Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115225498
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6115225498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, proti žalovanému R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, P. P., v konaní zastúpenom
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO:
47 258 039, o zaplatenie 14 371,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 8C/476/2015-123 zo dňa 30. 06. 2017, v spojení s opravným uznesením č.k.
8C/476/2015-151 zo dňa 06.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/476/2015-123 zo dňa 30. 06. 2017 v spojení s
opravným uznesením č.k. 8C/476/2015-151 zo dňa 06.02.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7
185,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7 185,50 Eur od 30. 06. 2017 do
zaplatenia, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pod č. XXXXXXXXXX/XXXX S.: T XXXX XXXX

G. 75XX XXXX, T.: H., VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol
Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

2. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 14 371,00 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne

od 28. 10. 2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 11. 02. 2011 došlo v meste Banská Bystrica
prevádzkou osobného motorového vozidla továrenskej značky Toyota s evidenčným číslom BB 786 BP,
ktoré viedol žalovaný, ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo aj k poškodeniu zdravia spolujazdca R. N..
E. 20. 06. 2011 Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 1T/60/2011 uznal žalovaného vinným
z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výšme 12 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený so

skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov, trest zákazu činnosti a povinnosť nahradiť poškodenému škodu
vo výške 2.987,50 Eur. Poškodený Milan Otiepka držiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda, mal u žalobcu v čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle uvedenej zmluvy mu náhradu škodyzaplatil žalobca. Žalobca na základe skutočnosti, že poškodený bol uznaný za invalidného s mierou
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % uhrádzal poškodenému mesačne od 18. 06. 2012
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka. Žalobca

sa s poškodeným následne dohodli, že pravidelne opakujúcu sa mesačnú rentu nahradia v súlade s
§ 449a Občianskeho zákonníka jednorazovým vyrovnaním straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti v celkovej výške 14 371,00 Eur. Žalobca túto sumu poukázal dňa 28. 08. 2015 na účet
poškodeného. Nárok uplatnil v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže právo poškodeného
na náhradu škodu prešlo na žalobcu ako poistiteľa. Žalovaný žalobcovi vyplatenú sumu neuhradil.

3. Žalovaný uplatnený nárok rozporoval, čo do dôvodu a výšky. Uviedol, že poškodený bol uznaný za
invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na 50 %, preto dohoda na
jednorazovomvyrovnaníjenadrámeczákonaatedaajplnenieztejtodohodypresahujerámeczákonaa
povinnosť žalovaného zaplatiť náhradu (regresné plnenie). Na jednorazové vyrovnanie nemožno použiť
ustanovenie § 449 Občianskeho zákonníka, ale ustanovenie § 447b Občianskeho zákonníka, ktoré

odkazuje na všeobecné predpisy o sociálnom poistení. Samotná dohoda je nad ráme zákona, nie je
určitá a je v nej uvedená suma s absenciou jej výpočtu. Poškodený konal v rozpore s § 12 ods. 1 písm.
d) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, keď zveril vedenie motorového vozidla
žalovanému napriek tomu, že vedel, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu. V deň nehody žalovaný s
poškodeným najprv požívali alkoholické nápoje, pričom poškodený sa zranil a išiel svojím vozidlom na

ošetrenie, po ošetrení zveril vozidlo žalovanému. Poisťovňa teda mala zohľadniť aj tieto okolnosti a
predmetný postih pomerne rozdeliť aj na poškodeného aj na žalovaného, tak ako to urobil žalobca pokiaľ
išlo o iné nároky súvisiace so škodovou udalosťou. Mimosúdna dohoda stroskotala na tom, že žalobca
nešpecifikoval výšku nároku.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posudzoval aj podľa §
447b, § 449 ods. 1, § 449a, § 450, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Za nesporné okresný súd považoval skutočnosti týkajúce sa dopravnej nehody zo dňa 11. 02. 2011
ako boli žalobcom tvrdené v žalobe s poukazom na trestné konanie a rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 1T/60/2011 zo dňa 20. 06. 2011 o vine žalovaného. Tiež nebolo sporné, že poškodený
mal uzavretú poistnú zmluvu so žalobcom, na základe ktorej bolo poškodenému poskytnuté poistné
plnenie a na základe ktorej je žalobca oprávnený domáhať sa regresného plnenia.

