Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201291
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811201291.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: METALFIN s.r.o., Mudroňova 36, 040 01
Košice, IČO: 36 177 211, zast. JUDr. Nataša Kučerová, advokátka, Mlynárska 15, 040 01 Košice proti
žalovanému: Carmeuse Slovakia, s.r.o., Slavec 179, IČO: 36 198 749, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN
Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice o zaplatenie 500.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500.000,00 eur s
13% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 27.6.2003 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Nárok žalobcu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003
zamietol (výrok II.). Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 100% (výrok III.) a
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia

500.000,00 eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty.

3. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.3.2008 s tým, že žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500.000,00 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od
27.6.2003 až do zaplatenia. Zároveň ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003
žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.966.202,00 Sk a
trovy štátu vo výške 21.269,00 Sk. Krajský súd v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalovaným

rozsudkom zo dňa 6.8.2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 46.656,09 eur a nahradiť trovy štátu vo výške
706,00 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.11.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo 6.8.2009, č.k. 3Cob/146/2008 - 599 a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd
v Košiciach uznesením z 25.1.2011 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie na preukázanie platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. ako kupujúcim a Kalcit s.r.o., ako predávajúcim a na zistenie na základe

akej zmluvy, prípadne aj v akom rozsahu boli uskutočnené dodávky podľa faktúr a dodacích listov,
predložených žalobcom a následne so zohľadnením vyššie uvedeného posúdiť platnosť kúpnej zmluvy,
na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň v záujme právnejistoty súd prvej inštancie mal doplniť dokazovanie na posúdenie dôkazov predložených žalovaným v
odvolacom konaní.

4. Dňa 26.11.2012 súd prvej inštancie opätovne rozsudkom žalobe vyhovel a Krajský súd v Košiciach
uznesením z 15.10.2013 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Poukázal na
to,žesúdneuviedolakojednotlivédôkazyhodnotilaakovecprávneposúdilibaskonštatoval,žežalobca
povinnosti zo zmluvy splnil a žalovaný svoju povinnosť riadne nesplnil, pričom vôbec neposúdil námietku
žalovaného o dohodnutí zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

5. Dňa 21.2.2014 súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vyhovel a odvolací súd opätovne uznesením
z 30.7.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nariadil súdu prvej
inštancie pri rozhodovaní o veci formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického jasného vyjadrovania a spĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská
pri hodnotení dôkazov. Uviedol, že zásadným nedostatkom je opakovanie nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie, pričom sa nezaoberal námietkou žalovaného, že Dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore
s dobrými mravmi a poctivým obchodom, ako to upravuje ustanovenie Obchodného zákonníka. Teda
opätovne uložil súdu prvej inštancie splniť pokyn uložený aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu o posúdení uplatneného nároku na zmluvnú pokutu aj z hľadiska, či sú splnené hmotnoprávne
kritériá v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute.

6. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada zaviazať žalovaného k zaplateniu zmluvnej
pokuty dohodnutej v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 uzavretej dňa 1.4.2001, na základe ktorej právny
predchodca žalovaného sa so žalobcom dohodol na odkúpení špecifikovaného tovaru, a to vápno
kusové v kvalite CaO 96-98 % MgO 1,0-2,5 %, CO2 max 5 % rozmer zrna 10,00-50,00 mm. Právny

predchodca žalovaného - Kalcit spol. s.r.o. Slavec bol zrušený bez likvidácie (§ 69 ods. 1, 3 Obchodného
zákonníka) a všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti v celom rozsahu
prevzala spoločnosť Carmeuse Slovakia, s.r.o. Košice, ktorá sa tak stala právnym nástupcom zrušenej
spoločnosti. Poukázal na čl. I bod 1.2 zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že
tovar bude dodávaný kupujúcemu, t.j. žalobcovi na ďalší predaj na území Maďarskej republiky, pričom

zmluva sa uzatvárala na dobu určitú - 3 roky odo dňa jej platnosti a účinnosti s opciou, na základe
prejavenia záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu
štatutárnymi zástupcami zmluvných strán. V zmysle citovaných ustanovení zmluvy, podpísaním zmluvy
štatutárnymi zástupcami žalobcu a žalovaného dňom 1.4.2001 predmetná kúpna zmluva nadobudla
platnosť a účinnosť. Odberateľom kupujúceho - žalobcu - v Maďarskej republike bola spoločnosť ÓAM

ÓZDI ACÉLMUVEK kft., Max Aicher Vállalatesoport Ózd tak ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve
s predpokladaným množstvom odberu 50 000 ton počas platnosti tejto zmluvy. V zmysle čl. VIII.
predmetnej zmluvy bola zmluva uzatvorená na 3 roky odo dňa 1.4.2001 s opciou na základe prejavenia
záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov a v čl. VIII. bod 8.3 sa žalovaný touto zmluvou zaviazal nedodávať
tovar na územie Maďarskej republiky inej osobe, než žalobcovi, počas doby platnosti tejto zmluvy.

V bode 8.5. citovaného článku tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal v prípade nedodania objednaného
tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky, uhradiť zmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v prípade
dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe, než žalobcovi, zaplatiť zmluvnú pokutu. Pre
prípad porušenia ustanovení kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške,
ako bola dohodnutá v ust. bodu 8.7. tejto kúpnej zmluvy na 500.000,00 eur (čl. VIII. bod 8.3. a 8.5.).

Dňa 18.12.2001 obdržal žalobca objednávku od svojho odberateľa z Maďarskej republiky na rok 2002.
Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu
plnenia z predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej zmluvy až do januára 2002, kedy žalovaný
prestal realizovať plnenie a plniť si záväzky, čím porušil ustanovenia kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaný
prestal plniť záväzky nedodaním tovaru koncom januára 2002, vyzval žalobca žalovaného dňa 8.4.2002

k plneniu záväzkov. Dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil žalobcovi, že plnenie realizovať nebude. Žalobca
plnenie na základe kúpnej zmluvy preukázal faktúrami, vyfakturovanými sumami, ktoré boli žalovaným
uhradené a konštatoval, že žalovaný od tej doby od kúpnej zmluvy neodstúpil, a preto záväzkovo-právny
vzťah naďalej trvá. V prípade, ak by žalovaný nemal vedomosti o predmetnej kúpnej zmluve, nedošlo by
k plneniu realizovaním dodávok predmetu kúpnej zmluvy žalobcovi a žalobca by neuhrádzal za dodávky,

ak by k plneniu nedošlo. Od roku 1997 do roku 2002 žalobca patril medzi významných obchodných
partnerov spoločnosti Kalcit, s.r.o. Slavec (pôvodný žalovaný) a v uvedenom období bolo medzi týmito
stranami uzavretých množstvo zmlúv, ktoré boli realizované: Finančné objemy pre odberateľov žalobcu
Novácke chemické závody, a.s. Nováky, SMZ, a.s. Jelšava, Slovmag Lubeník, a.s. atď., ktoré sapohybovali v desiatkach miliónov korún ročne pri priemerne dosahovanej miere ziskovosti 10 %.
Priemerný obrat so žalovaným bol v roku 1999 cca 3.500.000,00 Sk, v roku 2000 cca 1.802.320,00 Sk,
v roku 2001 cca 6.307.275,00 Sk a v roku 2002 cca 9.964.700,00 Sk. Spolupráca vznikla, keď vlastnícka

štruktúra spoločnosti žalovaného bola tvorená slovenskými majiteľmi a následne pokračovala aj po
vstupe zahraničného investora spoločnosti OMIA v roku 1998. Zmluvy uzatváral konateľ spoločnosti
Ing. Q. M.N. a od roku 2001 pribudol podpis druhého konateľa p. Z. K.. Aj po uzatvorení zmluvy v
roku 2001 došlo k uzatvoreniu ďalších obchodných zmlúv, a to aj v roku 2002 pre Novácke chemické
závody. Až keď v roku 2002 došlo k zmene majiteľa žalovaného, došlo k porušovaniu zmlúv a následne k

prerušeniu obchodných vzťahov. Prerušením dodávok zo strany žalobcu, stratou obchodných partnerov
v SR žalobcovi bola spôsobená škoda cca 15 mil. Sk ročne, zisk za 3 roky približne 150.000,00 eur.
Žalobcovi stratou obchodu pre ÓAM, ktorou prišiel za 3 roky nedodávania dodávok a s následnou
5 ročnou opciou, t.j. o obrat cca 5.000.000,00 eur vznikla škoda na predpokladanom zisku vo výške
500.000,00 eur.

7. Žalovaný nepopiera, že v minulom období existoval obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, avšak v nijakom prípade jeho právny základ nepochádzal z predmetnej zmluvy. Tento vzťah
bol v minulosti realizovaný osobitnými kúpno-predajnými zmluvami uzavretými vždy jednotlivo v súlade
s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Takéto kúpne zmluvy boli realizované na základe písomnej,
telefonickej objednávky zo strany žalobcu, pričom ich záväzok bol splnený dodaním predmetu zmluvy

(vápna) žalobcovi a na druhej strane bol záväzok splnený zaplatením kúpnej ceny. Tomu, že predmetná
zmluva bola vyhotovená dodatočne svedčia i skutočnosti plynúce z obsahu predmetnej zmluvy, a to,
že spoločnosť Kalcit, s.r.o. v čase uzavretia zmluvy už mala uzavretú inú zmluvu na dodávku tovaru na
území Maďarskej republiky. Je sporné, či predmet zmluvy, tak ako ho špecifikuje zmluva č. 2001-04-01
je totožný s predmetom zmlúv realizovaných medzi sporovými stranami, a to faktúrami ako sú uvedené

aj vo vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu. Totiž podľa zmluvy, miestom dodania tovaru malo byť - na
parite DAF Slovensko/Maďarská hranica/, avšak z predložených dodacích listov vyplýva, že miestom
dodania tovaru bolo zrejme miesto podnikania žalovaného, pretože všetok predmet zmlúv bol naložený
do nákladného motorového vozidla a pri odovzdávaní tovaru nedošlo k naplneniu obsahu zmluvy,
naopak vyššie uvedené nasvedčuje tomu, že tu bol realizovaný úplne iný obchodno-záväzkový vzťah,

resp. vzťah, ktorý nemá pôvod v domnelej kúpnej zmluve. Čo sa týka trvania zmluvy, žalovaný sa
nestotožnil s názorom žalobcu, pretože podľa tejto zmluvy sa jednak neplnilo a tiež nebolo možné od
zmluvy odstúpiť, pretože o jej existencii žalovaný nemal vedomosti a napokon aj keby takáto zmluva
bola existovala, záväzkovo-právny vzťah z nej plynúci už netrval, pretože mala byť táto uzavretá iba na
dobu určitú 3 rokov, ktorá lehota už uplynula. K tvrdeniu žalobcu o vzniku škody žalovaný uviedol, že

žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnú škodu, ktorá by mu mohla vzniknúť. Zmluvná pokuta
dohodnutá v kúpnej zmluve bola neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca
uvádza,žeporušenímdodávokzostranyžalovanéhoprišieloobratcca5.000.000,00eur,pričomuvádza
dobu trvania kontraktu 8 rokov, avšak zmluva mala byť dohodnutá na dobu 3 rokov a ďalších 5 rokov
bola opcia, ktorú zmluvné strany mohli, ale nemuseli využiť. Na základe uzavretej zmluvy (ktorej platnosť

žalovaný popiera) nebola žiadna zo strán viazaná v zmluvnom vzťahu na 8 rokov. Výška zmluvnej pokuty
za obdobie troch rokov kontraktu je 27,16 % z celkového kontraktu, čo nie je bežná sankcia ale účelová
a likvidačná.

8. Súd prvej inštancie poukázal na kúpnu zmluvu č. 2001-04-01 uzavretú medzi predávajúcim Kalcit

s.r.o. Slavec a kupujúcim Metalfin, s.r.o. Košice dňa 1.4.2001 a mal za preukázané, že predávajúci
predáva a kupujúci kupuje vápno kusové v kvalite CaO 96 - 98 %, MgO 1,0 - 2,5 %, CO2 max 5 %,
rozmer zrna 10,00 - 50,00 mm, že tovar je dodávaný kupujúcemu na ďalší predaj na území Maďarskej
republiky, že odberateľom je ÓAM ÓZDI Acélmuvek kft., že predpokladané množstvo 50.000 t počas
platnosti tejto zmluvy, že cena tovaru bola dohodou zmluvných strán stanovená na 72,- DEM/t., že dňom

01.01.2001 sa kúpna cena prepočíta prvým výmenným kurzom na Eur a že miestom dodania tovaru je
na parite DAF Slovensko - Maďarská hranica. Zmluva bola uzavretá na dobu 3 roky odo dňa jej platnosti
a účinnosti s opciou na základe prejavenia záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. Zmluvná pokuta bola
dohodou zmluvných strán stanovená na 500.000,00 eur, a to pri porušení ustanovenia bodu 8.3., ako aj
v prípade ak predávajúci nedodrží objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim. V zmysle

bodu 8.3. dodávateľ sa touto zmluvou zaviazal nedodávať tovar na teritórium uvedené v článku 1.2. tejto
zmluvy inej osobe, než kupujúcemu počas doby platnosti a účinnosti zmluvy. Zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom podpisu štatutárnymi zástupcami.9. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zo znaleckého posudku znalca J.. A.. Q. V. vyplýva, že
preskúmaním a posúdením pravosti podpisov konajúcich osôb na strane predajcu - J.. Q. M. a Z. K. a na
strane kupujúceho J.. V. K. na origináli kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 01.04.2001 uzavretej medzi

zmluvnými stranami, porovnaním podpisov, že znalec dospel k záveru, že autorom podpisu S2/1 a S 2/3
znejúceho na meno J.. M. jednoznačne - určite je pán J.. Q. M.. Autorom podpisu S3 znejúceho na meno
K. jednoznačne - určite je pán J.. V. K.. Autorom podpisu S 1/1, S 1/2 a S 1/3 znejúceho na meno K.
jednoznačne - určite je pán J.. V. K.. Určenie doby, kedy boli podpisy na predmetnej listine s prihliadnutím
na vek papiera a plniacu náplň písomnej pomôcky v písaní, v súčasnosti nie je možné stanoviť.

10. Z vyhlásenia spoločnosti OMIA International AG je zrejmé, že v rozhodnom čase v roku 2001 bola
vlastníkom právneho predchodcu žalovaného ako aj maďarskej spoločnosti Unikristall.

11. Zo Zmluvy o zlúčení právneho predchodcu žalovaného - Kalcit spol. s.r.o. Slavec a terajšieho
žalovaného Carmeuse Slovakia, s.r.o. Košice zo dňa 20.6.2003 súd zistil, že na nástupnícku spoločnosť

Carmeuse, Slovakia s.r.o. Košice prechádza zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie
zanikajúcej spoločnosti ako aj práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov so zamestnancami
zanikajúcej spoločnosti.

12. Ďalej súd prvej inštancie v rozsiahlom odôvodnení opísal svedecké výpovede svedkov - J.. Q.

M., J.. B. M., J.. F. R., Z. V. K., J.. V. K., J.. A. V., Ing. M. V., Q. C. F., Q. van der M. a poukázal
aj na čestné prehlásenie D. J. M., z ktorého vyplýva, že od roku 1993 do roku 2003 pracovala ako
zamestnankyňa spoločnosti ÓAM Ózdi Acélmüvek. V roku 2001 ako vedúca oddelenia nákupu bola
oprávnená v zastúpení spoločnosti spolu s ďalšou osobou oprávnenou podpisovať - uzavrieť zmluvu.
Ona podpísala zmluvu na dodanie vápna, vzniknutú medzi ÓAM Kft. a Kalcit s.r.o.. K podpísaniu zmluvy

došlo dňa 1.4.2001. Podľa dohody medzi ÓAM Kft. a Kalcit s.r.o. zmluva bola splnená, počas trvania
zmluvy v súvislosti s dodaním vápna neboli žiadne problémy. Za zmluvný vzťah medzi ÓAM Kft. a
Kalcit s.r.o. ako aj zaobstarávanie vápna v danom období bol zodpovedný C. F. ako spolupracovník
pre obstarávanie.

13. Zo správy od SMZ, a.s. Jelšava súd zistil, že s firmou METALFIN, s.r.o. Košice pred rokom 2011
nemali (ani v súčasnosti nemajú) uzavreté žiadne obchodné vzťahy a zo správy od FORTISCHEM
Nováky, ktorá vznikla v roku 2012 vyplýva, že so spoločnosťou METALFIN, s.r.o. nemali žiaden zmluvný
vzťah a ani v prevzatej dokumentácii, ktorú prevzali od Nováckych chemických závodov, a.s. v konkurze
nenašli žiadne dokumenty o zmluvnom vzťahu.

14. Zo znaleckého posudku č. 01/2016 vypracovaného znalcom J., ktorý bol vypracovaný na
požiadanie žalovaného vyplýva, že v obchodom styku predstavuje zmluvná pokuta jeden zo základných
prostriedkov zmiernenia rizika zlyhania protistrany a že výška dohodnutej zmluvnej pokuty bola
adekvátna predmetnému kontraktu a neodporovala obchodným zvyklostiam.

15. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom pT., ktorý konštatoval, že
predložené Odborné stanovisko č.1/2015 (vypracované SK ACTIVE, s.r.o.) nepreukazuje výšku
spôsobenej škody, ale len účelovo analyzuje dohodnutú sankciu v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 s
účelovým tvrdením, že dohodnutá sankcia je 10 % z celkového kontraktu. Do celkového posudzovania

výšky zmluvnej pokuty znalecká organizácia kalkulovala aj s päťročnou opciou a predlžila tak obchodný
vzťah na ďalších 5 rokov. V odbornom stanovisku nie je vypočítaná výška škody, ktorá by vznikla
spoločnosti METALFIN, s.r.o. Košice. Ďalej súd prvej inštancie zo znaleckého posudku zistil, že z
predloženej kúpnej zmluvy nie je možné vypočítať výšku vzniknutej škody. K výpočtu škody alebo
ušlého zisku je potrebné skúmať celkovú ekonomickú aktivitu poškodenej spoločnosti a vyhodnotenie

spracovať v dlhšom časovom období ako len z jednej kúpnej zmluvy. V odbornom posudku sa riešila
právna otázka a nezisťovala sa výška škody, prípadne ušlého zisku. V súlade s kúpnou zmluvou
predpokladaný objem kontraktu počas troch rokov platnosti zmluvy možno stanoviť na 3.600.600,00
DEM /predpokladané množstvo dodaného tovaru počas troch rokov bolo stanovené na 50.000 t,
dohodnutá cena tovaru bola 72,00 DEM/tona/. Vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá

s opciou na ďalších 5 rokov, je z hľadiska posudzovania objemu kontraktu pre účely znaleckého
dokazovaniadoobjemukontraktuzahrnúťitotoobdobie.Navýpočetpredpokladanéhoobjemukontraktu
počas nasledujúceho obdobia 5 rokov použil priemerné ročné hodnoty vyplývajúce z dohodnutého
objemu počas prvých troch rokov platnosti kúpnej zmluvy. Aritmetický priemer predpokladaného objemudodaného tovaru za jeden rok je 16.666,70 ton. V prvých troch rokoch je predpokladaný predaj tovaru v
hmotnosti 50.000 ton v sume 3.600.000,00 DEM, kým v ďalších piatich rokov je predpokladaný predaj
tovaru v hmotnosti 83.333,3 ton v hodnote 6.000.000,00 DEM. Celkový objem kontraktu pre účely

znaleckého dokazovania vo veci zaplatenia zmluvnej pokuty je 133.333,30 ton v sume 9.600.000,00
DEM /4.908 402,00 eur/. Vzhľadom na celkový predpokladaný objem kontraktu, percentuálny podiel
zmluvnej pokuty je vo výške 10,19 %. V súlade s dostupnými potvrdenými dokumentmi kupujúci a
predávajúci za rok 2001 odobral celkom 417 ton tovaru v celkovej hodnote 810.615,70 Sk s DPH,
čo predstavuje hodnotu 659.037,10 Sk bez DPH. Pomocou dostupných účtovných dokumentov nie je

možné predpovedať rozsah možného obchodu v nasledujúcich rokoch. Na základe analýzy dodanej
dokumentácie znalec konštatoval, že škoda spoločnosti METALFIN, s.r.o. pozostáva výhradne z ušlého
zisku, teda v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu jej majetkových hodnôt. Podľa
uzatvoreného kontraktu predpokladal podnikateľský zámer priemerný ročný objem plnenia vo výške
16.666,7 ton v hodnote 1.200.000 DEM /613.550,26 eur/ po dobu 3 rokov a následne po uplatnení opcie
zo strany kupujúceho po dobu nasledujúcich 5 rokov. V ponuke zo dňa 12.12.2001 určenej odberateľovi

- ÓAM ACÉLMUVEK Kft stanovila spoločnosť METALFIN, s.r.o. predajnú cenu tovaru na 87,00 DEM/
tona. Z týchto údajov vychádzal pri odhadovaných výnosoch. Celkové výnosy spoločnosti METALFIN,
s.r.o., ktoré jej plynuli z predmetného kontraktu pri aproximácii predajnej ceny na 87,00 DEM/tona v
súlade s maďarským odberateľom možno odhadnúť na sumu 11.561.663 DEM, teda 5.911.369,09 eur.
Ušlý zisk spoločnosti METALFIN, s.r.o. počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou Kalcit možno

aproximáciou ceny na 87,00 DEM/tona vypočítať ako ušlý zisk = 5.911.369,09 eur - 4.892.167,52 eur,
ušlý zisk = 1.019 201,57 eur. Tieto údaje zisťoval z dostupných údajov z Českej republiky, pričom v oboch
republikách je porovnateľný. Z týchto údajov vyplýva, že obvyklá cena kusového vápna bola v roku
2004 vo výške 1.400,00 - 1.750,00 Kč/t, v prepočte 86,86 - 107,33 DEM/tona. Blízko spodnej hranice
sa nachádza aj maďarským odberateľom akceptovaná cena 87,00 DEM/tona. Dolný odhad ušlého

zisku spoločnosti METALFIN, s.r.o. počas doby platnosti kontraktu možno na základe predložených
dokumentov a obvyklých cien kusového vápna stanovených na rok 2004 Českou geologickou službou
- Geofond, Ministerstvo životného prostredia ČR na 941.805,91 eur. Horný odhad ušlého zisku plynúci
z nedodržania daného kontraktu možno na základe predložených dokladov a obvyklých cien kusového
vápna stanovených za rok 2004 stanoviť na 2.400.963,73 eur. Pri dolnej hranici uvedeného intervalu

sa pohybuje aj aproximovaná hodnota ušlého zisku cenou 87,00 DEM/tona tovaru vypočítaná vo výške
1.019.201,57 eur. V súvislosti s vyššie uvedeným znalec zdôraznil, že celý interval 85,86 - 107,33 DEM/
tona obvyklých cien kusového vápna za rok 2004 udávaný Českou geologickou službou - Geofond ako
aj maďarským odberateľom akceptovaná cena 87,00 DEM/t tovaru, sú výrazne vyššie než kúpna cena
tovaru dohodnutá v kúpnej zmluve vo výške 72 DEM/tona tovaru. Vzhľadom na signifikantne vyššie

ceny kusového vápna v roku 2004, teda v období, keď kupujúci mal možnosť uplatniť alebo neuplatniť
opciu, by bolo jej neuplatnenie zo strany kupujúceho ekonomicky neefektívne a iracionálne. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal znalec za to, že Odborné stanovisko č. 1/2015 nepreukazuje výšku spôsobenej
škody, ale len účelovo analyzuje dohodnutú sankciu v kúpnej zmluve s účelovým tvrdením, že dohodnutá
sankciaje10%zcelkovéhokontraktu.Docelkovéhoposudzovaniavýškyzmluvnejpokutykalkulovalaaj

s päťročnou opciou. Podľa tohto názoru spoločnosť METALFIN, s.r.o. mala právo predĺžiť kúpnu zmluvu
na 8 rokov. Takéto tvrdenie nemôže vysloviť ani znalecká organizácia, keďže by tak nahrádzala skutočnú
vôľu zmluvných strán.
Pri posúdení znaleckého posudku Ing. F. prof. T. poukázal na to, že Ing. F. správne konštatoval, že
odborné stanovisko neposudzuje výšku škody, resp. ušlého zisku, ale posudzuje výšku zmluvnej pokuty.

Odborný posudok vychádzal aj z kalkulovania s päťročnou opciou, pričom zo žiadnych okolností nie
je možné zistiť, že by skutočne došlo k predlženiu zmluvy o 5 rokov. Je taktiež správne posúdenie
znalca J.. F., že z predloženej kúpnej zmluvy sa nedá určiť výška škody alebo ušlého zisku, pretože
je potrebné zisťovať celkovú ekonomickú aktivitu poškodenej spoločnosti a vyhodnotenie spracovať v
dlhšom časovom období. Je možné zistiť len náklady spoločnosti METALFIN, s.r.o. plynúce z kontraktu.

16. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na znalecký posudok č. 10/2016, vypracovaný J.. Q. Š.,
W., ktorý nesúhlasí s postupom prof. C. a znaleckej organizácie SK Active, s.r.o. Uviedol, že dané
ustanovenie zmluvy nepovažuje za platne uzavretý opčný kontrakt, pretože nebola stanovená lehota
vypršania opcie, teda čas, dokedy má kupujúci svoje právo uplatniť a nebola určená žiadna cena

opcie, tzv. opčná prémia, ktorú platí kupujúci. Nesúhlasil s názorom znalca prof. C., že v priebehu 9
mesiacov kontraktu došlo k podstatne nižšiemu než priemerne predpokladanému dodaného objemu,
nevytvára žiadne obmedzujúce podmienky na dodržanie priemernej mesačnej hodnoty 16.666,67 ton
tovaru. Uviedol, že za rok 2001 bolo na spoločnosť METALFIN, s.r.o. vyfakturovaných 417 ton tovaru,čo predstavuje 2,50 % priemerného ročného objemu podľa kúpnej zmluvy, dodávky boli realizované
v období od mája do septembra. Po tomto období neprebiehal žiaden obchod. Na základe takéhoto
vývoja obchodu znalec považuje za nepravdepodobné, že by bol naplnený priemerný ročný objem

podľa kontraktu. Okrem iného naplnenie ročného objemu kontraktu voči spoločnosti METALFIN, s.r.o.
by vzhľadom na výrobnú kapacitu závodu a zmluvným povinnostiam voči stálym odberateľom, ani by
nebolo možné. Na základe preskúmania všetkých faktúr vystavených spoločnosťou Kalcit, s.r.o. na
spoločnosť METALFIN, s.r.o. mal za to, že obchody a fakturácia neprebehla podľa ustanovenej kúpnej
zmluvy, pretože dohodnutá cena v kúpnej zmluve bola 72,00 DEM/t, pričom faktúry boli vystavené v

slovenských korunách. Navyše na žiadnej z vystavených faktúr nie je uvedené, že by bola faktúra
vystavená v zmysle kúpnej zmluvy; v spise sa nenachádzajú doklady o tom, že by METALFIN, s.r.o.
takéto oznámenia v písomnej forme predkladal; miesto dodania tovaru bola parita DAF /Maďarská
hranica/ tovar však nebol dodávaný podľa tejto parity; nebolo preukázané odovzdanie colnej deklarácie
JCD; nedochádzalo k oznámeniu odoslania tovaru zo strany Kalcit, s.r.o.. Skutočný objem tovaru v
roku 2001 len vo výške 417 ton. J.. Q. Š., W.. vo svojom znaleckom posudku ďalej konštatoval, že

nesúhlasí s výpočtom ušlého zisku znalca prof. C., ktorý vychádzal pri určení ceny z dokladu, ktorý
nebol potvrdený maďarským odberateľom. Navyše list zo dňa 12.12.2001 hovorí o množstve 20.000 ton,
no telefax z 18.12.2001 uvádza, že v zmluve na rok 2001 je uvedených maximálne 500 ton, prípadne
väčšie množstvo 700 - 800 ton. Nakoľko nesedí základný údaj o množstve tovaru, ani kvalitatívne
parametre tovaru a telefax zo dňa 18.12.2001, žiada predĺženie zmluvy, nie je možné považovať telefax

maďarského odberateľa za potvrdenie objednávky. Pri výpočte neboli použité reálne ceny vápna a
nebola zohľadnená situácia na trhu s vápnom v Slovenskej republike a v Maďarskej republike v rokoch
2002 - 2008. Kalkuláciu so zafixovanými nákupnými a predajnými cenami počas 8 rokov kontraktu
považuje za obchodný nezmysel, pretože znalec nezohľadnil vývoj inflácie, vývoj kurzov. Stanovenie
kontraktu na 8 rokov nepovažuje za správne, nakoľko ust. čl. 8.5 kúpnej zmluvy nemá náležitosti

opčného obchodu. Pri stanovení odhadovaného množstva tovaru znalec nezobral do úvahy reálny
objem predaja v roku 2001 /417 ton/, ktorý bol na úrovni 2,5 % priemerného ročného objemu podľa
kúpnej zmluvy. Nebolo preukázané, za akú cenu spoločnosť METALFIN, s.r.o. skutočne predávala
maďarskej spoločnosti ÓAM. Znalec pri svojom výpočte ušlého zisku nebral do úvahy ustanovenia
čl. 3.1 kúpnej zmluvy ohľadom dodacích podmienok a to, že miesto dodania tovaru - na parite DAF

Slovensko/Maďarská republika hranica a že kupujúci vybaví preclenenie tovaru a jeho dopravu na
miesto určenia. Podľa J.. Q. Š., W. neboli predložené účtovné doklady, ktoré by preukazovali, ako
spoločnosť METALFIN, s.r.o. s nakúpeným tovarom ďalej naložila a v akých cenách tovar fakturovala
svojmu odberateľovi. Medzi spoločnosťou METALFIN, s.r.o. a spoločnosťou ÓAM Ózdi žiadna zmluva
vzťahujúca sa na dodávku odberateľa neexistovala. Podľa tvrdenia svedkov spoločnosť ÓAM mala

uzavretú kúpnu zmluvu so spoločnosťou Kalcit, s.r.o. na dodávku vápna bez spolupôsobenia tretích
osôb. Počas trvania zmluvy neboli s dodávkami vápna žiadne problémy, dodávky boli realizované vždy
a včas a v požadovanom množstve. Na základe uvedeného skonštatoval, že spoločnosti METALFIN,
s.r.o. žiadna skutočná škoda nevznikla. Ušlý zisk mohol vzniknúť ako rozdiel ceny, za ktorú tovar predala
a ceny, za ktorú tovar nakúpila. Spoločnosť METALFIN, s.r.o. nepredložila žiadne účtovné doklady, ktoré

by preukazovali, komu odpredala tovar nakúpený od spoločnosti Kalcit, s.r.o. v akých cenách a preto ušlý
ziskniejemožnévyčísliť.Výškuzmluvnejpokutypovažujezaneprimeranúavrozporesdobrýmimravmi
a poctivým obchodným stykom. METALFIN, s.r.o. nárokuje zmluvnú pokutu v sume 500.000,00 eur
napriek tomu, že reálny objem dodávok predstavoval len 9,83 % z objemu tovaru zakontrahovaného na
3 roky v kúpnej zmluve. Výška nárokovanej zmluvnej pokuty tak viac než 18 násobne prevyšuje skutočne

dodaný objem tovaru. Spoločnosť METALFIN, s.r.o. nepredložila žiadnu objednávku, ktorá by nebola
zrealizovaná v stanovenej lehote. Spoločnosť Kalcit, s.r.o. uzavrela dňa 13.2.2001 so spoločnosťou
Unikristall Ásványi Alapanyaggyártó Kft na dodávanie tovaru na maďarský trh, a preto je nereálne, aby
po 2 mesiacoch uzavreli zmluvu so žalobcom.

17. K znaleckému posudku č. 10/2016 sa vyjadril žalobca, podaním z 13.1.2017, keď uviedol, že znalec
prekročil kompetencie znalca z odboru ekonómia a manažment. Pre uznanie opcie v zmysle kúpnej
zmluvy sa nejedná o opciu finančnú, ale o reálnu. Zavádza aj vo výpočte ušlého zisku, pričom v zmysle
znaleckého posudku prof. C. sú všetky námietky dôsledne vysvetlené. K znaleckému posudku Ing.
Š.R.C.vyplynulidodatočnézistenia,ktorémajúvýznamušléhoziskuspoločnostiMETALFIN,s.r.o.,resp.

na dokazovanie vo veci výšky zmluvnej pokuty. Z výročných správ spoločnosti Kalcit, s.r.o., ktoré neboli
k dispozícii prof. C., je nesporné, že spoločnosť Kalcit, s.r.o. minimálne v rokoch 2001 - 2003 porušila
bod 8.3. kúpnej zmluvy, keď dodávala tovar do Maďarska. Bod 8.4 kúpnej zmluvy, však stanovuje, že
porušením bodu 8.3 je spoločnosť Kalcit. s.r.o. povinná zaplatiť zmluvnú pokutu.Limitovať výšku zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch môže iba súd a nie znalec z odboru ekonómie
a manažmentu. Skutočnosť, že mala spoločnosť Kalcit s.r.o. uzatvorené k určitému dátumu nejaké
obchodné zmluvy neznamená, že všetky zmluvy, uzatvorené po danom dátume sú neplatné.

J.. Š. v celom svojom posudku sa chybne zaoberal výhradne finančnými opciami. Je potrebné
konštatovať, že v prípade posudzovanej kúpnej zmluvy sa nejedná o opciu finančnú, ale opciu reálnu.
Zatiaľ čo znalec J.. F. napadá zahrnutie opcie do celkovej dĺžky kontraktu avšak nespochybňuje
náležitosti opcie ako takej, znalec J.. Š. spochybňuje náležitosti opcie, ktorú však mylne definuje ako
finančnú a nie reálnu. Kým nezávislý a renomovaný znalec, určený súdom považuje opciu za platnú

a odôvodnenú, obaja znalci, objednaní žalovanou stranou ju spochybňujú a dokonca si aj navzájom
odporujú, pričom však preukazujú nedostatky v problematike opcií. Znaleckým posudkom prof. C.
zmluvná pokuta predstavuje, obsiahnutá v kúpnej zmluve, celkovo 10,19% z kontraktu.
Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení zdôraznil, že produkcia kusového vápna tak každoročne fluktuovala
a po pripočítaní priemerných ročných 16.666 t. kusového vápna pre spoločnosť METALFIN s.r.o.
by v rokoch 2002 a opätovanej produkcie v roku 2003 ani nedosiahla produkčné maximum z roku

2001. Rovnako sa každoročne menila štruktúra jej odberateľov, takže argument Ing. Š. o dlhoročných
stabilných zákazníkov je chybný a zavádzajúci.
Znalec prof. C. použil odsúhlasenú cenu na aproximáciu predajnej ceny kusového vápna na úroveň
87,00 DEM/t. Podpisom kúpnej zmluvy a súhlasom v nej obsiahnutou opciou spoločnosť Kalcit s.r.o.
súhlasila s dodávaním tovaru spoločnosti METALFIN s.r.o. za cenu 72,00 DEM/t bez ohľadu na vývoj

ceny vápna v nasledujúcich obdobiach. Ďalšie účelové tvrdenia J.. Š. nemajú žiaden vplyv na porušenie
zmluvnej povinnosti spoločnosti Kalcit s.r.o. ani na vznik škody spoločnosti METALFIN s.r.o. v podobe
ušlého zisku z tohto porušenia plynúcich z posudku znalca Ing. Š.. Ďalej znalec tvrdí, že korešpondencia
medzi ÓAM Ózdi a Metalfin s.r.o. z 18.12.2001 ako odpoveď na ponuku zo dňa 12.12.2001 sa
nemôže týkať predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá bola platná minimálne do roku 2004. V tejto súvislosti

bola podložená skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva definovala dodávateľsko-odberateľské vzťahy
medzi Kalcit s.r.o. a METALFIN s.r.o. a vzťahy medzi ÓAM Ózdi a METALFIN s.r.o. mohli byť upravené
úplne inými zmluvami.
Na základe nových dôkazov je však nesporné, že spoločnosť Kalcit s.r.o minimálne v rokoch 2001 - 2003
porušila bod 8.3 kúpnej zmluvy, keď predmetný tovar dodávala do Maďarskej republiky. Bod 8.4 kúpnej

zmluvy však stanovuje, že porušením bodu 8.3 je spoločnosť Kalcit s.r.o. povinná zaplatiť zmluvnú
pokutu. Z predloženej tabuľky vyplýva, že pre Carmeuse HU bol v roku 2002 daný tovar vo výške 17,6
tis. ton, v prvom polroku 2003 6,7 tis. ton, odhadovaný v roku 2003 13,4 tis. ton na hodnotu 1.146.000,00
eur. Je však pravdepodobné, že na trvanie kúpnej zmluvy ušlý zisk spoločnosti Metalfin s.r.o., plynúci
z porušenia bodu 8.3 je niekoľkonásobne vyšší. Predĺženiu predmetnej zmluvy o 5 rokov na základe

predmetnej opcie, by mohol teoreticky zabrániť iba kupujúci, nie však predávajúci a v žiadnom prípade
nejde o rozhodnutie závislé na rozhodnutí oboch strán.
Podľa žalobcu znalec poukázal na to, že veľmi často v počiatočných obdobiach býva odliv plnenia
výraznejší, než celkový priemer. Skutočnosť, že v priebehu prvých 9 mesiacov došlo k podstatne
nižšiemu, než priemerne predpokladanému dodanému objemu, nevytvára žiadne obmedzujúce

podmienky na dodržanie tak priemernej ročnej hodnoty vo výške 16.250 t tovaru, resp. dodržania
zmluvne dohodnutého objemu 50.000 t za tri roky zo strany kupujúceho. Znalec jednoznačne uvádza
percentuálny podiel zmluvnej pokuty na zmluvnom kontrakte vo výške 10,19%. Znalec ustanovený
súdom, konštatoval, že škoda spoločnosti pozostáva výhradne z ušlého zisku, teda v dôsledku škodovej
udalosti nedošlo k rozmnoženiu jej majetkových hodnôt. Pri dodržaní zásady bezpečnosti a opatrnosti

znaleckého dokazovania možno voľný odhad ušlého zisku spoločnosti METALFIN, s.r.o. počas doby
platnostikontraktusospoločnosťouKalcits.r.o.vyplývajúcizdanéhokontraktu,nazákladepredložených
dokumentov, vyčísliť na hodnotu 941.805,91 eur.
Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný mení svoje vyjadrenie, keď najprv jednoznačne poprel existenciu
zmluvy. Následne v rámci dokazovania predložil súdu rôzne verzie ako aj samotnú zmluvu. Žalovaný

popieral pravosť podpisu druhého konateľa p. K., toto jeho tvrdenie bolo v plnom rozsahu popreté
znaleckým dokazovaním, ktorý jednoznačne potvrdil pravosť podpisu druhého konateľa. V odvolacom
konaní predložil odvolaciemu súdu kópiu listiny s názvom Kúpna zmluva medzi ÓAM Ózdi ACÉLMUVEK
Kft a spoločnosťou Kalcit s.r.o. a vyhlásenie C. F.. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný
bol vyzvaný na predloženie originálu kúpnej zmluvy, ktorú doposiaľ nepredložil. Ak účastník konania

popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny a za to účastník, ktorý
v skutočnosti pravosť listiny popiera, vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že konštatácia súdneho znalca, uvedená v znaleckom posudku,
že pri dodržaní zásady bezpečnosti a opatrnosti znaleckého dokazovania možno voľný odhad ušléhozisku spoločnosti Metalfin s.r.o. počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou Kalcit s.r.o. pri uzavretí
kontraktu s iným dodávateľom a vyčísliť na hodnotu 941.805,91 eur a teda nie je splnená ani podmienka
naznižovaniedohodnutejzmluvnejpokutypodľatvrdenížalovanéhoakoneprimeranejvysokejsrozpore

s dobrým mravmi.

18. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ÓAM Ózdi ACÉLMUVEK Kft a Kalcit s.r.o. mal súd prvej inštancie
za preukázané, že predávajúci sa zaviazal dodať pálené kusové vápno a kupujúci sa zaviazal to prebrať
v období od 1.4.2001 do 31.12.2001 v množstve mesačne max. 500 ton za rok 2001 a v roku 2001 max.

400 ton. Zo správy od Carmeuse coordinacion centre Rudolphe Colline mal za preukázané, že ÓAM
Ózdi ACÉLMUVEK Kft pôsobí ako člen Max Eicher group Germany, že povinné obdobie uchovávania
dokumentov je väčšinou 5 rokov, že podľa kópie kúpnej zmluvy od 1.4.2001 do 21.12.2001 uplynulo 15
rokov, čo spôsobuje ťažkosti pri vyhľadávaní relevantných údajov, že elektrická oblúková pec a panvová
pec boli v Ózde nainštalované v roku 2000 a spotreba v rokoch 2000 a 2002 bola okolo 11 tis. ton
za každý rok, ale za ďalšie roky nemajú údaje. Z vyhlásenia OMIA International AG súd zistil, že do

13.06.2001 OMIA group bola vlastníkom spoločnosti Kalcit s.r.o. a Unicrystall Ásvanyi alapanykaggyártó
KftSzolnok.Kalcits.r.o.aUnicrystallakosesterskéspoločnostimalidlhodobýobchodnývzťah.Posledná
zmluva bola podpísaná medzi obidvoma spoločnosťami dňa 13.2.2011.

19. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výsluch W. na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017, ktorý

uviedol, že v plnom rozsahu trvá na písomne podanom znaleckom posudku a nič nechce na tom meniť.
K znaleckému posudku Ing. Q. Š. uviedol, že ide o učebnicový príklad ako sa nemá robiť znalecký
posudok, pretože podľa jeho názoru ide obhajobu jednej strany. Obsahuje špekulácie, nepresnosti, ktoré
môže uviesť a vychádza z dokumentov, ktoré mu boli doručené súdom a z verejne dostupných zdrojov,
ktoré sú k dispozícii.

Znalec Ing. Š. na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 uviedol, že znalec prof. C. nezohľadnil práva a
povinnosti strán vyplývajúce zo zmlúv, skutočne mu chýbajú faktúry, colné dokumenty, jednotné colné
deklarácie, medzinárodné prepravné listy, čo je potrebné posudzovať pri výpočte výšky konkrétneho
ušlého zisku. Účtovný doklad musí byť zrozumiteľný a nie irelevantný a musí obsahovať obsah, dôvod
účtovného dokladu, peňažnú cenu alebo údaj o cene za mennú jednotku a vyjadrenie množstva. Pri

podávaní znaleckého posudku vychádzal zo všetkých dokladov, nachádzajúcich sa v spise.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 409 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, § 447 Obchodného zákonníka a 448 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka)
dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel. Uviedol, že v zmysle čl. 1 bod

1.2 kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 uzatvorenej dňa 1.4.2001 sa žalobca a žalovaný dohodli, že tovar
bude dodávaný kupujúcemu, t.j. žalobcovi na ďalší odpredaj na území Maďarskej republiky, pričom
zmluva sa uzatvárala na dobu určitú 3 rokov odo dňa jej platnosti a účinnosti s opciou na základe
prejavenia záujmu kupujúceho na ďalších 5 rokov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu
štatutárnymi zástupcami zmluvných strán. V zmysle citovaných ustanovení zmluvy, podpísaním zmluvy

štatutárnymi zástupcami žalobcu ako aj žalovaného dňom 1.4.2001 predmetná zmluva nadobudla
platnosť a účinnosť. Odberateľom kupujúceho - žalobcu - v Maďarskej republike bola spoločnosť ÓAM
Ózdi ACÉLMUVEK Kft., Max Aicher Vállattesoport, 3600 Ózdi, tak ako bolo dohodnuté v predmetnej
zmluve s predpokladaným množstvom odberu 50.000 ton počas platnosti tejto zmluvy. V zmysle čl. VIII.
predmetnej zmluvy bola zmluva uzatvorená na 3 roky odo dňa 1.4.2001 s opciou na základe prejavenia

záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. V čl. VIII. bod 8.3. sa žalovaný touto zmluvou zaviazal nedodávať
tovar na územie Maďarskej republiky inej osobe než žalobcovi počas doby platnosti tejto zmluvy.
V bode 8.5. citovaného článku tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal v prípade nedodania objednaného
tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť zmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v
prípade dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe než žalobcovi, zaplatiť zmluvnú

pokutu. Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k
realizovaniu plnenia z predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej zmluvy do januára 2002, kedy
žalovaný prestal realizovať plnenie a plniť si záväzky z predmetnej kúpnej zmluvy, ako bolo dohodnuté
v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, čím porušil ustanovenia zmluvy v bode 8.5. čl. VIII. tejto zmluvy,
ktoré boli pre prípad ich porušenia zabezpečené zmluvnou pokutou. Nakoľko žalovaný prestal plniť

záväzky vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy nedodaním tovaru, žalobca vyzval osobne, telefonicky a
následne aj písomnou formou dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov. Dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil
žalobcovi listom, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Nakoľko žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť tak, ako je vyššie uvedené, pričom toto plnenie bolozabezpečené zmluvnou pokutou, nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vznikol na
základe neplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5. čl. VIII. zmluvy dodávať
predmet kúpnej zmluvy v súlade s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V nadväznosti na čl. VIII.

ustanovenia bodu 8.7. žalobca preto vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eur
a to faktúrou č. 230601 s lehotou splatnosti 26.6.2003. Ku dňu podania žaloby však predmetná výšky
zmluvnej pokuty žalobcovi zaplatená nebola. Žalovaný nereagoval ani na návrh žalobcu na mimosúdne
vyrovnanie. Žalovaný po odmietnutí realizovania plnenia, aj napriek zmluve uzavretej so žalobcom,
začal dodávať predmet tejto zmluvy inému, i keď kúpna zmluvy jasne a zrozumiteľne určila pre prípad

takéhotoporušeniazmluvyzmluvnúpokutu.Nakoľkozostranyžalovanéhodošlokporušeniuzmluvného
záväzku, konkrétne zabezpečené zmluvnou pokutou, ktoré žalovaný dobrovoľne nezaplatil, tak sa
žalobca domáhal zaplatenia tejto čiastky titulom zmluvnej pokuty spolu s 13 % úrokom z omeškania
ročne, a to počnúc od 1.2.2002 až do zaplatenia. Výška úrokov bola stanovená v súlade s ust. § 369
ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.

21. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu z 18.11.2004, z ktorého
je zrejmé, že presne konkretizovala faktúry i fakturované čiastky, ktoré boli žalovanému fakturované a
ním aj uhradené, a tým možno mať za jednoznačne preukázané, že k plneniu došlo na základe kúpnej
zmluvy č. 2001-04-01. Žalovaný v zmysle uvedených faktúr, plnil, v danom období nepopieral záväzok
z predmetnej kúpnej zmluvy, od tejto zmluvy neodstúpil no napriek tomu sa vyjadril, že predmetný dlh

neeviduje vo svojej účtovnej evidencii a že nemá vedomosť o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Uvedené tvrdenie žalovaný však ničím nepodložil. V rámci dokazovania pred súdom však
bolo preukázané (výpoveďou Ing. M. P. J.. K., predloženými účtovnými dokladmi a pod.), že došlo k
plneniu jej ustanovení realizovaním dodávok predmetu tejto kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami.
Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu poprel existenciu takejto zmluvy ako aj existenciu

záväzku z nej vyplývajúceho, následne predložil do spisu fotokópie dokladov, ktoré nazval „zmluvami"
t.j., ktoré boli pracovnými verziami zmlúv, ktoré predchádzali uzatvorenej kúpnej zmluve č. 2001-04-01
(čo možno vyvodiť z poznámok uvedených na okraji listín). Z uvedených pracovných verzií zmlúv
predložených žalovaným súd vyvodil záver, že v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako prílohu
žaloby (č.l. 21-23) sú zohľadnené niektoré poznámky uvedené na kúpnych zmluvách založených v spise

na č.l. 215-217 a 505-507 a je v nej uvedená iná zmluvná pokuta, a to vo výške 500.000,00 eur, takže
možno predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná neskôr,
i keď na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia. Na pojednávaní dňa 26.5.2005
z výpovede svedka Ing. Q. M. súd zistil, že od roku 1992 bol spolumajiteľom firmy Kalcit a asi v roku
1996 alebo 1997 bola táto firma predaná švajčiarskemu koncernu OMIA, v ktorej firme i naďalej zostal vo

funkciikonateľaaždoroku2002,kedyodišieldostarobnéhodôchodku.Akokonateľmalprávomockonať
v mene tejto firmy a podpisovať i prípadné kúpne zmluvy, spoločne s ďalším konateľom Z. K.. Uviedol, že
sámpodpisovalpredmetnúkúpno-predajnúzmluvuamalvedomostiotomtoobchodno-právnomvzťahu.
Taktiež si všimol, že dochádza k určitému narušeniu obchodných vzťahov a že pri odchode do dôchodku
ostali i neuhradené pohľadávky zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Na túto skutočnosť výslovne

upozornil i ďalšieho konateľa p. K. niekoľkokrát ústne a nakoniec sám pristúpil k tomu, že písomne
žalobcovi oznámil, že v predmetnom vzťahu došlo k zmene pri rešpektovaní obchodných záväzkov
zo strany žalovaného. So žalobcom obchodné vzťahy trvali už i v predchádzajúcom období, a to bez
akýchkoľvek problémov. V prípade nedostatku finančných prostriedkov dochádzalo aj k vzájomným
zápočtom. Potvrdil, že podpis na kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 je jeho podpisom a

druhý podpis je podpisom p. K.. Zmluva bola uzatvorená písomne, bola potvrdená podpismi 2 konateľov.
Pri podpisovaní boli prítomní Ing. R. a tiež zástupca firmy HZ Košice p. V. ako audítor, s ktorým bola
konzultovaná i otázka meny. On osobne navrhol, aby táto bola uvedená v eurách, čo bolo napokon aj
akceptované. Zmluva bola podpísaná tým dňom, ako je uvedené na str. 3 tejto zmluvy. Na základe tejto
zmluvy bolo dodávané vápno do Ózdu v Maďarskej republike, okrem toho však mali uzavreté aj iné

zmluvy, a to cez firmu OMIA v Solnoku, avšak tento vzťah bol ošetrený inou obchodno-právnou zmluvou.
Okrem týchto zmlúv existovali aj iné dohody pre iných podnikateľov v Miskolci a pod., pričom sa jednalo
o krátkodobé zmluvy a dohody. Neexistovala žiadna exkluzívna zmluva, ktorá by riešila dodávateľský
vzťah do Maďarska komplexne, každá dodávka bola riešená separátne. Tovar do Maďarska dodávaný
cez autodopravu firmou Q. - X., kde sa dodávalo „gro", sporadicky v prípade nejakej poruchy, alebo

problémov sa zabezpečila iná dodávka od iných drobných autodopravcov. K písomnému odovzdaniu
záväzkov a pohľadávok, ako aj iných písomností z firmy Kalcit, resp. OMIA na firmu Carmeuse nikdy
nedošlo. Nikto si ani nežiadal, aby bolo písomne podchytené, čo vlastne preberajúca firma preberá, ktorý
postup on osobne pokladal za neobvyklý. Vysvetľoval to tým, že konateľom spoločnosti i naďalej zostávap. Z. K., a preto materiály, ktoré vypracoval po svojom odchode, odovzdal p. K., ktorému vysvetlil, kde
sa čo nachádza a niekoľkokrát p. K. upozorňoval na to, že správanie sa nového majiteľa je doslova
arogantné vo vzťahu k predchádzajúcim zmluvám a dohodám. Aj v čase, keď sa žalobca domáhal

plnenia zo zmluvy, osobne sprostredkoval stretnutie žalobcu a žalovaného v Košiciach - Šaci, kde sa
snažil o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne.

22. Podľa názoru súdu, o predmetnej kúpnej zmluve mali a majú vedomosť i konatelia právneho
nástupcu žalovaného, pretože v období, keď došlo k ustanoveniu nových konateľov do spoločnosti,

konateľ žalovaného Ing. M. riešil so spoločníkmi žalobcu Ing. R. a Ing. K. plnenie z predmetnej kúpnej
zmluvy a nakoľko Ing. M. sa odvolával na to, že nemá vedomosť o uvedenej zmluve, táto mu bola v
rámci tohto jednania v jeho kancelárii daná k dispozícii a taktiež žalobca i poštou predmetnú kúpnu
zmluvu žalovanému zaslal. Záväzky vzniknuté pred ustanovením nových konateľov do spoločnosti
zostávajú teda zachované, bez ohľadu na to, či došlo v rámci interných zmien v spoločnosti k zmenám
konateľov alebo nie a uvedené nemá vplyv na to, aby sa záväzky z predchádzajúcich rokov neplnili,

resp. vzniknuté právne vzťahy sa neukončili v súlade s ustanovením zmluvy. V rámci dokazovania
nebolo žalovaným preukázané, že žalovaný mal pochybnosti o porušení niektorých ustanovení kúpnej
zmluvy, ktoré uvádzal v rámci súdneho konania - námietky z prípadného porušovania predmetnej zmluvy
uplatniť /napr. forma objednávok, miesto dodania, dohodnutá mena zmluvnej pokuty a pod./. Obsah
predmetnej kúpnej zmluvy je vecou dohody oboch zmluvných strán, preto argument žalovaného, že táto

nebola vyhotovená v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluvná pokuta bola dohodnutá v eur je bez opory
v zákone.

23. Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že výpoveď svedka p. K. bola spochybnená, a to najmä tvrdenie,
ženemávedomosťopredmetnejzmluve,bolavyvrátenásúdnymznalcom,ktorýpravosťjehopodpisuna

predmetnejzmluvejednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostípotvrdilataktiežtvrdenieodobetrvania
výkonu činnosti - údajne 1 rok, pričom v skutočnosti bolo preukázané, že uvedený svedok vykonával
činnosť od 26.2.2001 do 20.10.2003. Podľa vyjadrení p. Z. K. (č.l. 191-193), podpisoval tisíce zmlúv (aj
napriek tomu, že neovládal slovenský jazyk) a každá zmluva bola ním parafovaná a na každej strane a
v rámci predložených listín v maďarskom jazyku nie je zrejmé, že sa tak udialo.

24. Podľa súdu nie je zrejmé, prečo nie je zrejmé, prečo žalovaný, resp. jeho predchodca reagoval
na listiny a písomné žiadosti žalobcu zo dňa 8.4.2002 (č.l. 24 a 25) tak, že odmietol plnenie zmluvy
ako aj prečo na list zo dňa 26.1.2004 (č.l. 141-144) nereagoval vôbec, keď podaním zo dňa 5.1.2005
žalovanýpredložilsúdu Zmluvuozlúčeníprávnehopredchodcužalovaného-Kalcitspol.s.r.o.sosídlom

v Slavci a terajšieho žalovaného Carmeuse Slovakia s.r.o. so sídlom Vstupný areál U.S.Steel Košice z
20.6.2003, kde v zmysle čl. VIII. na nástupnícku spoločnosť Carmeuse Slovakia s.r.o. so sídlom Vstupný
areál U.S.Steel Košice prechádza zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie (obchodný
majetokazáväzky,vrátaneprávapovinností,atoajtých,ktorésúkudňupodpisutejtozmluvyneznáme)
zanikajúcej spoločnosti. Na nástupnícku spoločnosť taktiež prechádzajú práva a povinnosti z pracovno-

právnych vzťahov so zamestnancami zanikajúcej spoločnosti. Teda spoločnosť žalovaného sa stala
právnym nástupcom spoločnosti Kalcit spol. s.r.o. dňom 21.10.2003.

