Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/127/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200390
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200390.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.
Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: JUDr. R. W., nar. XX. XX. XXXX,
U. H. XX, K. U., právne zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441,
proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, 1. mája 2, Zlaté Moravce, IČO: 00 308 676, právne zast.: JUDr.
Miloslav Tóth, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, IČO: 53 713 354, o správnej žalobe zo dňa 27. 08. 2020

proti rozhodnutiu Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky JUDr. R. W. stále trvá, z a s t a v u j e .

Súd z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania
12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02. 07. 2020.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predložených listín správny súd zistil, že na základe uznesenia č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020

bola žalobkyňa odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto
uznesenia. Toto uznesenie je na základe podanej správnej žaloby žalobkyne zo dňa 27. 08. 2020
predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

2. Napadnutým uznesením č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie
hlavnej kontrolórky podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“) z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti
zamestnanca, keď:
1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30. 01.

2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti
hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky
a zamestnancov tohto podniku, pričom JUDr. R. W. ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce
podaním zo dňa 05. 06. 2020 začala kontrolu v mestskom podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p.,
čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a hrubo
porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné

predpisy,2) napriek skutočnosti, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo
dňa 30. 01. 2020 bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej
kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové šetrenie konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto

podniku a napriek pretrvávajúcemu šetreniu konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a zamestnancami
tohto mestského podniku, začala JUDr. R. W. dňa 05. 06. 2020 kontrolu tohto mestského podniku,
čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce
vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a
rozhodovania,

3) vykonávala kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení
opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a
vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie
nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bola
upozornenánaskutočnosť,ženiejeoprávnenýmorgánomnakontroluprotiepidemiologickýchopatrenív
súvislosti s pandémiou COVID 19, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca

dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,
4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v
zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na
všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné
údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti

zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,
5) po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade
Zlaté Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických
opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12. 06. 2020 prostredníctvom emailu označila
členov tohto štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu

COVID - 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si
poslanci aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania
protiepidemiologických opatrení v zariadení, kde sú tí najzraniteľnejší ľudia z našej komunity“, čo
je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce
vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a

rozhodovania,
6) dňa 28. 06. 2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa
ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej
služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach
mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne
záväzné právne predpisy,
7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti
zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo
verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,

8) úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke www.facebook.com,
ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca
(hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný postoj.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

3. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27. 08. 2020, doručenou súdu dňa 27. 08. 2020, domáhala zrušenia
uznesenia č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020, ktoré bolo prijaté Mestským zastupiteľstvom v Meste

Zlaté Moravce na pokračovaní 12. zasadnutia dňa 02. 07. 2020 a rozhodnutia, že jej funkcia hlavnej
kontrolórky naďalej trvá.

4. Žalobkyňa v žalobe uviedla znenie tohto rozhodnutia, tak ako je uvedené v II. časti tohto rozsudku.
Napadnuté uznesenie považovala za nezákonné, pretože bolo prijaté v rozpore so zákonom č. 369/1990

Zb.oobecnomzriadeníarokovacímporiadkom(t.j.došlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej) a neexistujú materiálne dôvody, ktoré by naplnili zákonné podmienky uvedené
v § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Mala za to, že v každom skutkovovymedzenom dôvode (bod 1 až 8), ktorými je odôvodnené opakované a obzvlášť hrubé porušenie
povinnosti zamestnanca, žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne
zistil skutkový stav veci a vychádzal z nezákonných podkladov.

5. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný porušil ust. § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, ako aj § 14
ods. 2 Rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva, keď neboli dodržané lehoty troch (§ 12 ods.
4 zákona o obecnom zriadení) resp. šiestich dní (§ 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku) na zverejnenie
návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď tento bol zverejnený na webovej stránke

mesta dňa 24. 06. 2020, t. j. len jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva. Rovnako návrh
programu pokračujúceho zasadnutia bol zverejnený až oneskorene dňa 01. 07. 2020, t. j. len jeden deň
pred konaním zasadnutia.

6. Ďalším pochybením bolo to, že návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky z funkcie bol zaradený do
programu na základe poslaneckého návrhu na konaní 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 25.

06. 2020 ako bod 52, a to pred bod 53 - Správa o kontrolnej činnosti za 1. polrok 2020. Po doplnení
programu rokovania o poslanecké návrhy nebol schválený celý program rokovania. Rokovanie 12.
zasadnutia bolo dňa 25. 06. 2020 o 20:00 hod. prerušené, pričom k jeho pokračovaniu došlo dňa 02.
07. 2020. Na začiatku rokovania pokračujúceho 12. zasadania dňa 02. 07. 2020 dala poslankyňa W.
poslanecký návrh na zmenu programu rokovania v tom zmysle, aby bol poslanecký návrh poslanca N. na

odvolanie hlavnej kontrolórky preradený za pôvodný bod rokovania 54 - Plán kontrolnej činnosti na 02.
polrok 2020. Poslanci tento poslanecký návrh na zmenu programu jednohlasne schválili. Týmto konaním
opätovne žalovaný porušil zákonom stanovené podmienky rokovania zastupiteľstva. Je nepochybné,
že 12. zasadnutie mestského zastupiteľstva konané 25. 06. 2020 a jeho pokračovanie 02. 07. 2020
predstavujú jeden celok, čiže sa jedná o jedno zasadnutie, ktoré bolo z dôvodu časovej tiesne prerušené.

Z uvedeného dôvodu boli poslanci povinní rokovať podľa programu schváleného na začiatku zasadnutia
25. 06. 2020 tak na tomto zasadnutí, ako aj na pokračujúcom zasadnutí 02. 07. 2020. Zákon výslovne
ustanovuje, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje program zasadnutia, vrátane jeho zmien a doplnení,
na začiatku zasadnutia. Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva sa tento stáva záväzným
dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu zasadnutia už nemožno

vykonať. Je nepochybné, že zmena programu ohľadne poradia prerokovania návrhu na odvolanie
hlavnej kontrolórky bola v rozpore so zákonom a momentom jej schválenia poslancami došlo k neplneniu
obligatórnych zákonných podmienok rokovania 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých
Moravciach a týmto momentom došlo k nemožnosti rokovania tohto zasadnutia a akékoľvek rozhodnutia
prijaté na 12. zasadnutí mestského zastupiteľstva sa stávajú neplatné a nezákonné. Rokovací poriadok

bol porušený aj v prípade doručovania a zverejňovania materiálov k bodu rokovania o odvolaní hlavnej
kontrolórky. Prvý návrh uznesenia bol poslancom zaslaný dňa 24. 06. 2020 zo sekretariátu mestského
úradu (napriek tomu, že to primátor verejne na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 poprel). Z návrhu na
odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 vyplýva, že jeho obsah nie je totožný s
návrhom, ktorý bol zaradený do programu rokovania dňa 25. 06. 2020. Poslanci teda hlasovali o inom

návrhu, ako bol pôvodne predložený, resp. ktorý bol do programu rokovania zaradený, čo je v rozpore so
zákonom stanovenými podmienkami konania zasadnutia zastupiteľstva. Zmenou programu v intenciách
ustanovenia § 12 odsek 5 zákona o obecnom zriadení sa rozumie každá zmena týkajúca sa nielen
názvu bodu programu, ale aj obsahová zmena predmetu rokovania (resp. zmena znenia navrhovaného
uznesenia).

7. Ďalšie porušenie v konaní mestského zastupiteľstva spočíva v tom, že poslanecký návrh, ktorý bol
zaradený do programu dňa 25. 06. 2020, nebol na pokračovaní zasadania dňa 02. 07. 2020 doplnený
iným poslaneckým návrhom a samotný návrh alebo materiál k nemu nebol žalobkyni pred konaním
zasadania doručený, pričom nebol ani zverejnený. Na tieto skutočnosti poslancov žalobkyňa upozornila

predhlasovaním.Navyšepredkladateľnávrhu,poslanecN.,neprečítalcelýnávrhuzneseniaažalobkyňa
nebola oboznámená so všetkými dôvodmi odvolania (nebol prečítaný bod 5 napadnutého uznesenia -
skutočnosť, že žalobkyňa žiadala doplniť mená a priezviská členov Krízového štábu pre COVID 19).
Poslanec to komentoval slovami: „nebudem to čítať celé, vzhľadom k tomu, že je veľa hodín“. Žalovaný
si nesplnil povinnosť oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi odvolania, a preto sa ani nemohla ku všetkým

dôvodom odvolania vyjadriť. Uvedeným konaním bol porušený § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ako i
povinnosť orgánu verejného správy oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi odvolania a umožniť jej vyjadriť
sa k nim.8. S poukazom na ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a na názory odbornej verejnosti
uviedla, že odvolávanie hlavného kontrolóra obce z dôvodu opakovaného porušovania povinností alebo
porušenia povinností hrubým spôsobom by sa malo realizovať len na návrh starostu obce, ktorý je

výlučným štatutárom v pracovnoprávnych vzťahoch obce, keďže obecné zastupiteľstvo by samo o
sebe ani nemalo mať vedomosť o tom, že hlavný kontrolór obce porušil povinnosť zamestnanca, napr.
konzumoval alkohol na pracovisku, nedodržal pracovnú dobu a pod.

9. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že formálne označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola odvolaná (§18a ods. 9 písm. a) - porušenie povinnosti zamestnanca), je v rozpore so skutkovo
vymedzenými dôvodmi, ktoré sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Dôvody citované v
napadnutom uznesení v žiadnom prípade nemajú charakter opakovaného a obzvlášť hrubého porušenia
povinností zamestnanca, a preto mala za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nesprávne
aplikoval právne predpisy na skutkový stav. Právne úkony za zamestnávateľa robí vo vzťahu k hlavnému
kontrolórovi primátor, a preto aj návrh na odvolanie hlavného kontrolóra z dôvodu porušenia povinností

zamestnanca je logicky oprávnený podať on. V prípade napadnutého uznesenia č. 397/2020 návrh
na odvolanie žalobkyne podal poslanec. Primátor sa k žiadnemu skutkovému dôvodu porušenia
povinností zamestnanca (žalobkyne) na zasadnutí mestského zastupiteľstva ani nevyjadril, neprejavil
animinimálnuvôľu,zktorejbybolomožnéusúdiť,čimestoakozamestnávateľstakýmtonávrhomaspoň
súhlasí. Uvedeným postupom došlo k porušeniu § 9 ods. l Zákonníka práce a zároveň došlo k porušeniu

procesných zákonných postupov spojených s porušením pracovnej disciplíny podľa Zákonníka prace,
a to najmä § 63 odsek 1 písm. d) bod 4 a odsek 6 Zákonníka práce (povinnosť zamestnávateľa
oboznámiť zamestnanca s dôvodmi výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu). Zároveň došlo k
porušeniu pracovného poriadku v článku 5 ods. 4. V tejto súvislosti zdôraznila, že hlavný kontrolór
nie je v pracovnoprávnych vzťahoch, t. j. ako zamestnanec mestského úradu, podriadený mestskému

zastupiteľstvu.

10. Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody, ktoré sú skutkovo vymedzené v napadnutom uznesení, dôvod, ktorý
je skutkovo vymedzený v bode 1 je zhodný s dôvodom, ktorý je skutkovo vymedzený v bode 2, pričom sa
týka začatia kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. dňa 05. 06. 2020. Tento dôvod odvolania súvisí s

dlhodobou snahou riaditeľa SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. o to, aby tento podnik nepodliehal kontrolnej
činnosti žalobkyne a aby bola z funkcie odvolaná. Ešte v roku 2018 sa jej mal verejne vyhrážať, že sa v
nadväznosti na vykonanú kontrolu č. 1/2017 v citovanom podniku stala jeho nepriateľom a že už obieha
poslancov, aby ju odvolali. Tieto vyhrážky sa v nasledujúcich dvoch rokoch splnili. Je pravda, že mestské
zastupiteľstva dňa 30. 01. 2020 schválilo uznesenie č. 310/2020, na základe ktorého bol doplnený plán

kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020 o poslanecký návrh poslankyne U., na základe ktorého mal byť
SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. vyňatý z plánu kontrolnej činnosti na obdobie, pokiaľ bude prebiehať
šetrenie konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou mesta JUDr. R. W. a riaditeľom mestského podniku a
jeho zamestnancami. Mala za to, že vyššie uvedené uznesenie, na základe ktorého poslanci vyňali
SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z plánu kontrolnej činnosti na l. polrok 2020, je protizákonné, a to z

dôvodu, že pri jeho schvaľovaní bol porušený § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, keď zastupiteľstvo
konalo mimo rámca svojich oprávnení, ďalej bol porušený § 18d ods. l a ods. 2 zákona o obecnom
zriadení, ktoré upravujú rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra a subjekty, ktoré podliehajú jeho
kontrole. Z uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020 navyše nie je jasné, zrejmé a určité, čoho sa
týka a ani v minimálnej miere nespĺňa nárok na konkrétnosť a zrozumiteľnosť aktov orgánov verejnej

správy a ich preskúmateľnosť. Jednak neobsahuje doslovné znenie poslaneckého návrhu, ktorý mal byť
poslancom pred konaním zasadnutia doručený a jednak zo samotného poslaneckého návrhu nevyplýva,
na akú dlhú doba má byť mestský podnik z kontrolnej právomoci vyňatý, a tiež aké šetrenie a akého
konkrétneho konfliktu má prebiehať. Z horeuvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo rozhodovalo
o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, ale zároveň malo za cieľ regulovať rozsah subjektov, ktoré

podliehajú kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, napriek tomu, že táto oblasť je kogentne upravená v
§ 18d ods. l a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Mala za to, že uvedené uznesenie je
paakt a dňa 27. 07. 2020 podala podnet na protest prokurátora proti uvedenému uzneseniu.