6. Za spornú skutočnosť okresný súd považoval len rozsah jednorazového vyrovnania straty na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti a spôsob výpočtu.

7. K uvedenej spornej skutočnosti žalobca uviedol, že poškodenému riadne uhradili jednorazové
vyrovnanie v zmysle Občianskeho zákonníka, toto sa nemôže riadiť zákonom o sociálnom poistení.
Jedná sa o komerčný vzťah medzi poisťovňou a poistencom. Vo vyplatenej sume jednorazového

vyrovnania bola zohľadnená nielen strata na zárobku, ale aj účelne vynaložené náklady spojené s
liečením. Najprv bola stanovená rezerva o predpokladanom poistnom plnení v zmysle metodického
usmernenia SKP vo výške 31 352,83 Eur ako strata na zárobku. Štandardnom je poskytnutie 50 % z tejto
rezervy, pokiaľ s tým poškodený súhlasí. V tomto prípade bolo poškodenému R. Otiepkovi poskytnuté
plnenie menej ako 50 % z rezervy. S poškodeným sa dohodli, že ak žalobca uhradí túto sumu, už od

neho nebudú nič viac požadovať.

8. Okresný súd uviedol, že jednorazové vyrovnanie bolo určené na základe ustanovenia § 449a
Občianskeho zákonníka, a teda došlo k jednorazovému vyrovnaniu všetkých budúcich nárokov v zmysle
§ 445 až § 449 Občianskeho zákonníka, ktoré ešte neboli medzi stranami sporu urovnané (uzavretím

súdnych zmierov). Výška jednorazového vyrovnania v zmysle § 449a Občianskeho zákonníka sa
pritom neurčuje len podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ale aj na základe iných
konkretizovaných a určiteľných kritérií, akými môže byť aj metodické usmernenie, ktoré bolo v tomto
konaní okresnému súdu žalobcom predložené ako listinný dôkaz vrátane vypočítanej rezervy, ktorá by
mohla byť poškodenému vyplatená v rámci poistného vzťahu so žalobcom. Avšak tento listinný dôkaz

nepreukazuje spôsob, akým žalobca dospel k výške jednorazového vyrovnania vo výške 14 371,00 Eur
a čo táto suma v skutočnosti zahŕňa. Spôsob (resp. špecifikáciu) výpočtu jednorazového vyrovnania
v zmysle § 449a Občianskeho zákonníka žalobca nepredložil, a to aj napriek opakovaným výzvam
okresného súdu a neurobil tak ani v rámci lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu.9. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že poškodenému bolo žalobcom
poskytnuté jednorazové vyrovnanie, ktoré predstavovalo menej ako 50 % z rezervy určenej žalobcom

na základe metodického pokynu zo dňa 25. 07. 2006. Napriek tomu však podľa názoru okresného súdu
nebolo v tejto sume jednorazového vyrovnania zohľadnené, že nielen žalovaný, ale aj poškodený porušil
povinnosti, ktoré mu vyplývali jednak z Občianskeho zákonníka a jednak zo zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení. Bolo nesporné, že poškodený so žalovaným v deň dopravnej nehody
požívali alkoholické nápoje a obaja viedli motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Na vzniku poistnej

udalosti malo tak svoj podiel aj konanie poškodeného R. N.. Obaja účastníci dopravnej nehody majú v
podstatedoživotnénásledky(čiužvpodobefyzickejalebopsychickejujmy)aniejemožnépovažovaťza
spravodlivé, keď len jeden (žalovaný) znáša ešte aj pomerne vysoké finančné náklady, hoci každý z nich
porušil povinnosti. Okresný súd uviedol, že nezľahčuje následok v podobe invalidity u poškodeného, na
druhej strane je možné konštatovať, že tento následok bol sčasti spôsobený aj jeho vlastným konaním a
zodpovednosť za to nemôže byť prenášaná na žalovaného. Aj žalobca mal na tieto okolnosti prihliadnuť

a nemal brať do úvahy len tú skutočnosť, že len žalovaný bol uznaný vinným a že poškodený (v rámci
trestného konania) neniesol za konanie (trestnú) zodpovednosť.