25. Uznesením NS SR sp.zn. 5Obdo/37/2009 súd konštatoval, že v konaní pred odvolacím súdom došlo
aj k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., a to že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, a to v súlade s tým, že žalovaný opätovne predložil tak ako aj prvostupňovému súdu,
tak ako aj odvolaciemu súdu, kópiu Kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001 (č.l. 576-586 medzi ÓAM ÓZDI
ACÉLMÚVEK Kft. a spoločnosťou Kalcit s.r.o. a vyhlásenie p. C. F.). Predmetná listina (kúpna zmluva)
tak v maďarskom jazyku ako aj v slovenskom preklade je zmluvou medzi inými účastníkmi, ako stranami
sporu. Bola predložená len v kópii a je za spoločnosť Kalcit s.r.o. podpísaná jednou osobou (čo je v

rozpore s výpisom z OR, kde sa podpisujú vždy dvaja štatutári, resp. štatutár a prokurista) a táto osoba
je neznáma tak neuvedením mena v texte listiny ako aj podpise. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na odlišné „Daňové číslo 11065182-2-05" kupujúceho a pečiatok na každej strane listiny, kde
je uvedené č. 110655182-2-44, v texte prekladu v čl. VII, bod 1/ (č.l. 584) je uvedený text „Kupujúci a
dodávateľ", ktoré je zrejmou nesprávnosťou ako v texte originálnej kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, a teda

napriek označeniu zmluvných strán ako „predávajúci a kupujúci" sa aj tu objavuje v texte „dodávateľ",
zmluva neobsahuje dátum jej vyhotovenia.26. S poukazom na nález ÚS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009 súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu v odvolacom konaní predložil na podporu svojich tvrdení, v rámci
následného dokazovania pred prvostupňovým súdom, vzhľadom na uvedené a taktiež opakovane

žalobcom namietané právne a faktické nezrovnalosti predloženej fotokópie, neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne pravosti tejto listiny a nepreukázal jej pravosť a taktiež platnosť, uvedený originál listiny
nepredložil na možné preskúmanie (poukázal iba na spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom, bez
ohľadu na to, či ide o originál alebo fotokópiu), pričom neodstránil nedostatky namietané žalobcom, a to
aj napriek citovanému nariadeniu odvolacieho súdu a pochybnostiam uvedených v uznesení NS SR.

27. Ku skutočnosti „predkladania" listín, ktoré nemá žalovaný podchytené v rôznych auditoch,
vykonaných renomovanými spoločnosťami a ktoré boli aj odvolacím súdom akceptované z dôvodu, že
„Uvedené dôkazy odvolací súd považoval za prípustné, keďže žalovanému pri zlučovaní spoločnosti,
neboli predložené doklady o uvedenom obchodnom vzťahu jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
Kalcit s.r.o." súd prvej inštancie uviedol, že v rámci súdneho konania žalovaný uvedenú skutočnosť

nepreukázal a sú v rozpore s výpoveďou Ing. Q. M., štatutárneho zástupcu spoločnosti Kalcit s.r.o. -
svedka, ktorý pred súdom dňa 26.5.2005 uviedol, že k písomnému odovzdaniu záväzkov a pohľadávok,
akoajinýchpísomnostízfirmyKalcit,resp.OMIAnafirmuCarmeusenikdynedošlo.Niktosianinežiadal,
aby bolo písomne podchytené, čo vlastne preberajúca firma preberá, ktorý postup on osobne pokladal
za neobvyklý.

28. K písomnému vyhláseniu p. C. F., zamestnanca zaradeného vo funkcii zásobovača žalovaného,
ktorým sa vyjadril k plneniu k predmetnej žalobcom predloženej kúpnej zmluvy (ktoré bolo predložené
v rámci odvolacieho konania žalovaným) súd prvej inštancie uviedol, že nebolo v rámci následného
dokazovania a výsluchu tejto osoby súdom v Maďarskej republike preukázané, že vie poskytnúť

jednoznačné tvrdenia a svedeckú výpoveď.

29. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že opcia zmluvy je medzi dvoma účastníkmi obchodu,
na základe ktorej jedna získava nad druhou právo, ale nie povinnosť, predať alebo kúpiť od nej určité
množstvo finančného aktíva za určenú cenu v určitom budúcom časovom období. Vzhľadom k tomu,

že kupec opcie má len právo využiť opciu a nie povinnosť využiť ju, využíva toto svoje právo len v
prípade, kedy mu to vyhovuje. Naopak predávajúci je povinný splniť zmluvu, ak kupujúci toto svoje právo
využije, či mu to vyhovuje alebo nie. Zo znaleckého posudku prof. RNDr. V. C. okrem iného vyplýva,
že dohodnutá kúpna cena kusového vápna vo výške 87,00 DEM/t je nižšia ako obvyklá cena udávaná
Českou geologickou službou - Geofond. Vzhľadom na tieto vyššie ceny v roku 2004, teda v období, keď

kupujúci mal možnosť uplatniť alebo neuplatniť opciu, by bolo jej neuplatnenie zo strany kupujúceho
ekonomicky neefektívne a iracionálne. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by voči žalovanému uplatnil
právo na opciu. Okrem toho podľa uzavretej kúpnej zmluvy bola určená platnosť zmluvy na tri roky,
pričom žalovaný žalobcovi tovar dodával len do konca januára 2002.

30. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyjadril súhlas so záverom znaleckého posudku Ing. Q. Š. v tom,
že on nepovažuje za platne uplatnený opčný kontrakt, pretože nebol stanovený čas dokedy má kupujúci
svoje právo uplatniť. Nebola určená cena opcie, tzv. opčná prémia, ktorú platí kupujúci. Avšak nesúhlasí
s jeho názorom, že reálny objem dodávok predstavoval len 9,83 % objemu tovaru zakontrahovaného
na tri roky v kúpnej zmluve. Totiž nie je možné vychádzať z reálne dodaného množstva tovaru, ale

z množstva tovaru dohodnutého v kúpnej zmluve, t.j. 50.000 t a v hodnote 3.600.000,00 DEM, t.j. v
prepočte 1.840.650,00 eur. Vzhľadom na celkový predpokladaný objem kontraktu, percentuálny podiel
zmluvnej pokuty je vo výške 27,1 % vychádzajúc z toho, že kúpna zmluva bola uzavretá na určitú dobu
3 rokov.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ust. § 301
Obchodného zákonníka ide o právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie
aj funkciu preventívnej náhrady škody a nemá byť preto prostriedkom na dosiahnutie neprimeraného
zisku, ale aj ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností druhým účastníkom zmluvy.

Neprimeranosť zmluvnej pokuty alebo jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, či dokonca
s dobrými mravmi nemožno odvodiť iba zo skutočnosti, že zmluvná pokuta je zabezpečená len plnením
zmluvnej povinnosti jednou stranou zmluvy, resp. aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na
vznikškody.Priznaniezmluvnejpokutymnohonásobneprevyšujúcejprávo,ktorézabezpečuje,byviedlok celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a
bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

32. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta
nie je neprimerane vysoká vzhľadom na výšku hodnoty dohodnutého obchodu, pričom vychádzal z
dohodnutého objemu a nie zo skutočného realizovania dodávky zo strany žalovaného. Má za to, že
dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná aj vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa uzavretej kúpnej
zmluvy,žalovanýsvojupovinnosťdodávaťvápnožalobcoviporušil,keďnedodávalvápnopočasobdobia

troch rokov, ale ani rok.

33. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.

34. Proti tomuto rozsudku (výroku I., III. a IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na

náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100% alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.b/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 2 písm.f/ CSP -správne má znieť
§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP (pozn. odvolacieho súdu)) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 2 písm.h/ CSP - správne má znieť § 365 ods. 1
písm. h/ CSP (pozn. odvolacieho súdu)).

35. Zdôraznil, že Okresný súd Rožňava opätovne nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho
súdu v danej veci, nevysporiadal sa s otázkami, ktoré mu odvolací súd uložil riešiť, nevysporiadal sa ani
s novými skutkovými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci (napr. vyjadrenie p. D. J. M.) a
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.

36. V odvolaní poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozsudku sp.zn.
3Cob/146/2008 zo 6.8.2009, uznesení sp.zn. 3Cob/90/2013 z 15.10.2013 a sp.zn. 3Cob/70/2014 z
30.7.2015.

37. Má za to, že záver súdu prvej inštancie, že zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáhal svojho

nároku je platným právnym úkonom (bod 87 odôvodnenie napadnutého rozsudku) je v úplnom rozpore
s právnym názorom odvolacieho súdu, kde odvolací súd na základe týchto istých dôkazov dospel k
záväznému právnemu záveru, že uvedená zmluva nebola platne uzavretá. Napriek tomu súd prvej
inštancie tento záver nerešpektoval a bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo sa odchýlil od záväzného
právneho názoru na základe tých istých dôkazov, opätovne dospel k záveru, ktorý je v úplnom rozpore s

právnym názorom odvolacieho súdu. Teda súd prvej inštancie svojvoľne bez zmeny skutkového základu
a bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia opakovane ignoroval záväzný právny názor odvolacieho
súdu.

38. S poukazom na nález Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 1688/10 z 9.10.2012 a uznesenie NS SR sp.zn.

6Cdo/227/2011,zktorýchjezrejmé,kedyanazákladeakýchokolnostíjesúdnižšiehostupňaoprávnený
sa odchýliť od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa, má odvolateľ za to, že jediným
takýmto dôvodom je natoľko podstatná zmena skutkového základu, že by tým bola vylúčená aplikácia
právneho názoru vyššieho súdu, ktorá by zapríčinila vlastnú neaplikovateľnosť skôr vysloveného
právnehonázoru.Avšakpodľažalovanéhokžiadnejtakejtozmeneskutkovéhozákladuvdanomprípade

nedošlo, práve naopak, ďalšími dôkazmi sa potvrdila správnosť právneho názoru odvolacieho súdu, keď
z jeho rozhodnutí vyplýva, že zmluva, o ktorú opiera svoj nárok žalobca simulovaným právnym úkonom,
keďže sa podľa nej nikdy neplnilo, je neplatná.

39. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie opakovane dopúšťa tej istej chyby, čo už mu bola v

konaní predtým vytknutá a nielenže nerešpektuje záväzný právny názor, ale ani žiadnym spôsobom
nevysvetľuje, prečo sa od neho odchýlil. V tejto súvislosti opätovne poukázal a citoval zo všetkých
rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci a uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry
platí,žekrajskýsúdjeviazanýsvojimprávnymnázoromaniejemožnéhozmeniťbezzmenyskutkovéhozákladu, tak o to viac to platí pre súd prvej inštancie. Žalobca nepredložil a súd nevykonal žiadne
iné alebo nové dôkazy, ktoré by zmenili skutkový základ, z ktorého vychádzal pri posúdení zmluvy
predloženej žalobcom Krajský súd v Košiciach. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opätovne iba

opísal a poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, obsah výpovede svedkov: J.. Q. M., J.. F. R., J..
B. M., J.. A. V. a Ing. M. V., pričom všetky tieto dôkazy mal k dispozícii aj odvolací súd pri posúdení veci
a vyhodnotil, že zmluva, na základe ktorej zakladá svoj nárok žalobca je neplatným právnym úkonom.

40. Pre rekapituláciu žalovaný poukázal na nové dôkazy (napr. výpoveď C. F., vyhlásenie p. D. J. M. z

21.1.2014), ktoré boli v konaní vykonané a predložené po rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach a
ktorékrajskýsúdnemalkdispozícii,noajnapriektomudospelkprávnemunázoruoneplatnostizmluvy,z
ktorejžalobcavyvodzujesvojnárok.Totojedoplnenýskutkovýzákladresp.jehozmenaoprotipredošlým
rozhodnutiam odvolacieho súdu. Ide o jediné nové dôkazy, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie.
Všetky ostatné dôkazy predložené boli aj odvolaciemu súdu. Nový skutkový základ teda len potvrdzuje
správnosť záverov odvolacieho súdu o tom, že zmluva, ktorú predložil žalobca, nie je platným právnym

úkonom. Napriek tomu, že boli predložené len tieto nové dôkazy, žalobca žiaden dôkaz nepredložil a
nedošlo k žiadnej nie to ešte podstatnej zmene skutkového základu. Preto podľa názoru odvolateľa súd
prvej inštancie hrubo porušil svoju povinnosť viazanosti záväzným právnym názorom a bez riadneho
zdôvodnenia a splnenia podmienok sa odchýlil od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa,
ohľadom neplatnosti zmluvy predloženej žalobcom a od právneho názoru, že na základe žalobcom

predloženej zmluvy sa neplnilo a ide teda o úplne svojvoľné rozhodnutie, kde nielenže nebol dôvod
na odchýlenie sa od právneho názoru odvolacieho súdu, ale nebolo ani len odôvodnené prečo došlo k
odchýleniu sa od záväzného právneho názoru súdu.

41. Taktiež sa súd prvej inštancie v odôvodnení riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že v priebehu

konania bolo predložených viacero podpísaných zmlúv medzi žalobcom a Kalcit spol. s r.o., ktoré
upravujú zmluvný vzťah a zmluvnú pokutu úplne rozdielne ako predmetná zmluva. V tejto súvislosti
sa obmedzil iba na špekuláciu, dojem, ničím nepodložené tvrdenie, že podpísané zmluvy predložené
žalovaným sú pracovnými verziami, avšak tento záver nijako nevysvetlil. Absolútnou špekuláciou
nemajúcou oporu ani v dokazovaní, ani v právnej úprave je potom pokračovanie vety „možno

predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná neskôr, i keď
na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia“. Podľa žalovaného, súd má posúdiť
objektívne skutočnosti, nemôže špekulovať, že jedna zmluva bola podpísaná skôr, druhá neskôr, keď
to nevyplýva z vykonaného dokazovania. Všetky zmluvy boli podpísané medzi rovnakými účastníkmi v
rovnaký deň. Je preto úplne nelogické, neverifikovateľné, arbitrárne tvrdenie súdu, keď je na všetkých

zmluváchuvedenýrovnakýdátumvyhotovenia,alesúduvedie,žemožnopredpokladať,žejednazmluva
bola uzavretá neskôr, a preto je platná. Žalovanému nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že práve
táto zmluva mala byť uzavretá neskôr a kedy neskôr. Podľa žalovaného už len samotná táto skutočnosť
existencie viacerých podpísaných zmlúv zakladá neplatnosť zmluvy predloženej žalobcom, z ktorej
vyvodzuje svoj nárok. Nie je zrejmé, ktorá verzia predmetnej zmluvy má byť platná a účinná a na základe

ktorej verzie malo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedené nie je možné
vyvodiť žiadnym výkladom, a preto v dôsledku existencie viacerých zmlúv, ktoré upravujú nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty rozdielne, nie je možné určiť, ktorá verzia zmluvy sa má vzťahovať na
daný právny vzťah. Neobstojí žalobcom viackrát prezentovaný názor, že ide o pracovné verzie zmlúv,
keďže pracovné verzie zmlúv sa nikdy nepodpisujú a ani názor, že nie je možné na ostatné verzie zmlúv

prihliadať, keďže je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými predloženými dôkazmi a prípustné je aj
predloženie kópii v zmysle v konaní predložených judikátom NS SR (napr. sp.zn. 4MCdo/9/2005).

42. Okrem odchýlenia sa od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa neobstojí z viacerých
dôvodov ani názor súdu prvej inštancie, že dodávky odberateľovi boli realizované na základe zmluvy

predloženej žalobcom a že na základe uvedenej zmluvy sa v skutočnosti plnilo. V priebehu konania bolo
dostatočne dôkazmi preukázané, že dodávky tovaru neboli plnené v zmysle podmienok uvedených v
zmluve. Skutočný rozsah dodávok nezodpovedal rozsahu dodávok uvedenom v predmetnej zmluve, čo
vyplýva z faktúr predložených žalobcom (kde podľa prehľadu dodávok vápna vyplýva, že bolo dodaných
v roku 2001 odberateľovi 441 ton a nie 16 660 t ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve), množstvo

dodaného tovaru za 6 mesiacov roka 2001 nezodpovedalo ani množstvu dohodnutému predmetnou
zmluvou za obdobie 1 mesiaca. Tovar nikdy nebol dodávaný kupujúcemu ako je uvedené v čl. I bod 1.3.,
ale bol dodávaný priamo odberateľovi do závodu ÓAM v Ózde, čo potvrdil samotný kupujúci ÓAM ÓZDI
ACÉLMÚVEK a vyplýva to aj zo zmluvy medzi Kalcit s.r.o. a ÓAM ÓZDI ACÉLMÚVEK. Tovar neboldodávaný podľa parity DAF Slovensko/Maďarská hranica podľa dohovoru INCOTERMS 2000 tak ako
to stanovuje bod 3.1. kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, ale priamo odberateľovi v Maďarskej republike. Ak
by bol dodávaný tovar na hranicu, žalobca by musel preukázať, že zabezpečoval dopravu od hranice do

závodu ÓAM ÓZDI, čo preukázané nebolo. Žalobca nikdy neoznamoval žalovanému presné dispozície
dodania tovaru v písomnej forme, najneskôr 5 dní pred odoslaním tovaru, tak ako to ustanovuje bod 3.2.
predmetnej zmluvy. Dokonca nedochádzalo k oznámeniu odoslania tovaru žalovaným faxovou správou
v deň odoslania tovaru podľa bodu 3.3. zmluvy, ako ani k odovzdaniu colnej deklarácie JCD, ako to
ustanovuje bod 4.6. predmetnej zmluvy. Zodpovední zástupcovia spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMÚVEK

Kft potvrdili existenciu obchodného vzťahu s právnym predchodcom žalovaného - Kalcit s.r.o.. Navyše
jeden z konateľov právneho predchodcu žalovaného p. K. potvrdil, že v zmysle uvedenej zmluvy sa
nikdy neplnilo. Zo samotnej telefaxovej správy odberateľa, ktorá bola predložená v konaní žalobcom, a
zo všetkých skutočností uvedených v telefaxovej správe vyplýva, že odberateľ žiadal predĺženie zmluvy
medzi odberateľom a Kalcit s.r.o. a zakotvenie väčšieho množstva dodaného tovaru pre rok 2002 (v
porovnaní s rokom 2001), a teda vzťah bol realizovaný práve na základe zmluvy medzi odberateľom

a spoločnosťou Kalcit s.r.o. Teda dôkaz predložený žalobcom - telefaxová správa potvrdzuje práve
existenciu priameho obchodu medzi spoločnosťami Kalcit a ÓAM ÓZDI ACÉLMÚVEK Kft. Samotný
odberateľ potvrdil vo svojom vyhlásení z 8.11.2016, že v danom čase bola celková spotreba vápna okolo
11 000 ton ročne, čiže je zrejmé, že maďarský odberateľ ani nemohol množstvo stanovené v zmluve, o
ktorú sa žalobca opiera, odobrať a spotrebovať. Vzhľadom na vyššie uvedené je jednoznačné, že právny

názor súdu prvej inštancie o plnení zmluvného vzťahu podľa zmluvy predloženej žalobcom neobstojí a
navyše nie je ani riadne odôvodnený.

43. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na samotnú výpoveď štatutára žalobcu z 30.1.2014, z ktorej je
zrejmé, že konateľ žalobcu nepozná zodpovedných zástupcov zo spoločnosti ÓAM, teda nepozná p. D.

