Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720201624
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6720201624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
O. O., nar. X. M. XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, R., zast. M.. O. B., V. so sídlom D. Z. XX, R., proti
žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, 2/ U.
O.,rod.T.,nar.XX.V.XXXX,trvalebytomC.H.,tohočasuM.XXXX/XX.,R.,ourčenieneplatnostizmluvy
o splátkovom úvere, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15Csp/20/2020-373
zo dňa 3. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) m e n í tak,
že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči
žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré j e žalobca p o v i n n ý uhradiť žalovanému I/ a žalovanej II/, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

III. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu

100 %, ktoré im je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
15Csp/20/2020-373zodňa3.júna2021(ďalejlen„napadnutýrozsudok“alebo„napadnutérozhodnutie“)
žalobu zamietol (prvá výroková veta) a žalovanému 1/ a žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že trovy konania je žalobca povinný uhradiť žalovaným
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia,
že právny úkon - zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 29.5.2019, ktorú mal
uzatvoriť ako dlžník so žalovaným 1/ ako veriteľom je neplatná. Táto mala byť uzatvorená akceptáciou
návrhu adresovaného žalovanému 1/ cez internetbanking prostredníctvom aplikácie GEORGE. Žalobca
akékoľvek uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy poprel; tvrdil, že žalovanému 1/ návrh na uzatvorenie
zmluvy o splátkovom úvere nezaslal a žalovaný 1/ mu na základe danej zmluvy žiadne finančné
prostriedky neposkytol. Nakoľko je osobou neznalou práce s počítačom a nevie ani obsluhovať služby

prostredníctvom internetu, tieto činnosti vykonávala počas vzájomného spolužitia žalovaná 2/, ktorá
sa uzatvorením úverovej zmluvy v mene žalobcu mala dopustiť úverového podvodu; túto skutočnosť
orgánom činným v trestnom konaní neoznámil, pretože so žalovanou 2/ majú spoločné dieťa. Poskytnutý
úver bol použitý na vyplatenie záväzkov voči banke, a to dvoch spotrebných úverov so zostatkom13.886,79 Eur a 5.338,84 Eur; zostatok úveru vo výške 2.174,37 Eur mal byť vyplatený na účet žalobcu,
z ktorého boli postupne v mesiacoch júl 2019 až január 2020 posielané na účet dcéry žalovanej 2/.
Žalobca tak v žalobe konštatoval, že došlo k zneužitiu jeho údajov a k čerpaniu úveru prostredníctvom

internetbankingu GEORGE, kedy na jeho meno neznáma osoba čerpala úver a úverové prostriedky
použila pre vlastnú potrebu.

1.2 Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný
je v postavení dodávateľa. Nakoľko sa v zmysle ustanovenia § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) môže
spotrebiteľ domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okresný súd tak ustálil, že
žalobajepodanávsúladesustanovením§137písm.d)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „C.s.p.); následne sa okresný súd zaoberal posúdením otázky platnosti právneho úkonu.

1.3 Žalovaný 1/ sa v priebehu konania vyjadril k procesu dvojfaktorového overovania totožnosti klienta
pri prístupe k jeho účtu a uzatvárania zmlúv prostredníctvom internetbankingu GEORGE; konštatoval, že
pri overovaní totožnosti klienta (žalobcu) dodržal všetky bezpečnostné postupy v súlade s legislatívnymi
požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a najmä zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o platobných službách); naopak, bol to práve
žalobca, ktorý po dlhú dobu nechal narábať so svojím účtom žalovanú 2/ čím hrubo porušoval zmluvné
a zákonné ustanovenia. Žalovaná 2/ uzatvorenie úverovej zmluvy poprela, vedomosť o nej mala; keďže
úver čerpali počas ich spolužitia, chcela sa sčasti podieľať na jeho splácaní; počas konania uviedla, že
výplata jej bola vyplácaná na účet žalobcu, dispozičné právo k jeho účtu nemala, internetbanking však

využívala od počiatku, ako bol zriadený, ale len v súvislosti s dcériným účtom.