10. Vzhľadom na uvedené okresný súd čiastočne (v polovici) vyhovel žalobe žalobcu s tým, že
zaviazal žalovaného na zaplatenie 7 185,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2CSP podľa pomeru
úspechu. Vzhľadom na pomer úspechu súd ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súhlase s § 362 ods. 1 CSP podal
odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že mu mal byť priznaný nárok v plnej výške.
13. Odvolateľ nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že obaja účastníci nehody (poškodený a

žalovaný) v čase tesne pred dopravnou nehodou požívali alkoholické nápoje a obaja viedli motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu a tak na vzniku poistnej udalosti malo podiel aj konanie poškodeného R.
N. (ďalej len poškodený). Odvolateľ uviedol, že z odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 1T/60/2011-135 zo dňa 20. 06. 2011 vyplýva, že na verejnom zasadnutí vo veci došlo k
predneseniu návrhu na schválenie dohody o vine a treste. Obvinenému boli položené otázky podľa §

333 ods. 3 Trestného poriadku, na ktoré odpovedal kladne, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že
sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný trestný čin. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že v
tomto prípade nie je možné uvažovať o tom, v akom pomere sa mal poškodený podieľať na predmetnej
dopravnej nehode,nakoľko táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania v trestnom konaní. Žalobca
teda nemal žiadne pochybnosti o vine žalovaného, nakoľko žalovaný ju sám v plnom rozsahu uznal a z

toho dôvodu žalobca nepovažoval za potrebné, aby pri uzatváraní dohody o jednorazovom vyrovnaní
straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti medzi žalobcom a poškodeným bol prítomný
aj žalovaný, pričom podľa súdu „dohoda o jednorazovom vyrovnaní straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti bola uzatváraná výlučne medzi žalobcom a poškodeným bez toho aby sa k
nej mohol vyjadriť samotný žalovaný. Ust. § 449a OZ na platnosť dohody súhlas škodcu nevyžaduje.

Nesúhlasil tiež s konštatovaním súdu, že obaja (t. j. žalovaný aj poškodený) viedli motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, nakoľko to nie je fyzicky možné. Žalobca napriek uznaniu viny zo strany žalovaného
priuzatváranídohodyzohľadnilmieruzavineniapoškodeného,nakoľkopoškodenýmalvedomosťotom,
žežalovaný,zároveňvodič,jepodvplyvomalkoholuaajnapriektejtoskutočnosti poškodenýnasadoldo
vozidla žalovaného. Žalobca mieru zavinenia poškodeného zohľadnil tým spôsobom, že z maximálneho

poistnéhoplneniaurčenéhopodľaMetodickéhousmernenia Slovenskejkanceláriepoisťovateľovzodňa
25. 07. 2006 odpočítal viac ako 50% vzhľadom na mieru spoluzavinenia poškodeného, ako aj vzhľadom
na ostatné skutkové okolnosti predmetnej dopravnej nehody. Samotný výpočet žalobca predložil a
vysvetlil súdu na poslednom pojednávaní dňa 30. 06. 2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

14. Odvolateľ uviedol, že ako poisťovateľ nahradil poistenému (a zároveň poškodenému) náhradu škody
na zdraví v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z.. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.
z. má žalobca ako poisťovateľ nárok proti žalovanému na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo podvplyvom návykovej látky. Toto právo si žalobca uplatnil, pričom žiadal priznať len sumu, ktorú skutočne
za žalovaného žalobca uhradil poškodenému. V zákone č. 381/2001 Z.z. nie je zakotvená povinnosť
žalobcu prihliadať na skutkové okolnosti dopravnej nehody, čo konštatoval aj súd. Žalobca má za to,

