Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8304119889.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: R.. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom, Štúrova 20, 040 01
Košice, proti žalovanému: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, zast. opatrovníčkou R. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 15 933,08 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 8C/81/2005-435 zo dňa 28.02.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Rozsudok vo výrokoch o vyhovení žalobe a náhrada trov konania sa mení tak, že v tejto časti sa
žaloba zamieta a náhrada trov konania stranám sporu nepriznáva.

III. Priznáva Slovenskej republike náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.438,32 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 265,55 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.
Náhradu trov konania stranám nepriznáva.
Priznáva Slovenskej republike náhradu nákladov na znalecké dokazovanie v rozsahu 50 % voči
žalobcovi.
Priznáva Slovenskej republike náhradu nákladov na znalecké dokazovanie v rozsahu 50 % voči
žalovanému.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.“

Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,ževčaseuzavretiazmluvy
o pôžičke dňa 17.07.2002 a kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09.04.2003 bol žalovaný plne spôsobilý na
právne úkony, čo bolo preukázané znaleckým posudkom W.. F. B. č. 89/2013. Taktiež medzi stranami
sporu bolo nesporné, že dňa 17.07.2002 žalobca poskytol žalovanému sumu 400.000.- Sk. Taktiež
je nesporné, že dňa 17.07.2002 uzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke. Z ustanovení tejto zmluvy

vyplýva, že žalobca poskytne žalovanému ako pôžičku sumu 400.000.- Sk a žalovaný sa zaväzuje
predmetnú sumu vrátiť v lehote jedného mesiaca. Zároveň si strany sporu v článku II dohodli, že
dlžník môže svoj dlh splatiť so súhlasom veriteľa aj prevodom vlastníctva nehnuteľnosti a to parciel
č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/XX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, ktorésú zapísané na LV č. XXXX, katastrálneho územia M., ktoré nehnuteľnosti sú aj ručením tejto pôžičky.
Dlžník sa zaviazal, že do doby splatenia pôžičky neprevedie túto nehnuteľnosť a nescudzí ju na žiadnu
inú osobu. Súd má za to, že jednoznačne medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,

pričom bol dohodnutý alternatívny spôsob úhrady pôžičky a to v hotovosti alebo so súhlasom veriteľa
prevodom v zmluve uvedených nehnuteľností. Jednoznačne bolo preukázané, že dlžná suma nebola
uhradená v hotovosti. Bola však dňa 09.04.2003 formou notárskej zápisnice uzavretá kúpna zmluva,
ktorej predmetom sú nehnuteľnosti a to parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/
X o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na

liste vlastníctva č. XXXX. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy súd považuje za formu súhlasu žalobcu so
splatením dlžnej sumy prevodom nehnuteľností. Javí sa teda, že od začiatku mal žalobca záujem o
kúpu predmetných nehnuteľností a kúpu týchto nehnuteľností riešil neštandardným spôsobom - najprv
vyplatením finančných prostriedkov a potom prevod nehnuteľností. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke
nemohol žalobca priamo predmetné nehnuteľnosti od žalovaného odkúpiť a to z dôvodu, že žalovaný
bol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a až

dňa 03.09.2002 bola uzavretá zmluva o zrušení podielového spoluvlastníctva a následným prikázaním
podielov formou notárskej zápisnice č. N 629/03, Nz 629/02, na základe ktorej do výlučného vlastníctva
žalovaného prešli nehnuteľnosti KN XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, KN XXXX/XX - záhrada o
výmere XXX m2, KN XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2. Hodnota týchto nehnuteľností
je v notárskej zápisnici uvedená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom

R.. V. R.. Tento znalecký posudok je zo dňa 01.09.2002
Včaseuzavretiazmluvyopôžičkymalsúdprvejinštanciezato,žeobestranysporupovažovalizakúpnu
cenu za nehnuteľnosti sumu 400.000.- Sk, pretože obe strany súhlasili s prevodom týchto nehnuteľností
v prípade nezaplatenia dlhu vo výške 400.000.- Sk. V kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2003 je však v článku
III dohodnutá kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti vo výške 255.913.- Sk. A taktiež je uvedené,