1.4 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 137 písm.c) C.s.p., § 11 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z., §
37 ods.1, § 39 a § 40 ods.4 a 5 Občianskeho zákonníka. Vykonal dokazovanie listinami, vo veci nariadil
niekoľko pojednávaní. Žalobca pôvodne tvrdil, že úverovú zmluvu uzatvorila žalovaná 2/; následne,

vzhľadom na špecifickosť spolužitia žalobcu so žalovanou 2/ ako druh a družka, mienil preukázať, že
predmetnú zmluvu neuzatvoril, keďže v deň akceptácie návrhu zo strany žalovaného 1/ bol v zamestnaní
a nemohol uzatvoriť zmluvný vzťah prostriedkami diaľkovej komunikácie.

1.5 Okresný súd mal za preukázané, že v danej veci ide o zmluvu o úvere uzatvorenú na diaľku; po

zaslaní návrhu zmluvy do služieb elektronického bankovníctva je možné tento si preštudovať a v prípade
záujmu aj elektronicky podpísať; takáto zmluva je uzatváraná po dodržaní určitých bezpečnostných
prvkov, kde cez elektronický bezpečnostný predmet sú najskôr odoslané notifikačné SMS správy
na mobilný telefón klienta, ktorý musí v určitom časovom intervale operáciu potvrdiť zadaním kódu;
uvedené sa považuje za podpis smerujúci k uzavretiu zmluvy. Z výstupov IT oddelenia a oddelenia

zasielania správ žalovaného 1/ vyplýva, že návrh a kľúč boli žalobcovi doručované dňa 28.5.2019 o
17:22:18 hod., k schváleniu bankou došlo až dňa 29.5.2019. Nakoľko akceptácia kľúča prostredníctvom
SMS správy bola o 17:22:13 (správne má byť 17:23:05 hod., pozn. súdu), predloženie evidencie
pracovného času preukazujúce čas pracovnej doby žalobcu od 7:00-16:45 hod. pred súdom prvej
inštancie neobstálo. Rovnako neobstál ani žalobcom predložený podrobný rozpis hovorov vykonaných

z jeho mobilného zariadenia za obdobie dňa 28.5.2019, pretože tento evidoval len hovory a správy
vykonané z mobilného telefónu žalobcu, nie správy, ktoré prijímal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca so žalovanou 2/ žili v spoločnej domácnosti, hospodárenie ktorej
zabezpečovala žalovaná 2/ využívajúc jeho bankomatovú kartu, táto mala súčasne vedomosť o tom,
kde sa nachádzajú listiny týkajúce sa úverov, hesiel a účtu. Za nepravdepodobné označil súd prvej

inštancie aj žalobcovo tvrdenie, že nemal vedomosť o predchádzajúcich úveroch čerpaných na jeho
meno (tieto boli vyplatené práve úverom, zmluvu z ktorého navrhuje žalobca vyhlásiť za neplatnú);
rovnako nepravdepodobná, s prihliadnutím na výšku príjmu žalobcu, sa súdu prvej inštancie javila
tvrdená skutočnosť, že niekoľko mesiacov nemal vedomosť o vykonávaní zrážok z jeho účtu za účelom
uspokojovania platieb z poskytnutého úveru.

1.6 Súd prvej inštancie na základe uvedeného nemal preukázané, že by bola zmluva o úvere uzatvorená
v rozpore so zákonom, proti vôli a bez vedomia žalobcu, resp. že by túto zmluvu neuzatvoril. Okresný
súd súčasne nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/.1.7 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 tak, že
žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania; s tým, že povinnosť plniť určil do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote
odvolanie; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods.1 písm. e) a f)

C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

2.1 Žalobca namietal, že žalovaná 2/ mohla disponovať s jeho bankomatovou kartou a uhrádzať bežné
výdavkydomácnosti,nemalavšakprávoúplnejdispozíciesjehofinančnýmiprostriedkamianivykonávať

veľkévýberyzúčtu,prehľadktorýchbolsúdudoručenýapreukázaný;tentozároveňneskúmal,načoboli
čerpané finančné prostriedky použité. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o používaní internetovej služby
GEORGE bola prítomná aj žalovaná 2/ a práve vtedy sa mohla dozvedieť prihlasovacie meno; žalovaná
2/ zároveň poskytla svoje telefónne číslo ako číslo kontaktné; predmetná zmluva spolu s heslom boli
odložené v stolíku v obývačke, žalovaná 2/ tak mohla do dokumentácie nahliadnuť.