11. Potvrdila začatie kontroly v príspevkovej organizácii mesta SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p.

z vlastného podnetu hneď potom, ako z priebežnej činnosti, a to v priebehu kontroly plnenia
opatrení uložených na základe kontroly inventarizácie DHM v ostatných povinných subjektoch, získala
podozrenie, že mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. v rámci inventarizácie za rok 2019 porušil
zákon. Uvedenou kontrolou, kvôli ktorej ju poslanci odvolali, mala zistiť, že príspevková organizáciaSLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. v rámci inventarizácie za rok 2019 porušila zákon a nevykonala fyzickú
inventúru dlhodobého hmotného majetku - stavby rekreačného zariadenia v obci ČATA v súlade so
zákonom, teda za účasti všetkých členov zriadenej inventarizačnej komisie. Vzhľadom k tomu, že na

otázky položené v Oznámení o kontrole zo dňa 05. 06. 2020 povinná osoba SLUŽBYT Zlaté Moravce,
m.p. nereagovala, horeuvedené porušenie zistila prostredníctvom zákona o prístupe k informáciám. O
celom priebehu kontroly spolu so zisteniami informovala poslancov priamo na zasadnutí mestského
zastupiteľstva dňa 02. 07. 2020 v rozprave k bodu programu, v ktorom sa prerokoval predaj tohto
rekreačného zariadenia. Poslanci namiesto toho, aby boli vyvodené dôsledky voči zodpovednej osobe

v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., bez toho, aby trvali na vykonaní riadnej transparentnej inventarizácii
majetku a fyzickej obhliadke inventarizačnou komisiou, schválili podmienky verejnej obchodnej súťaže
na jej odpredaj (navyše v materiáloch k odpredaju stavby bola vyobrazená schátralá budova s iným
súpisným číslom, ako bolo uvedené v materiáloch k jej odpredaju). Riadne vykonanou inventarizáciou by
boli akékoľvek pochybnosti o totožnosti budovy na fotografiách s odpredávanou stavbou odstránené. Jej
zisteniami z kontroly sa nikto z poslancov ani vedenia mesta nezaoberal. Pri spornej kontrole jej dokonca

poskytol súčinnosť mestský úrad, pričom nijakým spôsobom neuviedol, že by akokoľvek porušila zákon
alebo akékoľvek svoje povinnosti.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatovala, že poslanci protizákonne vyňali mestský
podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, protizákonne a

nad rámec svojich kompetencií takto doplnený plán kontrolnej činnosti schválili. Za to, že zistila v
mestskom podniku porušenie zákona, ju „potrestali“ tým, že ju odvolali. Do pozornosti dala aj tú
skutočnosť, že žalovaný jej poskytol pri kontrole súčinnosť a na základe logiky napadnutého uznesenia
jej zamestnávateľ „pomáhal formou súčinnosti“ pri obzvlášť hrubom porušení povinnosti zamestnanca.
Svojim konaním neporušila žiadne povinnosti zamestnanca. Konala v súlade s plánom kontrolnej

činnosti na 1. polrok 2020, v súlade s § 18d ods. 2 písm. b) zákona o obecnom zriadení a v súlade s
článkom 4 ods. 2 Zásad kontrolnej činnosti, nestranne a nezávisle, bez pokynov a príkazov a v súčinnosti
so svojim zamestnávateľom.

13. Čo sa týka dôvodov odvolania uvedených pod bodmi 3, 4 a 5 napadnutého uznesenia, všetky

tri body súvisia s kontrolou dodržiavania zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, s dôrazom
na dodržiavanie nariadení vlády a ostatných orgánov štátnej správy spojených s pandémiou COVID
19 v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach (ďalej len „ZOS“). Prekážky v priebehu
kontroly nastali až potom, ako sa o kontrole dozvedel primátorom zriadený krízový štáb pre COVID 19,
ktorého členom bol aj riaditeľ SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Členovia spomínaného krízového štábu

pre COVID 19 sú subjekty, ktoré podliehali jej kontrolnej činnosti s tým, že nešlo o krízový štáb v zmysle
zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu,
ani podľa žiadneho iného zákona. Štáb pod rúškom „krízového riadenia“ neoprávnene vstúpil do jej
kontroly v mestskom zariadení opatrovateľskej služby, keď odporučil primátorovi, aby jej neboli vydané
doklady ku kontrole, keď žiadal Úrad verejného zdravotníctva o stanovisko k tomu, že nie je kontrolu

v ZOS oprávnená vykonať a keď bol v rozpore s § 27 zák. č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole zo
strany primátora protiprávne a bez právneho dôvodu oboznámený so skutočnosťami ohľadne priebehu
kontroly, ako napr. jej otázky na povinnú osobu. Štáb sa mylne domnieval, že kontrola je zameraná proti
ich práci, preto sa všetkými cestami snažili, aby ju nedokončila. Potvrdila že spomínanú kontrolu začala z
vlastnéhopodnetuvsúladesčl.4ods.3Zásadkontrolnejčinnosti,atopomedializovanýchinformáciách

o šírení nákazy a úmrtiach na COVID 19 v zariadení pre seniorov v Pezinku. Cieľom kontroly bolo
porovnať objektívny stav v Zariadení opatrovateľskej služby s tým, čo ustanovuje zákon č. 448/2008
Z. z. o sociálnych službách a vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu COVID 19 bol dôraz kladený na
dodržiavanie protiepidemiologických opatrení a odporúčaní a ich prenesenie do interných smerníc
ZOS (prevádzkového poriadku). Dodržiavanie protiepidemiologických opatrení je súčasťou povinnosti

poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni (§ 7 zákona o sociálnych službách), pri súčasnom
dodržiavaní ľudských práv, slobôd a zachovaní dôstojnosti klientov (§ 6 ods. 2 zákona o sociálnych
službách). Svoje oprávnenie odvodzovala zo zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, podľa
ktorého obec kontroluje zariadenia opatrovateľskej služby (§ 80 písm. i) zákona o sociálnych službách).
Kontrolu vykonala v súčinnosti s Úradom verejného zdravotníctva, keď dňa 12. 05. 2020 zaslala na

adresu vedúcej Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia MUDr.
Z. Phd. - [email protected], v kópii na hlavného hygienika MUDr. L. U. - [email protected], email so žiadosťou o súčinnosť v
zmysle § 20 ods. 2 zák. č 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole, v ktorej im oznámila celý názov kontroly
a žiadala konzultáciu ohľadne izolačnej izby pre pozitívne testovaných klientov zariadenia. Dňa 08. 06.2020 jej odpovedal MUDr. C. V. z odboru epidemiológie. Žiadnu nezákonnosť v jej kontrole nevidel,
práve naopak, v súlade s citovaným zákonom jej poskytol súčinnosť. Riaditeľ SLUŽBYT Zlaté Moravce,
m.p. iniciatívne ako člen krízového štábu, v snahe o hľadanie akýchkoľvek prekážok pre kontrolu, zaslal

na Úrad verejného zdravotníctva dňa 15. 05. 2020 žiadosť o prístup k informáciám ohľadne usmernenia
pri postupe kontroly COVID 19. ÚVZ SR zaslal svoju odpoveď dňa 22. 05. 2020. Odpoveď ÚVZ SR bola
prekrútená a zneužitá ako podklad pre poslancov a širokú verejnosť na očiernenie jej mena a vyvolanie
dojmu jej nekompetentnosti. Do pozornosti však dala skutočnosť, že Úrad verejného zdravotníctva SR
môže konať výlučne v súlade a v medziach zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia, v žiadnom prípade nie je oprávnený dávať stanoviská k činnosti hlavného kontrolóra,
k rozsahu jeho kontrolnej činnosti alebo k tomu, aké dokumenty si môže alebo nemôže žiadať. Pokiaľ
by aj takéto stanovisko dal, konal by nad rámec zákona a jeho právny názor by nebol v tejto veci pre
nikoho záväzný. Cieľom krízového štábu pre COVID 19 nebolo chrániť klientov alebo zamestnancov
Zariadenia opatrovateľskej služby, ale odpútať pozornosť od odhalených nedostatkov. Namiesto toho,
aby bol zabezpečený dostatočný počet ochranných prostriedkov pre zamestnancov zariadenia a aby

pomohli zariadeniu v odstránení pochybení, krízový štáb pre COVID 19 vyvinul maximálne úsilie na
hľadanie ciest, ako jej kontrolu prekaziť, jej prácu znevážiť a bagatelizovať jej dôležitosť. Svedčí o tom
aj vyjadrenie krízového štábu pre COVID 19 zo dňa 11. 06. 2020, v ktorom sa odvolávajú na stanovisko
ÚVZ SR a uvádzajú, že nie je oprávnená vykonať kontrolu protiepidemiologických opatrení a že by
mala primátorovi a krízovému štábu pre COVID 19 ďakovať, nie ich prácu kritizovať. Absurdnosť celej

situácie len dotvára fakt, že poslanci na zasadnutí dňa 02. 07. 2020, teda predtým, ako bola odvolaná,
doplnili jej plán kontrolnej činnosti na 2. polrok 2020 o kontrolu protiepidemiologických opatrení, ktoré
vydal Úrad verejného zdravotníctva SR a krízový štáb. Cieľom tejto kontroly, o ktorú poslanci požiadali,
však nemalo byť zistenie nedostatkov, ale pochvala práce Mestskej polície a terénnych pracovníkov
počas pandémie COVID 19. V tomto duchu sa vyjadrili všetci členovia Krízového štábu pre COVID 19

na verejnom zasadnutí dňa 02. 07. 2020. Zmätočnosť tohto skutkového dôvodu preukazuje skutočnosť,
že žalovaný (t. j. zamestnávateľ) jej pri kontrole poskytol plnú súčinnosť i vyžiadané doklady. Z logiky
napadnutého uznesenia vyplýva, že zamestnávateľ jej mal pomáhať pri obzvlášť hrubom porušení
povinnosti zamestnanca, kvôli ktorému s ňou potom ukončil pracovný pomer. Vzhľadom na uvedené
preto nie je pravda, že by kontrolou v zariadení opatrovateľskej služby porušila akýkoľvek zákon, alebo

že by nebola oprávnená kontrolu vykonať. Práve naopak, kontrola dodržiavania epidemiologického
režimu bola práve v čase pandémie COVID 19 zásadná, s cieľom predísť možnému katastrofickému
scenáru, ktorý sa odohral v zariadení pre seniorov v Pezinku. Svedčia o tom jednak zákony, ktoré v
žalobe citovala, poskytnutá súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva SR, ako i skutočnosť, že povinná
osoba - Mesto Zlaté Moravce, ktoré je zriaďovateľom zariadenia, jej po upozornení, že neposkytnutím

dokladov by porušili § 21 ods. 3 zák. č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole, doklady poskytlo. V
neposlednom rade skutočnosť, že primátor aj poslanci sú si vedomí jej oprávnenosti vykonať kontrolu
protiepidemiologických opatrení preukazuje aj fakt, že na zasadnutí poslanci doplnili plán kontrolnej
činnosti na l. polrok 2020 o kontrolu dodržiavania protiepidemiologických opatrení vydaných Úradom
verejného zdravotníctva a krízového štábu. Zdôraznila, že žalovaný ani neuviedol, aké konkrétne zákony

mala kontrolou porušiť.