že táto kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním zmluvy, bez účasti notára. Súd dohodu o cene za
nehnuteľnosti považuje za zmenu kúpnej ceny zo sumy 400.000.-Sk na sumu 255.913.- Sk v súlade
so znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2002. Je
pravdou, že kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním zmluvy o pôžičke a to vo výške 400.000.- Sk
dňa 17.07.2002. Vyplatenie inej sumy žalobcom žalovanému nebolo v priebehu konania preukázané.

Nebolo preukázané, že by mu vyplatil sumu 255.913.- Sk. V tejto časti neuniesol žalobca dôkazné
bremeno a nepreukázal kedy, kde a za akých okolnosti mala byť vyplatená žalovanému ďalšia sumu
255.913.- Sk.
Súd prvej inštancie mal za to, že na základe vyššie uvedených skutočností boli žalovanému dňa
17.07.2002 vyplatené finančné prostriedky vo výške 400.000.- Sk ako pôžička, ktorú mohol splatiť v

stanovenej lehote v hotovosti, alebo prevodom v zmluve uvedených nehnuteľností. Na základe znenia
zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2002 súd má za to, že v tom čase strany zmluvy mali za to, že
hodnotanehnuteľnostíjevovýške400.000.-Sk.Uzavretímkúpnejzmluvy,ktorejpredmetombolitotožné
nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti uvedené v zmluve o pôžičke, má súd za to, že žalobca súhlasil so
splatením pôžičky, prevodom týchto nehnuteľností. Podpísaním tejto zmluvy sa strany dohodli, že

hodnota týchto nehnuteľností je iná ako v čase podpísania zmluvy o pôžičke a to vo výške 255.913.-
Sk. Skutočnosť, že by žalobca túto sumu vyplatil žalovanému nebola v konaní preukázaná. Súd má
teda za to, že k splateniu pôžičky došlo zo strany žalovaného vo výške 255.913.- Sk a to prevodom
nehnuteľností. Ku dňu rozhodnutia žalovaný zostatok pôžičky neuhradil a preto ho súd zaviazal na
úhradu sumy 4.782,71 eura (144.087.- Sk, 400.000.- Sk - 255.913.- Sk). V prevyšujúcej časti týkajúcej

sa zaplatenia istiny 400.000.- Sk - 13.277,57.- Sk, t.j. v časti zaplatenia sumy 255.913.- Sk - 8.494,76
eura súd žalobu žalobcu zamietol.
V článku I, bod 1 zmluvy zo dňa 17.07.2002 sa veriteľ zaviazal dlžníkovi požičať sumu 400.000.- Sk s
dohodnutým úrokom vo výške 20 %. Žalovaný mal teda požičanú sumu vo výške 400.000.- Sk vrátiť
do jedného mesiaca od požičania navýšenú o 20 %. 20 % zo sumy 400.000.- Sk (13 277,57 eura)

predstavuje sumu 80.000.- Sk t.j. 2.655,51 eura. Celkovo súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 4
782,81 eura + 2 655,51 eura, t.j. 7 438,32 eura.
Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 16 % ročne. Z článku II bod. 1 zmluvy o pôžičke vyplýva,
že sa účastníci zmluvy dohodli na úroku z omeškania vo výške 2 % dlžnej sumy. Súd je toho názoru,
že si účastníci dohodli úrok z omeškania jednorazový (v zmluve nie je uvedené, či je úrok z omeškania

ročný, mesačný, denný) a to vo výške 2 % z dlžnej sumy. Keďže do jedného mesiaca neuhradil žalovaný
požičanú sumu, vznikol žalobcovi nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 8.000.- Sk - 265,55
eura, čo predstavuje 2 % zo sumy 400.000.- Sk. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu
žalobcu zamietol.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia celkovo sumy 480.000.- Sk, t.j. 15.933,08 eura. Súd
celkovo zaviazal žalovaného na úhradu sumy 7.438,32 eura. Úspech žalobcu tak predstavuje 46,68 %
(7 438,32 : 15 933,08 x 100, 100 - 46,68) a úspech žalovaného predstavuje 53,32 %. Rozdiel je 6,64