2.2 Odvolateľ namietol aj skutočnosti uvádzané žalovanou 2/ v priebehu konania s tým, že pokiaľ táto
tvrdila, že o uzatvorení úverovej zmluvy mala vedomosť, neuviedla, od koho a od kedy touto informáciou
disponovala. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 5P/39/2020, v priebehu
ktorého žalovaná 2/ uviedla, že úverovú zmluvu uzatvorila; súd prvej inštancie však v prejednávanej veci

akceptoval jej vyjadrenie, že na pojednávaní vo veci sp.zn. 5P/39/200 bola pod stresom a uvedené ďalej
neskúmal. Za ďalšiu indíciu podporujúcu tvrdenia žalobcu tento označil snahu žalovanej 2/ refundovať
mu finančné prostriedky; uviedol, že nešlo o vôľu žalovanej 2/ pomôcť, ale o obavu pred následkami
jej konania v podobe eventuálneho trestného stíhania. V tejto súvislosti poukázal aj na stretnutie u
notára, kedy žalovaná 2/ mala záujem zlegalizovať protiprávny stav a prevziať dlh žalobcu. Insolventnosť

žalovanej 2/ mali podľa názoru žalobcu preukazovať viaceré súdne a exekučné konania vedené voči nej.

2.3 Čo sa týka vyjadrenia žalovaného 1/ týkajúceho sa časovej súslednosti uzatvárania zmluvy o úvere
prostredníctvom internetbankingu, odvolateľ uviedol, že žalovaný 1/ predkladal postupne v priebehu
konania diametrálne odlišné dôkazy; najskôr tvrdil, že notifikačná SMS bola žalobcovi doručovaná dňa

28.5.2019 o 16:02:25 hod. a podpísaná mala byť o 16:03:33 hod.; potom ako žalobca predložil dôkazy,
že v tom čase pracoval ako šofér a zmluvu tak nemohol podpísať, predložil žalovaný 1/ nové dôkazy s
tým, že návrh a kľúč boli žalobcovi doručované dňa 28.5.2019 o 17:22:18. Tieto dôkazy boli žalovaným
1/ predložené na poslednom pojednávaní, boli pre laika zložité, plné odborných termínov a čísel a
žalobca sa k nim nemohol kvalifikovane vyjadriť. Žalobcovi zároveň nebolo zrejmé, prečo súd prvej

inštancie napriek koncentračnej zásade a spotrebiteľskému charakteru takto oneskorene predložené
dôkazy neodmietol; z výstupov z IT oddelenia mu súčasne nie je zrejmé, kto predmetné listiny vyhotovil,
naviac nie sú datované ani podpísané, po obsahovej stránke ich žalobca označil za nekonkrétne,
nezrozumiteľné a plné skratiek.

3. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný 1/, ktorý sa s právnym názorom okresného súdu v
celom rozsahu stotožnil. Poukázal na svoje vyjadrenie na poslednom pojednávaní, v zmysle ktorého
všetky výstupy zo systémov banky vykazujú časovú nadväznosť a sú legitímnymi výstupmi z bankového
systému; za jedinú nepresnosť v súvislosti so svojou komunikáciou žalovaný 1/ označil skutočnosť, že
jeho poverený zástupca, ako osoba s právnickým vzdelaním, zle prečítal technické informácie v prvom

výstupe, ktoré mu dodalo technické oddelenie a čas 16:03 interpretoval ako čas uzatvorenia zmluvy;
uvedenýčasbolvšaklenmomentomvygenerovaniapožiadavky-návrhuzmluvyvsystémebanky,nebol
to tak čas zadania SMS kľúča; požiadavka na zaslanie SMS kľúča bola zadaná až o 17:22:13 hod. a k
jeho samotnému zadaniu do systému došlo o 17:23:05 hod. Z tohto dôvodu označil žalovaný 1/ tvrdenia
žalobcu za nepravdivé a zavádzajúce.