14. Žalobkyňa potvrdila, že počas kontroly dodržiavania zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
žiadala o poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov. Telefonické kontakty žiadala vzhľadom
na špecifickosť situácie, kedy bol v ZOS nariadený zákaz návštev, a preto sa nechcela stretnúť so

zamestnancami osobne, aby ich nevystavila riziku spojenému s COVID 19. Pohovor so zamestnancami
je štandardný postup kontroly, ktorý v rámci svojich odporučení pre obce uvádza aj Úrad verejného
ochrancu práv (na str. 92, Správa o systéme kontroly v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na
seniorov, odporučenie). Chcela si vypočuť aj samotných zamestnancov zariadenia najmä v nadväznosti
na skúsenosti so zariadenia pre seniorov v Pezinku, kedy to boli práve zamestnanci, ktorí v otvorenom

liste vedeniu Bratislavského samosprávneho kraja tvrdili, že riaditeľku zariadenia už dlhšie upozorňovali
na zhoršený zdravotný stav klientov, báli sa chodiť do práce. Zo strany vedenia sa však stretli s
ignoranciou a posmechom. Právo na osobné údaje - telefonický kontakt, odvodzovala jednak od
všeobecného oprávnenia vykonať kontrolu a jednak z § 18 f ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v spojitosti s § 13 ods. l písm. c) a e) zákona o ochrane osobných údajov. Ani v tomto prípade

nebolo konkretizované, aké zákony mala porušiť. Vyžiadanie telefónnych čísel zamestnancov ZOS
sa uskutočnilo na základe právneho dôvodu (vykonanej kontroly dodržiavania všeobecne záväzných
právnych predpisov v zmysle § 18d zákona o obecnom zriadení) a v súlade s § 18f ods. 3 zákona o
obecnom zriadení, podľa ktorého hlavný kontrolór môže nahliadať do všetkých dokumentov v rozsahukontrolnejčinnostiavsúlades§13ods.lpísm.c)ae)zákonaoochraneosobnýchúdajov,podľaktorého
boli tieto osobné údaje spracúvané na realizovanie úlohy vo verejnom záujme a podľa osobitného
predpisu, ktorým bol zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Navyše, pokiaľ mala žiadať telefónne

čísla v rozpore so zákonom, potom zamestnávateľ jej ich poskytol neoprávnene a logicky ju nemôže
odvolať za porušenie zákona, ktorého sa sám dopustil. Žalovaný považoval za porušenie jej povinností
konanie, v ktorom si svoje zákonné povinnosti plnila a pri ktorom jej poskytol súčinnosť. Do pozornosti
dala aj tú skutočnosť, že dôvody, ktoré sú uvedené pod bodmi 3 a 4 sa vzťahujú na jeden skutok, a
to vykonanie kontroly dodržiavania zákona č. 448/2008 Z. z o sociálnych službách. Žalovaný sa snažil

navodiť dojem, že ide o opakované porušenia.

15. Pokiaľ ide o dôvod odvolania, ktorý je uvedený v bode 5 napadnutého uznesenia, žalovaný v tomto
bode nijakým spôsobom neuviedol, v čom vidí porušenie zákona a akým spôsobom mohla byť ohrozená
dôvera v jej nestrannosť alebo objektívnosť. Slová TOP 7 použila na označenie jej interného súboru a
žiadosť o doplnenie mien a priezvisk k podpisom členov krízového štábu pre COVID 19 na vyjadrení,

ktoré jej tento štáb dňa zaslal 11. 06. 2020, bola legitímna požiadavka v súlade so všetkými zásadami
finančnej kontroly a transparentného rozhodovania. Z hlavičky sporného vyjadrenia nebolo jasné, komu
podpisy patria, a preto je logické, aby ich signatári doplnili. Dôvod číslo 5 (v žalobe mylne označený
ako 4), považovaný za obzvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, je formulovaný vágne a
nezrozumiteľne, nevyplýva z neho žiadna nadväznosť na porušenie akýchkoľvek zákonov. Preto ho

považovala za nepreskúmateľný a teda nezákonný.

16. K dôvodom odvolania č. 6, 7 a 8 uviedla, že pôvodne bol návrh na jej odvolanie zaradený do
programu rokovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva pred bod, v ktorom mala informovať
o Správe o kontrolnej činnosti za 1. polrok 2020, súčasťou ktorej boli aj závažné zistenia v

hospodárení v Technických službách a v činnosti Zariadení opatrovateľskej služby. Táto skutočnosť bola
šokujúca, pretože existovala obava, že výsledky z ukončených kontrol zapadnú bez širšej diskusie na
zastupiteľstve do zabudnutia. Vo svojich statusoch uverejnila informácie zo Správ o kontrolách, ktoré už
boli dňa 19. 06. 2020 zverejnené na web stránke mesta www.zlatemoravce.eu v sekcii hlavný kontrolór.
Poukázala na ust. § 18f ods. d) s tým, že cit. ustanovenie nijakým spôsobom nezasahuje do jej práva

na šírenie informácií z ukončených a zverejnených správ o kontrole a predloženie správ mestskému
zastupiteľstvu nemá na ukončené kontroly žiadny vplyv. Poslanci nie sú v rámci vykonaných kontrol
povinnou ani oprávnenou osobou a do kontroly nemajú právo zasahovať a nemajú právo rozhodovať,
či výsledky z kontrol budú uverejnené alebo nie. Dôvody, ktoré poslanci uviedli v bodoch 6, 7, 8
dokresľujúpravépohnútkyžalovaného,ktoréviedlikjejodvolaniu.Žalovanýspolusposlancamiačlenmi

krízového štábu pre COVID 19 (členovia sú riaditelia subjektov, ktoré podliehajú jej kontrolnej činnosti)
sa nahnevali, že o ich porušeniach a zámere odvolať ju informovala širokú verejnosť cez sociálne siete.
Zároveň ľudí vyzvala, aby sa osobne prišli na pokračovanie 12. zasadnutia pozrieť a zistiť skutočné
pomery v meste. Na svojej facebookovej stránke neuviedla žiadne nepravdy, neporušila mlčanlivosť
a v žiadnom prípade týmto konaním neporušila žiadny zákon. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť

zamestnanca sa vzťahuje na ochranu obchodného, resp. podnikateľského tajomstva a podobne, v
žiadnom prípade sa nevzťahuje na zverejnené výsledky kontrol alebo na podmienky zamestnávania.
Poslanci nakoniec vykonali zmenu v poradí bodov rokovania, pretože pod tlakom verejnej mienky si
uvedomili, že by nevedeli pred svojimi spoluobčanmi a voličmi obhájiť konanie, že odvolajú hlavnú
kontrolórku a ani jej nedovolia, aby odprezentovala zistenia z ukončených kontrol. Slovo na zasadnutí

mestského zastupiteľstva dňa 02. 07. 2020 dostali aj všetci členovia krízového štábu pre COVID 19,
pričom ako ich hovorca predstúpil riaditeľ SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. s posmešným citovaním
otázok, ktoré v rámci kontroly v ZOS položila a ktoré mu protizákonne poskytol primátor. Tieto otázky
boli súčasťou kontroly v ZOS, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 27
zákona finančnej kontrole a ktoré ani nepodliehajú prístupu k informáciám. Zmätočnosť dôvodov, ktoré

sú spojené s uverejňovaním informácií na jej súkromnom profile na sociálnej sieti, súvisí aj s tým, že
žalovanýjuobviňujezporušeniapovinnostizachovávaťmlčanlivosť,hocisámprimátorporušilpovinnosť
mlčanlivosť v zmysle § 27 zákona o finančnej kontrole, keď členov krízového štábu pre COVID 19 i
poslancov oboznámil s otázkami, ktoré povinnej osobe pri kontrole ZOS položila. Navyše žalovaný,
t. j. jej zamestnávateľ, zverejnil všetky dotknuté správy o kontrolách na svojej web stránke pred ich

predložením poslancom v zmysle § 18f ods. d) zákona o obecnom zriadení, t. j. opätovne ako pri
ostatných bodoch, sa podieľal na jej „domnelom“ obzvlášť hrubom porušovaní povinností zamestnanca.
Žalovaný teda nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď považoval
statusynajejfacebookovejstránkezaporušenievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovapovinnostízamestnanca zachovávať mlčanlivosť. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne zákony mala porušiť. Cieľom
uvedenia týchto bodov do uznesenia bolo očierniť jej meno pred širokou verejnosťou a navodiť dojem
jej nekompetentnosti. Dôvody uvedené v bodoch 7 a 8 sú všeobecné, vágne a nepreskúmateľné. Do

pozornosti dala tiež skutočnosť, že dôvody, ktoré sú uvedené pod bodmi 6, 7 a 8 sa vzťahujú na jeden
skutok, a to statusy na facebookovej stránke. Žalovaný sa snažil navodiť dojem, že ide o opakované
porušenia.

IV. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 11. 2021 tiež vyjadroval k jednotlivým
dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, pričom jednotlivé dôvody zároveň citoval.
K dôvodu č. 1 uviedol, že uznesenie č. 310/2020, ktorým bola schválená súhrnná správa o kontrolnej

činnosti za rok 2019 a Plán kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky na I. polrok 2020, bolo prijaté v
súlade s pozmeňujúcim poslaneckým návrhom jedného z poslancov Mestského zastupiteľstva v Zlatých
Moravciach, t. j. PaedDr. C. U., ktorá v rámci rozpravy predložila návrh, aby bol v rámci kontroly
mestských podnikov z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky vyňatý SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p.
na časové obdobie, pokiaľ bude prebiehať šetrenie konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a riaditeľom

podniku a jeho zamestnancami orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedený návrh bol poslancami
mestského zastupiteľstvami schválený a prijatý deviatimi hlasmi z celkového počtu prítomných šestnásť.
Pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu p. poslankyne PaedDr. C. U. sa samotná žalobkyňa vyjadrila,
že „bude rešpektovať rozhodnutie poslancov, ale nesúhlasí s tým, aby bol m. p. SLUŽBYT vyňatý
z kontrolnej činnosti na obdobie, pokiaľ bude prebiehať šetrenie konfliktu Rešpektuje rozhodnutie

poslancov, hoci s ním v hĺbke duše nesúhlasí“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva vyjadrenie samotnej
žalobkyne k predloženému poslaneckému návrhu, ktorý bol poslancami mestského zastupiteľstva
následne prijatý. I napriek uvedenému vyjadreniu žalobkyne, ktoré je ako doslovný zápis uvedené
v zápisnici z 10. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach konaného dňa 30. 01.
2020, bolo SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. zo strany žalobkyne dňa 05. 06. 2020 zaslané oznámenie o

začatí kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. a dňa 10. 06. 2020 bola žalovanému doručená žiadosť
o súčinnosť v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou plnenia opatrení uložených na základe kontroly
vykonania inventarizácie dlhodobého hmotného majetku v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Na základe
vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nielenže nerešpektovala uznesenie č. 310/2020 zo dňa 30.
01. 2020, ktorým bol stanovený rozsah jej kontrolnej činnosti, s čím verejne vyslovila súhlas, ale svojím

konaním zároveň hrubo porušila povinnosti vyplývajúce jej z pozície zamestnanca.

18. K dôvodu č. 2 žalovaný uviedol, že k začatiu výkonu kontroly SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. došlo
v rozpore s uznesením č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020. Nerešpektovanie uznesenia č. 310/2020,
ktorým bol stanovený rozsah kontrolnej činnosti na I. polrok 2020, možno s poukazom na postavenie

hlavnej kontrolórky v právnej rovine považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobkyne uloženej
mestským zastupiteľstvom v rovine pracovno-právnej. Zároveň bolo žalovanému dňa 05. 06. 2020
zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. doručené oznámenie o porušení pracovnej disciplíny
zo strany žalobkyne. Z odôvodnenia tohto oznámenia vyplýva, že dňa 05. 06. 2020 začala žalobkyňa v
mestskompodnikukontrolu,čímdošlokporušeniuazneužitiupostaveniahlavnejkontrolórkyatotým,že

zo strany žalobkyne došlo k nerešpektovaniu platného a účinného uznesenia č. 310/2020. Žalovanému
boli v roku 2019 zaslané sťažnosti na činnosť žalobkyne:
a) sťažnosť zo dňa 26. 08. 2019 - podaná riaditeľom SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. na činnosť
žalobkyne, spôsob výkonu jej kontroly a zneužitie jej funkcie. Z obsahu podania vyplýva, že v rámci
výkonu kontroly boli zo strany žalobkyne elektronicky vyžiadané dokumenty, ktoré zo strany mestského

podniku neboli podľa tvrdenia žalobkyne doručené v stanovenej lehote, t. j. do 19. 08. 2019. Zo strany
mestskéhopodnikubolipožadovanédokumentyzaslanévžalobkyňoustanovenomtermíne.Preveľkosť
obsahu elektronickej správy táto nebola žalobkyni doručená. Následne dňa 20. 08. 2019 bol mestskému
podniku doručený e-mail o uplynutí lehoty na predloženie dokumentov. O tejto skutočnosti bol zo strany
žalobkyne informovaný aj žalovaný. Z obsahu podania tiež vyplýva, že predmetná kontrola mala byť

vykonaná do 30. 06.2019.
b) sťažnosť zo dňa 17. 09. 2019 - podaná zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., z ktorej
obsahu vyplýva, že žalobkyňa nepostupuje pri výkone kontroly v predmetnom podniku v súlade so
zákonom č. 357/2015 Z. z. § 21 o finančnej kontrole a audite, že je žalobkyňa voči mestskému podnikuako aj samotnému vedeniu podniku zaujatá a že žalobkyňa pri výkone kontroly nepoužíva správny
názov kontrolovaného subjektu. Zamestnanci mestského podniku boli zo strany žalovaného vyzvaní na
doplnenie sťažnosti, pričom táto bola doplnená dňa 10. 10. 2019.