J. M. a ani p. F., ktorí v danej veci - nákupu vápna konali a dokonca komunikovali.

44. Poukázal na skutočnosť, že neexistuje žiaden priamy súvis medzi vystavenými faktúrami,
realizovanými dodávkami a predmetnou zmluvou. Teda zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že faktúry
boli vystavené na základe predmetnej zmluvy (predmet dodávok je na faktúrach definovaný inak ako

v predmetnej zmluve, kúpna cena za dodaný tovar je stanovená v inej mene (SKK) ako to vyplýva z
predmetnej zmluvy (DEM), množstvo vyfakturovaného tovaru nezodpovedá dohodnutému množstvu v
kúpnej zmluve). Z uvedeného vyplýva, že vzťah k maďarskému odberateľovi sa vykonával na základe
priamej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM, pričom sedí množstvo dodaného tovaru a
zároveň sedí aj to, že žalobca fungoval v danom vzťahu len ako platobné (inkasné miesto) tak ako je

to uvedené v zmluve medzi žalovaným a spol. ÓAM, na základe ktorej sa plnilo. Ani samotné faktúry
predložené žalobcom teda nepreukazujú realizáciu obchodu podľa zmluvy predloženej žalobcom, preto
je vždy potrebné skúmať reálny priebeh dodávok. Obdobných prípadov je v praxi viac a či už súdy,
polícia či daňové úrady pri skúmaní fiktívnosti obchodu sa nikdy neuspokoja s predložením len kúpnej
zmluvy a faktúr, skúmajú iné okolnosti, ktoré majú inú výpovednú silu o priebehu obchodu, skúma sa

reálny priebeh obchodu. Rovnako ako zmluva aj faktúry sú len simulovaným a neplatným právnym
úkonom, ktorým sa zastieral skutočný obchod medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM, kde spoločnosť
METALFIN len vyberala platby od maďarského odberateľa v prospech žalovaného, ale žalobca priamo
vo vzťahu s odberateľom nebol. Zo spisu jednoznačne vyplýva a medzi stranami je nesporné - objem
dodaného tovaru za rok 2001 je 417 ton; objem dodaného tovaru za mesiac október 2001 až apríl 2002

je 0 t; pasivita žalobcu od októbra 2001 do apríla 2002, žiadna objednávka, žiadny list, urgencia, žiadna
komunikácia, ani jedna z objednávok nebola urobená v zmysle kúpnej zmluvy predloženej žalobcom;
dôkaz predložený žalobcom na výzvu Krajského súdu v Košiciach ako objednávka tovaru - telefax
adresovaný spol. METALFIN s.r.o. „pán F. z ÓAM žiada preveriť možnosť predĺženia aktuálnej zmluvy
do 31.1.2002 a uviedol, že v zmluve na rok 2001 je uvedené množstvo 500t a prípadne bude potrebovať

väčšie množstvo cca 700-800t.“

45. Žalovaný opätovne uviedol, že nepopiera vzťah so žalobcom ani že žalobca inkasoval niektoré
pohľadávky žalovaného. Bolo tak na základe aj viacerých iných zmlúv - zmlúv o postúpení pohľadávok
uzavretých medzi oboma spoločnosťami, na základe ktorých žalovaný postúpil žalobcovi pohľadávky

voči spoločnosti Novácke chemické závody a.s. a ako odplata mu boli postúpené pohľadávky voči
ŽSR. Z tohto vzťahu žalobca žalovanému neuhradil sumu 131.041,87 eur s prísl., čo je potvrdené aj
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 33Cb/152/2005. Z vykonaného dokazovania
však jednoznačne vyplýva, že žalobca však nebol nikdy dodávateľom tovaru maďarskému odberateľovi,ale tovar dodával žalovaný priamo maďarskému odberateľovi na základe priamej zmluvy medzi ÓAM a
právnym predchodcom žalovaného, kde žalobca pôsobil len ako platobné miesto.

46. Poukazujúc na konštatovanie súdu prvej inštancie (bod 90 rozsudku), že došlo k realizovaniu
obchodu podľa zmluvy predloženej žalobcom, čo bolo preukázané „výpoveďami J.. M. a J.. K. a
predloženými účtovnými podkladmi a pod.“, odvolateľovi opäť nie je zrejmé, čo znamená spojenie
„a pod.“, pričom má za to, že súd mal vymenovať, ktorými ďalšími konkrétnymi dôkazmi považuje
plnenie za preukázané, keďže v danom prípade ide o dôkazy, ktoré mal krajský súd v dispozícii a na

základe toho zaujal záväzný právny názor. V tejto súvislosti žalovaný citoval aj str. 12 zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.10.2013 sp.zn. 3Cob/90/2013 a zdôraznil, že žiaden
nový dôkaz, ktorý by odôvodňoval zmenu právneho názoru resp. odchýlenia sa od záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu predložený nebol a rovnako súd prvej inštancie ani len nevysvetlil, prečo
sa v tejto otázke odchýlil od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Takisto sa súd žiadnym
spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného o neplatnosti zmluvy predloženej žalobcom z

dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia. V zmysle znaleckého posudku č. 10/2016 znalca J.. Q. M.,
W.., zo strany žalovaného ani nebolo možné dodať tovar v rozsahu 16600 ton žalobcovi z dôvodu
nedostatku výrobných kapacít, ktoré nebolo možné navýšiť. Výrobné kapacity a zmluvné vzťahy, resp.
naplnenie výrobných kapacít za obdobie do roku 2003 vychádzajú z auditom potvrdených údajov,
najmä technických parametrov zariadení, výrobné kapacity sú objektívne dané, zistiteľné, matematicky

prepočítateľné. Výrobné kapacity čo sa týka výpalu vápna sú rovnaké aj v súčasnosti, nemožno ich
spochybniť (sú obsiahnuté napr. aj v dokumentoch o Integrovanej prevencii a kontroly znečisťovania,
zasielanej a kontrolovanej inšpekciou ŽP). Je teda potrebné vychádzať z údajov o vypálenom vápne,
kde kapacita je limitovaná kapacitou pecí = maximálnym množstvom vápna, ktoré je spoločnosť schopná
vypáliť a ktoré sa následne predáva ako kusové, mleté, hydrát, v súčasnosti aj ďalšie produkty -výrobnú

kapacitu pecí vyrábajúcich 24 hod. denne nie je možné zvýšiť - iba výstavbou nových pecí, čo by však
znamenalo dodatočné náklady v nákladoch miliónov euro a v čase niekoľkých rokov, čiže je nereálne,
aby žalovaný vedel zvýšiť kapacitu svojich výrobných možností. Danú kapacitu teda nebolo možné
vyrobiť, ale zo strany zákazníka ani odobrať. Z predloženého vyjadrenia spoločnosti ÓAM (s ktorým sa
súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, ani neuviedol, prečo tento dôkaz nebral do úvahy pri posúdení

veci), kde potvrdzuje platnosť zmluvy medzi žalovaným a ÓAM je zrejmé, že ich celková potreba a
spotrebavápnavdanomobdobíbola11.000tonročneodvšetkýchichodberateľov.Tedakapacitu16660
ton ročne ani nikdy nepotrebovali ani keby mal byť žalobca alebo žalovaný výhradným dodávateľom.
Je teda zrejmé, že obchod tak ako bol popísaný v zmluve predloženej žalobcom sa neuskutočnil a
objektívne ani uskutočniť nemohol. To zakladá aj ďalší dôvod neplatnosti zmluvy predloženej žalobcom

pre počiatočnú nemožnosť plnenia, keďže nielenže od počiatku žalovaný nemohol dodať dané množstvo
tovaru, ale ani odberateľ uvedený v zmluve dané množstvo tovaru odobrať nemohol a nevedel. V
zmysle judikatúry o počiatočnú právnu nemožnosť plnenia dlžníka ide v prípade, kde predmet plnenia je
neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej alebo faktickej prekážky, ktorá existuje v dobe uskutočnenia
právneho úkonu. Touto prekážkou je práve nemožnosť dodať tovar ale aj nemožnosť odobrať tovar zo

strany odberateľa. Podľa žalovaného reálne bolo dodaných okolo 400 ton, pričom posledná dodávka
bola v septembri 2001.

47. Z vykonaného dokazovania a z dôvodov uvedených v rozhodnutiach odvolacieho súdu je evidentné,
že dodávky vápna neboli realizované prostredníctvom kúpnej zmluvy predloženej žalobcom. Žiaden

nový dôkaz na podporu týchto tvrdení predložený nebol a súd prvej inštancie ani žiadne takéto dôvody
neuviedol, a preto podľa žalovaného je nesprávny právny záver súdu o neunesení dôkazného bremena
žalovaným ohľadom existencie a platnosti zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM. Je zrejmé,
že to, či nejaký právny vzťah existoval alebo nie, je možné preukázať viacerými spôsobmi, obzvlášť,
keď vzhľadom na odstup času (vyše 16 rokov) nie je možné predložiť originál určitej listiny a žalovaný

originál listiny nemal k dispozícii. K údajným pochybeniam zmluvy (uvedenie daňového čísla a pod.)
žalovaný uviedol, že jednak nejde o žiadne podstatné náležitosti zmluvy, ide o „pochybenia“, ktoré
právny zástupca vysvetlil na pojednávaní dňa 13.7.2017 a ktoré konajúca sudkyňa aj napriek výslovnej
žiadosti právneho zástupcu odmietla uviesť do zápisnice z pojednávania (čo je evidentné pri prehratí
zvukového záznamu z daného pojednávania). Nejde o podstatné náležitosti zmluvy, pričom kúpna

zmluva v zmysle Obchodného zákonníka ani nevyžaduje obligatórne písomnú formu. Keďže originál
zmluvy k dispozícii žalovaný nemá, platnosť a reálnosť danej zmluvy potvrdzuje predložením iných
hodnoverných dôkazov. Samotný odberateľ ÓAM (jeho doterajší zamestnanec p. F. vydal fotokópiu
priamej Kúpnej zmluvy, aby preukázal priamy odber od spoločnosti KALCIT, a to v priebehu odvolaciehokonania. Hodnovernosť a reálnosť žalovaným predloženej zmluvy bola potvrdená p. C. F., ktorý bol za
spoločnosť ÓAM zodpovedný za dodávky vápna a ktorý je uvedený aj na telefaxe zo dňa 18.12.2011
- dôkaze, ktorý predložil žalobca. Zároveň to, že zmluva predložená žalovaným bola platne uzavretá a

podľa nej sa plnilo uvádza aj vedúca oddelenia nákupu - p. D. J. M., ktorá bola oprávnená v danom
čase za maďarského odberateľa konať, čo žalovaný preukázal aj úradným prekladom úplného výpisu
spoločnostiÓAM.UvedenáosobazmluvumedziÓAMaspoločnosťouKALCITspol.sr.o.akooprávnená
osoba za maďarského odberateľa podpísala. Zároveň aj táto osoba je uvedená ako zodpovedná osoba
v zmieňovanom telefaxe, ktorý predložil žalobca. S výpoveďou tejto osoby sa súd prvej inštancie vôbec

opätovne nevysporiadal, v odôvodnení rozsudku nie je daný dôkaz vyhodnotený. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/205/2011 zo 16.11.2011 a má za to, že takýto
dôkaz je rozhodujúcou skutočnosťou a súd je povinný sa takýmto dôkazom zaoberať a vyhodnotiť
takto predložený dôkaz, ak uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti,
na ktoré p. D. J. M. poukazuje. Totiž priamo oprávnení zástupcovia maďarského odberateľa výslovne
potvrdili existenciu a realizáciu zmluvy medzi spoločnosťou KALCIT s.r.o. a maďarským odberateľom.

Podľa odvolateľa nemôže existovať silnejší, hodnovernejší dôkaz ako samotný odberateľ ÓAM, ktorý by
preukázal skutočnosť, na ktorú aj odvolací súd poukázal, a to, že podľa ktorej zmluvy boli v skutočnosti
plnené dodávky odberateľovi.

48. Podľa žalovaného zo všetkých skutočností vyplýva, že plnené bolo podľa zmluvy medzi žalovaným

a žalobcom, ktorá síce bola predložená vo fotokópii, ale ktorej platnosť bola preukázaná na základe
skutočností:
- tovar bol dodávaný zo strany právneho predchodcu žalovaného priamo odberateľovi do Maďarskej
republiky, tak ako je uvedené v zmluve medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT s.r.o. ako aj vo
vyhlásení odberateľa (teda tovar nikdy nebol dodávaný žalobcovi na maďarsko-slovenskú hranicu ako

to bolo v kúpnej zmluve č. 2001-04-01),
- dodávky boli v skutočnosti realizované len v období roka 2001 presne tak ako to bolo dohodnuté v
zmluve medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT s.r.o.,
- dodávky vápna boli vykonávané v rozsahu a množstve tak ako to vyplýva zo zmluvy medzi odberateľom
a KALCIT s.r.o., kde bolo dohodnuté max. množstvo 400t,

- zo samotnej telefaxovej správy odberateľa, ktorá bola predložená v konaní žalobcom, a zo všetkých
skutočností uvedených v telefaxovej správe vyplýva, že odberateľ žiadal predĺženie zmluvy medzi
odberateľom a KALCIT s.r.o. a zakotvenie väčšieho množstva dodaného tovaru pre rok 2002 (v
porovnaní s rokom 2001) a teda vzťah bol realizovaný práve na základe zmluvy medzi odberateľom
a spoločnosťou KALCIT s.r.o., teda dôkaz predložený žalobcom - telefaxová správa potvrdzuje práve

existenciu priameho obchodu medzi spoločnosťami KALCIT a ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK,
- samotný odberateľ ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK potvrdil, že nemal uzavretú žiadnu zmluvu so žalobcom
a bola uzavretá len zmluva priamo medzi odberateľom a právnym predchodcom žalovaného len na
rok 2001 bez akéhokoľvek spolupôsobenia žalobcu a zároveň potvrdil, že dodávky vápna odberateľovi
boli vykonávané podľa zmluvy medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT s.r.o. a že dodávky neboli

prerušené a nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, teda dodávky boli vykonávané včas
a riadne,
- vyhlásenia zodpovedných zamestnancov odberateľa v rozhodnom období,
- predloženie priamej zmluvy medzi žalovaným a maďarským odberateľom priamo zo strany
maďarského odberateľa.

49. Záver súdu, že žalovaný neuniesol v tomto bode dôkazné bremeno je jednak neudržateľný, v rozpore
s vykonaným dokazovaním a neodôvodnený. Zároveň odôvodnenie súdu ohľadom výpovede svedka p.
F. kde súd uvádza „výsluch tohto svedka nepreukázal, že vo veci vie poskytnúť jednoznačné tvrdenia
a svedeckú výpoveď“ (opätovne tá istá formulácia ako v zrušenom rozsudku súdu prvej inštancie z

21.2.2014), jenepresvedčivéanezdôvodnené.Nazákladečohosúddospelkdanémuzáveru,nevedno.
K rozhodujúcim skutočnostiam sa svedok vyjadril jasne, keď 17.2.2012 potvrdil, že bola spolupráca
priamo medzi spoločnosťou ÓAM a žalovaným v roku 2001, pričom vedomosť o žalobcovi nemal, ani že
so žalobcom neobchodoval. So žiadnou z vyššie uvedených skutočností sa súd nevysporiadal a uviedol
len, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Takýto záver nie je na základe vykonaného dokazovania

riadne odôvodnený a nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku ako sú uvedené v § 157 O.s.p.
ako aj v praxi súdov SR a medzinárodných súdov. Takisto označenie p. C. F., osoby ako „zásobovača“,
teda nepriamo ako keby osoby nekompetentnej sa vo veci vyjadrovať, nie je na mieste, keďže ide
o osobu, ktorá mala v danom období na starosti nákup vápna za maďarského odberateľa a je akozodpovedná osoba uvedená v dôkazoch uvedených žalobcom (telefax z 18.12.2001), o ktorý opiera svoj
nárok žalobca. Niet žiadneho zákonného dôvodu spochybňovať jeho funkciu a relevantnosť jeho tvrdení.

50. Takisto sa súd nevysporiadal ani s vyjadrením maďarského odberateľa zo dňa 8.11.2016, v ktorom
zaslal priamu kúpnu zmluvu medzi právnym predchodcom žalovaného a maďarským odberateľom,
ktorú potvrdil vtedajší generálny riaditeľ maďarského odberateľa Dr. T. K.. Samotný maďarský odberateľ
potvrdil ako prebiehal obchod, na základe akej zmluvy, v akých množstvách, bolo to nepriamo
preukázané aj dôkazmi predloženými žalobcom, žiaden iný dôkaz odôvodňujúci odchýlenie sa od

právneho názoru odvolacieho súdu predložený nebol. Aj v tejto časti sú teda naplnené všetky udávané
odvolacie dôvody.

51. V ďalšom bode rozsiahleho odvolania žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil základnú otázku platnosti zmluvy predloženej žalobcom, vyhodnotil ju v rozpore so záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol opakovane vyjadrený, súd prvej inštancie tak urobil bez

riadneho odôvodnenia, čo mu bolo už 3x predtým zo strany odvolacieho súdu vytýkané. Rovnakého
závažného pochybenia sa dopustil aj pri skúmaní otázky porušenia povinností zo zmluvy predloženej
žalobcom. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný prestal dodávať žalobcovi tovar od januára
2012, čím porušil ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou a uviedol, že
z toho dôvodu zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500.000,00 eur. Podľa ust.

čl. VIII bod 8.5 zmluvy predloženej žalobcom (ktorého znenie je odlišné od iných verzií podpísaných
zmlúv a ktorá je podľa názoru žalovaného absolútne neplatná) „V prípade, ak predávajúci nedodá
objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim, zaväzuje sa predávajúci uhradiť zmluvnú
pokutu“. Porušenie uvedenej povinnosti a naplnenie podmienok na priznanie zmluvnej pokuty v konaní
preukázané nebolo. Žalobca ako dôkaz, z ktorého odvodzuje svoj nárok predložil úradný preklad znenia

telefaxu, ktorý dňa 18.12.2001 zasielala spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. žalobcovi a ktorý
žalobca považuje za objednávku podľa Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01.