3.1 V súvislosti s poukazovaním žalobcu na konanie vedené pod sp.zn. 5P/39/2020, počas ktorého sa
mala žalovaná 2/ priznať k uzatvoreniu zmluvy o úvere, žalovaný 1/ uviedol, že zo zvukového záznamu
nie je zrejmé, o aký úver/pôžičku sa malo jednať. Žalovaný 1/ mal za to, že v priebehu konania predložildôkazy preukazujúce skutočnosť, že úver, ktorý je predmetom tohto konania, bol použitý primárne na
splatenie predchádzajúcich úverov žalobcu; tieto boli vedené žalovaným 1/ ako veriteľom a zostatková
suma bola poukázaná na účet samotného žalobcu.

3.2 Z predložených dôkazov bolo preukázané, že žalobca porušil bezpečnostné opatrenia a ustanovenia
zmluvy, keď sprístupnil platobný prostriedok (kartu) žalovanej 2/. Žalobca sám uviedol, že pri zriaďovaní
internetbankingu sedeli aj so žalovanou 2/ pred pracovníčkou pobočky; ak by mal záujem zatajiť
prístupové heslo do internetbankingu, postupoval by obozretnejšie. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na

v priebehu konania preukázanú skutočnosť, že do internetbankingu sa prihlasovala aj neter žalobcu.
Za ničím nepreukázané označil žalovaný 1/ tvrdenie žalobcu o tom, že práve žalovaná 2/ zadala pokyn
na prevod vo výške 1.000,- Eur; z predložených dôkazov vyplýva, že pokyn na prevod finančných
prostriedkov bol zadaný na bankomate prostredníctvom platobnej karty vydanej na meno žalobcu.

3.3 Žalovaný 1/ označil za nepravdivé tvrdenia žalobcu o nemožnosti oboznámiť sa s dôkazmi

predloženými na poslednom pojednávaní, pretože aj zo samotnej zápisnice je zrejmé, že žalobca sa
žalovaného 1/ pýtal doplňujúce otázky k výstupu zo systému banky a žalovaný 1/ mu na ne odpovedal.

3.4 Napokon žalovaný 1/ konštatoval, že všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že zmluvu uzatvoril žalobca,
keďže SMS kľúč bol doručovaný práve na jeho mobil a zmluva o úvere bola uzatváraná cez

internetbanking s prístupovými údajmi žalobcu.

4. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila aj žalovaná 2/. Uviedla, že žalobca jej
dobrovoľne zveril platobnú kartu a mala tak prístup k financiám; uzatvárania zmluvy o internetbankingu
sa zúčastnila na výslovnú žiadosť žalobcu; bez súhlasu žalobcu by nebolo možné uviesť telefónne číslo

žalovanej 2/ ako číslo kontaktné; naviac, banka potvrdila, že autorizačné kódy boli zasielané výlučne na
telefónne číslo žalobcu. Konanie žalobcu označila za pomstu za to, že ho opustila.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných (replika) neuviedol žiadne nové skutočnosti.
Opätovne poukázal na chronológiu uzatvárania úverovej zmluvy prostredníctvom internetbankingu

prezentovanú žalovaným 1/ v priebehu konania tvrdiac, že k doplneniu údajov z technického oddelenia
banky došlo až potom, ako žalobca preukázal, že v čase 16:03:14, kedy malo podľa skorších tvrdení
žalovaného 1/ dôjsť k akceptácií zmluvy; nemohol zmluvu uzatvoriť, nakoľko v tom čase sa vracal z
pracovnejcestyzN..Zanesprávneoznačiltvrdeniežalovaného1/,ževšetkyvýstupyzosystémovbanky
sú legitímne. Uviedol, že v priebehu konania predložil výpisy z účtu dokumentujúce, kto mal záujem

