Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/136/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516209105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7516209105.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, proti žalovaným 1/ A. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom,
advokátom so sídlom Idanská 17, Košice, 2/ D. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, 3/ E. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX a 4/ A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, G., o určenie neplatnosti právnych

úkonov a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie z 25. mája 2022, č. k. 16C/603/2016-337

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného
v 1. rade.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením zastavil konanie (I.), nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania (II.) a nepriznal
štátu náhradu trov konania (III.).

Len proti výroku II. tohto uznesenia o trovách konania sporových strán podal žalovaný v 1. rade
odvolanie. Ostatné výroky uznesenia, ktorými súd prvej inštancie zastavil konanie a nepriznal štátu
náhradu trov konania, neboli odvolaním napadnuté; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
skutočnosťou, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie však v
okolnostiach prípadu vzhliadol podmienky pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.. V odôvodnení napadnutého
uznesenia v tejto súvislosti skonštatoval, že žalobkyňa spor nezačala, do konania vstúpila zo zákona ako
právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne, pričom ihneď po rozhodnutí súdu, že s ňou pokračuje v konaní,
vzala podanú žalobu späť. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nezodpovedá rozumnému a

spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami (príbuznými), aby žalobkyňa znášala
trovy konania v spore, ktorý iniciovala jej nebohá matka.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v otázke existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Poukázal na to, že pôvodná žalobkyňa začala prostredníctvom ďalšej

osoby nákladný spor, pričom bola zastúpená advokátom, na ktorého mala finančné prostriedky. Svojimi
odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie,žalovaný v 1. rade podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1
písm. h) C.s.p., s návrhom, aby na jeho základe odvolací súd napadnuté rozhodnutie o trovách konania
strán zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. zmenil tak, že mu prizná

nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným
odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní,
a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom

na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto
porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako
podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.

1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že (odvolanie) nie
je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania strán je vecne
správne.

Žalovaný v 1. rade svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o
trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky výnimočnosti

nepriznania náhrady trov konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva
a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom
potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia.
O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne
interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových
okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255

CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa dôvodovej správy k ust. §
257 CSP účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky:
jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa,

ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva na súdnu prax.
Výnimočnosť pritom môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane
účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky

príjem. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala
úspech vo veci, sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod
hodný osobitného zreteľa (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck v
Prahe 2016, str. 941 - 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 CSP prichádza doúvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná
strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery oboch strán, prihliada tiež na postoj strán v konaní, ich správanie v priebehu sporu a prípadne
iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa (porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvejinštancie,
ku ktorým dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1.
rade, keď v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade správne považoval žalobkyňu za
stranu, ktorá späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania v prejednávanej veci, a takisto
aj v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď výnimočnosť okolností preskúmavanej
veci vzhliadol v tom, že súčasná žalobkyňa spor nezačala, do konania vstúpila zo zákona ako právna

nástupkyňa pôvodnej žalobkyne, pričom ihneď po rozhodnutí súdu, že s ňou pokračuje v konaní, vzala
podanú žalobu späť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pôsobili tieto dôvody na potrebu spravodlivého
usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami (príbuznými), vyplývajúceho zo zásady zodpovednosti
za zavinenie zastavenia konania. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že výnimočnosť v okolnostiach
danej veci spočíva v tom, že žalobkyňa nemala na vzniku sporu podiel, nestala sa stranou sporu

zvlastnejiniciatívy,alevpriebehusporupotom,akojusúdprvejinštanciesvojimrozhodnutím„ustanovil“
do procesného postavenia žalujúcej strany, ako aj v tom, že dôvodom tohto procesného postupu súdu
bola tá skutočnosť, že ostatní dedičia (hmotnoprávni nástupcovia) po pôvodnej žalobkyni (ich matke)
boli v čase jej smrti stranami konania v procesnom postavení žalovaných v 2. a 3. rade. Usporiadanie
tohto procesnoprávneho nároku navyše zodpovedá aj výsledku usporiadania hmotnoprávneho vzťahu,

keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky (pôvodnej žalobkyne).

Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu boli dané
mimoriadne skutočnosti, ktoré vyvolali potrebu procesnú zodpovednosť žalobkyne v záujme dosiahnutia

spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán zmierniť, odchýlením sa od zásady
zodpovednosti za výsledok konania výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust.
§ 257 C.s.p.. Keďže odvolanie žalovaného v 1. rade proti napadnutému výroku uznesenia o trovách
konania strán nie je z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené, odvolací súd
uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania strán ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387

ods. 1 C.s.p.

Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech a preto jej v súlade s citovaným ust. § 255
ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom
konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich
vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací rozhodol o trovách
odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.