52. Najhodnovernejším dôkazom, že nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného je telefax zo dňa
18.12.2001, ktorý predložil žalobca v prvoinštančnom konaní a následne sa na neho odvoláva aj v

odvolacom konaní. Tento dôkaz je akceptovaný aj žalovaným, pretože potvrdzuje reálny stav obchodu,
trvaniezmluvydokoncaroka2001,dodaniemnožstvamax.500t.Akýmkoľvekvýkladomčigramatickým,
logickým či systematickým je zrejmé, že žalobca nemal priamu zmluvu s ÓAM a že priama zmluva bola
len na obdobie roku 2001 a daným dátumom skončila. Takže nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti
dodávať tovar v roku 2002, keďže táto povinnosť neexistovala. V žiadnom prípade tento doklad

nemôže byť považovaný za objednávku podľa predmetnej zmluvy, keďže z obsahu vyplýva, že nejde
o objednávku, ale ide o žiadosť o predĺženie zmluvy a navyše, ide o telefax adresovaný zo strany
odberateľa žalobcovi a nie objednávku podľa predmetnej zmluvy, ktorá mala byť adresovaná žalobcom
žalovanému. Táto objednávka teda nielenže neobsahuje náležitosti podľa predmetnej zmluvy, ktoré
mala mať, nie je navyše ani adresovaná žalovanému. Z telefaxu predloženého žalobcom jednoznačne

vyplýva, že spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. mala uzatvorenú zmluvu priamo so žalovaným.
Teda samotné znenie uvedenej objednávky preukazuje to, čo v priebehu celého konania tvrdí žalovaný,
a to, že zmluvný vzťah so žalobcom a odberateľom nebol založený predmetnou zmluvou, na ktorú sa
odvoláva žalobca, ale na základe iného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy priamo medzi žalovaným a
odberateľom, ktorá bola predložená k vyjadreniu z 3.8.2009).

53. Podľa žalovaného je teda potrebné prisvedčiť aj názoru krajského súdu, ktorý nebol spochybnený
zo strany Najvyššieho súdu SR, že žalobca nepreukázal a nepredložil žiadnu objednávku v zmysle
zmluvy, na základe ktorej si uplatňuje svoj nárok, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti
žalovaného, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Keďže nebola predložená objednávka

v zmysle zmluvy, žalovaný sa ani nemohol dostať do omeškania s dodaním tovaru a teda žalobcovi
nevznikolnároknazmluvnúpokutu.Podľačl.IIIbod3.2zmluvy„Kupujúcioznámipredávajúcemupresné
dispozície dodania v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslatím tovaru.“ Žiadna takáto písomná
objednávka tovaru žalovanému doručená nebola, a preto neboli naplnené podmienky na priznanie
zmluvnej pokuty. Teda, aj keby bola predmetná zmluva platná a účinná, žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy a tak
mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2010 a má za to, že právny názor krajského súdu bol pre súd
prvej inštancie záväzný a odchýlenie od neho bolo možné, len pri zmene skutkového základu. K žiadnejtakejto zmene však nedošlo a ani k odôvodneniu prečo sa súd prvej inštancie odchýlil od tohto názoru
krajského súdu. Žalovaný zdôraznil, že v ďalších verziách predmetnej kúpnej zmluvy podpísaných
obomazmluvnýmistranamiustanovenieopovinnostipredávajúcehozaplatiťzmluvnúpokutu,aknedodá

kupujúcemu tovar do 14 dní odo dňa objednávky, absentuje.

54. Žalovaný sa taktiež stotožnil s argumentáciou odvolacieho súdu, že nebolo preukázané ani
porušenie žalovaného podľa čl. 8.3 zmluvy. Žalovaný má za to, že aj v prípade, ak by sa preukázala
platnosť predmetnej zmluvy, ustanovenie čl. VIII. bod 8.3 je neplatné z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti

a tak na jeho základe nemohla vzniknúť žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Ustanovenie
čl. 8.3 hovorí o záväzku dodávateľa, pričom zmluvné strany v predmetnej zmluve sú označené v ako
„Predajca“ (teda žalovaný) a „Kupujúci“ (žalobca), rovnako predmet zmluvy je určený ako „Predajca
predáva a Kupujúci kupuje“, ani nikde inde v zmluve nie je zmienka o „Dodávateľovi“. S poukazom na
ust. § 37 Občianskeho zákonníka a rozsudok NS SR z 19.11.2003 sp.zn. M Obdo 4/2003 je zrejmé,
že ust. čl. VIII. bod 8.3. predmetnej zmluvy nespĺňa náležitosť určitosti a zrozumiteľnosti, a ako také

nemôže byť platné, keďže z neho nie je zrejmé, ktorá zmluvná strana je „Dodávateľom“, a ktorá zmluvná
strana je zaviazaná na plnenie uvedenej povinnosti. Z uvedeného ustanovenia teda nemohla v žiadnom
prípade vzniknúť povinnosť žalovaného, keďže sa jedná o záväzok dodávateľa a nie záväzok predajcu.
Takisto z povahy predmetnej zmluvy ani nevyplýva, že ide o zmluvu o výhradnom predaji a predmetná
zmluva neobsahuje dojednania a podstatné náležitosti zmluvy o výhradnom predaji. V prípade určenia

tejto povinnosti žalovanému, by dané ustanovenie nemohlo byť platné aj pre počiatočnú nemožnosť
plnenia. Žalovaný mal už pred údajným uzavretím predmetnej zmluvy uzavretú výhradnú zmluvu o
dodávke vápna so spoločnosťou UNIKRISTALL Kft Szolnok zo dňa 13.2.2001 na obdobie 9 rokov a
tak sa ani nemohol zaviazať na žiadnu ďalšiu exkluzivitu dodávok tovaru pre iný subjekt. Ide o typický
prípad nemožnosti plnenia. V zmysle judikatúry súdov SR ako aj Ústavného súdu SR „Teda o počiatočnú

nemožnosť plnenia z právneho úkonu ide v prípade, keď sa niekto zaviaže na od počiatku nemožné
plnenie a tento záväzok má potom za následok neplatnosť právneho úkonu pre počiatočnú nemožnosť
plnenia z neho plynúceho záväzku, takže predmetný záväzok vôbec nevzniká“. Takže žalovaný sa
nemohol zaviazať na nedodanie tovaru na území Maďarska inému odberateľovi, keďže v čase údajného
podpisu kúpnej zmluvy so žalobcom už takýto záväzok mal a dodával tovar na území Maďarska

spoločnosti UNIKRISTALL, čiže existovala počiatočná prekážka, ktorá robila toto plnenie právne a
fakticky nemožným. Navyše v zmluve predloženej žalobcom nie sú dohodnuté exkluzívne dodávky
akéhokoľvek kusového vápna na území Maďarska, ale presne špecifikovaný výrobok s presnými
parametrami a takýto dodávaný iným zákazníkom nebol. Ani jedným z týchto argumentov sa súd prvej
inštancie nezaoberal. Teda, aj keby bola predmetná zmluva platná a účinná, žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy a tak
mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu.

55. V bode V. odvolania - Otázka neprimeranosti zmluvnej pokuty a rozporu s dobrými mravmi a
absencia riadneho odôvodnenia, žalovaný poukázal na zrejmú chybu súdu v písaní, keďže znalec Ing.

Q. M. v znaleckom posudku udáva, že reálny objem dodávok predstavoval len 0,83% objemu tovaru
zakontrahovaného na tri roky v kúpnej zmluve nie 9,83% ako uvádza v rozsudku súd prvej inštancie,
čo je podstatný rozdiel.

56. Zdôraznil, že súd nesprávne vyhodnotil základnú otázku výšky hodnoty obchodu a teda význam

zabezpečovanejpovinnosti(čomávýznampreposúdenieprimeranostiplatnostiaprimeranostizmluvnej
pokuty) a v rozpore so záväzným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach: „Okrem toho zmluvná
pokuta, ktorá bola v uvedenej kúpnej zmluve dohodnutá, bola neprimerane vysoká a dohodnutá v
rozpore s dobrými mravmi. Zisk žalobcu z kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, na základe ktorej žalobca
uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu (ak by bola platne uzavretá), by bol rozdiel medzi kúpnou cenou, za

ktorú žalobca tovar predal spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. A cenou, za ktorú od žalovaného
vápno kúpil.“ žalobca nikdy nebol konečným odberateľom, zisk pre žalobcu z daného obchodu, ak by
bola zmluva uzavretá platne a došlo k porušeniu povinnosti (a teda hodnota zabezpečovanej povinnosti,
ktorú mal súd skúmať) by bol „rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobca tovar predal spoločnosti
ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. A cenou, za ktorú od žalovaného vápno kúpil“, tak ako to uvádza krajský

súd. Navyše konateľ na pojednávaní 30.1.2014 uviedol, že „zo strany ÓAM bola snaha voči nám uplatniť
sankciu …. túto sankciu si nakoniec neuplatnili“ a že „...škoda nám vznikla tým, že sme nemohli
dodávať tovar a vlastne je to rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, ja sa číselne k tomu neviem
vyjadriť.“ Teda konateľ žalobcu dodatočne potvrdil aj správnosť úvah, ktorými sa krajský súd riadil, keďdospel k názoru, podľa ktorého zmluvná pokuta, ktorá bola v uvedenej kúpnej zmluve dohodnutá, bola
neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Žiadnym ďalším dôkazom tento záväzný
právny názor o neplatnosti a neprimeranosti zmluvnej pokuty, nebol dotknutý. Práve naopak žalovaný

explicitne potvrdil správnosť úvah odvolacieho súdu vo svojej výpovedi.

57. Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že tovar si od žalovaného neobjednával žalobca ale priamo
maďarský odberateľ, pričom maďarskému odberateľovi nevznikla žiadna škoda a žiadnu škodu si nikdy
neuplatňoval ani voči žalobcovi, ani voči žalovanému. Žalobca ani v konaní nepreukázal, že by mal u

maďarského odberateľa dopyt na dodanie daného množstva tovaru 50000 ton na 3 roky), sám maďarský
odberateľ to poprel, za akú cenu mal dodávať tovar, atď.

58. V konaní neboli predložené žiadne účtovné doklady, ktoré by preukazovali, ako spoločnosť
METALFIN, s.r.o. s nakúpeným tovarom ďalej naložila a v akých cenách tovar fakturovala svojmu
odberateľovi na aké obdobie a pod. Množstvo dodaného tovaru zjavne nezodpovedalo podmienkam

uvedenýmvzmluveaanivýrobnýmaspotrebnýmkapacitámžalovanéhoamaďarskéhoodberateľa.Súd
teda musel brať do úvahy, ak chcel posúdiť platnosť a primeranosť zmluvnej pokuty reálne preukázané
skutočnosti.Súdsanezaoberalskutočnosťou,čivôbecbolzámeržalobcurealizovateľný,čimaldostatok
finančných prostriedkov na realizovanie daného obchodu, či by vedel dané množstvo tovaru odobrať a
pod. Taktiež súd neskúmal ani reálnosť obchodu v danom rozsahu vo vzťahu k možnosti žalovaného

dodať dané množstvo tovaru a možnosťou odberateľa ÓAM odobrať dané množstvo tovaru a či mal
žaloba zabezpečený odber daného množstva tovaru u maďarského odberateľa na obdobie 3 rokov
trvania zmluvy. Táto otázka je pritom podstatná na posúdenie platnosti a primeranosti zmluvnej pokuty,
keďže žalobca nebol konečným odberateľom a jeho ziskom z obchodu tak ako to uviedol Krajský súd v
Košiciach a samotný žalobca by mohol byť len rozdiel medzi kúpnou cenou (od žalovaného) a predajnou

cenou maďarskému odberateľovi.

59. Zmluvná pokuta vo výške 500.000,00 eur je teda neprimeraná z toho dôvodu, že žalobca nikdy
nebol odberateľom žalovaného ale bol len inkasným miestom a maximálne tak mohol sprostredkovať
obchod vo vzťahu odberateľ (ÓAM ÓZDI) a dodávateľ (KALCIT). Platby za tovar išli od odberateľa

cez inkasné miesto (žalobca - METALFIN) k dodávateľovi (KALCIT). Žalobca by si mohol ponechávať
maximálne tak províziu - rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobca tovar predal spoločnosti ÓAM
ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. A cenou, za ktorú od žalovaného vápno kúpil. Táto by nikdy nemohla ani
len zďaleka dosiahnuť sumu zmluvnej pokuty vo výške 500.000,00 eur. Zdôraznil, že ÓAM ÓZDI
ACÉLMUVEK potvrdil, že si nikdy neuplatňoval žiadne sankcie, či už voči žalobcovi alebo žalovanému,

žalobca nepreukázal, že mal zabezpečený dopyt u maďarského odberateľa a v akom rozsahu a za akú
cenu, žiadnej zo strán v danom obchode škoda nevznikla. Nielenže teda nedošlo k porušeniu povinnosti,
ale nedošlo ani k vzniku škody. Uplatňovanie takto vysokej zmluvnej pokuty za daných okolností je
vyslovene špekulatívne a šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 1ObdoV 93/2004 „ Priznanie zmluvnej

pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému
majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá
nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“ Dohodnutá zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a ide o šikanózny výkon práva zo
strany žalobcu podľa § 265 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého, výkon práva, ktorý je v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z ustanovenia VIII. bod 8.5
zmluvy vyplýva, že ak by žalovaný bol s ktoroukoľvek dodávkou tovaru v omeškaní, čo i len jeden deň,
žalobca by mal nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty vo výške 500.000,00 eur. Takéto ustanovenie
jednoznačne musí byť považované za šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným
stykom a tým pádom neplatné. Iný záver nemožno odôvodnene pripustiť.

60. Na podporu svojich tvrdení, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je pre rozpor s dobrými mravmi
absolútne neplatná, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/890/2002
z 27.11.2003, pričom podľa žalovaného je potrebné skúmať konkrétnu výšku zmluvnej pokuty vo
vzťahu ku porušovanej povinnosti, t.j. nie je možné skúmať primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu

k samotnej kúpnej cene uvedenej v žalobcom predloženej kúpnej zmluve, nakoľko zmluvná pokuta
nezabezpečovala zaplatenie kúpnej ceny. Kúpnu zmluvu METALFIN-KALCIT považuje žalovaný na
základe vyššie uvedeného za neplatnú. Vykonané dôkazy poukazujú na priamu dodávku KALCIT-ÓAM,zmluvauzavretánadobuurčitúskončilavdecembri2001,čiženemohloanihypotetickydôjsťknaplneniu
a aplikácii ustanovenia o zmluvnej pokute.

61. Podľa odvolateľa, odvolací súd dôsledne vychádzal zo zásad vyjadrených v ustálenej judikatúre
súdov, jasne a zrozumiteľne vyargumentoval rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi a naopak
súd prvej inštancie neposkytol žiadnu argumentáciu, na základe čoho považoval zmluvnú pokutu za
dojednanú platne, v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a jej výšku považoval za
primeranú, odchýlil sa od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa bez toho, aby sa vôbec

vyjadril na základe čoho dospel k opačnému záveru. Jeho odôvodnenie je nedostatočné, keď uviedol,
že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne a
v súlade s dobrými mravmi, na základe ktorých vykonaných dôkazov k tomu dospel súd prvej inštancie
zrejmé nie je. Súd pochybil pri určení hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, keď sa neriadil
právnym záverom odvolacieho súdu ako má byť určená.

62. V závere odvolania žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/227/2011, sp.zn.
6Cdo/205/2011 zo 16.11.2011 a sp.zn. 9So/81/2011 z 30.6.2011.

63. Žalobca vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní opakovane poukazuje na
nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Košiciach uvedeného v rozsudku zo 6.8.2009

č.k. 3Cob/146/2008-599, avšak neuviedol skutočnosť, že NS SR uznesením sp.zn. 5Obdo/37/2009
zrušil predmetný rozsudok krajského súdu, pričom konštatoval, že v konaní pred odvolacím súdom
došlo aj k vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. a to že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Odvolací súd pri posudzovaní nároku vychádzal z predpokladu, že zmluva,
predložená žalobcom zo dňa 1.4.2001 je antidátumovaná, keďže sú v nej zohľadnené aj poznámky,

uvedené v následne predložených fotokópiách zmlúv z toho istého dátumu. Pre takéto posúdenie
predložených dokladov nevykonal tomu zodpovedajúce dokazovanie a nezohľadnil ani skutočnosť, že
žalovaný vo svojom podaní zo dňa 27.9.2004 poprel existenciu akýchkoľvek písomností, zakladajúcich
nároknazmluvnúpokutu,pričomnáslednepredložilfotokópiuzmluvyz1.4.2001srovnakýmpredmetom
plnenia, ale odlišnými dojednaniami ohľadom výšky zmluvnej pokuty. Keďže odvolací súd vychádzal

pri posudzovaní veci z iného skutkového základu ako súd prvej inštancie, bez toho, aby postupoval
v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p. je daná existencia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2
písm.b/ O.s.p.. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k odvolaciemu súdu predloženým dôkazom - Kúpnej
zmluvyzodňa...4.2001medziÓAMÓZDIACÉLMUVEKKft.aspoločnosťouKALCITs.r.o.apísomnému
vyhláseniu p. C. F., zamestnanca - zásobovača žalovaného adresovaného zamestnávateľovi.

64. Žalobca poukazujúc na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí zo 6.8.2009,
č.k. 3Cob/146/2008-599 pripustil doplnenie dokazovania na strane žalovaného na základe dôkazov,
ktoré predložil žalovaný - zmluvu medzi spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a spoločnosťou
KALCIT s.r.o. (ktorú predložil žalovaný ako fotokópiu) a písomné vyjadrenie p. F. a následne dňa

25.1.2011 vydal uznesenie č.k. 3Cob/1/2011, ktorým nariadil doplniť dokazovanie aj na preukázanie
platnosti zmluvy predloženej žalovaným, zdôraznil, že predmetná zmluva je predložená v odvolacom
konaní len v kópií a je za spoločnosť KALCIT, s.r.o. podpísaná jednou neidentifikovanou osobou (čo
je konanie v rozpore s Obchodným zákonníkom platným v SR, pretože za žalovaného v súlade s
výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I mohli konať t.j. podpisovať sa vždy dvaja

štatutári resp. štatutár a prokurista) a táto podpísaná osoba je neznáma tak neuvedením mena v
texte listina ako aj pri podpise. Vzhľadom na uvedené ide o neplatný právny úkon - teda neplatnú
zmluvu z dôvodu nedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu (viď. rozsudok NS ČR sp.zn.
29Cdo/695/2000. Pravosť uvedenej listiny spochybňuje aj skutočnosť, že na zmluve, ktorá mala byť
údajne podpísaná v apríli 2001 sa nachádza daňové číslo, ktoré bolo spoločnosti ÓAM pridelené

12.1.2007, t.j. 6 rokov po jej údajnom podpise a taktiež číslo bankového účtu spoločnosti ÓAM, ktorý
bol uzavretý 18.8.1999, t.j. 3 roky pred údajným podpisom zmluvy. Žalobca taktiež poukázal na
odlišné „daňové číslo 11065182-2-05“ kupujúceho a pečiatok na každej strane listiny, kde je uvedené
č. 11065182-2-44 a na skutočnosť, že listina neobsahuje dátum jej vyhotovenia a teda nie je zrejmé,
z akých skutočností vychádzal žalovaný, pričom odvolací súd v zrušenom rozsudku uviedol „zo dňa

1.4.2001“. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal pravosť a platnosť tejto listiny - zmluvy (dôkazu), ktorý
v rámci svojho prvého odvolania predložil až odvolaciemu súdu a bez možnosti vyjadrenia sa žalobcu
k takémuto dôkazu. Odkedy doplnil v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach, Okresný súd
Rožňava dokazovanie týkajúce sa preukázania pravosti a platnosti tejto listiny, žalobca opakovanenavrhoval, aby žalovaný predložil originál tejto zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a ÓAM, na
základe ktorej mali prebiehať dodávky tovaru. Tvrdenie žalovaného poukazujúce na odstup času (13
rokov) a na nemožnosť predloženia originálu listiny (s poukazom na legislatívu v Maďarskej republike)

neobstojí, vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzavretá jeho právnym predchodcom
t.j. spoločnosťou zriadenou a podnikajúcou v zmysle zákonov Slovenskej republiky. Taktiež žalobca v
tejto súvislosti poukázal na to, že táto listina nebola nikdy súčasťou niekoľkých auditov (tak ako zmluva
medzi medzi Kalcitom a METALFINom), ktoré v spoločnosti žalovaného mali vykonávať renomované
audítorské spoločnosti a ktorých výsledné správy mali byť predložené aj súdu prvej inštancie. Žalovaný

však nikdy tieto audity súdu nepredložil aj napriek niekoľkým prísľubom právnych zástupcov žalovaného.
Súdne konanie prebieha od roku 2004 a teda žalovaný mal možnosť a dokonca povinnosť viesť v
účtovnej evidencii zmluvu z roku 2001 minimálne po dobu 10 rokov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009 a má za to, že žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu v
odvolacom konaní predložil na podporu svojich tvrdení, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne pravosti
tejto listiny - dôkazu a nepreukázal jej pravosť a taktiež platnosť, uvedený originál listiny nepredložil

na možné preskúmanie, pričom neodstránil nedostatky namietané žalobcom a to aj napriek nariadeniu
Krajského súdu v Košiciach a pochybnostiam uvedeným v uznesení NS SR.