% v prospech žalovaného. Súd považuje úspech strán sporu za takmer rovnaký a preto náhradu trov
konania stranám nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. V odvolaní
okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o výroky uvedené v prvom a druhom odseku, s tým nesúhlasí,
nakoľko nárok žalobcu od začiatku považuje za nezákonný a tvrdí, že ním uplatňovaný nárok je
neoprávnený, nespravodlivý a vôbec nezodpovedá skutočnosti. Opätovne tvrdil, že žalobca vyslovene
klame o právnom úkone, ktorý uzatvoril s ním. Od začiatku súdneho konania tvrdí, že nedošlo k uzavretiu
žiadnej zmluvy o pôžičke, došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji pozemku pričom kúpnu cenu vo

výške 400.000.- Sk prevzal pred podpísaním kúpnej zmluvy a to dňa 17.07.2002. V tejto súvislosti
poukázalnato,žeonnemenísvojevýpovedeavyjadrenia,právežalobcaneustálemenísvojevyjadrenia
asúdzavádza.Kžiadnejpôžičkenedošlo,došlokodovzdaniukúpnejceny.To,žežalobcaklamevyplýva
okrem iného aj z jeho rozporných vyjadrení a to, že najskôr tvrdil, že mu údajne vyplatil sumu 255.913.-
Sk v nejakom aute, to dokonca tvrdil na súde, a potom sa zase vyjadroval inak, a to, že mu mal údajne

vyplatiť túto sumu na notárskom úrade V.. J.. Už aj z tohto je celkom jasné, ako si vymýšľa, klame a
zavádza, žiadnu sumu 255.913.- Sk mu nikdy nevyplatil. Ďalej poukázal na to, že aký mal dôvod žalobca
písať do zmluvy o pôžičke, že táto môže byť splatená aj prevodom úplne konkrétnych pozemkov, ktoré
následne i na žalobcu previedol, ak by nebola pravda to, že mu vlastne už vtedy vyplatil kúpnu cenu za
predmetné pozemky. Údajná zmluva o pôžičke je podľa názoru odvolateľa úplne fingovaný právny úkon,

ktorý nebol žiadnou stranou zamýšľaný ako pôžička, išlo o odovzdanie kúpnej ceny za pozemky, čo sa
neskôrzrealizovalopapierovonanotárskomúrade.Žalobcanemánikdeodvolateľovpodpis,nažiadnom
príjmovom pokladničnom doklade, že skutočne mu vyplatil sumu 255.913.- Sk tak ako to klamlivo tvrdí.
Takýto doklad nemá preto, že mu žiadnych 255.913.- Sk nevyplatil a nedal mu žiadne iné peniaze ako tie
dňa 17.07.2002, čo bola vtedy skutočná kúpna cena za pozemky. Zopakoval, že v zmluve o pôžičke je

uvedené, že môže byť splatená pôžička prevodom týchto konkrétnych pozemkov. Nesúhlasí, že zmluva
uzavretá na notárskom úrade má byť ich dohodou o zmene ceny, teda, že sa dohodli na sume nižšej.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. V odvolaní

odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu v časti úrokov z omeškania predstavuje popretie súdmi
definovaného účelu úrokov z omeškania. Prvoinštančný súd bez akejkoľvek opory v obsahu zmluvy
alebo vykonanom dokazovaní konštatoval, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 2 % bol
jednorazový. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmluve o pôžičke absentuje informácia, že sa jedná
o ročný, mesačný alebo denný úrok z omeškania. Takýto nedostatok však nie je možné preklenúť