o poskytnutie úverov. Žalobca sa znova vyjadril k stretnutiam u notára, výsluch ktorého súd zamietol
napriek tomu, že tento bol nevyhnutný pre zistenie objektívnej pravdy, ako aj ku konaniu vedenému
pod sp.zn. 5P/39/2020 a k zvukovému záznamu z pojednávania v tejto veci, z ktorého malo byť zrejmé,
že tam uvádzaný úver vo výške 25.000,- Eur je práve ten, o ktorom sa koná v prejednávanej veci.
Zopakoval, že prostriedky z úverovej zmluvy, platnosť ktorej je predmetom tohto sporu, minula žalovaná

2/ na splatenie predošlých úverov uzatvorených na meno žalobcu. Záverom vyjadrenia poukázal na
dôkaz predložený žalovaným 1/ na poslednom pojednávaní - výstup z technického oddelenia - ktorý
nemal byť súdom pripustený s ohľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania.

5.1 Vyjadrenie žalovanej 2/ označil za irelevantné; napriek tomu poukázal na skutočnosť, že ak sa

preukážu doklady od žalovaného 1/ o tom, kedy bola úverová zmluva uzatvorená ako pravdivé a
objektívne, tak dňa 28.5.2020 o 17:23:05 už bol doma z práce a žalovaná 2/ tak mohla využiť jeho stav
nepozornosti a dostať sa k SMS kľúču a vložiť ho do systému GEORGE.

6. Žalovaná 2/ poukázala vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplika) na priebeh pojednávania v konaní

vedenom pod sp.zn. 5P/39/2020, v ktorom bola pod stresom a v ktorom bola prejednávaná iná vec ako
poskytnutie úveru. V súvislosti s výpisom hovorov a žalobcom tvrdenou nemožnosťou manipulovať s
mobilným telefónom počas šoférovania nákladného auta (do 16:45 hod., pozn. súdu) nebolo žalovanej
2/ zrejmé, ako s ňou mohol žalobca o 16:36 hod. telefonovať; súčasne uviedla, že žalobca nebol o 17:23
hod. doma.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvejinštancie v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vo veci samej; vo výroku II. odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobcu, napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
pri posudzovaní veci sa zaoberal len relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní; s mnohými sa
pritom vysporiadal už súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku a odvolací súd nezistil dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odkloniť. Odvolací súd si tak osvojil náležité

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledujúce skutočnosti:

9. Z predloženého spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluva o
splátkovom úvere uzatvorená medzi ním ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom dňa 29.5.2019

je absolútne neplatná, nakoľko on úverovú zmluvu, k uzatvoreniu ktorej malo dôjsť elektronicky
prostredníctvom internetbankingu, neuzatvoril; predpokladal, že ju uzatvorila žalovaná 2/, s ktorou žil
v tom čase v spoločnej domácnosti; o skutočnosti, že žalovaný 1/ mu od júla 2019 vykonával z účtu
mesačné zrážky vo výške 323,97 Eur sa mal dozvedieť až v januári 2020.

9.1 Nebolo sporné, že v zmluve o splátkovom úvere je ako dlžník označený práve žalobca identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a dátumom narodenia; žalovaný 1/
poskytol žalobcovi úver vo výške 21.400,-Eur s tým, že časť finančných prostriedkov vo výške 19.225,63
Eur bola použitá na vyplatenie dvoch predošlých spotrebných úverov, dlžníkom ktorých bol taktiež
žalobca, a zostatok poskytnutého úveru vo výške 2.174,37 Eur bol poskytnutý priamo na účet žalobcu.

