovne napojí ďalší interný systém a už takéto zmeny „bokom“
nebude možné vykonať. Z toho je zrejmé, že ešte v júni 2015 žalovaná pracovala na elektronickom
systéme evidencie licencií L1 A a tento systém nemala napojený na ďalšie svoje interné systémy. To je
dôkazom toho, že skutočným problémom nebola údajná nesprávna štruktúra dát poskytnutých zo strany

Slovenskej lekárskej komory, ale nepripravenosť systémov žalovanej na prijatie dát a z toho vyplývajúca
viac ako rok trvajúca nečinnosť žalovanej. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

9. K odolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že podľa jej názoru aj s prihliadnutím

na judikát sp. zn. 3Cdo 32/2007 nie je možné poistné zaplatené podľa zákona označiť ako škodu,
nakoľkopovinnosťplatiťpoistnévznikáposplnenízákonnýchpodmienokanienazákladejejrozhodnutí.
Zistený skutkový stav jednoznačne preukazuje, že konaním, resp. jej nečinnosťou nemohlo dôjsť
k vzniku povinnosti žalobcu platiť poistné a tým k vzniku žalobcom požadovanej škody, nakoľko
žalobca platil poistné výlučne z dôvodu splnenia podmienok stanovených v zákone o sociálnom

poistení. Čas vydania deklaratórneho rozhodnutia však nemá vplyv na výšku poistného, lebo jeho
suma sa odvíja iba od trvania zákonom určených podmienok na strane žalobcu. Nedostatky v údajoch
od Slovenskej lekárskej komory už viac krát preukázala, pričom predložila celú korešpondenciu so
Slovenskou lekárskou komorou v tejto veci. Ak by boli údaje predložené správne už vo februári 2015,
tak ako to tvrdí žalobca, nebolo by potrebné rozdeľovanie informačného systému na menšie časti podľa

územnej pôsobnosti útvarov Slovenskej lekárskej komory, ani množstvo manuálnych vstupov, ktorými
sa nedostatky v evidencii v spolupráci so Slovenskou lekárskou komorou ešte viac ako rok odstraňovali.
Z toho vyplýva, že vyvinula primeranú snahu k tomu, aby boli nedostatky odstránené v čo najskoršom
čase a preukázala, že konala aktívne a nebola nečinná. Na základe uvedených skutočností žalovaná
navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobca nepodal k vyjadreniu žalovanej odvolaciu repliku.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Pokiaľ žalobca trval na tom, že zaplatené poistné a penále nie je možné automaticky vylučovať spod
pojmu škoda, odvolací súd sa s týmto jeho názorom stotožňuje. Súčasne však odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie v danej veci automaticky nevylúčil zaplatenie poistného a penále spod pojmu
škoda, keďže v odseku 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo takéto plnenie žalobcu

nemožno kvalifikovať ako škodu. Rovnako súd prvej inštancie nespochybnil ani to, že osobe môže
vzniknúť plnenie zákonnej povinnosti v dôsledku konania inej osoby.

16. Takisto možno súhlasiť so žalobcom v tom, že ak by rozhodnutie vo veci zmeny zániku poistenia
bolo vydané skôr, za obvyklého chodu veci a skúsenosti, bolo by žalobcovi poistné predpísané v nižšej

sume a nevznikla by mu škoda v uplatňovanej výške a že pre konanie o predpísaní poisteného má
rozhodnutie o zmene zániku/nezániku poistenia povahu predbežnej otázky, a to v tom zmysle, že ak
poistenie zanikne, poistné nemožno ďalej predpísať.

17. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom nesprávneho procesného postupu žalovanej odvolací súd

konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi poistenie k 31. decembru 2014 z dôvodu, že
bol držiteľom licencie L1 A, nezaniklo. V tejto súvislosti žalovaná nielenže nemala povinnosť vydávať
rozhodnutie o nezániku poistenia bez zbytočných prieťahov, ale žalovaná takú povinnosť ani vôbec
nemala, pretože žalovaná sa mohla dôvodne domnievať, že žalobca má vedomosť o tom, že je držiteľom
licencie L1 A a navyše nebolo povinnosťou žalovanej upozorňovať žalobcu, že v danom prípade poistné

platí z dôvodu, že je držiteľom licencie L1 A. Naviac žalovaná nebola povinná preukazovať ani to, či mala
vedomosť o tom, že žalobca bol držiteľom licencie L1 A, pretože dôležité je, že žalobca túto licenciu
skutočne mal. Odvolací súd je rovnakého právneho názoru ako súd prvej inštancie, že v posudzovanom
prípade existuje právoplatné rozhodnutie žalovanej o tom, že žalobcovi poistné nezaniklo. Rovnako
možno uzatvoriť, že až po moment zrušenia licencie A1 mal žalobca zákonnú povinnosť platiť poistné,

keďže povinnosť platiť poistné vzniká po splnení zákonných podmienok. K uvedenému konštatovaniu
možno dospieť na základe právneho záveru, že rozhodnutie žalovanej o nezániku poistenia nemalo
konštitutívne účinky.

18. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom
konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súdpreto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť
takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).