K uvedeným tvrdeniam bola žalobkyňa zo strany žalovaného, v tom čase ako orgánu prešetrujúceho
prijaté podania, e-mailom zo dňa 23. 09. 2019 vyzvaná, aby sa v lehote do 7 dní od doručenia e-
mailu písomne vyjadrila k obsahu sťažnosti zo dňa 26. 08. 2019 a zo dňa 17. 09. 2019. Žalobkyňa
sa k predmetným sťažnostiam v stanovenej lehote nevyjadrila. Až následne bolo dňa 07. 10. 2019
doručené vyjadrenie žalobkyne k jednej z uvedených sťažností, ktoré bolo predložené Komisií pre

ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce. Uvedené sťažnosti boli
(ako aj zaslané vyjadrenie zo strany žalobkyne k jednej zo sťažností) predmetom rokovania Komisie
pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce, ktorá v zmysle
platnej a účinnej Smernice Mesta Zlaté Moravce č. SM_623/2017 o postupe podávania, prijímania,
evidovania, vybavovania a kontrole sťažností občanov a organizácii v podmienkach samosprávy mesta
Zlaté Moravce rozhoduje o sťažnostiach na hlavného kontrolóra. Následne sa dňa 14. 10. 2019

konalo zasadnutie Komisie pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté
Moravce, ktorá prerokovala sťažnosti na hlavnú kontrolórku mesta zo dňa 26. 08. 2019 a zo dňa 17.
09. 2019. K uvedenému príslušná komisia zaujala stanovisko, ktorým oznámila, že nakoľko je činnosť
hlavnej kontrolórky posudzovaná dvoma orgánmi, nebude sa danými podnetmi zaoberať. Samotné
uznesenie č. 310/2020 bolo predmetom preskúmavania Okresnou prokuratúrou v Nitre pod č. k. Pd

155/20/4403. Vzhľadom na skutočnosť, že od vyžiadania dokumentov, t. j. od 26. 05. 2020 ku dňu
vyjadrenia žalovaného prešlo dlhé časové obdobie na vydanie stanoviska príslušnej prokuratúry k
prijatiu a schváleniu daného uznesenia, bol žalovaný toho názoru, že k porušeniu postupu žalovaného
pri prijímaní a schvaľovaní predmetného uznesenia zo strany žalovaného nedošlo. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že keďže žalovanému nebolo do dnešného dňa doručené žiadne oznámenie zo

strany prešetrujúceho orgánu, mal za to, že nie je dôvod na zrušenie uznesenia č. 310/2020, teda je
platné a účinné. Žalovaný tiež poukázal na viaceré trestné konania, ktoré prebiehajú medzi žalobkyňou
a SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., prípadne jeho zamestnancami, ktoré vo svojom vyjadrení špecifikoval.
Nerešpektovanie uznesenia č. 310/2020 žalobkyňa potvrdila aj predložením návrhu plánu kontrolnej
činnosti na II. polrok 2020, ktorý predložila na rokovanie 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva,

ktorý bol ako jeden z bodov prerokovávaný na pokračovaní 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva
dňa 02. 07. 2020, v rámci ktorého návrhu bola ako jedna z plánovaných kontrol navrhovaná aj
„kontrola hospodárenia a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov
v príspevkovej organizácii SLUŽBYT Zlaté Moravce v rokoch 2018-2019“. Na základe uvedeného mal
žalovaný za to (a aj z konania žalobkyne je to zrejmé), že žalobkyňa nemá záujem rešpektovať pokyny

nadriadeného orgánu, t. j. mestského zastupiteľstva a tým ani uznesenie č. 310/2020, ktorým jej bola
vyňatá kontrola tohto podniku z kontrolnej činnosti na obdobie ukončenia prebiehajúcich šetrení a
sporov medzi ňou a mestským podnikom. Uvedené je len dôkazom nesprávneho a zaujatého prístupu
žalobkyne voči žalovanému.

19. K dôvodu odvolania č. 3 žalovaný uviedol, že dňa 16. 04. 2020 bola na základe Oznámenia o
začatí kontroly žalobkyňou začatá kontrola dodržiavania zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách s dôrazom na dodržiavanie odporúčaní vlády a ostatných orgánov štátnej správy spojených s
pandémiou COVID-19 v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach. Žalovaný podotkol, že v
čase zaslania uvedeného oznámenia, v rámci ktorého žalobkyňa požadovala v lehote 8 dní predloženie

pomerne veľkého množstva dokumentov a odpovede na rozsiahle otázky, pričom žalovaný ako aj
celé Zariadenie opatrovateľskej služby sa snažilo zabezpečiť pre všetkých zamestnancov žalovaného,
príspevkovýcharozpočtovýchorganizáciiaobyvateľovmestaZlatéMoravce,ochrannépomôcky(rúška,
dezinfekcia,…), o čom sú zápisy z každodenného stretnutia a zasadnutia Krízového štábu mesta Zlaté
Moravce. V rámci prebiehajúcej kontroly bol dňa 08. 06. 2020 zo strany žalobkyne jednotlivým členom

Krízového štábu mesta Zlaté Moravce zaslaný e-mail, v ktorom bolo samotnou žalobkyňou uvedené,
že sám primátor mesta, t. j. v tomto prípade „žalovaný odmietol žalobkyni poskytnúť časť informácii a
doložiťčasťdokladov.“Nielenžežalobkyňa,takakobolouvedenévyššie,všetkypožadovanédokumenty
obdržala, dokonca bez toho, aby bola vykonaná kontrola na mieste samotnou žalobkyňou, ale dokonca
žiadala také dokumenty, ktoré presahujú rozsah jej kontrolnej činnosti. Podľa názoru žalovaného nie je v

rámci výkonu kontroly potrebné vyžadovať osobné údaje od jednotlivých zamestnancov zariadenia a už
vôbec nie súkromné telefónne čísla alebo doklady preukazujúce cestovateľskú anamnézu. V uvedenom
prípade nie je podstatné, či tieto boli alebo neboli poskytnuté, je potrebné posúdiť, či žalobkyňa tieto
bola alebo nebola oprávnená požadovať. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o slobodnomprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol
príslušný Úrad verejného zdravotníctva SR so sídlom v Bratislave dňa 15. 05. 2020 požiadaný o
poskytnutie informácií, či príslušný Úrad verejného zdravotníctva vydal opatrenie alebo nariadenie, v

zmysle ktorého sú hlavní kontrolóri obcí oprávnení vykonať kontrolu súvisiacu s pandémiou COVID-19,
či môžu hlavní kontrolóri vyžadovať formuláre o cestovateľskej anamnéze a informáciu, ktorý orgán je
takútokontroluoprávnenývykonať.PríslušnýÚradverejnéhozdravotníctvadňa22.05.2020zaslalsvoje
stanovisko, kde jednoznačne uviedol, že hlavní kontrolóri miest a obcí nie sú oprávnení vykonať kontrolu
opatrení COVID-19, túto kontrolu vykonávajú pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva a

príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že hlavní kontrolóri miest a obcí nie
sú oprávnení požadovať dokumenty týkajúce sa cestovateľskej anamnézy. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa prekročila svoju právomoc danú ust. § 18 zákona o obecnom zriadení, čo
potvrdil príslušný Úrad verejného zdravotníctva. K uvedenému, t. j. k vykonanej kontrole, bola zo strany
žalobkyne zaslaná dňa 08. 06. 2020 žiadosť o vyjadrenie k začiatku, cieľom a priebehu kontroly s lehotou
určenou do 12. 06. 2020. Dňa 12. 06. 2020 bola členmi Krízového štábu v Zlatých Moravciach žalobkyni

zaslaná odpoveď, v ktorej zdôvodnili hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne ako aj jej možné
prekročenie práv prináležiacich zo zákona o obecnom zriadení. Odpoveďou k danému bolo vyjadrenie
samotnej žalobkyne zo dňa 12. 06. 2020, v ktorom členov Krízového štábu v Zlatých Moravciach hrubým
spôsobom označila ako „TOP 7“. K uvedeným skutočnostiam sa v rámci pokračovania 12. rokovania
mestského zastupiteľstva vyjadrila jednak vedúca Zariadenia opatrovateľskej služby ako aj jednotlivý

členovia Krízového štábu mesta Zlaté Moravce, nakoľko títo sa konaním, správaním ako aj samotným
označením „TOP 7“ cítili dotknutí.

20. K ďalšiemu dôvodu odvolania uvedenému v napadnutom uznesení pod č. 4 žalovaný uviedol,
že v rámci prebiehajúcej kontroly boli zo strany žalobkyne vyžadované aj dokumenty, ktoré možno v

zmysle zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov s poukazom na „GDPR“ považovať za údaje,
ktoré nie je nikto povinný od kontrolovaného subjektu žiadať. Žalovaný bol toho názoru, že tým, že
žalobkyňa uvedené dokumenty žiadala, vedela a mala vedieť, že ide o citlivé údaje zamestnancov. Bez
ohľadu na skutočnosť, či tieto boli alebo neboli poskytnuté, je zrejmé, že žalobkyňa pri vyžadovaní
dokumentov mohla vedieť a mala vedieť, že požadované údaje nie je v žiadnom prípade oprávnená

žiadať. Požadované dokumenty nemajú súvis s vykonanou kontrolou, preto vyžadovanie takéhoto typu
údajov s odôvodnením, „že ide o údaje v rámci prebiehajúcej kontroly“, možno považovať za konanie v
rozpore so zákonom o obecnom zriadení, zákonom o sociálnych službách, ako aj samotným zákonom
o finančnej kontrole. I napriek vyššie uvedenému, žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že ani v čase
pred výkonom kontroly žalobkyňou, ani počas kontroly a ani v období po nej, nebol v predmetnom

zariadení potvrdený žiadny prípad na ochorenie COVID- 19. Žalovaný vyššie uvedeným vyzdvihol
aktívnu a dôležitú činnosť Krízového štábu v Zlatých Moravciach zameranú na zabezpečovanie
ochrany obyvateľom a návštevníkom mesta Zlaté Moravce, preto zmätočné konštatovanie žalobkyne,
že išlo o kontrolu zameranú na predídenie katastrofickému scenáru, nemožno opierať o dôvodnosť a
oprávnenosťvykonaniapredmetnejkontroly.Žalobkyňapodalavočižalovanémupodnetnapreskúmanie

zákonnosti zriadenia Krízového štábu mesta Zlaté Moravce, ktorý svoju činnosť vykonával najmä v
období pandémie COVID-19, ktorého zriadenie je predmetom skúmania Okresnej prokuratúry v Nitre
a Krajskej prokuratúry v Nitre.

21. K dôvodu odvolania č. 5 žalovaný poukázal na vyjadrenia členov príslušného krízového štábu v

rámci pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach uvedené v zápisnici
zo zasadnutia.

22. V rámci bodov 6-8 predmetného odvolania žalovaný uviedol, že nie je v jeho snahe vyjadrovať
sa ku skutočnostiam uvádzaným na súkromných profiloch zriaďovaných na internetových portáloch

a sociálnych sieťach, avšak v danom prípade je zarážajúce a veľmi neprofesionálne, aby žalobkyňa
v rámci výkonu svojej funkcie hlavnej kontrolórky zverejňovala prostredníctvom sociálnych sietí ako
„facebook“ príspevky, týkajúce sa jej priamej činnosti bez toho, aby o týchto boli poslanci vopred
informovaní a zároveň uvádzala skutočnosti, ktoré nie sú založené na pravde. I napriek tomu, že zo
strany žalobkyne došlo k zverejneniu výsledkov kontroly v príspevkovej organizácii Technické služby

mesta Zlaté Moravce v čase, keď o výsledku predmetnej kontroly poslanci neboli informovaní, priamo
na rokovaní pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva sa p. L. M., v tom čase poverený
zastupovaním riaditeľa podniku, vyjadril ku skutočnostiam uverejneným a vyplývajúcim z kontroly,
pričom svojím vyjadrením tieto závery zmenil. Uvedené konanie žalobkyne (zverejňovanie nie celkompravdivých informácii) nielenže presahuje kompetencie a právomoci hlavného kontrolóra stanovené
priamo zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ale taktiež označuje toto konanie žalobkyne, v
tom čase ešte stále v pozícii hlavnej kontrolórky, za neprofesionálne, neobjektívne a zaujaté voči Mestu

Zlaté Moravce a jeho podnikom.

23. K namietanému nedodržaniu lehoty zverejnenia programu rokovania Mestského zastupiteľstva v
Zlatých Moravciach žalovaný uviedol, že program rokovania plánovaného 12. zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, ktoré sa konalo dňa 25. 06. 2020, bol v zmysle prijatého

Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zverejnený dňa 19. 06. 2020
o 18:29 hod., t. j. 6 dní pred konaním zasadnutia. Žalovaný tento program zverejňuje jednak na
úradnej tabuli ako aj na webovom sídle žalovaného prostredníctvom „Digitálneho zastupiteľstva“, kde
sú zverejnené aj všetky materiály k jednotlivým bodom pozvánky. Uvedené tvrdenie tiež potvrdzuje e-
mail zo dňa 19. 06. 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy a služieb občanom
Mgr. U. B., ktorý všetky materiály, pozvánku ako aj ostatné dokumenty súvisiace s konaním z mestského

zastupiteľstva zverejňuje. I napriek tomu, že dňa 25. 06. 2020 bolo potrebné konanie 12. zasadnutia
mestského zastupiteľstva pre zdĺhavosť rokovania prerušiť, bolo prijaté uznesenie č. 382/2020, ktorým
bol schválený a verejne oznámený dátum a čas konania pokračovania mestského zastupiteľstva. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že keďže bol program rokovania mestského zastupiteľstva schválený
dňa 25. 06. 2020 uznesením č. 351/2020 a v rámci tohto istého rokovania bolo prijaté uznesenie č.