9.2 Žalobca v priebehu celého konania poukazoval, podľa názoru odvolacieho súdu, na rôzne
domnienky, ktorými sa snažil presvedčiť súd, že zmluvu o splátkovom úvere neuzatvoril. Súd však
nerozhoduje na základe predpokladov či domnienok, ale výlučne na základe preukázaných skutočností
nevzbudzujúcich akékoľvek pochybnosti. Prostriedky procesného útoku samotný žalobca označil za

indície; pochybnosti z nich vyplývajúce v priebehu konania nevyvrátil a svoje tvrdenia nepreukázal.
Existujúce skutočnosti tak, ako sú zdokumentované v spise však jednoznačne preukazujú, že návrh
zmluvy bol uložený do internetbankingu žalobcu, do ktorého sa tento prihlásil so svojimi prístupovými
údajmi, zmluva o splátkovom úvere znie na meno žalobcu, finančné prostriedky z poskytnutého úveru
boli sčasti použité na splatenie jeho predchádzajúcich úverov a časť prostriedkov bolo pripísaných na

žalobcov účet vedený žalovaným 1/. Dôkazy, že zmluvu uzatvorila žalovaná 2/, prípadne iná osoba
odlišná od žalobcu, v spise absentujú.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na proces uzatvárania zmlúv
prostredníctvom internetbankingu, opis ktorého predložil samotný žalobca, ktorý za týmto účelom

kontaktoval pracovníkov žalovaného 1/; pri rozhodovaní prihliadol aj na výstupy z IT oddelenia a
oddelenia zasielania správ žalovaného 1/ ako aj na prednes žalovaného 1/ na pojednávaní dňa
3.6.2021. Z týchto dôkazov je zrejmé, že po zaslaní návrhu zmluvy do služieb elektronického
bankovníctva GEORGE, ku ktorému v prejednávanom prípade došlo dňa 28.5.2019 o 16:03 hod.,
bol klient povinný preštudovať si návrh zmluvy; v prípade, že s návrhom súhlasil a mienil dokument

elektronicky podpísať, musel tento akceptovať cez bezpečnostný predmet - kód zaslaný SMS správou;
klientovi bola preukázateľne o 17:22:18 hod. odoslaná notifikačná SMS správa s kódom, ktorý bol do
internetbankingu zadaný, a teda zmluva bola podpísaná, dňa 28.5.2019 o 17:23:05 hod. Žalobcom
predložený listinný dôkaz evidujúci jeho pracovnú dobu dňa 28.5.2019 od 7:00 hod. do 16:45 hod.,
ktorým mienil preukázať, že úverovú zmluvu nemohol uzatvoriť, tak nebol dostatočne relevantným pre

vydanie pre neho priaznivého rozhodnutia.

10.1 Reagujúc na námietku žalobcu týkajúcu sa údajného predkladania diametrálne odlišných dôkazov
žalovaným 1/ v priebehu konania, odvolací súd konštatuje, že z predložených výstupov z jednotlivýchoddelení banky je zrejmá časová následnosť tak, ako konštatoval žalovaný 1/ na poslednom
pojednávaní, kedy súčasne ozrejmil svoju skoršiu nesprávnu interpretáciu výstupov zo systému tým,
že technické detaily z týchto listín vyplývajúce mu boli až následne ozrejmené zamestnancami iných

oddelení.

11. Žalobca v odvolaní vytkol okresnému súdu, že tento napriek koncentračnej zásade a
spotrebiteľskému charakteru sporu prihliadol na žalovaným 1/ oneskorene predložené dôkazy. Odvolací
súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, a to sudcovská a zákonná.

Povaha sudcovskej koncentrácie konania je fakultatívna; je tak na uvážení sudcu, či bude prihliadať
na prostriedok procesného útoku či procesnej obrany, ktorý strana sporu mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (viac uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa 15. novembra 2018). V zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26. februára 2019 „... sú strany
sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu

určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na
predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd
nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu
práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho
konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných

vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo
možnépredložiťvskoršomštádiukonania)smerujúcemukzbytočnémupredlžovaniukonania(akvzniku
prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“. Na rozdiel
od sudcovskej koncentrácie konania, uplatnenie zákonnej koncentrácie konania je obligatórne; podľa
ustanovenia § 154 C.s.p. je zákonným limitom, do kedy možno účinne uplatniť prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany, vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania.