výkladom, ktorý je s ohľadom na právnu úpravu o zvyklosti najmenej pravdepodobným a v zásade
aj odporujúcim zmyslu a účelu zákonného nároku na úrok z omeškania. Pokiaľ teda prvoinštančný
súd považoval dohodu o úrokoch z omeškania za neurčitú, mal striktne vychádzať z kogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. Nesúhlasil
so záverom súdu prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby v časti v tejto súvislosti poukázal na

obsah notárskej zápisnice z 09.04.2003 z obsahu ktorej je zrejmé, že k vyplateniu kúpnej ceny v
uvedenej výške došlo pred podpísaním zmluvy pričom podľa § 205 CSP notárska zápisnica verejnou
listinou potvrdzujúcou pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný
opak. Opak preukázaný v priebehu konania nebol. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola uzatvorená
17.07.2002, pričom pôžičku mal žalovaný vrátiť do 17.08.2002, následne 03.09.2002 sa žalovaný

stal vlastníkom nehnuteľností, ktorými mal alternatívne splatiť svoju pôžičku. Až 09.04.2003, teda 7
mesiacov po nadobudnutí nehnuteľností žalovaným a zároveň 8 mesiacov po splatnosti dlhu došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy a prevedeniu pozemkov žalobcu na jeho osobu. Pokiaľ teda prvoinštančný
súd považuje zmluvu o pôžičke za kúpnu zmluvu a kúpnu zmluvu iba za dohodu o zmene kúpnej
ceny, zároveň pripúšťa, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zastretej zmluvou o pôžičke nemohol

žalovaný s prevádzanou nehnuteľnosťou disponovať a prijať za ňu kúpnu cenu 400.000.- Sk. Takýto
záver by však nutne viedol k záveru o neplatnosti zmlúv a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného. Pokiaľ by kúpna zmluva mala byt', ako tvrdí prvoinštančný súd, iba formou súhlasu so
splatením dlžnej sumy prevodom nehnuteľností, neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by táto skutočnosťnebola uvedená v notárskej zápisnici, rovnako tak žiaden dôvod, prečo by mala byt' realizovaná takáto
zložitá konštrukcia právnych vzťahov. Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Pokiaľ teda

žalovaný tvrdil, že kúpna cena 255.913.- Sk mu nebola nikdy odovzdaná, a že zmluva o pôžičke
predstavovala iba zastierací úkon vo vzťahu ku kúpe nehnuteľností, bolo jeho povinnosťou v tomto
smere uniesť nie len bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno (čl. 8 CSP). To platí bez ohľadu
na to, že v mene žalovaného koná jeho opatrovníčka. V zásade celému konaniu je možné vytknúť,
že dôkazné bremeno zaťažuje iba žalobcu, pričom vo vzťahu k žalovanému sú rozhodnutia súdu

postavené na ničím nepodložených, neoverených a účelových tvrdeniach jeho opatrovníčky. Má za to,
že súd pri hodnotení právneho a skutkového stavu podlieha účelovo predstieranému a zveličovanému
rozdielu v sociálnom postavení účastníkov konania. V konečnom dôsledku podľa názoru odvolateľa je
evidentné, že žalovaný sa obohatil, nebol z jeho strany nijak ukrátený a pôžičku odmieta vrátiť. Priebeh
konania považuje z hľadiska nárokov zo strany sporu za neférový, nakoľko z dôvodu konštatovania
nespôsobilosti žalovaného chápať zmysel a účel súdneho konania sa tento ani v jednom prípade

nezúčastnil súdneho konania a jeho opatrovníčka k zásadným otázkam nevie zaujať vecné stanovisko s
poukazom, na to, že sama účastníkom dohôd medzi odvolateľom a žalovaným nebola. Prvostupňovému
súdu preto predložil na poslednom pojednávaní listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný aj bez
opatrovníčky samostatne realizuje zmluvné právne úkony a mimo pojednávacej miestnosti žije riadnym,
nijak neobmedzeným spôsobom života. Nad rámec z doposiaľ uvedeného podotkol, že prvoinštančný

súd pri všetkých realizovaných výpočtoch opomenul, že v čl. I bod 1 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého
bola pôžička poskytnutá s úrokom 20 %, a teda počnúc dňom splatnosti je potrebné počítať so sumou
480.000.- Sk a nie sumou 400.000.- Sk.

4. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania a

nesúhlasil s tvrdením žalovaného ohľadom zmeny výpovedí a pokiaľ žalovaný tvrdí, že poskytnutie
sumy 400.000.- Sk predstavoval zaplatenie kúpnej ceny 9 mesiacov vopred, nie je zrejmé, prečo sa
táto skutočnosť výslovne neuviedla v notárskej zápisnici. Rovnako tak mohol žalovaný trvať na tom, aby
pri podpise notárskej zápisnice mu bolo zároveň vystavené potvrdenie z jeho strany o splatení pôžičky
o ktorej tvrdí, že bola iba fingovaná. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že on mal navrhnúť uvedenie nižšej sumy

do notárskej zápisnice z dôvodu platenia nižších daní, uviedol, že kúpna cena uvedená v notárskej
zápisnici bola určená znaleckým posudkom, ktorý si dal vyhotoviť žalovaný, nie žalobca. Navyše daňová
povinnosť by v takomto prípade vznikla na strane predávajúceho a teda osôb ktorá by mala prospech
z uvedenej nižšej kúpnej ceny než bola údajne dohodnutá a vyplatená sumy 400.000.- Sk bol práve
žalovaný a nie on. Žalovaný tiež nijak nevysvetlil z akého dôvodu mal kúpiť za cenu 400.000.- Sk

pozemok, ktorý mal znaleckú hodnotu 255.913.- Sk. Ak bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že pôžička
bola iba fiktívna a mnou akceptovaná a vopred zaplatená kúpna cena za pozemok bola 400.000.- Sk
neexistoval z mojej strany žiaden dôvod na to, aby sa v notárskej zápisnici neuviedla skutočná výška
kúpnej ceny 400.000.- Sk ako aj konkrétny dátum jej zaplatenia.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania a ktorý poukázal
na to, že dohodol so žalobcom trhovú cenu za pozemky vo výške 400.000.- Sk a to, že v kúpnej zmluve
bola uvedená suma 255.913.- Sk bolo iba z dôvodu, že tak bol pozemok ocenený znalcom. Nie je predsa
skutočne možné, aby mu žalobca požičal 400.000.- Sk na jeden mesiac s takými úrokmi pokiaľ poznal
jeho majetkové pomery a potom mu ešte raz dal 255.913.- Sk za jeho pozemok, hoci mu mal byť v

tej dobe dlžným 480.000.- Sk s úrokmi z omeškania. To je absurdné tvrdenie v rozpore so zdravým
rozumom,dôležitésúskutočnéúmyslyúčastníkovprávnychúkonovatiežito,ževýkonprávapovinností
z občianskoprávnych vzťahov má byť v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na to, že neostáva mu
iné, len sa spoľahnúť na správne a spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalobcu
zamietne v celom rozsahu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že žalobca mu povedal, že notárska
zápisnica je len formalita a pri prevode pozemku ju zničí a jemu slúži ako zábezpeka aby pozemok
neprepísal na nikoho iného. Na začiatku súdneho konania tvrdil, že mu vyplatil 250.000.- Sk pred
notárkou, neskôr tvrdil, že mu vyplatil v aute na nejakom parkovisku - dodnes nie je jasné kedy a ako