65. Taktiež podľa žalobcu písomné vyhlásenie p. C. F., ktoré odvolací súd pripustil ako nový dôkaz
na podporu tvrdení žalovaného, bolo vyhlásením pre spoločnosť žalovaného a ako bolo následne

(výsluchom svedka) preukázané, nebolo relevantným podkladom pre súdne konanie. Listina bola
vyhotovená účelovo - doručená 3 dni pred pojednávaním odvolacieho súdu, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok. Skutočnosť, že sa jedná o irelevantné vyjadrenie bolo preukázané na základe ďalšieho
následného dokazovania a výsluchu tejto osoby - zamestnanca (nie štatutárneho zástupcu spoločnosti
oprávneného konať v mene spoločnosti) súdom v Maďarskej republike, z ktorého je zrejmé, že pôvodný

dokument písomné vyhlásenie nie je hodnoverné, pretože nové dokazovanie t.j. výsluch tohto svedka
preukázali, že vo veci nevie poskytnúť jednoznačnú, nespochybniteľnú svedeckú výpoveď. Viaceré
svoje tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení sú týmto svedkom pred súdom menené a upravované.
Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že predložené písomné vyhlásenie p. C. F. bolo
vzhľadom na jeho dodatočnú výpoveď irelevantné a zavádzajúce. Po vrátení veci v rámci dokazovania

pred súdom prvej inštancie teda boli preukázané zmenené skutkové a právne okolnosti t.j., že dôkazy
predložené odvolaciemu súdu žalovaným, na základe ktorých tento rozhodoval sú na jednej strane
neplatné a je viac ako pravdepodobné, že aj nepravé alebo nepresné a zavádzajúce. V tejto súvislosti
žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu Nález Ústavného súdu SR z 3.9.2013 sp.zn. III. ÚS
46/2013-40.

66. Žalobca vo vyjadrení poukázal na svoje stanovisko z 12.2.2014 a má za to, že zdôvodnil a predložil
súdu prvej inštancie v rámci konania vo veci všetky požiadavky odvolacieho súdu a podľa jeho názoru
sa súd prvej inštancie s uvedenými skutočnosťami vyporiadal. Žalovaný 28.9.2004 podal na súde prvej
inštancie odpor proti platobnému rozkazu z dôvodu popretia záväzku, následne na pojednávaniach

spochybnil existenciu a aj pravosť tejto zmluvy (predloženej žalobcom) a žiadal znalecké dokazovanie z
odboru písmoznalectva ohľadne zistenia pravosti podpisov konateľov právneho predchodcu p. J.. G. a p.
K.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci pravosti predloženej zmluvy ako aj existencie celého
obchodného vzťahu medzi žalobcom a predchodcom žalovaného a následne rozsudkami podloženými
znaleckým posudkom, účtovnými dokladmi týkajúcimi sa plnenia z predmetnej zmluvy, výpoveďami

svedkov (J.. G.) opätovne rozhodol a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu
vo výške 500.000,00 eur s príslušenstvom. Žalovaný sa v odvolaní zameral na skutočnosti ako boli
plnené dodávky odberateľovi a na základe akej zmluvy sa realizovali dodávky maďarskému odberateľovi
(priebeh dodávok) pričom sa pozastavuje nad časovou následnosťou ukončenia dodávok žalovaného
voči žalobcovi v 10/2001 a žiadosťou žalobcu na žalovaného po 6-mesiacoch. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na pokus strán o dohodu, stretnutie štatutárnych zástupcov a písomné podania, na ktoré
žalovaný nereagoval. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na vyhlásenie osoby p. D. J. M. doručené
súdu a žalovanému krátkou cestou na pojednávaní 21.2.2014, kde žalobca priamo do zápisnice o
pojednávaníuviedolnedostatkytohtovyhlásenia,ktorépovažovalapovažujezazavádzajúcearozporné
v texte prekladu a vo vyjadreniach právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní, resp. opätovne sa

objavujúcich rozporoch aj v odvolaní voči rozsudku. Žalobca považuje za irelevantný a zavádzajúci
aj ďalší „novo objavený dôkaz“ - vyjadrenie, ktoré je prílohou písomného podania žalovaného z
28.1.2014, predložené na pojednávaní 30.1.2014 „bývalého konateľa spol. ÓAM p. D. J. M.. Podľa
žalobcu opätovne dochádza k zavádzaniu súdu a to aj vzhľadom na skutočnosť, ktorú žalobca uviedolpriamo na pojednávaní t.j. že uvedená svedkyňa podľa predloženého prekladu nebola nikdy konateľkou
spoločnosti ÓAM ale zamestnankyňou v pozícii vedúca oddelenia, aj keď oprávnená na niektoré úkony,
pričom podľa následne žalovaným predloženého obchodného registra spoločnosti ÓAM iba konateľ

mohol konať samostatne, ostatní oprávnení „ktorýkoľvek dvaja spoločne“. Svedkyňa potvrdila, že
podpísala zmluvu zo dňa 1.4.2001 a že na základe nej sa plnilo (v prehlásení nie je uvedené, či ešte aj
iná oprávnená osoba mala a konkrétne ktorú zmluvu podpísať). Z uvedeného nie je zrejmé, na základe
čoho dospel žalovaný ako aj svedkyňa ku skutočnosti, že ide o zmluvu z 1.4.2001, keďže na fotokópii
zmluvy predloženej krajskému súdu, ako aj z riadného prekladu vyplýva, že na tejto listine nie je uvedený

presný dátum uzatvorenia zmluvy.

67. Žalobca zdôraznil, že v rámci súdneho konania bolo preukázané, originálom kúpnej zmluvy č.
2001-04-01 z 1.4.2001 uzavretie tejto zmluvy príslušnými zodpovednými zástupcami zmluvných strán
(výpoveďou p J.. Kseňáka a J.. G.), reálna existencia ako aj čas uzavretia tejto zmluvy, pričom pri
jej uzatváraní boli prítomní konatelia právneho predchodcu žalovaného, konateľ žalobcu, ako aj jeho

spoločník, ďalší dvaja členovia spoločnosti, ktorá v tom období vykonávala v spoločnosti žalovaného
audit, znaleckým posudkom súdneho znalca č. 8/2006 z 28.12.2006.

68. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení z 18.11.2004 presne konkretizovala faktúry i
fakturované čiastky, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj hradené, čím poukázala na skutočnosť,

že je jednoznačné a nesporné, že k plneniu došlo na základe kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, a preto
popieranie existencie, ako aj vedomostí o svojom záväzku žalovaného voči žalobcovi, vyplývajúceho z
uvedenej kúpnej zmluvy je účelové, neopodstatnené a nepravdivé, zavádzajúce súd za účelom vyhnúť
sa plneniu povinností z predmetnej zmluvy. Sám žalovaný totiž v zmysle faktúr plnil a nepopieral
záväzok z predmetnej kúpnej zmluvy, od tejto zmluvy ani neodstúpil a teda záväzkovo právny vzťah

trvá i naďalej a je povinný rešpektovať jej ustanovenia. Skutočnosť, že žalovaný svoj dlh neeviduje vo
svojej evidencii, ako aj tzv. nevedomosť o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou
argumentuje oprávnený zástupca žalovaného pri dokazovaní vo veci je zavádzajúca, avšak týmto
tvrdením sa nezbavuje zodpovednosti z porušenia povinností, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. V prípade,
ak by žalovaný nemal vedomosť o predmetnej kúpnej zmluve, resp. by mu nebola známa, nedošlo by

k plneniu jej ustanovení realizovaním dodávok predmetu tejto kúpnej zmluvy žalobcovi a žalobca by
neuhrádzal za dodávky, ak by k uvedenému plneniu nedošlo.

69. Čo sa týka objemu tovaru, ktorý žalobca v roku 2001 odobral na základe zmluvy, ktorá je predmetom
sporu od žalovaného, k tomu žalobca uviedol, že síce ročný objem odberu vápna od žalovaného mal byť

vo vyššom objeme, ale keďže zmluva bola uzatvorená iba v apríli 2001 a už po pár mesiacoch plnenia t.j.
koncom roka 2001 (od októbra 2001) žalovaný prestal plniť dodávky aj napriek viacerým výzvam J.. K.
(objednávkam), ktoré telefonicky resp. osobne adresoval p. Ing. G., nie je možné analyzovať predmetnú
zákazku ako zákazku z pohľadu celoročného odberu a objemu. Čo sa týka spôsobu plnenia zmluvy
resp. zmien, ktoré nastali pri jej plnení napr. pri forme objednávok bola to dohoda medzi zodpovednými

zástupcami spoločnosti - štatutárnymi zástupcami zmluvných strán, ktorá vyplývala z aktuálneho stavu
a obchodných potrieb a možností, pričom tieto zmeny žalovaný nenamietal a počas plnenia zmluvy ani
nereklamoval.

70. Ďalej má žalobca za to, že výpoveď bývalého konateľa p. K. je možné vyhodnotiť ako

účelovú, klamlivú a chaotickú, keďže v tom čase išlo o finančne a právne prepojeného svedka so
žalovaným, avšak výpoveďou svedka J.. J. G., vtedajšieho štatutárneho zástupcu spoločnosti Kalcit
bolo preukázané, že tento bol od r. 1992 spolumajiteľom firmy Kalcit a asi v r. 1996 alebo 1997 bola
táto firma predaná švajčiarskemu koncernu OMIA, v ktorej firme i naďalej zostal vo funkcii konateľa až
od r. 2002. Ako konateľ mal právomoc konať v mene tejto spoločnosti a podpisovať i prípadné kúpne

zmluvy, spoločne s ďalším konateľom Z. K.. Potvrdil, že podpis na kúpnej zmluve č. 2001 - 04-01
z 1:4.2001 je jeho podpisom a druhý podpis je podpisom p. K.. Zmluva bola uzatvorená písomne,
bola potvrdená podpismi 2 konateľov. Pri podpisovaní boli prítomní i svedkovia J.. R. a tiež zástupca
z firmy HZ Košice p. V. ako audítor. Práve s ním bola konzultovaná i otázka meny, v akej má byť
cena v zmluve uvedená. On osobne navrhol, aby táto bola uvádzaná v eurách, čo bolo napokon aj

akceptované. Zmluva bola podpísaná tým dňom, ako je uvedené na str. 3 tejto zmluvy. Zároveň svedok
prehlásil, že „k písomnému odovzdaniu záväzkov a pohľadávok, ako aj iných písomností z firmy Kalcit,
resp. OMIA na firmu Carmeuse nikdy nedošlo. Nikto si ani nežiadal, aby bolo písomne podchytené čo
vlastne preberajúca firma preberá, ktorý postup on osobne pokladal za neobvyklý“. Všetky dokumentyodovzdal p. K. a prehlásil, že aj p. K. niekoľkokrát upozorňoval na to, že správanie sa nového majiteľa
je doslova arogantné, vo vzťahu k predchádzajúcim zmluvám a dohodám. Aj v čase, keď sa žalobca
domáhal plnenia zo zmluvy, osobne sprostredkoval stretnutie žalobcu a žalovaného v Košiciach - Šaci,

kde sa snažil o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na Zmluvu o zlúčení právneho predchodcu žalovaného - Kalcit spol. s r.o. a terajšieho žalovaného
Carmeuse Slovakia s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, Košice z 20.6.2003, kde v zmysle čl.
VIII. Na nástupnícku spoločnosť, prechádza zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie
(obchodnýmajetokazáväzky,vrátaneprávapovinností,atoajtých,ktorésúkudňupodpisutejtozmluvy

neznáme) zanikajúcej spoločnosti. Na nástupnícku spoločnosť taktiež prechádzajú práva a povinností
z pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami zanikajúcej spoločnosti. Spoločnosť žalovaného sa
stala právnym nástupcom spoločnosti KALCIT spol. s r.o. dňom 21.10.2003 a teda je namieste otázka,
prečo žalovaný resp. jeho predchodca reagoval na listiny a písomné žiadosti žalobcu z 8.4.2002 tak,
že odmietol plnenie zmluvy a na list z 26.1.2004, nereagoval vôbec.

71. Žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov aj napriek tomu, že v písomnom odpore proti
platobnému rozkazu poprel existenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako aj svojho záväzku z nej
vyplývajúceho, následne sám predložil do súdneho spisu fotokópie dokladov, ktoré nazval „zmluvami“.
Bolo preukázané, že išlo o pracovné verzie zmlúv, ktoré predchádzali uzatvorenej kúpnej zmluve č.
2001-04-01 z 1.4.2001, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckých výpovedí svedkov J.. K.,

J.. G., J.. V. ako aj z poznámok na okraji týchto listín. Totiž z uvedených pracovných verzií zmlúv
predložených žalovaným sám odvolací súd vyvodil právny záver, že „Porovnaním znenia uvedených
zmlúv odvolací súd zistil, že v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako prílohu žaloby a ktorá je
založená na čl. 21-23, sú zohľadnené niektoré poznámky uvedené na kúpnych zmluvách založených
v spise čl. 215-217 a 505-507 a je v nej uvedená inú zmluvná pokuta, a to vo výške 500.000,00 eur,

takže možno predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná
neskôr, i keď na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia“. Teda žalovaný v
rámci dokazovania nepreukázal platnosť a pravosť zmluvy, ktorá nie je predmetom súdneho návrhu
a ktorú v rámci svojho prvého odvolania predložil až odvolaciemu súdu. Zmluva medzi žalobcom a
žalovaným je zmluva, ktorá je predmetom sporu, bola predložená spolu s návrhom a v originálnom

vyhotovení a teda vyjadrenie žalobcu je správne, keď uvádza, že sa plnilo z tejto zmluvy - skutočnosť,
ktorú žalovaný komentuje textom: „zo samotnej telefaxovej správy odberateľa, ktorá bola predložená v
konaní navrhovateľom, a zo všetkých skutočností uvedených v telefaxovej správe vyplýva, že odberateľ
žiadal predĺženie zmluvy medzi odberateľom a KALCIT s.r.o. a zakotvenie väčšieho množstva dodaného
tovaru pre rok 2002 (v porovnaní s rokom 2001) a teda vzťah bol realizovaný na základe zmluvy medzi

odberateľom a spol. KALCIT s.r.o. Teda dôkaz predložený navrhovateľom - telefaxová správa potvrdzuje
práve existenciu priameho obchodu medzi KALCIT a ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK“. Práve tento text
poukazuje na jednostranný a nepodložený, ba dokonca v rozpore s obchodnými zvyklosťami urobený
výklad žalovaného, ktorý si neuvedomuje, že tento zmluvný vzťah je medzi ním a odberateľom, a teda
nemá logiku právnu, zmluvnú ani obchodnú, aby odberateľ v takejto veci komunikoval telefaxom s tretím

subjektom (tzv. platobným miestom) t.j. subjektom, ktorý zmluvu nepodpisoval a ani o nej nevedel. Z
pohľadu žalobcu je práve táto skutočnosť dôkazom o zmluve a plnení zo zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným a nie z pochybnej zmluvy medzi žalovaným a odberateľom.

72. V bode IV. vyjadrenia žalobca poukázal na preukazované skutočnosti t.j. že medzi účastníkmi

konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu plnenia z
predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej zmluvy až do konca roka 2001, kedy žalovaný prestal
realizovať plnenie a plniť si záväzky z predmetnej kúpnej zmluvy, ako bolo dohodnuté v jednotlivých
ustanoveniach zmluvy, čím porušil i ustanovenia kúpnej zmluvy v bode 8.5. čl. VIII. tejto zmluvy,
ktoré boli pre prípad ich porušenia zabezpečené zmluvnou pokutou. Keďže žalovaný prestal plniť

záväzky, vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy nedodaním tovaru, vyzval žalobca osobne, telefonicky a
následne aj písomne žalovaného dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov vyplývajúcich z predmetnej kúpnej
zmluvy, a to realizovaním dodávok v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy. Dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil
listom žalobcovi, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Keďže žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť plniť tak, ako je vyššie uvedené, pričom toto plnenie bolo

zabezpečené zmluvnou pokutou, nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vznikol a na
základe neplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5. čl. VIII. Zmluvy dodávať
predmet kúpnej zmluvy v súlade s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V nadväznosti na čl. VIII.
ustanovenia bodu 8.7. žalobca preto vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eura to faktúrou č. 230601 s lehotou splatnosti 26.6.2003. Ku dňu podania návrhu však predmetná výška
zmluvnej pokuty žalobcovi zaplatená nebola. Žalovaný nereagoval ani na návrh žalobcu na mimosúdne
vysporiadanie, nakoľko predmetný obchodno-záväzkový vzťah i naďalej v tom čase trval. Keďže zo

strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvného záväzku tak, ako je to vyššie špecifikované, konkrétne
zabezpečené zmluvnou pokutou vo výške 500.000,00 eur, ktoré žalovaný dobrovoľne nezaplatil tak sa
žalobca domáhal zaplatenia tejto čiastky titulom zmluvnej pokuty spolu s 13% úrokom z omeškania
ročne, a to počnúc od 1.2.2002 až do zaplatenia. Výška úrokov bola stanovená v súlade s ust. § 369
ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal

aj na žalovaným súdu predloženú Zmluvu o zlúčení právneho predchodcu žalovaného - Kalcit spol. s
r.o. so sídlom Slavec, Plešivec a terajšieho žalovaného - Carmeuse Slovakia s.r.o., so sídlom Vstupný
areál U.S. Steel, Košice z 20.6.2003.