11.1 Pri aplikácií sudcovskej koncentrácie konania by po vyčerpaní repliky a dupliky už v zásade
nemali mať strany sporu možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Zmyslom a účelom sudcovskej
koncentrácie konania je totiž zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými

úkonmi. Sudcovskú koncentráciu konania súd môže uplatniť v prípade, ak by oneskorené splnenie si
povinnostistranousporubolospojenéspotrebounariadeniaďalšiehopojednávaniačivykonaniaďalších
úkonov súdu. Pokiaľ však zákonný sudca súdu prvej inštancie inštitút sudcovskej koncentrácie konania
nevyužil,nedopustilsažiadnehoprocesnéhopochybenia;stranysporutakbolivprejednávanomprípade
v zmysle ustanovenia § 154 C.s.p. oprávnené uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.

11.2 Žalobca zároveň nemôže spravodlivo žiadať, aby súd prvej inštancie prihliadol na ním dňa
21.5.2021 novo predložené dôkazy (podrobný rozpis hovorov, pracovnú zmluvu a evidenciu pracovného
času), ale na prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným 1/ na pojednávaní dňa 3.6.2021,

ktorými reagoval na listinné dôkazy žalobcu, už prihliadať nemal; takýmto konaním by okresný súd
neprimerane žalobcu zvýhodnil.

11.3 Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na spotrebiteľský charakter sporu, v ktorom má spotrebiteľ
v zmysle ustanovenia § 296 C.s.p. právo predkladať a označovať skutočnosti a dôkazy do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej, nemôže opomenúť tú skutočnosť, že ak je spotrebiteľ v konaní zastúpený
advokátom (ako v prejednávanom prípade), ustanovenie § 296 C.s.p. sa nepoužije (§ 291 ods.3 C.s.p.).

12. Ostatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd za účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu
povinností zo zmluvy o úvere vyplývajúcich. Ak žalobca v odvolaní namietal, že žalovaná 2/ bola

prítomná pri uzatváraní zmluvy o používaní internetovej služby GEORGE, kedy mala poskytnúť svoje
telefónne číslo ako číslo kontaktné, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by tak mohla žalovaná 2/ učiniť
bez súhlasu a vedomia žalobcu, ktorý predmetnú zmluvu uzatváral. Uvedené napriek obšírnej úvahe
žalobcu nebolo významné pre samotné rozhodnutie, pretože SMS kľúč ako bezpečnostný predmet pre
elektronické služby bol preukázateľne zasielaný na telefónne číslo žalobcu, nie žalovanej 2/. Uvedená

skutočnosť je podstatnou pre posúdenie dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy;
žalobcanespochybnilzásadnúskutočnosť,žejedinečnýkódpotrebnýpreakceptáciuzmluvybolzaslaný
na jeho mobilný telefón; k akceptácii zmluvy tak mohlo dôjsť jedine prostredníctvom použitia jedinečného
SMS kľúča zaslaného na mobilný telefón žalobcu; žalobca ani netvrdil a už vôbec nepreukázal, že vkritický okamih (elektronická akceptácia zmluvy) mobilným telefónom disponovala iná osoba. Uvedené
sa iba v podanom odvolaní snaží spochybniť ponúknutím ďalšej domnienky - že práve žalovaná 2/ po
jeho návrate zo zamestnania mohla využiť jeho nepozornosť a dostať sa k jeho SMS kľúču. Uvedená

domnienka na unesenie dôkazného bremena žalobcu nepostačuje.