že podiel zavinenia žalovaného v danej veci nebol sporný. Jedinou spornou otázkou bol mechanizmus
výpočtu poskytnutého poisteného plnenia v rámci dohody s poškodeným, čo na poslednom pojednávaní
dostatočne vysvetlil. Poistné plnenie mohlo byť v konečnom dôsledku ďaleko vyššie, a to až 33 352,83 €.
Žalobca a poškodený sa však po zohľadnení všetkých okolností predmetnej dopravnej nehody dohodli
na sume plnenia vo výške 14 371,00 €. Vzhľadom na túto skutočnosť, že v obdobných prípadoch,

kedy škodca a poškodený sú počas jazdy na osobnom motorom vozidle pod vplyvom alkoholu,
žalobca štandardne poskytuje 50% z maximálneho predpokladaného poistného plnenia a vzhľadom
na skutočnosť, že sa žalobca s poškodeným dohodol na poistnom plnení nižšom ako je štandardné je
možné konštatovať, že týmto spôsobom sa žalobcovi zohľadnila aj miera spoluzavinenia poškodeného,
čo v konečnom dôsledku znamenalo značnú úsporu finančných prostriedkov samotnému žalovanému.
Žalovaná istina v tomto súdnom spore predstavuje sumu už po zohľadnení miery spoluzavinenia

poškodeného. Nesúhlasil s odôvodnením, že keďže tento prejednávaný súdny spor je jedným z
viacerých súdnych konaní vyplývajúcich z totožného skutkového stavu, pričom pri predchádzajúcich
sporoch došlo k dohode (zaplateniu 50% žalovanej istiny) okresný súd považoval za spravodlivé priznať
žalobcovi v tomto súdnom spore rovnako len 50% zo žalovanej istiny.

15. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

16. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa

zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

18. Odvolanie žalobcu nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu.

20. Predmetom konania bol regresný nárok žalobcu, poisťovateľa poškodeného, proti žalovanému -
tomu kto škodu spôsobil. Za nesporné okresný súd považoval skutočnosti týkajúce sa dopravnej nehody
zo dňa 11. 02. 2011 s poukazom aj na trestné konanie a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 1T/60/2011 zo dňa 20. 06. 2011 o vine žalovaného, tiež to, že poškodený mal uzavretú poistnú

zmluvu so žalobcom, na základe ktorej bolo poškodenému poskytnuté poistné plnenie a na základe
ktorej je žalobca oprávnený domáhať sa regresného plnenia.

21.Zustanovenízákonajezrejmé,žepoisťovateľ(žalobca)máprotipoistenému,ktorýniejepoistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

22. Plnenia žalobcu poškodenému, čo do základu aj výšky žalovaný rozporoval. Okresný súd za jedinú
spornú skutočnosť v konaní považoval výška požadovanej sumy - rozsah jednorazového vyrovnania
straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, spôsob výpočtu.

23. Odvolací súd udáva, že strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s
ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. V súlade s § 132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Povinnosťou žalobcu
bolo teda opísanie rozhodujúcich skutočností a preukázanie tvrdení rozhodujúcich pre preukázanie, že

ním uplatnený nárok je dôvodný, čo do základu aj výšky, teda uniesť dôkazné bremeno. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keďurčitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

24. Žalobca tvrdil, že ako poisťovateľ plnil poistenému (poškodenému pri dopravnej nehode) a súčasne
je daná zodpovednosť tretej osoby (žalovaného) za škodu, vo vzťahu k poistenému. V takomto prípade

žalobcovi vzniká nárok, ak plnil poškodenému na to čo by tretia osoba bola povinná plniť poistenému
(poškodenému). Na žalobcovi bolo potom okrem iného aj dôkazné bremeno preukázania, že plnenie,
ktoréposkytolpoškodenémujeplnením,ktoré bytretiaosoba(žalovaný)bolapovinnáplniťpoistenému.