382/2020 o dátume konania pokračovania zasadnutie, je zrejmé, že uvedené možno považovať za
pozvánku, ktorá bola verejne oznámená a vyhlásená. Tvrdenie žalobcu o nedodržaní 3 dňovej lehoty,
ako aj porušení ust. § 12 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení možno považovať za
nepravdivé ako aj zmätočné, zároveň zdôraznil, že printscreen z obrazovky, ktorý žalobkyňa uviedla ako
jeden z dôkazov, absentuje v prílohách samotného žalobného návrhu.

24. Žalovaný mal tiež za to, že novelou zákona o obecnom zriadení č. 70/2018 účinnou od 01. 04. 2018
bola vykonaná zmena zákona o obecnom zriadení, ktorou došlo k zmenám a posilneniu postavenia
poslancov ako aj ich právomocí, spočívajúcou okrem iného aj možnosťou vykonania zmien počas
celého priebehu rokovania zasadnutia mestského zastupiteľstva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že tvrdenie žalobkyne o nemožnosti vykonania zmien počas priebehu rokovania zastupiteľstva nie
je pravdivé, ba dokonca zmätočné. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade išlo o poslanecký
návrh, ktorý bol do programu rokovania zaradený na základe prijatého uznesenia o doplnení programu
rokovania, žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis neukladá žalovanému povinnosť oboznámiť
hlavného kontrolóra s dôvodmi jeho odvolania. Všetky dôvody boli ako materiál k danému bodu

predložené dňa 25. 06. 2020 a následne zverejnené aj v Digitálnom zastupiteľstve. I napriek tomu,
tak ako sa Mgr. B. U. na zastupiteľstve vyjadril, bol s danou stránkou trošku problém, avšak tento bol
čo možno v najkratšom čase odstránený. Žalobkyňa mala po celý čas výkonu svojej funkcie hlavnej
kontrolórky, t. j. aj v čase od 25. 06. 2020 do 02. 07. 2020, prístup k Digitálnemu zastupiteľstvu
formou prístupového hesla. To znamená, že žalobkyňa mohla a mala právo sa s predmetnými dôvodmi

oboznámiť. Mohla priamo k týmto podať svoje námietky alebo vyjadriť svoj názor. V prípade, ak to urobiť
nevedela, mohla si tieto vyžiadať priamo od poslanca, ktorý tento bod navrhol. V rámci uvedeného
nedošlo k porušeniu ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, i keď toto ustanovenie sa na odvolanie
hlavného kontrolóra z funkcie nevzťahuje, tak ako to žalobkyňa mylne uvádza, pretože materiál na
pokračovanie 12. rokovania mestského zastupiteľstva bol zverejnený pred jeho samotným konaním

vo forme návrhu uznesenia, t. j. bol verejne prístupný komukoľvek, aj žalobkyni, ktorá odo dňa 25.
06. 2020 vedela, že dňa 02. 07. 2020 bude prerokovávané jej odvolanie z funkcie, kto tento materiál
predložil aj skutočnosť, že si ho od neho môže vyžiadať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie je
pravda, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhu na jej odvolanie. Samotným dôkazom, že toto
právo jej odopreté nebolo, je skutočnosť, že sama žalobkyňa sa od str. 23 zápisnice z pokračovania

12. zasadnutia mestského zastupiteľstva po str. 50 vyjadrovala jednak k dôvodom jej odvolania ako aj
ku všetkým ostatným skutočnostiam, ktorých následkom bolo práve jej odvolanie. Zároveň predniesla
dôvody, pre ktoré by nemala byť odvolaná, ako aj upozornenie poslancov o skutočnosti, že v prípade,
ak dôjde k jej odvolaniu, bude žalobkyňa od každého jedného z nich, ktorý zahlasoval za odvolanie,
požadovať náhradu spôsobenej škody /str. 49/. Aj keď žalobkyňa uviedla citáciu ust. § 18 ods. 1 Zákona

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, na základe ktorého „sa na hlavného kontrolóra vzťahujú všetky
práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu“, uvedené sa vzťahuje
najmä na stanovenie výmery dovolenky, určenia týždenného pracovného času a ostatných sociálnych
záležitostí, ktoré sú v rámci kolektívnej zmluvy, ktorú má žalovaný uzavretú s príslušnou odborovouorganizáciu, t. j. vecí okrem platu, predpokladov na výkon funkcie, voľbu, skončenie funkcie, pravidlá
kontrolnej činnosti ako aj úlohy hlavného kontrolóra. Uvedené sa nevzťahuje na § 63 Zákonníka práce,
pretože ukončenie pracovného pomeru hlavného kontrolóra upravuje výlučne ust. § 18a ods. 9 zákona

o obecnom zriadení. Žalovaný dal do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 2Cdo 193/2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že postavenie a pracovnoprávne práva a povinnosti
sú spravované Zákonmi č. 369/1990 Zb., 552/2003 Z. z. ako aj Zákonníkom práce. V zmysle zákonníka
práce iba výmera dovolenky vo výmere 25 dní.

25. Žalovaný ďalej poukázal na výlučnú právomoc mestského zastupiteľstva pri odvolaní hlavného
kontrolórazfunkciebezohľadunato,ktoodvolaniepodáva,predkladáalebonavrhujeanafakultatívnosť
tejto právomoci mestského zastupiteľstva. Pri preskúmavaní prijatého uznesenia o odvolaní hlavného
kontrolóra z funkcie sa kladie dôraz na dodržanie zákonom stanoveného postupu. Žiadny právny
predpis bližšie neupravuje obsahové náležitosti uznesenia, ktoré nesporne zasahuje do práv a
oprávnených záujmov osoby vykonávajúcej túto funkciu. Otázka obsahových náležitostí uznesenia o

odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie je vyriešená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
rozhodnutie č. k. 2Sžo 4/2014, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „uznesenie by malo obsahovať
konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bol hlavný kontrolór odvolaný z funkcie“.
Žalovaný uviedol, že všetky hmotnoprávne ako aj procesné podmienky vzťahujúce sa na prijatie
uznesenia, ktorým došlo k platnému odvolaniu žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, sú splnené.

26. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne o jej odvolaní z údajne „čisto politicky - mocenských dôvodov v
úmysle zbaviť sa nepohodlnej kontrolórky, ktorá odmietala poslúchnuť protizákonné príkazy...“. Uvedené
tvrdenia nie sú žiadnym relevantným dôkazom podložené, t. j. v rámci podanej žaloby absentuje
akýkoľvek preukázateľný „politicko-mocenský dôvod“, ba dokonca akýkoľvek príkaz daný žalobkyni zo

stany žalovaného. Žalovaný navrhol, aby príslušný súd nebral pri posudzovaní opodstatnenosti podanej
žaloby do úvahy tvrdenia žalobkyne uvedené v bode VII. žaloby, nakoľko sa nezakladajú na pravde.

27. V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6sžo/146/2010
zo dňa 20. 07. 2021 ako aj sp. zn. 2Sžo/4/2014 zo dňa 28. 01. 2015.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

28. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 10. 12. 2020 zotrvala na tvrdení o nedodržaní lehoty na
zverejnenie návrhu programu 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva na úradnej tabuli a webovej
stránke mesta. Email zo dňa 19. 06. 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy
a služieb občanom Mgr. U. B. v žiadnom prípade nepreukazuje, že pozvánka na zasadnutie bola v
skutočnosti dňa 19. 06. 2020 aj uverejnená. Je možné, že časť materiálov bola do aplikácie Digitálneho

zastupiteľstva uložená už 19. 06. 2020, ku ktorým mali však prístup len poslanci prostredníctvom
zabezpečeného vstupu cez zadanie ich mena a hesla (tzv. „login“). Pre verejnosť však boli tieto materiály
spolu s pozvánkou na zastupiteľstvo v rámci digitálneho zastupiteľstva sprístupnené až 25. 06. 2020.
Tvrdenie žalovaného, že zverejnil spornú pozvánku na zasadnutie mestského zastupiteľstva ešte dňa
19. 06. 2020 o 18:29 hod. vyvracia aj skutočnosť, že samotná pozvánka s návrhom programu bola

vyhotovená až 23. 06. 2020, t. j. tri, respektíve dva dni pred konaním mestského zastupiteľstva. V
zákonnej lehote nebola na úradnej tabuli a web stránke obce uverejnená ani pozvánka s návrhom
programu na pokračovanie 12. zasadnutia dňa 02. 07. 2020, pričom ani jedna z pozvánok nebola
uverejnená na centrálnej úradnej elektronickej tabuli podľa § 34 zákona č. 305/2013 Z. z. o E-
governmente.

29. Žalobkyňa tiež zotrvala na tom, že poslanci protizákonne menili program rokovania v priebehu
zasadnutia dňa 02. 07. 2020 potom, ako bol program na začiatku 12. zasadnutia dňa 25. 06. 2020
schválený. Napadnuté uznesenie zo dňa 02. 07. 2022 bolo prijaté potom, ako poslanci zmenili poradie
v bodoch programu v priebehu zasadnutia. V žiadnom prípade novela neumožnila poslancom meniť

program rokovania po jeho schválení. Jednoznačne to vyplýva z dikcie ustanovenia § 12 ods. 5 zákona,
podľa ktorého akékoľvek zmeny a doplnenia návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva
zverejneného na úradnej tabuli obce a webovom sídle obce sa môžu vykonať len na začiatku
zasadnutia obecného zastupiteľstva. Schválený návrh program rokovania, vrátane jeho schválenýchzmien kvalifikačnou väčšinou poslancov, je pre rokovania zasadnutia obecného zastupiteľstva záväzný
a je obligatórnou podmienkou jeho konania. Napadnuté uznesenie č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 tiež
nie je totožné s návrhom uznesenia, ktorý bol poslaneckým návrhom doplnený do programu rokovania.

Poslanci dňa 02. 07. 2020 hlasovali o inom návrhu, ako bol do programu rokovania dňa 25. 06. 2020
zaradený.Kzmenenávrhunedošlovsúlades§19ods.6Rokovaciehoporiadkuformoupozmeňujúceho
alebo doplňujúceho návrhu.

30. Napadnuté uznesenie č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 obsahovalo aj také dôvody pre odvolanie,

ktoré nastali až 28. 06. 2020, t. j. potom, ako bol pôvodný poslanecký návrh zaradený do programu
rokovania, t. j. dňa 25. 06. 2020. Dňa 25. 06. 2020 zaradili poslanci návrh na odvolanie do programu
rokovania. Návrh bol odôvodnený 5 skutkami. Uznesenie, ktoré poslanci schválili dňa 02. 07. 2020 však
obsahovalo 8 skutkových dôvodov na odvolanie. Pôvodný návrh bol doplnený o dôvody, ktoré nastali
až 28. 06. 2020, a preto nemôže byt' pravdivé tvrdenie žalovaného, že „všetky dôvody boli ako materiál
k danému bodu predložené dňa 25. 06. 2020 a následne zverejnené aj v Digitálnom zastupiteľstve. Na

zasadnutí dňa 02. 07. 2020 predkladateľ návrhu, poslanec N., čiastočne prečítal „zmenený“ návrh na
odvolanie, v ktorom však opomenul bod 5 napadnutého uznesenia (skutočnosť, že žiadala doplniť mená
a priezviská členov Krízového štábu pre COVID 19 ). Poslanec to komentoval slovami: „nebudem to čítať
celé, vzhľadom k tomu, že je veľa hodín“. Je pravdou, že sa vyjadrila k dôvodom odvolania, ale len k tým,
o ktorých bola oboznámená. Mala za to, že žalovaný jej neposkytol ani minimálny štandard procesných

práv, ku ktorým podľa ústavného súdu predovšetkým patrí povinnosť oboznámiť dotknutú osobu s
dôvodmi, pre ktoré má byť odvolaná z verejnej funkcie a povinnosť príslušného orgánu verejnej správy
(moci) poskytnúť dotknutej osobe možnosť, aby sa vyjadrila k dôvodom, pre ktoré má byť odvolaná z
verejnej funkcie. Tieto požiadavky sú opodstatnené v prípade o to viac, že ide o osobu vykonávajúcu
verejnú funkciu vo verejnoprávnej inštitúcii, ktorá disponuje určitou mierou nezávislosti.

31. K argumentom žalovaného o tom, že si mala návrh na jej odvolanie vyžiadať priamo od poslanca,
ktorý materiál navrhol, uviedla, že takýto postup nemá oporu v zákone. Návrh si dňa 26. 06. 2020 žiadala
v súlade s § 10 ods. 3 Rokovacieho poriadku priamo od primátora, ktorý jej ho nielen odmietol vydať, ale
verejne na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 poprel, že ho má on alebo jeho sekretariát k dispozícii. Samotný

poslanecký návrh nebol zadaný a zverejnený v aplikácii Digitálne zastupiteľstvo, ale bol poslancom
zaslaný zo sekretariátu mestského úradu emailom, preto si ho nemohla pozrieť. K emailu sa dostala až
na základe žiadosti o prístup k informáciám po jej odvolaní.

32. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevie, aké trestné konania mali prebiehať medzi ňou a SLUŽBYT Zlaté

Moravce, m.p. v čase od 05. 06. 2020 do 02. 07. 2020, t. j. v čase prebiehajúcej kontroly plnenia opatrení
v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., kvôli ktorej ju poslanci odvolali. Dôkazom neurčitosti uznesenia č.
310/2020 zo dňa 30. 01. 2020 a dôkazom toho, že ani sám žalovaný nevie, aké trestné konania mali
v citovanom časovom úseku prebiehať, je aj tvrdenie žalovaného na strane 5 jeho vyjadrenia, kde
vymenúva trestné konania, ktoré by podľa neho mali prebiehať medzi žalobkyňou a SLUŽBYT Zlaté

Moravce, m.p. Spis, ktorý žalovaný vedie k odvolaniu hlavnej kontrolórky, ale ani zápisnica zo zasadania
neobsahuje podklady, ktoré odôvodňujú a preukazujú, že v čase od 05. 06. 2020 do 02. 07. 2020
boli medzi ňou a zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. šetrené konflikty orgánmi činnými v
trestnom konaní, no napriek tomu žalovaný tvrdí, že uznesenie č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020 porušila.
Mala za to, že v čase prebiehajúcej „spornej“ kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., t. j. od 05.

06. 2020 do 02. 07. 2020 neprebiehali žiadne trestné konania medzi ňou a zamestnancami mestského
podniku. Žalovaný svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a poslanci o odvolacích bodoch l a 2
rozhodli bez akýkoľvek podkladov, t. j. svojvoľne. Sťažnosti, ktoré boli na jej osobu podávané zo strany
zamestnancov mestského podniku boli riešené Komisiou pre ochranu verejného záujmu pri výkone
funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce, pričom tá a ani žiadny iný relevantný subjekt nevyslovili, že

by sťažnosti boli oprávnené a nevyslovili ani jej zaujatosť.

33. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by
spochybniloprávnenosťkontrolydodržiavaniazákonač.448/2008Z.z.osociálnychslužbáchsdôrazom
na dodržiavanie nariadení vlády a ostatných orgánov štátnej správy spojených s pandémiou COVID 19

v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach. V závere zhrnula už skôr uvedené skutočnosti
a uviedla, že dôkazy, z ktorých žalovaný a mestské zastupiteľstvo vychádzali, sú pochybné, neexistujú,
sú nezákonné a logicky neodôvodňujú záver, ktorý žalovaný urobil. Zároveň namietla postup, ktorýpredchádzal vydaniu napadnutého uznesenia a ktorý bol podľa názoru žalobkyne v rozpore so zákonom
i rokovacím poriadkom.

34. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 02. 2021 pridržal svojich tvrdení o včasnom zverejnení
programu zasadnutia mestského zastupiteľstva v zlatých Moravciach dňa 19. 06. 2020, k čomu
pripojil potvrdenie z programu (prevádzkovaného spoločnosťou DATALAN, a.s.), prostredníctvom
ktorého žalovaný vykonáva zverejňovanie všetkých materiálov pred samotným rokovaním mestského
zastupiteľstva. Mal za to, že e-mail, ktorý bol jednotlivým poslancom zaslaný dňa 19. 06. 2020 je

postačujúci, nakoľko tento spôsob je poslancami ako aj zamestnancami mestského úradu zaužívaný
od doby, od kedy žalovaný zriadil Digitálne mesto, t. j. akási forma webového sídla, kde sa pozvánka
spolu so všetkými predkladanými materiálmi zverejňujú a sú prístupné širokej verejnosti. Tento spôsob
žalobkyňa počas svojho výkonu funkcie pre žalovaného nikdy nenamietala, čo znamená, že s ním
súhlasila. Zverejňovanie doplňujúcich materiálov, dochádzky poslancov, hlasovania, ktoré poverený
zamestnanec vnútornej správy vkladá a zverejňuje ešte v deň rokovania, spôsobuje, že sa na stránke

digitálne mesto zobrazí aktuálny dátum vstupu do tohto programu, čo znamená, že verejnosť môže
následne vidieť iný dátum. Zároveň sa následne zverejňuje samotná zápisnica z rokovania alebo
primátorom podpísané uznesenia.

35. Pozvánka s materiálmi na pokračovanie 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých

Moravciach bola verejne oznámená a vyhlásená dňa 25. 06. 2020, z čoho jednoznačne vyplýva, že
v tomto prípade bola lehota na zverejnenie pozvánky, programu rokovania vrátane jeho doplnenia,
zachovaná jednak v súlade so zákonom o obecnom zriadení ako aj Rokovacím poriadkom, preto
tvrdenia žalobkyne nemožno v tomto prípade považovať za relevantné. Uznesením č. 382/2020 bolo
oznámené(nakoľkototoboloposlancamimestskéhozastupiteľstvaprijaté),kedyaoakejhodinesabude

konať pokračovanie zastupiteľstva a kde sa bude toto zasadnutie konať, bez povinnosti opakovaného
schvaľovania programu rokovania. Ten bol schválený, vrátane doplňujúceho bodu, na riadnom 12.
zasadnutí mestského zastupiteľstva a to dňa 25. 06. 2020. Zákon neukladá povinnosť obci alebo
mestu zverejňovať novú pozvánku na rokovanie zastupiteľstva v prípade, ak je riadne zasadnutie z
akéhokoľvekdôvoduprerušené.Zákonukladálenpovinnosťoznámiťdeň,miestoahodinupokračovania

tohto rokovania. Oznámenie sa v tomto prípade vykonáva spravidla formou prijatého uznesenia.

36. V súvislosti s novelizovaným znením ust. § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení uviedol, že v
uvedenom prípade ide o jednoznačné sprísnenie kompetencie poslancov mestského zastupiteľstva
spočívajúce v tom, že poslanci mestského zastupiteľstva sú povinní hlasovať o predloženom návrhu

programu zastupiteľstva na jeho začiatku. Ide o návrh, nie o schválený program. Z uvedeného vyplýva,
že nie je možné robiť zmeny návrhu programu pred samotným schválením ale až po jeho prijatí,
t. j. v okamihu, keď sa z návrhu stáva samotný program. V tomto prípade ale ide o rozšírenie
kompetencií poslancov zastupiteľstva spočívajúcich v tom, že sú oprávnení robiť zmeny schváleného
programu rokovania kedykoľvek počas celej doby rokovania. Zmenou sa v tomto prípade rozumie

doplnenie alebo vypustenie ktoréhokoľvek bodu. Vypustenie slova a jeho zmena znamená, že o zmene
programu zasadnutia je možné rozhodnúť aj v priebehu zasadnutia zastupiteľstva. Žalovaný na každom
jednom zasadnutí mestského zastupiteľstva postupuje v súlade s novelou citovaného zákona. Takýmto
spôsobom postupuje už od účinnosti predmetnej novely. Najprv sa hlasuje o návrhu zverejneného
programu rokovania mestského zastupiteľstva a po jeho schválení nadpolovičnou väčšinou hlasov

všetkých poslancov (čo v tomto prípade predstavuje kvórum 9 poslancov) sa vykonávajú jeho
zmeny, ktoré sú prijímané nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov (kvórom „jednoduchej
väčšiny“). Nie je možné akceptovať argumentáciu žalobkyne spočívajúcu v podstatnom porušení
konania zasadnutia zastupiteľstva, ktoré žalovaný údajne žiadnym spôsobom nespochybnil, pretože
týmto spôsobom koná už takmer dva roky, t. j. aj v čase, keď žalobkyňa vykonávala funkciu hlavného

kontrolóra pre žalovaného, pričom tento postup žalobkyňa nikdy nenamietala.

37. Pokiaľ ide o uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020, uviedol, že
Okresnou prokuratúrou v Nitre nebolo žalovanému doručené žiadne vyjadrenie, prípadne upozornenie,
ktorého predmetom by bolo zrušenie tohto uznesenie. Toto uznesenie je teda bez akýchkoľvek pochýb

platné a účinné.38. Záverom skonštatoval zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že žalobkyňa
svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžo/4/2014, sp. zn. 6Usam/2/2018 a sp. zn. 3Sžk/1/2017.

39. Žalobkyňa sa v ďalšom vyjadrení zo dňa 20. 04. 2021 k predloženému výstupu z programu Digitálne
zastupiteľstvo vyjadrila tak, že z predloženého dokladu v žiadnom prípade nevyplýva dátum zverejnenia
návrhu programu. V dokumente je uvedené, kedy bola pozvánka zaevidovaná, ale nie kedy bola
zverejnená. Tvrdenie žalovaného o zobrazovaných dátumoch zverejnenia, ktoré nekorešpondujú s

aktuálnymi vstupmi do programu digitálneho zastupiteľstva je zavádzajúce. Uviedla, že nie je pravda,
že dodatočné dokumenty o hlasovaní a dochádzke poslancov sa zverejňujú ešte v deň rokovania.
Jednak to nie je z časového hľadiska možné a jednak toto tvrdenie vyvracia aj spomínané potvrdenie
z eZastupiteľstva, z ktorého vyplýva, že dochádzka a hlasovanie poslancov boli zaevidované až
dňa 08. 07. 2020, a preto nemohli byť zverejnené dňa 25. 06. 2020 (v deň konania zasadnutia).
Dátum zverejnenia dokumentov na web stránke digitálneho zastupiteľstva hovorí o zverejnení prvého

dokumentu a nie ďalšieho alebo posledného. Dátum prvého zverejnenia akýchkoľvek dokumentov (teda
aj návrhu programu) spojených s rokovaním 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva bol dňa 25. 06.
2020.

40. V ďalšej časti vyjadrenia uviedla skutočnosti, ktoré už boli obsahom jej predchádzajúcich vyjadrení,

pričom doplnila, že mestské zastupiteľstvo žiadnym spôsobom nezisťovalo, či akýkoľvek konflikt medzi
ňou a zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. prebieha. Žiadne z konaní, ktoré žalovaný uvádzal
v predchádzajúcom vyjadrení nemalo charakter konania, v ktorom by riešili OČTK v trestnom konaní
konflikt medzi ňou a zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., z čoho vyplýva, že uznesenie č.
310/2020 neporušila.

41. Žalovaný v ďalšom svojom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2021 uviedol, že si je žalobkyňa vedomá a
tento stav je jej dobre známy, nakoľko v pozícii hlavnej kontrolórky pôsobila od roku 2016, že Mesto
Zlaté Moravce ako samosprávny orgán zverejňuje pozvánku na ktorékoľvek rokovanie Mestského
zastupiteľstva v Zlatých Moravciach 6 dní pred jeho konaním, t. j. vždy v piatok, nakoľko býva zvykom,

že zasadnutia sa uskutočňujú vo štvrtok, a to i napriek tomu, že zákon o obecnom zriadení stanovuje
zákonnú lehotu 3 dní na zverejnenie návrhu programu rokovania a nie 6 dní, ako to má v Rokovacom
poriadku ustanovené Mesto Zlaté Moravce. Nedodržanie tejto 6 dňovej lehoty žalobkyňa počas celého
jej niekoľkoročného pôsobenia vo funkcii hlavnej kontrolórky nikdy nenamietala a ani nespochybňovala.
Je nanajvýš zarážajúce, aby žalobkyňa v prípade, ak ide o jej odvolanie z funkcie, zrazu namietala akési

„nedodržanie zákonnej lehoty“ na zverejnenie návrhu programu rokovania 12. zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Zlatých Moravciach na úradnej tabuli a na webovom sídle žalovaného s odôvodnením,
že nie je zrejmé, kedy bola pozvánka na 12. zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach
zverejnená. Žalobca mal za to, že e-mail, ktorý bol jednotlivým poslancom zaslaný dňa 19. 06. 2020,
je postačujúcim dôkazom toho, že žalovaný splnil povinnosť zverejnenia návrhu programu rokovania

Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach v súlade s príslušným právnym ako aj interným
predpisom. Vzhľadom na skutočnosť, že tento spôsob je poslancami ako aj zamestnancami mestského
úradu zaužívaný od doby, od kedy žalovaný zriadil Digitálne mesto, t. j. akúsi formu webového sídla, kde
sa pozvánka spolu so všetkými predkladanými materiálmi zverejňujú a sú prístupné širokej verejnosti,
je táto forma žalobkyni dobre známa. Zotrval na zachovaní zákonnej lehoty ako aj lehoty určenej

Rokovacím poriadkom, pokiaľ ide o zverejnenie návrhu programu rokovania, pričom uviedol, že nie je
pravdivé tvrdenie, že pozvánka bola prvýkrát zverejnená až 24. 06. 2021, následne na webstránke dňa
25. 06. 2021. Následne poukázal na formálne spôsoby publikácie návrhu programu každého rokovania
a uviedol skutočnosti týkajúce sa pokračovania 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých
Moravciach, ktoré už boli obsiahnuté v jeho predchádzajúcich vyjadreniach.

42. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobkyňa doteraz nemá vedomosť o postavení a výkone funkcie
hlavného kontrolóra obce, ktoré ku dňu odvolania zastávala. Žalovaný uvádza, že funkcia hlavného
kontrolóra je tzv. hybridná funkcia v štruktúre miestnej samosprávy. Kým funkcia starostu obce je verejná
funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnoprávnom pomere, t. j. starosta nie je zamestnancom obce

ale orgánom obce, naopak hlavný kontrolór obce nie je orgánom obce, ale je odborným voleným
zamestnancomobce.Hlavnýkontrolórsícezdanlivovykazujeznakyverejnejfunkcie,napriektomunejde
o verejnú funkciu, pretože sa vykonáva v pracovnom pomere.43. Záverom vyjadrenia žalovaný opätovne citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžo/4/2014, sp. zn. 6Usam/2/2018 a sp. zn. 3Sžk/1/2017.

44. V podaní zo dňa 23. 09. 2022 právny zástupca žalobkyne podal stručné vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že formálne pri jednotlivých dôvodoch odvolania žalovaný neoznačil konkrétne ustanovenie konkrétneho
právneho predpisu, ktoré daným konaním malo byť žalobkyňou porušené a teda nerozlíšil (čím zaťažil
napádané uznesenie MsZ v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 nezrozumiteľnosťou),
či ide o porušenie pracovnoprávneho vzťahu alebo o porušenie povinností vyplývajúcich z funkcie

žalobkyne ako hlavnej kontrolórky. Nie je pritom povinnosťou žalobkyne domýšľať si, o aký prípad pri tom
ktorom dôvode ide. Hoci jednotlivé dôvody odvolania nie sú v napádanom uznesení formálne spojené
s porušením konkrétneho predpisu, žalobkyňa dospela k záveru, že obsahovo sa všetkých 8 dôvodov
jej odvolania skutkovo vzťahuje na výkon funkcie kontrolóra, čo indikuje aplikáciu § 18a ods. 9 písm.
b) zákona o obecnom zriadení a s tým súvisiaci postup, ktorý nebol dodržaný. Ďalej vytkol procesné
pochybenia žalovaného, ktoré už boli obsiahnuté v predchádzajúcich vyjadreniach žalobkyne.

45. Ďalej poukázal na to, že hoci mestské zastupiteľstvo je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 písm.
j) zákona oprávnené „určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra“, má sa tým na mysli určenie
dĺžky pracovného času, tzv. „úväzku“ hlavného kontrolóra obce. Rozsah kontrolnej činnosti hlavného
kontrolóra je upravený v ustanovení § 18d zákona, ako znie aj rovnomenný názov predmetnej časti

zákona, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva zúžiť, t. j. negatívne
vymedziť rozsah kontroly. Mestské zastupiteľstvo má vo vzťahu k rozsahu kontroly hlavného kontrolóra
právomoc tzv. pozitívneho pokynu (§ 18f ods. 1 písm. h) zákona) a schvaľuje návrh plánu kontrolnej
činnosti predložený hlavným kontrolórom (§ 18f ods. 1 písm. b) zákona). Uviedol, že žalobkyňa je
povinná kontrolovať aj príspevkové organizácie obce, ktorou je aj zariadenie opatrovateľskej služby,

pričom pri kontrole postupovala v súlade so zákonom o finančnej kontrole a zákonom o ochrane
osobných údajov. V ďalšom texte uviedol už žalobkyňou skôr uvedené skutočnosti s doplnením, že
konaním žalobkyňa naplnila zmysel ust. § 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a rešpektovala
tiež ust. čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

46. Dňa 04. 11. 2022 bola súdu žalovaným predložená komunikácia obsahujúca stanovisko spoločnosti
DATALAN, a.s. ako správcu IT systému k zverejňovaniu materiálov na webovom portály Digitálne
zastupiteľstvo spolu s prílohami.

47. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09. 11. 2022, na ktorom právny

zástupca žalobkyne poukázal na to, že zákon o obecnom zriadení v ust. § 18a ods. 9 písm. a) a
písm. b) rozlišuje medzi povinnosťou hlavného kontrolóra vyplývajúcou z jeho pracovného pomeru a
povinnosťami vyplývajúcimi z jeho funkcie. Žalovaný síce formálne pochybenie žalobkyne subsumoval
pod písm. a) uvedeného ustanovenia, teda pod porušenie povinnosti zamestnanca, avšak obsahovo
tieto dôvody spadajú pod ust. písm. b). Pri takomto posúdení odvolania žalobkyne z funkcie je nutné

dospieť k záveru, že nebol splnený zákonom stanovený postup jej odvolania, teda nebolo jej dané
žiadne písomné upozornenie. Ďalej poukázal na podstatné procesné pochybenia, ktoré predchádzali
prijatiu napadnutého uznesenia a to predovšetkým na to pochybenie, že pozvánka na 12. zasadnutie
mestského zastupiteľstva je datovaná na deň 23. 06. 2020, pričom zasadnutie sa konalo 25. 06.
2020, teda nebola dodržaná zákonná lehota troch dní v zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona o obecnom

zriadení. Reagoval aj na ostatné podania žalovaného, z ktorého vyplýva iba fakt, že pozvánka na 12.
zasadnutie bola na platforme Digitálne zastupiteľstvo zverejnená až dňa 23. 06. 2020. Z predložených
listín zacitoval: „v akom čase boli zverejňované staršie verzie tohto dokumentu, tým sa myslí pozvánka
na12.zasadnutie,savsystémeneuchováva,vsystémejeuchovanýlendátum23.júna2020.“Zdôraznil
protizákonnú prax mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, ktorá sa týka zmeny programu

zasadnutia obecného zastupiteľstva. Na pokračovaní obecného zasadnutia dňa 02. 07. 2020 bol bod
programu o odvolaní žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky preradený z bodu 53 pod bod 55, teda
došlo k postupu v rozpore s ust. § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Ďalej túto protizákonnú prax
ilustrovalajnazápisnicizodňa25.06.2020,keďmestskézastupiteľstvonajprvschválilonávrhprogramu
pod bodom 4 zápisnice, pričom až následne bol do programu zaradený návrh na odvolanie hlavnej

kontrolórky mesta Zlaté Moravce poslancom N.. Poukázal aj na judikatúru iných správnych súdov, napr.
Krajský súd v Košiciach sp. zn. 7S/60/2017, ktorý uviedol bod 58 citovaného uznesenia: „do návrhu
programu rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté uznesenie nebol ako
bod programu návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky zahrnutý a následne aj ako zmena resp. doplnenienávrhu programu uvedených rokovaní pred ich začatím schválený, preto o ňom nebolo možné rokovať,
ani o návrhu rozhodovať.“ Vo zvyšku sa pridržal ostatných vyjadrení, ktoré uviedli či už v žalobe alebo
v ďalších vyjadreniach a žiadal, aby bolo uznesenie zrušené a aby bolo žalobkyni priznané právo na

náhradu trov právneho zastúpenia a pokiaľ ide o výrok, že funkcia hlavnej kontrolórky trvá, tak v tejto
časti zobral návrh späť z dôvodu, že mal za to, že v tejto veci ako je skutkovo vymedzená, správny súd
nemôže inak rozhodnúť, iba tento návrh zamietnuť. Na dotaz predsedníčky senátu, či funkcia hlavnej
kontrolórkyjeobsadená,uviedol,žebysamalktomuvyjadriťzástupcažalovanéhoapodľaichinformácií
je obsadená.

48. Právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka procesných otázok, ktoré tu boli naznačené, súdu
doručovali potvrdenie spoločnosti DATALAN, a.s. v rámci emailovej komunikácie, z ktorého vyplýva, že
pozvánka na predmetné mestské zastupiteľstvo bola vytvorená dňa 19. 06. 2020, čo korešponduje s
predošlými dôkazmi, a teda print screenom z digitálneho zastupiteľstva ako aj s emailovou komunikáciou
Mgr. B.. Ako vyplýva z predmetného potvrdenia spoločnosti DATALAN, a.s. došlo ku gramatickej oprave

predmetnej pozvánky, z ktorého dôvodu bola opravená pozvánka zverejnená dňa 23. 06. 2020, nešlo
však o zmenu tejto pozvánky, iba o gramatickú opravu. Z tohto dôvodu mal za to, že pozvánka bola
zverejnená včas a v súlade so zákonom o obecnom zriadení. Čo sa týka zmeny poradia v rámci
predmetného zasadnutia zastupiteľstva, poukázal na to, že nedošlo k zmene programu, len k zmene
poradia bodov v rámci programu, pričom takýto postup umožňuje aj rokovací poriadok mestského

zastupiteľstva Zlaté Moravce a to prostredníctvom procedurálneho návrhu. Čo sa týka samotných
materiálnych dôvodov, tu sa pridržal predošlých vyjadrení. Uznesenie, ktorým bol vyňatý podnik
SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, nebolo doposiaľ napadnuté
protestom prokurátora, hoci podľa vyjadrenia žalobkyne podávala dva podnety na podanie protestu.
Je potrebné zdôrazniť, že toto uznesenie bolo prijaté z dôvodu, že existoval konflikt medzi žalobkyňou

a zamestnancami tohto podniku, z ktorého dôvodu boli pochybnosti o jej nezaujatosti. Čo sa týka
kontroly covid opatrení, tieto podľa názoru žalovaného žalobkyňa nemala oprávnenie kontrolovať, čo
mu bolo potvrdené aj zo strany Hlavného hygienika SR. Čo sa týka osobných údajov, to znamená
telefónnych čísiel, tu zotrval na názore, že tieto neboli potrebné pre konanie kontroly, išlo o súkromné
osobné údaje, ktoré žalobkyňa nemala oprávnenie požadovať. V ostatnom zotrval na predošlých

vyjadreniach žalovaného. Ešte podotkol, že v zmysle judikatúry NS SR, konkrétne ide o rozhodnutie
sp. zn. 4Usam/2/2018, je možné zo strany správneho súdu skúmať len zákonnosť postupu obecného
zastupiteľstva, nie účelnosť jeho uznesenia. Len pre doplnenie v súvislosti s týmto rozhodnutím sa
Najvyšší súd SR vyjadril, že rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré poukazovala aj žalobkyňa v rámci
svojich podaní, týkajúce sa odvolania riaditeľa Sociálnej poisťovne, nie je použiteľné pre prípad hlavného

kontrolóra. Mal za to, že žalobkyňa bola dostatočne oboznámená s dôvodmi jej odvolania. Podotkol, že
počas konania zastupiteľstva sa návrh uznesenia ku konkrétnemu bodu premieta aj na obrazovke, čo
vyplýva aj zo záznamu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva, na ktorý sa odvolávala aj žalobkyňa v
rámci žaloby, a preto bola s týmto riadne oboznámená, ako aj poslanci, ktorí prijali uznesenie.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

49. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby

(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté uznesenie Mestského zastupiteľstva v
Zlatých Moravciach zo dňa 02. 07. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
záveru, že je podaná žaloba dôvodná a je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa ust. 191 ods. 1
písm. c/ SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

50. Podľa ust. § 337 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní
z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho
kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný kontrolór“).

Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.Podľa ust. § 347 ods. 1, 2, 3 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337
ods. 1, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného
a číslo a deň vydania zrušeného uznesenia zastupiteľstva.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337 ods. 2, uznesením určí, že žalobcova
funkcia hlavného kontrolóra trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a určenie trvania funkcie
hlavného kontrolóra u žalovaného.
Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho
uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená

iná osoba.

51. Podľa ust. § 18a ods. 8 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom do 30. 11. 2020, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká odvolaním z
funkcie,

Podľa ust. § 18a ods. 9 vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného
kontrolóra z funkcie, ak
a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho
zamestnanca, 16)
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz

písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,
c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich
majetkových pomeroch.

Podľa ust. § 18a ods. 10 vyššie citovaného zákona, na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je

potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Podľa ust. § 18a ods. 11 vyššie citovaného zákona, dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra
zaniká aj jeho pracovný pomer.

Podľa ust. § 18 d ods. 1 vyššie citovaného zákona, kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti,
účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými
právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov,16c) kontrola príjmov,
výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností16d) a petícií,16e) kontrola
dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia

uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia
ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.16f.

Podľa § 18d ods. 2 zákona o obecnom zriadení, kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha
a) obecný úrad,

b) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,
c) právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce
alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,
d) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci,
či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu10) v rozsahu nakladania s týmito

prostriedkami.

Podľa § 18d ods. 3 zákona o obecnom zriadení, kontrolná činnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy obec rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 18f ods. 1 vyššie citovaného zákona, hlavný kontrolór
a) vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení § 18d,
b) predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí
byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým,

c) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho
schválením v obecnom zastupiteľstve,
d) predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom
zasadnutí,e) predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní
po uplynutí kalendárneho roku,
f) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci

zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie,
g) vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje štatút obce,
h) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo alebo starosta, ak vec neznesie
odklad,
i) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.

Podľa § 12 ods. 4 vyššie citovaného zákona, návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa
zverejňuje na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím obecného
zastupiteľstva.

Podľa § 12 ods. 5 vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu

zasadnutia na začiatku zasadnutia. Najprv sa hlasuje o bodoch návrhu programu podľa odseku 4. Na
zmenu návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých poslancov. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia obecného
zastupiteľstva alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej
vediezástupcastarostu.Akzástupcastarostuniejeprítomnýaleboodmietneviesťzasadnutieobecného

zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 11 ods. 4 písm. j) vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len
„hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu

hlavnému kontrolórovi.