12.1 Čo sa týka tvrdenia žalobcu o uložení zmluvnej dokumentácie spolu s prístupovým heslom do
internetbankingu na mieste žalovanej 2/ prístupnom, kedy do nej mohla kedykoľvek nahliadnuť, takéto
konanie žalobcu, ktorý zároveň žalovanej 2/ umožnil, aby bola prítomná pri uzatváraní zmluvy o

používaní internetovej služby, zveril jej platobnú kartu spolu s PIN kódom a umožnil jej hospodáriť s
finančnými prostriedkami na jeho účte, odôvodňujúc uvedené svojou plnou dôverou voči nej, nemožno
označiť inak ako konaním nedbanlivostným, ktorým porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona č.
492/2009 Z.z. o platobných službách ako aj zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; takéto konanie nemôže
požívať právnu ochranu. Ak by súd akceptoval tvrdenie žalobcu, že žalovaná 2/ sa mala dozvedieť
prihlasovacie meno do internetbankingu žalovaného 1/ práve v čase uzatvárania zmluvy o používaní

internetovej služby, je potrebné poznamenať, že prihlasovacie meno do internetbankingu GEORGE
predstavuje náhodne vygenerovaný číselný údaj pozostávajúci z 9 číslic, a teda jeho zapamätanie si
priamo na pobočke žalovaného 1/ by bolo neľahké a značne nepravdepodobné.

12.2 V zmysle vyššie uvedeného sa zdá byť nadbytočná a účelová aj námietka žalobcu o tvrdenom

záujme žalovanej 2/ zlegalizovať svoje protiprávne konanie tým, že u notára podpíše dohodu o uznaní
dlhu, aby sa tak vyhla podaniu trestného oznámenia, nakoľko žalovaná 2/ dohodu o uznaní dlhu
nepodpísala a napriek tomu na ňu žalobca trestné oznámenie nepodal. Podstatné je, že žalovaný 1/
preukázal, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy so žalobcom došlo; žalovaný nepreukázal opak, a teda,
že k uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo bez jeho pričinenia, súčinnosti, resp. že by zachoval potrebnú

zodpovednosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 492/2009 Z.z. a zákona č.483/2001 Z.z.

13. Odvolací súd iba na okraj dodáva, že aj v prípade, ak by súd uveril tvrdeniam žalobcu a určil by, že
zmluva o úvere je neplatná, nebola by to žalovaná 2/, ktorej by vznikla povinnosť vrátiť poskytnutú sumu
úveru žalovanému 1/, ale bol by to práve žalobca, na účet ktorého boli finančné prostriedky pripísané.

Momentom právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti úverovej zmluvy by tak bol žalovaný 1/
oprávnený uplatniť si voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj nárok zo
zodpovednostizaškodu.Zodpovednosť,ktorejsažalobcadomáha,niejezodpovednosťoudopadajúcou
na konštatovanie neplatnosti zmluvy uzavretej so žalovaným 1/, ale inou zodpovednosťou viažucou sa
na osobu odlišnú od žalovaného 1/.

14. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“.

15. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie boli správne a aj vzhľadom na vyššie uvedené nebolo
možné vyvodiť iný záver než ten, že žalobca dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol; odvolací súd
tak podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu v prvej výrokovej vete ako vecne

správny potvrdil. Navyše, žalovanej 2/ nesvedčí ani pasívna vecná legitimácia, nakoľko nie je stranou
zmluvy, neplatnosť ktorej žiadal žalobca vysloviť.

16. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania a
po zistení, že tento výrok je nesprávny a nevykonateľný, výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okresný súd opomenul, že podľa ustanovenia §
262 ods.1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania;
až po právoplatnosti takéhoto konečného rozhodnutia vo veci rozhoduje postupom podľa ustanovenia
§ 262 ods.1 C.s.p. o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Výrok o nároku na náhrade
trov konania v napadnutom rozhodnutí je tak nesprávny, nakoľko by určoval paričnú lehotu troch dní k

trovám, ktorých výška ešte určená nebola.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 1/ a žalovanej 2/, ktorí boli v odvolacom konaní v plnom rozsahuúspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).