25. Okresný súd uviedol, že jednorazové vyrovnanie bolo určené na základe ustanovenia § 449a
Občianskeho zákonníka, a teda došlo k jednorazovému vyrovnaniu všetkých budúcich nárokov v zmysle

§ 445 až § 449 Občianskeho zákonníka, ktoré ešte neboli medzi stranami sporu urovnané (uzavretím
súdnych zmierov). Výška jednorazového vyrovnania v zmysle § 449a Občianskeho zákonníka sa
pritom neurčuje len podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ale aj na základe iných
konkretizovaných a určiteľných kritérií, akými môže byť aj metodické usmernenie, ktoré bolo v tomto
konaní okresnému súdu žalobcom predložené ako listinný dôkaz vrátane vypočítanej rezervy, ktorá

by mohla byť poškodenému vyplatená v rámci poistného vzťahu so žalobcom. Avšak tento listinný
dôkaz nepreukazuje spôsob, akým žalobca dospel k výške jednorazového vyrovnania vo výške 14
371,00 Eur a čo táto suma v skutočnosti zahŕňa. Spôsob (resp. špecifikáciu) výpočtu jednorazového
vyrovnania v zmysle § 449a Občianskeho zákonníka žalobca nepredložil, a to aj napriek opakovaným
výzvam okresného súdu, a neurobil tak ani v rámci lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu. Na základe

uvedeného treba teda konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

26. Odvolateľ v odvolaní namietal, že samotný výpočet žalobca predložil a vysvetlil okresnému súdu na
poslednompojednávanídňa30.06.2017.Odvolacísúdudáva,žesúdprvejinštanciesprávnevyhodnotil
zistený skutkový stav, sám zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 30. 06. 2017 uviedol, že nevie z čoho

presne pozostáva žalovaná suma, pričom žalovaný rozporoval uplatnený nárok, namietal v súvislosti s
touto skutočnosťou neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
27. K námietke odvolateľa, že z odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
1T/60/2011-135 zo dňa 20. 06. 2011 vyplýva, že na verejnom zasadnutí vo veci došlo k predneseniu
návrhu na schválenie dohody o vine a treste, obvinenému boli položené otázky podľa § 333 ods. 3

Trestného poriadku, na ktoré odpovedal kladne, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že sa dobrovoľne
priznal a uznal vinu za spáchaný trestný čin a z uvedeného teda jasne vyplýva, že v tomto prípade nie je
možné uvažovať o tom, v akom pomere sa mal poškodený podieľať na predmetnej dopravnej nehode,
nakoľko táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania v trestnom konaní, odvolací súd udáva, že
uvedené nemá vplyv na vecnú nesprávnosť rozhodnutia t.j., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Uvedený právoplatný rozsudok schvaľujúci dohodu prokurátora o vine a treste obvineného nevedie k
záveru o oprávnenosti uplatnenej výšky nároku, naviac ani nie k záveru, že škoda bola spôsobená
iba žalovaným - jeho výlučným zavinením v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Takýto rozsudok
trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaoberať sa otázkou, či a do akej miery (v akom
rozsahu) sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie ďalšej osoby - § 420 a 441 Občianskeho zákonníka

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2019, sp. zn. 3Cdo/66/2018).

28. Námietky odvolateľa, že zákon nevyžaduje na platnosť dohody o jednorazovom odškodnení súhlas
škodcu, vzhľadom na vyššie uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ
namietal, že nie je možné súhlasiť s konštatovaním súdu, že obaja (žalovaný a poškodený) viedli

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keďže to nie je fyzicky možné, táto námietka tiež nemá vplyv
na vecnú správnosť rozhodnutia, naviac súd neuviedol, že viedli motorové vozidlo v tom istom čase.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, neunesenie dôkazného bremena žalobcom odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie

vzhľadom na výsledok prvoinštančného konania rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a toto
aj správne aplikoval.30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná strana bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto jej vzniklo proti žalobcovi

právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).