mu mal vyplatiť údajných 250.000,- Sk. Poukázal na to, že znalecký posudok rôzne vymeriavacie práce
na pozemku, notársku zápisnicu a podobné veci zabezpečoval žalobca. Poukázal na to, že žalobca vo
svojich skorších podaniach uvádzal, že dokonca tento pozemok inzeroval v káblovej televízii a predával
ho za 700.000.- Sk kde uvádzal, že tak sa robí biznis. Ďalej poukázal na to, že medzi odovzdaním kúpnejceny, resp. dátumom kedy nadobudol pozemok a dňom prevodu na žalobcu je preto dlhšia doba, že
žalobca sa v tej dobe rozvádzal, a preto nechcel si dať pozemok na seba napísať, aby sa následne
nemusel s manželkou potom na ňom deliť. Takto mu to žalobca vysvetľoval, keď sa ho pýtal, že najskôr

rýchlo pozemok chcel, dopredu nám dal peniaze a potom prepis sa uskutočňoval až neskôr. Toto je
pravý a jediný dôvod, prečo sa tak stalo neskôr.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne právne závery a z toho dôvodu neboli splnené
podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (podľa § 387 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).
V časti vyhovujúceho výroku a vo výroku o zamietnutí žaloby bolo dôvodné rozsudok postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu

má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané

jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej

zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

12. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.13. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

14. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná

logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

15. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu.

18. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na svoje závery uvedené v bode 12 a 13 svojho uznesenia o
zrušeníprvoinštančnéhorozsudkuzodňa26.04.2016sp.zn.20Co/296/2014-401,podľaktorých„vdanej
veci sa javí, že suma 400.000.- Sk (13 277,57 eura) uvedená v zmluve o pôžičke bola dohodnutá kúpna

cena za nehnuteľnosti, pokiaľ žalobca nepreukáže opak. Kúpna zmluva spísaná na notárskom úrade
dňa 09.04.2003 a v nej novo dohodnutá kúpna cena vo výške 255.913.- Sk (8.494,76 eura) by mohli
predstavovať dohodu o zmene kúpnej ceny, avšak túto dohodu by bolo možné považovať za platný
právny úkon, len ak by bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Ak aj súd prvého stupňa vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o pôžičke, nebral

do úvahy dohodu zmluvných strán o tom, že pôžička môže byť v plnom rozsahu splatená prevodom
konkrétne špecifikovaných nehnuteľností. O tom, že žalovaný na žalobcu tieto nehnuteľnosti skutočne
previedol, nie sú pochybnosti. Prevodom týchto nehnuteľností mala byť v zmysle uzavretej zmluvysplatená pôžička v plnej výške. Prevzatie sumy 255.913.- Sk (8.494,76 eura) nebolo preukázané, pričom
dôkazné bremeno znáša žalobca.“

19. Podľa tohto uznesenia bolo úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci zistiť skutočnú
kauzu právneho vzťahu medzi účastníkmi ako aj možnosť aplikácie ustanovení o simulovanom a
disimulovanom právnom úkone. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať otázkou skutočnej kúpnej ceny za
predmetné nehnuteľnosti a otázku zaplatenia sumy 255.913.- Sk (8.494,76 eura) žalobcom žalovanému,
čo súd prvého stupňa považoval za nesporné pričom toto tvrdenie žalovaný poprel a odovzdanie tejto

sumy nebolo preukázané.

20. V zmysle dokazovania po tomto zrušujúcom uznesení sa na skutkových okolnostiach prejednávanej
veci nič nezmenilo a žalobcovi sa nepodarilo preukázať odovzdanie sumy 255.913.- Sk (8.494,76 eura)
žalovanému.

21. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca
zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto
skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio
diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej

procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní
vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných
pozitívnychskutočností,ktorévkonečnomdôsledkuvedúkzáveruotom,žeurčitánegatívnaskutočnosť
je daná.
Vo vzťahu k žalobcom namietanému neuneseniu dôkazného bremena zo strany žalovaného ohľadom

preukázania nevyplatenia kúpnej ceny, je potrebné uviesť, že podľa negatívnej dôkaznej teórie, ak v
notárskej zápisnici sa konštatuje, že kúpna cena mala byť vyplatená pred podpisom zmluvy bez účasti
notára a žalovaný od počiatku výplatu namieta, tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať jej výplatu,
totižto neexistenciu právnej skutočnosti preukázať v danom prípade nemožno a opak odporuje základom
logiky.