52. Podľa § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, návrh
programu rokovania sa oznamuje a zverejňuje na úradnej tabuli a internetovej stránke Mesta Zlaté
Moravce aspoň 6 dní pred zasadnutím mestského zastupiteľstva.

53. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

54. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi.

56. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

57. V predmetnej veci kritériom pre posudzovanie správnej žaloby s poukazom na vyššie citované ust.
337 SSP je len zákonnosť uvedeného napádaného uznesenia zastupiteľstva žalovaného. Preto súd
pri súdnom prieskume nemôže skúmať vhodnosť a účelnosť obsahu výroku napadnutého uzneseniažalovaného. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutia, resp. uznesenia správnemu súdu nepatrí,
lebo by súd takýmto posudzovaním nahrádzal orgán výkonnej moci, zasahoval by nedovoleným
spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosť rozhodnutia a postupov je súlad týchto

rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzuje len na otázku, či vykonané
dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorého
pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, ako aj na otázku,
či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy

dospel. Preskúmavaním zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa posudzuje,
či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu sa skúma
na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t. j. či konkrétny postup je alebo nie je v súlade
s platným právnym poriadkom.

58. Správny súd zdôrazňuje, že odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí

byť písomné. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia obecného/mestského zastupiteľstva a tiež v
uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra. Zápisnice zo zasadnutí obecných/mestských zastupiteľstiev,
ako aj uznesenia obecných/mestských zastupiteľstiev sú verejne prístupné a dostupné. Súčasťou
výrokovej časti uznesenia musia byť uvedené konkrétne dôvody, ktoré obecné/mestské zastupiteľstvo
k takémuto kroku viedlo, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť totiž

preskúmateľné.

59. Pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné rozumieť preskúmanie
naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú, najmä
existencia materiálnych dôvodov pre jeho odvolanie. Podľa názoru súdu je potrebné preskúmať nielen

formálne naplnenie podmienok a predpokladov na odvolanie hlavného kontrolóra, ale sa aj vecne a
skutkovo zaoberať, či skutočne došlo k porušeniu povinností hlavného kontrolóra a či možno mať tieto
okolnosti za preukázané.

60. Správny súd v prvom rade uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi povinnosťami hlavného

kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho pracovného pomeru podľa ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona
o obecnom zriadení a povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho funkcie hlavného
kontrolóra (§ 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Existenciu porušenia povinností v zmysle
§ 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení zisťuje starosta obce resp. primátor mesta, ktorí
sú štatutármi v pracovnoprávnych veciach. V danom prípade síce formálne v napadnutom uznesení

označené dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podriadil pod ust. § 18a
ods. 9 písm. a), teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter
porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda
už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm.
a) zákona o obecnom zriadení nie je správne. Obsahovo tieto dôvody spadajú pod ust. § 18a ods. 9

písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže sa týkajú samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra.
V tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie žalobkyne, keď tu absentovalo
písomné upozornenie žalobkyne zo strany zastupiteľstva v zmysle ust. § 18a ods. 9 písm. b) zákona o
obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

61. Správny súd ďalej uvádza, že uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra
je rozhodnutím, ktoré má individuálnu povahu, pretože sa ním rozhoduje o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach jediného konkrétneho subjektu - hlavného kontrolóra. Z prijatého uznesenia,
ako aj súvisiacich podkladov musí byť zrejmé, ktorý zo zákonných dôvodov na odvolanie z funkcie bol
uplatnený, ako aj špecifikácia konkrétnych skutkových okolností tak, aby bolo možné overiť, či tieto

skutočnosti, ktoré podmieňujú odvolanie, naozaj v konkrétnom čase nastali a či porušenie zákonom
ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu. Odvolanie z funkcie musí byť predvídateľné,
založené na presvedčivých a pre dotknutú osobu jasných a zrozumiteľných dôvodoch a musí vychádzať
len zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov. Mestské zastupiteľstvo teda nemôže odvolať hlavného
kontrolóra z funkcie z dôvodov, ktoré svojvoľne vyhodnotilo ako porušenie povinnosti, hoci podľa zákona,

resp. skutkových okolností o porušenie povinností hlavného kontrolóra nejde.

62.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujetiežnato,žeust.§18ods.1zákonaoobecnomzriadeníveta
prvá ustanovuje, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce a zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť zákonač. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Zákona č. 552/2003 Z. z. potom v § 1 ods. 4
stanovuje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce. Preto je na inštitúty, ktoré nie sú výslovne upravené,
či už v zákone o obecnom zriadení alebo v zákone o výkone práce vo verejnom záujme potrebné

aplikovať Zákonník práce. Inštitút odvolania hlavného kontrolóra z funkcie je priamo ustanovený v
zákone o obecnom zriadení, preto sa na tento inštitút Zákonník práce neaplikuje. Čo sa však týka
skutkového vymedzenia tohto odvolania, je potrebné na túto otázku použiť subsidiárne Zákonník práce,
keďžetakútokonkrétnuúpravuzákonoobecnomzriadeníanizákonovýkoneprácevoverejnomzáujme
nemá.

63. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že pri vymedzení dôvodov na odvolanie žalobkyne z
funkcie hlavnej kontrolórky pre porušenie povinností zamestnanca v napadnutom rozhodnutí absentoval
poukazzostranyžalovanéhonaporušeniekonkrétnehovšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu,resp.
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali byť činnosťou žalobkyne porušené, pričom za
takéto nie je možné považovať odpoveď Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 22. 05. 2020, ktorá

nemá ani charakter záväzného stanoviska, ktorý navyše sám poskytol žalobkyni určitú formu súčinnosti
v rámci kontroly v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach.

64. Uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona, ale opätovne bližšie nekonkretizované jeho odsekom
prípadne písmenom, obsahoval iba dôvod odvolania uvedený v napadnutom uznesení pod bodom č.

6, pričom správnemu súdu konkrétne porušenie ust. § 18f zákona o obecnom zriadení zo skutkového
stavu ani nevyplýva. Jednotlivé dôvody boli žalovaným v napadnutom uznesení koncipované len tým
spôsobom, že bolo opísané určité konanie žalobkyne, ktoré žalovaný považoval za opakované a zvlášť
hrubé porušenie povinností zamestnanca, so všeobecným konštatovaním záveru o porušení všeobecne
záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu, ale konkrétny porušený všeobecne záväzný

právny predpis nebol žalovaným bližšie špecifikovaný. V napadnutom rozhodnutí ďalej absentovalo aj
bližšie zdôvodnenie, akým spôsobom mohla byť ohrozená dôvera v nestrannosť alebo objektívnosť
žalobkyne jej činnosťou, konkretizácia žalovaným tvrdených neprávd, ktoré mali byť žalobkyňou šírené
a konkretizácia skutočností, pri ktorých mala žalobkyňa zachovať povinnosť mlčanlivosti, opäť bez
poukazu na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť takto porušené. Uvedené

skutočnosti spôsobujú neurčitosť napadnutého rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť, a to aj z
toho hľadiska, či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu hrubého
porušenia.

65. Správny súd ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k porušeniu samotného uznesenia č. 310/2020

zo dňa 30. 01. 2020, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté
Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne. Predovšetkým z § 11 ods. 4 zákona o obecnom
zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva (resp. mestského zastupiteľstva) obmedziť
činnosť hlavného kontrolóra, ktorá je kogentne upravená v § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom
zriadení. Teda prijatie takého rozhodnutie nemôže byť podľa názoru správneho súdu zákonné. Zároveň

súdu z nijakého dokladu/dokladov nevyplýva, že v čase začatia vykonávania kontroly v SLUŽBYT
Zlaté Moravce, m.p. prebiehalo časové obdobie šetrenia konfliktu žalobkyne a zamestnancov podniku
SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Nie je zrejmé, o aké šetrenie malo ísť a či konkrétny konflikt ešte trval aj
pri začatí kontroly dňa 05. 06. 2020, teda nie je možné ani konštatovať, že zo strany žalobkyne vôbec
došlo k porušeniu uvedeného uznesenia, keďže samotné vymedzenie konfliktu v uvedenom uznesení je

neurčité a skutočnosť jeho trvania nie je podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

66. Správny súd navyše uvádza, že v konaní zistil aj procesné pochybenia žalovaného.

67. Podľa tvrdenia žalobkyne bol návrh programu zasadnutia mestského zastupiteľstva zverejnený až

dňa 24. 06. 2020, t. j. jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva, čo správnemu súdu vyplýva aj
z dokladov predložených žalobkyňou (z predložených printscreenov). Naopak z dokladov predložených
žalovaným nevyplýva ním tvrdené zverejnenie návrhu už dňa 19. 06. 2020. Uvedenú skutočnosť
nepreukazuje ani email zo dňa 19. 06. 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy, p.
U. B., a ani predloženie ďalších dokladov žalovaným, vrátane vyjadrenia spoločnosti DATALAN, a. s., v

ktorom je len konštatované zverejnenie poslednej verzie pozvánky dňa 23. 06. 2020, keď zverejnenie
starších verzií pozvánky sa v systéme neuchováva. Toto nepreukazuje skutočné skoršie zverejnenie
návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva. Súd zároveň uvádza, že je potrebné odlíšiť to,
kedy boli pozvánky vytvorené (resp. zaevidované) a kedy došlo k ich reálnemu zverejneniu. Nie je takpreukázané skoršie zverejnenie návrhu, pričom z predložených listín vyplýva, že lehota v zmysle ust. §
12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ako aj § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva
v Zlatých Moravciach nebola dodržaná. Povinnosť zverejniť návrh programu rokovania zastupiteľstva

na úradnej tabuli a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím zastupiteľstva je obligatórnou
povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, v žiadnom prípade ju nemožno opomenúť.
V prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného/mestského zastupiteľstva nemôže
konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už formou
uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí je nezákonné, čiže už samotné nedodržanie lehoty v zmysle

§ 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení by bolo postačujúcim dôvodom pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

68. Správny súd ďalej poukazuje na to, že program zasadnutia mestského zastupiteľstva sa do podoby
záväzného dokumentu schvaľuje na začiatku zasadnutia zastupiteľstva postupom podľa § 12 ods. 5
zákona o obecnom zriadení. Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva na začiatku zasadnutia sa

tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu
zasadnutia už nemožno vykonať. V tomto zmysle správny súd videl ďalšie pochybenie a porušenie §
12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí
dňa 02. 07. 2020, vyplýva, že jeho obsah nebol totožný s predloženým poslaneckým návrhom s
uznesením zo dňa 25. 06. 2020, keď tento obsahoval iba 5 skutkových dôvodov na odvolanie, zatiaľ

čo v napadnutom uznesení o odvolaní zo dňa 02. 07. 2020 je vymedzených 8 skutkových dôvodov,
keď doplnenie dôvodov č. 6, 7 a 8 mohlo reálne nastať až po 28. 06. 2020, keďže až v tento deň
došlo k zverejneniu informácii o vykonaných kontrolách na facebookovej stránke žalobkyne, teda došlo
ku konaniu popísanému v dôvodoch pre odvolanie č. 6, 7 a 8 napadnutého uznesenia. Čiže v danom
prípade došlo k zmene programu, t. j. obsahovej zmene konkrétneho návrhu na odvolanie hlavného

kontrolóra, ktorý zároveň nebol totožný ani s obsahom návrhu, ktorý bol prezentovaný na samotnom
zasadnutí dňa 02. 07. 2020, ktorý mal, tak ako je to uvedené v zápisnici z pokračovania 12. zasadnutia
zo dňa 02. 07. 2020, po formálnej stránke iba štyri body, pričom absentoval dôvod č. 5 pre odvolanie
žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, s ktorým tak táto formálne nebola na zasadnutí zo dňa 02. 07.
2020 oboznámená.

69. Ohľadom zmeny poradia jednotlivých bodov programu správny súd len doplnkovo uvádza, že
poradie a usporiadanie jednotlivých bodov programu zasadnutia mestského zastupiteľstva je výhradnou
záležitosťou mestského zastupiteľstva a v plnom rozsahu závisí od jeho úvahy o dôležitosti jednotlivých
bodov programu rokovania, zohľadnenia účasti verejnosti, tradícií rokovania atď.

70.Vzmyslevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíjepotrebnékonštatovaťnezákonnosťnapadnutého
rozhodnutia a je potrebné toto rozhodnutie zrušiť, predovšetkým z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. §
18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, absencie konkrétnych ustanovení právnych predpisov,
aplikáciou ktorých dospelo mestské zastupiteľstvo k uvedenej právnej kvalifikácii konania vytýkaného

žalobkyni a ďalších vyššie uvedených pochybení procesného charakteru.

71. Správny súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej
kontrolórky JUDr. R. W. stále trvá späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa ust. § 63 SSP.

72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP, bez
ohľadu na skutočnosť, že bola žaloba v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky JUDr. R.
W. stále trvá vzatá späť, nakoľko mal za to, že výsledok, teda konštatovanie nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jeho zrušenie, by bol rovnaký aj bez tohto ďalšieho petitu. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

73. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.