73. Žalobca má za to, že žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť plniť tak, ako je uvedené v zmluve
uzatvorenej medzi zmluvnými stranami, pričom toto plnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou,

nárok žalobca na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vznikol na základe neplnenia, resp. porušenia
zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5. čl. VIII. zmluvy dodávať predmet kúpnej zmluvy v súlade
s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V nadväznosti na čl. VIII. ustanovenia bodu 8.7. žalobca
preto vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eur a to faktúrou č. 230601 s
lehotou splatnosti 26.6.2003. Ku dňu podania návrhu však predmetná výška zmluvnej pokuty žalobcovi

zaplatená nebola. Žalovaný nereagoval ani na návrh žalobcu na mimosúdne vysporiadanie, nakoľko
predmetný obchodno-záväzkový vzťah i naďalej trvá. Pri dohode o zmluvnej pokute zmluvné strany
vychádzalizoskutočností,žepôjdeodlhodobýzmluvnývzťaht.j.8ročný(keďžezmluvabolauzatvorená
na obdobie 3 rokov s opciou na 5 rokov). V danom prípade pri zmluvne dohodnutej cene a dohodnutom
objeme dodávok sa v obchodnom styku nejedná o neprimeranú pokutu. Taktiež žalobca poukázal na

svedeckú výpoveď Ing. K., z ktorej vyplýva, že výška tejto pokuty mala okrem krytia prípadných škôd a
ušlého zisku žalobcu mať aj zásadný preventívny charakter, ktorý mal žalobcu chrániť pred svojvoľným
konaním žalovaného a ktoré priamo narušilo aj jeho obchodné vzťahy, čo malo za následok aj praktické
zastavenie obchodovania a pôsobenia žalobcu v zahraničí, predovšetkým v Maďarskej republike. V tejto
súvislosti žaloba poukázal aj na závery - konštatovanie súdneho znalca, ustanoveného súdom uvedené

v Znaleckom posudku č. 1/2016 znalca Dr. H. c. prof. T.. V. C., E.., že pri dodržaní zásady bezpečnosti
a opatrnosti znaleckého dokazovania možno dolný odhad ušlého zisku spoločnosti METALFIN s.r.o.
počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou KALCIT s.r.o. plynúci z daného kontraktu na základe
zadávateľom (t.j. súd) predložených dokumentov vyčísliť na hodnotu 941.805,91 eur a teda nie je
splnená ani podmienka na znižovanie dohodnutej zmluvnej pokuty podľa tvrdenia žalovaného ako

„neprimerane vysokej a v rozpore s dobrými mravmi“. Podľa žalobcu, pokiaľ by tejto súdom ustanovený
znalec mal k dispozícii všetky podklady tak ako znalec J.. M., bola by predmetná hodnota ešte vyššia,
pretože zo Znaleckého posudku č. 10/2016 Ing. M. vyplynuli dodatočné zistenia, ktoré majú významný
dopad na výšku ušlého zisku žalobcu - spoločnosti METALFIN s.r.o. resp. na dokazovanie vo veci
výšky zmluvnej pokuty. Z výročných správ spoločnosti KALCIT spol. s r.o., ktoré neboli k dispozícii

k Znaleckému posudku č. 1/2016 Dr. h.c. prof. T. V. C., E.., vyplýva, že spoločnosť KALCIT spol. s
r.o. minimálne v rokoch 2001 až 2003 porušila bod 8.3. Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, keď dodávala
predmetný tovar do Maďarskej republiky. Bod 8.4. Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 však stanovuje, že
porušením bodu 8.3. je spoločnosť KALCIT spol. s r.o. povinná zaplatiť zmluvnú pokutu. Tieto nové
skutočnosti tak vytárajú podklad na uplatnenie ďalšieho nároku na vyplatenie zmluvnej pokuty nielen

podľa bodu 8.5. ale aj podľa bodu 8.3. Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01. Zistenia a závery renomovaného
nezávislého súdom určeného znalca sú jednoznačné a ani jeden zo znalcov objednaných žalovaným
ich dôvodne a na základe objektívne zistených skutočností a kvalifikovaných a podložených námietok
nespochybnil.

74. V závere vyjadrenia žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojim konaním, ktoré zakladá
dôvod na podanie súdneho návrhu sa v konaní voči:
- žalobcovi, ako aj právnemu predchodcovi žalovaného správa a koná ako vlastník „nadnárodnej
spoločnosti“, ktorého nezaujímajú predchádzajúce zmluvné vzťahy a právne záväzky a to aj napriek
tomu, že vo vzťahu k dostupným dokumentom a verejne prístupným listinám preberá všetky práva a

povinnosti svojho právneho predchodcu;
-súdom najmä prvej inštancie a dovolaciemu súdu, kde si prisvojuje práva na výklad jednotlivých
ustanovení a to najmä rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach;- získaným a preukázaným dôkazom kde postupne modifikuje svoje vyjadrenia - obranu od popretia
existencie zmluvy medzi účastníkmi konania, pravosti podpisu konateľa K., objavovaniu sa nových tzv.
dôkazov, kde je pochybnosť o ich pravosti a platnosti, písomných vyjadrení (p. F., p. M.), kde je zrejmé,

že vyjadrenia dáva tretí subjekt, ktorý je „závislý“ na obchodnom vzťahu so spoločnosťou žalovaného
a nemá iný dôvod, aby vo veci konal a dával rôzne vyjadrenia, o ktorých sa okrem iného ani nemá
možnosť dozvedieť, ak nedostáva „či správne, či nesprávne“ informácie od účastníka súdneho konania
- žalovaného). Vyjadrenia predkladané v lehote 10-15 rokov od prvého podania súdneho návrhu, sú
bez náležitej právnej a dôkaznej sily, sú vypracované v súlade s predpokladaným záujmom žalovaného

vrátane výkladu žalovaného k takto predkladaným dôkazom, pričom výklad žalovaného je v rozpore
so skutočnosťami ním uvádzanými a predkladanými. Je zrejmé, že v obdobných prípadoch strana v
konaní navrhne svedka, dôkaz a to aj v zahraničí, pričom súdu odôvodní svoju požiadavku a súd
navrhnutý dôkaz svedkom vykoná jeho predvolaním na pojednávanie so zabezpečením tlmočníka.
Dôkazy predkladané žalovaným v tomto prípade sú v rozpore so zásadami súdneho konania, ich
predkladania (žalovaný predkladá dôkazy zásadne v deň pojednávania a tým predlžuje konanie a

sťažuje možnosti vyjadrení žalobcu);
- vzťah žalovaného ako „nadnárodnej spoločnosti“ s prepojením na veľvyslanca Belgického kráľovstva
a na ďalšie vysokopostavené osoby Belgického kráľovstva voči súdu prvej inštancie je zrejmý
zo špeciálnych požiadaviek belgického veľvyslanectva na podávanie informácii prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti SR, tu je predpoklad možného zásahu do nezávislosti súdnictva. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na nález PL. ÚS 17/08, PL. ÚS 52/99 a na uznesenie NS SR z 23.5.2012
sp.zn. 1Nc/30/2012.

75. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dokazovaním a znaleckým posudkom preukázal existenciu
zmluvného vzťahu v zmysle podaného žalobného návrhu t.j. Kúpnu zmluvu č. 2001-04-01. Predmetnú

zmluvu za právneho predchodcu žalovaného podpísali konatelia spoločnosti KALCIT, a to p. Ing.
G., ktorý túto skutočnosť potvrdil vo svedeckej výpovedi ako aj listom, ktorým oznámil zmenu, resp.
neplnenie predmetnej kúpnej zmluvy a p. Z. K., ktorý svoj podpis na zmluve nepotvrdil, avšak znalecký
posudok08/2006 jednoznačnepreukázal,žezmluvupodpísalanáslednépresnekonkretizovanéfaktúry
i fakturované čiastky, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj hradené, čím je nesporné, že k plneniu

došlo na základe Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 (viď. Nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 64/2012 zo 4.7.2012).

76. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôkazov predložených v odvolacom konaní (t.j.
pravosti ako aj platnosti tzv. zmluvy medzi Kalcit s.r.o. a ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, ako aj výpovede
svedka p. F.) a vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že došlo k podstatnej zmene v obsahu

skutkového základu, na základe ktorého rozhodoval odvolací súd „takéhoto skôr vysloveného právneho
názoru“, resp. neoprávnenou dispozíciou návrhu. Zmluva, o ktorú opiera svoj žalobný nárok žalobca
bola platná, účinná a podľa nej sa aj medzi zmluvnými stranami plnilo. Bolo jednoznačne preukázané
porušenie povinnosti žalovaného voči žalobcovi (bod 8.5 čl. VIII. zmluvy a ako následne vyplynulo z
dôkazov poskytnutých znalcom Ing. M. aj bodu 8.3 Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01) - písomné dôkazy

- vyjadrenia štatutárnych zástupcov, listiny uvedené v znaleckom posudku Ing. M. a znal. posudok a
výpoveď nezávislého súdom ustanoveného znalca Dr. H. c. prof. T.. V. C., E.).

77. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je
primeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok

Okresného súdu Rožňava č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017 ako vecne a právne správny potvrdil a
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

78. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

79. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.10.2018 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/
II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.10.2018
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods.
1 C.s.p..80. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolania napadnutého rozsudku žalovaným odvolací súd dospel k
záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody sú dané.

81. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca si uplatňuje nárok z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaným uvedených v článku VIII. bod 8.5. a 8.3. kúpnej zmluvy 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001. Žalobca
odôvodnil žalobu tým, že žalovaný si plnil svoje povinnosti z predmetnej zmluvy do januára 2002, kedy
prestal realizovať plnenie a plniť si záväzky z predmetnej kúpnej zmluvy a nedodával tovar. Súčasne

žalovaný začal dodávať predmet zmluvy inému objednávateľovi (okrem žalobcu), pričom z kúpnej
zmluvy vyplýva, že v prípade takéhoto porušenia zmluvného záväzku má žalobca nárok na zmluvnú
pokutu. Žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu žalovanému za porušenie povinností vyplývajúcich z vyššie
uvedenej zmluvy faktúrou č. 230601 s lehotou splatnosti dňa 26.6.2003.

82. Žalovaný poprel existenciu takejto zmluvy ako aj existenciu záväzku z nej vyplývajúceho.

83. Aj keď súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov,
znaleckým dokazovaním, vypočutím štatutárnych zástupcov žalobcu aj žalovaného, ako aj svedkov
vyvodil opakovane vo veci nesprávny právny záver.

84. Odvolací súd opätovne posudzoval, či dodávky realizované pre žalobcu, boli realizované na základe
uzavretejkúpnejzmluvyzodňa1.4.2001ačidošlokporušeniupovinnostižalovaným,zaktorésižalobca
uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu.

85. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na zmluvu č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001, v zmysle ktorej

zmluvy bod 3.2. bol žalobca povinný oznámiť žalovanému presne dispozície dodania tovaru v písomnej
forme najneskôr do 5 dní pred odoslatím tovaru. Uvedenú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal a žalovanému neoznámil dispozície dodania tovaru. V zmysle bodu 2.6. uvedenej zmluvy,
celkový objem tovaru dodaného na základe tejto zmluvy č. 2001-04-01 je určený množstvom objednávok
vystavených kupujúcim. Žalobca v konaní ako kupujúci nepreukázal vystavenie žiadnych písomných

objednávok, na základe ktorých mal žalovaný tovar dodávať a z ktorých by bolo možné určiť záver v
akom množstve bol tovar objednaný a následne aj žalovaným dodaný. V priebehu konania žalobca
poukazoval na skutočnosť, že z jeho strany boli objednávky vykonávané len telefonicky alebo ústne, čo
je taktiež v rozpore s bodom 2.6. uzavretej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001.

86. Z predložených faktúr mal odvolací súd za preukázané, že posledná dodávka zo strany žalovaného
bola realizovaná dňa 20.9.2001 s tým, že splatnosť faktúry za uvedenú dodávku bola zo dňa 16.1.2002.
Celková cena za dodaný tovar v roku 2001 predstavovala 810.608,00 Sk (26.907,25 eur). Na uvedených
faktúrach je ako kupujúci a zároveň ako príjemca uvedený žalobca, okrem faktúry č. 215821, na ktorej
nie je uvedený žiaden príjemca.

87. Žalobca v konaní taktiež nepreukázal, že v zmysle bodu 8.5. mu žalovaný objednaný tovar do 14 dní
odo dňa objednávky nedodal. V priebehu celého konania žalobca len tvrdil, že žalovaný tovar dodával
do októbra 2001, kedy dodávky prestal plniť. Nepredložil súdu dôkazy, ktoré objednávky žalovanému
doručil (okrem telefaxovej objednávky z 18.12.2000, ktorú nie je možné považovať za objednávku,

nakoľko z nej vyplýva, že odberateľ ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. žiadal žalobcu o preverenie žiadosti
predĺženia zmluvy do 31.12.2002 s tým, že v roku 2002 bude potrebovať väčšie množstvo tovaru cca
700-800 ton). Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie až dňa
8.4.2002, teda s odstupom času pol roka, kedy žalovaný mal prestať tovar dodávať.

88. Odvolací súd mal za preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 1.4.2001 aj kúpnu zmluvu so
spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. ako kupujúcim, v ktorej bolo dohodnuté, že kupujúci bude
odoberať v období od 1.4.2001 do 31.12.2001 mesačne max. 500 ton vápna za rok 2001. V uvedenej
zmluve je žalobca uvedený len ako platobné miesto spoločnosti KALCIT s.r.o. (predchodca žalovaného)
bez akýchkoľvek práv a povinností pri realizácii dodávok, ktorých nositeľom je iba kupujúci a predávajúci.

89. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca si svoje povinnosti v zmysle
zmluvy riadne plnil, pričom žalovaný si svoje povinnosti neplnil, a preto mu bola žalobcom dôvodne
vystavená faktúra na sumu 500.000,00 eur, ako zmluvná pokuta predstavujúca nárok, ktorý vznikolžalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným vyplývajúcich zo zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa
1.4.2001.

90. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so skutočnosťami, ktoré mu vytkol odvolací súd v
zrušujúcom uznesení zo dňa 15.10.2013, avšak nesprávne vyhodnotil porušenie povinnosti žalovaného
vyplývajúce z čl. VIII. bod 8.5. a 8.3. zmluvy. V zmluve je uvedené, že v prípade, ak predávajúci nedodá
objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky zaväzuje sa predávajúcemu uhradiť zmluvnú pokutu.
V konaní žalobca nepreukázal, že si ako kupujúci vystavením objednávky objednal tovar u žalovaného

(predávajúceho) a znenie telefaxu, predložené žalobcom zo dňa 18.12.2001, ktoré žalobcovi adresovala
spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., nie je možné považovať za objednávku. Z telefaxu totiž
nevyplýva, že by skutočnosti v ňom uvedené mali náležitosti objednávky (identifikácia zmluvných strán
v rozsahu obchodného mena, sídla, IČO, DIČ, špecifikácia objednaného tovaru, merná jednotka, cena,
dodacie podmienky - dátum a spôsob dodania).

91. Nepredložením objednávky zo strany žalobcu (resp. odberateľa) sa žalovaný nemohol dostať do
omeškania s dodaním tovaru a žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu podľa čl.
VIII. bod 8.5.

92. Čo sa týka žalobcom požadovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,000,00

eur pre porušenie povinnosti žalovaným uvedeného v článku VIII. bod 8.3. predmetnej zmluvy, odvolací
súd uvádza, že potom ako v r. 2002 žalovaný prestal plniť dodávky pre žalobcu, tieto plnil priamo pre
spoločnosťÓAMÓZDIACÉLMUVEKKft. Žalobcoviboloznáme,žedodávkyrealizovanéprespoločnosť
ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. neboli dodávané na základe kúpnej zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu, ale na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom

žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., v ktorej bol žalobca označený iba ako
platobné miesto predávajúceho. Žalovaný bol už viazaný druhou zmluvou zavretou so spoločnosťou
UNIKRISTALL Ktf. Szolnok, podľa ktorej mal tomuto odberateľovi tovar dodávať.

93. Z obsahu celého spisu mal odvolací súd za preukázané, že práve žalobca si neplnil povinnosti

vyplývajúce mu z uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001 tým, že nepreukázal, že oznamoval
žalovanému presné dispozície dodania tovaru v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním
tovaru, ďalej nepreukázal vystavenie objednávok, na základe ktorých mal žalovaný dodávať tovar
žalobcovi, dodávky realizované pre spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. neboli dodávané na
základe kúpnej zmluvy, z ktorej si uplatňuje žalobca nárok na zmluvnú pokutu, ale na základe kúpnej

zmluvyuzavretejmedzipredchodcomžalovanéhoaspoločnosťouÓAMÓZDIACÉLMUVEKKft.,vktorej
bol žalobca označený iba ako platobné miesto predávajúceho. Vzhľadom na uvedené preto zo strany
žalovaného nemohlo nikdy dôjsť k porušeniu povinnosti, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú
pokutu. Vychádzajúc z uvedených skutočností, preto považoval odvolací súd právne závery súdu prvej
inštancie za nesprávne.

94. Čo sa týka dohodnutej zmluvnej pokuty k tomuto odvolací súd uvádza, že táto bola dohodnutá v
rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a bola neprimerane vysoká.

95. Odvolací súd sa ani čo sa týka výšky zmluvnej pokuty nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie,

ktorý predmetnú zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eur považoval za primeranú, pričom vychádzal
z dohodnutého objemu ( ktoré odberateľ ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. poprel) a nie zo skutočne
realizovaného objemu dodávky žalovaným. V roku 2001 bol realizovaný objem v rozsahu 417 ton vápna
v cene 810.608,00 Sk = 26.907,256 eur) a na rok 2002 mal byť predpokladaný objem podľa odberateľa
o cca 700-800 ton viac, čo by predstavovalo cca 1.600.000,00 Sk (53.110,27 eur) a na rok 2003 a 2004

ani nebol presne dohodnutý objem dodávky.

96. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného zo zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001, z ktorej
odvodzuje zmluvnú pokutu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol

v súlade s ust. § 388 CSP prihliadnúc nato, že už aj v roku 2009 zaujal odvolací súd v tejto veci rovnaký
právny názor.97. Odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu jeho
úspešnosti v konaní v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

98. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).