Uvedenému záveru totiž zodpovedajú aj výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že na
to aby sa mohla naplniť zmluva o prevode nehnuteľností a zaplatenie pôžičky, vyžadoval sa ďalší právny
úkon, ktorým bola kúpna zmluva s kúpnou cenou.

22. Absencia momentu faktického odovzdania kúpnej ceny žalovanému, ktorý v konaní žalobca

nepreukázal je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku. Tak ako bolo uvedené v zrušujúcom
uznesení zo dňa 26.04.2016 sp.zn. 20Co/296/2014-401 súd prvej inštancie nebral zreteľ na zmluvu o
pôžičke medzi stranami sporu, hlavne na tú skutočnosť, podľa ktorej pôžička môže byť v plnom rozsahu
splatená prevodom konkrétne špecifikovaných nehnuteľností, čo sa aj následne stalo a žalovaný tieto
nehnuteľnosti previedol na žalobcu, o čom neboli žiadne pochybnosti. Prevodom týchto nehnuteľností

bola aj splatená pôžička v plnej výške.

23. Za stavu ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k odovzdaniu sumy 255.913.- Sk
(8.494,76 eura) potom nemohol byť úspešný so svojou žalobou a za skutočnú kúpnu cenu je potrebné
považovať sumu 400.000.- Sk (13.277,57 eura).

Taktiež nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že touto zmluvou došlo k zmene kúpnej ceny za
nehnuteľnostizdôvodu,žeskutočnouvôľouzmluvnýchstránbolprevodnehnuteľnostizacenu400.000.-
Sk (13.277,57 eura), pretože je až ťažko predstaviteľné, že za stavu, ak žalobca dlhoval žalobcovi
po splatnosti 400.000.- Sk mal žalobca bez ďalšieho vyplatiť žalovanému ďalšiu sumu 255.913.- Sk
(8.494,76 eura) za nehnuteľnosti, ktoré mohli byť splatené pôžičkou, preto k dohode o zmene kúpnej

ceny nedošlo.

24. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.

Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi
stranami sporu je, že pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k poskytnutiu kúpnej ceny

vo výške 8.494,74 eura (255.913.- Sk) potom jediným logickým vyústením a záverom v prejednávanej
kauze je, že suma uvedená ako pôžička 400.000.- Sk (13.277,57 eura) bola zaplatená prevodom
nehnuteľností a kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola len formálno-právny úkon na
zavŕšenie prevodu nehnuteľností vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Jednoducho povedané kúpna
zmluva označená ako zmluva o pôžičke s dohodnutou kúpnou cenou 400.000.- Sk sama o sebe nebola

vkladu schopnou listinou a preto strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 255.913.- Sk
(8.494,76 eura), navyše ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno o odovzdaní tejto sumy, žalovanému
nemohlo v danom prípade ísť ani o bezdôvodné obohatenie.
So zreteľom na nedôvodnosť žaloby čo do základu odvolací súd sa už nezaoberal nedôvodnosťou
príslušenstva pohľadávky cez prizmu výkladového princípu contra proferentem a neprimeranosti.

25. Za situácie ak zmluva o pôžičke bola splatená prevodom pozemkov a žalobca žalovanému
neposkytol tvrdenú kúpnu cenu, potom bolo dôvodné napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdiť a vo výrokoch o vyhovení žalobe a
náhrade trov konania zmeniť tak, že v tejto časti bolo opodstatnené žalobu zamietnuť postupom podľa
§ 388 CSP.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP s poukazom na ust. § 396 CSP a vychádzajúc
zo zásady úspešnosti súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal nakoľko mu žiadne
nevznikli a žalobca ako neúspešná strana sporu na jej náhradu nemá právo.

27. Zároveň vychádzajúc zo zásady úspešnosti bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov Slovenskej
republiky v rozsahu 100 %.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).